{"guid": "ussr:2319ea94-f7dd-49a3-bd35-be63a8b637fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.37.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/2018 z 14. 12. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. decembra 2022, sp. zn. PL. ÚS 37/2018, ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.37.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2022-12-14", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2319ea94-f7dd-49a3-bd35-be63a8b637fa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.37.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.37.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.37.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 37/2018-59\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša (sudca spravodajca), Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava\nKaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta\nŠorla a Martina Vernarského o návrhu Krajského súdu v Bratislave na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 768db Obchodného zákonníka s čl. 1\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\nNávrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 24. novembra 2017 doručený návrh Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), ktorého podstatou je vyslovenie nesúladu § 768db Obchodného zákonníka (ďalej aj\n„napadnuté ustanovenie“) s čl. 1 ods. 1 ústavy. Napadnuté ustanovenie bolo do Obchodného\nzákonníka vložené zákonom č. 657/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z.\no obchodnom registri v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela č. 657/2007 Z. z.“).\n2. Z návrhu na začatie konania a jeho príloh vyplýva, že v spore vedenom pred navrhovateľom pod\nsp. zn. 7 Cbs 9/2006 vo veci žalobcov\n(ďalej aj „žalobca 1“) a\n(ďalej len „žalobca 2“) proti žalovanému\n(ďalej aj\n„žalovaný“), je posudzovaný nárok žalobcov na priznanie práva na vyrovnanie vo forme peňažného\ndoplatku po zlúčení akciových spoločností. V roku 2002 došlo k zmluvnému zlúčeniu obchodných\nspoločností\n(\nako\nnástupnícky subjekt zmenila pri zlúčení obchodné meno na\n).\n\nbol akcionárom\npred schválením zlúčenia a po ňom sa\nstal akcionárom nástupníckej spoločnosti\nŽalobca 1 svoj nárok\nodôvodňuje tým, že je akcionárom žalovaného, na ktorého prešlo v dôsledku zlúčenia imanie\nzanikajúcej spoločnosti\nZároveň tvrdí, že mu patrí nárok na peňažné\nvyrovnanie podľa § 218i Obchodného zákonníka, pretože výmenný pomer akcií určený zmluvou\no zlúčení nebol primeraný. V priebehu súdneho konania s účinnosťou od 1. januára 2008 bol\nnovelizovaný Obchodný zákonník, a to aj doplnením § 768db, čo podľa názoru žalobcu 1 viedlo\nk odstráneniu pochybností o tom, či je oprávnený na uplatnenie predmetného práva; podľa jeho\nnázoru zákonodarca uskutočnil túto novelizáciu v záujme právnej istoty a jednoznačnosti.\nV priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu 1 na žalobcu 2.\n3. Žalovaný vo svojich procesných podaniach v spore žiadal, aby navrhovateľ inicioval konanie\no súlade § 768db Obchodného zákonníka s čl. 1 ods. 1 ústavy. Podľa jeho názoru uvedené\nustanovenie priznáva právo na primeraný peňažný doplatok aj akcionárom nástupníckej\nspoločnosti, a to aj v prípade zlúčenia, ktoré už bolo riadne zapísané do obchodného registra.\nTo znamená, že môžu spätne uplatniť právo vo vzťahu k zlúčeniam, ktoré boli právoplatne\nukončené pred prijatím § 768db Obchodného zákonníka, čím je dodatočne zasahované do už\nprávoplatne uzavretých procesov zlúčenia. Žalovaný v tom vidí zavedenie pravej retroaktivity,\nčo predstavuje rozpor s jedným zo základných princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy.\nŽalovaný uviedol, že hoci je nepravá retroaktivita zo závažných dôvodov všeobecného záujmu\nvýnimočne prípustná, v tomto prípade dôvodová správa k novele č. 657/2007 Z. z. neobsahuje\nžiadne odôvodnenie retroaktívneho pôsobenia (§ 218i ods. 1, § 768db Obchodného zákonníka)\na žiadne dôvody neboli prezentované ani v priebehu legislatívneho procesu.\n4. Navrhovateľ dospel k názoru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade § 768db\nObchodného zákonníka s čl. 1 ods. 1 ústavy, a to „vzhľadom na možné retroaktívne pôsobenie\nnormy § 768 db Obchodného zákonníka“, a preto konanie vo veci samej podľa § 162 ods. 2\nCivilného sporového poriadku prerušil a navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že § 768db\nObchodného zákonníka nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy.\n5. Uznesením č. k. PL. ÚS 37/2018-13 z 5. decembra 2018 ústavný súd na neverejnom zasadnutí\nprijal návrh navrhovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nStanoviská účastníkov konania a vedľajšieho účastníka a ďalší priebeh konania\nII.1. Vyjadrenie Národnej rady Slovenskej republiky:\n6. Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „odporca“ alebo „národná rada“) v písomnom\nvyjadrení k návrhu popri zhrnutí napadnutej aj predchádzajúcej právnej úpravy a podstaty\nsamotného sporu pred navrhovateľom poukazuje na všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych\nnoriem. Vychádzajúc z viacerých rozhodnutí ústavného súdu, poukazuje na rozlišovanie medzi\npravou a nepravou retroaktivitou.\n7. V posudzovanom prípade ide podľa názoru odporcu o nepravú retroaktivitu a potenciálne je\nretroaktívnou normou dotknuté právo nástupníckej spoločnosti na zachovanie pôvodného\nvýmenného pomeru akcií bez povinnosti vyplatiť požadovaný rozdiel. Podľa odporcu možno\n2\n\nkonštatovať, že právna skutočnosť (zlúčenie) zostáva v platnosti po účinnosti právnej úpravy,\nzároveň však táto nová právna úprava tejto skutočnosti priraďuje následky vo forme nového práva,\nresp. novej povinnosti.