{"guid": "ussr:03e9607f-b90b-4df6-baeb-15c5b91b5ee8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.104.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2023 z 21. 6. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. júna 2023, sp. zn. II. ÚS 104/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.104.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2023-06-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/03e9607f-b90b-4df6-baeb-15c5b91b5ee8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.104.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.104.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.104.2023.2/text", "citacie_n": 19, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 104/2023-45\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho\na zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Slovenskej republiky, zastúpenej\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Cdo 159/2020 z 25. mája 2022 a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 159/2020 z 25. mája 2022\nb o l i p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 159/2020 z 25. mája 2022\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 18. augusta 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“) a postupom v napadnutom konaní. Napadnuté uznesenie žiada zrušiť a vec vrátiť\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť VINACO\nHOLDINGS LIMITED (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) sa žalobou z 30. marca 2012\nna Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) domáhal od sťažovateľky zaplatenia sumy\n20 028,41 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora.\nSúdny exekútor v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 206/99 mal podľa tvrdení právneho\npredchodcu žalobcu, ktorý vystupoval v procesnom postavení oprávneného, porušiť povinnosť\npoukázať po právoplatnosti uznesenia o schválení rozvrhu výťažku prostriedky získané dražbou\nnehnuteľnosti, čím mu mala byť spôsobená škoda. Okresný súd v označenej veci vedenej\npod sp. zn. 10 C 77/2012 na základe návrhu právneho predchodcu žalobcu rozhodol uznesením\nč. k. 10 C 77/2012-118 z 9. júla 2014 o pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu tak,\nže namiesto právneho predchodcu žalobcu do konania pripustil spoločnosť OZETA NEO, a. s.\n(ďalej len „žalobca“). O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom z 20. apríla 2015 (ďalej len\n„rozsudok súdu prvej inštancie“) tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania\nnároku, keď v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že až doručením návrhu na zmenu\núčastníkov si žalobca súdnou cestou uplatnil nárok na náhradu škody, teda po uplynutí premlčacej\ndoby.\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) naposledy rozsudkom č. k. 4 Co 263/2018-276 z 22. januára\n2020 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“), ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd dospel k záveru, že žalobca nebol\naktívne vecne legitimovaný v konaní o predmetnej žalobe, keďže nemal za preukázané, že by\nzmluvou o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu aj právo,\nresp. nárok na náhradu škody, o ktoré v konaní ide.\n4. Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť založil na vade\npodľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) (nesprávnym postupom súdu\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pozn.) a zároveň namietal aj nesprávne právne\nposúdenie veci pri odklone podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a rovnako aj na dôvode podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP (nesprávne právne posúdenie právnej otázky, ktorá ešte dovolacím súdom\nnebola riešená, pozn.). Najvyšší súd o dovolaní žalobcu rozhodol napadnutým uznesením tak,\nže rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n5. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia po odcitovaní viacerých rozhodnutí\nnajvyššieho súdu dospel k záveru, že došlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a nesprávnemu právnemu názoru odvolacieho súdu\no nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n2\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n\n6. Sťažovateľka v sťažnosti namieta svojvoľnú a ústavne neakceptovateľnú úvahu najvyššieho súdu\nvo vzťahu k posúdeniu prípustnosti žalobcom podaného dovolania, s tým súvisiaceho dovolacieho\ndôvodu, a tiež nadväzujúceho zdôvodnenia napadnutého uznesenia dovolacieho súdu o nesprávnom\nprávnom posúdení veci odvolacím súdom. Tvrdí, že žalobca nevymedzil dôvod nesprávneho\nprávneho posúdenia veci v otázke aktívnej vecnej legitimácie a jeho prípustnosť spôsobom\npredpokladaným Civilným sporovým poriadkom. Taktiež namieta, že odôvodnenie napadnutého\nuznesenia s odvolaním sa na citované rozhodnutia najvyššieho súdu neobstojí, keďže citované\nrozhodnutia vôbec nedopadajú na dovolateľom nastolenú otázku, nespôsobujú odklon, prípadne\nv nich bola odlišná skutková situácia, a preto nebolo dôvodné v nich uvedený právny názor\naplikovať na vec. Sťažovateľka považuje strohý záver najvyššieho súdu, že došlo k odklonu (a preto\nje kľúčový právny záver odvolacieho súdu týkajúci sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie\nnesprávny), za nepreskúmateľný, prekvapivý, arbitrárny, zjavne nedostatočne odôvodnený,\npričom zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že najvyšší súd tento odklon odôvodnil rozhodnutiami,\nku ktorým sa sťažovateľka nemohla ani vyjadriť, keďže dovolateľ tento dôvod prípustnosti svojho\ndovolania nedostatočne vymedzil, neoznačil rozhodnutia dovolacieho súdu, s ktorými operoval\nnajvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia, hoci odklon od právneho názoru\ndovolacieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 8 Cdo 110/2018 z 11. septembra 2019 mohol, keďže sám\ndovolateľ bol jeho stranou. V tejto súvislosti tiež uvádza, že najvyšší súd svoje rozhodnutie založil\nna odklone od rozhodnutí, ktoré nie sú aplikovateľné na vec, a opomenul aplikovať závery uvedené\nv rozhodnutí dovolacieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 133/2019, ktoré sú plne\naplikovateľné a smerodajné pre posúdenie vecnej legitimácie v spore v prípade sťažovateľky.\nZ uvedených dôvodov sťažovateľka považuje prístup a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nza prejav svojvôle, ktorým najvyšší súd zasiahol do už nastolenej právnej istoty sťažovateľky.\n7. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 104/2023-19 z 15. marca 2023 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n8. Následne ústavný súd 14. apríla 2023 vyzval najvyšší súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke\nprijatej ústavnej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej\nsťažnosti. Dňa 27. apríla 2023 písomne upovedomil zúčastnenú osobu − žalobcu v napadnutom\nkonaní (ďalej len „zúčastnená osoba“) o jej práve vyjadriť sa k prijatej ústavnej sťažnosti.\n\n3\n\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n9. Vyjadrenie najvyššieho súdu č. k. KP 3/2023-187, Cpj 123/2023 bolo ústavnému súdu doručené\n27. apríla 2023 s dotknutým zberným súdnym spisom. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení odkázal\nna vyjadrenie JUDr. Aleny Svetlovskej, predsedníčky senátu občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu, pričom rozhodnutie ponechal na úvahe ústavného súdu. Zároveň vyjadril súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n10. Predsedníčka senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení\nv podstatnom k veci uviedla, že „... sťažovateľka opakuje priebeh konania a námietky uvedené už\nv dovolaní a vyjadruje opätovne svoj nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu ako aj dovolacieho,\nnamietajúc jeho právne závery. Mám za to, že v rozhodnutí boli poskytnuté všetky odpovede\nk námietkam sťažovateľky.“.\n\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n11. Zúčastnená osoba svoje právo vyjadriť sa k prijatej sťažnosti využila doručením podania\nzo 17. mája 2023. V podstatnom k okolnostiam posudzovanej veci uviedla, že výťažok priznaný\nuznesením exekučného súdu č. k. 1 Er 710/1999-224 z 24. augusta 2009 nadobudol právoplatnosť\na vykonateľnosť 19. novembra 2010, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody\ndoručil pôvodný veriteľ žalovanej 2. júla 2010, zmluvou o postúpení pohľadávok zo 14. októbra\n2011 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku voči dlžníkovi spolu s príslušenstvom a so všetkými\nprávami s pohľadávkou spojenými novému veriteľovi OZETA NEO, a. s. (žalobca, pozn.),\na po vzájomnej dohode žalobu o náhradu škody proti žalovanej podal na príslušnom súde 3. apríla\n2012 pôvodný veriteľ ako oprávnený v exekučnom konaní.\n12. Zúčastnená osoba ďalej uviedla, že námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\nvzniesla sťažovateľka až po vrátení veci odvolaciemu súdu na základe prvého zrušovacieho\nuznesenia dovolacieho súdu sp. zn. 4 Cdo 202/2017 z 21. júna 2018.