{"guid": "ussr:4e1f5acf-695d-46a3-81a5-a077df7161f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.171.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 171/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 171/2023 z 24. 8. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. augusta 2023, sp. zn. II. ÚS 171/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.171.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2023-08-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": "Trovy konania - podielové spoluvlastníctvo", "pravna_veta": "Pri rozhodovaní o náhrade trov je nevyhnutné prihliadať aj na skutočnosť, že na strane sporu vystupujú podieloví spoluvlastníci s rozdielnou výškou spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ spoluvlastnícky podiel určuje mieru účasti na právach a povinnostiach viažucich sa na spoločnú vec, mala by táto miera platiť aj vo vzťahu k výške trov konania.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4e1f5acf-695d-46a3-81a5-a077df7161f5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.171.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.171.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.171.2023.2/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 171/2023-77\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho,\nzo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára v konaní\npodľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Vojenských lesov\na majetkov SR, štátneho podniku, Lesnícka 23, Pliešovce, IČO 31 577 920, právne zastúpenej\nadvokátom JUDr. Milošom Barbušom, P. O. Box 154, Štúrova 13, Bratislava, proti uzneseniu\nOkresného súdu Kežmarok (teraz Okresný súd Poprad) č. k. 2 C 139/2010-793 z 31. októbra 2022\ntakto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. 2 C 139/2010-793 z 31. októbra 2022 b o l i\np o r u š e n é základné práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Kežmarok č. k. 2 C 139/2010-793 z 31. októbra 2022 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 796,28 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. januára 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nOkresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 C 139/2010-793 z 31. októbra 2022\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nSťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 171/2023 z 13. apríla 2023 prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie\nkonanie v časti smerujúcej proti namietanému porušeniu označených práv napadnutým\nuznesením okresného súdu. V časti smerujúcej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka\nč. k. 2 C 139/2010-728 zo 4. novembra 2021 (ďalej len „uznesenie zo 4. novembra 2021“) ústavnú\nsťažnosť odmietol z dôvodu nedostatku právomoci podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) .\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení žalobkyne proti\nžalovaným 1 – 6 na okresnom súde domáhala určenia vlastníckeho práva k lesným pozemkom\nšpecifikovaným v žalobe. Konanie o určenie vlastníckeho práva bolo z dôvodu litispendencie\nzastavené a zároveň bol žalovaným 1 – 6 priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nOtázka priznaného nároku na náhradu trov konania bola predmetom konania pred ústavným súdom,\nv rámci ktorého ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 605/2022 z 24. novembra 2022 ústavnú\nsťažnosť ako neprípustnú odmietol.\n4. Okresný súd uznesením zo 4. novembra 2021 prostredníctvom vyššieho súdneho\núradníka rozhodol tak, že sťažovateľka je povinná nahradiť žalovanému 1 trovy konania vo výške\n13 428,49 eur (výrok I), žalovaným 2 a 3 každému po sume 13 062,85 eur (výrok II a III),\nžalovanému 4 vo výške 9 054,72 eur (výrok IV), žalovanému 5 vo výške 13 223,49 eur (výrok V)\na žalovanému 6 vo výške 9 054,72 eur (výrok VI).\nVyšší súdny úradník pri určení výšky trov konania aplikoval § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška\nč. 655/2004 Z. z.“). Tarifnou hodnotou v danom spore bola hodnota lesného pozemku ocenená\nznaleckým posudkom na sumu 1 415 000 eur. Vychádzajúc z tejto tarifnej hodnoty, okresný súd\npotom určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby na sumu 3 255,17 eur.\nNásledne pri konkrétnom vyčíslení náhrady trov konania vyšší súdny úradník zohľadnil jednak to,\nže niektorí žalovaní mali jedného právneho zástupcu, ako aj skutočnosť, či právni zástupcovia\nne/boli platcami dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).\n5. Okresný súd napadnutým uznesením na základe sťažnosti sťažovateľky uznesenie\nzo 4. novembra 2021 zmenil a žalovaným 2 a 3 priznal trovy konania každému\nv sume 13 225,61 eur, zmenil výroky IV a VI a sťažovateľku zaviazal žalovaným 4 a 6 zaplatiť\n2\n\nspoločne a nerozdielne sumu 18 109,44 eur a napokon v prevyšujúcej časti sťažnosť sťažovateľky\nzamietol.\nOkresný súd v napadnutom uznesení, pokiaľ ide o určenie tarifnej hodnoty sporu ako súčtu ceny\nza pozemok a ceny za lesné porasty (stromy a kríky) určené znaleckým posudkom, uviedol, že\nstromy a kríky sú jednoznačne súčasťou lesného pozemku a oddelením lesného porastu by došlo\nk znehodnoteniu celého lesného pozemku, pričom to je práve porast, ktorý robí pozemok lesným.