{"guid": "ussr:0e9d114a-6e68-4e17-b034-5467c7a746ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.136.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 136/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 136/2023 z 13. 4. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. apríla 2023, sp. zn. I. ÚS 136/2023, ECLI:SK:USSR:2023:1.US.136.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2023-04-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0e9d114a-6e68-4e17-b034-5467c7a746ec", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.136.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.136.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.136.2023.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 136/2023-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej\na sudcov Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou,\nŠtúrova 20, Košice, proti postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Cdo 159/2022 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 128/2020) takto\nrozhodol:\n1. Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 159/2022\n(pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 128/2020) b o l i p o r u š e n é základné právo\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 2 Cdo 159/2022\n(pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 128/2020) konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré j e Najvyšší súd\nSlovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n758,53 eur a zaplatiť ich jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n,,ústavný súd“) 29. novembra 2022 (doplnenou 16. februára 2023, pozn.) domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 159/2022 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 128/2020)\n(ďalej aj ,,napadnuté konanie najvyššieho súdu“). Navrhuje v napadnutom konaní najvyššiemu súdu\nprikázať konať bez zbytočných prieťahov a domáha sa priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 3 000 eur, ako aj náhrady trov konania spojených s podaním ústavnej\nsťažnosti.\n1.1. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 136/2023-19 z 2. marca 2023 prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o nečinnosti najvyššieho súdu v napadnutom\nkonaní. Uviedol, že po vydaní rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej len ,,krajský súd“)\nč. k. 5 Co 119/2019 z 21. novembra 2019 (ďalej len ,,rozsudok krajského súdu“), ktorým krajský\nsúd potvrdil rozsudok Okresného súdu Michalovce (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 16 C 99/2014\nz 31. októbra 2018, sťažovateľ ako žalobca v 2. rade proti rozsudku krajského súdu podal 13. marca\n2020 dovolanie (ktoré doplnil 16. marca 2020, pozn.). Dovolanie bolo okresným súdom\nnajvyššiemu súdu predložené 18. júna 2020.\n3. K priebehu napadnutého konania sťažovateľ uviedol, že po predložení dovolania [(18. júna 2020,\npozn.), keď bola dovolaciemu konaniu pridelená sp. zn. 2 Cdo 128/2020, pozn.] bol následne spis\nnajvyšším súdom bez vykonania akéhokoľvek úkonu vrátený 9. júna 2022 okresnému súdu\ns pokynom, aby okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané\ndovolanie. Po zaplatení súdneho poplatku (zaplatený 5. júla 2022, pozn.) bolo dovolanie znova\npredložené najvyššiemu súdu 22. júla 2022 (keď bola dovolaciemu konaniu pridelená\nsp. zn. 2 Cdo 159/2022, pozn.). O dovolaní od jeho opätovného predloženia nebolo najvyšším\nsúdom rozhodnuté.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému konaniu namieta prieťahy zapríčinené úplnou nečinnosťou\nnajvyššieho súdu v období od prvotného predloženia jeho dovolania (18. júna 2020, pozn.)\ndo vrátenia veci okresnému súdu na účel zaplatenia súdneho poplatku za podané dovolanie\n(9. júna 2022, pozn.). Argumentuje, že dovolací súd počas uvedeného dvojročného obdobia\n\n2\n\nnevenoval predmetnému spisu akúkoľvek pozornosť. Uvedený záver podľa sťažovateľa vyplýva\nuž len z toho, že najvyšší súd nevykonal ani jednoduché úkony administratívnej povahy zamerané\nna zistenie, či okresný súd pred predložením dovolania vykonal všetky zákonom predpísané úkony,\na teda či bolo možné o dovolaní rozhodnúť. V tejto súvislosti poukázal na závery nálezu ústavného\nsúdu č. k. III. ÚS 430/2022-27 z 11. októbra 2022, ktorým síce nebolo vyhovené jeho ústavnej\nsťažnosti smerujúcej proti postupu okresného súdu (v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 99/2014,\npozn.), avšak bolo v ňom konštatované, že prieťahy v súvislosti s už uvedeným obdobím nečinnosti\nidú na ťarchu najvyššieho súdu. Na záver poukázal na to, že ani po opätovnom predložení jeho\ndovolania o ňom nebolo najvyšším súdom rozhodnuté.