{"guid": "ussr:37773500-daae-41dd-afbc-b22353a8be01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.123.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 123/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 123/2023 z 10. 5. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2023, sp. zn. II. ÚS 123/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.123.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2023-05-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/37773500-daae-41dd-afbc-b22353a8be01", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.123.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.123.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.123.2023.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 123/2023-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1.\n,\n,\n2.\n,\n, 3.\n,\n,\n4.\n,\n, 5.\n,\n,\n6.\n,\n, 7.\n,\n, 8.\n,\n,\nvšetci\n, 9.\n,\n,\n, 10.\n,\n,\n,\n11.\n,\n,\n, 12.\n,\n,\n13.\n,\n,\n, 14.\n,\n,\n, 15.\n,\n,\n, 16.\n,\n,\n, 17.\n,\n,\n, 18.\n,\n,\n, 19.\n,\n,\n,\n20.\n,\n,\n, 21.\n,\n,\n, 22.\n,\n,\n, 23.\n,\n, 24.\n,\n, 25.\n,\n, 26.\n,\n, 27.\n,\n, 28.\n,\n, 29.\n,\n, 30.\n,\n, všetci\n, a 31.\n,\n,\n, zastúpených JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s. r. o.,\nPopradská 82, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Franko, PhD., proti\npostupu Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/27/2019 (pôvodne pod sp. zn.\n25C/274/2015) takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/27/2019 (pôvodne pod\nsp. zn. 25C/274/2015) b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov v 1. až 14. rade\n\na 17. až 29. rade na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/27/2019\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľom v 1. až 11. rade, 13. a 14. rade, 17. až 21. rade, 23. až 25. rade a 27. až 29. rade\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume po 2 000 eur a sťažovateľom v 12., 22. a 26. rade\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume po 500 eur, ktoré im j e Okresný súd Košice I\np o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľom v 1. až 14. rade a 17. až 29. rade p r i z n á v a náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 5 659,40 eur, ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť právnemu\nzástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. februára 2023 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom všeobecného súdu v konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia.\nSťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prikázal Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný\nsúd“) konať v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/27/2019 (ďalej len „napadnuté konanie“) bez\nzbytočných prieťahov, priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému v sume 4 000 eur\na náhradu trov konania na účet ich právneho zástupcu.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 123/2023-20 z 15. marca 2023 ústavný súd prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a pripojeného spisu všeobecného súdu vyplýva, že sťažovatelia vystupujú\nv procesnej pozícii žalovaných v napadnutom konaní, ktoré začalo podaním žaloby na okresnom\nsúde 23. júna 2015 a ktorého predmetom je „zrušenie rozhodnutia vlastníkov bytových a nebytových\npriestorov bytového domu\nč. 76, 78, 80 prijatého na základe písomného\nhlasovania, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 26. - 29.5.2015 v čase od 17:30 hod do 19:30 hod“.\nNapadnuté súdne konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 25C/274/2015. Uznesením z 9. júla\n2019 okresný súd zastavil konanie proti žalovanému v 74. rade\nz dôvodu, že\n\n2\n\ntento žalovaný zomrel pred podaním žaloby a nemá procesnú subjektivitu, a súčasne nárok\nžalobcov proti zvyšným žalovaným vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 25C/27/2019.