\nK namietanému spôsobu určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nokresný súd uviedol: „... žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č.\n, k. ú.\n, obec\nokres\nako celku a nie iba k jednotlivým spoluvlastníckym podielom... Pri určení vlastníckeho\npráva je cenou práva, ktorého sa právna služba týka, hodnota veci, ku ktorej sa vlastnícke právo\nurčuje, v tomto prípade hodnota spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností, ku ktorým žalobca\nžiadal určiť vlastníctvo (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/893/2014\nzo dňa 29. 12. 2016).“ Pokiaľ sťažovateľka poukazovala v sťažnosti v poznámke pod čiarou\nna niektoré rozhodnutia všeobecných súdov, tak tieto podľa názoru okresného súdu iba potvrdzovali\nzáver o tom, že predmet konania, ktorý určil žalobca, sa vzťahuje na celú nehnuteľnosť, nie\nna jednotlivé spoluvlastnícke podiely. Okresný súd zotrval na určení základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby v sume 3 255,17 eur, vychádzajúc z tarifnej hodnoty\nnehnuteľnosti vo výške 1 415 000 eur určenej znaleckým posudkom, pretože „žalobca sa domáhal\nurčenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako celku, čo zodpovedá logickému výkladu...“.\nVo vzťahu k trovám konania priznaným v prospech právnych nástupcov po pôvodnom žalovanom 4\nokresný súd uviedol, že síce uznesením č. k. 2 C 139/2010 z 25. októbra 2019 rozhodol,\nže po nebohom žalovanom 4 bude v konaní pokračovať práve s jeho dedičmi 4 a 6, avšak nemohol\npri vyčíslení trov určiť, že spoluvlastnícky podiel nebohého žalovaného 4 vo výške 1/12 k celku sa\nrozdelí na polovicu medzi terajšieho žalovaného 4 a žalovanú 6, keďže na príslušnom liste\nvlastníctva je stále zapísaný pôvodný žalovaný 4, a preto pristúpil okresný súd k dedičom nebohého\nžalovaného 4 ako k nerozlučným procesným spoločníkom a v tejto časti zmenil uznesenie vyššieho\nsúdneho úradníka a sťažovateľku zaviazal na náhradu trov žalovaným 4 a 6 spoločne a nerozdielne\nv sume 18 109,44 eur.\nOkresný súd sa v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia v bodoch 29 – 33 zaoberal\nnámietkami proti priznaniu trov za jednotlivé úkony právnych služieb, ich účelnosťou\na dôvodnosťou, pričom zdôraznil, že toto posúdenie je výhradne činnosťou súdu, nie strany\nkonania.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n6. Sťažovateľka predovšetkým namietala určenie základnej sadzby tarifnej odmeny ako takej,\nteda ešte pred jej krátením z dôvodu zastupovania viacerých osôb (§ 13 ods. 2 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z.). Podľa názoru sťažovateľky sa v tomto konkrétnom prípade za tarifnú hodnotu\nveci podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. považuje len hodnota spoluvlastníckeho podielu,\nnie hodnota celej veci. Takýto spôsob určenia výšky hodnoty veci sťažovateľka odôvodnila tým, že\n3\n\npredmet konania je vzhľadom na podielové spoluvlastníctvo žalovaných k sporným pozemkom\ndeliteľným a žalovaní majú postavenie samostatných procesných spoločníkov. Inými slovami,\nkaždého žalovaného sa týka len tá časť konania, ktorá je vymedzená veľkosťou jeho\nspoluvlastníckeho podielu. Z hľadiska prípustnosti ústavnej sťažnosti sťažovateľka tvrdí, že ide\no posúdenie koncepčnej otázky týkajúcej sa výpočtu náhrady trov konania pri súbehu viacerých\nsamostatných žalovaných.\n7. Ďalšie argumentačné línie sťažovateľky predstavovali námietky o okruhu účastníkov na strane\nžalovaných, v ktorých prospech mala uhradiť trovy konania, a tiež otázky týkajúce sa priznania trov\nza jednotlivé úkony právnej služby. V tejto súvislosti namietala ich neúčelnosť, nedôvodnosť,\nresp. spochybňovala ich reálne vykonanie. Okresnému súdu vyčítala aj to, že odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia je nedostatočné.\n\nIII.\nVyjadrenie odporcu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n8. Okresný súd vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti doručil ústavnému súdu\n22. mája 2023. Zákonná sudkyňa uviedla, že s prihliadnutím na predmet konania – určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti bola na mieste aplikácia § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\nV tejto spojitosti uviedla, poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) i ústavného súdu, že ako tarifná hodnota bola určená hodnota pozemkov\nstanovená znaleckým posudkom.\nV súvislosti s námietkou o nesprávne určenej základnej sadzbe tarifnej odmeny zákonná sudkyňa\nzopakovala, že v prípade krátenia navrhovaného sťažovateľkou (podľa výšky spoluvlastníckych\npodielov) by nebolo možné následné krátenie z dôvodu spoločného zastúpenia viacerých\nžalovaných (§ 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Navyše okresný súd vychádzal z predmetu\nkonania tak, ako ho v spore vymedzila samotná sťažovateľka.\nK navrhovanému postupu sťažovateľky ako jednému z možných, podľa ktorého ak by sťažovateľka\nkaždého žalovaného žalovala zvlášť, čo by s prihliadnutím na hospodárnosť konania viedlo\nk spojeniu, okresný súd uviedol, že v takom prípade by bolo na mieste aplikovať § 13 ods. 3\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. a vychádzať zo základnej sadzby počítanej tak, že k základnej sadzbe\ns najvyšším spoluvlastníckym podielom by sa pripočítala 1/3 základnej sadzby ostatných\nžalovaných podľa ich spoluvlastníckych podielov a následne by sa takto vypočítaná sadzba\nvynásobila počtom žalovaných a zároveň znížila o 50 % z dôvodu spoločného zastupovania\nviacerých osôb, pričom výsledkom by bola takmer totožná suma, z akej súd vychádzal v uznesení.