\n8. Odporca v závere svojho podania (bez zaujatia konkrétneho stanoviska k prejednávanej veci)\nzdôrazňuje, že k prípustnosti nepravej retroaktivity je potrebné pristupovať v každom jednom\nprípade individuálne, a zároveň, že jej nekritický zákaz by bol prekážkou pri objektívne\nzdôvodnenej snahe upraviť existujúce právne vzťahy novým spôsobom, čím by došlo k nemožnosti\nzmeny existujúceho stavu v záujme právnej istoty.\nII.2. Vyjadrenie vlády Slovenskej republiky:\n9. Zo stanoviska vlády Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „vedľajší účastník“) vyplýva, že sa s návrhom nestotožňuje.\n10. Vedľajší účastník popri opise legislatívneho vývoja vrátane odkazu na transpozíciu príslušných\nobchodných smerníc Rady a podstaty inštitútu práva na vyrovnanie vo forme primeraného\npeňažného doplatku uviedol, že žalovaný v konaní pred navrhovateľom vychádza z izolovaného\ngramatického výkladu zákona bez zohľadnenia zásad ochrany akcionárov, osobitne zásady\nrovnakého zaobchádzania so všetkými akcionármi a ochrany menšinových akcionárov. Vedľajší\núčastník uviedol, že predmetné právo vníma ako osobitný prípad náhrady škody v podobe relutárnej\nreparácie.\n11. Vedľajší účastník poukázal aj na to, že do prijatia novely č. 657/2007 Z. z. existovala nežiaduca\nprax a nesprávny výklad § 218i Obchodného zákonníka, ktoré priznávali právo na vyrovnanie\nv podobe peňažného nedoplatku len akcionárom zanikajúcich spoločností, a nie aj akcionárom\nnástupníckej spoločnosti, a cieľom novely, ako výslovne uvádza dôvodová správa, bolo odstrániť\nju. Neznamená to však, že do jej prijatia nebol možný výklad prezentovaný v prospech existencie\ntohto práva u akcionára nástupníckej spoločnosti.\n12. Vedľajší účastník upriamil pozornosť tiež na to, že ak by ústavný súd vyhovel návrhu, mohlo by\nto viesť k posudzovaniu súladu práva na rovnaké zaobchádzanie s medzinárodnými zmluvami či\nzmluvami o ochrane investícií.\n13. Vedľajší účastník svoje podanie uzatvára tým, že namietané ustanovenie Obchodného\nzákonníka nemôže byť považované za retroaktívne, pretože neupravuje „nanovo“ práva, ktoré by\nakcionárom nepatrili už predtým, ale iba ustanovuje lehotu, v rámci ktorej si subjekty, ktorým\nv dôsledku nesprávneho výkladu a praxe bolo toto právo odopreté, môžu uplatniť takéto právo proti\nnástupníckej spoločnosti.\nII.3. Vyjadrenie sporových strán základného konania:\n14. Žalobca 1 predložil ústavnému súdu z vlastnej iniciatívy písomné podanie, v ktorom oznamuje\nsvoj vstup do konania. K predmetu konania na ústavnom súde v ňom uvádza, že (i) retroaktivita\n§ 768db Obchodného zákonníka bola zámerom zákonodarcu odôvodneným všeobecným záujmom\nnápravy protiústavného stavu, (ii) jeho začlenením do právneho poriadku nie je dotknuté žiadne\nkonkurenčné právo a, práve naopak, je zlepšená ochrana pred nezaslúženým majetkovým\nprospechom nástupníckych spoločností, (iii) predmetné ustanovenie nevytvára, ale práve odstraňuje\n3\n\nnežiaduci protiústavný a protiprávny stav a vyslovením protiústavnosti § 768db Obchodného\nzákonníka a stratou jeho účinnosti bude opäť nastolený protiústavný stav. Ďalej tiež zdôraznil, že\nkonanie, v ktorom vystupuje ako žalobca, začalo ešte pred tým, ako predmetné ustanovenie vstúpilo\ndo platnosti a účinnosti, pričom je presvedčený o tom, že ústavne konformným výkladom právnych\npredpisov pred novelou č. 657/2007 Z. z. je možné mu ním uplatnené právo priznať. Poukázal ďalej\nna to, že nie sú splnené podmienky na začatie konania o súlade právnych predpisov, pretože návrh\nnie je odôvodnený (chýba odôvodnenie retroaktivity a rozporu s ústavou, navrhovateľ prevzal len\nkonštatovania strán v konaní). Tiež uviedol, že doterajšie výsledky dokazovania (znaleckým\nposudkom) v konaní pred navrhovateľom nasvedčujú tomu, že výmenný pomer akcií nebol\nstanovený správne. Zhrnul vývoj právnej úpravy, resp. dôvody, ktoré viedli k novelizácii\nObchodného zákonníka, a uviedol, že v tomto prípade bola nepravá retroaktivita zákonodarcom\nnavrhnutá zámerne a nie je žiadnym omylom či nepozornosťou zákonodarcu.\n15. Z vlastnej iniciatívy predložil ústavnému súdu písomné podanie aj žalovaný v spore pred\nnavrhovateľom\nObsahom jeho podania bolo odôvodnenie\nmožnosti vstúpiť do konania pred ústavným súdom ako intervenient s odkazom na príslušné\nustanovenia Civilného sporového poriadku a odôvodnenie právneho záujmu na výsledku konania,\nk meritu veci nezaujal žiadne bližšie stanovisko.\n16. Ústavný súd konštatuje, že okruh účastníkov v konaní o súlade právnych predpisov je\nvymedzený v § 76 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nS ohľadom na povahu konania o súlade právnych predpisov je vylúčená intervencia odôvodená\nprimeraným použitím Civilného sporového poriadku. Postavenie intervenienta má význam\nv sporovom konaní, ak výsledok sporu potenciálne ovplyvní jeho hmotnoprávne vzťahy. Vtedy\nintervenient svojimi úkonmi podporuje niektorú stranu sporu. V konaní o súlade právnych\npredpisov neexistuje kontradiktórne postavenie účastníkov konania, preto je intervencia pojmovo\nvylúčená. Ústavný súd bude preto nazerať na podania sporových strán z konania navrhovateľa ako\nna nevyžiadané stanoviská zástupcov odbornej verejnosti podľa § 86 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde.\nII.4. Vyjadrenie (replika) navrhovateľa:\n17. Navrhovateľ k vyjadreniam odporcu a vedľajšieho účastníka zaujal stanovisko podaním, ktoré\nbolo ústavnému súdu doručené 23. januára 2020. Uviedol v ňom, že zotrváva na svojich dôvodoch\nuvedených v návrhu na začatie konania o nesúlade § 768db Obchodného zákonníka s ústavou,\na opätovne zhrnul, prečo je podľa jeho názoru predmetné ustanovenie neprípustne retroaktívne.\nNavrhovateľ nesúhlasí s názorom žalobcu 1 o tom, že predmetné ustanovenie „neupravuje nanovo\npráva, ktoré by akcionárom nástupnickej spoločnosti nepatrili už pred 1. januárom 2008, ale\nnaopak len ustanovuje lehotu, v rámci ktorej si subjekty ako nositelia tohto práva, ktoré im\nv dôsledku nesprávneho výkladu a právnej praxe bolo odopreté, môžu uplatniť voči nástupníckej\nspoločnosti“, a poukazuje na dôvodovú správu k novele č. 657/2007 Z. z., v ktorej je uvedené, že\ndôvodom zmeny je zabezpečiť rovnaké práva a ich ochranu všetkým akcionárom spoločností, ktoré\nsa podieľajú na splynutí alebo zlúčení, keďže pôvodným akcionárom nástupníckej spoločnosti táto\nochrana doteraz nebola priznaná.\n\n4\n\nII.5. Ústne pojednávanie:\n18. Navrhovateľ v podaní uvedenom v bode II.4 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil\nod ústneho pojednávania. Súhlas s prejednaním veci bez pojednávania vyjadril aj odporca v podaní\nuvedenom v bode II.1.\nIII.\nPosúdenie návrhu\n(východiská a právne závery ústavného súdu)\nIII.1. Splynutie a zlúčenie obchodných spoločností a vývoj relevantnej právnej úpravy:\n19. Všeobecná právna úprava zlúčenia a splynutia obchodných spoločností je v súčasnosti\nobsiahnutá v § 69, § 69a a § 69aa Obchodného zákonníka; pri každom type obchodnej spoločnosti,\nresp. pri družstve sú upravené špeciálne pravidlá upravujúce zlúčenie a splynutie so zreteľom\nna osobitosti jednotlivých obchodných korporácií. Právne normy týkajúce sa zlúčenia a splynutia\nakciových spoločností sa nachádzajú v § 218a – § 218lk Obchodného zákonníka, vzhľadom\nna špecifiká a zložitosť akciových spoločností ide o najpodrobnejšiu a najkomplexnejšiu úpravu\nzlúčenia a splynutia, ktorá sa primerane uplatní aj pre zlúčenie a splynutie spoločností s ručením\nobmedzeným (§ 152a Obchodného zákonníka).\n20. Zlúčením obchodnej spoločnosti sa rozumie proces, pri ktorom dochádza k zániku jednej alebo\nviacerých obchodných spoločností (zániku predchádza ich zrušenie bez likvidácie), pričom\nnástupníckou spoločnosťou sa stáva iná existujúca spoločnosť, na ktorú prechádza imanie\nspoločností zanikajúcich zlúčením. Na rozdiel od zlúčenia pri splynutí je nástupníckou\nspoločnosťou úplne nový subjekt, na ktorý prechádza imanie zanikajúcich spoločností.\n21. Z hľadiska prejednávanej veci je potrebné vnímať, že kým pri splynutí sa môžu stať akcionármi\nnástupníckej spoločnosti vždy len akcionári zanikajúcich spoločností, pri zlúčení môže nastať\nprípad, že akcionármi nástupníckej spoločnosti budú (zostanú) subjekty, ktoré pred zlúčením neboli\nakcionármi spoločností, ktoré zlúčením zanikli (boli akcionármi iba nástupníckej spoločnosti);\nprirodzene, nie je vylúčené, aby akcionári nástupníckej spoločnosti boli pred zlúčením súčasne\nakcionármi niektorej alebo všetkých spoločností zanikajúcich zlúčením. To znamená, že otázka\nexistencie aktívnej legitimácie akcionárov nástupníckej spoločnosti na uplatnenie práva\nna vyrovnanie vo forme peňažného doplatku vyvstáva iba pri zlúčení a vysvetľuje, prečo sa § 768db\nObchodného zákonníka týka len zlúčenia, a nie aj splynutia obchodných spoločností.\n22. Ústavný súd z dôvodu lepšej orientácie a prehľadu vývoja právnej úpravy na tomto mieste\nuvádza text § 218i Obchodného zákonníka v jeho pôvodnom znení účinnom od 1. januára 2002\npo jeho prijatí zákonom č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „novela č. 500/2001 Z. z.“), do 31. decembra 2007, t. j. do účinnosti\nnovely č. 657/2007 Z. z.:\n[§ 218i]\n„(1) Ak nie je výmenný pomer akcií spolu s prípadnými doplatkami v peniazoch určený zmluvou\no splynutí alebo zmluvou o zlúčení spoločností primeraný, každý z akcionárov splývajúcich alebo\n5\n\nzlučujúcich sa spoločností má voči nástupníckej spoločnosti právo na vyrovnanie vo forme\npeňažného doplatku.\n(2) Uplatňovať právo na vyrovnanie podľa odseku 1 na súde môžu iba akcionári, ktorí\na) boli akcionármi niektorej zo splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností v čase konania\nvalného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o splynutí alebo zlúčení spoločností, a do podania návrhu\nna súd nepreviedli žiadne akcie zanikajúcej spoločnosti ani akcie nástupníckej spoločnosti, ktoré\nnadobudli výmenou za akcie zanikajúcej spoločnosti, a\nb) nevzdali sa práva na vyrovnanie.\n(3) Akcionár sa môže vzdať práva na vyrovnanie. Vzdanie sa práva je účinné, ak je urobené\nv písomnej forme a doručené spoločnosti alebo ak sa akcionár vzdá práva na vyrovnanie na valnom\nzhromaždení zápisom do zápisnice. Vzdanie sa práva na vyrovnanie je účinné aj voči\nnadobúdateľom akcií, na ktoré sa vzťahuje.\n(4) Návrh na začatie konania podľa odseku 2 možno podať najneskôr do jedného roka odo dňa, keď\nbolo splynutie alebo zlúčenie spoločností zapísané do obchodného registra, inak toto právo zaniká.\n(5) Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi priznalo právo na vyrovnanie, je pre nástupnícku\nspoločnosť v určení priznaného práva akcionára záväzné aj voči ostatným akcionárom\na nástupnícka spoločnosť je povinná vyplatiť akcionárom na každú akciu, ktorá bola vydaná\nvýmenou za akcie zanikajúcich spoločností, rovnaký doplatok v peniazoch, prípadne vydať ďalšie\nakcie.