\n13. Následne zúčastnená osoba cituje jednotlivé odseky a právne závery odvolacieho súdu uvedené\nv rozsudku odvolacieho súdu, ktorý napadla podaným dovolaním, pretože ich považuje\nza nesprávne. Vo vzťahu k jej otázke posúdenia vzťahu medzi poškodeným, súdnym exekútorom\nako škodcom a štátom ako povinnou osobou namietala odklon od rozhodnutia sp. zn.\n3 Cdo 75/2015 (R 21/2016), ktoré ustálilo nejednotnú rozhodovaciu prax v otázke charakteru\nprávneho vzťahu medzi oprávnenou osobou ako účastníkom exekučného konania a súdnym\nexekútorom. Ďalej tiež uplatnila otázku, či je v odvolacom konaní oprávnený spochybniť aktívnu\n4\n\nvecnú legitimáciu žalobcu, ktorá bola založená rozhodnutím súdu prvej inštancie v základnom\nkonaní a žiadna zo strán pripustenie zmeny účastníka nenamietala ako dôvod podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP.\n14. V súvislosti s námietkami sťažovateľky prednesenými v ústavnej sťažnosti sťažovateľke vyčíta,\nže svoju argumentáciu mala uplatniť vo svojom vyjadrení k jej dovolaniu, ale neurobila tak.\nVo vzťahu k svojmu dovolaniu poukazuje na judikatúru ústavného súdu, ktorá kritizovala\nformalistický prístup najvyššieho súdu pri posudzovaní prípustnosti podaných dovolaní, preto je\ntoho názoru, že námietka sťažovateľky spočívajúca v tvrdení, že žalobca nepoukázal na jediné\nrozhodnutie, nieto na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (v súvislosti s aktívnou vecnou\nlegitimáciou), narušuje a zasahuje do právomoci dovolacieho súdu posúdiť prípustnosť dovolania.\n15. Najvyšší súd vo veci nesprávneho právneho posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu jasne\nodkázal aj na uznesenie sp. zn. 8 Cdo 110/2018 z 11. septembra 2019 a uznesenie sp. zn.\n1 MCdo 8/2007, preto skutočnosť, že sťažovateľka má na prejednávanú vec odlišný názor, ešte\nneznamená, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.\n16. K námietke sťažovateľky, že aplikoval rozhodnutie, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne\nodlišnej veci, a nepoužil aplikovateľné rozhodnutie, na ktoré poukazovala sťažovateľka\n(sp. zn. 5 Cdo 133/2019 z 24. februára 2022), zúčastnená osoba vyjadruje svoj názor, že je\nneaplikovateľné z dôvodu, že v sťažovateľkou uvedenej veci išlo o exekúciu zrážkami zo mzdy,\npričom tam uvedený § 46 ods. 3 Exekučného poriadku bol zavedený do právneho poriadku neskôr,\na hoci ide o nepravú retroaktivitu, nie je možné aplikovať na prípad sťažovateľky, keď\nk nesprávnemu úradnému postupu došlo skôr ako k účinnosti dotknutého ustanovenia Exekučného\nporiadku.\n\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n17. Sťažovateľka sa k stanovisku najvyššieho súdu vyjadrila podaním doručeným 6. júna 2023.\nV podstatnom uviedla, že nemieni opakovať už uplatnenú argumentáciu v rámci sťažnosti, ktorú aj\nnaďalej považuje za relevantnú, pričom vyzdvihla, že považuje za neakceptovateľné, že najvyšší\nsúd uznal prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania z dôvodu odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe,\nktorá ani nebola označená a ani neexistuje. Takýmto konaním došlo k zásahu do právnej istoty\nsťažovateľky.\n18. V nadväznosti na vyjadrenie zúčastnenej osoby, ktorá sa odvolávala na rozhodnutia ústavného\nsúdu v otázke posudzovania prípustnosti dovolania a vymedzenia dovolacej otázky, argumentovala\ntým, že dovolací senát tak nemôže urobiť svojvoľne a bez relevantného zdôvodnenia existencie\ndôvodu prípustnosti dovolania. Pokiaľ najvyšší súd zistil odklon od údajnej ustálenej praxe\ndovolacieho súdu, je potrebné konštatovať, že rozhodnutia, na ktoré najvyšší súd odkazuje, takúto\nustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v konkrétnej právnej otázke nepredstavujú.\n\n5\n\n19. Vyslovuje kategorický nesúhlas s názorom zúčastnenej osoby, že sťažovateľka nedôvodne tvrdí\nnemožnosť aplikácie rozhodnutia sp. zn. 8 Cdo 110/2018 na prejednávanú vec, pretože pokiaľ\nnajvyšší súd konštatuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe aplikovateľnej v posudzovanej veci\nv súvislosti s nastolenou právnou otázkou a zároveň konštatuje jej nesprávne právne posúdenie\nodvolacím súdom, je odvolací súd (za predpokladu nezmeneného skutkového stavu) týmto právnym\nnázorom vysloveným dovolacím súdom viazaný podľa § 455 CSP. V nadväznosti na uvedené\nargumentuje, že označené rozhodnutie bolo vydané za podstatne odlišného skutkového stavu\n(nedošlo k uspokojeniu pohľadávky, pretože uznesenie o schválení výťažku nikdy nenadobudlo\nprávoplatnosť), preto je neaplikovateľné na vec sťažovateľky. V tomto smere sťažovateľka vyčíta\nnajvyššiemu súdu, že tento rozdiel v posudzovanom skutkovom stave žiadnym spôsobom\nnezohľadnil.