{"guid": "ussr:b89d6266-572b-4475-ab5e-515d381eb6c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2020 z 13. 4. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. apríla 2022, sp. zn. PL. ÚS 8/2020, ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-04-13", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b89d6266-572b-4475-ab5e-515d381eb6c5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.8.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 8/2020-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany\nLaššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára (sudca spravodajca), Petra Straku, Ľuboša Szigetiho,\nRoberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, zastúpených advokátskou kanceláriou KADUC & PARTNERS s. r. o., Trojičné námestie\n4, Trnava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. Miroslav Kadúc, PhD., na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 11a ods. 1 písm. a)\nv časti slova ,,rozdelenie“ a písm. c) v časti slovného spojenia „aspoň 30 % oprávnených voličov“\nv spojení s § 11a ods. 8 v časti slovného spojenia „aspoň polovica oprávnených voličov“ zákona\nSlovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov s čl. 1\nods. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 27 ods. 1 a čl. 30 a s čl. 66 ods. 2 v spojení\ns čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\nNávrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. decembra 2019 doručený\nnávrh skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „skupina poslancov“\nalebo „navrhovatelia“) na začatie konania o súlade § 11a ods. 1 písm. a) v časti slova ,,rozdelenie“\nv spojení s § 11a ods. 8 v časti slovného spojenia „aspoň polovica oprávnených voličov“ zákona\nSlovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o obecnom zriadení“) s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 27 ods. 1\n\na čl. 30 a s čl. 66 ods. 2 v spojení s čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 11a\nods. 1 písm. c) v časti slovného spojenia „aspoň 30 % oprávnených voličov“ v spojení s § 11a\nods. 8 v časti slovného spojenia „aspoň polovica oprávnených voličov“ zákona o obecnom zriadení\ns čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 27 ods. 1 a čl. 30 a s čl. 66 ods. 2 v spojení\ns čl. 67 ústavy (ďalej len „ústava“).\n2. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 8/2020-15 z 29. apríla 2020 prijal návrh navrhovateľov\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Skupina poslancov v predloženom návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov\nnapáda ustanovenia zákona o obecnom zriadení, ktoré upravujú podmienky vyhlásenia a platnosti\nmiestneho referenda, v časti týkajúcej sa rozdelenia obce z dôvodu ich nesúladu s viacerými\nustanoveniami ústavy. Navrhovatelia konkrétne napádajú nižšie zvýraznené časti ustanovení § 11a\nods. 1 písm. a) a c) v spojení s § 11a ods. 8 zákona o obecnom zriadení, z ktorých vyplýva, že\nobecné zastupiteľstvo musí vyhlásiť miestne referendum o rozdelení obce aj vtedy, ak o to požiada\naspoň 30 % oprávnených voličov, pričom výsledky takéhoto miestneho referenda sú platné vtedy,\nak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté\nnadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda.\n4. Podľa § 11a ods. 1 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne\nreferendum, ak ide o\na) zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce,\nb) odvolanie starostu (§ 13a ods. 3),\nc) petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30 % oprávnených voličov,\nd) zmenu označenia obce, alebo\ne) ak tak ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 11a ods. 8 zákona o obecnom zriadení výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa\nna ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté\nnadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda. Obec vyhlási výsledky\nmiestneho referenda do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli\nobce a na webovom sídle obce.\n5. Po citácii napadnutých ustanovení zákona o obecnom zriadení a ustanovení ústavy, s ktorými je\nnapadnutá právna úprava podľa názoru navrhovateľov v rozpore (resp. s ich uplatňovaním súvisí),\nnavrhovatelia, vychádzajúc z práva na územnú samosprávu, ktoré je „reálnym ústavným právom\nporovnateľným s právami a slobodami upravenými v druhej hlave Ústavy, a to napriek tomu, že ho\nÚstava explicitne neartikuluje“, zvýrazňujú význam miestneho referenda a ďalších foriem priamej\ndemokracie pri výkone miestnej samosprávy. Podľa názoru navrhovateľov „Vnútorná štruktúra\nčl. 67 ods. 1 Ústavy napovedá, že ústavodarca priorizuje formy priamej demokracie (zhromaždenia\nobyvateľov obce, miestne referendum) pred formami reprezentatívnej demokracie (orgány obce).\nNa úrovni lokálnej samosprávy je možné takúto interpretáciu bez pochybností pripustiť práve kvôli\nprirodzenej blízkosti vykonávateľov samosprávnej moci a tých, voči ktorým sa táto časť verejnej\nmoci vykonáva.“.\n\n2\n\n6. Na podporu právneho názoru citovaného v predchádzajúcom bode tohto nálezu navrhovatelia\npoukazujú aj na judikatúru ústavného súdu, osobitne právny názor vyslovený v náleze\nč. k. PL. ÚS 4/2016 z 10. mája 2017 (bod 84), podľa ktorého „... s ohľadom na lokálny charakter\núzemnej (obzvlášť obecnej) samosprávy determinujúci prirodzenú blízkosť volených orgánov obce\na ich voličov možno predpokladať podstatne väčšiu autentickosť jej uskutočňovania v porovnaní\ns úrovňou štátu či samosprávneho kraja“. Navrhovatelia zároveň zvýrazňujú aj kritický postoj\nústavného súdu k zákonnej úprave inštitútov priamej demokracie na úrovni miestnej samosprávy\nvyjadrený slovami: «... regulačná konkretizácia uvedených ústavných inštitútov v zákone\no obecnom zriadení je, žiaľ, nedôsledná a chýba jej náležitá realizačná „koncovka.“»\n7. Navrhovatelia, poukazujúc na judikatúru ústavného súdu (nález č. k. III. ÚS 23/00 z 23. augusta\n2000), konštatujú, že hlasovanie obyvateľov obce v miestnom referende o rozdelení obce je spojené\ns ústavou garantovaným právom „zúčastňovať sa priamo na správe verejných vecí obyvateľov obce\noprávnených zúčastniť sa prípadného hlasovania o odčlenení časti obce (čl. 30 ods. 1 Ústavy)“,\nako aj realizáciou „petičného práva (čl. 27 ods. 1 Ústavy) signatárov petície a členov petičného\nvýboru požadujúceho odčlenenie časti obce“.\n8. Podľa navrhovateľov „Podstatou záruk uplatnenia základného práva zúčastňovať sa priamo\nna správe verejných vecí vo forme referenda smerujúceho k vyvolaniu rozdelenia obce je\ngarantovanie zákonom ustanoveného postupu zo strany príslušných orgánov verejnej správy\n(dodržiavanie ich procesných povinností), v rámci ktorého môžu (ale nemusia) nastať právne\núčinky, o ktoré usilujú subjekty tohto základného práva.“.