{"guid": "ussr:28ab96e4-4a21-4f26-a967-5b7670f940d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.26.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2023 z 23. 3. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. marca 2023, sp. zn. I. ÚS 26/2023, ECLI:SK:USSR:2023:1.US.26.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2023-03-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/28ab96e4-4a21-4f26-a967-5b7670f940d1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.26.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.26.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.26.2023.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 26/2023-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej\na sudcov Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou AS Legal s. r. o.,\nHlučínska 1, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Milan Šulva, proti postupu\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Csp 71/2018 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Csp 71/2018 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 14 Csp 71/2018 konať bez\nzbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 3 000 eur, ktoré j e Okresný súd\nBratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 492,31 eur\na zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústavný súd“) 8. decembra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Bratislava I (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n14 Csp 71/2018 (ďalej len ,,napadnuté konanie okresného súdu“). Navrhuje v napadnutom konaní\nokresnému súdu prikázať konať bez zbytočných prieťahov a domáha sa priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 6 000 eur, ako aj náhrady trov konania spojených s podaním\nústavnej sťažnosti.\n1.1. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 26/2023-13 z 19. januára 2023 prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o nečinnosti okresného súdu v napadnutom\nkonaní, pričom poukazuje najmä na skutočnosť, že ani viac ako 4 roky od podania žaloby sa vo veci\nneuskutočnilo ani jedno pojednávanie a žiadnym spôsobom tak nepokročilo dokazovanie. V konaní\nvo veci samej má sťažovateľ procesné postavenie žalobcu; žalobou podanou na okresnom súde\n22. októbra 2018 sa proti žalovanej\n(ďalej len ,,žalovaná“),\ndomáha náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou sestry sťažovateľa v dôsledku dopravnej\nnehody.\n3. K priebehu napadnutého konania uviedol, že od podania žaloby boli jedinými vykonanými\nprocesnými úkonmi okresného súdu len výzvy zaslané sporovým stranám na vyjadrenie k podaniu\nprotistrany (výzva adresovaná žalovanej na vyjadrenie k podanej žalobe a výzva adresovaná\nsťažovateľovi na podanie repliky k vyjadreniu žalovanej, pozn.).\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému konaniu namieta nečinnosť okresného súdu,\nktorý od podania žaloby za obdobie 4 rokov vo veci nevykonal ani jedno pojednávanie. Zastáva\nnázor, že neexistujú žiadne objektívne okolnosti ani procesné zavinenie sporových strán, pre ktoré\nokresný súd vo veci nemohol konať. Namieta, že jediným doteraz vykonaným procesným úkonom\nokresného súdu bolo zaslanie výziev sporovým stranám na vyjadrenia k podaniu protistrany, pričom\nod doručenia vyjadrenia sťažovateľa zo 7. novembra 2019 (podania repliky sťažovateľa\nk vyjadreniu žalovanej, pozn.) je okresný súd vo veci nečinný.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, replika sťažovateľa a prehľad procesných úkonov\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n5. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 Spr V 88/2023 doručenom ústavnému súdu\n1. marca 2023 v podstatnom uviedol, že po oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti\na po preštudovaní na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu je možné v rámci napadnutého konania\nkonštatovať nečinnosť okresného súdu v období od 23. októbra 2018 do 6. augusta 2019 a následne\n2\n\nod 19. novembra 2019 až do súčasnosti. Poukázal na to, že nečinnosť bola spôsobená nadmernou\nzaťaženosťou pôvodnej zákonnej sudkyne. Doplnil, že nezanedbateľným faktorom vplývajúcim\nna celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania je fluktuácia zamestnancov okresného súdu\nna všetkých pozíciách a taktiež aj samotných sudcov, v dôsledku čoho dochádza, a to aj opakovane\nk prerozdeľovaniu jednotlivých spisov. Argumentoval, že na dlhotrvajúcu nepriaznivú personálnu\nsituáciu na okresnom súde bolo opakovane upozorňované aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, avšak bezúspešne. Na záver dodal, že je neprijateľné, aby sudca nemal limitovaný počet\npridelených vecí v oddelení, a to bez ich riadneho zaradenia do jednotlivých kategórií obťažnosti\npodľa predmetu sporu, v dôsledku čoho je tak možné takmer každú vec vyhodnotiť ako právne\na skutkovo nie zložitú, čo však v mnohých prípadoch nie je pravda.