\nNapokon zákonná sudkyňa vyjadrila presvedčenie, že námietka o nedostatočnom odôvodnení\nnapadnutého uznesenia nie je opodstatnená, pretože okresný súd sa vysporiadal so všetkými\nnámietkami sťažovateľky prezentovanými v sťažnosti proti uzneseniu zo 4. novembra 2021.\n\n4\n\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnených osôb:\n9. Ústavný súd o podanej ústavnej sťažnosti upovedomil aj zúčastnené osoby, ktoré v konaní\npred všeobecnými súdmi vystupovali v procesnom postavení žalovaných. Žalovaní boli v konaní\nna okresnom súde zastúpení dvoma právnymi zástupcami, ktorí vyjadrenia k ústavnej sťažnosti\ndoručili v rovnaký deň - 26. mája 2023. Obe podania sú po obsahovej i formálnej stránke identické,\npreto v ďalšom texte pre lepšiu zrozumiteľnosť v súvislosti s oboma vyjadreniami uvádza jednotné\nčíslo.\n10. Zúčastnené osoby svoje vyjadrenie koncipovali do niekoľkých častí, v ktorých postupne\nreagovali na jednotlivé sťažnostné námietky sťažovateľky.\nVo vzťahu k okruhu zúčastnených osôb uviedli, že dvaja zo žalovaných zomreli, je známy okruh\nich dedičov, no prebiehajúce dedičské konania nie sú právoplatne ukončené. Námietku\nsťažovateľky, podľa ktorej uloženie povinnosti zaplatenia trov konania v prospech osôb, ktoré\nv čase rozhodnutia súdu už nežili (neboli teda už subjektmi konania), je takou procesnou vadou\npostupu a rozhodnutia, ktorá jednoznačne dosahuje rozmer a intenzitu spôsobujúce porušenie jej\nústavou zaručených práv – najmä práva vlastniť majetok, nepovažujú zúčastnené osoby\nza dôvodnú. V tejto súvislosti poukázali na to, že priznané trovy konania sú ako aktíva predmetom\ndedičského konania.\n11. V nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu o nesprávne určenej základnej sadzbe tarifnej\nodmeny zúčastnené osoby poukázali na to, že v konkrétnom prípade prichádzali do úvahy viaceré\nspôsoby jej určenia. Zároveň zdôraznili, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu\nk všeobecným súdom a obzvlášť v prípadoch výpočtu výšky trov konania zasahuje do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov len výnimočne, a to v prípadoch zjavných excesov, k čomu v danom\nprípade nedošlo. V ďalšej časti vyjadrenia zúčastnené osoby rozvíjali svoju polemiku vo vzťahu\nk jednotlivým možným interpretačným prístupom relevantným pre tento prípad.\n12. V závere sa zúčastnené osoby vyjadrili k otázkam posúdenia účelnosti niektorých úkonov\nprávnej služby a preukázania existencie vynaložených nákladov. V tejto súvislosti uviedli, že\npokiaľ otázka súdom zvoleného interpretačného prístupu k určeniu základnej sadzby nedosahuje\nústavnoprávnu intenzitu, o to viac to platí pre posudzovanie toho, za ktoré konkrétne úkony právnej\nslužby boli trovy priznané.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n13. Sťažovateľka ústavnému súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila repliky\nk vyjadreniu okresného súdu i zúčastnených osôb samostatne 22. júna 2023. Ústavný súd\nkonštatuje, že obe podania sú po obsahovej stránke takmer identické, a preto závery z nich plynúce\nneuvádza samostatne.\n14. Sťažovateľka uviedla, že sa aj naďalej pridržiava argumentácie prezentovanej v ústavnej\nsťažnosti, najmä pokiaľ ide určenie výšky základnej sadzby tarifnej odmeny. Opäť uviedla, že\n5\n\nnežalovala všetkých žalovaných o „celé“ nehnuteľnosti, ale každého z nich len o jeho konkrétny\nspoluvlastnícky podiel zapísaný na príslušnom liste vlastníctva. Okresným súdom zvolený spôsob\nvýpočtu základnej sadzby s odôvodnením, že predmet konania vymedzila sťažovateľka, považuje\nza prílišný formalizmus.\nK druhému možnému variantu (krátenie podľa podielov) výpočtu základnej sadzby zúčastnené\nosoby i okresný súd uvádzali, že by nebolo možné ďalšie krátenie v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. (zastupovanie viacerých osôb), keďže by išlo o samostatné nároky. K danej\npremise sťažovateľka v replike uviedla, že táto nemá oporu v žiadnom ustanovení vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z.\nTretím údajným variantom bola aplikácia § 13 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z. (ktorá ale v danom\nprípade nenastala). Uvedené ustanovenie rieši tzv. objektívnu kumuláciu, t. j. prípady, keď je\npredmetom konania viacero nárokov. V danom prípade došlo z procesného hľadiska k objektívnej,\nako aj subjektívnej kumulácii na strane žalovaných. Zo žaloby však vyplýva, že predmetom konania\nbolo viacero samostatných „nárokov“ vo vzťahu ku každému zo žalovaných, pričom žiadneho\nzo žalovaných sa netýka viac takýchto „nárokov“. Pokiaľ by to tak bolo, bolo by namieste okrem\naplikácie § 13 ods. 2 aplikovať aj § 13 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z. Zúčastnené osoby uviedli, že\npodľa nich „bolo možné... aplikovať základnú sadzbu počítanú tak, že k základnej sadzbe\nžalovaného s najvyšším spoluvlastníckym pripočítať 1/3 základnej sadzby ostatných žalovaných\npodľa ich spoluvlastníckych podielov a následne takto vypočítanú základnú sadzbu podľa § 13\nods. 2 vyhlášky násobiť počtom žalovaných a zároveň znížiť 50 % z dôvodu spoločného\nzastupovania viacerých osôb“. Už uvedené úvahy sú však zásadne nesprávne, a to predovšetkým\nv časti, v ktorej sa uvádza „násobenie počtom žalovaných“. Sťažovateľka totiž mnohokrát uviedla,\nže nežalovala každého žalovaného o celé nehnuteľnosti (t. j. nad rámec jeho podielov), ale len\no jeho konkrétny podiel. Zúčastnené osoby si podľa názoru sťažovateľky zrejme neuvedomili, že ak\nby žalovala žalovaných v samostatných konaniach (z čoho vychádza aj uvádzaný tretí variant), petit\nkaždej žaloby by znel na konkrétny spoluvlastnícky podiel, a nie na celú spornú vec.