\n9. V kľúčovej časti svojej argumentácie skupina poslancov vyslovuje presvedčenie, že „materiálne\npodmienky konania miestneho referenda o rozdelení obce... nie sú ústavnokonformné, a teda\nrealizáciou miestneho referenda na základe týchto pravidiel dochádza k zásahu do vyššie\nvymedzených základných práv a ústavných princípov“. Navrhovatelia nespochybňujú, že napadnutá\nprávna úprava sleduje legitímny cieľ, ktorým je vytvorenie zákonných pravidiel pre realizáciu\nmiestneho referenda o rozdelení obce, ale zároveň vyslovujú presvedčenie, že „zvolený normatívny\nmechanizmus nie je primeraný tomuto cieľu a je v rozpore s označenými ústavnými princípmi\na základnými právami“.\n10. Konkretizujúc svoje ústavné výhrady proti napadnutej právnej úprave rozdelenia obce,\nnavrhovatelia poukazujú na to, že platná právna úprava rozdelenia obce uskutočňovaná\nprostredníctvom miestneho referenda predpokladá schválenie rozdelenia obce nadpolovičnou\nväčšinou všetkých oprávnených voličov, pričom oprávneným voličom je obyvateľ obce, ktorý má\ntrvalý pobyt v obci (§ 163 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Za týchto okolností\n„V prípadoch, ak sa chce od obce odčleniť časť, ktorá je v pomere k pôvodnej obci menšou (tzn.\ns menším počtom obyvateľov), vzniká v praxi závažný problém, keďže toto odčlenenie a rozdelenie\npôvodnej obce je podmienené kooperáciou a súhlasom tej časti obyvateľov obce, ktorá prirodzene\nnemá záujem na odčlenení sa (sú to obyvatelia, ktorí nepatria do časti obce, ktorá sa chce\nodčleniť).“.\n11. Navrhovatelia sumarizujúc zdôrazňujú, že napadnutá právna úprava vytvára stav, v rámci\nktorého „vôľa jednej (minoritnej časti obyvateľstva, môže byť potlačená vôľou druhej (majoritnej)\nčasti obyvateľstva, a to až do takej miery, že de facto úspešné referendum o rozdelení obce môže byť\n3\n\núplne znefunkčnené“. Podľa navrhovateľov je zákonný mechanizmus rozdeľovania obce\n„absurdný“. Na podporu tohto záveru poukazujú na paralelu napadnutej úpravy s právnou úpravou\n„brexitu“, z ktorej vyplýva, že «Ak by sa na vystúpenie členského štátu Európskej únie uplatňoval\nrovnaký mechanizmus ako na referendum o rozdelení obce, tak by o „vystúpení“ Veľkej Británie\nmuseli hlasovať všetci obyvatelia členských štátov Európskej únie, a nielen občania Veľkej\nBritánie...».\n12. V rámci svojej argumentácie navrhovatelia poukazujú na slovenské reálie, z ktorých vyplýva, že\n«... je pomerne bežnou situáciou stav, kedy obce pozostávajú z viacerých častí, ktoré majú vlastnú,\nautonómnu, historickú, kultúrnu a hodnotovú tradíciu a netvoria konzistentný, koherentný a súdržný\ncelok so zvyšnými časťami obce. Obyvatelia týchto „samostatných“ častí obce sa necítia byť členmi\nkomunity obce (ako celku), ale naopak členmi svojej vlastnej „obecnej“ komunity. Takýto stav je\nvýsledkom nevhodných urbanistických zásahov, ktoré častokrát neberú/nebrali ohľad na historický\nvývoj a tradície. Vzhľadom na súčasný legislatívny stav je však v podstate nereálne opätovné\nosamostatnenie takýchto častí obce a návrat k ich tradičnej a historicky prirodzenej pôvodnej\npodobe.».\n13. Podľa skupiny poslancov právna úprava mechanizmu miestneho referenda o rozdelení obce má\nznaky „tyranie väčšiny“ a je diskriminačná, teda nesúladná s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy „v akcesorickej\nnadväznosti na zásah do práva občanov zúčastňovať sa správy vecí verejných priamo, ich petičného\npráva, ako aj práva týchto istých občanov na samosprávu“. Navrhovatelia nespochybňujú, že\n«v demokratickom štáte je mocenské rozhodovanie založené na princípe väčšiny. Tento základný\nprincíp rozhodovania je ale organicky spätý s garantovaním určitých práv aj politickej menšine,\nresp. jej kvalifikovanej časti. Práva garantované politickej menšine slúžia ako vyvažujúci faktor vo\nvzťahu k politickej väčšine a ich účelom je zabrániť zneužitiu väčšinového postavenia, ktoré\nv horšom prípade môže deštruovať základy demokratického zriadenia (hrozba „tyranie väčšiny“).».\n14. Argumentácia navrhovateľov vyúsťuje do konštatovania, že «V prípade napadnutej právnej\núpravy... absentuje akýkoľvek „vyvažovací“ mechanizmus, ktorý by zabezpečil garanciu a ochranu\npráv tej skupiny obyvateľov obce, ktorá sa rozhodla na základe racionálnych dôvodov osamostatniť\na odčleniť. Táto časť obyvateľstva je „vydaná na milosť a nemilosť“ zvyšnej časti obyvateľov obce.\nV tejto súvislosti je nutné podotknúť, že v tomto duchu sa v dôsledku normatívneho ukotvenia, ktoré\nobmedzuje základné práva fyzických osôb alebo právnických osôb, stávajú základné práva\na slobody časti obyvateľov obce len iluzórnymi. [Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2017].».\nNavrhovatelia zároveň poukazujú na pozitívne dopady rozhodnutia ústavného súdu, ktorým by\nvyhovel ich návrhu, spočívajúce v tom, že by došlo „k odstráneniu neprimeranej a diskriminačnej\nprocedurálnej podmienky. Podľa názoru navrhovateľov by bolo spravodlivé a ústavne konformné\ntaké normatívne riešenie, ktoré by predpokladalo uskutočnenie miestneho referenda len\nv odčleňovanej časti obce.“.\n15. V dôsledku absencie vyvažovacieho mechanizmu v napadnutej právnej úprave je podľa\nnavrhovateľov znemožnené alebo výrazne sťažené uskutočňovanie územnej samosprávy formou\nmiestneho referenda ako funkčného nástroja priamej demokracie, ktorá má svoj základ v čl. 2 ods. 1\nústavy, čím dochádza k porušeniu čl. 27 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a čl. 66 ods. 1 v spojení s čl. 67 ods. 1\nústavy. Navrhovatelia sú toho názoru, že napadnutá právna úprava narúša právo na územnú\nsamosprávu, ktoré považujú za reálne ústavné právo. V tejto súvislosti dodávajú, že «Štát je teda\n\n4\n\nna jednej strane povinný garantovať nevyhnutnú mieru autonómie obcí pri ich „samospravovaní“,\nsúčasne ale musí poskytovať účinné zábrany takému výkonu verejnej moci obcami, ktorý by ho\nsamého ako nezávislého, demokratického suveréna rešpektujúceho panstvo práva dezintegroval.».\n16. Na tomto základe navrhovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich návrhu takto rozhodol:\n«Ustanovenia § 11a ods. 1 písm. a) v časti slova „rozdelenie“ v spojení s § 11a ods. 8 v časti\nslovného spojenia „aspoň polovica oprávnených voličov“ zákona Slovenskej národnej rady\nč. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sú v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2\nods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 27 ods. 1 a čl. 30, s čl. 66 v spojení s čl. 67 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nUstanovenia § 11a ods. 1 písm. c) v časti slovného spojenia „aspoň 30 % oprávnených voličov“\nv spojení s § 11a ods. 8 v časti slovného spojenia „aspoň polovica oprávnených voličov“ zákona\nSlovenskej národnej rady č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sú\nv rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 27 ods. 1 a čl. 30, s čl. 66\nv spojení s čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky.»