\n5.1. Súčasťou doručeného vyjadrenia okresného súdu bolo aj vyjadrenie vo veci konajúceho\nsúčasného zákonného sudcu, ktorý argumentoval tým, že spis v predmetnej veci mu bol ako\nzákonnému sudcovi pridelený až 17. januára 2023, preto k doterajšiemu priebehu napadnutého\nkonania môže vysloviť len domnienku, že k prieťahom došlo v dôsledku veľkej záťaže súdneho\noddelenia inými vecami. Poukázal na to, že vec takpovediac ,,čakala“ na svoje poradie aj v zmysle\npravidiel stanovených rozvrhom práce okresného súdu, podľa ktorého sa veci v zásade vybavujú\nv poradí, v akom boli zapísané do súdnych oddelení.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n6. Sťažovateľ sa na výzvu ústavného súdu z 2. marca 2023 k stanovisku okresného súdu vyjadril\npodaním ústavnému súdu doručeným 14. marca 2023, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s právnou\na skutkovou argumentáciou uvedenou vo vyjadrení okresného súdu. Predmetné vyjadrenie podľa\nneho potvrdzuje oprávnenosť ním podanej ústavnej sťažnosti a preto nemá dôvod sa bližšie k veci\nvyjadrovať. Na záver poukázal na to, že vzhľadom na jeho vek ďalšie pretrvávanie prieťahov môže\nspôsobiť, že sa náhrady nemajetkovej ujmy ani nedožije.\nIII.3. Prehľad procesných úkonov:\n7. Ústavný súd z obsahu okresným súdom zaslanej chronológie procesných úkonov vykonaných\nv napadnutom konaní zistil, že sťažovateľ podal žalobu na okresnom súde 22. októbra 2018\n(následne 26. októbra 2018 prebehla lustrácia sťažovateľa a 10. novembra 2018 bol spis predložený\nvyššiemu súdnemu úradníkovi, pozn.). Okresný súd 7. augusta 2019 vyzval žalovanú,\naby sa vyjadrila k podanej žalobe sťažovateľa (žalovaná svoje vyjadrenie k žalobe okresnému súdu\ndoručila 11. septembra 2019, pozn.). Následne okresný súd 16. septembra 2019 vyzval sťažovateľa\nna podanie repliky k vyjadreniu žalovanej (sťažovateľ repliku k vyjadreniu žalovanej okresnému\nsúdu doručil 8. novembra 2019, pozn.). Okresný súd 11. novembra 2019 vyzval žalovanú\nna podanie dupliky k vyjadreniu sťažovateľa (žalovaná dupliku k vyjadreniu sťažovateľa nepodala,\npozn.). Dňa 27. decembra 2019 bol spis opäť predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi\na 10. januára 2020 bol predložený zákonnej sudkyni na účel nariadenia termínu pojednávania. Spis\nbol 17. januára 2023 podľa Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2023\npridelený novému (súčasnému, pozn.) zákonnému sudcovi.\n7.1. Overovaním aktuálneho stavu ústavnou sťažnosťou napadnutého konania ústavným súdom\ndopytom na Informačnom centre okresného súdu bolo zistené, že od pridelenia veci novému\nzákonnému sudcovi (17. januára 2023, pozn.) neboli vo veci vykonané žiadne procesné úkony.\n3\n\nIII.4. Ústne pojednávanie:\n8. Ústavný súd v tejto veci upustil od ústneho pojednávania, pretože na základe podaní účastníkov\nkonania a okresným súdom zaslaného prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní\nje zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3\nzákona o ústavnom súde).\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.\nK vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím\nsúdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 34/2022).\n11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej\núpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného\nsporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb.\n11.1. Úlohou ústavného súdu bolo v danom prípade posúdiť, či v napadnutom konaní došlo\nk vzniku prieťahov, či ich vznik bol spôsobený primárne postupom okresného súdu alebo na ich\nvznik mal vplyv aj postup sťažovateľa, ako aj to, aký vplyv na priebeh napadnutého konania mala\nsamotná povaha prejednávanej veci.\n12. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže spory, ktorých predmetom je uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy, tvoria súčasť bežnej\nsporovej agendy všeobecných súdov, pričom o takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Ústavný súd\nv rámci posudzovania tohto kritéria teda poznamenáva, že napadnuté konanie nie je právne ani\nfakticky zložité, metodika všeobecných súdov na postup v týchto veciach je dostatočne jasná\na je podopretá aj stabilizovanou judikatúrou.\n13. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,\nže na strane sťažovateľa nezaznamenal žiadne také skutočnosti, resp. žiaden taký jeho postup\nči správanie, ktoré by mali za následok predlžovanie napadnutého konania. Len pre doplnenie\nje možné podotknúť, že ani samotný okresný súd vo svojom vyjadrení neargumentoval\nobštrukčným správaním sťažovateľa.