{"guid": "ussr:7e7aaddd-b274-4c14-b4fb-7411cd5adf97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.151.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 151/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/2023 z 30. 3. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2023, sp. zn. II. ÚS 151/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.151.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2023-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7e7aaddd-b274-4c14-b4fb-7411cd5adf97", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.151.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.151.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.151.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 151/2023-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho,\nzo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára v konaní\npodľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n, zastúpenej advokátom JUDr. Viktorom\nKubalom, PhD., Kpt. Jána Rašu 11, Bratislava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 9 Cdo 96/2022 z 20. októbra 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. februára 2023 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 9 Cdo 96/2022 z 20. októbra 2022 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nSťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\na zároveň žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 eur.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na Okresnom súde Topoľčany\n(ďalej len „okresný súd“) žalobu o určenie choroby z povolania a o určenie rozsahu zodpovednosti\nzamestnávateľa. V žalobe sa sťažovateľka dožadovala určenia, že výkonom zamestnania jej vznikla\nchoroba z povolania a od bývalého zamestnávateľa žiadala náhradu za stratu na zárobku\n\nv sume 44 276,84 eur, odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 26 474 eur\na bolestné v sume 1 145 eur.\n3. Okresný súd sťažovateľku celkovo dvakrát vyzval na odstránenie nedostatkov podania, z toho raz\npo zásahu Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“), ktorý na základe odvolania\nsťažovateľky zrušil rozhodnutie okresného súdu o zastavení konania. Napriek týmto výzvam\nnapokon okresný súd uznesením č. k. 5 Cpr 11/2020 zo 4. februára 2021 (ďalej len „uznesenie\no zastavení“) výrokom I konanie zastavil, výrokom II stanovil, že po právoplatnosti bude vec\npostúpená Sociálnej poisťovni, a výrokom III žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov\nkonania.\nOkresný súd v odôvodnení uznesenia o zastavení konania poukázal na zákon č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý\nnadobudol účinnosť 1. januára 2004. Práve týmto zákonom v rámci pracovnoprávnej zodpovednosti\nzamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zostal\nzamestnancovi zachovaný len nárok na náhradu vecnej škody v zmysle § 198 ods. 1 písm. d)\nZákonníka práce. Na základe zákona o sociálnom poistení sa úrazové poistenie ako poistenie\npre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu\na choroby z povolania stalo súčasťou systému sociálneho poistenia a je ním definované výlučne ako\npovinné poistenie. Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorého zaťažuje povinnosť platiť\npoistné na úrazové poistenie (§ 128 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Nárok na úrazové dávky\nz úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených\ntýmto zákonom (§ 17 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Podľa § 172 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia\nv rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych\nvzťahov sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto\nzákonom Sociálna poisťovňa. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že sťažovateľka\nžiada priznanie úrazových dávok v zmysle zákona o sociálnom poistení, o ktorých podľa § 172\nods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhoduje Sociálna poisťovňa, preto nie je daná právomoc\nokresného súdu.\n4. Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom namietala\nnedostatočnosť odôvodnenia uznesenia o zastavení konania a že obdobné veci sa riešia práve\nurčovacou žalobou. Sťažovateľka namietala, že aj druhá výzva na odstránenie nedostatkov bola\nformálna. Právomoc okresného súdu na prejednanie žaloby podľa § 192 Zákonníka práce je\npodľa názoru sťažovateľky daná, pretože jej „nebola priznaná choroba z povolania“.\n5. Krajský súd uznesením č. k. 12 CoPr 3/2021 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) uznesenie\nokresného súdu o zastavení konania potvrdil. Odvolací súd konštatoval, že z podanej žaloby, ako\ni jej doplnení vyplýva, že v danej veci by malo ísť o pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom\na zamestnávateľom. Žalobkyňa v tomto podaní opísala rozhodujúce skutočnosti, z ktorých\nvyvodzuje svoj nárok. Pracovnoprávny vzťah so žalovaným bol uzatvorený na dobu určitú\n16. júla 2015, keď bola podpísaná dohoda o vykonaní práce podľa § 226 a nasl. Zákonníka práce.