\n\nII.\nStanoviská účastníkov konania a vedľajšieho účastníka\na ďalší priebeh konania\n17. Po prijatí návrhu navrhovateľov na ďalšie konanie si ústavný súd podľa § 86 ods. 1 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyžiadal písomné stanovisko\nk návrhu navrhovateľov od Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a vlády\nSlovenskej republiky (ďalej len „vláda“), za ktorú stanovisko predkladá Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).\nII.1. Stanovisko národnej rady:\n18. Národná rada na žiadosť ústavného súdu reagovala listom predsedu národnej rady\nč. PREDS-106-1/2020 z 11. augusta 2020, v ktorom predseda národnej rady uviedol, že\n„... Národná rada Slovenskej republiky nebude zaujímať stanovisko k predmetnej veci“. Zároveň\noznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\nII.2. Stanovisko vlády:\n19. Vláda, zastúpená ministerstvom spravodlivosti, reagovala na žiadosť ústavného súdu listom\nministerky spravodlivosti č. 22844/2020/100 z 12. októbra 2020, ktorého obsah tvorí stanovisko\nk návrhu navrhovateľov. Vláda navrhuje, aby ústavný súd návrhu skupiny 35 poslancov národnej\nrady nevyhovel.\n20. V úvodnej časti svojho stanoviska vláda zdôrazňuje, že sa stotožňuje s právnym názorom\nústavného súdu vysloveným v náleze č. k. PL. ÚS 4/2016 z 10. mája 2017, podľa ktorého je právo\nna územnú samosprávu reálnym právom obce, ktoré prináleží „ako kolektívne právo miestnemu\nspoločenstvu...“. V tejto súvislosti však vláda zdôrazňuje, že „ústava priznáva právo\n5\n\nna samosprávu obci ako celku, resp. už existujúcej samosprávnej jednotke, ktorou je obec. Ústava\nteda nepriznáva právo na samosprávu časti obce alebo ešte neexistujúcej alebo potenciálne\nvznikajúcej obci alebo jej časti.“. Podľa presvedčenia vlády ústava «... predpokladá „len“ zlúčenie,\nrozdelenie alebo zrušenie obce (aj to v zmysle zákonnej úpravy; pozri čl. 66 ods. 2 ústavy), ústava\nnepredpokladá (resp. nechráni) odčlenenie časti obce, či už väčšej alebo menšej v pomere k celku.\nPodľa vlády je námietka navrhovateľov v tejto časti zjavne neopodstatnená, keďže zákonnou\núpravou miestneho referenda nedochádza k porušeniu žiadnej ústavnej normy, ktorá by sa dala\nspojiť s právami časti obce (menšiny) na jej odčlenenie od celku proti vôli väčšiny obce.».\n21. Vo vzťahu k výhradám navrhovateľov k iniciovaniu vyhlásenia miestneho referenda o rozdelení\nobce prostredníctvom uplatnenia petičného práva vláda uvádza, že petičné právo v zmysle § 11a\nods. 8 zákona o obecnom zriadení „vykazuje realizačný rozmer spočívajúci v povinnosti obecného\nzastupiteľstva vyhlásiť miestne referendum, pričom v spojení s § 11a ods. 8 zákona o obecnom\nzriadení predstavuje takýto výkon petičného práva nástroj ochrany a realizácie politického\n(a iného) názoru menšiny oprávnených voličov v danej obci (nad rámec ich zastúpenia v obecnom\nzastupiteľstve skrz voľbu svojich reprezentantov v komunálnych voľbách)“.\n22. Vo vzťahu k podmienke účasti polovice oprávnených voličov a podmienke prijatia rozhodnutia\nnadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda pre platnosť výsledkov\ntohto miestneho referenda vláda uvádza, že nejde o mocenské opatrenie zákonodarcu\n„... kvalifikovateľné ako ústavne relevantný zásah obmedzujúci právo obce na samosprávu alebo\nobmedzujúci práva obyvateľov (menšiny) na participáciu na správe vecí verejných prostredníctvom\nnástrojov priamej demokracie“, keďže „Iniciátori petície majú spolu s ostatnými obyvateľmi obce,\nobdarenými tými istými právami podieľať sa na správe vecí verejných aj prostredníctvom miestneho\nreferenda, sami v rukách výsledok referenda, ktorý je plne odvislý iba od prejavu vôle obyvateľov\nobce.“.\n23. V súvislosti s námietkou navrhovateľov smerujúcou k podmienkam platnosti miestneho\nreferenda vláda ďalej zdôrazňuje, že sleduje „legitímny cieľ zabezpečenia zvýšenej legitimity\nakéhokoľvek verejnoprávneho aktu súvisiaceho s rozhodovaním o otázkach života obce, ktoré\nrozhodovanie sa dotýka všetkých jej obyvateľov...“, prostredníctvom ktorých sa „napĺňa jeden\nz princípov demokratického právneho štátu, a síce princíp vlády väčšiny s garanciami a ochranou\npráv politickej menšiny (opozície), ku ktorému sa v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy prihlásila aj Slovenská\nrepublika“. Poukazujúc na porovnateľnú právnu úpravu podmienok platnosti celoštátneho\na miestneho referenda, argumentácia vlády vyúsťuje do konštatovania, že za nimi „je nutné hľadať\nústavne aprobovaný cieľ zvýšenia reprezentatívnosti tohto verejnoprávneho aktu a zvýšenia\nlegitimity v referende prijatého rozhodnutia s potenciálom dopadu na životy a právne vzťahy\nobyvateľov (štátu alebo obce)“.\nII.3. Replika navrhovateľov:\n24. Ústavný súd listom zo 14. októbra 2020 požiadal právneho zástupcu navrhovateľov\no vyjadrenie k priloženým stanoviskám národnej rady a vlády k návrhu na začatie konania. Ústavný\nsúd zároveň požiadal právneho zástupcu navrhovateľov o vyjadrenie, či navrhovatelia súhlasia\ns tým, aby v predmetnej veci upustil od ústneho pojednávania. Právny zástupca navrhovateľov\n\n6\n\nna výzvu ústavného súdu v určenej lehote ani do dňa rozhodovania ústavného súdu o návrhu\nnavrhovateľov vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 8/2020 nezareagoval.\nII.4. Upustenie od ústneho pojednávania:\n25. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže vo veciach podľa odseku 1\npísm. d) až h) a k) upustiť od ústneho pojednávania, ak je na základe podaní účastníkov a spisov\npredložených ústavnému súdu zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci. Vo veciach podľa odseku 1 písm. a) až c), i) a l) môže ústavný súd za rovnakých\npodmienok upustiť od ústneho pojednávania, len ak o ústne pojednávanie žiaden z účastníkov\nnepožiadal najneskôr vo svojom prvom podaní vo veci.\n26. Z § 58 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústne pojednávanie sa uskutočňuje\naj v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy.\n27. Aplikujúc § 58 ods. 3 v spojení s § 58 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, ústavný súd\nkonštatuje, že žiaden z účastníkov konania nepožiadal o uskutočnenie ústneho pojednávania.\nNa základe dokumentácie, ktorú má k dispozícii, zároveň usúdil, že od ústneho pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto upustil podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde od ústneho pojednávania.