{"guid": "ussr:f6675e69-bb86-43f5-81d3-6bfd7b724db9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2022 z 25. 5. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. mája 2022, sp. zn. PL. ÚS 8/2022, ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-05-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f6675e69-bb86-43f5-81d3-6bfd7b724db9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2022.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 8/2022-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov\nJany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany\nLaššákovej, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského\n(sudca spravodajca) o návrhu skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,\nzastúpených advokátskou kanceláriou Kallan Legal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, IČO 52 304\n604, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade\nčl. I bodu 8 ústavného zákona č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej\nrepubliky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1, čl. 124, čl. 125 ods. 1\npísm. a) a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania\n1. Ústavnému súdu bol 17. decembra 2020 doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej len „navrhovatelia“ alebo „skupina poslancov“) konkretizovaný\nv záhlaví tohto uznesenia, ktorý bol doplnený podaním doručeným 30. decembra 2020. Národná\nrada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) schválila 9. decembra 2020 ústavný zákon\nč. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 422/2020 Z. z.“).\n2. Pôvodný vládny návrh ústavného zákona predložený do legislatívneho procesu vychádzal\nz vylúčenia právomoci ústavného súdu preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou,\ns medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo s ústavným zákonom. Návrh bol v dôvodovej správe vysvetlený tým, že prieskumná\nprávomoc vo vzťahu k ústavným zákonom nebola ústavnému súdu výslovne zverená ani dosiaľ\na že si ju ústavný súd z ústavy «vyvodil ako implicitnú právomoc nadinterpretovaním slova\n\n„zákon“ v čl. 125 ods. 1 písm. a), a to na základe úvah o potrebe ochrany tzv. materiálneho jadra\nústavy a o tom, že povereným na takúto ochranu by mal byť práve ústavný súd samotný (pozri\nPL. ÚS 21/2014)». Dôvodová správa nadväzne vychádza z toho, že ak je «otázka existencie\nprieskumu ústavodarnej činnosti koncepčnou otázkou v plnej dispozícii ústavodarcu, tento\nmá priestor reagovať „zexplicitnením“ existujúcej koncepcie, ale aj jej zmenou... Ústavodarca\nnavrhovanou zmenou robí explicitným formát, v ktorom ústavodarnú činnosť priamo\nlegitimizovaných zástupcov ľudu nepreskúmava ústavný súd. Naopak, je ňou viazaný\nako referenčnou a hodnotovou rovinou, na pozadí ktorej vykonáva svoju činnosť, a ktorú chráni.\nAk teda ústavodarca výslovne ústavný súd poveruje kontrolou zákonodarcu, a to aj s vedomím,\nže nevolený súdny orgán bude „rušiť“ činnosť priamo legitimovaného normotvorcu, pnutie medzi\nprincípom demokracie a právneho štátu rieši v strete ústavodarcu a ústavného súdu naopak,\nv prospech ústavodarcu. Ústavný súd je totiž produktom ústavodarnej činnosti, rovnako\nako zákonodarca. Ústavodarca je jej predpokladom. To neznamená, že v ústave neexistujú poistky\nproti činnosti ústavodarcu. Prvým a posledným ochrancom „ústavnosti ústavy“ však v zvolenej\nkoncepcii nie je ústavný súd, ale ľud, respektíve občianska spoločnosť.».\n3. V priebehu legislatívneho procesu Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky\nv rámci formulácie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odporučil národnej rade schváliť,\npredniesol aj návrh na zmenu dovtedy účinného čl. 125 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) tak, aby ústavný súd nerozhodoval o súlade ústavných zákonov s ústavou.\nDôvodil, že pôvodne navrhovaná zmena vylučuje „tiež právomoc posudzovať súlad ústavných\nzákonov s inými ústavnými zákonmi, či medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (napr. dohovormi Rady Európy, či právom Európskej únie,\nktoré vychádza z tzv. zakladajúcich zmlúv, t. j. Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo Zmluvy\no Európskej únii). Keďže zámerom je odňať právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky\nposudzovať súlad ústavných zákonov výlučne s Ústavou Slovenskej republiky, je potrebné\ntoto ustanovenie preformulovať.“. Uvedený pozmeňujúci návrh národná rada v druhom čítaní\nschválila a v rovnakom znení bol potom schválený aj ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ako celok.\nČlánok 125 ods. 4 ústavy sa v ústavnom zákone č. 422/2020 Z. z. dopĺňa prostredníctvom čl. I bodu\n8 (ďalej len „napadnuté ustanovenie“ alebo „namietaný právny predpis“).\n4. Ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\n(ďalej len „Zbierka zákonov“) 29. decembra 2020 a napadnuté ustanovenie nadobudlo účinnosť\n1. januára 2021.\nII.\nArgumentácia navrhovateľov\n5. Skupina poslancov obhajuje právomoc ústavného súdu rozhodovať o súlade ústavných zákonov\ns ústavou. Navrhovatelia konštatujú, že napadnutá legislatívna zmena obmedzujúca kompetencie\nústavného súdu nesleduje žiaden legitímny cieľ, ale je v právnom štáte neprípustným prejavom\nnevôle parlamentnej väčšiny s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu, ktorý si dôsledne plní\nsvoju funkciu najvyššej inštitúcie ochrany ústavnosti. Varujú, že pokus o odstránenie implikovanej\nprávomoci ústavného súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou je spôsobilý umožniť\nústavnej parlamentnej väčšine prijímať ústavné zákony ohrozujúce demokratický a právny\ncharakter štátu a základné ľudské práva a slobody úplne mimo ústavný rámec bez obavy\n2\n\nz následkov v podobe ingerencie ústavného súdu. Aj v komparácii s ústavami európskych štátov\nje podľa navrhovateľov absencia právomoci ústavného súdu preskúmavať súlad ústavných zákonov\ns ústavou deficitom právneho štátu a výrazom jeho nižšieho právneho štandardu. Pokiaľ\ntáto právomoc nie je explicitne vymedzená, je možné ju z ústav týchto štátov implicitne vyvodiť\ntak, ako je tomu pri súčasnej ústavnej úprave aj v Slovenskej republike.\n6. V nadväznosti na stanoviská Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva\nnavrhovatelia dôvodia, že kritizovaná zmena ústavy nebola súčasťou pôvodného návrhu,\na preto ani predmetom medzirezortného pripomienkového konania. K takej zásadnej ústavnej\nzmene teda došlo v neskorej fáze legislatívneho procesu obyčajným pozmeňujúcim návrhom,\nkeď bola odborná a verejná diskusia prakticky vylúčená. Národná rada tak verejnosti tlmočila\nodkaz, že do ústavy ako právneho predpisu najvyššieho právneho významu možno zasahovať\nbez toho, aby zásadné ústavné zmeny boli pred ich schválením predmetom rozsiahlej\ncelospoločenskej diskusie tak na úrovni laickej verejnosti, ako aj odborných kruhov a akademickej\nobce. O to nebezpečnejším sa tento stav stáva, pokiaľ je predmetom týmto spôsobom prijatej\nústavnej zmeny odstránenie práve tej (z ústavy implicitne vyvodenej) kompetencie ústavného súdu,\nktorá má vzniku takéhoto právneho stavu (teda fakticky stavu bezprávia a parlamentnej svojvôle)\nzabrániť.\n7. Opierajúc sa o koncepciu materiálneho jadra ústavy, navrhovatelia vyjadrujú presvedčenie,\nže ústavný súd ako najvyššia inštancia ochrany ústavnosti musí disponovať právomocou\nposudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou pre prípad ohrozenia demokratického zriadenia\nštátu a základných práv a slobôd spôsobeného extrémnymi okolnosťami (ústavná parlamentná\nväčšina presadzujúca ideológiu totalitných systémov riadenia spoločnosti) alebo iným zlyhaním\nústavodarcu (vecná nesprávnosť ústavnej normy hrubo narušujúca sociálny zmier, ekonomickú\nstabilitu a pod.).\n8. Napokon skupina poslancov upozorňuje, že odstránením právomoci ústavného súdu posudzovať\nsúlad ústavných zákonov s ústavou bude umožnené akejkoľvek novej ústavnej parlamentnej\nväčšine, ktorej hodnotové zakotvenie bude odlišné od tej predchádzajúcej, meniť ústavu\nako najvyšší zákon štátu prakticky ad hoc, a tým meniť podobu štátu, nevylučujúc tak možnosť\nodstránenia demokratickej formy jeho usporiadania.