{"guid": "ussr:aae07d66-57f8-42bb-b13f-47658034126d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.176.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2023 z 27. 6. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. júna 2023, sp. zn. II. ÚS 176/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.176.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2023-06-27", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aae07d66-57f8-42bb-b13f-47658034126d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.176.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.176.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.176.2023.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 176/2023-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho,\nzo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára v konaní\npodľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n;\n; a\n, právne zastúpených advokátskou kanceláriou KRION Partners s. r. o., Palisády 50,\nBratislava, IČO 36 858 617, konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Mária Kluku, LL.M.,\na advokátskou kanceláriou JANÍČEK LEGAL s. r. o., Kominárska 2, Bratislava, IČO 52 961 249,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Vladimír Janíček, LL.M., proti postupu Okresného súdu\nBratislava II (teraz Mestského súdu Bratislava IV) v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C 181/2011\na postupu Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 5 Co 829/2014\na 5 Co 274/2019 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C 181/2011\na postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 829/2014 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľom p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 796,28 eur, ktorú s ú\np o v i n n é Mestský súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave spoločne a nerozdielne zaplatiť\nprávnemu zástupcovi sťažovateľov advokátskej kancelárii KRION Partners s. r. o. do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. marca 2023 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“), ako aj porušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava II\n(ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C 181/2011 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených\npod sp. zn. 5 Co 829/2014 a 5 Co 274/2019 (spolu ďalej aj „odvolacie konania“). Sťažovatelia tiež\nnavrhujú, aby ústavný súd vydal nález, ktorým by okresnému súdu prikázal konať v napadnutom\nkonaní bez zbytočných prieťahov, priznal každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie\nv sume 8 600 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 176/2023-15 z 13. apríla 2023 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľov v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali na okresnom súde\n17. októbra 2011 žalobu, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva k tam špecifikovaným\nnehnuteľnostiam. Uznesením z 15. januára 2013 okresný súd na základe návrhu sťažovateľov\npripustil zmenu petitu. Vo veci rozhodol prvým rozsudkom z 5. marca 2014, ktorým žalobu\nsťažovateľov zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. O odvolaní sťažovateľov\nzo 17. apríla 2014 rozhodol krajský súd uznesením č. k. 5 Co 829/2014 z 27. apríla 2018 tak, že\nrozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n4. Druhým rozsudkom okresného súdu zo 17. apríla 2019 okresný súd žalobe sťažovateľov vyhovel\na priznal im nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O odvolaní žalovaných proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 5 Co 274/2019 z 24. júna 2021 tak, že\nrozsudok okresného súdu potvrdil a sťažovateľom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n5. Okresný súd 19. septembra 2022 vyzval sťažovateľov na vyčíslenie trov konania, čo sťažovatelia\naj urobili podaním z 23. septembra 2022. Okresný súd uznesením zo 16. novembra 2022 rozhodol\no výške trov konania. Toto uznesenie sťažovatelia napadli 1. decembra 2022 sťažnosťou, o ktorej\nv čase podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo rozhodnuté.\n\nII.\n2\n\nArgumentácia sťažovateľov\n6. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uvádzajú, v čom spočíva naplnenie predpokladov prípustnosti\nústavnej sťažnosti a v čom vidia splnenie predpokladov na vyslovenie porušenia práva\nna prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, poukazujúc na judikatúru ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Sťažovatelia namietajú celkovú dĺžku\nkonania od podania žaloby 17. októbra 2011, pričom konanie o ich nároku prebiehalo na viacerých\nstupňoch. Domnievajú sa, že je potrebné dĺžku konania posudzovať ako celok a nielen v rámci\njednotlivých prieťahov, pričom odkazujú na niektoré obdobné rozhodnutia ústavného súdu\na rozhodnutia ESĽP. Celková dĺžka konania „v rozsahu viac ako 137 mesiacov“ podľa ich názoru\nuž napĺňa atribúty odmietnutia spravodlivosti v kontexte základného práva na súdnu ochranu.