\n(6) Ak bol výmenný pomer akcií neprimeraný, nie sú akcionári povinní vrátiť akcie nástupníckej\nspoločnosti ani prípadne vyplatené doplatky v peniazoch, ktoré nadobudli dobromyseľne na základe\ntakto určeného výmenného pomeru.“\n23. Podľa dôvodovej správy k novele č. 500/2001 Z. z.: „Navrhovaný nový blok § 218a až § 218o\nimplementuje do slovenského právneho poriadku články Tretej a Šiestej obchodnej smernice o fúzii\na rozdelení kapitálových spoločností.“ Osobitné odôvodnenie k § 218i Obchodného zákonníka či\nprávu na vyrovnanie vo forme doplatku dôvodová správa však neobsahuje.\n24. Novelou č. 657/2007 Z. z. bol § 218i Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. januára 2008\nzmenený takto:\n[§ 218i]\n„(1) Ak nie sú výmenný pomer akcií a prípadné doplatky v peniazoch určené zmluvou o splynutí\nalebo zmluvou o zlúčení spoločností primerané, každý akcionár, ktorý bol akcionárom niektorej\nzo spoločností podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, má právo, aby mu nástupnícka spoločnosť\ndoplatila primeraný peňažný doplatok. Na toto právo a podmienky jeho uplatnenia musia byť\nakcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného\nzhromaždenia, ktoré má rozhodovať o schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení\nspoločností.\n(2) Uplatňovať právo na primeraný peňažný doplatok podľa odseku 1 na súde môžu iba akcionári,\nktorí\n\n6\n\na) boli akcionármi niektorej zo spoločností podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí v čase konania\nvalného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o splynutí alebo zlúčení spoločností,\nb) boli na tomto valnom zhromaždení prítomní,\nc) požiadali o zápis ich nesúhlasného stanoviska s výmenným pomerom akcií a prípadnými\ndoplatkami v peniazoch do zápisnice z tohto valného zhromaždenia,\nd) do podania návrhu na súd nepreviedli žiadne akcie spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo\nsplynutí ani akcie nástupníckej spoločnosti, ktoré nadobudli výmenou za akcie spoločnosti\npodieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, a\ne) nevzdali sa práva na primeraný peňažný doplatok.\n(3) Akcionár sa môže vzdať práva na primeraný peňažný doplatok. Vzdanie sa práva je účinné, ak\nje urobené v písomnej forme a doručené spoločnosti alebo ak sa akcionár vzdá práva na primeraný\npeňažný doplatok na valnom zhromaždení zápisom do zápisnice. Vzdanie sa práva na primeraný\npeňažný doplatok je účinné aj voči nadobúdateľom akcií, na ktoré sa vzťahuje.\n(4) Návrh na začatie konania podľa odseku 2 možno podať najneskôr do jedného roka odo dňa, keď\nbolo splynutie alebo zlúčenie spoločností zapísané do obchodného registra, inak toto právo zaniká.\n(5) Nástupnícka spoločnosť zašle akcionárovi návrh zmluvy určujúci nový výmenný pomer akcií,\nprípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom alebo návrh zmluvy určujúci primeraný\npeňažný doplatok najneskôr v lehote 30 dní od zápisu zlúčenia alebo splynutia spoločností\ndo obchodného registra.\n(6) Návrh zmluvy podľa odseku 5 musí okrem náležitostí podľa osobitného zákona obsahovať\na) hodnotu jednotlivých vymieňaných akcií a\nb) lehotu na prijatie návrhu zmluvy, ktorá však nesmie byť kratšia ako 14 dní od doručenia návrhu.\n(7) Ak oprávnený akcionár nepodá návrh na začatie súdneho konania o preskúmaní návrhu zmluvy\npodľa odseku 5 v lehote podľa odseku 6 písm. b) považuje sa taký návrh za prijatý. Ak oprávnený\nakcionár podá návrh na začatie súdneho konania podľa predchádzajúcej vety, je na konanie\na rozhodnutie veci príslušný súd podľa sídla nástupníckej spoločnosti.\n(8) Ak akcionár nesúhlasí s výškou poskytnutého peňažného doplatku, rozhodujúca bude všeobecná\nhodnota peňažného doplatku zistená v súdnom konaní začatom podľa odseku 2 v lehote podľa\nodseku 4 s využitím prípadne aj znaleckého dokazovania. Náklady dokazovania preddavkovo platí\nnástupnícka spoločnosť. Na vypracovanie znaleckého posudku súd ustanoví znalca zo zoznamu\nvedeného podľa osobitného predpisu. Hodnota peňažného doplatku zisteného v súdnom konaní\nbude určená ako rozdiel hodnoty akcií spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí\na hodnoty akcií nástupníckej spoločnosti. Ustanovenie tohto odseku sa primerane použije aj\nna preskúmanie návrhu zmluvy podľa odseku 5 a v nej uvedeného ponúkaného peňažného\nprotiplnenia v súdnom konaní podľa odseku 7.\n(9) Ak tento zákon neustanovuje inak, primeraný peňažný doplatok nesmie byť nižší ako\na) hodnota najvyššieho peňažného doplatku poskytnutého jednotlivým akcionárom za rovnakú\nakciu a zároveň nesmie byt nižší ako\n\n7\n\nb) rozdiel hodnoty akcií spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a hodnoty akcií\nnástupníckej spoločnosti, pričom určená hodnota akcií nesmie byť nižšia ako hodnota čistého\nobchodného imania pripadajúceho na jednu akciu podľa poslednej účtovnej závierky; v prípade, ak\nje spoločnosť povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, použijú sa údaje poslednej\nkonsolidovanej účtovnej závierky; a zároveň nesmie byť určená hodnota akcií spoločností\npodieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí nižšia ako priemerný kurz akcií spoločností, ktoré sa\npodieľajú na zlúčení alebo splynutí a ktorých akcie sú obchodované na regulovanom trhu,\ndosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred uložením návrhu zmluvy\no zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností do zbierky listín.\n(10) Navrhovaná hodnota peňažného doplatku podľa odseku 5 sa mení na zistenú hodnotu\npeňažného doplatku podľa odseku 8, ktorá nesmie byť nižšia ako hodnota peňažného doplatku\npodľa odseku 9.