{"guid": "ussr:9f64a4d7-5d9b-40d1-9eee-e2cf2e08ced8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.76.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2023 z 13. 4. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. apríla 2023, sp. zn. I. ÚS 76/2023, ECLI:SK:USSR:2023:1.US.76.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2023-04-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9f64a4d7-5d9b-40d1-9eee-e2cf2e08ced8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.76.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.76.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.76.2023.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 76/2023-55\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\na sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľ\n27 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľa\n,\n,\n, a sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpených advokátskou kanceláriou Jarabica, s. r. o., Kutlíkova 17, Bratislava,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Jarabica, proti postupu Okresného súdu\nMalacky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 432/2013 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 432/2013 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresný súd Malacky j e p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 1 500 eur a sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume\n4 000 eur, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Malacky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume 667,90 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavným sťažnostiam n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavné sťažnosti sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. októbra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu\nkonať bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 6 100 eur\na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n2. Ústavnému súdu bola 18. októbra 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou\nsa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Navrhuje prikázať\nokresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej finančné zadosťučinenie 15 200 eur\na náhradu trov konania.\n3. Ústavný súd uzneseniami č. k. I. ÚS 76/2023 z 9. februára 2023 a č. k. III. ÚS 80/2023\nzo 16. februára 2023 prijal ústavné sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie. Uznesením ústavného\nsúdu č. k. PLs. ÚS 7/2023 z 15. marca 2023 spojil konania o ústavných sťažnostiach sťažovateľov\nna spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 76/2023.\n4. Zo sťažovateľmi predneseného skutkového stavu, chronológie úkonov a vyžiadaného spisu\nokresného súdu sp. zn. 5 C 432/2013 vyplýva, že na okresnom súde prebieha pod sp. zn.\n5 C 432/2013 konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva na základe žaloby podanej\n3. decembra 2013. Sťažovateľka vystupuje v konaní ako žalovaná v 9. rade a sťažovateľ vystupuje\nod 10. februára 2020 ako právny nástupca žalovaného v 10. rade\n, ktorý\npristúpil do konania uznesením okresného súdu právoplatným 13. júna 2018.\n4.1. Po úvodných procesných úkonoch okresného súdu sa prvé nariadené pojednávanie vo veci\nkonalo 19. februára 2015, ktoré bolo odročené na účel obhliadky nehnuteľnosti na 2. marec 2015.\n4.2. Po doplnení žaloby 13. mája 2015 okresný súd vydal uznesenie o pristúpení\ndo konania 2. mája 2018.\n4.3. Dňa 25. septembra 2018 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, na ktorom sa žalobcovia\naj žalovaní zhodne vyjadrili, že najlepším riešením celej situácie bude komplexné vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva tak, aby sa zrušilo a vyporiadalo podielové spoluvlastníctvo nielen\nžalobcov, ale aj žalovaných. Pojednávanie bolo odročené na 16. október 2018 na účel prednesu\nzáverečných rečí. Tento termín bol však zrušený a pojednávanie odročené na neurčito\nna rozhodnutie o pristúpení pôvodne žalovaných v 8. a 11. rade do konania na strane žalobcov\n(o ktorom okresný súd rozhodol uznesením z 13. januára 2019).