\n7. Sťažovatelia poukazujú na jednotlivé skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie prieťahov.\nK právnej a faktickej zložitosti uvádzajú, že predmet konania o určenie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam je štandardnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov, a preto ho\nnemožno považovať za právne zložitý. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľov uvádzajú, že žiadnym\nspôsobom nespomaľovali priebeh súdneho konania. K postupu okresného súdu uviedli, že ten bol\nopakovane a dlhodobo nečinný. Vo vzťahu k celkovej dĺžke konania, ktoré na okresnom súde trvalo\n66 mesiacov, uviedli, že ide o samo osebe neprimerane dlhé obdobie. Postup okresného súdu bol aj\nneefektívny, keďže jeho prvý rozsudok bol krajským súdom zrušený z dôvodu nerešpektovania\nustálenej rozhodovacej praxe súdnych autorít a v rozpore s ňou zamietnutá žaloba pre nedostatok\nnaliehavého právneho záujmu. Okresný súd nepristupoval k veci sťažovateľov promptne ani\npo právoplatnom skončení konania vo veci samej, keďže o trovách konania rozhoduje „v súhrne už\nviac ako 1 rok a 6 mesiacov“. Sťažovatelia namietajú aj postup krajského súdu v odvolacích\nkonaniach, ktoré trvali spolu 71 mesiacov. Krajský súd vydal uznesenie o zrušení prvého rozsudku\nokresného súdu až po 4 rokoch napriek tomu, že vo veci nevykonával žiadne dokazovanie.\n8. Vo vzťahu k finančnému zadosťučineniu uvádzajú dôvody, pre ktoré by im malo byť finančné\nzadosťučinenie priznané osobitne vo vzťahu k okresnému súdu a ku krajskému súdu, poukazujúc\nnajmä na celkovú dĺžku súdneho konania.\nIII.\nVyjadrenie všeobecných súdov a replika sťažovateľov\n9. V podaní doručenom ústavnému súdu 2. mája 2023 predseda okresného súdu uviedol, že\npo oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti, vyjadrením zákonnej sudkyne (ktoré pripojil)\na obsahom spisu (predložený chronologický prehľad procesných úkonov, pozn.) považuje ústavnú\nsťažnosť za nedôvodnú. Vo veci sťažovateľov rozhodol okresný súd druhým rozsudkom\nzo 17. apríla 2019, ktorý v spojení s rozsudkom krajského súdu z 24. júna 2021 nadobudol\nprávoplatnosť 24. augusta 2021. Vec je teda právoplatne skončená a stav právnej neistoty netrvá.\nPoukázal na skutočnosť, že žaloba sťažovateľov bola podaná s nevykonateľným návrhom petitu,\nktorý bol následne dvakrát zmenený pre neurčitosť, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia\nkrajského súdu (zrušujúce uznesenie z 27. apríla 2018, pozn.). K tvrdeniam sťažovateľov\no nečinnosti okresného súdu po právoplatnom skončení napadnutého konania predseda okresného\n3\n\nsúdu poukázal na skutočnosť, že po rozhodnutí krajského súdu bol spis na základe žiadosti\n16. decembra 2021 zaslaný krajskému súdu s cieľom vyhotovenia opravného uznesenia. Vrátený\nbol po vydaní opravného uznesenia 23. februára 2022. Podľa názoru okresného súdu mali\nsťažovatelia, resp. ich právny zástupca po právoplatnom skončení konania vo veci v záujme\nhospodárnosti a rýchlosti konania vyčísliť trovy konania skôr, nie až na základe výzvy\nokresného súdu zo 7. septembra 2022. O sťažnosti sťažovateľov proti uzneseniu o výške trov\nkonania (zo 16. novembra 2022, pozn.) rozhodol okresný súd uznesením z 20. apríla 2023.\n10. V podaní doručenom ústavnému súdu 30. mája 2023 predseda krajského súdu poukázal\nna priložené vyjadrenie sudkyne spravodajkyne (s chronologickým prehľadom procesných úkonov\nv odvolacích konaniach), s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Tiež doplnil, že dôvody, ktoré\nbránili skoršiemu prejednaniu a rozhodnutiu o odvolaniach boli výlučne objektívnej povahy,\nna ktoré by mal ústavný súd prihliadnuť. Súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci\npred ústavným súdom.