\n\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\nIII.1. Podstata návrhu navrhovateľov a všeobecné východiská pre rozhodnutie ústavného\nsúdu:\n28. Podľa názoru navrhovateľov je platná právna úprava podmienok vyhlasovania miestneho\nreferenda o rozdelení obce, ako aj podmienok jeho platnosti, obsiahnutá v zákone o obecnom\nzriadení, v rozpore s viacerými ustanoveniami ústavy. Podstata argumentácie navrhovateľov\nvychádza z práva na územnú samosprávu, pri výkone ktorej majú byť podľa navrhovateľov\npriorizované inštitúty priamej demokracie, osobitne miestne referendum. Navrhovatelia považujú\nplatnú právnu úpravu miestneho referenda o rozdelení obce za nefunkčnú, a preto ústavne\nnekonformnú, keďže fakticky znemožňuje minoritnej časti obyvateľov s trvalým pobytom v tej\nčasti obce, ktorá sa chce od pôvodnej obce odčleniť, rozhodnúť o rozdelení obce vzhľadom na\npredpokladaný nesúhlas väčšiny obyvateľov obce s trvalým pobytom vo zvyšnej časti pôvodnej\nobce. Podľa názoru navrhovateľov by bola ústavne konformná taká právna úprava, na základe\nktorej by sa miestne referendum o rozdelení obce uskutočňovalo „len v odčleňovanej časti obce“.\nZ argumentácie navrhovateľov sa dá vyvodiť, že považujú za súčasť práva na územnú samosprávu\nprávo minoritnej časti obyvateľov obce s trvalým pobytom v tej časti obce, ktorá sa chce od\npôvodnej (existujúcej) obce odčleniť, samostatne rozhodnúť o rozdelení tejto obce.\n29. V nadväznosti na podstatu argumentácie navrhovateľov považuje ústavný súd za potrebné\npripomenúť kľúčové právne názory vyplývajúce z jeho doterajšej judikatúry, prostredníctvom\nktorých vyjadril svoj postoj k územnej samospráve ako jednej z foriem výkonu verejnej správy\n\n7\n\ncharakteristickej pre demokratický štát, ako aj k navrhovateľmi zdôrazňovanému právu na územnú\nsamosprávu.\n30. Ústavný súd, odkazujúc na svoje doktrinálne názory vyjadrené v náleze č. k. PL. ÚS 5/2012\nz 22. júna 2014, v ktorom definoval samosprávu ako „formu verejnej správy, na ktorej výkon má\nústavou alebo (aspoň) zákonom zaručené právo určité územné alebo inak organizované\nspoločenstvo ľudí (korporácia). V rámci výkonu samosprávy si toto spoločenstvo samostatne, t. j.\nnezávisle od štátu spravuje svoje záležitosti. Štát disponuje len právnym dozorom nad výkonom\nsamosprávy uskutočňovaným spôsobom, ktorý ustanoví zákon... Územnú samosprávu potom\nmožno charakterizovať ako ústavou (príp. zákonom) zaručené právo územného samosprávneho\ncelku ako územného spoločenstva ľudí rozhodovať samostatne v rámci ústavou a zákonmi\nvymedzeného autonómneho priestoru o svojich záležitostiach. Územnú samosprávu možno\npovažovať za jednu zo základných demokratických hodnôt, ktorej ústavodarca garantuje\nprivilegovanú (ústavnú) ochranu (čl. 127a ústavy).“.\n31. Právne názory artikulované v náleze č. k. PL. ÚS 5/2012 z 22. júna 2014 ústavný súd významne\nrozvinul v náleze č. k. PL. ÚS 4/2016 z 10. mája 2017, v ktorom z ústavnej úpravy územnej\nsamosprávy vyvodil právo na územnú samosprávu, ktoré je «reálnym ústavným právom obce\nporovnateľným so základnými právami a slobodami upravenými v druhej hlave ústavy, a to napriek\ntomu, že ho ústava explicitne neartikuluje. Popísaný obraz vhodne dopĺňa aj osobitný druh ústavnosúdnej ochrany, ktorú ústava územnej samospráve poskytuje v čl. 127a. Štát je teda na jednej strane\npovinný garantovať nevyhnutnú mieru autonómie obcí pri ich „samospravovaní“, súčasne ale musí\nposkytovať účinné zábrany takému výkonu verejnej moci obcami, ktorý by ho samého ako\nnezávislého, demokratického suveréna rešpektujúceho panstvo práva dezintegroval. Tým je\nzaložená dôvodnosť štátneho dozoru nad zákonnosťou výkonu územnej samosprávy (napr.\nPL. ÚS 5/2012).».\n32. V náleze č. k. PL. ÚS 4/2016 z 10. mája 2017 ústavný súd tiež uviedol, že „vnútorná štruktúra\nčl. 67 ods. 1 ústavy napovedá, že ústavodarca priorizuje formy priamej demokracie (zhromaždenia\nobyvateľov obce, miestne referendum) pred formami demokracie reprezentatívnej (orgány obce).\nNa úrovni lokálnej samosprávy je možné takúto interpretáciu bez pochybností pripustiť práve kvôli\nprirodzenej blízkosti vykonávateľov samosprávnej moci a tých, voči ktorým sa táto časť verejnej\nmoci vykonáva.“.\n33. Citované právne názory vyslovené v doterajšej judikatúre ústavného súdu v zásade\nkorešpondujú s ideovo-teoretickými východiskami, na ktorých je založený návrh navrhovateľov.\nÚstavný súd však musí v tomto konaní zaujať postoj k otázke, či je z ústavného hľadiska\naprobovateľný právny názor skupiny poslancov založený na tvrdení, že súčasťou práva na územnú\nsamosprávu je aj právo menšiny obyvateľov obce, ktorí majú trvalý pobyt na území tej časti obce,\nktorá sa chce od pôvodnej (existujúcej) obce odčleniť, samostatne rozhodnúť o rozdelení obce\nprostredníctvom miestneho referenda.\n34. Vnútorná koncepcia ústavy spolu s Európskou chartou miestnej samosprávy zaväzujú štát zveriť\nčasť jednotkám územnej samosprávy ako subjektom od štátu nezávislým, ktoré následne zverenú\nmoc uplatňujú pri plnom rešpekte k ústavnoprávnym mantinelom. Ústava deklaruje, že Slovenská\nrepublika je demokratický a právny štát (čl. 1 ods. 1) a, vyjadrujúc rešpekt a úctu k územným\nspoločenstvám osôb, ktoré majú na území obce trvalý pobyt a tvoria personálny substrát obcí ako\n8\n\nsamosprávnych územných celkov (čl. 64a ústavy), priznáva obciam (ako aj vyšším územným\ncelkom) ako neštátnym subjektom časť svojej vrchnostenskej moci v podobe samosprávnej moci,\nktorú vykonávajú samostatne, ale na základe zákona a pod dozorom štátu (čl. 67 ústavy). Z čl. 66\nods. 2 ústavy („Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.“) vyplýva, že aj rozdelenie\nobce sa uskutočňuje na základe zákonnej úpravy.\n35. Na základe skutočností uvedených v predchádzajúcom bode tohto nálezu možno konštatovať,\nže ústavná úprava územnej samosprávy neustanovuje pre zlučovanie, rozdeľovanie alebo\nzrušovanie obcí žiadne osobitné podmienky okrem výhrady zákona, t. j. ustanovuje požiadavku, že\nzlučovanie, rozdeľovanie a zrušovanie obcí musí byť upravené v právnom predpise s právnou silou\nzákona. Za týchto okolností by zákonná úprava rozdeľovania obcí mohla byť v rozpore s ústavou\nv zásade len vtedy, ak by nerešpektovala ústavné princípy, osobitne princíp demokratického\na právneho štátu a právo na územnú samosprávu územného spoločenstva osôb, ktoré majú na území\nobce trvalý pobyt, ako reálne ústavné právo uznávané a akceptované (aj) ústavným súdom (nález\nč. k. PL. ÚS 4/2016 z 10. mája 2017).