{"guid": "ussr:a3b967f8-2a95-433b-a0f9-b88429bfc3ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.2.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2022 z 2. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. marca 2022, sp. zn. PL. ÚS 2/2022, ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.2.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-03-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "pozastavuje účinnosť"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a3b967f8-2a95-433b-a0f9-b88429bfc3ea", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.2.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.2.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.2.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 2/2022-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu (sudca spravodajca), Miroslava Duriša, Rastislava\nKaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta\nŠorla a Martina Vernarského o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, zastúpených JUDr. Eduardom Báránym, DrSc., advokátom, Šafárikovo námestie 4,\nBratislava, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade\nzákona č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického\nrežimu s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 4, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1,\nčl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a o návrhu podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na pozastavenie\núčinnosti napadnutého právneho predpisu takto\nrozhodol:\n1. Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. P o z a s t a v u j e účinnosť zákona č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov\npredstaviteľom komunistického režimu.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 1. decembra 2021 doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej aj „navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade zákona č. 283/2021 Z. z. o odobratí\nnezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu (ďalej len „napadnutý právny\npredpis“) s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 4, čl. 35 ods. 1, čl. 39\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy , čl. 6 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“). V návrhu na začatie konania navrhovatelia\n\nzároveň navrhujú, aby ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti napadnutého právneho\npredpisu.\n2. Navrhovatelia predovšetkým namietajú, že napadnutý právny predpis je nesúladný s čl. 1 ods. 1\na 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 4, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy, čl. 6 a čl. 14 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, pretože „sa zakladá na princípe\nkolektívnej viny“ a vo svojich účinkoch predstavuje „... zmenu právnych dôsledkov uzavretých\nskutkových stavov, a to... neprospech dotknutých osôb, zvlášť tých ktorým už bol dôchodok\npriznaný.“. Podľa navrhovateľov takýto zásah je prípustný len v prípadoch extrémnej\nnespravodlivosti, ktorú zákonodarca neidentifikoval, pričom v dôvodovej správe sa ani len\n„nepokúsil preukázať verejný (všeobecný) záujem na retroaktivite“ napadnutého právneho\npredpisu. Na základe už uvedeného považujú napadnutý právny predpis za taký, ktorý\nneprípustným spôsobom a so spätnou účinnosťou ovplyvňuje ich v minulosti uzavreté (existujúce)\nprávne postavenie tým, že im pro futuro odníma už nadobudnuté práva.\n3. Navrhovatelia ďalej uvádzajú, že napadnutý právny predpis zasahuje do podstaty a zmyslu práva\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, a to tým, že adresátom\nprávnej úpravy (i) znižuje dôchodok až na úroveň minimálneho dôchodku, hoci podľa počtu\nodpracovaných rokov a výšky príspevkov na dôchodkové zabezpečenie odvodených od ich príjmov\nim prislúcha vyšší dôchodok, a (ii) nekalkuluje počet odpracovaných rokov a odvedených\npríspevkov na priebežný dôchodkový systém do výpočtu ich dôchodkov. Navrhovatelia poukazujú\nokrem iného aj na to, že v tomto smere existujú i menej invazívne prostriedky, napríklad «menej\nvýhodné zohľadnenie rokov „výkonu služby“ vo výpočte dôchodku...». Podľa nich takéto\n„škrtnutie“ odpracovaných rokov je aj zásahom do ľudskej dôstojnosti podľa čl. 12 ods. 1 prvej\nvety ústavy.\n4. Keďže navrhovatelia vychádzajú z myšlienkovej konštrukcie, podľa ktorej je dôchodkový nárok\nsúčasťou ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, zastávajú názor, že napadnutý právny\npredpis zasahuje aj do tohto základného práva, pretože v okolnostiach danej veci nie je splnená\npožiadavka verejného záujmu (čl. 20 ods. 4 ústavy), ktorá by takýto zásah odôvodňovala.