\n11. V rámci repliky sťažovatelia v podaní doručenom ústavnému súdu 20. júna 2023 zopakovali\nargumenty uvedené v ústavnej sťažnosti, ktoré podľa ich názoru preukazujú prieťahové konanie\nokresného súdu v napadnutom konaní aj krajského súdu v odvolacích konaniach a opakovane\nsa domáhajú preskúmania, či celková dĺžka konania nepredstavuje aj zásah do ich práva na súdnu\nochranu. V súvislosti s vyjadrením predsedu okresného súdu zastávajú názor, že ten žiadnym\nspôsobom nespochybnil ich argumenty a opodstatnenosť ich ústavnej sťažnosti. K argumentom\nokresného súdu o nedostatkoch žalobného petitu a možnosti skoršieho predloženia vyčíslenia trov\nkonania sťažovatelia uviedli, že podľa Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nresp. predtým platného Občianskeho súdneho poriadku je povinnosťou súdu vec prejednať\na rozhodnúť o nej v primeranej lehote, pričom od tejto povinnosti súd neoslobodzujú ani\npotenciálne nedostatky sťažovateľmi uplatneného nároku, pretože všeobecný súd disponuje\ndostatočným procesným priestorom na to, aby takéto nedostatky odstránil, vo veci priebežne konal\na rozhodol o nej v súlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru a v súlade s čl. 48 ods. 2 ústavy. Tiež uviedli, že\npodľa Civilného sporového poriadku nemusí úspešná strana vyčíslovať výšku trov konania, ktorých\nnáhrady sa domáha. Civilný sporový poriadok túto povinnosť deleguje na konajúci súd. Zastávajú\nnázor, že okresný súd sa svojimi argumentmi „zrejme snaží delegovať zodpovednosť za celkovú\nneprimeranú dĺžku“ napadnutého konania, prieťahy v tomto konaní a „za vlastný neefektívny\na neústavný postup na sťažovateľov“. V súvislosti s vyjadrením predsedu krajského súdu\nsťažovatelia uviedli, že ten sa nevyjadril k podstate ich ústavnej sťažnosti, preto je potrebné nimi\nuvádzané skutočnosti o prieťahovom postupe krajského súdu považovať za nesporné.\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n\n4\n\n12. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov\nkonania dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n13. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľov sú namietané prieťahy v napadnutom konaní\nvedenom pred okresným súdom a v odvolacích konaniach vedených pred krajským súdom. Celkovú\ndĺžku konania považujú sťažovatelia za neprimeranú, ktorá porušuje ich označené práva.\nSťažovatelia okrem všeobecných tvrdení o tom, že konanie vo veci nimi podanej žaloby začalo\nv roku 2011, zdôrazňujú, že vec nie je skončená z dôvodu, že okresný súd právoplatne nerozhodol\no sťažnosti proti rozhodnutiu o výške trov konania.\n14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010, II. ÚS 123/2022). Účelom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.\nK vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej\nistoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017,\nII. ÚS 118/2019). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil\nna súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n15. V rámci posúdenia času uplatnenia ústavných práv ústavný súd prihliada aj na judikatúru ESĽP,\nktorá priznáva význam až právoplatne skončenej veci (Sirotňák proti Slovenskej republike,\nrozsudok ESĽP z 21. 12. 2010, sťažnosť č. 30633/06; Bubláková proti Slovenskej republike,\nrozsudok ESĽP z 15. 2. 2011, sťažnosť č. 17763/07, bod 17; m. m. II. ÚS 129/2022).\n16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania\na postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľov (rozsudok ESĽP vo veci Záborský a Šmáriková proti Slovenskej republike;\naj IV. ÚS 187/07, III. ÚS 241/2017, I. ÚS 477/2020, II. ÚS 573/2022). Podľa rovnakých kritérií\npostupoval ústavný súd aj v danom prípade.\n17. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\nkonanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvorí bežnú a početnú súčasť rozhodovania\nvšeobecných súdov. K tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov,\n5\n\na preto vec žaloby o určenie vlastníckeho práva ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska\nza zložitú (m. m. I. ÚS 272/2017, IV. ÚS 488/2020). Okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú\nani záver o skutkovej zložitosti veci. V čase podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už bolo\nprávoplatne rozhodnuté nielen o merite veci, ale aj o nároku na náhradu trov konania. Rozhodnuté\nale nebolo o výške trov konania, čo je agenda patriaca do rozhodovacej činnosti vyšších súdnych\núradníkov a nie je právne zložitá. Aj pri vyčísľovaní trov konania môžu nastať komplikované\nsituácie, čo ale neplatí v tomto prípade.\n18. Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľov, tento aspekt sťažovatelia v ústavnej sťažnosti\nnerozvinuli, preto nemožno bez ďalšieho prisvedčiť, že šlo o vec s mimoriadnym významom\npre sťažovateľov. Konanie o stanovení sumy náhrady trov konania (ktoré v čase podania ústavnej\nsťažnosti bolo v stávke) je v pomere ku konaniu vo veci samej konaním akcesorickým, keďže sa\nv ňom nerieši samotné meritum. Ústavný súd preto pri hodnotení ústavnej intenzity dĺžky konania\nprihliada aj na túto skutočnosť a ústavnoprávnu intenzitu porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v takýchto prípadoch posudzuje reštriktívne\n(IV. ÚS 569/2018, IV. ÚS 233/2022). Rozhodovanie o trovách konania je teda druhotné vo vzťahu\nk rozhodovaniu o merite veci, ktoré je primárne spôsobilé nastoliť stav právnej istoty strán v konaní\n(m. m. IV. ÚS 248/2008, III. ÚS 125/2010, I. ÚS 134/2016, IV. ÚS 498/2018, II. ÚS 249/2021,\nIV. ÚS 194/2023).