\nNavrhovatelia argumentujú tvrdením, že súčasťou práva na územnú samosprávu je aj právo\nmenšiny obyvateľov obce, ktorí majú trvalý pobyt na území tej časti obce, ktorá sa chce\nod pôvodnej (existujúcej) obce odčleniť, samostatne rozhodnúť o rozdelení obce prostredníctvom\nmiestneho referenda. Vo vzťahu k tomu je nutné uviesť, že právo na územnú samosprávu má\npodobu kolektívneho práva prináležiaceho miestnemu spoločenstvu, ktorým je obec ako právnická\nosoba, a nie jej časť. Subjekt priznaného práva na územnú samosprávu v prípade obce ako\nzákladnej jednotky územnej samosprávy je špecifikovaný odkazom na ústavnú úpravu čl. 64 a 64a\n(porovnaj nález č. k. PL. ÚS 4/2016 z 10. mája 2017). Vo vzťahu k právu na územnú samosprávu je\nnevyhnutné uviesť, že podľa aktuálne platnej zákonnej úpravy časti slovenských obcí (miest)\nnemajú priznané právo na samosprávu. Zákon im nepriznáva oprávnenie vykonávať vlastnú\núzemnú samosprávu, čo znamená, že si nevytvárajú vlastné orgány obce, resp. mesta a ani\nnenapĺňajú iné definičné prvky práva na samosprávu. Iným prípadom sú časti obce, ktoré majú\nzákonodarcom priznané právo na samosprávu, ktorými sú výlučne mestské časti hlavného mesta\nSlovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice (pozri k tomu TRELLOVÁ, L. Ústavnoprávne\naspekty územnej samosprávy. Bratislava : Wolters Kluwer, 2018. s. 74 – 75).\n36. V súvislosti s hľadaním odpovede na otázku, či zákonná úprava rozdeľovania obce rešpektuje\nústavné princípy a právo na územnú samosprávu, je žiaduce analyzovať vývoj právnej úpravy\nrozdeľovania obcí v Slovenskej republike v období po zásadných spoločenských zmenách\nzapočatých v novembri 1989, ako aj jej aktuálnu zákonnú podobu, ktorej časti boli napadnuté\nnávrhom navrhovateľov.\nIII.2. Právna úprava rozdeľovania obce a jej vývoj po roku 1989:\n37. Revitalizácia územnej samosprávy v podmienkach bývalej spoločnej československej štátnosti\ntvorila integrálnu súčasť zásadných spoločensko-politických zmien. Ústavné základy územnej\nsamosprávy boli konštituované ústavným zákonom č. 294/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa\nústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky a ústavný zákon\nč. 143/1968 Zb. o československej federácii a ktorým sa skracuje volebné obdobie národných\nvýborov (ďalej len „ústavný zákon č. 294/1990 Zb.“). Tento ústavný zákon nadobudol účinnosť\n\n9\n\ndňom volieb do zastupiteľstiev obcí, ktoré sa v Slovenskej republike konali 23. a 24. novembra\n1990. Jeho súčasťou bola aj ústavná blanketa ustanovená v novom znení čl. 87 ods. 2 Ústavy\nČeskoslovenskej socialistickej republiky, podľa ktorej „... Podmienky a spôsob vzniku, zániku,\nrozdelenia alebo zlúčenia obcí ustanovia zákony národných rád.“.\n38. K vykonaniu ústavného zákona č. 294/1990 Zb. bol v Slovenskej republike prijatý zákon\no obecnom zriadení, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňom konania volieb do orgánov\nsamosprávy obcí v roku 1990. Zákon o obecnom zriadení vo svojom pôvodnom znení upravoval\nrozdelenie obce v § 2 ods. 3, § 2 ods. 4 a § 11 ods. 4 písm. a) v spojení s § 11 ods. 4 písm. c) a § 11\nods. 7.\nPodľa § 2 ods. 2 zákona o obecnom zriadení v pôvodnom znení „Rozdelením obce vznikajú nové\nobce s územím vyčleneným z územia rozdeľovanej obce. Súčasťou rozhodnutia obce o rozdelení je\ndohoda o majetkovoprávnom vyrovnaní a dohoda o názve a o sídlach ich orgánov.“.\nPodľa § 2 ods. 4 zákona o obecnom zriadení v pôvodnom znení „Spôsob zakladania, zlučovania,\nrozdeľovania a zrušovania obcí upravujú osobitné predpisy.“.\nPodľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení v pôvodnom znení „Obecné zastupiteľstvo\nvyhlási hlasovanie obyvateľov obce, ak ide o návrh a) na zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie\nobce...“.\nPodľa § 11 ods. 4 písm. c) zákona o obecnom zriadení v pôvodnom znení „Obecné zastupiteľstvo\nvyhlási hlasovanie obyvateľov obce, ak ide o návrh... c) petície skupiny obyvateľov obce v počte\n20 % všetkých oprávnených voličov.“.\nPodľa § 11 ods. 7 zákona o obecnom zriadení v pôvodnom znení „Hlasovanie obyvateľov obce je\nplatné, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina obyvateľov obce oprávnených voliť podľa\nosobitných predpisov. Rozhodnutie obyvateľov obce je prijaté vtedy, ak dostalo nadpolovičnú\nväčšinu platných hlasov.“.\n39. Odkaz obsiahnutý v citovanom ustanovení § 2 ods. 4 zákona o obecnom zriadení sa premietol\ndo ustanovení § 2 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 517/1990 Zb. o územnom\na správnom členení Slovenskej republiky (ďalej len „zákon č. 517/1990 Zb.“).\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 517/1990 Zb. «Založiť alebo zrušiť obec, rozdeliť obec alebo zlúčiť obce\npatrí vláde Slovenskej republiky.».\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 517/1990 Zb. „Rozhodnúť podľa odseku 1 možno iba so súhlasom obce\na na základe stanoviska okresného úradu.“.\n40. Zákon č. 517/1990 Zb. bol zrušený a nahradený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 221/1996 Z. z.“), ktorý vo svojich ustanoveniach § 3 ods. 1 a 2\nupravoval rozdeľovanie obcí takmer identicky ako jeho predchodca.\nPodľa 3 ods. 1 zákona č. 221/1996 Z. z. „Obec zriaďuje, zrušuje alebo rozdeľuje alebo obce zlučuje\nvláda Slovenskej republiky nariadením vlády.“.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 221/1996 Z. z. „Rozhodnúť podľa odseku 1 možno iba so súhlasom obce\na na základe stanoviska krajského úradu.“.\n\n10\n\n41. Ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 221/1996 Zb. v citovanom znení boli s účinnosťou\nod 1. januára 2002 zrušené a nahradené ustanoveniami zákona o obecnom zriadení, ktoré sa stali\nsúčasťou tohto zákona na základe novelizácie uskutočnenej zákonom č. 453/2001 Z. z., pričom\nplatia a sú účinné v rovnakom znení aj v súčasnosti.\n42. Ešte pred analýzou zákonnej úpravy rozdeľovania obcí v platnom a účinnom znení ústavný súd\npovažuje za potrebné poukázať na zmeny ustanovení o rozdeľovaní obce, ku ktorým došlo v období\nod schválenia pôvodného znenia zákona o obecnom zriadení do schválenia jeho novelizácie\nuskutočnenej zákonom č. 453/2001 Z. z., t. j. do času, keď bolo schválené platné a účinné znenie\nzákonných ustanovení upravujúcich rozdeľovanie obce.\n43. Ustanovenia zákona o obecnom zriadení, ktoré boli napadnuté navrhovateľmi, sa najprv zmenili\nna základe novelizácie uskutočnenej zákonom č. 421/1991 Zb., ku ktorej došlo na základe návrhu\nskupiny poslancov Slovenskej národnej rady (ptč. 157). Problematiky, ktorá tvorí podstatu návrhu\nnavrhovateľov, sa týkali nové znenia § 11 ods. 4 písm. c), § 11 ods. 5 a § 11 ods. 6 zákona\no obecnom zriadení.\nPodľa § 11 ods. 4 písm. c) zákona o obecnom zriadení v znení zákona č. 421/1991 Zb. „Obecné\nzastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce, ak ide o návrh... c) petície skupiny obyvateľov\nobce v počte 20 % oprávnených voličov; ak ide o petíciu týkajúcu sa rozdelenia obce, stačí na jej\npredloženie 20 % oprávnených voličov časti obce, o odčlenenie ktorej pri rozdelení obce ide.“.\nPodľa § 11 ods. 5 zákona o obecnom zriadení v znení zákona č. 421/1991 Zb. „Obecné\nzastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce, ak ide o odčlenenie časti obce spravidla\ns vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s obcou a do rozvoja tejto časti\nobce neboli vložené také investície, od ktorých je závislá celá obec.“.