{"guid": "ussr:cd8e3269-959d-412c-bdf9-3978eeaecd2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.4.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2022 z 16. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. marca 2022, sp. zn. PL. ÚS 4/2022, ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.4.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2022-03-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cd8e3269-959d-412c-bdf9-3978eeaecd2c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.4.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.4.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.4.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 4/2021-7\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca)\na sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka,\nJany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla\na Martina Vernarského o návrhu Okresného súdu Pezinok na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b) zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov\na o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov\ns Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nza účasti vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania, takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 11. mája 2021 doručený návrh Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný\nsúd“ alebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b) zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov\na o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „zákon č. 219/1996 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických\nnápojov“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 16 ods. 1 ústavy, ako aj s čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Okresný súd podal návrh na začatie konania pred ústavným súdom v súvislosti s konaním\nvedeným pod sp. zn. 36C/21/2014 vo veci žaloby podanej Ministerstvom vnútra Slovenskej\nrepubliky ako príslušným správcom majetku štátu (ďalej aj „žalobca“) proti žalovanej fyzickej\nosobe (ďalej aj „žalovaný“) o zaplatenie peňažnej sumy 27,49 eur s príslušenstvom (ďalej\naj „základné konanie“). Žalovanú peňažnú pohľadávku štátu uplatnil žalobca proti žalovanému\nna základe § 5 ods. 9 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, a to na základe\nskutkových tvrdení, v zmysle ktorých bolo 30. mája 2012 v súvislosti s policajným preverovaním\n\nkonania žalovaného zo strany orgánov Policajného zboru vykonané vyšetrenie na prítomnosť\nomamných látok alebo psychotropných látok v tele žalovaného formou laboratórneho vyšetrenia\nvzorky biologického materiálu. Výsledok vyšetrenia bol pozitívny, pričom náklady na jeho\nvykonanie uhradil žalobca 6. júna 2012 subjektu, ktorý vyšetrenie vykonal, zo svojho rozpočtu.\n3. Navrhovateľ vo svojom návrhu napáda ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) zákona o ochrane pred\nzneužívaním alkoholických nápojov, podľa ktorého: „Lekárske vyšetrenie spojené s odberom\na laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu sa okrem prípadu uvedeného\nv odseku 4 (vyšetrenia na zistenie alkoholu, pozn.) vykoná vždy, a to i bez predchádzajúcej dychovej\nskúšky prístrojom na zistenie alkoholu alebo bez predchádzajúceho orientačného\npsychomotorického vyšetrenia alebo orientačného vyšetrenia testovacím prístrojom na zistenie\nomamných látok a psychotropných látok, ak o tom rozhodne policajný orgán a vyzve kontrolovanú\nosobu na vyšetrenie na zistenie alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.