\n20. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n21. V súvislosti so skutočnosťou, že predmetom tejto sťažnosti je kasačné rozhodnutie najvyššieho\nsúdu, ústavný súd pripomína, že judikatúra vo výnimočných prípadoch pripúšťa, aby za istých\npodmienok bolo predmetom ústavnej sťažnosti aj zrušujúce rozhodnutie odvolacieho alebo\ndovolacieho súdu, v ktorých ústavný súd vyslovil prípustnosť ústavnej sťažnosti proti kasačnému\nrozhodnutiu (m. m. III. ÚS 212/2011, II. ÚS 212/2013, I. ÚS 357/2016, II. ÚS 277/2021).\nVychádzajúc z právneho názoru ústavného súdu vyjadreného vo veci sp. zn. II. ÚS 172/03\na vychádzajúc z právnych názorov vyjadrených ústavným súdom v označených nálezoch, ak súd\nzruší rozhodnutie nižšieho stupňa z ústavne a zákonne neakceptovateľných dôvodov, ktoré\nnevyhnutne vedú k porušeniu základného práva, je daný dôvod na okamžitý zásah ústavného súdu\na v takomto prípade je ústavná sťažnosť prípustná aj proti kasačným rozhodnutiam.\n22. Obdobne ústavný súd už judikoval, že kasačné rozhodnutie všeobecného súdu môže byť\nprincipiálne spôsobilé porušiť základné právo účastníka konania. Aj vydanie procesného\nrozhodnutia všeobecným súdom je potrebné považovať za súčasť poskytovania súdnej ochrany. Ide\nnajmä o prípady, ak všeobecný súd vyrieši nejakú otázku s konečnou platnosťou, ktorá je spôsobilá\nzásadným spôsobom ovplyvniť ďalší priebeh konania alebo jeho výsledok, prípadne ním konanie\nv istej časti končí a náprava eventuálneho pochybenia by mohla byť dosiahnutá len zásahom\nústavného súdu po skončení konania pri posudzovaní spravodlivosti konania ako celku, čo by\nnebolo účelné (m. m. II. ÚS 344/2019, II. ÚS 292/2020).\n\n6\n\n23. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že zásadne nie je\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09).\nÚstavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto preskúmava len to, či orgán verejnej moci\nten-ktorý zákon nevyložil spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný\npre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav\n(II. ÚS 348/08).\n24. Zároveň pripomína, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných\nodpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n25. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa tvrdí,\nposkytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu\nochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).\n26. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti,\nktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej\nveci. Z týchto hľadísk preto posudzoval ústavný súd aj sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu.\n27. Sťažovateľka vytýka napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, že bolo vydané bez toho,\naby boli splnené procesné predpoklady vecného prieskumu najvyšším súdom a zároveň samotné\nposúdenie veci najvyšším súdom považuje za zjavne neodôvodnené, arbitrárne, v rozpore\ns relevantnou právnou úpravou a rozhodnými okolnosťami veci.\n28. V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné na úvod poukázať na to,\nže najvyšší súd pri posudzovaní otázky vecnej legitimácie sa nedôsledne nezaoberal otázkou,\nči na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo zároveň aj k postúpeniu nároku na náhradu\nškody na žalobcu, ktorá bola kľúčová pre posúdenie nesprávneho právneho záveru o aktívnej vecnej\nlegitimácii v spore.\n29. Ústavný súd v súvislosti s právnou otázkou, či je možné skúmať vecnú legitimáciu v odvolacom\nkonaní, aj keď ju nikto nenamieta, konštatuje, že už bola riešená a zodpovedaná, pričom možno\njudikatúru vyšších súdnych autorít v tomto smere považovať za ustálenú. Súd pri rozhodovaní\no žalobe skúma aktívnu vecnú legitimáciu ex offo (pozri sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010,\n7\n\nsp. zn. III. ÚS 266/2014). Pozitívny záver súdu o naplnení vecnej legitimácie na obidvoch stranách\nsporu je predsa predpokladom vyhovenia žalobe, a vice versa, negatívny záver rezultuje v strate\nsporu. Na uvedenom nič nemení ani procesné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým pripustil,\naby sa žalobca stal účastníkom konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, keďže\npripustením zmeny účastníka súd nijako neprejudikuje konečný záver o tom, či nový účastník, ktorý\nbol pripustený do konania, je naozaj po hmotno-právnej stránke legitimovaný, alebo nie (pozri\nk tomu II. ÚS 788/2015; v hre bola otázka pasívnej legitimácie, ale tento záver platí a je\naplikovateľný aj pri posudzovaní aktívnej legitimácie, pozn.).