\n9. Z rekapitulovaných dôvodov je podľa navrhovateľov napadnuté ustanovenie pokusom odňať\nústavnému súdu postavenie nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti s implikovanou\nprávomocou posudzovať ústavnosť ústavných zákonov, a preto nie je súladné s čl. 1 ods. 1, čl. 124,\nčl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 152 ods. 4 ústavy.\n10. Skupina poslancov formuluje aj návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia,\npretože jeho „uplatňovaním... môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd, ako aj k vážnemu\nnenapraviteľnému následku spočívajúcemu v poškodení alebo odstránení ústavného zriadenia štátu.\nOdňatím implikovanej právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodovať o súlade\nústavného zákona s ústavou dôjde ku odstráneniu mechanizmu kontroly ústavodarnej právomoci\nparlamentu a narušeniu princípu trojdelenia štátnej moci.“.\n\n3\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n11. Podľa čl. 124 ústavy Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti.\n12. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov s ústavou,\ns ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas národná rada\na ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n13. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. g) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh na začatie\nkonania najmenej pätina poslancov národnej rady.\n14. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne, prijme\nho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu,\ntak ako to upravuje § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde.\n15. Ústavný súd považoval za potrebné vysporiadať sa v prvom rade so skutočnosťou,\nže navrhovatelia mu svoj návrh doručili 17. decembra 2020, teda v čase, keď namietaný právny\npredpis síce národnou radou schválený už bol, nebol však ešte publikovaný v Zbierke zákonov,\na preto nenadobudol platnosť ani účinnosť. Napriek tomu skupina poslancov navrhla ústavnému\nsúdu aj pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia.\n16. Ústavný súd už v minulosti rozhodol, že do jeho právomoci patrí rozhodovanie o súlade zákona\ns ústavou za predpokladu, že namietaný „zákon“ má všetky atribúty zákona; predovšetkým musí ísť\no platný zákon. Každý zákon nadobúda platnosť vyhlásením, t. j. uverejnením v Zbierke zákonov.\nAbsencia platnosti namietaného právneho predpisu vylučuje právomoc ústavného súdu konať\no podaní navrhovateľa, a je preto prekážkou začatia konania o súlade právnych predpisov\n(PL. ÚS 18/00, PL. ÚS 19/00).\n17. Vo veci návrhu navrhovateľov sa však nedostatok spočívajúci v predčasnosti ich návrhu\nna začatie konania o súlade právnych predpisov (podaného v situácii po podpise ústavného zákona\nprezidentkou Slovenskej republiky a pred jeho vyhlásením) konvalidoval nadobudnutím platnosti\nústavného zákona jeho vyhlásením v Zbierke zákonov, k čomu došlo 29. decembra 2020.\nNamietaný právny predpis potom nadobudol účinnosť 1. januára 2021.\n18. Preto aj o pozastavení účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu vrátane ústavného\nzákona by mohol ústavný súd spolu so súčasným prijatím návrhu skupiny poslancov na ďalšie\nkonanie rozhodnúť pred 1. januárom 2021 (teda s efektom „odkladu“ účinnosti). Podmienkou\nje nadobudnutie platnosti dotknutého ústavného zákona jeho vyhlásením v Zbierke zákonov,\nk čomu došlo 29. decembra 2020 (k rozhodnutiu o pozastavení účinnosti by teda došlo\nv legisvakačnej lehote). Ústavný súd sa však rozhodol túto možnosť nevyužiť, a to vzhľadom\n\n4\n\nna svoj zásadný postoj k otázke podstatnej pre rozhodnutie vo veci samej, prezentovaný\nv nasledujúcej časti tohto odôvodnenia.\n19. Podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\nna prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc.\n20. Podľa napadnutého ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2021, sa v čl. 125 ods. 4\n(ústavy, pozn.) na konci pripája táto veta: „Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade ústavného zákona\ns ústavou.