\n(11) Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi priznalo právo na primeraný peňažný doplatok, je\npre nástupnícku spoločnosť v určení priznaného práva akcionára záväzné aj voči ostatným\nakcionárom a nástupnícka spoločnosť je povinná vyplatiť akcionárom na každú akciu rovnaký\ndoplatok v peniazoch, prípadne vydať ďalšie akcie.\n(12) Ak bol výmenný pomer akcií neprimeraný, akcionári nie sú povinní vrátiť akcie. Ustanovenia\no bezdôvodnom obohatení a zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.“\n25. Súčasťou novely č. 657/2007 Z. z. účinnej od 1. januára 2008 bolo aj vloženie § 768da\na § 768db v nasledujúcom znení:\n[§ 768da]\n„Splynutie alebo zlúčenie akciových spoločností, ktoré začalo do nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona, sa spravuje podľa doterajších právnych predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 768db\na § 768dc).“\n[§ 768db]\n„(1) Akcionár nástupníckej spoločnosti, na ktorú pri zlúčení spoločností podľa doterajších\npredpisov prešlo alebo prechádza imanie zanikajúcich spoločností, má právo uplatniť si právo\nna vyrovnanie podľa § 218i ods. 1, ak\na) bol akcionárom niektorej zo spoločností podieľajúcej sa na zlúčení v čase konania valného\nzhromaždenia, ktoré rozhodlo o zlúčení spoločností a do podania návrhu na súd nepreviedol žiadne\nakcie nástupníckej spoločnosti, a\nb) nevzdal sa práva na vyrovnanie.\n(2) Návrh na začatie konania podľa odseku 1 možno podať najneskôr do jedného roka odo dňa\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona.\n(3) Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi priznalo alebo prizná právo na peňažný doplatok, je\npre nástupnícku spoločnosť v určení priznaného práva akcionára záväzné aj voči ostatným\nakcionárom a nástupnícka spoločnosť je povinná vyplatiť akcionárom rovnaký peňažný doplatok.“\n26. Z hľadiska legislatívneho vývoja je potrebné poznamenať, že z dôvodovej správy k novele\nč. 657/2007 Z. z. [k bodom 66 a 67 (§ 218i a § 218j)] vyplýva: „Dôvodom pre zmenu doterajšieho\n8\n\nznenia ustanovenia § 218i a § 218j OBZ bola pripomienka Generálnej prokuratúry SR, ktorá bola\nvznesená v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona, pričom pripomienka\nbola označená ako zásadná. Generálna prokuratúra SR v nej namietala nesúlad niektorých\nustanovení OBZ (§ 218a ods. 1 písm. b), § 218g ods. 1 a 2, § 218i ods. 2 písm. a), § 218i ods. 5,\n§ 218i ods. 6 a § 218j ods. 1 ) vo vzťahu k pôvodným akcionárom nástupníckej spoločnosti\nzúčastnenej na zlúčení akciových spoločností s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne jej článkom\n1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 3 a 4, článkom 20 ods. 1 a 4\na článkom 46 ods. 1, ako aj nesúlad s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a článkom 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd v spojení s článkom 18 tohto dohovoru (oznámenie Federálneho\nministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) a so všetkými dvojstrannými medzinárodnými\nzmluvami o ochrane a podpore investícií, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zmena\npredmetných ustanovení má zabezpečiť rovnaké práva a ich ochranu všetkým akcionárom všetkých\nspoločností, ktoré sa podieľajú na splynutí alebo zlúčení bez ohľadu na to, či sa jedná o akcionárov\nspoločnosti v dôsledku splynutia alebo zlúčenia zanikajúcej alebo o akcionárov spoločnosti,\nna ktorú v rámci zlúčenia prechádza imanie zanikajúcich spoločností. Pôvodným akcionárom, teda\nakcionárom spoločnosti, na ktorú pri zlúčení prechádza imanie zanikajúcej alebo zanikajúcich\nspoločností, doposiaľ nebola priznaná rovnaká ochrana ich doterajších legálne nadobudnutých\npráv vyplývajúcich z vlastníctva akcií preberajúcej (nástupníckej) spoločnosti, ako akcionárom tej\nalebo tých spoločností, ktoré v procese zlúčenia zanikajú. Uvedený nesúlad je najvypuklejší najmä\npri realizácii ich doterajšieho práva na vyrovnanie a/alebo práva na odkúpenie akcií nástupníckou\nspoločnosťou.“\n27. Nemožno však prehliadnuť, že pôvodné znenie návrhu novely obsahovalo text § 768da\nObchodného zákonníka v nasledujúcom znení: „Právo akcionárov nástupníckej spoločnosti\nna vyrovnanie alebo na odkúpenie akcií, jeho uplatnenie, ako aj súdne konania začaté na jeho\nzáklade pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa tohto zákona.“ Až v priebehu\nlegislatívneho procesu v národnej rade došlo k takej úprave znenia novely, že do nej bol začlenený\n§ 768db Obchodného zákonníka s nasledujúcim odôvodnením uvedeným v spoločnej správe\nvýborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene\na doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov (tlač 436),\nvo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní: „Ustanovenia § 218a ods. 1\npísm. b), § 218g ods. 1 a 2, § 218i ods. 2 písm. a), § 218i ods. 5, § 218i ods. 6 a § 218j ods. 1\nObchodného zákonníka vo vzťahu k pôvodným akcionárom nástupníckej spoločnosti zúčastnenej\nna zlúčení akciových spoločností nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 3\na 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 18 tohto dohovoru (oznámenie\nFederálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) a so všetkými dvojstrannými\nmedzinárodnými zmluvami o ochrane a podpore investícií, ktorými je Slovenská republika viazaná.