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n4. Proti postupu okresného súdu podali sťažovatelia túto ústavnú sťažnosť, v ktorej namietajú vznik\nzbytočných prieťahov v napadnutom konaní predovšetkým v príčinnej súvislosti s nečinnosťou\na neefektivitou postupu okresného súdu, v dôsledku ktorého nebolo vo veci vydané žiadne\nmeritórne rozhodnutie. Sťažovatelia namietajú aj celkovú dĺžku konania v trvaní takmer 8 rokov.\nNapadnuté konanie nie je podľa sťažovateľov po právnej stránke zložité, patrí k štandardnej agende\nvšeobecných súdov. Sťažovatelia pripustili určitú zložitosť veci po faktickej stránke vzhľadom\nna počet účastníkov na žalovanej strane a s tým súvisiacou zmenou vlastníkov jednotlivých\nbytových jednotiek, avšak to samo osebe podľa mienky sťažovateľov nie je dôvodom toho, aby\nkonanie trvalo neúmerne dlhú dobu. Sťažovatelia žiadnym zásadným spôsobom neprispeli\nk samotnej dĺžke konania. Na strane žalobcov však možno konštatovať určité prieťahové kroky,\nkeď k odročeniu pojednávania nariadeného na 9. júl 2020 došlo z dôvodu na strane právneho\nzástupcu žalobcov a keď v dôsledku pasivity právneho zástupcu žalobcov bol opakovane súdom\nvyzývaný na špecifikáciu okruhu žalovaných, resp. na doplnenie rovnopisov žaloby. Za hlavnú\npríčinu vzniknutých prieťahov možno podľa sťažovateľov označiť postup okresného súdu, ktorý\nvykazuje viaceré nedostatky týkajúce sa jednak nečinnosti, ale aj nesprávneho postupu.\nSťažovatelia poukázali na nečinnosť v trvaní roka a pol od vydania uznesenia o predbežnom\nopatrení 13. júla 2015 do 24. januára 2017, keď súd vyzval právneho zástupcu žalobcov\nna predloženie rovnopisov žaloby s prílohami. Uznesením z 9. júla 2019 okresný súd zastavil\nkonanie proti žalovanému v 74. rade pre nedostatok procesnej subjektivity a súčasne nárok\nžalobcov proti ostatným 75 žalovaným vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn.\n25C/27/2019, ktoré je pod touto spisovou značkou vedené dosiaľ. Uvedený postup súdu\nsťažovatelia vnímajú ako neférový a sú toho názoru, že sa ním mal vytvoriť dojem, že konanie\nvo veci samej trvá od roku 2019. Okresnému súdu vyčítajú tiež zrušenie pojednávaní z dôvodu\npandemickej situácie, keď sa podľa ich názoru ani nepokúšal vo veci konať. Okresný súd\npostupoval neefektívne aj vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade, ktorého najskôr vyzval, či má záujem\nvstúpiť do konania, potom po jeho oznámení z 20. októbra 2021 ho opakovane vyzval\nna vyjadrenie, či trvá na podanej žalobe (výzva z 22. 12. 2021 a 29. 4. 2022), čo spôsobilo prieťahy\nv trvaní viac ako 7 mesiacov. Sťažovatelia zdôraznili, že predmet sporu je pre nich obzvlášť\npodstatný, keďže sa týka obnovy ich bytového domu a vyriešenie otázky platnosti rozhodnutia\nvlastníkov má zásadný charakter pre ich život a zlepšenie úrovne ich bývania a nažívania.\n5. V osobitnom vyjadrení z 13. apríla 2023 sťažovatelia poukázali na konkrétny prípad z praxe\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci priznávania primeraného finančného\nzadosťučinenia vo vzťahu k Slovenskej republike, v ktorom ústavný súd priznal sťažovateľovi\nodškodnenie 1 000 eur za zbytočné prieťahy v konaní trvajúcom viac ako 11 rokov, no ESĽP\nnásledne navrhol uzavrieť zmier, ktorého obsahom bolo doplatenie ďalších 8 100 eur, s čím\nSlovenská republika súhlasila. Sťažovatelia tým poukazujú na to, že podhodnocovanie primeraného\n\n3\n\nfinančného zadosťučinenia vedie len k ďalším sporom na úrovni Rady Európy a ESĽP a fakticky\nk zvyšovaniu celkových nákladov.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n6. Okresný súd v rámci svojho vyjadrenia k ústavnej sťažnosti zrekapituloval priebeh napadnutého\nkonania a konštatoval, že po právnej ani skutkovej stránke sa prerokovávaná vec nejaví byť zložitá,\nno problémom je väčší počet účastníkov na strane žalovaných a ich častá obmena, ku ktorej\ndochádza v dôsledku prevodov vlastníckych práv k bytom a v dôsledku smrti jednotlivých\nvlastníkov. Aj napriek uvedenému je podľa okresného súdu z hľadiska plynulosti súdneho konania\nneakceptovateľné, že ani po 7 a pol roku súd vec na pojednávaní ani raz neprerokoval, t. j.\nnezaoberal sa predmetom sporu. Z tohto dôvodu sa sťažnosť javí ako dôvodná.