\nNavrhovatelia zastávajú názor, že za daných okolností neexistuje „spoločenský problém, ktorý chce\nzákonodarca podľa deklarácie v preambule zákona riešiť.“, pričom plošné „vyvlastnenie“ časti\ndôchodkových nárokov bez náhrady podľa nich predstavuje neprimeraný zásah, a to aj z toho\ndôvodu, že väčšina napadnutým právnym predpisom negatívne ovplyvnených subjektov nepoberá\nnadštandardné dôchodky.\n5. Vzhľadom na skutočnosť, že preambula, ako aj dôvodová správa k napadnutému právnemu\npredpisu obsahujú ako materiálny predpoklad právnej regulácie existenciu (materiálne)\nprivilegovanej skupiny osôb, ktorá požívala morálne nespravodlivé výhody, ktoré sa\nprostredníctvom systému dôchodkového zabezpečenia preniesli aj do nadštandardnej výšky ich\ndôchodkov, navrhovatelia zastávajú názor, že zákonodarca takto vymedzil jadrový problém, ktorý\nprostredníctvom napadnutého právneho predpisu považuje za potrebné a vhodné normatívne\nregulovať. Podľa ich názoru predpokladom ústavnosti dotknutej právnej úpravy je preukázanie\nexistencie východiskového skutkového predpokladu, ktorý takáto právna úprava má regulovať,\npretože len vtedy môže nastúpiť verejný záujem na požadovanom normatívnom riešení. Keďže\nnapadnutý právny predpis ani dôvodová správa k nemu neobsahujú „ani pokus o preukázanie\n\n2\n\nsprávnosti materiálneho predpokladu“, pričom takýto predpoklad nevyplýva ani zo zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti\nkomunistického systému v znení neskorších predpisov, navrhovatelia zastávajú názor, že napadnutý\nprávny predpis nesleduje ani legitímny cieľ ako materiálny ústavný predpoklad pre reguláciu\nurčitého spoločenského vzťahu.\n6. Podľa navrhovateľov napadnutý právny predpis neposkytuje ani záruky pre „reálnu možnosť\nsúdnej kontroly“ jeho uplatňovania, čím vnáša do právneho postavenia jeho adresátov aj značnú\nmieru právnej neistoty.\n7. Na pozadí rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nnavrhovatelia podrobne analyzujú napadnutý právny predpis aj z pohľadu garancií súvisiacich\nso zákazom diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru, pričom podľa ich názoru napadnutý právny\npredpis by „neprešiel testom diskriminácie podľa ESĽP a niektoré ustanovenia návrhu zákona sú\nv rozpore s Ústavou SR a môžu viesť k porušeniu čl. 12 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 39 Ústavy\nSR.“.\n8. V závere svojej argumentácie predkladajú ústavnému súdu aj analýzu testu proporcionality,\nz ktorej vyvodzujú, že napadnutý právny predpis nie je v súlade s ústavou, dohovorom\na dodatkovým protokolom.\n9. Na základe už uvedeného navrhujú, aby ústavný súd rozhodol, že napadnutý právny predpis nie\nje v súlade s nimi označenými referenčnými normami.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n10. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom\nzasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131\nods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“). Účelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom\nrozsahu možno návrh prijať na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n11. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovatelia\npodali návrh ako subjekt procesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy [pozri tiež § 74\npísm. a) zákona o ústavnom súde]. Z prílohy k návrhu, v zmysle ktorej navrhovatelia podpísali\nsamotný návrh, vyplýva, že návrh na začatie konania podalo 31 poslancov národnej rady.\nPodmienka podľa čl. 130 ods. 1 ústavy, aby návrh podala najmenej pätina poslancov národnej rady,\nbola nepochybne splnená. Zároveň je skupina poslancov riadne zastúpená právnym zástupcom.\n12. Pokiaľ ide o splnenie obsahových náležitostí návrhu na začatie konania, skupina poslancov\nv súlade s § 43 ods. 1 a § 76 zákona o ústavnom súde správne ako účastníka konania, proti ktorému\nnávrh smeruje, označila národnú radu, ktorá napadnutý právny predpis prijala.\n\n3\n\n13. Z obsahu návrhu na začatie konania ďalej vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené\nv § 39 v spojení s § 75 zákona o ústavnom súde. Navrhovatelia v návrhu presne označili právny\npredpis, ktorého nesúlad namietajú, a uvádzajú dôvody, ktoré ich viedli k pochybnostiam o jeho\nsúlade s konkrétnymi článkami ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu.\n14. Samotné dôvody nesúladu napadnutého právneho predpisu uvedené v návrhu podrobí ústavný\nsúd meritórnemu prieskumu.