\nPodľa doterajšej právnej úpravy akcionárom spoločností zanikajúcich v procese zlúčenia zákon\npriznáva alebo umožňuje priznať právo na doplatok v peniazoch až do výšky 10% menovitej\nhodnoty akcií (§ 218a ods. 1 písm. b), § 218e ods. 1), právo na náhradu škody spôsobenej\n\n9\n\nporušením povinností členmi predstavenstva, dozornej rady alebo audítormi (§ 218g), právo\nna vyrovnanie ako súdne vymáhateľné právo vo forme peňažného doplatku alebo vydaním ďalších\nakcií (§ 218i ods. 2 a 5), právo na odkúpenie akcií za primeranú kúpnu cenu (§ 218j ods. 1), právo\nna vyrovnanie vo forme peňažného doplatku, ak kúpna cena za odkúpené akcie nie je primeraná\n(§ 218j ods. 5). Pôvodným akcionárom nástupníckej spoločnosti (teda akcionárom spoločnosti,\nna ktorú pri zlúčení spoločností prechádza imanie zanikajúcich spoločností) zákonodarca nepriznal\nžiadne z týchto práv ani žiadne právne prostriedky na uplatnenie a ochranu ich doterajších práv\nvyplývajúcich z vlastníctva akcií v akciovej spoločnosti zúčastnenej na zlúčení. Tieto nedostatky\nnavrhovaná právna úprava odstraňuje.“ Súčasne bol upravený aj § 768da, a to do podoby jeho\naktuálneho znenia.\nIII.2. Inštitút práva na primeraný peňažný doplatok:\n28. Dôsledkom splynutia či zlúčenia obchodných spoločností je kvantitatívny i kvalitatívny nárast\nimania nástupníckej spoločnosti, pretože dochádza k spojeniu majetkovej bázy viacerých subjektov.\nZároveň spravidla dochádza k zmene počtu podielnikov nástupníckej spoločnosti – ak nevyužije\nniekto z existujúcich podielnikov právo nestať sa účastníkom nástupníckej spoločnosti, v zásade\nplatí, že nástupnícka spoločnosť v prípade splynutia pohltí všetkých akcionárov splývajúcich\nspoločností a pri zlúčení nástupnícka spoločnosť bude pozostávať zo všetkých akcionárov\nzlučujúcich sa spoločností a z dovtedajších akcionárov nástupníckej spoločnosti.\n29. Zmena objemu imania a počtu podielnikov si vyžaduje, aby boli nanovo upravené vnútorné\npomery v nástupníckej spoločnosti, a to predovšetkým aby podiely boli rozvrhnuté tak, že budú\nzohľadňovať nový rozsah imania a zároveň novo vytvorený vnútorný pomer jednotlivých\npodielnikov na ňom. Na zabezpečenie tohto cieľa právny poriadok v prípade akciovej spoločnosti\npredpisuje určiť primeraný výmenný pomer akcií nástupníckej spoločnosti určených na výmenu\nza akcie zanikajúcich spoločností. Z koncepcie zlúčenia a splynutia vyplýva, že primeranosť\nvýmenného pomeru predstavuje mimoriadne dôležitý nástroj na to, aby zlúčenie a splynutie\nnezasiahlo do práv spoločností, ktorých sa týka, resp. ich akcionárov, a právny poriadok preto pre\nstanovenie výmenného pomeru kladie dôraz na expertný prvok pri jeho určovaní (pri akciových\nspoločnostiach vyplýva najmä z § 218a ods. 3 Obchodného zákonníka).\n30. Z pohľadu stability právnych vzťahov (vnútorných, ale aj vonkajších, do ktorých spoločnosti\nvstupujú) nie je želateľné, aby proces zlúčenia či splynutia, ktorý už bol dovŕšený zápisom\ndo obchodného registra, bol vyhlásený za neplatný z dôvodu vád, ktorými mohol byť zaťažený jeho\npriebeh, a to najmä prostredníctvom vyslovenia neplatnosti uznesení valných zhromaždení, ktorými\nbolo zlúčenie, resp. splynutie schválené. Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS\nz 9. októbra 1978 (čl. 22) či v súčasnosti platný a účinný § 218h Obchodného zákonníka indikujú,\nže neplatnosť má byť ultima ratio možnosťou v prípade vád procesu zlúčenia a splynutia a možnosť\njej uplatnenia ohraničujú vecne (zúženie dôvodov neplatnosti) aj časovo (prekluzívna lehota\nna uplatnenie neplatnosti); podľa § 218h ods. 2 Obchodného zákonníka výslovne platí, že\nneprimeraný výmenný pomer nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti uznesení príslušných\nvalných zhromaždení.\n31. Normotvorcovia na európskej a národnej úrovni preto vytvorili mechanizmy, ktoré majú viesť\nk tomu, aby bolo zlúčenie a splynutie akciovej spoločnosti vybavené dostatočnou a priori, ako aj\n10\n\na posteriori ochranou a zárukami. Napriek tomu, že sa kladú vysoké nároky na určenie výmenného\npomeru (nezávislý expert, schválenie všetkými dotknutými spoločnosťami, správy predstavenstva,\nprincíp publicity a pod.), nemožno vylúčiť pochybenie pri jeho stanovení, resp. zlyhanie\nmechanizmov ochrany a priori. Pre dodatočnú ochranu akcionárov právny poriadok upravuje právo\nna primeraný peňažný doplatok (§ 218i Obchodného zákonníka) a právo na odkúpenie akcií (§ 218j\nObchodného zákonníka).\n32. Podstatou práva na primeraný peňažný doplatok (do účinnosti novely č. 657/2007 Z. z. bol\npoužívaný pojem právo na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku) je oprávnenie dotknutého\nakcionára, ktorý sa domnieva, že výmenný pomer nebol určený primerane, požadovať\nod nástupníckej spoločnosti vyrovnanie v peňažnej podobe žalobou v civilnom sporovom konaní.\n33. Ako už bolo spomenuté, § 218i Obchodného zákonníka, resp. vôbec celá právna úprava\nzlúčenia akciovej spoločnosti sa stali súčasťou Obchodného zákonníka prostredníctvom jeho novely\nč. 500/2001 Z. z. Išlo o veľkú aproximačnú novelu Obchodného zákonníka, ktorou boli\ndo slovenského obchodného práva transponované početné obchodné smernice. Ústavný súd\nkonštatuje, že inštitút práva na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku tretia obchodná smernica\nnepozná a táto iba v minimálnej miere definuje úpravu inštitútov a posteriori ochrany zlúčenia\n(určenie minimálneho štandardu nárokov, čl. 20 a 22 tretej obchodnej smernice). Zo sprievodnej\nlegislatívnej dokumentácie k novele Obchodného zákonníka z roku 2001 nevyplýva, z akých\nprameňov zákonodarca pri koncipovaní § 218i Obchodného zákonníka vychádzal, komparatívnou\nanalýzou však ústavný dospel k záveru, že obdobný inštitút je súčasťou rakúskeho