\nV nadväznosti na názor zúčastnených osôb o ústavnej udržateľnosti všetkých interpretačných\nvariantov sťažovateľka uviedla, že sa s nimi nestotožňuje, keďže výrazným spôsobom zasahujú\ndo jej majetkovej sféry.\n15. Sťažovateľka reagovala aj na tvrdenia, podľa ktorých to mala byť práve ona, ktorá spôsobila\nzastavenie konania z dôvodu litispendcie. Uviedla, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé a prezentovala\nvysvetlenie, podľa ktorého «... litispendencia vo veci vznikla tým, že Najvyšší súd SR v uvádzanom\n„hlavnom“ konaní (3C/150/2014) zrušil nezákonné rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok ako aj\nKrajského súdu v Prešove, čím v čase už prebiehajúceho konania 2C/139/2010 (konanie, ktorého sa\ntýka táto sťažnosť) „obživli“ účinky podaného návrhu na zmenu petitu žaloby (o ktorom ale\nv hlavnom konaní nebolo pôvodne rozhodnuté). Keďže tento petit bol totožný s petitom v konaní\n2C/139/2010 došlo tým v dôsledku postupu súdu k vzniku prekážky litispendencie až v priebehu\nkonania.». Sťažovateľka nepovažuje za spravodlivé, že je povinná platiť trovy protistrane v situácii,\nkeď zastavenie nespôsobila, okamžite po vzniku prekážky na jej existenciu okresný súd upozornila,\nba dokonca je v meritórnom konaní (hoci zatiaľ neprávoplatne) úspešná. Sťažovateľka upozornila\n\n6\n\nna prekážku litispendencie už júni 2014, pričom konanie bolo zastavené až po viac ako piatich\nrokoch, počas ktorých bola vyprodukovaná väčšina právnych úkonov.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n16. Nosná námietka sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením jej základného práva\nna súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie a práva vlastniť majetok je založená\nna tvrdení, že okresný súd nesprávne aplikoval právnu normu pri určení základnej sadzby tarifnej\nodmeny (§ 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Okresným súdom prezentované odôvodnenie\naplikovaného postupu považuje za prejav extrémneho formalizmu, navyše v situácii, keď je povinná\nplatiť trovy konania, ktorého zastavenie ani nespôsobila.\n17. Skutočnosť, že ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba\nvýnimočne, ešte neznamená, že takýmito rozhodnutiami by nemohlo dôjsť k porušeniu práv\nsťažovateľov. Ústavný súd už v minulosti rozhodol o porušení práv sťažovateľov rozhodnutiami\nvšeobecných súdov o trovách konania, a to napríklad v prípadoch nerešpektovania príslušných\nustanovení zákona, resp. vyhlášky (I. ÚS 119/2012, II. ÚS 536/2018) a tiež v prípade\nnedostatočného odôvodnenia právnych záverov všeobecného súdu (I. ÚS 423/2010,\nII. ÚS 207/2023).\n18. V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich ústavou, resp. dohovorom\ngarantovaných práv rozhodnutím všeobecného súdu vo veci náhrady trov konania, je však ústavný\nsúd (aj vo svojej doterajšej judikatúre) zdržanlivý, vychádzajúc z toho, že problematika trov\nkonania má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto\nk zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania pristupuje iba výnimočne (porovnaj\nm. m. IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011, IV. ÚS 583/2018). Otázka náhrady trov\nkonania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ by bol v procese interpretácie\na aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného\nsúdu obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémneho rozporu s princípom spravodlivosti\n(napr. v dôsledku prepiateho formalizmu), či celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného\nrozhodnutia. Takýto postup všeobecného súdu nemôže byť tolerovaný, lebo predstavuje\nv konečnom dôsledku zásah do základného práva účastníka (III. ÚS 634/2015, IV. ÚS 650/2020).\n19. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu možno vyvodiť niekoľko modelových prípadov, keď\ninterpretácia a aplikácia jednoduchého práva porušuje tiež ústavou garantované základné práva.\nIde o prípady konkurencie noriem jednoduchého práva, konkurencie interpretačných alternatív\njednej normy jednoduchého práva a prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Zároveň ide\nteda buď o situáciu, v ktorej ústavný súd sleduje, či vo veci aplikovaná právna norma sledujúca\nurčitý ústavou chránený účel z pohľadu proporcionality nadobudla opodstatnene prednosť pred inou\nnormou sledujúcou dosiahnutie iného ústavou chráneného účelu, alebo o situáciu, keď sa ponúka\nniekoľko interpretačných alternatív normy, alebo o situáciu svojvoľnej aplikácie jednoduchého\npráva, ktorej chýba racionálne odôvodnenie či prepojenie s ústavou chráneným účelom. V právnej\n\n7\n\nveci sťažovateľky ide o druhý modelový prípad, teda o situáciu, v ktorej sa núka niekoľko možných\ninterpretačných alternatív aplikácie normy jednoduchého práva (II. ÚS 404/2022).