“\n4. Navrhovateľ tvrdí, že napádané ustanovenie oprávňuje policajný orgán rozhodnúť o povinnosti\ndotknutej osoby podrobiť sa zásahu do jej telesnej integrity chránenej právom na nedotknuteľnosť\nosoby a jej súkromia bez toho, aby zákon ustanovil konkrétne limity a rámec takéhoto zásahu\ndo základných práv a slobôd. Podľa napadnutej právnej úpravy môže policajný orgán vyzvať\nna strpenie zásahu do vlastnej telesnej identity ktorúkoľvek fyzickú osobu, a to kedykoľvek,\nna základe vlastnej úvahy a rozhodnutia, ktoré nepodliehajú efektívnej súdnej kontrole (podľa\nnavrhovateľa nie sú rozhodnutie policajného orgánu a výzva na podrobenie sa vyšetreniu\npreskúmateľné súdom, respektíve samotné podanie návrhu na preskúmanie takéhoto rozhodnutia\na následnej výzvy policajného orgánu by nemalo bez ďalšieho odkladný účinok, takže k súdnemu\nprieskumu by došlo ex post po vykonaní zásahu). Všeobecnosť napádanej právnej úpravy podľa\nokresného súdu neumožňuje identifikovať legitímny cieľ, ktorý sleduje, ani garantovať\nproporcionalitu zásahov do základných práv a slobôd vykonaných na jej základe. Na druhej strane\nje však okresný súd presvedčený o jednoznačnosti napádanej právnej úpravy, ktorá vylučuje\nmožnosť jej ústavne konformného výkladu.\n5. Na základe uvedenej argumentácie navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že napadnutá\nprávna úprava nie je v súlade s príslušnými referenčnými normami uvedenými v bode 1\nodôvodnenia tohto rozhodnutia.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n6. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n[čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy] v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1 písm. a)\na § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nna neverejnom zasadnutí pléna predbežne prerokoval návrh na začatie konania. Účelom\npredbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať na ďalšie\nkonanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n\n2\n\n7. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho\nčasť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave,\nústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá\nnávrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý\nv rozhodnutí je pre súd záväzný. Ústavný súd zistil, že Okresný súd Pezinok prerušil konanie\nuznesením č. k. 36C/21/2014-89 zo 4. decembra 2020.\n8. Podľa § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\nústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily\nalebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná\na vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.\n9. Abstraktne normovanú požiadavku súvislosti s prejednávanou vecou [čl. 144 ods. 2 ústavy a § 74\npísm. d) zákona o ústavnom súde] ako podmienku vzniku aktívnej legitimácie všeobecného súdu na\npodanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 ústavy interpretuje ústavný súd vo svojej judikatúre v tom\nzmysle, že podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť všeobecného súdu, v rámci\nktorej je podľa jeho úsudku potrebné vyložiť a aplikovať všeobecne záväzný právny predpis,\nktorého nesúlad mieni všeobecný súd v konaní pred ústavným súdom uplatniť (napr.\nPL. ÚS 6/2021, bod 19). Všeobecný súd je teda oprávnený napadnúť len také ustanovenie zákona\n(všeobecne záväzného právneho predpisu), ktorého použitie (teda nutnosť subsumpcie zisteného\nskutkového stavu pod právnu normu vyjadrenú v danom ustanovení) možno v konaní pred\nvšeobecným súdom rozumne očakávať (obdobne napr. PL. ÚS 12/2012). Predpokladom procesnej\nlegitimácie všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov\npred ústavným súdom je preto tzv. prejudicialita napadnutej normy v samotnom konaní pred\nvšeobecným súdom. Prejudicialita chýba, ak je zjavné, že aplikácia napadnutého ustanovenia\nv konaní všeobecného súdu neprichádza do úvahy (obdobne porovnaj napr. PL. ÚS 7/04,\nPL. ÚS 12/2012, PL. ÚS 3/2014, PL. ÚS 16/2021, bod 16).