zákona\no akciových spoločnostiach (§ 225c a nasl.) a nemeckého zákona o premene obchodných\nspoločností (§ 15). Zdá sa, že predobrazom slovenskej právnej úpravy bola rakúska právna úprava –\ntá síce počíta s preskúmaním výmenného pomeru v osobitnom mimosporovom konaní\n(Überprüfungsverfahren), zároveň však obsahuje viaceré prvky, pri ktorých je inšpirácia\nslovenského zákonodarcu zjavná. Rakúsky model však iba nadväzuje na nemeckú právnu úpravu;\nz dostupných prameňov vyplýva, že autorstvo k tomuto inštitútu patrí nemeckému zákonodarstvu\na prvýkrát sa objavilo v historických úpravách premien obchodných spoločností z tridsiatych rokov\n20. storočia (k historickému vývoju nemeckej a rakúskej právnej úpravy bližšie MOLLNHUBER,\nT. Umtauschverhältnis und Unternehmensbewertung bei der Verschmelzung. Eine Untersuchung\nzum deutschen und österreichischen Aktienrecht : Verlag Dr. Otto Schmidt, 2017, s. 9. a nasl.).\nIII.3. Závery ústavného súdu k podstate sporu vedeného pred navrhovateľom:\n34. Úlohou ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov nie je uvažovať o výklade\na aplikácii právnych predpisov v spore, v ktorom sa vynoril možný nesúlad určitého právneho\npredpisu s právnymi predpismi vyššej právnej sily, prípadne posudzovať už vykonaný výklad\na aplikáciu právnych noriem všeobecným súdom. Ústavný súd však na účely náležitého posúdenia\nprejudiciality napadnutej právnej normy a jej významu v celkovom kontexte prejednávanej veci\nmusí v podstatnej miere poznať jadro sporu vedeného pred navrhovateľom.\n35. V civilnom spore vedenom pred navrhovateľom je rozhodujúcou spornou právnou otázkou, či\nv prípadoch zlúčenia obchodných spoločností právo na primeraný peňažný doplatok podľa § 218i\nObchodného zákonníka prináleží aj akcionárovi nástupníckej spoločnosti (takému, ktorý nebol\nakcionárom niektorej zo spoločností, ktorá zlúčením zanikla). Kľúčom k odpovedi na túto otázku\n11\n\nv skutkových okolnostiach sporu je interpretácia § 218i Obchodného zákonníka v jeho pôvodnom\nznení (do 31. decembra 2007), samozrejme, v celej šírke s ostatnými relevantnými ustanoveniami\nkódexu obchodného práva. Z textu Obchodného zákonníka už v znení novely č. 500/2001 Z. z.,\nale pred novelou č. 657/2007 Z. z. vyplýva, že v súvislosti so zlúčením a splynutím pre označenie\njednotlivých kategórií subjektov používa predovšetkým termíny „zanikajúca spoločnosť“\na „nástupnícka spoločnosť“, ktorá je definovaná v § 69 ods. 2 Obchodného zákonníka ako\n„spoločnosť, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti“. Obsah týchto pojmov je\njednoznačný a nevyvoláva významnejšie interpretačné spory.\n36. Na mnohých miestach právnej úpravy zlúčenia a splynutia vrátane § 218i Obchodného\nzákonníka v znení účinnom pred novelou č. 657/2007 Z. z. obchodnoprávny kódex používa slovné\nspojenie „splývajúce alebo zlučujúce sa spoločnosti“, napríklad v kontexte vymedzenia určitej\nskupiny spoločností participujúcich na zlúčení a splynutí alebo vymedzenia ich akcionárov. V praxi\nsa malo stať sporným, či tento pojem zahrňuje iba tie spoločnosti, ktoré v dôsledku procesu\nsplynutia alebo zlúčenia zanikajú, alebo aj nástupnícku spoločnosť.\n37. Pri interpretácii slov „splývajúce alebo zlučujúce sa spoločnosti“ ústavný súd nenachádza\nžiadnu rozumnú prekážku toho, prečo by nemalo ísť o sumárne označenie pre zanikajúce\nspoločnosti, ale aj nástupnícku spoločnosť; je nepochybné, že v širšom slova význame patrí medzi\nzlučujúce sa spoločnosti aj nástupnícky subjekt. Ústavný súd určite nemusí pripomínať, že jazykový\nvýklad je vždy potrebné vhodne doplniť o výklad e ratione legis a orgán aplikujúci právo musí\nvziať do úvahy aj širší kontext právnej úpravy vrátane historických súvislostí, ako aj cieľa, ktorý\nprávna úprava sleduje. Ústavný súd prisvedčuje argumentácii vedľajšieho účastníka, že zohľadnený\nmusí byť aj princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými akcionármi, resp. ochrany minoritných\nakcionárov.\n38. Ústavný súd neprehliadol, že novelou č. 657/2007 Z. z. bol zmenený nielen text § 218i\nObchodného zákonníka, ale aj ďalšie ustanovenia upravujúce zlúčenie a splynutie, a to tak, že\nslovné spojenie „splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností“ bolo nahradené slovami\n„spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení“. Napriek tomu, že dôvodová správa\nuvádza, že táto zmena je vyvolaná potrebou priznať práva, ktoré majú akcionári zanikajúcich\nspoločností, aj akcionárom nástupníckej spoločnosti, podľa názoru ústavného súdu išlo oveľa viac\niba o určitú korekciu nejednoznačného textu právnych noriem umožňujúcich rôzny výklad.\n39. Ústavný súd dáva do pozornosti aj komparatívne hľadisko. Z rakúskej právnej úpravy, ktorá –\nako je už uvedené – bola pravdepodobným vzorom pre slovenských tvorcov inštitútu práva\nna primeraný peňažný doplatok, vyplýva, že takéto právo je priznané aj akcionárom nástupníckej\nspoločnosti. Ústavný súd tiež eviduje rozhodnutie Spolkového rakúskeho ústavného dvora\n(rozhodnutie č. k. G175/10 z 21. septembra 2011), ktorým za protiústavné určil vylúčenie tohto\npráva pre akcionárov, ktorí mali menej ako 1 % akcií, resp. objem ich akcií bol menší ako hodnota\n70 000 eur; ústavný súd ho vníma ako odobrenie postoja, že uvedený nárok má byť prístupný\nvšetkým akcionárom. Je pravdou, že naproti tomu nemecká právna úprava predmetné právo\npriznáva výlučne akcionárom zlučujúcich sa spoločností (a teda nepriznáva akcionárom\nnástupníckej spoločnosti), čo je však v nemeckej právnickej spisbe označované ako „snáď\nnajstaršia chyba v právnej úprave zlúčení“ a je to predmetom trvalej kritiky (MOLLNHUBER, T.