\nIII.2. Replika sťažovateľov:\n7. Sťažovatelia možnosť podať repliku nevyužili.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania a po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou\na so stanoviskom okresného súdu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\n9. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľov tvorí námietka, že v dôsledku nečinnosti\na neefektívneho postupu okresného súdu došlo v napadnutom konaní k vzniku zbytočných\nprieťahov, pričom zároveň celková dĺžka napadnutého konania je neprimeraná, odôvodňujúca\nvyslovenie porušenia základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 302/2020).\n11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 22/2016) spravidla zohľadňuje tri\nzákladné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\n(ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou\nESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\n\n4\n\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa\nuvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.\n12. Pokiaľ ide o zložitosť veci po právnej stránke, vec sťažovateľov (zrušenie rozhodnutia\nvlastníkov bytových a nebytových priestorov bytového domu) je štandardnou vecou agendy\nvšeobecných súdov. Po skutkovej stránke priznali už samotní sťažovatelia, že ide o procesne\nnáročnejšie konanie s vysokým počtom účastníkov (pôvodne 3 žalobcovia a 89 žalovaných,\nv súčasnosti sú označení 2 žalobcovia a 82 žalovaných), a rovnako aj ústavný súd konštatuje\nzvýšenú faktickú zložitosť v dotknutom konaní práve vzhľadom na počet subjektov na žalovanej\nstrane, ktorý sa v priebehu konania rozširoval a menil z dôvodu zmeny právneho nástupníctva pri\nzmenách vlastníctva k bytom v bytovom dome, s čím súvisela potreba rozhodovania o zmene\nsubjektov na oboch sporových stranách. Zároveň súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorému súd uznesením č. k. 25C/274/2015-39 z 13. júla 2015 vyhovel\na nariadil neodkladné opatrenie, no nepodarilo sa mu všetkým žalovaným (v tom čase 89 subjektov)\npredmetné uznesenie spolu so žalobou doručiť, a preto musel zisťovať adresy žalovaných\nv registroch obyvateľov a následne opakovane doručovať predmetné zásielky poštou\na prostredníctvom Policajného zboru, čo nepochybne malo za následok predĺženie konania. Zároveň\nvšak ústavný súd uvádza, že žiadna právna ani skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť takmer\n8 rokov trvajúce súdne konanie na súde jednej inštancie, lebo dôveryhodnosť justície tak trpí\nzásadným spôsobom. Predznamenáva však, že uvedené skutočnosti zohľadnil pri rozhodovaní\no výške primeraného finančného zadosťučinenia.\n13. Ústavný súd posudzuje pri ústavných sťažnostiach na prieťahy v konaní aj význam konania\npre sťažovateľa. Z hľadiska judikatúry ústavného súdu, resp. ESĽP nejde o konanie, pri ktorom je\ndaná požiadavka na zvýšenú rýchlosť konania.\n14. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného na hodnotenie prípadných zbytočných\nprieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by signalizovali\nnedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľov ako strany sporu, ale je potrebné uviesť,\nže na priebeh konania mali vplyv aj „úkony žalobcov“, najmä vady žaloby, na odstránenie ktorých\nv podobe jednoznačného identifikovania a označenia žalovaných vyzval okresný súd žalobcov\nopakovane, a to výzvou z 24. septembra 2019 a 8. novembra 2019, a tiež nepredloženie žaloby\nv dostatočnom počte rovnopisov. Zároveň však ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že\nsťažovatelia neprejavili dostatočný záujem o rýchle prerokovanie žaloby tým, že nevyužili právny\nprostriedok, sťažnosť na postup súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no súdoch“), ktorý mal potenciál odstrániť zbytočné prieťahy v konaní dohľadom predsedu\nokresného súdu nad plynulosťou konania. Uvedenú skutočnosť ústavný súd zohľadnil\npri priznávaní finančného zadosťučinenia.\n15. Pred samotným posúdením postupu okresného súdu považuje ústavný súd za potrebné\nvysporiadať sa so skutočnosťou, že v prípade sťažovateľov 12.