\n10. Predmetom konania pred okresným súdom, v súvislosti s ktorým podal posudzovaný návrh\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, je vo svojej podstate regresný nárok uplatnený\nžalobcom na základe § 5 ods. 9 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov,\nv zmysle ktorého je vyšetrovaná osoba v prípade pozitívneho výsledku lekárskeho vyšetrenia\npovinná uhradiť tomu, kto o vyšetrenie požiadal, skutočne vynaložené náklady spojené s takýmto\nvyšetrením. Žalobca v konaní tvrdí, že náklady na lekárske vyšetrenie uhradil v zmysle § 5 ods. 8\nzákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov ako subjekt, ktorý o takéto vyšetrenie\npožiadal, pričom malo ísť o vyšetrenie vykonané „v súvislosti s policajným preverovaním konania\nodporcu útvarom Policajného zboru (PMJ Trnava)“. V priebehu konania žalobca tieto tvrdenia\ndoplnil v tom zmysle, že lekárske vyšetrenie „bolo uskutočnené po odobratí biologickej vzorky\nodporcu na základe výzvy príslušníka Policajného zboru v súlade s výkonom jeho oprávnení podľa\nzákona č. 171/1993 Z. z. a § 4 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z. z. počas výkonu dohľadu v cestnej\npremávke, pričom odporca viedol motorové vozidlo“. Žalobca argumentuje, že výkon zákonných\noprávnení zo strany policajných orgánov je v danom prípade nespochybniteľný a vyšetrenie\nbiologickej vzorky žalovaného bolo vykonané podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona o ochrane pred\nzneužívaním alkoholických nápojov, čo je podľa žalobcovho názoru preukázané žiadankou\no akútne toxikologické vyšetrenie.\n\n3\n\n11. Okresný súd teda koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní o žalobe na plnenie peňažnej\npohľadávky, ktorej bezprostredným právnym základom je ustanovenie § 5 ods. 9 zákona o ochrane\npred zneužívaním alkoholických nápojov. Je pravdou, že pre naplnenie podmienok vzniku daného\nnároku musí byť taktiež splnená podmienka, aby išlo o náhradu nákladov vyšetrenia vykonaného\npodľa § 5 ods. 4 až 7 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. O ústavnosti\ntakto určenej podmienky pre vznik pohľadávky, ktorá je predmetom konania, však okresný súd ako\nnavrhovateľ v konaní pred ústavným súdom pochybnosti nevyjadril. Jeho dôvody, pre ktoré\nnamieta nesúlad ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b) zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických\nnápojov s ústavou a dohovorom, sa týkajú rozsahu štátnomocenského oprávnenia policajných\norgánov zasiahnuť do základných práv a slobôd dotknutých fyzických osôb autoritatívnym\nnariadením lekárskeho toxikologického vyšetrenia na základe označeného napadnutého\nustanovenia.\n12. Podľa navrhovateľa napádané ustanovenie oprávňuje policajný orgán zasiahnuť do základných\npráv dotknutej osoby bez toho, aby zákon ustanovil konkrétne limity a rámec takéhoto zásahu\n(policajný orgán môže vyzvať na strpenie zásahu do vlastnej telesnej identity ktorúkoľvek fyzickú\nosobu, a to kedykoľvek, na základe vlastnej úvahy a rozhodnutia, ktoré nepodliehajú efektívnej\nsúdnej kontrole). Všeobecnosť napádanej právnej úpravy neumožňuje identifikovať legitímny cieľ,\nktorý sleduje, ani garantovať proporcionalitu zásahov do základných práv a slobôd vykonaných\nna jej základe, na druhej strane jednoznačnosť napádanej právnej úpravy podľa okresného súdu\nvylučuje možnosť jej ústavne konformného výkladu.\n13. Ústavný súd sa nestotožňuje s opísanou interpretáciou a charakteristikou napádaného\nustanovenia zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, ktorú predkladá okresný\nsúd. Súčasťou štandardných pravidiel výkladu právnych predpisov je okrem iného zásada, že ich\njednotlivé ustanovenia nemožno interpretovať a aplikovať izolovane. Musí sa tak diať s ohľadom\nna obsah a vzájomnú súvislosť s ostatnými relevantnými ustanoveniami právnych predpisov, ktoré\nsa na daný okruh spoločenských vzťahov (danú vec, ktorá je predmetom právnej regulácie)\nvzťahujú.\n14. Ustanovenie § 5 ods.7 písm. b) zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov\nje zaradené medzi ustanovenia § 5 uvedeného zákona, upravujúceho pravidlá vyšetrenia na zistenie\nalkoholu alebo iných návykových látok, ktorý obsahovo nadväzuje na § 4 daného zákona,\nukladajúceho osobám vykonávajúcim činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo\niným osobám alebo poškodiť majetok, povinnosť zdržať sa požívania alkoholických nápojov alebo\niných návykových látok pri vykonávaní tejto činnosti alebo pred jej vykonávaním, ak by počas tejto\nčinnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom (§ 4 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z. z.).