{"guid": "ussr:6026b3ad-4171-43d9-8cca-6c762707ff06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2022 z 2. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. marca 2022, sp. zn. PL. ÚS 3/2022, ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2022-03-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6026b3ad-4171-43d9-8cca-6c762707ff06", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2022.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 3/2022-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany\nLaššákovej, Miloša Maďara (sudca spravodajca), Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho,\nRoberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu Okresného súdu Bratislava II na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 23 ods. 5 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 8. júna 2020 doručený návrh Okresného súdu Bratislava II (ďalej len\n„okresný súd“ alebo „navrhovateľ) zastúpeného sudkyňou JUDr. Evou Bielikovou na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) o súlade § 23 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no vlastníctve bytov“) s čl. 20 ods. 4 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 7 ods. 5 ústavy.\n2. Okresný súd vo svojom návrhu uvádza, že sa pred ním vedie civilné sporové konanie sp. zn.\n16C/28/2017 v právnej veci žalobcu\nproti žalovaným\n. o určenie, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nie sú zaťažené vecným\nbremenom spočívajúcim v práve stavby podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov.\n3. Okresný súd v návrhu spochybňuje ústavnú a medzinárodnoprávnu konformitu § 23 ods. 5\nzákona o vlastníctve bytov, podľa ktorého „ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká\nk pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností“.\nNávrh na začatie konania odôvodňuje tým, že aplikácia § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov\nv tomto prípade nespĺňa predpoklady na nútené obmedzenie vlastníckeho práva vymedzené\nústavou, ktoré je v zmysle čl. 20 ods. 4 ústavy možné iba za kumulatívneho splnenia štyroch\npodmienok – v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu.\n\nAk nie je splnená čo i len jedna z nich, nie je takýto zásah do vlastníckeho práva ústavne\nkonformný. Okresný súd preto namieta ústavnosť napadnutého ustanovenia s čl. 20 ods. 4, čl. 13\nods. 4 a čl. 7 ods. 5 ústavy. Podľa okresného súdu je aplikácia napadnutého ustanovenia rozporná\ns podstatou a zmyslom vlastníckeho práva a toto ustanovenie nebolo použité na ustanovený cieľ.\n4. Okresný súd v návrhu cituje ustanovenia ústavy, ako aj ďalších právnych predpisov, ktoré súvisia\ns podaním. Pri tom uvádza aj judikatúru ústavného súdu, konkrétne sp. zn. PL. ÚS 38/95 a sp. zn.\nPL. ÚS 4/00. Vyslovuje obavu z „holého vlastníctva“, ktorú definuje ako nemožnosť vlastníkov\ns predmetom vlastníctva nakladať, užívať si ho, udržiavať ho, zabrániť jeho znehodnoteniu\nalebo skaze, a taktiež nemožnosť primeraného výnosu plynúceho z vlastníctva. Argumentuje tiež,\nže v predmetnom prípade sú „vlastníci bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom\ndome oprávnení bezodplatne užívať zákonné vecné bremeno zriadené bytovým zákonom\nk nehnuteľnostiam“. Práve v disproporcii medzi potlačenými znakmi vlastníckeho práva\na jeho obmedzeniami vyplývajúcimi zo zákonného vecného bremena vidí okresný súd neústavnosť\nnapadnutého ustanovenia.\n5. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania argumentuje aj ustanovením čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) a nadväzujúcou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Tento právny základ\nvšak okresný súd v petite návrhu na začatie konania nijako nespomína a navrhuje len rozpor\ns už spomenutými ustanoveniami ústavy.\n6. Napriek uvedeným formálnym nedostatkom podania, najmä neuvedenie potenciálneho rozporu\nčl. 1 dodatkového protokolu s napadnutým ustanovením v petite podania, ústavný súd pripomína,\nže dlhodobo interpretuje ústavné zakotvenia základných práv vrátane čl. 20 „vo svetle“ ustanovení\ndohovoru a stabilizovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. PL. ÚS 15/98,\nPL. ÚS 22/00). Tým si ctí medzinárodné záväzky Slovenskej republiky (obdobne PL. ÚS 17/00,\nPL. ÚS 44/03, PL. ÚS 24/2014, PL. ÚS 10/2014).