\n30. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že aj v tomto spore vo veci konajúce súdy\nboli povinné skúmať vecnú legitimáciu bez ohľadu na to, či bola namietaná alebo nie. Preto\nneobstojí námietka zúčastnenej osoby (žalobcu), ktorá ju nastolila aj v dovolacom konaní ako\nprávnu otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n31. Pre posúdenie právnej otázky, či odvolací súd správne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu\nv spore, bolo kľúčové skúmať obsah zmluvy, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávok,\na pre posúdenie toho, či zahŕňala aj postúpenie nároku na náhradu škody, bolo podstatné skúmať,\nkedy došlo k postúpeniu a kedy k vzniku nároku na náhradu škody.\n32. Ústavný súd v tomto smere považuje za potrebné zdôrazniť, že nemožno bez ďalšieho\npovažovať za ústavne konformný záver, že postúpením pohľadávky automaticky dochádza aj\nk postúpeniu nároku na náhradu škody v súvislosti s postupovaným právom (pohľadávkou). Je to\nmu tak z viacerých dôvodov. Postúpenie pohľadávky je súkromnoprávny úkon (záväzkovo-právny\nvzťah), pričom nárok na náhradu škody vyplýva zo zodpovednostného vzťahu (v danom prípade\nmedzi postupom a orgánom verejnej moci, ktorý mal porušiť právo oprávneného v exekučnom\nkonaní). Nárok na náhradu škody vzniká priamo poškodenému (ako nositeľovi práva) porušením\njeho práva a vznikom (jemu spôsobenej) škody, a pokiaľ ho tento (poškodený) mieni postúpiť ako\nnárok spolu s postupovanou pohľadávkou (v súvislosti s ktorou škoda vznikla) po tom, čo právo\nporušené bolo (vznikol nárok na náhradu škody), musí zmluvne výslovne určiť, že postupuje aj svoj\nnárok na náhradu škody. Iná je však situácia v prípade, ak ku postúpeniu pohľadávky dôjde skôr,\nako dôjde k porušeniu práva (v súvislosti s postúpenou pohľadávkou), ktoré zakladá nárok\nna náhradu škody. V takom prípade postupník môže uplatniť nárok na náhradu škody sám, pretože\nškoda vznikne priamo jemu, po tom, ako sa stal nositeľom práva, v súvislosti s ktorým nárok\nna náhradu škody vznikne.\n33. Podľa názoru ústavného súdu je ústavne neudržateľná argumentácia, že nárok na náhradu škody\npredstavuje „práva spojené s pohľadávkou“, resp. „všetky práva s ňou spojené“, ako to expressis\nverbis upravuje § 524 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov. Za práva spojené s pohľadávkou je potrebné rozumieť najmä práva veriteľa\nna zabezpečenie pohľadávky (záložné právo, ktoré zabezpečuje postúpenú pohľadávku), na súdne\nuplatnenie pohľadávky a súdne vymáhanie pohľadávky. Medzi ne však nepatrí právo vyplývajúce\nz úplne inej právnej skutočnosti, voči odlišnému dlžníkovi (škodcovi), ktorá ma k prevádzanej\n\n8\n\npohľadávke ten vzťah, že vyplývajú zo skutkovo spolusúvisiaceho úkonu a z protiprávneho konania\n(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 2164/2010).\n34. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať, že pokiaľ najvyšší súd poukazoval\nna ojedinelé rozhodnutie sp. zn. 8 Cdo 110/2018 (pri ktorom je sporné, či ho možno považovať\nza ustálenú judikatúru, a to z dôvodu, že nie je zrejmé, či následne neskoršia rozhodovacia prax\nnadviazala na toto rozhodnutie, pozn.), ktoré sa v tejto podstatnej okolnosti (keď došlo k postúpeniu\npohľadávky v kontexte vzniku nároku na náhradu škody) odlišovalo od prerokúvanej veci,\nje nepochybné, že nemohlo byť vo veci bez ďalšieho aplikovateľné tak, ako to paušálne vyhodnotil\nnajvyšší súd. Ústavný súd preto konštatuje, že tento záver, ktorý v konečnom dôsledku bol kľúčový\npre rozhodnutie o dovolaní, je nepreskúmateľný, arbitrárny.\n35. Pokiaľ ide o rozhodnutie sp. zn. 1 MCdo 8/2007 z 30. apríla 2009, ústavný súd konštatuje,\nže uvedené rozhodnutie môže predstavovať východisko pre riešenie parciálnej otázky súvisiacej\ns posúdením vecnej legitimácie vo všeobecnosti (o prevoditeľnosti nároku na náhradu škody),\navšak nemá relevanciu a nedáva podklad na v posudzovanej veci vyvodený záver, že odvolací súd\ns poukazom na tam uvedené závery nesprávne vyhodnotil otázku aktívnej vecnej legitimácie\nv spore. Vo veci totiž nebolo sporné, či nárok na náhradu škody bol prevoditeľný (pozri bod 8\nrozsudku odvolacieho súdu), ale či prevodom pohľadávky na základe zmluvy došlo aj k prevodu\nnároku na náhradu škody.