\n15. V nadväznosti na túto právnu úpravu ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o ochrane pred zneužívaním\nalkoholických nápojov zakladá oprávnenie príslušníkov Policajného zboru a ďalších taxatívne\nvymenovaných orgánov verejnej moci vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 zákona o ochrane pred\nzneužívaním alkoholických nápojov na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových\nlátok (ďalej aj „toxikologické vyšetrenie“), a to v rámci ich pôsobnosti. Pôsobnosť orgánov\nPolicajného zboru je vymedzená osobitnými predpismi, v posudzovanom kontexte predovšetkým\nustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“). Ustanovenie § 5 ods. 2\n\n4\n\nzákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov rozširuje oprávnenie policajných\norgánov založené v § 5 ods. 1 uvedeného zákona tak, že ich oprávňuje vyzvať na toxikologické\nvyšetrenie aj iné osoby, ako sú uvedené v § 4 ods. 1 zákona o ochrane pred zneužívaním\nalkoholických nápojov, a to vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že spôsobili sebe alebo inému ujmu\nna zdraví v súvislosti s požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Policajný\norgán je oprávnený vyzvať na toxikologické vyšetrenie aj osoby uvedené v § 2 ods. 2 uvedeného\nzákona (maloleté osoby do 15 rokov a osoby mladistvé do 18 rokov, pozn.), ak je dôvodné\npodozrenie, že došlo k porušeniu zákazu zakotveného v § 2 ods. 2 zákona o ochrane pred\nzneužívaním alkoholických nápojov.\n16. Ustanovenia § 5 ods. 4 až 7 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov\nupravujú následne pravidlá samotnej realizácie toxikologického vyšetrenia, a to v nadväznosti\nna právnu úpravu vymedzujúcu podmienky a limity oprávnenia príslušného štátneho orgánu vyzvať\ndotknutú osobu na strpenie toxikologického vyšetrenia, obsiahnutú v § 5 ods. 1 a 2 uvedeného\nzákona v spojení s osobitnými predpismi [napr. § 32 ods. 1 zákona o Policajnom zbore v spojení\ns § 34 uvedeného zákona alebo § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]. Ustanovenie § 5 ods. 7\nzákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov dopĺňa pravidlá realizácie\ntoxikologického vyšetrenia upravené v predchádzajúcich odsekoch 4 a 5, ustanovujúc, že za\nsplnenia taxatívne uvedených podmienok sa lekárske vyšetrenie spojené s odberom a laboratórnym\nvyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu vykoná obligatórne aj bez predchádzajúcej\ndychovej skúšky alebo orientačného vyšetrenia, ktoré má v štandardnom režime upravenom v § 5\nods. 5 uvedeného zákona laboratórnej expertíze predchádzať.\n17. Účelom ustanovenia § 5 ods. 7 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov\nje upraviť spôsob výkonu toxikologického vyšetrenia v prípadoch, keď vzhľadom na okolnosti\nprípadu realizácia dychovej skúšky alebo orientačného vyšetrenia predchádzajúceho laboratórnej\nexpertíze biologickej vzorky nie je možná, účelná alebo dostatočná, alebo je takýto postup v záujme\ndotknutej osoby. Označené ustanovenie, ktorého ústavnú konformitu okresný súd vo svojom návrhu\nspochybňuje, nezakladá samostatné nové oprávnenie policajného orgánu nariadiť toxikologické\nvyšetrenie bez ohľadu na limity vyplývajúce z § 5 ods. 1 a 2 zákona o ochrane pred zneužívaním\nalkoholických nápojov alebo z ustanovení osobitných predpisov, ktoré takéto oprávnenie upravujú.