{"guid": "ussr:3231a935-de3d-430d-b636-0cbfde2c6e53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.11.2022.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2022 z 26. 10. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. októbra 2022, sp. zn. PL. ÚS 11/2022, ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.11.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2022-10-26", "forma": "Nález", "povaha": ["predmet referenda nie je v súlade", "predmet referenda nie je v súlade", "predmet referenda nie je v súlade", "predmet referenda nie je v súlade", "predmet referenda nie je v súlade", "predmet referenda nie je v súlade", "predmet referenda nie je v súlade"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o predmete referenda"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125b.odsek-1", "nazov": "čl. 125b ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3231a935-de3d-430d-b636-0cbfde2c6e53", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.11.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.11.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.11.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 11/2022-74\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Ladislava\nDuditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca), Jany Laššákovej,\nMiloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského o návrhu prezidentky Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Petrom Kubinom,\nadvokátom, Bottova 2A, Bratislava, na začatie konania podľa čl. 125b ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o súlade predmetu referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov doručenej\nprezidentke Slovenskej republiky 24. augusta 2022, s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 88, čl. 113, čl. 114,\nčl. 115 ods. 1 a 2 a čl. 117 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej s čl. 115 ods. 1 a 2, čl. 116 ods. 5 a 6\na čl. 117 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky za účasti\npetičného výboru ako účastníka konania, za ktorý koná\n,\n,\nzastúpený advokátskou kanceláriou Kallan Legal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, takto\nrozhodol:\nPredmet referenda s otázkou v znení: „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má\nbezodkladne podať demisiu?“ n i e j e v s ú l a d e s čl. 1 ods. 1 a s čl. 1 ods. 1 v spojení\ns čl. 88, čl. 114, čl. 115 ods. 1 a 2, čl. 116 ods. 6 a čl. 117 Ústavy Slovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade predmetu referenda\n1. Uznesením č. k. PL. ÚS 11/2022-34 z 21. septembra 2022 prijal Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd“) v celom rozsahu na ďalšie konanie návrh prezidentky\nSlovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľka“) na začatie konania podľa čl. 125b ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade predmetu referenda s ústavou. Uvedený návrh\nbol ústavnému súdu doručený 13. septembra 2022 (e-mailom) a 14. septembra 2022 (v listinnej\npodobe do podateľne ústavného súdu) a týkal sa jednej z dvoch referendových otázok, ktoré majú\nbyť vyhlásené na základe petície občanov doručenej navrhovateľke 24. augusta 2022. Sporná\n\nreferendová otázka (ďalej aj „predmet referenda“) znie: „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej\nrepubliky má bezodkladne podať demisiu?“\n2. Navrhovateľka zdôraznila, že podanie návrhu nevyjadruje jej osobný postoj k referendovej\notázke, ale dôvodom na začatie konania sú výlučne pochybnosti o súlade predmetu referenda\ns ústavou a jej povinnosť zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 ústavy).