“\n21. Ústavný súd naďalej zotrváva na doktríne materiálneho jadra ústavy, inkorporujúceho otázky\nzákladných, najmä ľudských práv a otázky základných princípov demokratického a právneho štátu\n(PL. ÚS 7/2017, PL. ÚS 21/2014, PL. ÚS 24/2014, PL. ÚS 7/2021). Aj keď je inštitút materiálneho\njadra ústavy koncipovaný na hodnotovom základe súhrnu ústavných ustanovení nie výslovnou\nústavnou definíciou, v dôsledku jeho autoritatívnej interpretačnej konštatácie ústavným súdom nie\nje ústavodarca (národná rada) ako súčasť ustanovenej (nie pôvodnej ustanovujúcej) moci\nabsolútnym suverénom a je obmedzený základným ústavným rámcom, vytvoreným už pri prijatí\nústavy (k tomu porovnaj napr. PL. ÚS 7/2021 zo 7. júla 2021, body 139 až 141).\n22. Je na jednej strane právnym faktom, že občania, ktorých zástupcami bola ústava prijatá\n(a tak boli sformované štruktúry ustanovenej moci ako moci delenej pri výkone jej základných\ndruhov), splnomocnili národnú radu aj na prijatie ústavy, zmenu ústavy a prijímanie ústavných\nzákonov vrátane ich zmien (čl. 84 ods. 4 ústavy). To však neznamená, že ústavodarca môže\nnegovať alebo zásadne zmeniť generálne postuláty a princípy, z ktorých koncepcia ústavy\nvychádza. Taká zmena by nebola ústavne akceptovateľná, keďže ústava nie je hodnotovo neutrálna.\nAj keď je každá právna norma principiálne zmeniteľná a zrušiteľná, z pohľadu ústavy prijatej\nv roku 1992 sú základné princípy demokratického a právneho štátu (aj bez takej výslovnej\nformulácie) nezmeniteľné (k tomu pozri aj PL. ÚS 7/2017 z 31. mája 2017, str. 102 až 104 a 121\naž 122). Vyjadrujú totiž bytostný základ predmetnej ústavnej úpravy, a to ako prejavu vôle\nustanovujúceho suveréna, teda občanov, parlamentom len sprostredkovane vyjadrenej.\nV ľudskoprávnej zložke svojho materiálneho jadra (základné práva a slobody zakotvené v ústave\nsú v zmysle čl. 12 ods. 1 ústavy neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné) potom\nústava vychádza aj z prirodzenoprávnej teórie, a teda z danosti základných ľudských práv a slobôd,\nktoré ústava nekreuje, len deklaruje a chráni. Taký substrát vytvára nenahraditeľnú podmienku\n„života“ ústavy tohto typu, v právnej terminológii označiteľnú za conditio sine qua non.\n23. Prijatím ústavy sa potom neobmedzená suverenita občanov transformovala na suverenitu štátu\nna jeho území, vykonávanú sústavou ustanovenej moci. Tá je už druhovo delená (v prvotnom\nzáklade na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc) a realizuje sa jednak prostredníctvom štátnych\norgánov a jednak priamo občanmi prostredníctvom referenda ako inštitútu moci zákonodarnej.\nMedzi druhmi a v konečnom dôsledku medzi inštitúciami výkonu ustanovenej moci v záujme\n(okrem iného) ochrany demokracie (pred totalitou) existujú kompetenčné hranice, a tieto mocenské\nentity sa vzájomne obmedzujú a vyvažujú ako brzdy a protiváhy (k tomu opäť pozri aj nález\nústavného súdu PL. ÚS 7/2021 zo 7. júla 2021).\n\n5\n\n24. Napriek popísanému mocenskému vyvažovaniu je národnej rade ako jedinému ústavodarnému\na zákonodarnému orgánu Slovenskej republiky, kreovanému priamou voľbou občanmi, ponechaný\nv normotvornej oblasti široký priestor. Aj ten je však, a to aj v prípade ústavných zákonov,\nobmedzený materiálnym jadrom ústavy, ktoré bolo na základe konštitutívnych princípov\ndemokratického a právneho štátu, ako aj základných práv a slobôd postupne definované\nv judikatúre ústavného súdu (PL. ÚS 7/2017, PL. ÚS 21/2014, PL. ÚS 24/2014, PL. ÚS 7/2021).\nMateriálne jadro ústavy tvorí bazálny rámec, vymedzený občianskou spoločnosťou ako prvotným\nsuverénom pre parlamentný (a akýkoľvek iný) mocenský derivát. Popísané obmedzenie je pritom\npotrebné chápať predovšetkým ako výsadu ochrany hodnôt, nie ako puto proti bezhraničnému\nmocenskému rozpínaniu sa (aj naostatok označený aspekt je však prítomný). Koncept materiálneho\njadra síce vyvoláva v akademických debatách rôznosť názorov, jeho prítomnosť v slovenskom\nústavnom systéme je však vďaka judikatúre ústavného súdu už ustálená.\n25. Ústavný súd, ktorému napadnuté ustanovenie bráni rozhodovať o súlade ústavných zákonov\ns ústavou, sa v popísanom kontexte stavia k namietanému právnemu predpisu s kompetenčným\nrešpektom, zároveň však s výhradou.