\nOkrem pravidiel systematického výkladu o tom svedčí aj zohľadnenie úmyslu zákonodarcu\nvyjadreného v dôvodovej správe k čl. V bodom 2 až 5 (§ 4 ods. 2, § 5 ods. 4 až 9) zákona\nč. 313/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony, ktorým bolo do zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov s účinnosťou\nod 1. novembra 2011 zavedené aktuálne znenie ustanovení § 5 ods. 4 až 9. V označenej časti\npredmetnej dôvodovej správy sa uvádza: „Návrh novely upravuje postup detekcie alkoholu,\nomamných látok a psychotropných látok u vodičov ako predpoklad vyvodenia zákonom\nustanovených sankcií voči osobe; definuje postup pri detekcii na prítomnosť omamných látok\na psychotropných látok až po potvrdenie požitia omamnej látky alebo psychotropnej látky,\na to laboratórnym vyšetrením zo vzorky krvi odobratej v zdravotníckom zariadení. V prípade\norientačného testovacieho prípravku je nevyhnutné následné vyšetrenie odobratej vzorky krvi alebo\niného biologického materiálu, pretože len orientačné zistenie prítomnosti týchto látok nie je\n5\n\ndostatočné. Vždy je nevyhnuté, aby odobratá vzorka bola skúmaná i laboratórne. V opačnom\nprípade by bolo vyšetrenie spochybniteľné. Určuje sa, že z výsledku laboratórneho vyšetrenia musí\nbyť jasné, či sa v organizme vyšetrovanej osoby nachádzal alkohol, omamná látka alebo\npsychotropná látka, a ak áno, zároveň aj jej množstvo. Súčasne sa určuje, kedy sa lekárske\nvyšetrenie spojené s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu\nvykonáva vždy. Ďalej sa uvádza, že lekárske vyšetrenie vykonané v zdravotníckom zariadení\nuhrádza vždy ten, kto o jeho vykonanie požiadal. V prípade pozitívneho výsledku je vyšetrovaná\nosoba povinná vždy uhradiť všetky vynaložené náklady spojené s vyšetrením tomu, kto ich\nzdravotníckemu zariadeniu uhrádzal.“\n18. Ústavný súd na rozdiel od okresného súdu nenachádza v jazykovom vyjadrení (formulácii) § 5\nods. 7 písm. b) zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov prekážku brániacu\nuplatneniu systematického a teleologického výkladu v záujme ústavno-konformnej interpretácie\na aplikácie označeného ustanovenia v súlade s požiadavkou, že každý zásah do základných práv\na slobôd jednotlivca musí okrem legálneho základu zároveň sledovať legitímny cieľ a zachovávať\nspravodlivú (primeranú) rovnováhu medzi naliehavosťou potreby vykonať zmienený zásah\na požiadavkou na efektívnu a účinnú ochranu či napĺňanie kolidujúceho základného práva alebo\nchránenej ústavnej hodnoty (požiadavku zachovania proporcionality medzi zásahom do základných\npráv a sledovaným legitímnym cieľom).\n19. Okresný súd neponúkol v odôvodnení svojho návrhu okrem tvrdenia, že „právne normy\noznačené ako nesúladné s ústavou a medzinárodnou zmluvou sú jednoznačné, nemožno ich\nvysvetľovať dvoma alebo viacerými spôsobmi, z čoho jeden výklad by bol výklad súladný\ns ústavou“, žiadnu podrobnejšiu argumentáciu. Naopak, vo svojom rozsudku v danej veci č. k.\n36C/21/2014 z 23. novembra 2015 sám vychádzal z interpretácie § 5 zákona o ochrane pred\nzneužívaním alkoholických nápojov vo väzbe na § 4 uvedeného zákona s tým, že označené\nustanovenia vo svojej vzájomnej previazanosti limitujú okruh osôb, ktoré možno podrobiť\ntoxikologickému vyšetreniu, a ustanovujú podmienky, za ktorých je policajný orgán oprávnený tak\nurobiť (str. 2 a 3 označeného rozsudku okresného súdu). V nadväznosti na uvedené právne\nposúdenie bol jedným z dôvodov, pre ktorý okresný súd žalobu zamietol, záver, že žalobca netvrdil\nani nepreukázal také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný bol podrobený\ntoxikologickému vyšetreniu ako osoba, na ktorú sa vzťahuje § 4 zákona o ochrane pred\nzneužívaním alkoholických nápojov, resp. na základe výkonu právomoci príslušníkov Policajného\nzboru v súlade s § 5 uvedeného zákona.\n20. Prvoinštančný rozsudok okresného súdu bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej aj „odvolací súd“) č. k. 2Co/123/2016-38 z 24. mája 2018. Odvolací súd však nespochybnil\nprávne závery okresného súdu týkajúce sa dodržania podmienok ustanovených v § 4 v spojení s § 5\nods. 1 a 2 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov ako predpokladu pre\nvykonanie toxikologického vyšetrenia podľa ustanovení § 5 ods. 4 až 7 uvedeného zákona a pre\nnásledné uplatnenie regresného nároku v zmysle § 5 ods. 9. Rozsudok súdu prvej inštancie bol\nodvolacím súdom zrušený pre nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorým podľa záverov\nodvolacieho súdu znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového\nporiadku].