\n4.4. Pojednávanie nariadené na 4. jún 2019 okresný súd odročil na neurčito z dôvodu, že budú\nzisťovaní zákonní dedičia zomrelého\n– pôvodne žalovaného v 10. rade,\na na tomto základe 26. augusta 2019 uznesením prerušil konanie a následne 24. januára 2020 vydal\nuznesenie o tom, že v konaní po zomrelom\npokračuje s jeho dedičom ‒\nsťažovateľom.\n4.5. Pojednávanie nariadené na 29. september 2020 sa neuskutočnilo z dôvodu povinnej karantény\nzákonného sudcu a bolo odročené na 8. december 2020, keď prebehlo vo veci pojednávanie\nodročené na 2. február 2021, pričom tento termín pojednávania bol v januári 2021 zrušený, keďže\nprávny zástupca sťažovateľov požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na vypracovanie\ngeometrického plánu a znaleckého posudku. Geometrický plán a znalecký posudok predložili\n2\n\nsťažovatelia súdu 11. mája 2022. Po zistení, že žalobcovia v 1 a 2. rade nie sú spoluvlastníkmi\nnehnuteľností, vydal okresný súd 2. februára 2023 uznesenie o pokračovaní v konaní\ns ich právnymi nástupcami. Dňa 7. marca 2023 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci samej,\nktoré bolo po oznámení skutočnosti, že došlo k zmene vo vlastníctve spoločnej nehnuteľnosti\n(predaj spoluvlastníckeho podielu niektorými žalovanými vrátane sťažovateľky), odročené\nna neurčito. Napadnuté konanie okresného súdu nebolo ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti\nprávoplatne skončené.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n5. Sťažovateľka namieta celkovú dĺžku napadnutého konania, ktoré ku dňu podania ústavnej\nsťažnosti trvá 8 rokov a 9 mesiacov. Sťažovateľ argumentuje, že od vstupu jeho právneho\npredchodcu do konania trvá predmetný spor už 4 a pol roka. Zároveň argumentujú aj obdobiami\nnečinnosti okresného súdu. Sťažovateľka ako účastníčka napadnutého konania od jeho začiatku\npoukazuje na obdobie nečinnosti v trvaní 9 mesiacov od podania vyjadrenia žalobcov do vykonania\nobhliadky nehnuteľností, na absolútnu nečinnosť okresného súdu v trvaní 3 rokov od doplnenia\nžaloby 13. mája 2015 do vydania uznesenia o pristúpení\nako ďalšieho žalovaného\ndo konania 2. mája 2018. Ďalšiu nečinnosť v trvaní 7 mesiacov vzhliadajú sťažovatelia v období\nmedzi vydaním uznesenia o pokračovaní v konaní so sťažovateľom 24. januára 2020 a predvolaním\nna pojednávanie z 11. augusta 2020 a v trvaní 21 mesiacov od zrušenia pojednávania nariadeného\nna 2. február 2021 do podania ústavných sťažností. Na základe uvedeného sú toho názoru,\nže okresný súd v napadnutom konaní nerozhodol v primeranej lehote a bez prieťahov, čím zasiahol\ndo ich práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n6. Tento postup okresného súdu spôsobuje zásah aj do práva sťažovateľov vlastniť majetok,\npreto si uplatňujú aj nárok na priznanie finančného zadosťučinenia, a to sťažovateľka vo výške\n15 200 eur a sťažovateľ vo výške 6 100 eur, ktoré vyčíslili na základe prekročenia štatisticky\npriemernej dĺžky civilného konania na okresnom súde, povahu veci, dĺžku konania a doterajšiu\nrozhodovaciu prax.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n7. Okresný súd vo svojom vyjadrení, ktorého obsahom je aj chronologický prehľad procesných\núkonov, odkázal na vyjadrenie vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 507/2022,\npredmetom ktorého bolo rovnaké konanie vedené pod sp. zn. 5 C 432/2013. V tomto vyjadrení\npoukázal na procesnú a skutkovú zložitosť prejednávanej veci (zmeny procesného postavenia časti\nzo žalovaných na stranu žalobcov, právne nástupníctvo pri zmenách vlastníctva a úmrtí).\nVyporiadanie spoluvlastníctva reálnou deľbou navyše vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie vrátane\nobhliadky a spracovania geometrického plánu, ako aj náročnejšie právne posúdenie. Z ústavnej\nsťažnosti ani z obsahu spisu a zo skutkových okolností veci nevyplýva jej zvýšený význam\npre sťažovateľov. Dĺžka konania je čiastočne ovplyvnená aj postupom samotných strán sporu\nvrátane sťažovateľov (zmeny v dôsledku právneho nástupníctva, ktoré nie je možné pripísať\n\n3\n\nna vrub sťažovateľom, ale ani na vrub konajúcemu súdu, zmeny návrhov žalobcami, zmena postoja\nžalovaných k žalobe). Sťažovatelia cestou právneho zástupcu sami požiadali o dodatočnú lehotu\nna vypracovanie geometrického plánu a znaleckého posudku, pričom výber znalca sťažovateľmi\nbez odsúhlasenia protistranou následne namietali žalobcovia. Okresný súd poukazuje na to,\nže sťažovatelia nevyužili právo obrátiť sa na predsedu súdu so sťažnosťou na prieťahy v konaní.