\n7. Navrhovateľ v podaní taktiež uvádza aj čl. 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie\n(ďalej len „charta“). Toto ustanovenie, podobne ako v prípade dohovoru, sa v petite návrhu vôbec\nneuvádza. Súčasne sa okresný súd nijako nezaoberá aplikovateľnosťou charty v konkrétnom\nprípade (podľa čl. 51 a 52 charty). S ohľadom na špecifický charakter pôsobnosti charty,\nktorá v tomto prípade nie je relevantná, nebude na toto ustanovenie v ďalšom konaní prihliadnuté.\n8. Na základe uvedeného sa teda navrhovateľ domnieva, že v prerokúvanej veci boli splnené\npodmienky na konanie o súlade uvedených právnych predpisov, a navrhuje, aby ústavný súd prijal\ntento návrh na ďalšie konanie a rozhodol o tom, že § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov\nje v nesúlade s čl. 20 ods. 4 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 7 ods. 5 ústavy.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n9. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n[čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému\n\n2\n\nprerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1\npísm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚčelom predbežného prerokovania návrhu je určenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať\nna ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n10. Ústavný súd považoval za preukázané, že navrhovateľ uznesením č. k. 16C/28/2017-960\nz 15. januára 2020 (právoplatnosť 22. januára 2020, pozn.) prerušil konanie v sporovej veci žalobcu\nproti žalovaným\nčím splnil procesnú\npodmienku nevyhnutnú na začatie konania o súlade právnych predpisov na návrh všeobecného súdu\nvyplývajúcu z čl. 144 ods. 2 ústavy (pozri sp. zn. PL. ÚS 39/2014).\n11. Ústavný súd tak návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že návrh okresného\nsúdu je v okolnostiach prejednávanej veci potrebné odmietnuť.\n12. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku súd konanie preruší,\nak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade\nprávnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania.\n13. Podľa § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\nústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily\nalebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná\na vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti so svojou\nrozhodovacou činnosťou.\n14. Abstraktne normovanú požiadavku súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou [čl. 144 ods. 2\nústavy a § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde] ako podmienku pre vznik aktívnej legitimácie\nvšeobecného súdu na podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 ústavy už ústavný súd vo svojej\ndoterajšej judikatúre bližšie interpretoval.\n15. Aktuálne uplatňovaná judikatúra ústavného súdu o podstate ústavnej (čl. 144 ods. 2 ústavy)\ni zákonnej [§ 74 písm. d) zákona o ústavnom súde] podmienky pre vznik aktívnej legitimácie\nvšeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sa zakladá\nv prvom rade na téze o nutnosti subsumpcie skutkového stavu zisteného v rozhodovacej činnosti\nvšeobecného súdu pod právnu normu, ktorá je podľa názoru všeobecného súdu protiústavná;\na v rade druhom, na spôsobilosti derogačného nálezu ústavného súdu, ktorý je navrhovaný\nvšeobecným súdom v petite jeho návrhu, viesť k odlišnému záveru v merite konania\npred všeobecným súdom v porovnaní s takým rozhodnutím, ktoré by bolo výsledkom aplikácie\nprávnej normy navrhnutej na derogáciu. Všeobecný súd je teda aktívne legitimovaný len na taký\nnávrh derogačného nálezu, ktorý má potenciál ovplyvniť meritórne rozhodnutie všeobecného súdu\nv konkrétnom, ním prerušenom konaní. Pri nesplnení uvedenej podmienky sa návrh všeobecného\nsúdu dostáva do pozície akademickej polemiky a rozhodnutie o ňom by nedokázalo naplniť\nfunkčnú podstatu návrhového oprávnenia všeobecného súdu, ktorou je účinná pomoc ústavného\nsúdu všeobecnému súdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia ústavno-právnej povahy\nspadajúceho do výlučnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy\n(PL. ÚS 1/2018).