\n\n6\n\n21. Odvolací súd konštatoval, že pokiaľ súd prvej inštancie považoval skutkové tvrdenia žalobcu\nza nedostatočné pre rozhodnutie vo veci, mal postupom podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len ,,OSP“) (vzťahujúceho sa na konanie v čase rozhodovania okresného súdu, pozn.)\nodstrániť nedostatky podania, a nie vydať vo veci platobný rozkaz, pretože nedostatok skutkových\ntvrdení bránil aj jeho vydaniu (platobný rozkaz bol zrušený pre nemožnosť doručiť ho žalovanému,\npričom okresný súd na základe rovnakých skutkových tvrdení a dôkazov následne rozhodol vo veci\nrozsudkom opačne – žalobu zamietol). Odvolací súd taktiež konštatoval, že ak súd prvej inštancie\npovažoval za sporné, či bol žalovaný podrobený toxikologickému vyšetreniu v súlade\ns podmienkami vyplývajúcimi z § 4 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov\na či príslušníci Policajného zboru konali v rámci ich pôsobnosti (§ 5 uvedeného zákona), bolo jeho\npovinnosťou vykonať k danej otázke dokazovanie (§ 120 ods. 1 OSP), resp. vyzvať žalobcu\nna predloženie dôkazov k daným skutkovým otázkam, a až následne na základe jeho reakcie\nvyvodiť dôsledky s ohľadom na unesenie alebo neunesenie dôkazného bremena v spore. Odvolací\nsúd v zrušujúcom rozhodnutí z 24. mája 2018 okresnému súdu uložil poskytnúť stranám sporu\npriestor na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie dôkazov na ich podporu a následne vo veci\nrozhodnúť (bod 27 uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 24. mája 2018).\n22. Žalobca skutkové tvrdenia doplnil už v odvolaní podanom proti rozsudku okresného súdu\nz 23. novembra 2015. Tvrdí, že toxikologické vyšetrenie bolo vykonané podľa § 5 ods. 5 písm. a)\nzákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov v rozsahu pôsobnosti policajných\norgánov podľa zákona o Policajnom zbore v rámci „výkonu dohľadu v cestnej premávke“\nv súvislosti s vedením motorového vozidla žalovaným, poukazujúc tiež na § 4 ods. 1 zákona\no ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Výkon toxikologického vyšetrenia v režime\n§ 5 ods. 5 písm. a) uvedeného zákona podľa žalobcu preukazuje k žalobe pripojený dôkaz –\nžiadanka o akútne toxikologické vyšetrenie (č. l. 3 spisu okresného súdu). Uvedená listina obsahuje\nokrem iného informáciu lekára, ktorý 23. mája 2012 vykonal odber biologického materiálu\nv súvislosti so žiadosťou o toxikologickú laboratórnu analýzu, že žalovaný pri vyšetrení nejavil\npríznaky požitia alkoholu alebo návykovej látky.\n23. Hodnotenie dôkazov a vyvodenie skutkových záverov v označenom konaní o podanej žalobe\npatrí nepochybne do právomoci okresného súdu a ústavný súd ju nemá v úmysle nahrádzať\nvlastným posúdením. Skutočnosti uvedené v bodoch 9 až 22 týkajúce sa otázky možného ústavnokonformného výkladu sporného ustanovenia, ako aj stavu základného konania vedeného pred\nokresným súdom však zakladajú konzekvencie z hľadiska náležitého odôvodnenia návrhu\nokresného súdu v kontexte osobitnej právnej úpravy podmienok konkrétnej kontroly ústavnosti\nnoriem obsiahnutej v čl. 144 ods. 2 ústavy a § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde (porovnaj bod 9\nodôvodnenia). Všeobecný súd je aktívne legitimovaný len na taký návrh derogačného nálezu, ktorý\nmá potenciál ovplyvniť jeho meritórne rozhodnutie v základnom konaní. Pri nesplnení uvedenej\npodmienky sa návrh všeobecného súdu dostáva do pozície akademickej polemiky a rozhodnutie\no ňom by nedokázalo naplniť funkčnú podstatu jeho návrhového oprávnenia, ktorou je účinná\npomoc ústavného súdu všeobecnému súdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia ústavno-právnej\npovahy spadajúceho do výlučnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy\n(PL. ÚS 1/2018, bod 41). V záujme osvedčenia prejudiciality napádanej právnej normy a tým\naj aktívnej procesnej legitimácie všeobecného súdu súčasťou dôvodov návrhu podľa § 75 písm. b)\nzákona o ústavnom súde musí byť aj úvaha o súvislosti (prejudicialite) rozhodnutia ústavného súdu\n7\n\nv rovine, ako by všeobecný súd rozhodol, ak by ústavný súd jeho návrhu nevyhovel, a ako by súd\nv konkrétnej veci rozhodol, ak by ústavný súd vyslovil nesúlad napadnutého ustanovenia všeobecne\nzáväzného právneho predpisu s ústavou. Všeobecný súd musí preto v návrhu vysvetliť, nakoľko\nzávisí jeho rozhodnutie od platnosti normy, ktorú žiada preskúmať (porovnaj PL. ÚS 1/2018,\nbod 40).