\n20. Okresný súd, berúc do úvahy hodnotu spornej nehnuteľnosti (1 415 000 eur), zistil základnú\nsadzbu tarifnej odmeny (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), ktorú bolo potrebné považovať\nza výslednú hodnotu jedného úkonu právnej služby v sume 3 255,17 eur. Takto určenú základnú\nsadzbu následne krátil podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z dôvodu zastupovania\nviacerých účastníkov a rovnako zohľadnil ďalšie skutočnosti podstatné pre určenie výšky trov\nkonania (DPH). I keď sťažovateľka namietala samotnú tarifnú hodnotu, teda že okresný súd ju určil\nsúčtom ceny za pozemok a ceny porastov, ústavný súd konštatuje aj s ohľadom na mieru\nzasahovania do rozhodnutí o výške trov konania, že okresný súd sa s touto námietkou vysporiadal\nústavne udržateľným spôsobom.\nPri určení základnej sadzby potom okresný súd vychádzal z tarifnej odmeny, ale nezohľadnil\nskutočnosť, že na strane žalovaných (v ktorých prospech mala byť náhrada vyplatená) je viacero\npodielových spoluvlastníkov s rozdielnou výškou spoluvlastníckych podielov. Práve v postupe\nurčenia základnej sadzby vo vzťahu ku každému žalovanému vníma sťažovateľka nosné porušenie\nsvojich označených základných práv. Na námietky sťažovateľky uplatnené v sťažnosti proti\nuzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresný súd reagoval tým, že pri výpočte trov konania bol\nrozhodujúci predmet konania, ktorý v petite žaloby vymedzila sama sťažovateľka tým spôsobom, že\nžiadala určenie vlastníckeho práva k celej nehnuteľnosti. Vyriešenie tejto otázky, teda spôsobu\nurčenia základnej sadzby, má na sťažovateľku zásadný vplyv, keďže napadnuté uznesenie ju\nzaväzuje k povinnosti uhradiť žalovaným neprimerane vysokú sumu na trovách konania.\n21. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, základná\nsadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 33 193,92 eur\n486,29 eur + 6,64 eur za každých aj začatých 3 319,39 eur prevyšujúcich sumu 33 193,92 eur.\n22. Ako z napadnutého uznesenia vyplýva, okresný súd sa pri výklade citovaného ustanovenia\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. dôsledne pridržiaval svojho jazykového textu („... základná sadzba\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je...“) a základnú sadzbu tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby určil rovnakou sumou pre každého podielového\nspoluvlastníka.\n23. Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno\npristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný\na určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle\nustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej\nnormy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti\nvýkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené\nna roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne\nkonformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať\n\n8\n\nvýznamný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012,\nI. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, I. ÚS 544/2019).\n24. Týmto požiadavkám však okresný súd neučinil zadosť, v dôsledku čoho zakladá napadnuté\nuznesenie okresného súdu o výške trov konania porušenie práva sťažovateľky na súdnu ochranu\na spravodlivý súdny proces. Okresný súd totiž rozhodol o výške trov konania len mechanickým\nvýpočtom, vychádzajúc z hodnoty pozemku, a neposudzoval ich v širších súvislostiach, najmä\ns prihliadnutím na konkrétne okolnosti kauzy, a to v situácii, keď, ako aj sám pripustil, do úvahy\nprichádza viacero možných interpretačných konštrukcií.\n25. Medzi sťažovateľkou a žalovanými (či právnymi predchodcami niektorých žalovaných) existujú\nspory o sporných lesných pozemkoch dlhodobo. Ústavný súd považoval pri svojom rozhodovaní\no možnom porušení práv sťažovateľky za významné aj to, že nie je možné v plnej miere pripísať\nna vrub práve sťažovateľke skutočnosť, že konanie muselo nevyhnutne skončiť zastavením\nz dôvodu litispendencie. Za zmienku v tejto súvislosti stoja tieto okolnosti:\nSťažovateľka sa na okresnom súde v roku 2006 domáhala v súvislosti so spornými pozemkami\nurčenia práva hospodárenia. Toto konanie bolo vedené pod sp. zn. 3 C 168/06 [neskôr po vrátení\nz najvyššieho súdu mu bola pridelená sp. zn. 3 C 150/2014 (ďalej len „konanie 1“), pozn.].\nV roku 2010 podala sťažovateľka v konaní 1 návrh na zmenu petitu, ktorá spočívala\nv požadovanom určení vlastníckeho práva. Okresný súd o návrhu na pripustenie zmeny petitu\nnerozhodol, no žalobu zamietol. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodnutie\nokresného súdu potvrdil. V tomto čase v roku 2012 sťažovateľka podala na okresnom súde žalobu\no určenie vlastníckeho práva vedenú pod sp. zn. 2 C 41/2012, ktorá je po spojení s iným konaním\nvedeným okresným súdom vedená pod sp. zn. 2 C 139/2010 (ďalej len „konanie 2“). Konanie 2\nsťažovateľka iniciovala z dôvodu, že v konaní 1 bolo meritórne rozhodnuté o práve hospodáriť, nie\no vlastníckom práve, keďže okresný o zmene návrhu na zmenu petitu nerozhodol a zároveň\nrozhodnutie v tomto konaní bolo právoplatné. V roku 2014 najvyšší súd rozhodol o dovolaní\nsťažovateľky proti rozhodnutiam v konaní 1, čím sa vec vrátila okresnému súdu. Dôvodom zrušenia\nrozhodnutí v konaní 1 bol nesprávny postup okresného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu\nsťažovateľky na zmenu petitu. Okresný súd v konaní 2 tiež konal a meritórne rozhodol. V konaní 1,\nnaopak, okresný súd konanie pre údajnú litispendenciu zastavil. V oboch konaniach sťažovateľka\npodala odvolanie a v oboch prípadoch krajský súd prvoinštančné rozhodnutia zrušil. Krajský súd\nvyjadril právny názor, podľa ktorého sa konanie 1 začalo skôr ako konanie 2, a preto by konanie 2\nmalo byť zastavené, k čomu napokon došlo. Okresný súd najprv po zastavení konania 2 žiadnej\nstrane nepriznal nárok na trovy konania. Na podklade podaného odvolania však odvolací súd\nžalovaným vyhovel a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po tomto\nrozhodnutí okresný súd rozhodoval o výške trov konania uznesením zo 4. novembra 2021\na napadnutým uznesením.\n26. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných\npredpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto\nustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty\na zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych\n9\n\npredpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam\na oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp\nspravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho\nprávneho štátu podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým\nsúdnej).\n27. Sťažovateľka potrebu krátenia podľa výšky podielov jednotlivých žalovaných odôvodňovala aj\ntým, že v žalobe predsa žiadala určenie vlastníctva proti jednotlivcom len do výšky ich podielu,\ni keď to súhrnne znamenalo formulovať v petite požiadavku o určenie vlastníctva k celej\nnehnuteľnosti. Okresný súd na túto argumentáciu reagoval tým, že je viazaný petitom a v ňom\nsťažovateľka požadovala určenie vlastníctva k jednej celej nehnuteľnosti, preto aj trovy konania\npočítal s prihliadnutím na toto znenie.\n28. Ústavný súd v tejto spojitosti uvádza, že žalobný návrh (petit) je dôležitou obsahovou\nnáležitosťou žaloby, pretože v ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal príslušný súd\nrozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. V podstate ide o návrh súdneho výroku,\na preto kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, ktorých rešpektovaním sa zabezpečuje\npresnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania,\nz ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch, to však\nv plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca\nv konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol\ndo najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho\ndoslovným znením (vrátane slov, slovných spojení ba dokonca aj eventuálnych gramatických\nchýb). Civilný sporový poriadok (§ 132 ods. 1) nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej\ndo najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho\ndoslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu\n(zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby tak,\nako ho žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný\nposudzovať čisto z hľadiska obsahového (t. j. či je v žalobe dostatočne presne, určito\na zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada).\nInak povedané, predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom\n(petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi).\nNa základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania.\nKonajúci súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať\nv súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby,\nnielen samotný žalobný návrh (7Cdo/268/2019).\n29. V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné prihliadať aj\nna okolnosti kauzy, ale tiež na skutočnosť, že na strane žalovaných stojí 6 podielových\nspoluvlastníkov s rozdielnou výškou spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ spoluvlastnícky podiel\nchápeme tak, že je v podstate číselným vyjadrením právneho statusu spoluvlastníka vo vzťahu\nk spoločnej veci, a teda určuje mieru účasti na právach a povinnostiach viažucich sa k tejto\nspoločnej veci, potom by to malo platiť aj vo vzťahu k výške trov konania. Poukazujúc na uvedené,\n10\n\nústavný súd opätovne dáva do pozornosti, že aj okresný súd pripustil viaceré možné interpretačné\npravidlá pre konkrétnu situáciu, a preto mal s prihliadnutím na všetky špecifiká dôsledne zohľadniť\nvšetky z nich vyplývajúce dopady na sťažovateľku. Okresný súd ale špecifiká danej veci\nnerešpektoval a k posúdeniu otázky výšky trov konania pristúpil čisto formalisticky. Tento postup\nspôsobil, že vlastne už v prvotnej fáze rozhodovania o výške náhrady trov konania – pri určovaní\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny došlo k nesprávnemu výpočtu trov konania, ktorý je\nv okolnostiach danej veci nesprávny a neakceptovateľný.