\nVo vyjadrení zdôraznil aj špecifickú históriu okresného súdu, ktorá bola v minulosti poznačená\nstavom permanentnej dlhoročnej personálnej poddimenzovanosti, keď počet miest sudcov\nnezodpovedal reálnej zaťaženosti súdu. S poukazom na počet vecí tak nebolo objektívne možné\nzabezpečiť konanie bez prieťahov vo všetkých veciach. Postup vo všetkých sporových veciach\nbol od marca 2020 až do mája 2021 významne ovplyvnený výskytom ochorenia COVID-19\na opakovane vyhláseným núdzovým stavom, ktorý umožňoval nariadiť pojednávanie\nlen vo veciach, ktoré neznesú odklad, pričom vec sťažovateľov takouto vecou nie je.\nIII.2. Replika sťažovateľov:\n8. Sťažovatelia vo svojej replike okrem iného uviedli, že zmena účastníkov konania sama osebe\nnezakladá procesnú zložitosť prípadu, nemožno im klásť za vinu riadne uplatňovanie\nich procesných práv ani vstup ich právneho zástupcu do konania. Na ujmu účastníkov konania\nnemôže byť poddimenzovanosť či množstvo vybavovaných spisov. K postupu okresného súdu\nzdôraznili, že v priebehu čakania na predloženie geometrického plánu sťažovateľmi mu nič\nnebránilo doručovať vlastné procesné rozhodnutia či vyjadrenia žalobcov, rovnako ani pandémia\nnebránila doručovaniu, ku ktorému okresný súd pristúpil až po podaní ústavnej sťažnosti.\n9. Ústavný súd v tejto veci upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov\nkonania vrátane ich príloh a súdneho spisu predloženého ústavnému súdu je zrejmé, že od ústneho\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci [§ 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavných sťažností\n10. Podstata námietok sťažovateľov v súvislosti s namietaným porušením základného práva\nna prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote je založená na tvrdení o neprimeranej celkovej dĺžke konania, ako aj viacerých\nobdobiach nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní.\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna\nneistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená\nnastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (napr. I. ÚS 264/2021).\n\n4\n\n12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý\nčo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sporová strana obrátila na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n13. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nsúdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku,\nv zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa\nprávnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného\nsporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb.\n14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(IV. ÚS 272/04, III. ÚS 130/2020, I. ÚS 250/2020) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie strany sporu a postup\nsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.\n15. V úvode ústavný súd konštatuje, že o rovnakej ústavnej sťažnosti iných žalovaných\nv napadnutom konaní, zastúpených rovnakým právnym zástupcom, v ktorom namietali porušenie\nrovnakých práv postupom súdu v napadnutom konaní, rozhodol nálezom č. k. II. ÚS 507/2022\nz 25. januára 2023 tak, že okresný súd v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy právo na prejednanie\nich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu konať bez zbytočných\nprieťahov, sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie každému vo výške 1 800 eur a náhradu\ntrov právneho zastúpenia. V prejednávanej veci preto ústavný súd vychádzal aj zo záverov\nvyslovených už v citovanom náleze, na ktoré odkazuje.