\nVzhľadom na uvedené navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že predmet referenda buď je alebo\nnie je v súlade s článkami ústavy uvedenými v záhlaví tohto nálezu. Ústavný súd takto formulovaný\nnávrh akceptoval, rovnako ako v predchádzajúcich konaniach vo veciach súladu predmetu referenda\ns ústavou (pozri PL. ÚS 24/2014 a PL. ÚS 7/2021).\n3. Navrhovateľka svoje pochybnosti o súlade predmetu s ústavou rozdelila do nasledujúcich oblastí:\nI.1. Súlad predmetu referenda s ústavnou úpravou vzťahov vlády Slovenskej republiky\na Národnej rady Slovenskej republiky:\n4. V tejto časti návrhu navrhovateľka zdôraznila, že v zmysle ústavy musí mať vláda Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „vláda“) počas svojho funkčného obdobia nevyhnutne dôveru Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a tiež ústavný základ svojej existencie\n(tu s odkazom na rozhodnutie ústavného súdu vo veci I. ÚS 58/94).\n5. Pokiaľ ide o dôveru národnej rady ako podmienky činnosti vlády, navrhovateľka poukázala\nna skutočnosť, že každá novovymenovaná vláda musí do 30 dní požiadať národnú radu\no vyslovenie dôvery. Národná rada môže zároveň vláde kedykoľvek počas jej funkčného obdobia\nvysloviť nedôveru. Ak vláda nezíska, resp. stratí dôveru národnej rady, v zmysle čl. 113 až čl. 115\nústavy musí prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) vládu odvolať. Okrem toho\npri skončení funkčného obdobia národnej rady je vláda povinná podať demisiu po ustanovujúcej\nschôdzi novozvolenej národnej rady (čl. 117 ústavy), čím opätovne vzniká potreba vyslovenia\ndôvery novej vláde.\n6. Vyššie uvedená skutočnosť je podľa navrhovateľky prejavom zastupiteľskej demokracie\ns prvkami priamej demokracie v podmienkach Slovenskej republiky, v ktorej občania priamo volia\nnárodnú radu a vláda sa zodpovedá národnej rade, teda nie je tu daný priamy vzťah zodpovednosti\nmedzi občanmi a vládou.\n7. Navrhovateľka uzavrela, že ústava zveruje právomoc vysloviť nedôveru vláde výlučne národnej\nrade [čl. 86 písm. f) ústavy], v rozpore s tým však predmet referenda sleduje cieľ vyslovenia\nnedôvery vláde priamo občanmi.\n8. Predmet referenda preto narúša ústavou zakotvené vzťahy medzi národnou radou a vládou, čoho\ndôkazom je napríklad aj to, že platný výsledok referenda by mohol ukončiť funkčné obdobie vlády,\nktorá má dôveru národnej rady (a národná rada by prípadne tejto vláde opätovne mohla vysloviť\ndôveru).\n9. K ústavnému základu existencie vlády navrhovateľka uviedla, že vláda aj po vyslovení nedôvery\nzo strany národnej rady či po svojej demisii aj naďalej vykonáva svoje právomoci, a to v súlade\ns čl. 115, resp. s čl. 117 ústavy. V prípade platného referenda by však nebolo zrejmé, podľa ktorého\nz vyššie uvedených ústavných článkov by vláda mala ďalej svoju činnosť vykonávať, teda aký\nby bol ústavný základ činnosti vlády, resp. či by v tomto prípade mohlo ísť o úplne nový ústavný\n2\n\nzáklad činnosti vlády v demisii. Uvedené závery vyplývajú zo skutočnosti, že ústava neupravuje\nhlasovanie v referende ako jeden zo spôsobov ukončenia funkčného obdobia vlády.