\nPodľa § 11 ods. 6 zákona o obecnom zriadení v znení zákona č. 421/1991 Zb. „Predtým než obecné\nzastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce o odčlenení časti obce, rozhodne obecné\nzastupiteľstvo o tom, či boli splnené podmienky podľa odseku 5.“\n44. V dôvodovej správe k návrhu novelizácie zákona o obecnom zriadení uskutočnenej zákonom\nč. 421/1991 Zb. (ptč. 157) sa uvádza:\n„V súčasnosti období dochádza v Slovenskej republike najmä k procesu rozdeľovania obcí\noddelením mestských častí a častí obce od doterajších spoločných obcí a miest.\nTým, že ustanovenia § 11 ods. 4 a 8 zákona SNR číslo 369/1990 Zb., v znení zákona č. 130/1991 Zb.\nukladajú povinnosť hlasovať o oddelení obyvateľom celej obce alebo mesta sú znevýhodnené najmä\nokrajové časti obcí, ktoré majú menší počet obyvateľov a predovšetkým mestské časti, ktoré tvoria\nbývalé samostatné obce, pričlenené k mestám za posledných 20 rokov za účelom zvýšenia počtu\nobyvateľov mesta a zníženia počtu správneho aparátu. Pritom tieto časti sú od centrálnej obce\nčasto vzdialené, oddeľujú ich prírodné prekážky a nemajú vybudovanú ani základnú technickú\na občiansku vybavenosť.\nUstanovenia § 11 ods. 4 a 8 zákona SNR č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 130/1991 Zb.\no hlasovaní obyvateľov celej obce bránia obyvateľom týchto častí uplatniť svoje právo na\nosamostatnenie obce a vytvorenie samosprávneho územného celku združujúceho občanov, ktorí\nmajú na jej území trvalý pobyt.\n\n11\n\nSkúsenosti s účasťou voličov vo voľbách do orgánov samosprávy obcí ukazujú, že dosiahnuť účasť\nnadpolovičnej väčšiny obyvateľov na hlasovaní (čo je podmienkou platnosti hlasovania), najmä\nv mestách a väčších obciach je problematické a aj v prípade účasti tesnej nadpolovičnej väčšiny\nnemá malá časť obce alebo mestská časť nádej obdržať nadpolovičnú väčšinu platných hlasov (čo\nje podmienkou prijatia tohto rozhodnutia).\nNa základe týchto skutočností podáva skupina poslancov návrh na novelizáciu § 11 zákona SNR\nč. 369/1990 Zb. a navrhuje rozšíriť platnosť ustanovení § 11 ods. 4 aj na obyvateľov mestskej časti\nalebo časti obce.“\n45. K ďalšej zmene ustanovení zákona o obecnom zriadení, ktoré boli napadnuté navrhovateľmi,\ndošlo na základe novelizácie uskutočnenej zákonom č. 295/1992 Zb., ktorá však mala len\nlegislatívno-technickú povahu, keďže už citované ustanovenia § 11 ods. 4 písm. c) a § 11 ods. 4 a 5\nzákona o obecnom zriadení v znení zákona č. 421/1991 Zb. boli premietnuté v rovnakom znení\ndo ustanovení § 11a ods. 1 písm. c) a § 11a ods. 2 a 3 tohto zákona.\n46. Ustanovenia § 11a ods. 1 písm. c) a § 11a ods. 2 a 3 zákona o obecnom zriadení v znení zákona\nč. 295/1992 Z. z. boli platné a účinné až do novelizácie zákona o obecnom zriadení uskutočnenej\nzákonom č. 453/2001 Z. z.\n47. Po schválení tejto novelizácie je problematika rozdelenia obce upravená v § 2 ods. 3, § 2a\nods. 5, § 11a ods. 1 písm. a) a c) a § 11a ods. 8 zákona o obecnom zriadení, ktoré znejú takto:\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o obecnom zriadení v znení novelizácie uskutočnenej zákonom č. 453/2001\nZ. z. „Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom\nmožno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska okresného úradu v sídle kraja, v ktorého\núzemnom obvode sa obec nachádza.“.\nPodľa § 2a ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení novelizácie uskutočnenej zákonom\nč. 453/2001 Z. z. „Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce; obec sa môže rozdeliť\nna dve obce alebo viac obcí. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec;\nrozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce. Zlúčiť obce alebo rozdeliť obec\nmožno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí.“\nPodľa § 2a ods. 5 zákona o obecnom zriadení v znení novelizácie uskutočnenej zákonom\nč. 453/2001 Z. z. „Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor\nkatastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak urbanisticky\nnesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti\nobce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.“.\nPodľa § 11a ods. 1 písm. a) a c) zákona o obecnom zriadení v znení novelizácie uskutočnenej\nzákonom č. 453/2001 Z. z. „Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o\na) zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce, ...\nc) petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30 % oprávnených voličov.“.\nPodľa § 11a ods. 8 zákona o obecnom zriadení v znení novelizácie uskutočnenej zákonom\nč. 453/2001 Z. z. „Výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica\noprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov\n\n12\n\núčastníkov miestneho referenda. Obec vyhlási výsledky miestneho referenda do troch dní\nod doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce.“.\nCitované ustanovenia zákona o obecnom zriadení v znení novelizácie uskutočnenej zákonom\nč. 453/2001 Z. z. platia a sú účinné v rovnakom znení aj v súčasnosti.\n48. K schváleniu novelizácie zákona o obecnom zriadení uskutočnenej zákonom č. 453/2001 Z. z.\ndošlo na základe vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú niektoré\nďalšie zákony (II. volebné obdobie národnej rady, ptč. 1075). V osobitnej časti dôvodovej správy\nk vládnemu návrhu zákona sa vo vzťahu k navrhovanému ustanoveniu nových zákonných\npodmienok pre rozdeľovanie obce (k novonavrhovanému § 2a ods. 5) okrem iného uvádza:\n„S ohľadom na pripravovaný presun kompetencií je bezpodmienečne nevyhnutné zabezpečiť, aby\nobec, ktorá vznikla rozdelením doterajšej obce na dve, či viac obcí, bola schopná zabezpečiť úlohy\nna ňu kladené. Preto sa zakotvujú základné podmienky pre rozdelenie obce. Požiadavka počtu\n3 000 obyvateľov vychádza z európskych skúseností, podľa ktorých miestna samospráva môže\nefektívne existovať len pri tomto minimálnom počte obyvateľov. Efektívnou existenciou máme na\nmysli takú, pri ktorej je obec schopná uhrádzať väčšinu svojich výdavkov zo svojich vlastných\nzdrojov. Účelom ustanovenia je popri uvedenom hlavnom cieli efektívnosti miestnej samosprávy –\nzamedziť ďalšiemu prehlbovaniu v súčasnosti pokračujúceho nežiaduceho javu, ktorým je\nnarastajúci počet malých obcí. Takéto obce vzhľadom na nedostatočný počet obyvateľov nebudú\nschopné v budúcnosti zabezpečovať riadne fungovanie miestnej samosprávy, pretože budú neustále\nčeliť ako hlavnému problému nedostatku vlastných zdrojov, a tým budú i neustále odkázané na\nmedziobecnú spoluprácu.“\nK zmenám v podmienkach vyhlasovania miestneho referenda o rozdelení obce sa v osobitnej časti\ndôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona okrem iného uvádza:\n„Mení sa aj ustanovenie, ktoré upravuje platnosť petície, a to tak, že hranica počtu obyvateľov obce\npotrebného na platnosť petície sa upravuje na 30 % oprávnených voličov v obci. Reaguje sa tým\nna požiadavku obcí a miest.