\n15. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné návrh\npri predbežnom prerokovaní čo i len v časti odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona\no ústavnom súde), a preto bol návrh v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijatý na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nIII.\nNávrh na pozastavenie účinnosti napadnutých predpisov\nIII.1. Všeobecne k návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu:\n16. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí,\nprípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok (rovnako\n§ 78 zákona o ústavnom súde).\n17. Ústavný súd na tomto mieste pripomína, že pozastavenie účinnosti zákona je vážnym zásahom\ndo právomoci zákonodarcu, preto k nemu pristupuje výnimočne, ak sú ohrozenie základných práv\na slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku dostatočne\nkonkretizované, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že tieto následky možno považovať\nza preukázané, a teda opodstatnené, a to najmä povahou zákona, ktorý bol napadnutý v konaní\no súlade právnych predpisov (m. m. PL. ÚS 10/2014). Ústavný súd k tomu dodáva, že uvedené\nohrozenie, resp. hrozba by mali byť bezprostredné.\n18. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov (alebo ich jednotlivých\nustanovení), ktorých súlad s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou má byť\npredmetom posúdenia v konaní podľa čl. 125 ústavy, je zaistenie účinnej a efektívnej ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) v súlade so zásadami vyplývajúcimi z princípu právneho štátu (čl. 1\nods. 1 ústavy).\n19. Článok 125 ods. 2 ústavy viaže oprávnenie ústavného súdu rozhodovať o pozastavení účinnosti\nprávneho predpisu na existenciu jedného z troch alternatívnych predpokladov: ohrozenie\nzákladných práv a slobôd, hrozba značnej hospodárskej škody alebo iný vážny nenapraviteľný\nnásledok. Je zrejmé, že každý z týchto predpokladov je iný a iné musia byť aj podmienky ich\naplikácie.\n20. Ústavný súd spravidla pozastavuje účinnosť noriem, ktoré upravujú vertikálne vzťahy medzi\nštátom a jednotlivcom, čo je prirodzené s ohľadom na zmysel ľudských práv, ktorým je ochrana\njednotlivca pred štátnou, resp. verejnou mocou.\n\n4\n\n21. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je pri tomto type\nrozhodnutia potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi požiadavkou účinného a neodkladného\nopatrenia v prospech ochrany základných práv a slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu\nvymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy pred negatívnymi dôsledkami účinnosti právneho predpisu,\nktorého ústavnosť je sporná, na jednej strane a hodnotou právnej istoty vyplývajúcej zo záväznosti\nplatného práva, ktorého nesúlad sa namieta, princípom demokracie v čl. 1 ods. 1 ústavy (porovnaj\nuznesenie sp. zn. PL. ÚS 24/2019, bod 42) a požiadavkou rešpektovania zákonodarnej moci\n(vzhľadom na ústavný princíp deľby moci) a s ňou súvisiacej prezumpcie ústavnosti právnych\npredpisov na strane druhej (PL. ÚS 17/2014, PL. ÚS 8/2017).\n22. Pridržiavajúc sa svojej už stabilizovanej judikatúry k možnosti pozastaviť účinnosť\nnapadnutých právnych noriem, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva, ústavný\nsúd uvádza, že k pozastaveniu pristúpi na základe takých dôvodov, ktoré zakladajú záver\no bezprostrednom ohrození týchto hodnôt. Ohrozenie základných práv alebo slobôd v prípade\nďalšieho uplatňovania napadnutých ustanovení je dostatočne odôvodnené vtedy, ak ohrozenie\n(hrozba) je reálne (atribút reálnosti ohrozenia), priame (atribút bezprostrednosti ohrozenia) a možno\nkonkretizovať spôsob ohrozenia (atribút konkrétnosti ohrozenia). Je dôležité, aby atribúty reálnosti,\nbezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo slobôd nadobudli takú intenzitu\na závažnosť, ktoré v konkrétnom posudzovanom prípade odôvodnia vstup ústavného súdu do sféry\npôsobnosti zákonodarcu pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred samotným\nmeritórnym preskúmaním jeho súladu s ústavným poriadkom, a to v záujme zaistenia účinnej\na efektívnej ochrany ústavnosti (PL. ÚS 26/2019, bod 21).\n23. Ústavný súd musí pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti dbať na to, aby pozastavením\nnevniesol do aplikácie práva ešte väčšiu neistotu (prípadne iné nežiaduce následky) než ponechaním\núčinnosti preskúmavanej právnej úpravy.