\n19. Správanie sťažovateľov ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje\npri rozhodovaní, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Prehľad\nprocesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní odôvodňuje záver, že k predĺženiu\nnapadnutého konania prispeli čiastočne aj sťažovatelia svojím správaním. V tomto kontexte ústavný\nsúd poukazuje na vyjadrenie predsedu okresného súdu (obsiahnuté v bode 9 tohto nálezu)\na priložený chronologický prehľad procesných úkonov, z ktorého vyplývajú skutočnosti\nspočívajúce v zrušení termínu pojednávania nariadeného na 18. december 2013 z dôvodov na strane\nsťažovateľov, resp. ich právneho zástupcu, s ktorými sa stotožňuje. Ďalšou okolnosťou\nsignalizujúcou určitý podiel sťažovateľov ako strany sporu na predĺžení napadnutého konania\nnarušením jeho plynulosti bol už uvedený nejasný a neurčitý návrh, ktorý bol neskôr dvakrát\nkorigovaný. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 14. septembra 2012 a bolo odročené s cieľom\nspresnenia identifikácie parciel, resp. pokusu o mimosúdnu dohodu na návrh sporových strán.\nSťažovatelia prvýkrát podali návrh na zmenu žaloby 28. novembra 2012, o ktorom rozhodol\nokresný súd uznesením z 15. januára 2013 o pripustení zmeny žaloby. Druhý návrh na zmenu\nžaloby predložili sťažovatelia v rámci odvolania podaného proti prvému rozsudku okresného súdu.\nO tomto návrhu rozhodol okresný súd uznesením z 3. septembra 2019.\n20. Požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy môže mať svoju\nplnú relevanciu len pri takých návrhoch, ktoré spĺňajú všetky zákonom predpísané obsahové\na formálne náležitosti (mutatis mutandis I. ÚS 41/02, II. ÚS 165/08). Vo vzťahu k čl. 6 ods. 1\ndohovoru (v príslušnej časti) ESĽP a ústavný súd konštatovali, že od sťažovateľa sa predovšetkým\nvyžaduje, aby preukázal riadnu starostlivosť pri vykonávaní procesných krokov, ktoré sa ho týkajú,\n\n6\n\na aby nepristupoval k využívaniu zdržovacej procesnej taktiky a využil možnosti priznané\nvnútroštátnym právnym poriadkom na skrátenie konania (rozsudok ESĽP vo veci Unión\nAlimentaria Sanders S.A. proti Španielsku zo 7. 7. 1989, č. 11681/85, bod 35). Na uvedené\nsprávanie sťažovateľov nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní finančného\nzadosťučinenia (napr. III. ÚS 380/2011, II. ÚS 430/2020, II. ÚS 138/2021).\n21. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj tretím hodnotiacim kritériom, teda postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní a krajského súdu v odvolacích konaniach. Pokiaľ ide o samotný postup\nokresného súdu, z preskúmania obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a súvisiacich vyjadrení\nvyplynuli pre ústavný súd zistenia, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol v podstate\nplynulý, pretože ten konal priebežne. V jeho postupe ústavný súd nezistil žiadne obdobie dlhodobej\nnečinnosti. Okresný súd teda nebol vo veci sťažovateľov „opakovane a dlhodobo nečinný“, ako to\nsťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom namietajú. Ústavný súd\nidentifikoval v postupe okresného súdu v napadnutom konaní iba jedno kratšie obdobie nečinnosti\nv trvaní približne 6 mesiacov, a to od marca 2022, keď bol spis po vydaní opravného uznesenia\nkrajským súdom vrátený okresnému súdu, do septembra 2022, keď okresný súd vyzval právneho\nzástupcu sťažovateľov na vyčíslenie trov konania. Následne po vyčíslení trov konania už konal\nplynulo a rozhodol o výške trov konania aj o podanej sťažnosti proti uzneseniu o výške trov\nkonania v primeranej lehote.\n22. V prerokúvanom prípade nepochybne k predĺženiu napadnutého konania došlo aj z dôvodu\nprocesnej aktivity sťažovateľov (podávanie návrhov na zmenu petitu a riadnych opravných\nprostriedkov). Tieto návrhy a opravné prostriedky predstavujú legitímnu procesnú aktivitu strán\nsporu s tým, že rozhodovanie o týchto návrhoch nepochybne spôsobilo v určitej miere predĺženie\nnapadnutého konania. V tomto však ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej uviedol,\nže v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nepochybne dochádza k predĺženiu\nkonania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani\nštátnemu orgánu konajúcemu vo veci (IV. ÚS 218/04, III. ÚS 586/2012, II. ÚS 484/2016,\nII. ÚS 441/2022).