\n16. Okresný súd zakladá obhajobu svojho doterajšieho postupu v napadnutom konaní na tvrdení\no skutkovej a procesnej zložitosti veci. Ústavný súd toto tvrdenie okresného súdu čiastočne\nakceptuje a v tejto súvislosti konštatuje, že obsah predloženého spisu odôvodňuje prijatie\nčiastkového záveru o tom, že napadnuté konanie je zložitejšie tak zo skutkového hľadiska, keďže\nsi v záujme zistenia skutkového stavu vyžadovalo vykonanie časovo náročnejšieho dokazovania\n(obhliadka na mieste, vyhotovenie geometrického plánu a znaleckého posudku), ale aj z hľadiska\nprocesného, keď v konaní na oboch sporových stranách vystupuje viacero subjektov, ktorých počet\nsa v priebehu konania rozširoval a menil z dôvodu zmeny procesného postavenia časti\nzo žalovaných na stranu žalobcov a tiež z dôvodu právneho nástupníctva pri zmenách vlastníctva\na úmrtí. S uvedenými zmenami sa musel okresný súd priebežne procesne vysporiadať. Zároveň\nvšak ústavný súd uvádza, že žiadna právna ani skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť viac\nako 9 rokov trvajúce súdne konanie na súde jednej inštancie, lebo dôveryhodnosť justície tak trpí\nzásadným spôsobom. Predznamenáva však, že uvedené skutočnosti zohľadnil pri rozhodovaní\no výške primeraného finančného zadosťučinenia. Z hľadiska judikatúry ústavného súdu, resp.\n\n5\n\nEurópskeho súdu pre ľudské práva v prejednávanej veci nejde o konanie, pri ktorom je daná\nzvýšená požiadavka na jeho rýchlosť.\n17. K správaniu sťažovateľov ústavný súd uvádza, že tu možno badať určitú mieru zodpovednosti\nna predĺžení konania tým, že sťažovatelia, zastúpení právnym zástupcom, svojím podaním\ndoručeným súdu 15. januára 2021 požiadali o poskytnutie dodatočnej lehoty na vypracovanie\ngeometrického plánu a znaleckého posudku, v dôsledku čoho bolo pojednávanie nariadené\nna 2. február 2021 zrušené, pričom predmetné dôkazy predložili súdu napokon až 11. mája 2022.\nÚstavný súd aj uvedené skutočnosti zohľadňoval pri rozhodovaní o výške primeraného finančného\nzadosťučinenia.\n18. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu. Z obsahu spisu predloženého okresným\nsúdom v tejto veci vyplýva, že konanie sa začalo podaním žaloby 3. decembra 2013 a až do dňa\nvydania tohto rozhodnutia stále prebieha (nielen bez jeho právoplatného skončenia, ale bez vydania\nmeritórneho rozhodnutia okresného súdu ako súdu prvej inštancie) už viac ako 9 rokov. Uvedená\ndĺžka konania je už sama osebe ústavnoprávne neakceptovateľná. Vzhľadom na uvedenú\nskutočnosť ústavný súd nepovažoval za potrebné rekapitulovať priebeh napadnutého konania\na podrobne skúmať postup okresného súdu, pretože aj skutkovo či právne náročnejšia\nobčianskoprávna vec nesmie trvať takú dlhú dobu. Ústavný súd však zistil, že napadnuté konanie\nsa vyznačuje aj viacerými obdobiami absolútnej nečinnosti okresného súdu, in concreto i) od 18.\nmája 2015, keď bol súdu doručený návrh na pripustenie do konania žalovaného\n, do 2. mája 2018, keď súd rozhodol o pristúpení uvedeného subjektu do konania na strane\nžalovaných, ii) od 1. júla 2014, keď bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu\nžalovaných, do 19. februára 2015, keď bolo uskutočnené pojednávanie a iii) od 24. januára 2020,\nkeď bolo vydané uznesenie o pokračovaní v konaní so sťažovateľom ako dedičom pôvodne\nžalovaného v 10. rade, do 8. decembra 2020, keď bolo uskutočnené pojednávanie.\n19. K argumentácii okresného súdu v súvislosti s vplyvom objektívnej skutočnosti (pandémia\nochorenia COVID-19) na plynulosť súdnych konaní dáva ústavný súd do pozornosti,\nže, samozrejme, prihliada na túto objektívnu skutočnosť (uvedené ústavný súd koniec koncov\nuž zohľadnil aj vo svojich niektorých predchádzajúcich rozhodnutiach, napr. vo veciach pod sp. zn.\nI. ÚS 504/2020, I. ÚS 550/2020, II. ÚS 27/2022, pozn.), no v okolnostiach danej veci musí\nzdôrazniť, že okresný súd do uvedenia týchto opatrení do praxe (ktoré sa týkajú určených období\nv roku 2020 a v roku 2021, pozn.) mal dostatočný časový priestor (počas predchádzajúcich šiestich\nrokov trvania napadnutého konania, pozn.) na to, aby vykonal či už pojednávania, alebo\naj na samotné rozhodnutie sporu v merite veci. Čiže ani uvedená objektívnymi okolnosťami\nspôsobená prekážka nie je spôsobilá okresný súd zbaviť zodpovednosti za jeho neefektívny postup,\nnečinnosť a neprimeranú celkovú dĺžku konania.