\n, 22.\na 26.\ndošlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (singulárnej sukcesii), teda\nk zmene doterajšieho subjektu konania na žalovanej strane na základe uznesenia zo 17. decembra\n2019, a v prípade sťažovateľov 15.\n, 16.\na 31.\nna základe uznesenia z 15. júna 2022, ktorým okresný súd pripustil vstup týchto subjektov\n\n5\n\ndo konania na žalovanej strane. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu význam\nna vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej protiústavnosti konania okresného\nsúdu, pretože v dôsledku zmeny subjektu konania došlo k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu.\nS prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemá pochybnosť o tom, že títo sťažovatelia môžu\nrelevantne namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len pre štádium konania, ktoré nasledovalo po rozhodnutí okresného\nsúdu o ich vstupe do napadnutého konania (III. ÚS 161/2013, I. ÚS 50/2014, II. ÚS 256/2022).\n16. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti, vyjadrenia okresného súdu\na predloženého súdneho spisu. Z obsahu spisu predloženého okresným súdom v tejto veci vyplýva,\nže konanie sa začalo podaním žaloby 23. júna 2015 a až do dňa podania ústavnej sťažnosti stále\nprebieha, a to nielenže bez jeho právoplatného skončenia, ale bez vydania meritórneho rozhodnutia\nokresného súdu ako súdu prvej inštancie vôbec, už celkovo približne 7 rokov a 8 mesiacov.\nUvedená dĺžka konania je už sama osebe ústavnoprávne neakceptovateľná. Bez toho, aby ústavný\nsúd hodnotil jednotlivé procesné úkony okresného súdu, je evidentné, že namietané konanie bolo\nako celok neefektívne, nesústredené a nehospodárne. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že\ndĺžku konania predovšetkým poznačila neefektivita postupu okresného súdu pri vykonávaní\nadministratívnych úkonov v súvislosti so zisťovaním a doručovaním žaloby a uznesenia\no neodkladnom opatrení v období od októbra 2015 do februára 2018, v dôsledku ktorých došlo\nk významnému predĺženiu napadnutého konania. Zároveň je napadnuté konanie poznačené\nnečinnosťou okresného súdu v období od 21. augusta 2015, keď bolo súdu doručené vyjadrenie\nzástupcu vlastníkov bytov, do 24. januára 2017, keď vyzval právneho zástupcu žalobcov\nna doručenie 75 rovnopisov žaloby a žalovaného v 64. rade\nna predloženie\nvyjadrenia v počte 75 rovnopisov (nečinnosť v trvaní rok a päť mesiacov), od 19. júna 2017, keď\nbolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov k podaniam žalovaných, do 5. septembra 2018, keď súd\nvykonal výsluch právneho zástupcu žalobcov (nečinnosť v trvaní viac ako 14 mesiacov),\nod 17. decembra 2019, keď súd vydal uznesenie o pripustení vstupu žalovaných do konania,\ndo 9. septembra 2021, keď sa uskutočnilo prvé pojednávanie, ktoré bolo následne odročené\nna neurčito (nečinnosť v trvaní viac ako 15 mesiacov), od 18. januára 2022, keď bola súdu doručená\nodpoveď žalobcu\n, do 15. júna 2022, keď vydal uznesenie o pripustení vstupu\nžalovaných do konania, zastavení konania voči žalovanému v 8., 54. a 77. rade (nečinnosť v trvaní\n5 mesiacov), a od 17. októbra 2022, keď súd vydal uznesenie o vystúpení žalobcu v 3. rade\nz konania a vstupe žalobkyne v 2. rade do konania, do 13. apríla 2023, keď súd nariadil termín\npojednávania (nečinnosť v trvaní takmer 6 mesiacov). V merite veci okresný súd vlastne vôbec\nnekonal. Už len tá skutočnosť, že prvé pojednávanie vo veci sa konalo 9. septembra 2021, teda\npo vyše šiestich rokoch od začatia konania, potom, ako boli predchádzajúce štyri nariadené termíny\npojednávania (9. 7. 2020, 29. 10. 2020, 11. 2. 2021 a 29. 4. 2021) z dôvodu žiadosti právneho\nzástupcu žalobcov o odročenie pojednávania pre plánovanú dovolenku z dôvodu pandemickej\nsituácie, ale tiež bez udania dôvodu zrušené, svedčí o tom, že okresný súd nezvolil v súdnom\nkonaní taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej\nsa sťažovatelia nachádzajú.