\n\n3\n\n15.1 Ústavný súd sa ďalej podmienkou prejudiciality v rámci návrhového oprávnenia všeobecného\nsúdu v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 144 ods. 2 ústavy v nedávnom období\npodrobnejšie zaoberal aj vo veci sp. zn. PL. ÚS 24/2020, v ktorej vyslovil, že priestor pre tento typ\nkonania je s ohľadom na účinky potenciálneho derogačného nálezu, ktoré s dôrazom na prípadný\nrozkol s princípom právnej istoty sporových strán vymedzil v zásade ex nunc, zúžený,\npričom ako príklad zadefinoval aj výnimky, v rámci ktorých účinky derogačného nálezu\nmajú potenciál ovplyvniť právne vzťahy aj do minulosti. Medzi tieto zaradil napríklad možnosť\nnapadnúť procesné ustanovenie, možnosť dosiahnuť zmenu hmotnoprávneho podkladu (kritérií)\nna konštitutívne rozhodovanie (súdov alebo orgánov verejnej správy), možnosť namietať nesúlad\nprávnych predpisov v trestných veciach v súvislosti s účinkami čl. 50 ods. 6 ústavy, ako aj situácie,\nkeď sa vyslovením nesúladu právnych predpisov vytvorí priestor na priamu prednostnú aplikáciu\nmedzinárodnej zmluvy uvedenej v čl. 7 ods. 5 ústavy.\n15.2 Ústavný súd na tieto závery následne bezprostredne nadviazal v konaní sp. zn. PL. ÚS 5/2021,\nv ktorom v tejto súvislosti množinu výnimiek z pravidla ex nunc účinkov derogačných nálezov\nústavného súdu rozšíril, keď konštatoval, že derogačný nález ústavného súdu môže mať okrem\nšpecifických aspektov retroaktivity vyplývajúcich z § 93 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde spätné\núčinky len sprostredkovane, a to v prípade, ak z právneho názoru vyjadreného v derogačnom náleze\nústavného súdu vyplynie potreba dotknúť sa aj právnych vzťahov, ktoré vznikli pred vyhlásením\nkonkrétneho derogačného nálezu ústavného súdu. Ústavný súd tým cielil na potrebu zohľadňovať\nindividuálne okolností prejednávaných prípadov, z ktorých by napríklad mohla vyplynúť obava\nz ohrozenia či narušenia princípov demokratického a právneho štátu (PL. ÚS 5/2021, bod 20.3).\n15.3 Ústavný súd sa v rovnakom kontexte venoval dotknutej problematike aj v nadväzujúcom\nkonaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 6/2021.\n16. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu sú to práve všeobecné súdy,\nktoré sú primárne zodpovedné za výklad podústavného práva. Je teda nepochybnou úlohou\nvšeobecného súdu, ktorý podáva ústavnému súdu svoj návrh, aby posúdil prejudicialitu napádaného\nustanovenia a na účely konania pred ústavným súdom ju náležite odôvodnil. Ústavný súd si však\nvo svojej už citovanej judikatúre od počiatku vyhradzuje právo tieto závery všeobecného súdu pri\npredbežnom prerokovaní jeho návrhu preskúmať a samostatne posúdiť splnenie podmienok konania\npred všeobecným súdom, ako aj prejudicialitu (aplikovateľnosť) napadnutého ustanovenia vo veci,\nz ktorej návrh všeobecného súdu vzišiel (porov. napríklad PL. ÚS 12/2012, ods. 31 až 34,\nPL. ÚS 6/2014, PL. ÚS 15/2016, PL. ÚS 1/2018).\n17. Základným predpokladom na ochranu ústavnosti poskytovanej na návrh všeobecného súdu\nústavným súdom v konaní podľa čl. 125 ústavy je teda zistenie, že podaniu návrhu na začatie\nkonania na ústavnom súde predchádza konanie pred všeobecným súdom, v ktorom má materiálne\ndôjsť (podľa obsahu prítomného návrhu) k použitiu napadnutého ustanovenia zákona, t. j.\nk subsumpcii skutkového stavu pod napádanú právnu normu (m. m. PL. ÚS 7/04).\n18. Návrh na začatie konania v tomto prípade vychádza z konania na okresnom súde.\nJeho podstatou je spor medzi žalobcom (vlastníkom pozemku) a žalovanými (vlastníkmi\na spoluvlastníkmi bytového domu, ktorý sa nachádza na žalobcovej nehnuteľnosti). Na základe § 23\nods. 5 zákona o vlastníctve bytov vzniklo žalovaným k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu\nprávo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 151n Občianskeho zákonníka.\n4\n\n19. Žalobca sa na okresnom súde žalobou podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku\ndomáha určenia, že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve nie sú zaťažené predmetným vecným\nbremenom. Pri skúmaní hmotnoprávneho základu vecného bremena okresný súd nadobudol\npochybnosť o súlade § 23 ods. 5 s ústavnou normou, t. j. normou vyššej právnej sily. V zmysle\nčl. 144 ods. 2 ústavy sa preto okresný súd prejudiciálnou otázkou obrátil na ústavný súd,\naby potvrdil alebo vyvrátil prezumpciu ústavnosti napadnutého ustanovenia.