\n26. S rešpektom preto, že ústavný súd nemôže v bežnom ponímaní (bez výnimočných okolností)\nzadefinovať ako súčasť materiálneho jadra ústavy svoju inštitucionálnu kontrolu nad národnou\nradou v oblasti ústavnej normotvorby. V dôsledku toho vychádzal pri rozhodovaní o návrhu\nskupiny poslancov z platného a účinného znenia čl. 125 ods. 4 ústavy (doplneného namietaným\nprávnym predpisom) a podaný návrh na prieskum ústavného zákona s ústavou odmietol\npre nedostatok svojej právomoci na jeho prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona\no ústavnom súde.\n27. Výhrada ústavného súdu spočíva v tom, že jeho osobitné postavenie ako nezávislého ochrancu\nústavnosti podľa čl. 124 ústavy by mohlo generovať ochranu materiálneho jadra ústavy v prípade\nextrémneho zásahu doň. Za takýto zásah možno považovať narušenie materiálneho jadra ústavy\ns intenzitou meniacou charakter Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu\n(porovnaj PL. ÚS 21/2014, body 63 a 64 alebo PL. ÚS 7/2021, bod 114). Článok 2 ods. 2 ústavy,\nobmedzujúci štátny orgán pri jeho konaní ústavným základom, ústavnými medzami a zákonným\nrozsahom a spôsobom, by mal v takom kritickom momente pre ústavný súd iné dimenzie,\nnež pre ostatné orgány aplikácie práva.\n28. „Ústavným základom“ je v tomto zmysle ustanovenie čl. 124 ústavy, ktoré primárne kreuje\npostavenie a právomoc ústavného súdu. „Ústavnou medzou“ je pre ústavný súd v popísanom\nprípade povinnosť zabrániť prekročeniu medzí ústavného základu, teda „vyliatiu sa z brehov“\ndemokratického a právneho štátu. Ak by bol postup parlamentu v dotknutej rovine negatívne\nextrémny, výklad vlastných kompetencií ústavného súdu by sa tomu musel extenzívne prispôsobiť,\ninak by ochrana ústavných hodnôt z jeho strany nebola zabezpečená v samotnej podstate,\nale len okrajovo. Znamená to, že v hypoteticky predpokladanej situácii by ústavný súd súlad\nústavného zákona s ústavou preskúmal a rozhodol by o ňom, v prípade vyslovenia nesúladu\nprávnych predpisov s konzekvenciami podľa čl. 125 ods. 3 ústavy.\n\n6\n\n29. Inými slovami, na obsahovo extrémny postup ústavodarcu (nie však v pozícii absolútneho\nsuveréna) pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti tvorby ústavných zákonov, znamenajúci negáciu\nbazálnych ústavných hodnôt a princípov, by ústavný súd nemohol reagovať inak, ako výkladom\nsvojej pôsobnosti podľa čl. 125 ods. 4 ústavy adekvátne zohľadňujúcim generálne kompetenčné\nzmocnenie ústavného súdu obsiahnuté v čl. 124 ústavy (PL. ÚS 21/2014, body 85 až 87),\na to v osobitnom kontexte k čl. 2 ods. 2 ústavy. Nadväzujúca legálna báza („rozsah a spôsob\nustanovený zákonom“) postupu v konaní o súlade právnych predpisov je potom pokrytá zákonom\no ústavnom súde a tam upraveným konaním o súlade právnych predpisov.\n30. Je potrebné opätovne uviesť, že iné štátne orgány, nemajúce (pre ústavný súd exkluzívne)\npostavenie nezávislého ochrancu ústavnosti, takou interpretačnou flexibilitou pri výkone svojich\nprávomocí nedisponujú. V kontexte tvrdenia dôvodovej správy k namietanému právnemu predpisu\no ľude, resp. občianskej spoločnosti ako prvom a poslednom ochrancovi „ústavnosti ústavy“ (pozri\nbod 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia) možno (samozrejme, nie mechanicky) postup ústavného\nsúdu popísaný v predchádzajúcich bodoch do určitej miery porovnať s právom občanov na odpor\npodľa čl. 32 ústavy. Ústavný súd je síce štátny orgán, avšak jeho primárnym poslaním je naprávať\nporušenie ústavných princípov a ustanovení inými štátnymi orgánmi, čo je charakteristické práve\npre konanie o súlade právnych predpisov, a to aj vo vzťahu k národnej rade. Styčný bod oboch\nkritických alternatív postupu (štátomocenskej a občianskej) spočíva v tom, že ide o ultima ratio\nochrany základných ústavných hodnôt, či už pre ústavný súd na konci reťazca štátnych orgánov,\nalebo, ak je činnosť ústavných orgánov znemožnená, pre občiansku spoločnosť. Na druhej strane,\nprávo na odpor ako prostriedok mocenskopolitickej povahy môže predstavovať ultima ratio\nzachovania slobody a demokracie v skutočne krajnej situácii, nie však rozumný a preventívny\nprostriedok ochrany ústavného systému (porovnaj PL. ÚS 21/2014 bod 71).\n31. V popísanej situácii sa prieskum právomoci ústavného súdu na konanie o konkrétnom návrhu\nna konanie o súlade právnych predpisov prekrýva s vecným prieskumom takého návrhu,\nčo je však na dotknutý účel nevyhnutné.