“\n49. Z vývojovej analýzy zákonnej úpravy rozdeľovania obce vyplývajú najmä nasledujúce\nskutočnosti:\n49.1. Na rozhodovaní o rozdelení obce sa v období od nadobudnutia účinnosti zákona o obecnom\nzriadení (23. – 24. november 1990) až do súčasnosti vždy podieľal jednak orgán štátu (vláda\nna základe stanoviska krajského úradu, resp. po nadobudnutí účinnosti novelizácie zákona\no obecnom zriadení uskutočnenej zákonom č. 253/2001 Z. z. vláda na základe stanoviska okresného\núradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza), ako aj obyvatelia obce\nna základe výsledkov miestneho referenda;\n49.2. Vyhlásenie miestneho referenda o rozdelení obce bolo počas takmer celého sledovaného\nobdobia (od nadobudnutia účinnosti novelizácie zákona o obecnom zriadení uskutočnenej zákonom\nč. 421/1991 Zb., t. j. od 1. novembra 1991 až po súčasnosť) viazané na splnenie podmienok\nustanovených v zákone o obecnom zriadení;\n49.3. V období od 1. novembra 1991 do 31. decembra 2001 mohlo obecné zastupiteľstvo vyhlásiť\nmiestne referendum o odčlenení obce len vtedy, ak dospelo k záveru, že ide o odčlenenie časti obce\n13\n\nspravidla s vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s obcou a do rozvoja tejto\nčasti obce neboli vložené také investície, od ktorých je závislá celá obec;\n49.4. V období od 1. januára 2002 až do súčasnosti zákon ustanovuje prísnejšie podmienky,\nza ktorých možno vyhlásiť miestne referendum o rozdelení obce, ktoré sú upravené v už citovanom\n§ 2a ods. 5 zákona o obecnom zriadení (okrem iného vtedy, ak nové obce budú mať katastrálne\núzemie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok a najmenej\n3 000 obyvateľov);\n49.5. V analyzovanom období došlo aj k zmenám v ustanovení minimálneho počtu obyvateľov\nobce, ktorí mohli prostredníctvom petície vyvolať vyhlásenie miestneho referenda o rozdelení obce\n(v prípade, ak boli splnené zákonné podmienky uvedené v predchádzajúcom bode)\n- v období od nadobudnutia účinnosti zákona o obecnom zriadení do 30. novembra 1991 sa\nvyžadovalo predloženie petície skupiny obyvateľov obce v počte 20 % všetkých oprávnených\nvoličov,\n- v období od 1. novembra 1991 do 31. decembra 2001 postačovala petícia predložená 20 %\noprávnených voličov časti obce, o ktorej odčlenenie pri rozdelení obce ide,\n- od 1. januára 2002 zákon vyžaduje k vyhláseniu miestneho referenda o rozdelení obce predloženie\npetície skupiny obyvateľov obce aspoň 30 % oprávnených voličov;\n49.6. Zákon o obecnom zriadení v pôvodnom znení ani súčasnom znení (účinnom od. 1. januára\n2002) neobsahuje inštitút odčlenenia obce. Vo zvyšnom období, t. j. od 1. novembra 1991 do\n31. decembra 2001, bol súčasťou zákonnej úpravy aj inštitút odčlenenia obce, pričom obecné\nzastupiteľstvo (po splnení ostatných zákonných podmienok) muselo vyhlásiť miestne referendum\ntýkajúce sa rozdelenia obce vtedy, ak o to petíciou požiadalo „... 20 % oprávnených voličov časti\nobce, o odčlenenie ktorej pri rozdelení obce ide“;\n49.7. V celom období účinnosti zákona o obecnom zriadení sa k platnosti miestneho referenda\nvyžaduje, aby sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie\nprijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda (menilo sa len\nterminologické, resp. legislatívno-technické vyjadrenie podmienok platnosti miestneho referenda,\npozn.);\n49.8. V období od 1. novembra 1991 do 31. decembra 2001 zo zákonnej úpravy vyplývalo, že\nmiestneho referenda o odčlenení časti obce boli oprávnení sa zúčastniť len obyvatelia časti obce,\no ktorej odčlenenie v tomto referende ide. Zároveň zo zákonnej úpravy vyplývalo, že miestne\nreferendum o odčlenení (a teda rozdelení) obce je platné, ak sa ho zúčastnila nadpolovičná väčšina\nobyvateľov odčleňovanej časti obce oprávnených voliť, pričom k prijatiu rozhodnutia o odčlenení\nobce bolo potrebné, aby za neho bola odovzdaná nadpolovičná väčšina platných hlasov účastníkov\nreferenda.\nIII.3. Právne závery ústavného súdu:\n50. Na základe dosiaľ uvedených skutočností možno vyvodiť, že platná právna úprava rozdeľovania\nobce rešpektuje požiadavky vyvoditeľné z ústavného textu vrátane ústavných princípov, osobitne\n\n14\n\nprincípov demokratického a právneho štátu a ústavného práva na územnú samosprávu, a to\nz nasledujúcich dôvodov:\n50.1. Je inkorporovaná v zákone (zákon o obecnom zriadení), a teda k rozdeleniu obce môže dôjsť\nlen vtedy, ak sú splnené podmienky ustanovené právnym predpisom zákonnej právnej sily;\n50.2. Vychádza z demokratickej povahy Slovenskej republiky (čl. 1 ods. 1 ústavy), keďže je\nzaložená na princípe väčšinového rozhodovania, v rámci ktorého k súhlasu obce s rozdelením obce\nje potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny obyvateľov obce, ktorí sa zúčastnili miestneho referenda\nza splnenia požiadavky účasti aspoň polovice obyvateľov obce oprávnených hlasovať v miestnom\nreferende (prvá veta § 11a ods. 8 zákona o obecnom zriadení);\n50.3. V súlade s demokratickou povahou Slovenskej republiky (čl. 1 ods. 1 ústavy) zákonná úprava\nrešpektuje právo menšiny obyvateľov obce iniciovať formou petície miestne referendum\no rozdelení obce (§ 11a ods. 8 zákona o obecnom zriadení);\n50.4. Rozhodovanie priznáva štátu reprezentovanému vládou, ktorá preskúmava, či sú na rozdelenie\nobce splnené zákonom ustanovené podmienky (§ 2a ods. 5 zákona o obecnom zriadení), a súčasne\nv zmysle § 11a ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení aj dotknutému miestnemu spoločenstvu\n(obci), bez ktorého súhlasu vláda nie je oprávnená nariadením obec rozdeliť (§ 2 ods. 3 druhá veta\nzákona o obecnom zriadení).\n51. Vychádzajúc z už uvedených čiastkových záverov, ústavný súd v nadväznosti na argumentáciu\nnavrhovateľov a v zhode so stanoviskom vlády ďalej zdôrazňuje, že „ústava priznáva právo\nna samosprávu obci ako celku“, teda všetkým osobám tvoriacim územné spoločenstvo, ktoré majú\ntrvalý pobyt na území obce, a nie obyvateľom časti obce, o ktorej odčlenenie ide. Rovnako v zhode\nso stanoviskom vlády ústavný súd konštatuje, že ústava ani platná zákonná úprava neupravuje,\na teda „nepredpokladá (resp. nechráni) odčlenenie časti obce“, t. j. nepovažuje za súčasť práva\nna územnú samosprávu právo obyvateľov časti obce rozhodnúť o rozdelení obce samostatne, t. j.\nbez účasti obyvateľov zvyšnej časti obce.\n52. Nad rámec záverov formulovaných v predchádzajúcom bode tohto nálezu ústavný súd\npoznamenáva, že s argumentáciou navrhovateľov v zásade korešpondovala zákonná úprava\nrozdeľovania obce ustanovená novelizáciou zákona o obecnom zriadení č. 421/1991 Zb., ktorá bola\nplatná a účinná do nadobudnutia účinnosti novelizácie zákona o obecnom zriadení uskutočnenej\nzákonom č. 453/2001 Z. z., keďže ustanovovala inštitút odčlenenia časti obce, o ktorom mohli\nsamostatne rozhodnúť v miestnom referende obyvatelia tej časti obce, o ktorej odčlenenie ide.