\n20. Základný predpoklad prejudiciality, ktorou je odstránenie pochybností všeobecného súdu\no ústavnosti konkrétneho ustanovenia, pred použitím ktorého všeobecný súd v prejednávanej veci\nstojí alebo ktorého aplikácia v prejednávanej veci aspoň prichádza do úvahy, bola v tomto prípade\nsplnená. Toto konštatovanie už ústavný súd naznačil v konaní sp. zn. PL. ÚS 15/2016,\nkeď odmietol návrh na začatie konania o ústavnej súladnosti § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov\n(t. j. totožné ustanovenie). Na rozdiel od dnešného návrhu však predmetom konania v tom čase\nnebola ústavná spornosť zriadenia vecného bremena k pozemku podľa § 23 ods. 5 zákona\no vlastníctve bytov, ale priznanie finančnej náhrady žalobcom za zriadenie tohto vecného bremena.\nŽalobcovia teda v konaní pred všeobecným súdom nespochybňovali hmotnoprávny základ vecného\nbremena, a preto o ňom ani ústavný súd nemohol rozhodovať. V tejto súvislosti však dodal,\nže „preskúmanie ústavne súladnej aplikácie ustanovenia § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov\npojednávajúceho o zriadení vecného bremena by prichádzalo do úvahy iba v konaní, predmetom\nktorého by bolo rozhodovanie o zriadení vecného bremena...“. V aktuálnom konaní\nvšak požadovaný predpoklad naplnený bol.\n21. Napriek uvedenému však musí byť tento návrh odmietnutý. Podstatou konania o incidenčnej\nkontrole ústavnosti napadnutej normy je totiž poskytnutie efektívnej ústavnej ochrany účastníkom\nv konkrétnom konaní. Spomedzi všetkých aktívne legitimovaných subjektov (§ 74 zákona\no ústavnom súde) má všeobecný súd v konaní o súlade právnych predpisov osobitné postavenie.\nJeho návrh je totiž nevyhnutne spätý s konkrétnym konaním, ktoré sa pred ním odohráva.\nNa rozdiel od ostatných aktívne legitimovaných subjektov všeobecný súd neopiera svoj návrh\no abstraktnú kauzu či hypotetické dôvody neústavnosti. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy všeobecný súd\niniciuje incidenčnú, čiže prejednávaným prípadom vyvolanú kontrolu ústavnosti noriem,\nktorá je dôvodná s ohľadom na konkrétnych účastníkov súdneho konania a konkrétne okolnosti\nprejednávaného prípadu.\n22. S ohľadom na už zmienené špecifiká tak nie je možné pristupovať k návrhom podľa čl. 144\nods. 2 ústavy mechanicky a pri každom z nich je potrebné zohľadniť jeho osobitosti. Ochrana\nústavnosti nepozostáva len zo zabezpečenia súladnosti právnych predpisov, ale aj ochrany\nzákladných práv a princípov materiálneho právneho štátu a nie je možné ani vylúčiť, že uvedené\nprincípy budú v čiastočnom, ale aj úplnom konflikte. Preto je nevyhnutné, aby ústavný súd\nv konkrétnych prípadoch vyvažoval kolidujúce ústavné princípy (napr. princíp rovnosti,\nneodňateľnosti, resp. účinnej ochrany základných práv a slobôd, či princíp právnej istoty), dbajúc\npritom na to, aby prípadným derogačným rozhodnutím zmiernil dopady na ďalšie ústavné princípy.\n23. Aj v prípade, pred akým dnes ústavný súd stojí, je taktiež nevyhnutné vyvažovať potenciálne\nkolidujúce ústavné princípy. Posudzovanie ústavnej súladnosti napadnutého zákonného\nustanovenia totiž v konaní pred okresným súdom spochybňuje už uzatvorené právne vzťahy.\nPreto je z argumentov použitých v rozhodnutiach označených v predchádzajúcom bode potrebné\n\n5\n\nzvýrazniť, ako pre tento prípad charakteristický, princíp ochrany práv už nadobudnutých účastníkmi\nsúkromnoprávneho vzťahu, ktorý je predmetom posudzovania navrhovateľa v ním prerušenom\nkonaní.\n24. Pre odvetvia súkromného práva je typickou zásada rovnosti postavenia subjektov, niekedy\nnazývaná aj ako princíp ekvivalencie či symetrie. V súkromnoprávnych vzťahoch medzi subjektmi\nexistujú tzv. horizontálne, teda rovnocenné vzťahy, pričom odvetvia súkromného práva\nsú charakteristické používaním dispozitívnych právnych noriem, ale aj zmluvnou autonómiou\nprávnych subjektov (pozri aj PL. ÚS 13/2012). Akýkoľvek horizontálny účinok normy verejného\npráva je určitou negáciou typického dispozičného oprávnenia súkromnoprávneho vzťahu (podobne\nPL. ÚS 11/2016). Spôsobuje totiž korekciu súkromnoprávneho vzťahu zasiahnutím orgánu verenej\nmoci a aj preto je horizontálny účinok ústavných noriem pomerne kontroverzný konštrukt.