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, replika sťažovateľa a prehľad procesných úkonov\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n5. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení sp. zn. KP 3/2023-114, Cpj 71/2023 doručenom ústavnému\nsúdu 27. marca 2023 v podstatnom uviedol, že vec napadla na najvyšší súd 18. júna 2020 a bola\npridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu 2C (pôvodne pod sp. zn. 2 Cdo 128/2020, pozn.),\npričom 7. decembra 2020 došlo k zmene referujúceho sudcu (z dôvodu dočasného prerušenia\nvýkonu funkcie sudcu u pôvodného sudcu spravodajcu, pozn.). Dovolací súd prípisom\nz 30. mája 2022 (bez vydania rozhodnutia, pozn.) vec vrátil (pre nesplnenie podmienok dovolacieho\nkonania, pozn.) predkladajúcemu súdu prvej inštancie. Spis bol následne prvoinštančným súdom\nopätovne najvyššiemu súdu predložený na rozhodnutie o podanom dovolaní 22. júla 2022 (vec bola\npridelená senátu 2C a je vedená pod sp. zn. 2 Cdo 159/2022, pozn.). Uviedol, že konanie vo veci\nstále trvá, argumentoval veľkým nápadom nových podaní, značným množstvom doteraz\nnerozhodnutých a prerozdeľovaných vecí (v dôsledku odchodu sudcov do dôchodku, prípadne\npre ich odvolanie z funkcie sudcu kvôli veku, ako aj pre pozastavenie výkonu funkcie sudcu\npôvodného sudcu spravodajcu, pozn.). Zároveň poukázal na nedostatočné personálne obsadenie\nnajvyššieho súdu sudcami, ako aj na zmeny v obsadenosti kolégií v dôsledku zániku správneho\nkolégia najvyššieho súdu. Uzavrel to konštatovaním, že doterajšia dĺžka napadnutého konania\n(aj vzhľadom na uvedené faktory, pozn.) nie je neprimeraná, zodpovedá charakteru a významu\ndovolacieho konania. V tejto súvislosti podotkol, že nevykonanie žiadneho úkonu zo strany\ndovolacieho súdu bez ďalšieho neznamená, že je dovolací súd vo veci nečinný a že dochádza\nk prieťahom.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n6. Sťažovateľ sa na výzvu ústavného súdu z 28. marca 2023 k stanovisku najvyššieho súdu vyjadril\npodaním ústavnému súdu doručeným 11. apríla 2023, v ktorom argumentoval, že podané vyjadrenie\nnajvyššieho súdu podľa jeho názoru nie je spôsobilé vyvolať pochybnosti o odôvodneností\nním podanej ústavnej sťažnosti. K argumentácii najvyššieho súdu dodal, že dĺžka dovolacieho\nkonania v jeho veci nie je neprimeraná vzhľadom na jeho očakávanie, ale s poukazom na jeho právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Je toho názoru, že najvyšší súd vlastnou\nnedbalosťou zapríčinil stav, kedy sa o jeho dovolaní môže meritórne rozhodovať až po približne\ndvoch rokoch od prvého predloženia spisu okresným súdom, pretože najvyšší súd až po takejto\n3\n\ndobe od jeho prijatia, bez vykonania akéhokoľvek úkonu, tento spis vrátil na okresný súd\ns pokynom vyzvať sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Uzavrel to tvrdením, že skutočnosť,\nže dovolací súd počas tejto doby nevykonal ani len jednoduché úkony administratívnej povahy\nnemožno pripísať na ťarchu ani vyťaženosti najvyššieho súdu a ani náročnosti rozhodovania\no dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku.\nIII.3. Prehľad procesných úkonov:\n7. Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho najvyšším súdom zaslaného súdneho spisu\nokresného súdu (sp. zn. 16 C 99/2014, pozn.) zistil, že prvýkrát bolo dovolanie sťažovateľa\n(ako žalobcu v 2. rade, pozn.) okresným súdom na najvyššom súde predložené 18. júna 2020\n(keď bola veci pridelená sp. zn. 2 Cdo 128/2020, pozn.). Následne jediným ďalším úkonom\nvykonaným 30. mája 2022 zo strany dovolacieho súdu bolo vrátenie veci (pre nesplnenie\npodmienok dovolacieho konania, pozn.) prvoinštančnému súdu. Po opätovnom predložení\ndovolania na najvyššom súde 22. júla 2022 (po tom, ako sťažovateľ na základe výzvy okresného\nsúdu uhradil súdny poplatok za dovolanie, pozn.) vo veci nebol zo strany dovolacieho súdu\nvykonaný žiadny ďalší procesný úkon.