\n20. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu, že k celkovej dĺžke napadnutého konania prispela najmä\nenormná zaťaženosť dotknutého súdneho oddelenia vyplývajúca z dlhoročnej personálnej\npoddimenzovanosti okresného súdu, ústavný súd vníma predmetné tvrdenie okresného súdu\nako objektívne, na strane druhej dáva do pozornosti, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát\nmusí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený\nsubjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\n\n6\n\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú\nštát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(I. ÚS 3/2020, I. ÚS 363/2020). Preto aj keď prednesené tvrdenia okresného súdu nebolo vzhľadom\nna poskytnutie ochrany namietaných práv možné úplne akceptovať, ipso facto ústavný súd\npripomína, že prednostne by malo byť v záujme Slovenskej republiky a zodpovedných orgánov\nverejnej moci, aby nepriaznivý stav výkonu súdnej moci reflektovali a svoju činnosť koncentrovali\nna prijatie opatrení, ktoré by vo svojom výsledku implikovali stav náležitého poskytnutia ochrany\nnamietaným právam, pretože v právnom štáte nie je želateľný stav, aby nedostatočné personálne\nobsadenie orgánu súdnej moci viedlo k ďalšiemu porušeniu práv fyzických a právnických osôb,\nokrem už tých, ktorých ochrany sa v konaní pred všeobecným súdom domáhajú (I. ÚS 264/2021).\n21. Ústavný súd pripomína, že v prípade sťažovateľa došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu\n(sukcesii), a to na základe univerzálnej sukcesie. Vstupom subjektov do existujúceho konania\nnevzniká nový procesnoprávny vzťah, ale „nové subjekty“ sú právnymi nástupcami pôvodných\nsubjektov konania, pokračujú v konaní s rovnakým predmetom a v konaní pred orgánom verejnej\nmoci sa naďalej domáhajú svojich práv alebo určenia povinností. Vstupom do konania na miesto\nžalobcu alebo žalovaného nedochádza k pristúpeniu do konania (§ 79 CSP) a ani k intervencii (§ 81\na nasl. CSP), ale dochádza k absolútnemu nahradeniu pôvodného subjektu konania novým\nsubjektom, ktorý vstupuje aj do jeho práv a povinností, pričom ten, kto vstupuje do konania, prijíma\nstav konania ku dňu jeho vstupu do konania (§ 80 ods. 1 a ods. 3 CSP), a teda si je vedomý\naj existujúcich „výhod a nedostatkov“ prebiehajúceho konania (porov. I. ÚS 264/2021, publikované\nv ZNaU pod č. 49/2021). Na podklade uvedeného ústavný súd uzatvára, že sťažovateľ\nbol oprávnený namietať postup okresného súdu a porušenie svojich práv od právoplatnosti\nuznesenia o pripustení pristúpenia jeho právneho predchodcu do konania (od 13. júna 2018).\n22. Ústavný súd preto s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania bez rozhodnutia\nv merite veci a na zistené obdobia nečinnosti okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom\nkonaní došlo k zbytočným prieťahom, a to ako vo vzťahu k sťažovateľke, ktorá bola jeho\núčastníčkou od počiatku 3. decembra 2013, ako aj vo vzťahu k sťažovateľovi, ktorého právny\npredchodca vstúpil do konania 13. júna 2018. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n23. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti žiadali, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať\nbez zbytočných prieťahov. S prihliadnutím na skutočnosť, že ústavný súd už okresnému súdu\nprikázal v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov v náleze č. k. II. ÚS 507/2022\nz 25. januára 2023, tomuto ich návrhu nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n24. Okrem vyslovenia porušenia svojich práv sa sťažovatelia v sťažnostnom návrhu domáhajú,\naby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 200 eur (sťažovateľka),\nresp. 6 100 eur (sťažovateľ). Svoj návrh odôvodňujú neprimeranou dobou trvania napadnutého\nkonania, ako aj negatívnym zásahom do svojich namietaných práv.