\nBol ukončený počas trvania práceneschopnosti 31. júla 2016 uplynutím dohodnutej doby.\n2\n\nPo uplynutí jedného roka práceneschopnosti bola žalobkyňa rozhodnutím Sociálnej poisťovne –\nústredia uznaná za invalidnú pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %.\nAbsolvovala mnohé vyšetrenia a bola hospitalizovaná na Klinike pracovného lekárstva\na toxikológie LF UK a UNB v Bratislave. Uvedenou klinikou bol 5. marca 2019 vypracovaný\nlekársky posudok, ktorým nebola uznaná choroba z povolania v súvislosti s pracovným pomerom\nu žalovaného. Následne bolo žalobkyni doručené stanovisko k uznaniu choroby z povolania, ktoré\nvydala Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania pri Ministerstve zdravotníctva\nSlovenskej republiky v Bratislave, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nemá mať uznanú chorobu\nz povolania. V doplnení (v spise na č. l. 168, 169) žalobkyňa uviedla výpočet straty na zárobku,\nktorú si uplatnila v sume 44 276,84 eur od momentu práceneschopnosti až do jej ukončenia.\nZároveň si uplatnila odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 26 474 eur\na bolestné v sume 1 145 eur. Žalobu odôvodnila porušením povinností zamestnávateľa a jej práva\nzamestnanca uvedených v ustanoveniach Zákonníka práce a zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti\na ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nTieto porušenia zákona žalovaným spôsobili, že žalobkyňa vykonávala prácu za pracovných\npodmienok a s pracovnými pomôckami, ktoré boli príčinou vzniku škody na jej zdraví. Žalovaný\nteda je zodpovedný za vznik tejto škody na jej zdraví a zodpovedá za škodu, ktorá vznikla\nporušením právnych povinností pri plnení pracovných úloh. V odôvodnení uznesenia krajský súd\nzároveň poukázal na to, že v čase, keď bola sťažovateľka zastúpená advokátom, podaním\nzo 7. januára 2021 došlo k preformulovaniu petitu žaloby, aby súd „žalovanému uložil povinnosť\nnahradiť jej škodu vo výške 71.895.84 eura s tým, že za jej vznik je zodpovedný žalovaný v rozsahu\n100 %. Uviedla, že suma 71.895,84 eura pozostáva z bolestného vo výške 1.145 eur, náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 27.619 eur a náhrady za stratu na zárobku\nod 01.03.2016 do 31.12.2020 vo výške 44.276,84 eura. Je teda zrejmé s prihliadnutím aj\nna skutočnosť, že žalobkyňa pri tejto formulácii žalobného návrhu bola právne zastúpená\nadvokátom disponujúcim náležitou znalosťou a odbornosťou svojej profesie, že v predmetnom\nkonaní sa domáha titulom zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú chorobou z povolania\nzaplatenia úrazových dávok, a to bolestného, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia\na straty na zárobku.“. V ďalšej časti krajský súd vyjadril súhlas so závermi okresného súdu\no charaktere sťažovateľkou požadovaných „náhrad“ ako úrazových dávok v nadväznosti\nna ustanovenia zákona o sociálnom poistení.\nS námietkou sťažovateľky týkajúcou sa toho, že aj druhá výzva okresného súdu na odstránenie\nnedostatkov bola formálna, krajský súd nesúhlasil a konštatoval, že okresný súd vyzval žalobkyňu\n(sťažovateľku) dostatočne konkrétnym spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na to, že „Súd prvej\ninštancie žalobkyni navyše ozrejmil, že súdy nerozhodujú o určení, že choroba žalobkyne je\nchorobou z povolania, pretože na to sú príslušné vymedzené inštitúcie, ktoré nakoniec aj prípad\nžalobkyne posudzovali, avšak so záverom, že žalobkyni chorobu z povolania neuznali. Súd prvej\ninštancie po tomto ozrejmení žalobkyňu upovedomil, že jej žalobný návrh v zmysle uvedeného nie je\nvykonateľný, zrozumiteľný a ani určitý. Rovnako v tomto uznesení súd zdôraznil, že opísaný\nskutkový dej je v rozpore s tým, čo žalobným návrhom žalobkyňa žiada, pretože sa domáha určenia\nzodpovednosti žalovaného za chorobu z povolania, ktorá jej nebola uznaná orgánmi na to\npríslušnými.“. Krajský súd tiež poukázal na to, že sťažovateľka si v Sociálnej poisťovni uplatnila\nnárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, že\n\n3\n\nsťažovateľke nebola uznaná choroba z povolania Celoslovenskou komisiou na posudzovanie\nchorôb z povolania, Sociálna poisťovňa listom z 23. marca 2020 odporučila podať sťažovateľke\nurčovaciu žalobu, že v jej prípade ide o chorobu z povolania. Krajský súd uviedol, že z obsahu listu\nvyplýva, že „Sociálna poisťovňa teda odporučila žalobkyni podať žalobu proti Celoslovenskej\nkomisii...“. Napriek tomu sťažovateľka koncipovala svoju určovaciu žalobu proti bývalému\nzamestnávateľovi. Krajský súd napokon konštatoval, že v prípade, keby bola sťažovateľke uznaná\nchoroba z povolania príslušnou štátnou inštitúciou, mohla by sa súdnou cestou domáhať určenia, že\nza túto chorobu zodpovedá bývalý zamestnávateľ – žalovaný. V tomto prípade však sťažovateľka\nformulovala svoju žalobu odlišne a domáhala sa odlišného právneho nároku – úrazových dávok.