\nIII.4. Ústne pojednávanie:\n8. Ústavný súd v tejto veci upustil od ústneho pojednávania, pretože na základe podaní účastníkov\nkonania a obsahu spisového materiálu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie je zrejmé,\nže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde).\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom\n(dovolacom, pozn.) konaní.\n10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.\nK vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím\nsúdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 34/2022).\n11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej\núpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného\nsporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Na tomto mieste\nzároveň ústavný súd dáva do pozornosti, že najvyšší súd ako súd dovolací preskúmava rozhodnutie\nodvolacieho súdu na základe podaného dovolania v intenciách dovolacích dôvodov a robí tak\n\n4\n\nna základe skutočností, ktoré boli zistené a preukázané v celom súdnom konaní. To znamená,\nže svoj prieskum zameriava aj na konanie, ktoré napadnutému konaniu predchádzalo. Z toho teda\npriamo vyplýva aj zvýšená faktická a časová náročnosť dovolacieho konania. Ako podstatné\nk dovolaciemu konaniu treba uviesť, že primárnou úlohou najvyššieho súdu ako najvyššej súdnej\nautority v sústave všeobecných súdov v krajine pri rozhodovaní o dovolaní ako mimoriadnom\nopravnom prostriedku je v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP legitímne očakávanie každého, že jeho vec bude\nrozhodnutá v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej\nustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude\nrozhodnutý spravodlivo. Z miesta, ktoré zastáva najvyšší súd v hierarchii všeobecných súdov,\nrezultuje, že najvyšší súd rozhoduje iba v najzásadnejších, spoločensky najvýznamnejších a právne\nnajnáročnejších prípadoch, čo tiež môže znamenať, že časový rámec, ktorý najvyšší súd na vydanie\nrozhodnutia potrebuje, má zodpovedať významu jeho rozhodovania (I. ÚS 289/2022).\n12. Aj s poukazom na uvedené bolo v danom prípade úlohou ústavného súdu posúdiť,\nči v napadnutom konaní došlo k vzniku prieťahov, či ich vznik bol spôsobený primárne postupom\nnajvyššieho súdu alebo na ich vznik mal vplyv aj postup samotného sťažovateľa, ako aj to,\naký vplyv na priebeh napadnutého konania mala povaha prejednávanej veci.\n13. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd v danom prípade\nkonštatuje, že konania o žalobách o odstránenie zásahu do vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nv zásade nie je možné považovať za obzvlášť zložité. Ústavný súd tak aj po zohľadnení špecifík\ndovolacieho konania (ako boli uvedené v bode 11 tohto rozhodnutia, pozn.) neposúdil uvedené\nkritérium ako spôsobilé ospravedlniť vznik prieťahov v napadnutom konaní. Navyše, ako\nje uvedené nižšie, dovolací súd sa zbytočných prieťahov dopustil ešte pred tým (v rámci\nposudzovania splnenia procesných náležitostí dovolania, pozn.), ako by uvedené kritérium\n(z hľadiska vecného posúdenia dovolania, pozn.) mohlo mať rozhodujúci vplyv na jeho postup.\n14. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,\nže v jeho postupe nevzhliadol žiadne okolnosti, ktoré by zásadným spôsobom negatívne ovplyvnili\ndoterajšiu dĺžku napadnutého konania. Ani z vyjadrenia najvyššieho súdu nevyplývajú žiadne\nskutočnosti, ktoré by signalizovali vznik prieťahov v dôsledku postupu sťažovateľa. Práve naopak,\nz obsahu spisového materiálu je možné dospieť k záveru, že sťažovateľ obratom reagoval na výzvu\n(adresovanú mu prvoinštančným súdom po vrátení mu dovolania najvyšším súdom, pozn.)\nna zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie.\n15. K tretiemu kritériu, a to postupu najvyššieho súdu, je potrebné uviesť, že ústavný súd\nv napadnutom konaní jednoznačne identifikoval jeho nečinnosť. V tejto súvislosti ústavný súd\npoukazuje na to, že najvyšší súd bol vo veci od prvého predloženia dovolania okresným súdom\n(18. júna 2020, pozn.) až do 30. mája 2022 (keď vec vrátil pre nesplnenie podmienok dovolacieho\nkonania prvoinštančnému súdu, pozn.) úplne nečinný v podstate celé dva roky. V tomto ohľade\nústavný súd nemôže inak ako sa stotožniť aj s námietkou sťažovateľa v tom zmysle, že dovolací súd\ntak jednoznačne zanedbal svoju povinnosť zistiť, či okresný súd pred predložením dovolania\nvykonal všetky zákonom predpísané úkony, resp. či sú splnené predpoklady, resp. zákonné\npodmienky (v danom prípade, či bol zaplatený súdny poplatok za podané dovolanie, pozn.)\npre uskutočnenie dovolacieho konania.\n\n5\n\n16. Na základe uvedeného ústavný súd dospel v danom prípade k záveru, že v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom. Po zhodnotení všetkých okolností musí skonštatovať, že prieťahy\nv napadnutom konaní boli spôsobené primárne úplnou nečinnosťou najvyššieho súdu po prvotnom\npredložení dovolania, keď počas obdobia dvoch rokov nevykonal ani len základné posúdenie\nsplnenia procesných náležitostí súvisiacich s predložením dovolania, resp. s vedením dovolacieho\nkonania. Teda napriek judikatúre ústavného súdu o úlohe najvyššieho súdu považuje ústavný súd\nskutočnosť, že najvyšší súd nebol schopný posúdiť podané dovolanie bez zbytočného odkladu\npo predložení spisu z hľadiska dodržiavania princípu procesnej ekonómie za ústavne neudržateľné.\n16.1. S poukazom na uvedené nie je preto možné ani akceptovať názor najvyššieho súdu, podľa\nktorého napadnuté konanie, resp. jeho doterajšia dĺžka spĺňa štandardy dovolacieho konania.\nZároveň ústavný súd dospel v okolnostiach veci k záveru, že najvyšší súd nepostupoval v intenciách\nčasovo primeraného a efektívneho rozhodnutia vo veci, resp. najmä časovo primeraného posúdenia\nsplnenia podmienok na začatie dovolacieho konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež\nna to, že uvedená nečinnosť dovolacieho súdu sa zdá byť o to závažnejšia, že ako vyplýva\nzo súdneho spisu, žaloba vo veci bola podaná ešte v roku 2011 [pričom v roku 2014 bolo konanie\nvo vzťahu k žalobkyni v 1. rade zastavené a nárok sťažovateľa (vtedy ako žalobcu v 3. rade, pozn.)\nspolu so žalobcom v 2. rade bol vylúčený na samostatné konanie, pozn.], preto mal najvyšší súd\ndovolaciemu konaniu venovať zvýšenú pozornosť.\n16.2. V súvislosti s najvyšším súdom uvádzaným značným nápadom nových podaní, ako aj doteraz\nnerozhodnutých a prerozdeľovaných vecí, s aspektmi súvisiacimi s nedostatočným obsadením\ndovolacieho súdu sudcami, ako aj zo zmenami v obsadení jeho kolégií ústavný súd v zmysle\nuž svojej konštantnej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát\nmusí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že si štát túto úlohu neplní, v žiadnom prípade nesmú\nbyť na ujmu právam účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľa. Uvedené aspekty\ntak rovnako nie sú okolnosťami, ktoré by vzhľadom na okolnosti veci boli spôsobilé ospravedlniť\nuž uvedené prieťahy vzniknuté v rámci tohto dovolacieho konania.\n16.3. Ústavný súd zdôrazňuje, že od účastníkov konania (sporových strán) obracajúcich\nsa na všeobecné súdy s dôverou, že bude v ich veci spravodlivo a včas rozhodnuté, nie je možné\nspravodlivo požadovať, aby ,,strpeli“ nedostatky na strane všeobecného súdu spôsobené zlou\norganizáciou práce. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania\nzabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších zamestnancov na súde, ktorý oprávnený\nsubjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú\nštát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(I. ÚS 289/2022).\n17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom najvyššieho súdu\nv napadnutom konaní boli porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n\n6\n\nV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n18. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti\nnavrhol, aby ústavný súd po prijatí rozhodnutia o porušení namietaných práv prikázal najvyššiemu\nsúdu konať bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol\no porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní, najvyššiemu súdu prikázal,\naby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej\nsa sťažovateľ nachádza (bod 2 výroku nálezu).