\nUmtauschverhältnis und Unternehmensbewertung bei der Verschmelzung. Eine Untersuchung zum\n\n12\n\ndeutschen und österreichischen Aktienrecht : Verlag Dr. Otto Schmidt, 2017, s. 232 – s viacerými\nodkazmi na literatúru). Podobne aj český zákon č. 125/2008 Sb. o přeměnách obchodních\nspolečností a družstev ve znění pozdějších předpisů výslovne zakotvuje takéto oprávnenie\npre akcionárov nástupníckej spoločnosti (§ 45 – § 49 v spojení s § 63 ods. 1).\n40. Ústavný súd je presvedčený, že uplatnením uvedených interpretačných prístupov je možné\ndospieť k presvedčivému a jednoznačnému záveru o tom, či právo na peňažné vyrovnanie podľa\n§ 218i Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2007 patrí aj akcionárom\nnástupníckej spoločnosti (ktorí neboli akcionármi spoločností, ktoré v dôsledku zlúčenia zanikli).\nIII.4. Prejudicialita napadnutej normy v spore pred navrhovateľom:\n41. Predpokladom na vykonanie meritórneho posúdenia súladu právneho predpisu nižšej právnej\nsily s právnym predpisom vyššej právnej sily, ktoré je iniciované všeobecným súdom, je\nskutočnosť, že ustanovenie právneho poriadku, ktorého ústavnosť všeobecný súd spochybňuje, má\npre spor bezprostredný význam. Ak by to tak nebolo, mohol by sa ústavný súd stať orgánom\nakademickej kontroly ústavnej konformnosti právneho predpisu, ktorý by si zaumienil všeobecný\nsúd preskúmať bez toho, aby mal akýkoľvek význam pre ním prejednávanú vec.\n42. Doktrína, ktorá vyplýva z právnej úpravy a je ústavným súdom konštantne v jeho rozhodovacej\nčinnosti potvrdzovaná, vyžaduje, aby v každom konaní o súlade právnych predpisov začatom\nna návrh všeobecného súdu ústavný súd náležite preskúmal vzťah napádaných ustanovení právneho\nporiadku k predmetu konania pred všeobecným súdom. Ústavný súd zdôrazňuje, že tento prístup je\nv jeho judikatúre stabilne potvrdzovaný; v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutia sp. zn.\nPL. ÚS 24/2020, resp. PL. ÚS 6/2021 s odkazmi na skoršiu rozhodovaciu činnosť.\n43. Nevyhnutným predpokladom na posúdenie prejudiciality napadnutého ustanovenia je vecná\npôsobnosť, resp. časová účinnosť novely č. 657/2007 Z. z. Pre ich určenie je v danom prípade\nrozhodujúce znenie § 768da Obchodného zákonníka, ktoré síce nebolo navrhovateľom napadnuté,\nústavný súd ho však nemôže prehliadať a prechodné ustanovenia novely musí posúdiť v celom\nkontexte. Zo systematiky prechodných ustanovení, nadväzujúc na text § 768da Obchodného\nzákonníka, ústavný súd vyvodzuje, že § 768db Obchodného zákonníka sa uplatní iba pri zlúčeniach,\nktoré neboli ukončené do účinnosti novely č. 657/2007 Z. z.; v spore prejednávanom pred\nnavrhovateľom bolo zlúčenie ukončené ešte v roku 2002. Aplikácia § 768db Obchodného\nzákonníka podľa ústavného súdu navyše prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď by akcionár\nnástupníckej spoločnosti právo na primeraný doplatok uplatnil žalobou po 1. januári 2008. V tomto\nprípade preto platí, že vecný rozsah, resp. intertemporalita napadnutého ustanovenia novely\nč. 657/2007 Z. z. jednoznačne vylučujú, aby sa v spore vedenom pred navrhovateľom aplikovalo\nnapadnuté ustanovenie, čo neumožňuje posudzovanie namietanej retroaktivity.\n44. Ústavný súd pri komplexnom posudzovaní veci nemohol prehliadnuť určitý vnútorný rozpor\nmedzi § 768da a § 768db Obchodného zákonníka. Izolované znenie či výklad § 768db Obchodného\nzákonníka by mohli nabádať k záveru, že sa vzťahuje na všetky zlúčenia bez ohľadu na to, či boli\nv čase účinnosti novely ukončené – nasvedčuje tomu slovo „prešli“ v § 768db ods. 1 Obchodného\nzákonníka, ako aj určenie jednoročnej lehoty na uplatnenie žaloby podľa § 768db ods. 2\nObchodného zákonníka počítanej od účinnosti zákona. Ústavný súd sa môže iba domnievať, ako\ndošlo k vzniku takého rozporu; ako pravdepodobný sa javí záver, že parlamentné výbory\n13\n\nv legislatívnom procese dospeli k presvedčeniu, že práve pôvodne navrhované znenie § 768da\nObchodného zákonníka (pozri bod 26) by mohlo byť z hľadiska spätných účinkov neprimerané\na pokúsili sa ho zmierniť. Ústavnému súdu však neprináleží – a už vôbec nie na účely tohto konania\n– pátrať po príčinách legislatívnej nedôslednosti a v tomto prípade pri posúdení vecných a časových\núčinkov novely č. 657/2007 Z. z. musel prednostne vziať do úvahy jasne normované pravidlo\nvyjadrené v § 768da Obchodného zákonníka.\nIV.\nZhrnutie\n45. Podľa § 88 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd v konaní o súlade právnych\npredpisov nezistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily, jeho časti alebo\nniektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou\nzmluvou, návrhu na začatie konania alebo jeho časti nevyhovie.\n46. Vzhľadom na dôvody opísané v časti III ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. decembra 2022\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n14", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "obchodná spoločnosť-akciová spoločnosť", "zmena právnej úpravy", "súlad-súlad právnych predpisov", "intertemporalita", "interpretácia právnych noriem", "obchodná spoločnosť-akciová spoločnosť", "súlad-súlad právnych predpisov", "zmena právnej úpravy", "intertemporalita"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:93d46d44-6260-4514-aae9-c20ddb610773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1"}, {"guid": "ussr:8ce90b24-13ac-47db-857f-88dfa859d629", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1"}], "citovane_v": []}