\n17. Po preskúmaní spisového materiálu, ako aj ostatných podkladov pre rozhodnutie tak ústavný\nsúd nemohol inak, ako dospieť k jednoznačnému záveru, že prieťahy v napadnutom konaní idú\n6\n\nprimárne na vrub okresnému súdu. Na tomto mieste ústavný súd len pre pripomenutie uvádza, že aj\nsamotný okresný súd uznal ústavnú sťažnosť za dôvodnú. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti\nrelevantné pre danú vec ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov\n(s výnimkou sťažovateľov v 15., 16., 30. a 31. rade, pozri bod 18 a 19 tohto rozhodnutia)\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1 tohto\nrozhodnutia).\n18. Iný záver platí v prípade sťažovateľov 15.\n, 16.\na 31.\n, ktorí do napadnutého konania vstúpili na základe uznesenia z 15. júna 2022, a teda\ndo času podania ústavnej sťažnosti (17. februára 2023, pozn.) vystupovali v procesnom postavení\nstrany sporu len približne 8 mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že označení sťažovatelia namietajú\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní pred\nvšeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy vo vzťahu k nim ako sporovej strane\nnetrvá tak dlho, aby sa vôbec dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch. Z tohto dôvodu ústavný súd\nústavnej sťažnosti označených sťažovateľov nevyhovel (výrok 5 tohto rozhodnutia).\n19. Zároveň vo vzťahu k sťažovateľke 30.\nústavný súd z vyžiadaného\nspisu okresného súdu zistil, že táto sa do času podania ústavnej sťažnosti nestala stranou sporu,\nkeďže v súdnom spise sa nenachádza ani návrh na jej vstup do konania ani uznesenie, ktorým by\nsúd o takomto návrhu rozhodol. Z tohto dôvodu nemohlo byť do ňou označených práv postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní zasiahnuté, a preto nebola oprávnená na podanie ústavnej\nsťažnosti. Ústavný súd tak z tohto dôvodu ústavnej sťažnosti tejto sťažovateľky nevyhovel (výrok 5\ntohto rozhodnutia).\n20. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľov\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj zo skutočnosti,\nže posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené,\nprikázal ústavný súd podľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde okresnému súdu v napadnutom\nkonaní konať bez zbytočných prieťahov (výrok 2 tohto rozhodnutia).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n22. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva a slobody sťažovateľa,\nje povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n23. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadajú priznať finančné zadosťučinenie 4 000 eur každému\nzo sťažovateľov, ktoré odôvodnili predovšetkým prehlbujúcou sa neistotou o ich právnom\npostavení, negatívnym vplyvom na susedské vzťahy, neistotou v súvislosti s hospodárením\n7\n\ns finančnými prostriedkami vyčlenenými na obnovu bytového domu, ktoré ostávajú „zamrznuté“\nna bankovom účte, a tiež nevyhovujúcim stavom bytového domu, ktorý ohrozuje ich život\na vyžaduje si opravu.\n24. Ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom z dôvodu namietaného porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov plní nielen preventívnu funkciu, ale tiež funkciu\nsatisfakčnú, resp. kompenzačnú (náhradu nemajetkovej ujmy). V súlade s judikatúrou ústavného\nsúdu je cieľom finančného zadosťučinenia dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n25. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n26. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti tejto veci považoval za potrebné priznať sťažovateľom\nfinančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti danej veci,\npredovšetkým celkovú dĺžku napadnutého konania bez vydania meritórneho rozhodnutia, postup\nokresného súdu, ale tiež neprivilegovaný charakter konania a to, že napadnuté konanie patrí\nk skutkovo náročnejším. Zároveň však ústavný súd pri rozhodovaní o výške priznaného\nprimeraného finančného zadosťučinenia prihliadol aj na v celku indiferentný prístup sťažovateľov\nk priebehu napadnutého konania, keď napriek nespokojnosti s postupom okresného súdu nevyužili\njednoduché a prístupné prostriedky (sťažnosť predsedovi súdu podľa § 62 zákona o súdoch), ktoré\nmohli viesť k tomu, aby v ich veci konajúci súd konal a rozhodol, ale volili priamo podanie\nústavnej sťažnosti. Po zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti to, že cieľom priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,\npovažoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľom, ktorí boli sporovou stranou od začiatku\nkonania (1.