\n10. Vzhľadom na už uvedené nie je podľa navrhovateľky tiež zrejmé, či je prezident povinný\ndemisiu vlády prijať (čl. 115 ods. 1 ústavy), alebo má možnosť ju neprijať (čl. 115 ods. 2 ústavy);\nresp. či k demisii dochádza priamo na základe ústavy (čl. 117 ústavy). Takisto by nebol zrejmý\nrozsah právomoci, ktoré by mala vláda po demisii do vymenovania novej vlády vykonávať, pretože\ntento rozsah je odlišný v závislosti od toho, či je vláde vyslovená nedôvera, alebo vláda podala\ndemisiu (čl. 115 ods. 2 a 3 a čl. 117 ústavy). Otázka rozsahu právomocí vlády by bola sporná\naj v prípade, ak by sa predmet referenda týkal vlády, ktorej už predtým bola národnou radou\nvyslovená nedôvera.\n11. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti sú podľa navrhovateľky dané pochybnosti o súlade\npredmetu referenda s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 88, čl. 113, čl. 114, čl. 115 ods. 1 a 2 a čl. 117\nústavy, ktoré upravujú vzťahy národnej rady a vlády, ako aj postup v prípade, ak vláda nemá dôveru\nnárodnej rady.\nI.2. Súlad predmetu referenda s úpravou skončenia funkčného obdobia vlády Slovenskej\nrepubliky:\n12. Navrhovateľka v tejto časti návrhu zvýraznila už konštatovanú skutočnosť, že ústava výslovne\nneupravuje možnosť skončenia funkčného obdobia vlády hlasovaním v referende, a uviedla,\nže spôsoby skončenia funkčného obdobia vlády (vyslovenie nedôvery a demisia) sú v ústave\nzakotvené pevne, bez možnosti ich rozširovať.\n13. Vychádzajúc z rozhodnutia ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 7/2021, navrhovateľka\nkonštatovala, že referendum je prostriedkom na prijímanie právnych noriem (ústavných zákonov)\npriamo občanmi, teda ide o priamy výkon zákonodarnej moci výlučne v zmysle čl. 86 písm. a)\nústavy.\n14. Navrhovateľka zopakovala, že iba národná rada je oprávnená vysloviť nedôveru vláde podľa\nčl. 86 písm. f) ústavy, a skonštatovala, že akákoľvek možnosť vynútiť si podanie demisie vládou\nby musela byť v ústave výslovne uvedená. V tejto súvislosti citovala z rozhodnutia vo veci sp. zn.\nPL. ÚS 7/2021, v ktorom ústavný súd okrem iného uviedol, že bez výslovného zmocnenia v ústave\nnie je možné prostredníctvom referenda pre jednotlivý prípad ukončiť funkčné obdobie orgánu\nverejnej moci.\n15. Podľa navrhovateľky však sporný predmet referenda bez výslovného zmocnenia v ústave\nsleduje práve ukončenie funkčného obdobia vlády, a to len pre jeden prípad, pričom\nsa o dosiahnutie tohto cieľa snaží „hybridnou formou“, keď prostriedkom vyslovenia nedôvery\nvláde je snaha vynútiť si, aby vláda podala demisiu.\n16. Z týchto dôvodov sú podľa navrhovateľky dané pochybnosti o súlade predmetu referenda\naj s čl. 115 ods. 1 a 2, čl. 116 ods. 5 a 6 a čl. 117 ústavy, ktoré sa týkajú odvolania a demisie vlády.\n\n3\n\nI.3. Súlad predmetu referenda s princípmi generality práva a právnej istoty:\n17. Aj v tejto časti návrhu navrhovateľka vychádzala z rozhodnutia ústavného súdu vo veci sp. zn.\nPL. ÚS 7/2021, ktoré sa týkalo referenda o jednorazovom skrátení volebného obdobia národnej\nrady. V tomto rozhodnutí ústavný súd okrem iného uzavrel, že súčasťou princípu právneho štátu\nje aj princíp všeobecnosti právnej normy (princíp generality práva).\n18. Navrhovateľka pripomenula svoju predchádzajúcu argumentáciu, v zmysle ktorej je výsledkom\nreferenda právna norma so silou ústavného zákona, pričom v rozpore s princípom všeobecnosti\nprávnej normy by bol taký výsledok referenda, ktorý by jednorazovo skončil funkčné obdobie vlády\nspôsobom, ktorý nie je v príslušných čl. 110 až čl. 117 ústavy upravený.\n19. Okrem toho nie je podľa navrhovateľky jednoznačne zrejmé, či by sa požiadavka na podanie\ndemisie mala týkať prípadne aj inej ako súčasnej vlády, ak by ešte pred prijatím spornej otázky\nv referende došlo k zmene vlády. To spochybňuje súlad predmetu referenda s princípom právnej\nistoty, ktorý je rovnako súčasťou princípu právneho štátu.