\n32. Ústavný súd dúfa a pevne verí, že načrtnutá situácia, vyžadujúca si zásahovú ingerenciu\nústavného súdu v oblasti ústavnej normotvorby, v Slovenskej republike nenastane. Ústavný súd\nvšak potrebuje, v adekvátnom vysvetľujúcom kontexte (a oproti zdanlivému protikladu) s výrokom\ntohto uznesenia, upozorniť kvalifikované návrhové subjekty na svoje skôr vyslovené názory\na možnosť ich využitia. Zároveň im ale prízvukuje, že pojem „extrémny zásah do materiálneho\njadra ústavy“ nie je možné chápať účelovo, ale práve naopak, nanajvýš zdržanlivo.\n33. Samozrejme, akýkoľvek právny nástroj (vrátane rozhodovania ústavného súdu) môže\nbyť efektívny len vtedy, ak bude rešpekt k právu dostatočný a v celom spektre výkonu verejnej\nmoci aj dostatočne zabezpečený. Tu sú v prvej línii orgány štátu, aby ich občania mohli nasledovať.\n34. Navrhovatelia namietali aj nedostatky legislatívneho procesu, ktorého výsledkom je napadnutý\nprávny predpis. Odmietnutie pre nedostatok právomoci však ústavnému súdu tento dôvod návrhu\nna začatie konania neumožňuje preskúmať.\n\n7\n\n35. Vzhľadom na odmietnutie návrhu navrhovateľov ako celku bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ich návrhom na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. mája 2022\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n8", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu", "materiálne jadro ústavy", "ústavnosť", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:093c56f5-932d-46ec-ba1a-1f79b0828178", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2021 z 7. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.2"}, {"guid": "ussr:4f697c2b-535f-4f77-8509-6229bd973456", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f697c2b-535f-4f77-8509-6229bd973456"}, {"guid": "ussr:6dd1ca9b-b618-4835-a339-9f1c4c119bfe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2017 z 11. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2017.2"}, {"guid": "ussr:29ffa89c-328e-4acc-8027-3aa254839f28", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29ffa89c-328e-4acc-8027-3aa254839f28"}, {"guid": "ussr:2cb5e920-1261-48a6-bc5a-402b9750dbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/00 z 19. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.2000.1"}, {"guid": "ussr:63850059-2d7f-4de3-97df-01c15565685c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/00 z 19. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4cd58e4a-4b8e-449b-9930-247e2a157781", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.19.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.19.2025.1"}, {"guid": "ussr:d0b74543-e95a-49d1-a1f3-4459ea42be4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.446.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 446/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 446/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.446.2025.1"}, {"guid": "ussr:31cd3fc3-1b23-4787-a531-23707ff3d619", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31cd3fc3-1b23-4787-a531-23707ff3d619"}, {"guid": "ussr:86c40ead-a704-4dae-9121-e12881217ab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1"}, {"guid": "ussr:caf06e5d-b102-4b51-becb-ba88a4b7e272", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf06e5d-b102-4b51-becb-ba88a4b7e272"}, {"guid": "ussr:cb38cd56-cf93-4515-82af-7b6786695feb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.5.2024.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2024 z 17. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.5.2024.1"}, {"guid": "ussr:2c14897a-761f-4305-84a4-2c7006697476", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 28. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.1"}, {"guid": "ussr:7e140031-3bf2-4344-b093-e76c60beac64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.12.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.12.2022.1"}, {"guid": "6839edf3-5b91-47a5-ae78-d317bae0bd39:fffb176e-e460-49e5-8816-4a1c173fc6c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2116218568.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/12/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/12/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2116218568.1"}]}