\n23. Ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj\nnesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie\nústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť\nštátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým\nsa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07,\nIV. ÚS 182/08). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na neefektívnosť postupu okresného súdu,\nktorá sa prejavila v zrušení jeho prvého rozsudku uznesením krajského súdu z 27. apríla 2018.\nNesústredená činnosť okresného súdu je zrejmá aj zo skutočnosti, že spis po predložení krajskému\nsúdu 24. mája 2014 bol vrátený s cieľom opravy žurnalizácie spisu.\n24. Po preskúmaní postupu krajského súdu v prvom odvolacom konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Co 829/2014 je zrejmé obdobie dlhodobej nečinnosti krajského súdu, a to približne\nod decembra 2014, keď bol spis (opätovne po oprave jeho žurnalizácie) predložený okresným\n7\n\nsúdom, do 21. marca 2017, keď bol daný pokyn spisovej kancelárii na doručovanie vyjadrenia\nžalovaných protistrane. V období týchto 2 rokov a 3 mesiacoch neučinil krajský súd navonok\nžiaden relevantný úkon vedúci k rozhodnutiu veci. Uznesenie o zrušení prvého rozsudku okresného\nsúdu bolo tak vydané až po viac ako 3 rokoch od predloženia odvolacieho spisu. Krajský súd bol\nv predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný minimálne po dobu\nviac ako dvoch rokov a dlhodobo vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej\nneistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako žalobcovia počas napadnutého súdneho konania nachádzali,\nčo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (napr. I. ÚS 41/02).\n25. Reagujúc na vyjadrenie predsedu krajského súdu o zaťaženosti zákonnej sudkyne, ústavný súd\nopakovane pripomína, že prieťahy v konaní nemožno ospravedlniť všeobecne známou\npreťaženosťou sudcov ani množstvom procesných úkonov sudcu; je totiž vecou štátu, aby\norganizoval svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva zakotvené v ústave i dohovore boli\nrešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere nemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí od súdu\nprávom očakávajú ochranu svojich práv v primeranej dobe.\n26. Ústavný súd najmä s prihliadnutím na zjavne neprimeranú celkovú dĺžku konania, ako aj\nna uvedený neefektívny postup okresného súdu a dlhodobú nečinnosť krajského súdu\ndospel k záveru, že v napadnutom konaní a odvolacom konaní vedenom krajským súdom\npod sp. zn. 5 Co 829/2014 došlo k zbytočným prieťahom, preto rozhodol, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní a postupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Co 829/2014 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n27. V súvislosti s námietkou porušenia označených práv sťažovateľov postupom krajského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 274/2019 ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu\nv tomto druhom odvolacom konaní nebol nesúladný so základným právom sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (resp. právom na prerokovanie veci v primeranej\nlehote). Krajský súd o odvolaní žalovaných rozhodol v lehote 18 mesiacov od postúpenia spisu\nz okresného súdu, čo rozhodne nemožno považovať za neprimerane dlhý čas. V okolnostiach danej\nveci nemožno konštatovať, že by zo strany krajského súdu došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný\nsúd vzal do úvahy aj skutočnosť, že na krajskom súde je čas nevyhnutný na štúdium spisového\nmateriálu nepomerne dlhší ako na okresnom súde, s prihliadnutím na tú skutočnosť, že krajský súd\nako súd druhej inštancie rozhoduje vo veci právoplatne (III. ÚS 377/09, II. ÚS 414/2020).\nNa základe uvedeného ústavný súd preto ústavnej sťažnosti sťažovateľov v časti namietaného\npostupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 274/2019 nevyhovuje (bod 3 výroku\ntohto nálezu).\n28. Vo vzťahu k námietke sťažovateľov o porušení ich základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nústavný súd uvádza, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\n8\n\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n29. V systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho\nkonania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1\nústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu,\nže s prihliadnutím aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo\nje pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr.\nIV. ÚS 242/07, IV. ÚS 156/2018). Ústavný súd, vychádzajúc zo zistených a z opísaných\nskutočností, konštatuje, že v danom prípade nedostatky v postupe okresného súdu v napadnutom\nkonaní a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 829/2014 nedosahujú takú intenzitu, že\nby bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti, a teda aj o vyslovení porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. V tomto ústavný súd zohľadnil aj skutočnosti, že v čase podania ústavnej\nsťažnosti bola vec sťažovateľov v merite veci (aj nároku na náhradu trov konania) právoplatne\nskončená, čím bola odstránená právna neistota, ako aj to, že v čase prerokovania posudzovanej veci\nústavným súdom už bolo rozhodnuté aj o výške trov konania. Ústavný súd preto ústavnej sťažnosti\nv tejto jej časti nevyhovel (bod 3 výroku tohto nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n30. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci\nkonal. Hoci ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľov, neprikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy, pretože označená vec v rozsahu jej prijatia\nna ďalšie konanie už bola v čase rozhodovania ústavného súdu okresným súdom právoplatne\nrozhodnutá v merite veci aj vo veci výšky náhrady trov konania (bod 3 výroku tohto nálezu).\n31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Z § 123 ods. 2\nzákona o ústavnom súde vyplýva, že ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n32. Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia proti okresnému\nsúdu v sume 3 800 eur a proti krajskému súdu v sume 4 800 eur každému z nich, pričom poukazujú\npredovšetkým na celkovú dĺžku súdneho konania.\n\n9\n\n33. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, I. ÚS 257/08, IV. ÚS 302/2020).\n34. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu neprichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia. Ústavný súd prihliadol na to, že napadnuté konanie trvalo\nod 17. októbra 2011 a o výške náhrady trov konania sa rozhodovalo viac ako jeden rok, avšak\nústavný súd musel zobrať do úvahy aj materiálnu stránku veci, princíp spravodlivosti\na neposudzovať dĺžku napadnutého konania bez prihliadnutia na účel a zmysel súdneho konania\npre samotných sťažovateľov a všetky okolnosti danej veci. Sťažovatelia už v čase pred podaním\nústavnej sťažnosti mali vedomosť, že o merite veci a náhrade trov konania bolo právoplatne\nrozhodnuté, a z tohto dôvodu sa nenachádzali v stave právnej neistoty o ich nároku špecifikovanom\nv žalobe. Ich právna neistota mohla vyplývať iba z absencie rozhodnutia o sťažnosti proti\nrozhodnutiu o výške trov konania, na ktorých náhradu im vznikol nárok. Z tohto pohľadu sa\nústavnému súdu javí ako postačujúce deklarovanie porušenia práva, ako aj priznanie náhrady trov\nkonania, čo implicitne zahŕňa aj satisfakčný prvok (III. ÚS 95/2021IV. ÚS 319/2021).\n35. Celková dĺžka konania vedeného pred okresným súdom a krajským súdom síce bola\nneprimeraná, ale z hľadiska významu konania pre sťažovateľov (porov. I. ÚS 649/2014,\nII. ÚS 188/2021) nebolo možné uvažovať o vzniku takej ujmy, ktorú by bolo potrebné reparovať aj\npriznaním finančného zadosťučinenia. Podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia vyslovením\nporušenia ako určitej morálnej satisfakcie a priznaním náhrady trov konania v konaní o ústavnej\nsťažnosti stratili status obete a nie je potrebná ďalšia reparácia v peňažnej forme (bod 3 výroku\ntohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Sťažovatelia si uplatnili nárok na náhradu\ntrov konania pred ústavným súdom za tri úkony právnej služby.\n37. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom\npozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení\ns § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden\núkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu. Vzhľadom na to, že právny zástupca zastupoval\nsťažovateľov v konaní pred ústavným súdom o jednej ústavnej sťažnosti, v ktorej sa argumentácia\nvzťahuje na všetkých sťažovateľov rovnako, v podstatnej miere boli znížené nároky na prípravu\nzastupovania a spísanie ústavnej sťažnosti či repliky. Z uvedeného dôvodu ústavný súd\n10\n\npristúpil k zníženiu náhrady uplatnených trov, pričom neaplikoval § 13 ods. 2 a 3 vyhlášky,\nvychádzajúc z § 73 zákona o ústavnom súde regulujúceho trovy konania na ústavnom súde\n(obdobne III. ÚS 112/2021, II. ÚS 467/2021).\n38. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania za tri úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a replika k vyjadreniu okresného súdu a krajského\nsúdu). Za tieto úkony uskutočnené v roku 2023 patrí odmena v sume trikrát po 208,67 eur a režijný\npaušál v sume trikrát po 12,52 eur. Tieto trovy právneho zastúpenia v sume 663,57 eur, keďže\nprávny zástupca je aj platcom dane z pridanej hodnoty, sa v danom prípade zvyšujú o 20 %.\nCelkove teda trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 796,28 eur (bod 2 výroku tohto nálezu).\n39. S účinnosťou od 1. júna 2023 vstúpili do platnosti viaceré zmeny v organizácii všeobecných\nsúdov, ich príslušnosti a obvodov (tzv. nová súdna mapa). Podľa § 18n ods. 2\nzákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov prechádza od 1. júna 2023\nvýkon súdnictva v ostatných veciach (teda v iných ako trestnoprávnych, rodinnoprávnych\na obchodnoprávnych veciach) z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV.\nNa základe uvedeného ústavný súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia\nMestskému súdu Bratislava IV.\n40. Sťažovatelia si zvolili na zastupovanie v konaní o ústavnej sťažnosti advokátske kancelárie\nKRION Partners s. r. o. a JANÍČEK LEGAL s. r. o. Keďže v petite ústavnej sťažnosti určili ako\nprijímateľa náhrady trov konania advokátsku kanceláriu KRION Partners s. r. o., ústavný súd\nrozhodol, že priznanú náhradu trov konania sú Mestský súd Bratislava IV a krajský súd povinné\nzaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právnej zástupkyne sťažovateľov – spoločnosti KRION\nPartners s. r. o. (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 a 2 CSP) do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. júna 2023\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-trvajúci zásah", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trovy konania", "prieťahy v konaní-intenzita", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "právoplatnosť", "lehota-primeranosť lehoty", "zadosťučinenie-nepriznanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "50C/181/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "5Co/829/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:20f7d96e-126b-4ff4-8473-6d5476cef21a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.194.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 194/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 194/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.194.2023.1"}, {"guid": "ussr:73992d86-8531-40ac-82c1-9ed0b921b63e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.573.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 573/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 573/2022 z 25. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-25", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.573.2022.1"}, {"guid": "ussr:211853d8-b597-4cf8-b0fc-cd1a100745c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.441.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 441/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 441/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.441.2022.2"}, {"guid": "ussr:bff0497b-4d9b-40e3-bd05-1df1aa98768e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.123.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 123/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 123/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.123.2022.2"}, {"guid": "ussr:b660f034-e916-4f62-b2a4-569c97b205fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.233.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.233.2022.1"}, {"guid": "ussr:0a8af614-1aaf-44d2-9f19-8b9c339a9bd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.129.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 129/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.129.2022.1"}, {"guid": "ussr:07d32242-2fcd-4110-99ef-a02d812e2fa8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.467.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 467/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/2021 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.467.2021.1"}, {"guid": "ussr:3e8defa1-fa55-4f92-92e0-36d4cb87f54a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.188.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2021 z 23. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.188.2021.2"}, {"guid": "ussr:dba92bb1-6453-46cf-ad25-dc5d148f2af3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.112.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 112/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 112/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.112.2021.2"}, {"guid": "ussr:6e3958be-be06-443a-814c-484940a6718e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.138.