\n14. K tretiemu kritériu, a to postupu okresného súdu, je potrebné uviesť, že po preštudovaní\nokresným súdom predloženej chronológie procesných úkonov v napadnutom konaní ústavný súd\n4\n\nv napadnutom konaní jednoznačne identifikoval primárne opakovanú úplnú nečinnosť okresného\nsúdu. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na vyjadrenie okresného súdu, ktorý sám\nkonštatoval prieťahy (v dôsledku jeho úplnej nečinnosti, pozn.) v období od 23. októbra 2018\ndo 6. augusta 2019 a následne od 19. novembra 2019 až do súčasnosti, celkovo teda počas obdobia\npredstavujúceho približne 4 roky (na tomto mieste je nutné poukázať na to, že napadnuté konanie\nako celok pritom od podania žaloby 22. októbra 2018 do súčasnosti trvá 4 roky a približne\n5 mesiacov, pozn.).\n15. Z predloženej chronológie procesných úkonov okresného súdu teda jednoznačne vyplýva,\nže už uvedené obdobie absolútnej nečinnosti okresného súdu ,,pokrýva“ zásadnú časť z doterajšej\ncelkovej dĺžky napadnutého konania. Počas doterajšieho trvania napadnutého konania navyše\nokresný súd vo veci v zásade nevykonal žiadne úkony, ktoré by viedli k meritórnemu\nrozhodnutiu sporu. Na tomto mieste ústavný súd zdôrazňuje, že postup súdu spočívajúci\nlen v samotnom vykonaní rôznych úkonov, ktoré však nevedú k meritórnemu ukončeniu sporu,\nnie je možné považovať za postup efektívny, sledujúci odstránenie stavu právnej neistoty\n(m. m. I. ÚS 109/2021). V tejto súvislosti musí ústavný súd poukázať tiež na to, že vo veci\nsa zároveň za viac ako 4 roky od podania žaloby neuskutočnilo ani len jedno pojednávanie.\n15.1. S poukazom na okresným súdom uvádzané personálne aspekty v spojení s množstvom\nagendy, ktorú musí okresný súd a zákonný sudca riešiť, ústavný súd v zmysle už svojej konštantnej\nrozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť\nkonanie, ako aj skutočnosť, že si štát a najmä prostredníctvom ministerstva spravodlivosti túto\núlohu neplní, v žiadnom prípade nesmie byť na ujmu právam účastníkov konania, v tomto prípade\nsťažovateľa. Aj ústavnému súdu je samozrejme známy už dlhodobo trvajúci nevyhovujúci stav\n(týkajúci sa nedostatočného personálneho obsadenia sudcami, ako aj zamestnancami súdu na jednej\nstrane a značným množstvom nápadu vecí, pozn.) obzvlášť na tomto okresnom súde, avšak uvedené\nv žiadnom prípade nie je ,,objektívnou okolnosťou“ zbavujúcou okresný súd (resp. Slovenskú\nrepubliky, pozn.) zodpovednosti za ,,pomalú spravodlivosť“. Ústavný súd preto, a to už opakovane,\nzdôrazňuje, že od účastníkov konania obracajúcich sa na všeobecné súdy s dôverou, že bude v ich\nveci spravodlivo a včas rozhodnuté, nie je možné spravodlivo požadovať, aby ,,strpeli“ nedostatky\nna strane všeobecného súdu spôsobené zlou organizáciou práce.\n15.2. Zároveň ústavný súd na záver hodnotenia tohto kritéria poukazuje aj na to, že okresný súd\nv rámci napadnutého konania aj po podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľom pokračuje v nečinnosti,\nkeď ani po pridelení veci novému zákonnému sudcovi neboli vo veci vykonané žiadne procesné\núkony a súvislá nečinnosť (v trvaní viac ako 3 rokov, pozn.) tak pretrváva až do súčasnosti.\n16. Po zhodnotení všetkých okolností ústavný súd dospel v danom prípade k jednoznačnému\nzáveru, že napadnuté konanie trpí prieťahmi. Prieťahy idú primárne na vrub postupu okresného\nsúdu, a to v dôsledku jeho (v rozhodnom období, pozn.) úplnej nečinnosti. Okresný súd\nnepostupoval v napadnutom konaní v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho rozhodnutia veci,\nprihliadnuc aj na predmet napadnutého konania a jeho význam pre sťažovateľa (náhrada\nnemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou sestry sťažovateľa v dôsledku dopravnej nehody, pozn.).\n17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní boli porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n5\n\nV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n18. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti\nnavrhol, aby ústavný súd po prijatí rozhodnutia o porušení namietaných práv prikázal okresnému\nsúdu konať bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol\no porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, okresnému súdu prikázal,\naby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej\nsa sťažovateľ nachádza (bod 2 výroku nálezu).\n19. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, zaoberal sa aj jeho žiadosťou\no priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ požadoval priznanie\nzadosťučinenia vo výške 6 000 eur. Uvedené odôvodňoval primárne poukazom na nečinnosť\nokresného súdu v napadnutom konaní, v dôsledku ktorej nedošlo k právoplatnému ukončeniu sporu\nani viac ako 4 roky od podania jeho žaloby. Zároveň poukázal aj na predmet sporu a jeho význam\npre sťažovateľa (že nečinnosť okresného súdu v danej veci prehlbuje a zhoršuje jeho trápenie\nspôsobené stratou blízkej osoby, pozn.).\n20. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n21. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na tieto základné okolnosti.\nPrvou je zohľadnenie skutočnosti, že v rámci doterajšieho celkového trvania napadnutého konania\n(toho času v trvaní prekračujúcom 4 roky a 4 mesiace, pozn.) tvorili úseky úplnej nečinnosti\nokresného súdu jeho zásadnú časť (takmer 4-ročné obdobie, pozn.). Druhým faktorom je predmet\nnapadnutého konania a jeho význam pre sťažovateľa (domáhanie sa náhrady nemajetkovej ujmy\nspôsobenej smrťou sestry sťažovateľa v dôsledku dopravnej nehody, pozn.), ako aj tá skutočnosť,\nže od podania žaloby vo veci nedošlo k uskutočneniu žiadneho pojednávania a zároveň aj naďalej\npretrváva nečinnosť okresného súdu. Navyše, z obsahu chronológie procesných úkonov,\nako ani z vyjadrenia okresného súdu nevyplýva žiadna skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné\npripočítať vzniknuté prieťahy na ťarchu samotnému sťažovateľovi. Zohľadniac uvedené, ako\naj skutočnosť, že stav právnej neistoty sťažovateľa trvá, ústavný súd rozhodol o priznaní finančného\nzadosťučinenia sťažovateľovi v sume 3 000 eur (bod 3 výroku nálezu).\n\n6\n\n22. Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde\nnevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie\nnad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n23. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 492,31 eur (bod 4 výroku nálezu).\n24. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len ,,vyhláška“);\n§ 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2022 je 193,50 eur a hodnota režijného paušálu je 11,63 eur. Sťažovateľovi\nvznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2022\n(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Celkovo mu tak vznikol nárok\nna náhradu trov v sume 410,26 eur. Priznanú odmenu ústavný súd zvýšil o 20 % daň z pridanej\nhodnoty (ďalej len ,,DPH“), t. j. o sumu 82,05 eur, pretože právny zástupca sťažovateľa\nje (ako to vyplýva z údajov Zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH zverejneného\nFinančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, pozn.) platiteľom DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky).\nPodanie právneho zástupcu sťažovateľa ústavnému súdu doručené 14. marca 2023 nevyhodnotil\nústavný súd vzhľadom na jeho obsah ako podanie, v ktorom by boli uvedené akékoľvek nové\nrelevantné skutočnosti pre rozhodnutie, preto odmenu zaň nepriznal.\n25. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Bratislave (detašované pracovisko) 23. marca 2023\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie-sporové", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "náhrada nemajetkovej ujmy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie-sporové", "náhrada nemajetkovej ujmy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14Csp/71/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a7fe2990-1d4a-4cd6-893d-50e5f2bd22da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.34.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/2022 z 9. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.34.2022.2"}, {"guid": "ussr:35d1c52f-d213-4d8b-8f60-24501b91d352", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.109.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 109/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.109.2021.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}, {"guid": "48d6d8b5-1b2f-451e-b4cf-d41abc1e3916:f624f1bd-6d24-4d9e-a807-c05f02d2bdd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Csp/71/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 14Csp/71/2018 z 6. 9. 2019", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2019-09-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/48d6d8b5-1b2f-451e-b4cf-d41abc1e3916:f624f1bd-6d24-4d9e-a807-c05f02d2bdd7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f0dcefc4-9c0e-45fd-92f9-e6708df4fc61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.240.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 240/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 240/2024 z 25. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.240.2024.2"}]}