\nZároveň táto právna úprava vychádzala z toho, že ostatní obyvatelia obce, o ktorej rozdelenie\nv danom prípade ide, neboli oprávnení zúčastniť sa miestneho referenda o odčlenení časti obce,\nktorého právnym dôsledkom sa mohlo stať rozdelenie existujúcej obce.\n53. Na margo zákonnej úpravy rozdeľovania obce platnej a účinnej v období od 1. novembra 1991\ndo 31. decembra 2001 ústavný súd v prvom rade zdôrazňuje, že jej ústavnosť bola založená\nna fikcii spočívajúcej na prezumpcii ústavnosti. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o súlade\nprávnych predpisov s ústavou podľa čl. 125 ods.1 ústavy sa totiž môže uplatniť len na základe\nkvalifikovaného návrhu subjektov, ktorých k tomu splnomocňuje ústava (v spojení so zákonnou\núpravou), pričom v uvedenom období nebol ústavnému súdu predložený návrh na začatie konania,\n\n15\n\nktorý by mu umožnil vyjadriť sa autoritatívne k ústavnosti v tom čase platnej a účinnej úpravy\nrozdeľovania obce.\n54. Za uvedených okolností má otázka ústavnosti zákonnej úpravy rozdelenia obce platnej a účinnej\nv období od 1. novembra 1991 do 31. decembra 2001 v súčasnosti už len povahu akademickej\notázky, ku ktorej ústavný súd nemá ústavnú ani zákonnú povinnosť zaujať autoritatívne stanovisko.\nNapriek uvedenému ústavný súd poznamenáva, že v prospech ústavnosti zákonnej úpravy\nrozdeľovania obce aj v uvedenom období by sa mohli uplatniť najmä nasledujúce argumenty:\n54.1. Na rozhodovaní o rozdeľovaní obce sa mohli aj v tomto období prostredníctvom svojich\nvolených zástupcov nepriamo podieľať všetci obyvatelia obce, o ktorej rozdelenie ide, keďže v tom\nčase platná zákonná úprava zverovala do pôsobnosti obecného zastupiteľstva preskúmať, či sú\nsplnené zákonom ustanovené podmienky na rozdelenie obce, a až na tomto základe vyhlásiť\nmiestne referendum o odčlenení obce (§ 11 ods. 5 zákona o obecnom zriadení v znení zákona\nč. 421/1991 Zb. a od 1. júla 1992 § 11a ods. 2 v znení zákona č. 295/1992 Zb.);\n54.2. Rozhodnutie o rozdelení obce zákon aj v tomto období zveroval do pôsobnosti vlády, teda\nštátneho orgánu;\n54.3. Dôvody, ktoré viedli k novelizácii zákona o obecnom zriadení uskutočnenej zákonom\nč. 421/1991 Zb., načrtnuté v dôvodovej správe k návrhu skupiny poslancov (ptč. 157), by sa mohli\npovažovať za legitímne (a teda z ústavného hľadiska akceptovateľné), keďže táto novelizácia\nzákona o obecnom zriadení bola reakciou na predchádzajúce 20-ročné obdobie, v ktorom boli\nbývalé samostatné obce (umelo) „pričlenené k mestám... za účelom zvýšenia počtu obyvateľov\nmesta a zníženia počtu správneho aparátu“.\n55. Aj pri úcte k dôvodom, ktoré by mohli byť zohľadnené pri posudzovaní ústavnosti zákonnej\núpravy rozdeľovania obce platnej v období od 1. novembra 1991 do 31. decembra 2001, však\nmožno (po uplynutí času dostatočného na to, aby sa napravili krivdy spôsobené v minulosti umelým\npričleňovaním bývalých samostatných obcí k mestám, resp. väčším obciam, ku ktorému dochádzalo\nv období socialistickej štátnosti), podľa názoru ústavného súdu považovať za legitímne\na z ústavného hľadiska aprobovateľné dôvody, ktoré viedli ku zavedeniu dnes platnej zákonnej\núpravy rozdeľovania obcí.\n56. Z bodov 47 a 48 tohto nálezu citovaných častí dôvodovej správy k vládnemu návrhu novelizácie\nzákona o obecnom zriadení (ptč. 1075) uskutočnenej zákonom č. 453/2001 Zb. vyplýva, že účelom\ntejto novelizácie zákona o obecnom zriadení bolo ustanoviť účinné zákonné limity k tomu, aby\nv dôsledku liberálnej zákonnej úpravy (vyvolávajúcej navyše ústavné otázniky) nepokračoval\nproces neprimeranej a nežiadúcej dezintegrácie obcí spočívajúci v náraste počtu malých obcí, ktoré\nnie sú a nebudú spôsobilé efektívne plniť úlohy súvisiace s v tom čase pripravovaným presunom\nkompetencií štátu na obce. Ide totiž o dôvody, ktoré z ústavného hľadiska napĺňajú záväzok štátu\nvytvárať územné usporiadanie poskytujúce základy pre efektívny výkon kompetencií\ndecentralizovaných v prospech obcí a rešpektujú ústavné princípy vrátane práva na územnú\nsamosprávu územného spoločenstva (všetkých) osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území\n(existujúcej) obce.\n\n16\n\n57. Zohľadňujúc všetky dosiaľ uvedené dôvody, ústavný súd dospel k záveru, že právna úprava\nnapadnutá návrhom skupiny poslancov je v súlade s ústavou, a preto rozhodol tak, ako to je\nuvedené vo výroku tohto nálezu.\n\nIV.\nÚčinky nálezu\n58. Skutočnosť, že ústavný súd vo výroku tohto nálezu nevyhovel návrhu navrhovateľov,\nnevyvoláva žiadne (nové) právne účinky. Ustanovenia § 11a ods. 1 písm. a) a c) v spojení s § 11a\nods. 8 zákona o obecnom zriadení v častiach napadnutých návrhom navrhovateľov sú aj po vydaní\ntohto nálezu naďalej platné a účinné.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. apríla 2022\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n17", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "diskriminácia-zákaz", "právny štát", "práva a slobody – politické-právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných", "referendum-miestne", "demokratický štát", "práva a slobody – politické-petičné právo", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarca", "súlad-súlad právnych predpisov", "obec-samosprávna pôsobnosť", "obec-obecné zriadenie", "referendum-miestne", "právny štát", "obec-obecné zriadenie", "obec-samosprávna pôsobnosť", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarca", "demokratický štát", "práva a slobody – politické-právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných", "práva a slobody – politické-petičné právo", "diskriminácia-zákaz", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aece8c2c-f617-48d1-83a9-91735d504645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2017 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1"}, {"guid": "ussr:3765fad2-0d14-4619-892b-2d88330ad502", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2016 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2016.1"}, {"guid": "ussr:41effc99-b401-481f-94b7-745de9d7e74e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2012 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41effc99-b401-481f-94b7-745de9d7e74e"}, {"guid": "ussr:e6a55c63-c49a-4791-aa9b-353964de8686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.23.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 23/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/00 z 23. 8. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-08-23", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.23.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9c3f056d-94cd-4e54-9771-c19b885a5ace", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2026", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2026 z 24. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c3f056d-94cd-4e54-9771-c19b885a5ace"}]}