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 138/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 138/2021 z 12. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-12", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.138.2021.2"}, {"guid": "ussr:11ac844f-5af3-413e-8e22-b021761cdc42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.249.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.249.2021.1"}, {"guid": "ussr:5457a6da-bab7-467b-90ad-1e885f05f9a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.477.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 477/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 477/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.477.2020.1"}, {"guid": "ussr:b07a74bc-a6b9-4df4-a3e2-b92dbd0dae1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.430.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 430/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 430/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.430.2020.1"}, {"guid": "ussr:56e4975d-4b26-4863-9461-702555f3c806", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.414.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 414/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 414/2020 z 17. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.414.2020.1"}, {"guid": "ussr:68a5e63b-4c70-4b86-81ef-1b049e4e1ed4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 488/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 488/2020 z 25. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:eff4da7d-fba0-43ea-bdfb-42281aa435e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.569.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2018 z 9. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.569.2018.1"}, {"guid": "ussr:3e81d93b-83f8-4b7e-911d-bf2d001f4232", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.498.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 498/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 498/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.498.2018.1"}, {"guid": "ussr:2082989a-3672-49ce-b409-8f0ae9d5a7d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.156.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 156/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 156/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.156.2018.1"}, {"guid": "ussr:99efac34-280d-48e4-94aa-d0070e1876a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:3d96513b-caa1-4c9c-88d9-31b5a9c0296c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.272.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 272/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.272.2017.2"}, {"guid": "ussr:c8933dc9-144d-4773-baf0-5ab8e5ef4e9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2"}, {"guid": "ussr:7de31703-e565-496f-b631-8a210c6621d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.484.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.484.2016.1"}, {"guid": "ussr:f41fa5cd-ad89-42e7-939a-74e8b8fdd5f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 134/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 134/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1"}, {"guid": "ussr:8239c1ee-2438-4885-a2c3-0fe7f70d18f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.649.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 649/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 649/2014 z 14. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.649.2014.1"}, {"guid": "ussr:8854b6f5-fdde-4c31-91fb-fd269eb5b596", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 586/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 586/2012 z 12. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8854b6f5-fdde-4c31-91fb-fd269eb5b596"}, {"guid": "ussr:03b3a6c6-6097-4e68-8330-94f735fe011c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 380/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 380/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03b3a6c6-6097-4e68-8330-94f735fe011c"}, {"guid": "ussr:3fdb41a6-dbf6-4f75-8be9-619901ba3245", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 377/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 377/09 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fdb41a6-dbf6-4f75-8be9-619901ba3245"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e52a0fc2-ee5c-475c-9a12-658501bb79e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.179.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.179.2023.2"}]}