\n36. Navyše, neuniklo pozornosti ústavného súdu, že žalobca namietal odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri posúdení vecnej legitimácie v súvislosti so zmluvným\npostúpením nároku na náhradu škody, pričom rozhodnutie (sp. zn. 8 Cdo 110/2018 z 11. septembra\n2019) neoznačil, hoci bol účastníkom predmetného konania. Za týchto okolností ústavný súd\npovažuje za neakceptovateľné, že najvyšší súd pristúpil k vecnému prieskumu dovolania aj\ns prihliadnutím na svoje skoršie závery vo veciach sp. zn. I. ÚS 51/2020 a sp. zn. III. ÚS 76/2021.\nPokiaľ dovolateľ namieta odklon od ustálenej rozhodovacej praxe podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\npričom neoznačí rozhodnutie, od ktorého sa mal odvolací súd pri riešení nastolenej otázky odkloniť,\nhoci bol účastníkom takéhoto konania, je potrebné za týchto okolností konštatovať, že dovolateľ si\njednoznačne nesplnil svoju procesnú povinnosť označiť rozhodnutie, ktoré považuje za relevantné\nz hľadiska namietaného odklonu. V takomto prípade by bol ústavne konformný záver, že dovolací\ndôvod nebol vymedzený v súlade s § 432 CSP.\n37. Ústavný súd konštatuje, že ak za už uvedených okolností najvyšší súd pristúpil k vecnému\nposúdeniu dovolania žalobcu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP], postupoval v rozpore s procesným\nprávom. Vzhľadom na to, že na základe tohto nedostatočne vymedzeného dovolacieho dôvodu\ndošlo k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu, toto pochybenie má aj ústavnú relevanciu, ktorá\nsama osebe spôsobuje ústavnú neudržateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z dôvodu\nporušenia označených práv sťažovateľky.\n\n9\n\n38. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním aktívnej vecnej legitimácie v posudzovanom prípade\ntiež dáva do pozornosti záver odvolacieho súdu o tom, že predmetom postúpenia mohla byť len\npohľadávka, ktorá v exekučnom konaní nezanikla vymožením. Je podľa názoru ústavného súdu\nústavne konformný záver odvolacieho súdu, že schválením rozvrhu výťažku zanikla pohľadávka\nvymáhaná v exekučnom konaní v rozsahu tohto výťažku (bod 24 rozsudku odvolacieho súdu),\nbez ohľadu na skutočnosť, kedy bol § 46 ods. 3 Exekučného poriadku (ktorý len výslovne deklaruje\nprávny následok, ktorý ani predtým nebol v rozhodovacej praxi sporný) zavedený do právneho\nporiadku. Aj podľa názoru ústavného súdu právoplatným schválením rozvrhu výťažku súdom\nzanikla – v rozsahu schválenom na vyplatenie oprávnenému – vymáhaná pohľadávka oprávneného\nuspokojením. Povinný v uvedenom rozsahu prestáva byť dlžníkom oprávneného (núteným\nspeňažením jeho majetku a prikázaním príslušnej sumy výťažku na vyplatenie oprávnenému\nv tomto rozsahu povinný svoj záväzok uspokojil), a vo vzťahu k uvedenej sume od tohto momentu\nexistuje „len“ vzťah súdneho exekútora a oprávneného, ktorého obsahom je povinnosť exekútora\nvymoženú sumu vyplatiť oprávnenému. Postúpením práv oprávneného k zostávajúcej časti\nvymáhanej pohľadávky nemôže dôjsť k postúpeniu práva oprávneného k exekútorovi, čo sa týka\nuž zaniknutej časti pohľadávky. Prípadný zodpovednostný právny vzťah exekútor – oprávnený sa\nnetýka postupovaného zvyšku vymáhanej pohľadávky.\n39. Vychádzajúc z uvedených úvah, ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd pri rozhodovaní\no dovolaní žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu nepostupoval ústavne súladným spôsobom,\nkeď vecne prejednal dovolanie žalobcu v časti uplatnených dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP a svoje závery zjavne nedostatočne odôvodnil, čo v konečnom dôsledku spôsobilo arbitrárnosť\na nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia.\n40. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (body 1 výroku nálezu).\n41. Tým, že najvyšší súd meritórne posudzoval dovolanie žalobcu, hoci neboli na to splnené\nzákonné procesné podmienky, zároveň porušil aj základné právo na rovnosť účastníkov konaní\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy (body 1 výroku nálezu).\n42. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).\n43. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež viazaný\nrozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\n\n10\n\nV.