\n19. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, zaoberal sa aj jeho žiadosťou\no priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ požadoval priznanie\nzadosťučinenia vo výške 3 000 eur. Uvedené odôvodňoval primárne poukazom na úplnú nečinnosť\nnajvyššieho súdu v trvaní dvoch rokov od prvého predloženia dovolania, keď v dôsledku nedbalosti\ndovolacieho súdu jeho vec (ním podané dovolanie, pozn.) nemohla byť prejednaná a nemohlo\nbyť o nej rozhodnuté.\n20. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n21. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na tieto základné okolnosti.\nPrvou je zohľadnenie celkovej doterajšej dĺžky napadnutého konania (toho času v trvaní približne\n2 rokov a 9 mesiacov, pozn.), pričom prihliadol primárne na to, že v rámci tohto obdobia bol\ndovolací súd úplne nečinný počas súvislého úseku dvoch rokov. Navyše, ústavný súd zdôrazňuje,\nže úlohou najvyššieho súdu pritom v danom štádiu bolo len posúdiť, či podané dovolanie spĺňa\npodmienky na jeho predloženie dovolaciemu súdu a začatie dovolacieho konania. Zohľadniac\nuvedené, ako aj skutočnosť, že stav právnej neistoty sťažovateľa trvá, ústavný súd rozhodol\no priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 1 000 eur (bod 3 výroku nálezu).\n22. Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde\nnevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie\nnad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).\n\n7\n\nVI.\nTrovy konania\n23. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 758,53 eur (bod 4 výroku nálezu).\n24. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len ,,vyhláška“);\n§ 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2022 je 193,83 eur a hodnota režijného paušálu je 11,63 eur. Sťažovateľovi\nvznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2022\n(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2023 je 208,67 eur a hodnota režijného paušálu je 12,52 eur.\nSťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený\nv roku 2023 (podanie repliky k vyjadreniu najvyššieho súdu). Celkovo sťažovateľovi vznikol nárok\nna náhradu trov v sume 632,11 eur. Priznanú odmenu ústavný súd zvýšil o 20 % daň z pridanej\nhodnoty (ďalej len ,,DPH“), t. j. o sumu 126,42 eur, pretože právna zástupkyňa sťažovateľa\nje platiteľom DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky).\n25. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. apríla 2023\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "dovolanie-dovolacie konanie", "dovolanie-dovolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cdo/159/2022", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "2Cdo/128/2020", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8fe5018b-eedc-4c1c-805b-d0096e3b411d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.430.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 430/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 430/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.430.2022.2"}, {"guid": "ussr:67690dbf-6828-43b5-b8cd-30649d2dd60b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.289.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.289.2022.2"}, {"guid": "ussr:a7fe2990-1d4a-4cd6-893d-50e5f2bd22da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.34.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/2022 z 9. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.34.2022.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}, {"guid": "8def60df-007c-4252-9f28-464d3d4d23d6:2ad5f863-4c8f-4254-bb4f-e721bbb6e511", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5419200547.1", "spisova_znacka": "5Co/119/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/119/2019 z 27. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5419200547.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:653c39fa-a3cb-46e3-8f98-ac405bd33a01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.492.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.492.2023.2"}]}