\n\n7\n\n25. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považoval za potrebné priznať\nsťažovateľom finančné zadosťučinenie. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia\nvychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n26. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia priznaného sťažovateľke ústavný súd prihliadal\nprimárne na celkovú dĺžku napadnutého konania v trvaní deviatich rokov (4 500 eur) a jeho\nneprivilegovaný charakter, avšak zohľadnil svoj záver o skutkovej a procesnej zložitosti veci\na o miere zodpovednosti sťažovateľov za predĺženie konania (500 eur). Vzhľadom na uvedené\nrozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 4 000 eur (bod 2 výroku tohto\nnálezu). Ústavný súd dopĺňa, že z predloženého spisu okresného súdu síce vyplýva,\nže na pojednávaní konanom 7. marca 2023 mu bolo oznámené, že spoluvlastnícky podiel\nsťažovateľky na spoločnej nehnuteľnosti bol predaný a pojednávanie bolo odročené na neurčito\ns tým, že žalobcovia navrhnú súdu vstup do konania nových žalovaných. V čase podania ústavnej\nsťažnosti (ako aj rozhodovania o nej) však bola (a je) sťažovateľka stále účastníčkou napadnutého\nkonania.\n27. Z dôvodu právneho nástupníctva sťažovateľa a v spojení s fundamentálnou vlastnosťou\nzákladných práv, ktoré sa svojím obsahom viažu na konkrétny subjekt (čl. 12 ústavy), sa dostatočne\nodôvodňuje záver, že intenzita zásahu do namietaných práv a slobôd nemôže byť u právnych\nnástupcov – in abstracto identická s rozsahom porušenia práv a slobôd subjektov, ktorí sú\núčastníkmi rozporovaného konania od jeho úplného začiatku (I. ÚS 264/2021, publikované v ZNaU\npod č. 49/2021). Ústavný súd ustálil sumu finančného zadosťučinenia priznaného sťažovateľovi\nvzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi, ktorý\npristúpil do napadnutého konania až v roku 2018, teda 5 rokov (2 500 eur), pričom zohľadnil nižšiu\nintenzitu zásahu do namietaných práv a slobôd sťažovateľa ako právneho nástupcu (500 eur),\na rovnako ako v prípade sťažovateľky skutkovú a procesnú zložitosť veci a mieru pričinenia\nna predĺžení konania (500 eur). Považoval preto priznanie sumy 1 500 eur sťažovateľovi\nza primerané finančné zadosťučinenie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n28. Vo zvyšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia\nsťažovateľov nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nVI.\nTrovy konania\n29. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 667,90 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).\n30. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Právny\nzástupca sťažovateľov žiadal o priznanie náhrady trov konania pri každej samostatne podanej\nústavnej sťažnosti napriek tomu, že sa týkali toho istého konania vedeného okresným súdom\na boli obsahovo identické s výnimkou obdobia namietaných prieťahov v prípade sťažovateľa (od\nvstupu jeho právneho predchodcu do napadnutého konania). Ústavný súd preto nepovažoval\ntieto trovy konania za účelne vynaložené v zmysle § 251 CSP a rozhodol o nich podľa § 13 ods. 2\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\n8\n\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) (porov. I. ÚS 289/2020, I. ÚS 425/2019).\n31. Ústavný súd priznal náhradu za tri právne úkony, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania,\npodanie ústavnej sťažnosti v roku 2022 a vyjadrenie sťažovateľov k vyjadreniu okresného súdu\nv roku 2023. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2022 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky\npredstavuje sumu 193,83 eur, znížená o 50 % 96,92 eur. Takto stanovená odmena spolu s režijným\npaušálom 11,63 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje pri dvoch sťažovateľoch sumu 434,20 eur\nza dva úkony uskutočnené v roku 2022. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2023\npredstavuje sumu 208,67 eur, znížená o 50 % 104,33 eur. Takto stanovená odmena spolu s režijným\npaušálom 12,53 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje pri dvoch sťažovateľoch sumu 233,70 eur\nza jeden úkon uskutočnený v roku 2023.