\n, 2.\n, 3.\n, 4.\n,\n5.\n, 6.\n, 7.\n, 8.\n,\n9.\n, 10.\n, 11.\n,\n13.\n, 14.\n, 17.\n, 18.\n, 19.\n, 20.\n, 21.\n,\n23.\n, 24.\n, 25.\n, 27.\n,\n28.\n, 29.\n) finančné zadosťučinenie v sume po 2 000 eur\na sťažovateľom, ktorí vstúpili do konania až na základe uznesenia zo 17. decembra 2019, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť 14. januára 2020 (12.\n, 22.\na 26.\n), finančné zadosťučinenie v sume po 500 eur podľa § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde (výrok 3 tohto rozhodnutia).\nVI.\nTrovy konania\n27. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 5 659,40 eur.\n8\n\n28. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2023 (208,67 eur) po znížení o 50 % pri zastupovaní dvoch\nalebo viacerých sťažovateľov je 104,34 eur a hodnota režijného paušálu je 12,52 eur. Sťažovateľom\nvznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2023\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Výsledná suma, ktorú ústavný\nsúd priznal sťažovateľom ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala 5 659,40 eur\n(27 úspešných sťažovateľov x 208,68 eur + 2 x 12,52 eur).\n29. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť právnemu\nzástupcovi sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označenému v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní", "byt-hospodárenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/27/2019", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "25C/274/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d51c2ff2-55bd-47d0-bf98-4f83251ac876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.256.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 256/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 256/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.256.2022.2"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:925ce910-a941-4298-96e6-741368caae30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.22.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 22/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/2016 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.22.2016.2"}, {"guid": "ussr:98215c9e-ac48-489c-8eb1-b1b24ac521dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2014 z 2. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-02", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98215c9e-ac48-489c-8eb1-b1b24ac521dc"}, {"guid": "ussr:c8d5e9da-64c9-4216-b076-2e556ab8e8c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 161/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2013 z 3. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-03", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8d5e9da-64c9-4216-b076-2e556ab8e8c0"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3e1f9fdd-650f-4bdd-a469-342236f8d98e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.463.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 463/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 463/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.463.2025.2"}, {"guid": "ussr:991a4f98-2bfa-4e7e-85d5-fdb26a5bfa93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.153.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2025 z 14. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.153.2025.2"}, {"guid": "ussr:589882ba-3a99-4182-ba4c-c2bf75a5a19a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.284.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 284/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 284/2023 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.284.2023.1"}]}