\n25. V návrhu na začatie konania však nepochybne nejde o vertikálny, ale o rýdzi horizontálny\nprávny vzťah, čo má následne v prejednávanej veci zásadný vplyv na závery ústavného súdu.\nIde teda o vzťah medzi jednotlivcami (žalobca a žalovaní sú fyzické osoby). Pri každom\npotenciálnom zasiahnutí horizontálnych právnych vzťahov derogačným nálezom musí ústavný súd\nspozornieť. Ak štát prijme právnu reguláciu, od všetkých subjektov sa v danom právnom poriadku\nočakáva, že budú zmenu právneho stavu rešpektovať. Definičným znakom právnej normy\nje jej záväznosť, ktorú je štát oprávnený mocenským spôsobom vynútiť. Jednotlivcov\n(v prejednávanom prípade žalovaných, pozn.) nemožno sankcionovať za to, že sa v určitom čase\nsprávali v súlade s vtedy účinným právnym poriadkom a v dobrej viere v ústavnosť zákonnej\núpravy, ktorá sa zásadne prezumuje, resp. čerpajú zákonom priznaný benefit práva, v dotknutej veci\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spojený s ich vlastníckym právom k domu.\nAk by ústavný súd pripustil, že na základe deklarácie neústavnosti právnej normy je možné\nretroaktívne zasiahnuť do právnych vzťahov, o ktoré v tomto prípade ide (teda horizontálnych),\nvytvoril by stav permanentnej neistoty, v ktorom sa bez vlastného zavinenia môže ocitnúť\nakýkoľvek subjekt. Neústavnosť právnej normy by mohla byť spochybnená kedykoľvek,\na to aj po desiatkach rokov, bez pričinenia subjektov právnych vzťahov a permanentná neistota\nby sa stala definičným znakom akéhokoľvek právneho vzťahu. Takouto alternatívou by ústavný súd\njednostranne uprednostnil ochranu bezrozpornosti právneho poriadku pred ochranou právnej istoty\na celkovo by nerešpektoval ústavou a v nadväznosti na jej úpravu zákonom ustanovené účinky\nderogačného nálezu ústavného súdu. Aj vzhľadom na subjekty, ktorých sa tento zásah môže týkať,\nby to nebolo spravodlivé. Logicky potom nespravodlivosť, ktorú pociťuje jednotlivec a cez ktorú\nsa práve on spravidla domáha deklarácie neústavnosti právneho predpisu, nemôže byť bez potrebnej\nprávnej opory vyvažovaná účinkom, ktorý by ako nespravodlivosť pociťoval iný jednotlivec\nalebo súkromnoprávny subjekt. Ústavný súd nemôže mechanicky nadradiť ochranu vlastníckeho\npráva žalobcu nad ochranu právnej istoty dobromyseľných žalovaných.\n26. Ak by teda okresný súd s týmto prejudiciálnym návrhom napokon uspel, derogácia právneho\npredpisu by sa v konečnom dôsledku aj tak nemohla pozitívne prejaviť na právnom postavení\nžalobcu. Vecné bremeno existujúce od roku 1993 by zostalo aj naďalej v platnosti. Deklarácia\nneústavnosti proti dobromyseľne konajúcej strane v horizontálnych právnych vzťahoch\nby totiž (primárne, popri aj ďalších okolnostiach) spôsobovala neprimerané a v konečnom dôsledku\nneústavné narušenie právnej istoty. Keďže konanie podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, s účinkami\npodľa ods. 3 tohto ustanovenia, nedokáže naplniť funkčnú podstatu návrhového oprávnenia\n6\n\nvšeobecného súdu, uvedený návrh na ústavné spochybnenie napadnutého ustanovenia sa dostáva\ndo pozície akademickej polemiky (PL. ÚS 1/2018).\n27. Aj s ohľadom na potenciálnu závažnosť narušenia právnej istoty v desiatkach vzťahov,\nktoré sú v tomto prípade zainteresované, musí ústavný súd nevyhnutne vyriešiť, a to ešte\npred samotným meritórnym rozhodovaním, potenciálny konflikt právnej istoty a stability právnych\nvzťahov na jednej strane a požiadavky na účinnom presadení ústavnosti na strane druhej,\na to v rámci a pri rešpektovaní ústavného mechanizmu konania o súlade právnych predpisov\na jeho konzekvencií. Vzhľadom na charakter konkrétneho prípadu a nemožnosť priznať účinkom\nnálezu ústavného súdu atribút aplikovateľnosti pri rozhodovaní v prerušenom konaní navrhovateľa\nrieši ústavný súd tento konflikt v prospech ochrany právnej istoty.\n28. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania tak ústavný súd zistil, že navrhovateľ\nnepodal návrh ako subjekt procesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy [pozri tiež\n§ 74 písm. d) zákona o ústavnom súde]. Pre prijatie návrhu na začatie konanie tak neboli splnené\nzákladné požiadavky ustanovené v § 74 zákona o ústavnom súde, a preto bol návrh odmietnutý\nako podaný zjavne neoprávnenou osobou podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde.\n29. Ústavný súd na záver v súvislosti so zákonnými náležitosťami návrhu na začatie konania\npripomína, že pri ich hodnotení sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti vo všeobecnosti snaží\nstrániť využívaniu takých výkladových metód, ktoré by prepínali dôraz na formálnu stránku veci\na viedli by tak k neželaným prejavom prehnaného formalizmu. Avšak k nežiaducim prejavom patrí\naj opačný stav, t. j. neprimerané oslabenie apelu na formálne predpoklady návrhu (osobitne pokiaľ\nide o relevantnú ústavnoprávnu argumentáciu), čo by mohlo signalizovať ľahostajnosť k ústavným\nči zákonným podmienkam konania pred ústavným súdom (PL. ÚS 17/2021). Okruh subjektov\noprávnených na podanie návrhu na začatie konania o súlad právnej normy s normami vyššej právnej\nsily je ustanovený ústavou. Privilégium všeobecného súdu iniciovať tento typ konania je spojené\naj s jeho zodpovednosťou sformulovať návrh spôsobom nevyvolávajúcim otázky o jeho forme\na obsahu. Je potrebné pripomenúť, že ústavný súd v tomto type konania nie je oprávnený vyzývať\nna odstránenie nedostatkov podania (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pozri aj PL. ÚS 1/2020\nbod 29 a nasl.), čo len svedčí o úmysle zákonodarcu zveriť procesnú legitimáciu na začatie konania\ntakému okruhu subjektov, ktoré svojou povahou dávajú záruku na podávanie právne\nkvalifikovaných návrhov (PL. ÚS 13/2021). Ústavný súd tak upozorňuje navrhovateľa,\naby na už uvedené ústavnoprávne východiská kládol v budúcnosti väčší dôraz.\n30. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripájajú k tomuto rozhodnutiu odlišné stanoviská sudcovia\nRobert Šorl a Peter Straka, ktoré sa týkajú výroku a odôvodnenia rozhodnutia, a sudca Miloš\nMaďar, ktoré sa týka odôvodnenia rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. marca 2022\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n7", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "osoba-neoprávnená", "legitimácia-procesná", "vlastníctvo-obmedzenie", "vecné bremeno", "súlad-súlad právnych predpisov", "odlišné stanovisko", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:55c613d1-db17-430a-bb7a-23d0e2620760", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.17.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2021 z 15. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.17.2021.1"}, {"guid": "ussr:f7933f84-53be-4408-8d62-4986926483a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.13.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2021 z 13. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-13", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.13.2021.1"}, {"guid": "ussr:93d46d44-6260-4514-aae9-c20ddb610773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1"}, {"guid": "ussr:02ec42b1-1708-41df-bde4-c1fcfc79138e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.5.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2021 z 12. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-12", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.5.2021.1"}, {"guid": "ussr:8ce90b24-13ac-47db-857f-88dfa859d629", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1"}, {"guid": "ussr:cd32c991-1ad2-4522-93b1-6f380ffca779", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.1.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.1.2020.1"}, {"guid": "ussr:87beed2e-e2d0-4122-aa67-3566c88506cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:de2e9140-75c1-4a37-af4b-79c881ae2085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2016 z 7. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-07", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1"}, {"guid": "ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f"}, {"guid": "ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b"}, {"guid": "ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21"}, {"guid": "ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8"}, {"guid": "ussr:3ebebcec-fd6b-4669-be81-0d6cd95f39c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 44/03 z 21. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ebebcec-fd6b-4669-be81-0d6cd95f39c3"}, {"guid": "ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/00 z 30. 5. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-05-30", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb"}, {"guid": "ussr:3117a9a9-72ce-4370-8bcd-f2c33e288535", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/00 z 4. 1. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-01-04", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3117a9a9-72ce-4370-8bcd-f2c33e288535"}, {"guid": "ussr:b0ff6413-943e-4c86-a980-249f448f9418", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/00 z 4. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-04", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.2000.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:da556c96-2828-43cf-941f-89525ecfaf1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.297.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 297/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 297/2026 z 21. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.297.2026.1"}, {"guid": "ussr:c764c15a-7374-4f48-b1e0-38a5548fa4cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.427.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 427/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 427/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.427.2023.1"}, {"guid": "ussr:4cbc4bd7-c7bb-4206-a68b-a520cb0819c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.310.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 310/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 310/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.310.2023.1"}, {"guid": "ussr:a8df3540-fee8-4d56-9eab-78bf7d319a6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.277.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 277/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 277/2023 z 18. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.277.2023.1"}, {"guid": "ussr:174d844a-6b97-4247-bf84-5297f39c2c5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.222.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 222/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 222/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.222.2022.1"}, {"guid": "8ce8ac0c-685d-453c-b58b-f7df40b1e171:34f26038-03aa-4bb5-b044-87e14fbcf570", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200471.1", "spisova_znacka": "3Svk/26/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/26/2021 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200471.1"}, {"guid": "509beb79-ffc4-4035-9a82-538990a09b59:7eaa5968-69e1-4ac2-bff5-33e506f2adce", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200053.1", "spisova_znacka": "31D/1/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 31D/1/2021 z 29. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200053.1"}, {"guid": "c9e24921-2b02-446e-92b5-2dc346e210d2:3fd5580c-02b4-43ca-87fc-84b9b53593d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200072.1", "spisova_znacka": "31D/7/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 31D/7/2021 z 29. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200072.1"}, {"guid": "00cd3151-8c60-44ae-953c-16840be04f54:75a9d82b-eb67-42c6-bfec-3821b5bbb7b4", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8018200471.19", "spisova_znacka": "PO-6S/69/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/69/2018 z 27. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8018200471.19"}, {"guid": "a5ea8e59-d34b-4767-bf4e-5294aa9d437d:05b20323-50af-419b-9a68-3a221cc68dc8", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8018200471.16", "spisova_znacka": "PO-6S/69/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/69/2018 z 31. 3. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8018200471.16"}, {"guid": "bf2864d8-ed42-484e-9157-2fdf1f4f1401:74465d78-6926-4e98-b5e2-e43b99936b6a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2722201541.1", "spisova_znacka": "28Co/66/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/66/2024 z 22. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2722201541.1"}, {"guid": "8af43165-1cbe-4fe9-a5ce-2f04bc657ea7:567b0b50-d22d-4631-b3fc-34d2650e54ba", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3123200505.1", "spisova_znacka": "27Co/39/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/39/2025 z 24. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3123200505.1"}]}