\n32. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia (bod 4 výroku tohto nálezu) je okresný súd povinný\nuhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nCSP) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. apríla 2023\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/432/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5e6eabf0-bf25-47dd-a2a4-136dea10cffa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.507.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 507/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 507/2022 z 25. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.507.2022.1"}, {"guid": "ussr:908d4299-1661-4ade-978a-5a95c3350133", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.27.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 27/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.27.2022.2"}, {"guid": "ussr:d9f2f7ea-6d1d-4504-978c-c3a19b3bd6a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.264.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2021 z 13. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-13", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.264.2021.2"}, {"guid": "ussr:be3c42b2-6137-4c87-8cdc-16a03a0fb5e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 250/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/2020 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 388, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2020.1"}, {"guid": "ussr:d3492b7a-76b7-4a7e-9354-c6aa9eccb5be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.550.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 550/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 550/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.550.2020.1"}, {"guid": "ussr:3f2c4e5b-8a7b-4619-baba-5a02554c82a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.504.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 504/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 504/2020 z 3. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-03", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.504.2020.1"}, {"guid": "ussr:e07214b0-b1a9-4107-b8f4-ee91852ece79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.363.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 363/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 363/2020 z 27. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.363.2020.2"}, {"guid": "ussr:89a2fef0-d333-4a3e-b000-a68d6cdf7b17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.130.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 130/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 130/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.130.2020.2"}, {"guid": "ussr:8e781b4e-e6a3-4af4-a3c7-2612079c1ff1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.289.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.289.2020.1"}, {"guid": "ussr:30b02d94-23c3-4aea-92b3-8e7e6614e1b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1"}, {"guid": "ussr:2869954c-37a4-4130-84d0-b30502fcde6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:baa7768f-762d-427d-a2ac-fb19c5f498d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.123.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 123/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 123/2024 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.123.2024.1"}, {"guid": "ussr:3bd60929-9f13-4a7e-b987-701b0931f254", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.537.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 537/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 537/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.537.2023.2"}, {"guid": "ussr:c4d68b4a-09fa-4133-b164-61255a1cba3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PLs.US.7.2023.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 7/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 7/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PLs.US.7.2023.1"}]}