\n30. Hoci sťažovateľka v ústavnej sťažnosti spochybňovala aj účelnosť či dokonca reálne vykonanie\nniektorých úkonov právnej služby právnych zástupcov žalovaných, ústavný súd sa týmito\nnámietkami nezaoberal, keďže napadnuté uznesenie okresného súdu bolo zrušené z dôvodu\nnesprávnej interpretácie ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\nV súvislosti s namietaním konkrétnych úkonov právnej služby však ústavný súd dáva do pozornosti\nokresného súdu, že len dostatočne zdôvodnené rozhodnutie okresného súdu môže byť predmetom\nnásledného prieskumu vo vzťahu k ústavnej udržateľnosti jeho rozhodnutia o výške náhrady trov\nkonania, a to vo vzťahu k jeho vecnej správnosti, no len z pohľadu základných práv, a nie\nz pohľadu podústavného práva. Ústavný súd na rozdiel od všeobecného súdu konajúceho o riadnom\nopravnom prostriedku nemôže ďalším odôvodňovaním dotvárať vôbec nevyargumentovaný záver\nvšeobecného súdu. To platí o to viac, že pod vplyvom redukcie riadnych opravných prostriedkov sa\nmusí zaoberať zásahom do základných práv strany sporového konania v súvislosti s rozhodovaním\no výške náhrady trov konania, teda o otázke, ktorá bola v úrovni všeobecného súdnictva celkom\nnevhodne prenechaná len na rozhodovanie okresných súdov bez akejkoľvek možnosti prieskumu\nďalšími dvoma v týchto otázkach na diskurze nevhodne sa nezúčastňujúcimi inštanciami\nvšeobecného súdnictva. Význam rozhodovania o výške náhrady trov konania je pre všeobecné\nsúdnictvo zásadný, keďže sa spája s takmer každým civilným konaním. Tomu však nezodpovedá\nnastavenie opravných prostriedkov, ktoré znemožňuje, aby všeobecné súdnictvo formulovalo\ninštančne ustálené právne výklady k výške náhrady trov či skôr len k výške trov právneho\nzastúpenia. Súčasné nastavenie rozhodovania o výške náhrady trov konania je nielen z pohľadu\nneprehľadných konštrukcií vyhlášky, ale aj z toho, že tieto konštrukcie sú predmetom\nzjednocovania v pomerne obmedzenom priestore ústavnoprávneho prieskumu, neudržateľné. Veď\npri prieskume nápadu ústavných sťažností by sa mohlo zdať, že najväčším ústavným problémom\nnášho justičného systému sú okrem prieťahov v konaní rôzne trovy exekútorov a advokátov.\nPrimárnym problémom je však normotvorba, a to nielen v rovine úpravy trov a ich náhrady, ale aj\nv rovine nastavenia opravných prostriedkov v civilnom základnom alebo v exekučnom procese\n(m. m. III. ÚS 670/2021).\n31. Právo na priznanie, ako aj povinnosť náhrady trov konania sú nielen súčasťou práva\nna spravodlivý proces, ale tiež súvisia s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu. Ak okresný súd pri určení náhrady nákladov v správnej výške nepostupoval\nústavne akceptovateľným spôsobom, dospel ústavný súd k záveru, že napadnutým uznesením bolo\nporušené nielen základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale v príčinnej súvislosti s nimi aj právo\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu (bod 1 výroku nálezu).\n11\n\nV.\nPrikázanie vo veci konať\n32. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde\nústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody\nsťažovateľa. Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n33. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, bolo pre dovŕšenie ochrany porušených práv\npotrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vrátil mu\nvec na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n34. Pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky bude povinnosťou okresného súdu predovšetkým\nnáležite vykladať a aplikovať relevantnú právnu úpravu ústavne konformným spôsobom a následne\njasne a zrozumiteľne odôvodniť právne závery, ku ktorým dospel a na ktorých založil svoje\nrozhodnutie.\n35. V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Okresný súd je tiež viazaný\nrozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\n\nVI.\nTrovy konania\n36. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 796,28 eur.\n37. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému\nsúdu a replika). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 je\nv sume 208,67 eur a hodnota režijného paušálu je v sume 12,52 eur. Náhrada za tri úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2023 (3 × 208,67 eur) spolu s režijným paušálom (3 × 12,52 eur) zvýšené\no 20 % DPH predstavuje trovy konania v sume 796,28 eur.\n38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je Okresný súd Poprad povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného\n\n12\n\nsporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu (bod 3 výroku nálezu).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. augusta 2023\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spoluvlastníctvo-podielové", "trovy konania-náklady konania", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "výklad (interpretácia)-formalistický", "právna veta", "trovy konania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "pravna_veta": "Pri rozhodovaní o náhrade trov je nevyhnutné prihliadať aj na skutočnosť, že na strane sporu vystupujú podieloví spoluvlastníci s rozdielnou výškou spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ spoluvlastnícky podiel určuje mieru účasti na právach a povinnostiach viažucich sa na spoločnú vec, mala by táto miera platiť aj vo vzťahu k výške trov konania.", "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/139/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8123c305-c86b-4424-998c-9bf8c8d0c52a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.207.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 207/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.207.2023.2"}, {"guid": "ussr:07209203-3360-4e6c-9550-0bc1a96c0aba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.404.