\nTrovy konania\n44. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Vzhľadom na to, že sťažovateľka si trovy\nkonania neuplatnila, ústavný súd o trovách nerozhodoval.\n45. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov\nkonania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júna 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "legitimácia-aktívna", "dovolanie-prípustnosť", "legitimácia-vecná", "pohľadávka-postúpenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "arbitrárnosť", "pohľadávka-postúpenie", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "legitimácia-aktívna", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "dovolanie-prípustnosť", "legitimácia-vecná", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/159/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fb661487-a46e-477b-8b10-a25281849ed2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 277/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 277/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2"}, {"guid": "ussr:23e0d366-a21a-46a6-afc4-7ffd5981811f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 76/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 76/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1"}, {"guid": "ussr:636bf68e-1990-43e6-8991-a4833a5e7561", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.292.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 292/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 292/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.292.2020.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:0f719df5-f184-4526-9d98-c8014b8074bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 344/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 344/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1"}, {"guid": "ussr:78fc610b-bb8b-446d-b24d-37c9e55c2020", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.357.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.357.2016.2"}, {"guid": "ussr:78221688-5c5e-4b1f-b3c2-07b76919af5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.788.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 788/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 788/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.788.2015.1"}, {"guid": "ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 266/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da"}, {"guid": "ussr:32d5e877-8057-49a1-9a75-5057e55d6212", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 212/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 212/2013 z 24. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32d5e877-8057-49a1-9a75-5057e55d6212"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "bd264d9c-415f-4dd6-ab6c-53e227954dd5:f6c293cb-23d0-449d-ac02-d158a02c7231", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Co/263/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/263/2018 z 22. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bd264d9c-415f-4dd6-ab6c-53e227954dd5:f6c293cb-23d0-449d-ac02-d158a02c7231"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:41a1e992-0a7c-4fb5-a14b-1077c6531728", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.270.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 270/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 270/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.270.2026.2"}, {"guid": "ussr:d3cec46e-b253-45cf-b827-351470e90965", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.296.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.296.2026.2"}, {"guid": "ussr:7530ab2e-c48d-4640-b374-0dd1e7ff7160", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.458.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 458/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 458/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.458.2024.2"}, {"guid": "cda77ce6-7d13-49ee-a12b-70919886c2db:746eb0de-956e-41c7-b917-8b21aef8e3e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1318201807.1", "spisova_znacka": "8Cdo/37/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/37/2025 z 28. 7. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1318201807.1"}, {"guid": "089aba9d-4d33-4be9-923c-73116540f377:f1b4c826-b979-48db-9740-ff3e0ebc506d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8119216114.1", "spisova_znacka": "6Cdo/15/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/15/2024 z 26. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8119216114.1"}, {"guid": "992e4a6f-b64b-4f63-9a24-46fb2f82c6cf:89336ea4-e845-4e31-ba31-b87b8c35ef5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6120447918.1", "spisova_znacka": "6Cdo/184/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2024 z 26. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6120447918.1"}, {"guid": "c0d5c852-4002-4316-8429-041aa6804cd2:5adfe4ab-e5ae-4880-821d-0e25eda5ba9b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4417214020.1", "spisova_znacka": "1VCdo/5/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/5/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4417214020.1"}, {"guid": "af70752f-14b2-422c-af7f-5c74fcf6c927:add7c200-8f46-4b64-9d51-e2630e3acc1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4417214020.2", "spisova_znacka": "2Cdo/101/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/101/2023 z 20. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4417214020.2"}, {"guid": "a7d7091d-0b81-4f00-adb1-50416878bcfb:4156ca80-bef1-48c5-8ac3-da261da4fa7c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1112210135.5", "spisova_znacka": "4Cdo/119/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/119/2023 z 22. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1112210135.5"}, {"guid": "15531d13-6308-4bfb-9dde-481a13bbc3c4:18ffd359-3878-4556-bf35-3c5a5295f74d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6923201448.3", "spisova_znacka": "17Co/134/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/134/2025 z 29. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6923201448.3"}, {"guid": "adb9e43f-1eb1-4b4b-96c9-1704f1f12faf:407ab62c-c767-427f-9f11-bc2f81d68ef1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1326202298.1", "spisova_znacka": "6Cob/58/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/58/2026 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1326202298.1"}, {"guid": "f2fc386c-95b9-4817-88d5-f06595debffd:b3dcd66e-9988-4968-9ebc-3fc8f0fdeac6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6123243293.4", "spisova_znacka": "41Cob/28/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/28/2026 z 27. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6123243293.4"}, {"guid": "020e3a92-8095-45b2-8c95-720d83d146af:3a031e75-932a-44e6-8a3e-66d2c5cb43b3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6624200168.1", "spisova_znacka": "17Co/113/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/113/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6624200168.1"}, {"guid": "ecccfd6c-bf65-4d69-83b1-f1aeb7a1dd0b:a1cf4b9b-8f87-4923-8261-c293382b3593", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:4416210082.4", "spisova_znacka": "6Cob/61/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/61/2024 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4416210082.4"}, {"guid": "57fbfa97-390f-4fe6-b3c3-6438557d674d:92fa753a-807d-42a3-85b3-9bb61d2b3877", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:4125211192.1", "spisova_znacka": "6Cob/24/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/24/2026 z 1. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4125211192.1"}, {"guid": "66d562e0-136e-4d67-8e15-090b3fb5a097:de4c9980-2556-4541-95ae-efd6a97c2528", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6119245514.2", "spisova_znacka": "43CoKR/31/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/31/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6119245514.2"}, {"guid": "af63359f-6864-4f96-8147-b57fba7043aa:07e9ac30-86ae-42c9-b524-9811f888abdb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2316212192.2", "spisova_znacka": "28CoPr/8/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28CoPr/8/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2316212192.2"}, {"guid": "66dd1c0b-f296-4c1f-9ced-8a8757cb177e:e364e7d7-f6c2-47c7-b3ad-7e3be33c9da3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4415202113.3", "spisova_znacka": "6Cob/69/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/69/2023 z 21. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4415202113.3"}, {"guid": "b67348b9-2a6d-428b-9964-98f7333cc389:f8b4da94-38da-438d-b339-2a03a82ebce6", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2025:2316212192.25", "spisova_znacka": "10Cpr/2/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 10Cpr/2/2016 z 12. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2025-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:2316212192.25"}]}