\nIII.2. K návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu:\n24. Návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu navrhovatelia odôvodňujú\ntým, že zníženie dôchodku a ním spôsobené porušenie ľudských práv nemožno spätne napraviť\nbudúcim rozhodnutím ústavného súdu o nesúlade napadnutého právneho predpisu s ústavou\na medzinárodnými zmluvami, pretože takéto rozhodnutie „nepovedie k spätnému doplateniu súm,\no ktoré boli krátené dôchodky, ale len k ich budúcemu vyplácaniu v pôvodnej výške.“, a preto len\n„pozastavenie účinnosti zákona zabráni porušovaniu ľudských práv, ktoré bude neskoršie už len\nčiastočne napraviteľné.“.\n25. Navrhovatelia vo svojom návrhu tiež uvádzajú, že „[v]ýchodiskom pre zníženie... dôchodkov je\ntzv. Evidencia osôb, ktoré vykonávali službu podľa čl. I bod 2 zákona v časti § 27a zákona\nč. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989\na o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) z čl. I\nbod 2 zákona v časti § 29 a zákona č. 553/2002 Z. z. vyplýva, že tvorba tejto evidencie má byť\ndlhodobou (viacročnou) úlohou a činnosťou ústavu.“.\n26. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sociálne dávky či dôchodkové dávky, ktoré jednotlivec\npoberá, predstavujú jeho majetok na účely čl. 20 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu\n5\n\n(rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Fábián c. Maďarsko, sťažnosť č. 78117/13, § 64 alebo\nrozsudok ESĽP vo veci Lakićević a ostatní c. Čierna Hora a Srbsko, sťažnosť č. 27458/06, § 64).\nPrávna úprava vyjadrená v napadnutom právnom predpise preto predstavuje právny základ pre\nzásah (obmedzenie) do tohto majetku vo forme zníženia dôchodku pre adresátov právnej normy.\nÚstavný súd však musí predísť tomu, aby osobám bolo do ich majetku zasiahnuté pred tým, ako\npríde k posúdeniu ústavnosti napadnutého právneho predpisu. Osobitne ak ide o kategóriu\npoberateľov dôchodku, u ktorej často tento dôchodok tvorí jediný zdroj príjmu. K tomu práve slúži\naj inštitút dočasného pozastavenia účinnosti právneho predpisu.\n27. Ústavný súd nestráca zo zreteľa ani skutočnosť, že v zmysle § 29a) ods. 1 zákona č. 553/2002\nZ. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení\nÚstavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších\npredpisov, ktorý je súčasťou napadnutého právneho predpisu, Ústav pamäti národa mal vytvoriť\ndatabázu osôb, adresátov právneho predpisu, ktorým sa zníži ich majetok, do 1. septembra 2021.\nUvedená skutočnosť vplýva na konkrétnosť, reálnosť a priamosť ohrozenia základných práv, keďže\nproces znižovania dôchodkov pre adresátov právneho predpisu už začal.\n28. Ak by ústavný súd nepozastavil účinnosť napadnutej právnej úpravy, vzniknutý následok by\nmohol byť, resp. by bol nenapraviteľný pre adresátov právneho predpisu (PL. ÚS 95/2011).\nPrípadné vyhovenie podanému návrhu vo veci samej (derogačným nálezom ústavného súdu) by\ntotiž nemalo spätné účinky. Aj keď ústavný súd nevylučuje, že by na prípadnú nesúladnosť tohto\nzákona s referenčnými kritériami prihliadol zákonodarca v legislatívnej činnosti, takéto riešenie nie\nje možné predpokladať s absolútnou istotou. Povedané inak, spätne navrátiť stratený majetok\nosobám, na ktoré zákon dopadá, by mohlo byť v prípade konštatovania nesúladu právnej úpravy\ns referenčnými kritériami obťažné (por. aj PL. ÚS 18/2014).\n29. Ústavný súd dospel k záveru, že hrozba nepriaznivých dopadov do sféry adresátov zákona je\nreálna, priama a konkrétna. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo\nvýroku 2.\n30. Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy sa rozhodnutie ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutých\nprávnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení vyhlasuje spôsobom\nustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne\nzáväzné.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. marca 2022\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n6", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "dôchodok-starobný", "súlad-súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "dôchodok-starobný", "dôchodok-výsluhový", "retroaktivita", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie", "komunizmus-komunistický režim"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:09f54b96-ec66-4094-bf09-0b37aeabb07d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/2019 z 18. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.26.2019.1"}, {"guid": "ussr:425fd445-ec6c-48d2-a938-56e56c07bb53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}], "citovane_v": []}