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 404/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.404.2022.1"}, {"guid": "ussr:8caaef26-a4e8-4f56-bf7b-2df0460db47a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.605.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 605/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 605/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.605.2022.1"}, {"guid": "ussr:1e85b562-5ad2-441f-89a4-9c8169cb37c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.670.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 670/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 670/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.670.2021.1"}, {"guid": "ussr:9e0e5552-de0b-4cb8-9c9e-f4a34d779b18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.650.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 650/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 650/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.650.2020.1"}, {"guid": "ussr:1f79509f-1648-4a36-b78f-faa7a560bc9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.583.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 583/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 583/2018 z 24. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-24", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.583.2018.1"}, {"guid": "ussr:652fbefc-4cac-4ec8-9d11-656bda6031a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 536/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 536/2018 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1"}, {"guid": "ussr:e558dd46-d862-4447-b544-66fb7c8a75f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.634.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 634/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 634/2015 z 30. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.634.2015.2"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2010 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "aa4e6052-5a2d-4616-a89b-b1ee9d9230d5:23d06cc1-395f-4bbc-88b7-d9a53cfae198", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3109224351.1", "spisova_znacka": "19Co/893/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/893/2014 z 28. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-12-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3109224351.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6a6a0446-9892-4753-898a-9484dd05ac77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.255.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2026 z 6. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.255.2026.1"}, {"guid": "ussr:90a71f43-f8e9-4923-97f0-e1c24dbf9b28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.177.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 177/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.177.2026.1"}, {"guid": "ussr:f5e8ecb0-8313-484a-930c-b9a3839068e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.682.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 682/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 682/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.682.2025.1"}, {"guid": "ussr:e011c00e-8458-40f7-b2a3-2d217877dcea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.681.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 681/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 681/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.681.2025.1"}, {"guid": "ussr:438e5b46-f0fd-4a93-831d-188708cb70d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.334.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 334/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 334/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.334.2025.2"}, {"guid": "ussr:9555b3fc-edc2-4547-8cda-e3f433abd169", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.419.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 419/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 419/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.419.2025.1"}, {"guid": "ussr:a4a0f634-7616-4cc2-bd8e-d4bb2e49a24f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.20.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 20/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2023 z 28. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.20.2023.1"}, {"guid": "ussr:961de93b-ccff-4e46-8d1f-6789e26d42cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2025.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2025 z 14. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2025.1"}, {"guid": "ussr:a8de5cb0-b59c-4b32-b392-3d8ea0ff60fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.90.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.90.2025.2"}, {"guid": "ussr:8e0ed20e-b475-4e1a-9308-3b282bb5cb78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.19.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.19.2025.2"}, {"guid": "32b56ec8-4829-4a8c-9d57-9b14827ca9f3:5cb1862d-434b-49b8-be75-98a504feac33", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5123204046.5", "spisova_znacka": "46C/37/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 46C/37/2023 z 3. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5123204046.5"}]}