\n24. V posudzovanom prípade však návrh okresného súdu na začatie konania pred ústavným súdom\nneobsahuje dostatočné a relevantné odôvodnenie, z akých dôvodov považuje okresný súd\nza potrebné aplikovať v základnom konaní práve napádané ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) zákona\no ochrane pred alkoholickými nápojmi a akým spôsobom môže prípadný derogačný nález\nústavného súdu ovplyvniť výsledok daného konania vedeného pred okresným súdom.\n25. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov musí v zmysle § 75 písm. b) zákona\no ústavnom súde obsahovať dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade\nnapadnutého právneho predpisu s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. V posudzovanom prípade však návrh na začatie konania pred ústavným\nsúdom neobsahuje dostatočné a relevantné odôvodnenie, na základe akých úvah dospel okresný súd\nk záveru, že ním napádané ustanovenie nepripúšťa možnosť ústavno-konformného výkladu\nv zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy (porovnaj bod 19 odôvodnenia), a to v situácii, keď využitie\ndostupných a štandardných prostriedkov právneho výkladu opísané ústavným súdom v bodoch 13\naž 18 odôvodnenia tohto rozhodnutia, ako aj doterajšie právne posúdenie veci samotným okresným\nsúdom v jeho rozsudku z 23. novembra 2015 svedčia o tom, že takúto možnosť okresný súd má.\n26. Ústavný súd preto na predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že návrh okresného súdu nemá\nnáležitosť ustanovenú zákonom v zmysle § 75 písm. b) zákona o ústavnom súde, pričom tento\nnedostatok nie je v konaní o súlade právnych predpisov ústavný súd oprávnený odstraňovať výzvou\nnavrhovateľovi na doplnenie návrhu (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Z uvedených dôvodov\npreto návrh navrhovateľa odmietol pre nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56\nods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. marca 2022\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n8\n\n9", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "predbežná (prejudiciálna) otázka", "návykové látky", "súlad-súlad právnych predpisov", "návrh", "podmienky konania", "rozhodnutie-opravné"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f97b78fe-df57-4bc4-9311-a8f0a0359fcb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2021 z 15. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1"}, {"guid": "ussr:16deee41-196d-4fc8-8782-f7017f9a8fa4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-08", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2"}, {"guid": "ussr:93d46d44-6260-4514-aae9-c20ddb610773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1"}, {"guid": "ussr:87beed2e-e2d0-4122-aa67-3566c88506cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:b6114fca-2c37-47ba-8e26-4e2bec763495", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2014 z 12. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-12", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6114fca-2c37-47ba-8e26-4e2bec763495"}, {"guid": "ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21"}, {"guid": "ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8"}, {"guid": "0d85ceda-251d-4f53-8a71-d6e97fffdc37:1c0ed3e7-0d01-46c1-bb53-c27458f1e25b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1713203469.1", "spisova_znacka": "2Co/123/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/123/2016 z 23. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1713203469.1"}], "citovane_v": []}