\nNapokon práve z týchto dôvodov bude vec po nadobudnutí právoplatnosti postúpená Sociálnej\npoisťovni. V závere odôvodnenia uznesenia krajský súd reagoval na námietku, že v sťažovateľkinej\nveci mal byť aplikovaný § 192 Zákonníka práce, a poukázal na stanovisko najvyššieho súdu\nsp. zn. Cpj 9/2006, podľa ktorého „právomoc súdov nie je daná na prejednanie žaloby\nzamestnanca na náhradu škody voči zamestnávateľovi, spôsobenej pracovným úrazom alebo\nchorobou z povolania, vo veci nárokov na náhradu straty na zárobku počas trvania\npráceneschopnosti, náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti a uznaní plnej\ninvalidity, za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v základnej výške a účelne vynaložených\nnákladov spojených s liečením, ktoré vznikli do 31. decembra 2003, ak boli uplatnené až po I.\njanuári 2004. Tieto plnenia treba po 31. decembri 2003 považovať za nároky na dávky sociálneho\npoistenia a konania o takýchto nárokoch, sú konaniami vo veciach sociálneho poistenia, na\nrozhodnutie o ktorých je daná právomoc Sociálnej poisťovne.“.\n6. Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie podľa § 420 písm. f) Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“). V dovolaní sťažovateľka tvrdila, že uznesenie krajského súdu\nje zmätočné, vnútorne rozporné, bez presvedčivého a dostatočného odôvodnenia. Argumentovala aj\ntým, že odvolací súd neprihliadol na ďalší list Sociálnej poisťovne z 11. augusta 2020, ktorým bola\nsťažovateľka vyzvaná na preukázanie podania určovacej žaloby proti jej bývalému\nzamestnávateľovi o určenie, či ide v jej prípade o chorobu z povolania. Sťažovateľka v podstate\nzopakovala argumenty použité už v odvolacom konaní a opätovne zdôraznila, že ide o spor medzi\nzamestnancom a bývalým zamestnávateľom.\n7. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia po preskúmaní dovolaním napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu (a keďže išlo o potvrdzujúce rozhodnutie, tak aj rozhodnutia okresného súdu)\nkonštatoval, že „Posudzujúc námietky dovolateľky smerujúce k nepresvedčivosti\na nekonzistentnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel k záveru, že pre\ntakéto tvrdenia nie je daný žiadny podklad... Tvrdenie dovolateľky, že odvolací súd nevzal do úvahy\nobsah písomnosti Sociálnej poisťovne, nemožno považovať za relevantné, pretože z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia je zrejmé, že sa odvolací súd obsahom týchto podkladov zaoberal, vlastné\nstanoviská Sociálnej poisťovne však neboli v tomto konaní pre súd záväzné.“. Najvyšší súd zároveň\npreskúmal aj záver okresného súdu o nedostatku právomoci a s poukazom na relevantné\nustanovenia Civilného sporového poriadku, Zákonníka práce i zákona o sociálnom poistení uviedol:\n„Plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z\n\n4\n\npovolania, s výnimkou nároku na náhradu vecnej Škody, ktoré vznikli po účinnosti zákona o\nsociálnom poistení, teda od 1. januára 2004. sú dávkami úrazového poistenia (úrazovými dávkami),\no ktorých na základe žiadosti poškodeného (ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak)\nrozhoduje Sociálna poisťovňa. Rozhodovanie o týchto plneniach preto nepatri do právomoci súdu.\nÚčinnosťou zákona o sociálnom poistení došlo k takej zmene v obsahu právneho vzťahu\nvyplývajúceho zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo\nchorobou z povolania (s výnimkou nároku na náhradu vecnej škody), ktorá mala za následok zmenu\njeho charakteru, resp. jeho nahradenie právnym vzťahom úrazového poistenia. Dovtedy\nsúkromnoprávny vzťah sa zmenil na vzťah verejnoprávny a nárok na náhradu škody spôsobenej\npracovným úrazom alebo chorobou z povolania, uplatnený napr. vo forme náhrady za bolesť,\nza sťaženie spoločenského uplatnenia, za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti\na za účelne vynaložené náklady spojené s liečením, nadobudol povahu nároku na úrazovú dávku.“\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n8. Podľa názoru sťažovateľky je napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zmätočné a nedostatočne\nodôvodnené. Sťažovateľka kritizovala najvyšší súd v časti, v ktorej dospel k rovnakému záveru\no nedostatku právomoci okresného súdu, a tvrdila, že dovolací súd tento záver neodôvodnil.\nSťažovateľka aj v ústavnej sťažnosti zopakovala, že všeobecné súdy sa odmietli zaoberať listom\nSociálnej poisťovne z 11. augusta 2020, ktorým bola vyzvaná na podanie určovacej žaloby\nproti bývalému zamestnávateľovi, konali zmätočne, keď výzvy na odstránenie nedostatkov boli\nformálne a bezobsažné. Napokon aj samotné rozhodnutia všeobecných súdov sú zmätočné, pretože\nnereflektujú skutočný obsah sťažovateľkiných podaní.\n9. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy)\nsťažovateľka odôvodnila tým, že najvyššiemu súd trvalo 15 mesiacov, kým vydal napadnuté\nuznesenie, navyše iba s povrchným a nedostatočným odôvodnením. Dĺžka rozhodovania\nnajvyššieho súdu mala na sťažovateľku, vzhľadom na jej postavenie invalidnej dôchodkyne, značne\nnegatívny dopad.\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n10. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie o porušení práv na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1\nústavy), spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) a práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým\nbolo sťažovateľkino dovolanie odmietnuté.\nIII.1. K namietanému porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n11. V rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd so zreteľom\nna sťažovateľkou uplatnenú argumentáciu konštatuje, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť\n\n5\n\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nO zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť, ak namietaným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú, pri ktorej predbežnom\nprerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,\nktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. II. ÚS 66/2011,\nIII. ÚS 155/09, III. ÚS 198/2020).\n12. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti predovšetkým zvýrazňuje svoj nesúhlas so samotným\nvýsledkom konania teda, že všeobecné súdy odmietli prejednať ňou požadované nároky\nproti bývalému zamestnávateľovi. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zopakovala argumenty\nuplatnené v odvolacom konaní, ako aj v dovolacom konaní. Ústavný súd preskúmal napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu, ale aj priložené uznesenia okresného súdu a krajského súdu\na konštatuje, že sťažovateľka dostala celkom presné, jednoznačné a ústavne udržateľné odpovede,\nprečo nebolo možné rozhodnúť o podanej žalobe v takej forme, ako ju predložila a doplnila. Navyše\nje potrebné zdôrazniť, že okresný súd výrokom II určil, že vec bude postúpená Sociálnej poisťovni,\nktorá je na rozdiel od okresného súdu príslušná rozhodnúť o sťažovateľkou požadovaných\nnáhradách.\n13. Bez potreby citovania relevantných častí odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd\nkonštatuje, že najvyšší súd ako súd dovolací jasne a zrozumiteľne vyjadril dôvody, pre ktoré\ndovolanie sťažovateľky odmietol.\nZ obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd preskúmal uznesenia okresného súdu\na krajského súdu a ich odôvodnenia v nadväznosti na sťažovateľkou uplatnené dovolacie dôvody\na tieto riadne vyhodnotil. Najvyšší súd preskúmal záver krajského súdu, z akých dôvodov bolo\npotrebné konanie vo veci sťažovateľky zastaviť v nadväznosti na obsah jej podaní. V tejto súvislosti\nv rámci možností dovolacieho prieskumu najvyšší súd preskúmal odôvodnenie uznesenia krajského\nsúdu v spojení s uznesením okresného súdu a následne konštatoval, že k porušeniu\nsťažovateľkiných práv v zmysle § 420 písm. f) CSP nedošlo.\n14. Ústavný súd, poukazujúc na svoju doterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne\ndo výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného\nsúdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142\nods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd\n(m. m. II. ÚS 119/2021, II. ÚS 383/2019).\n\n6\n\n15. V teraz prejednávanej veci je potrebné uviesť, že najvyšší súd sa neodmietol zaoberať\nmimoriadnym opravným prostriedkom sťažovateľky, ktorým napadla uznesenie krajského súdu, jej\ndovolanie riadne preskúmal, no keďže dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania nezistil, následne\nsformuloval svoj právny záver o neprípustnosti podaného mimoriadneho opravného prostriedku\na rozhodol o ňom spôsobom, ktorý mu Civilný sporový poriadok prostredníctvom § 447 písm. c)\nvyslovene umožňuje.\n16. Ústavný súd na základe uvedeného uzatvára, že právny záver najvyššieho súdu v napadnutom\nuznesení nevykazuje znaky arbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti či svojvôle, čo by bolo možné\nkonštatovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona, že\nby tým poprel jeho účel a význam (m. m. III. ÚS 264/05, I. ÚS 23/2010).\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok\n(m. m. II. ÚS 465/2017).\n\nIII.2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy:\n17. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka len poukázala na neprimeranú dĺžku dovolacieho konania\nv trvaní 15 mesiacov. Berúc do úvahy jeho právoplatné skončenie v čase doručenia ústavnej\nsťažnosti, ústavný súd uzatvára, že všeobecné súdy neodmietli v právnej veci sťažovateľky konať.\nOchrana základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa v konaní\npred ústavným súdom poskytuje len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany k porušeniu\noznačených práv označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo\ndochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (napr. IV. ÚS 637/2013, II. ÚS 518/2014,\nII. ÚS 176/2019). Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, už\nnedochádzalo k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako\nzjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je\nspôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 55/02, IV. ÚS 223/2010,\nIII. ÚS 462/2017, IV. ÚS 149/2018, II. ÚS 464/2018).\n18. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ju odmietol\naj v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n7\n\n19. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako celok z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej uplatnenými návrhmi\n(finančné zadosťučinenie).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. marca 2023\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "zamestnanec", "konanie-zastavenie", "práca, pracovný pomer-choroba z povolania", "sociálna poisťovňa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cdo/96/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:39abfac5-6179-4eb2-a3ba-b760dcd312e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.119.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 119/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 119/2021 z 18. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.119.2021.1"}, {"guid": "ussr:7439ba5e-eb4f-461e-b0ad-cd6f23e799ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.198.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 198/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.198.2020.1"}, {"guid": "ussr:40435761-a5f9-4c0c-ab8c-8fd5659738c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.383.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 383/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/2019 z 5. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-05", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.383.2019.1"}, {"guid": "ussr:906f0830-017d-4db5-81d5-4fec7da0e2a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.176.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2019 z 27. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-27", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.176.2019.1"}, {"guid": "ussr:46c3c4b5-c993-4248-a0b8-fb719fb24664", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.464.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.464.2018.1"}, {"guid": "ussr:174a949e-c19e-4010-85be-5116e92aa8fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.149.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/2018 z 6. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-06", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.149.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:41bdaab2-2d4e-4ef4-98a3-8c72c578e9c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.462.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 462/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 462/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.462.2017.1"}, {"guid": "ussr:36b5ed12-e759-4477-8e36-c9af46e3b56f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 518/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 518/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b5ed12-e759-4477-8e36-c9af46e3b56f"}, {"guid": "ussr:636550fb-f698-42b6-8d46-9e8efe9832f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 637/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 637/2013 z 10. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-10", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:636550fb-f698-42b6-8d46-9e8efe9832f7"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:9b09466b-12a4-42e5-b19c-b7d9398971fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 223/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 223/2010 z 3. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-03", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b09466b-12a4-42e5-b19c-b7d9398971fa"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:baa5d60b-ca5c-4324-acbf-1c855faafd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/02 z 17. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-17", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baa5d60b-ca5c-4324-acbf-1c855faafd82"}, {"guid": "650bd8ca-f5ab-4db9-8e76-5cc8d602da0b:8d857a2c-84bc-4c45-8039-1a4f73d9a2c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "12CoPr/3/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoPr/3/2021 z 10. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/650bd8ca-f5ab-4db9-8e76-5cc8d602da0b:8d857a2c-84bc-4c45-8039-1a4f73d9a2c8"}, {"guid": "fb32f730-4fde-4676-b0e9-30b2dd579099:3015b7f0-fe23-4a85-bbe9-d6f97ad64928", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cpr/11/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5Cpr/11/2020 z 4. 2. 2021", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fb32f730-4fde-4676-b0e9-30b2dd579099:3015b7f0-fe23-4a85-bbe9-d6f97ad64928"}], "citovane_v": []}