\n20. Princíp právneho štátu je zakotvený v čl. 1 ods. 1 ústavy, preto môže byť v zmysle návrhu\nna začatie konanie predmet referenda s týmto ústavným článkom v rozpore.\nII.\nStanoviská petičného výboru a Národnej rady Slovenskej republiky\nII.1. Stanovisko petičného výboru:\n21. Petičný výbor vo svojom stanovisku zo 6. októbra 2022 uviedol, že predmet referenda je podľa\njeho názoru v súlade s ústavou a je aktom aplikácie príslušných ústavných článkov. Tiež zvýraznil,\nže ak ide o pochybnosti o účinku platného referenda (pozri body 10 a 18 odôvodnenia tohto nálezu),\ntieto nemôžu byť predmetom konania o súlade predmetu referenda s ústavou, ale len predmetom\nkonania o výklade ústavy podľa čl. 128 ústavy. Argumenty petičného výboru možno rozdeliť takto:\nII.1.1. Súlad predmetu referenda s ústavnou úpravou vzťahov vlády Slovenskej republiky\na Národnej Slovenskej republiky\n22. Podľa petičného výboru je priamy výkon štátnej moci občanmi (priama demokracia)\nrovnocenný s výkonom moci prostredníctvom štátnych orgánov (zastupiteľská demokracia),\nresp. výkon štátnej moci prostredníctvom štátnych orgánov nezbavuje občanov podielu na správe\nvecí verejných. Zdôraznil, že pôvodným nositeľom moci je ľud (princíp zvrchovanosti ľudu\nvyplývajúci z čl. 2 ods. 1 ústavy) a že „poverený vykonávateľ moci nemôže ľudu diktovať,\nako sa bude s mocou nakladať“. Preto napriek konštatovanej rovnocennosti priamej a zastupiteľskej\ndemokracie uzavrel, že prednosť by mala mať priama demokracia.\n23. Petičný výbor preto chápe referendum ako ústavou garantovaný prostriedok priameho\nrozhodovania o veciach verejného záujmu, ktorý je „nepochybne spravodlivejší“ ako rozhodovanie\no tej istej otázke v národnej rade. Odkázal pritom aj na rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn.\nII. ÚS 31/97, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie v referende zabezpečuje občanom možnosť\nspolupôsobiť pri tvorbe štátnej moci a má právne účinky.\n\n4\n\n24. Podľa petičného výboru navrhovateľka naopak uprednostňuje zastupiteľskú demokraciu\npred priamym výkonom štátnej moci občanmi. Na rozdiel od argumentácie navrhovateľky\nsa podľa petičného výboru má vláda v prvom rade zodpovedať občanom Slovenskej republiky\na až následne samotnej národnej rade. Zastupiteľské orgány (národná rada) totiž nemôžu mať viac\nmoci ako ľud, ktorý je pôvodcom moci. V tejto súvislosti tiež uviedol, že možno uvažovať o tom,\nže zodpovednosť priamo voči voličom je v podstate jedinou formou zodpovednosti členov vlády.\n25. Petičný výbor tiež zdôraznil, že referendum je jediným legitímnym a nenásilným prostriedkom\npre vyvodenie zodpovednosti voči voleným zástupcom, resp. že pomocou referenda občania\nodnímajú voleným zástupcom moc a vykonávajú ju priamo. Konštatoval tiež, že občania musia mať\nv právnom štáte legálny nástroj, aby zvrátili škody spôsobené ich volenými zástupcami.\n26. Vláda je teda zodpovedná voličom, ktorí v referende majú „právo vykonávať zastupiteľskú\ndemokraciu podľa svojich predstáv“ a zároveň ukončiť uplatňovanie moci tými, ktorým ju zverili.\nAk by to tak nebolo, išlo by o uzurpovanie moci na úkor občanov. Inak povedané, podľa petičného\nvýboru majú občania právo povedať kedykoľvek držiteľovi verejnej moci: „A dosť! Viac\nťa nechceme!“\n27. Petičný výbor sa potom venoval aj pochybnostiam, ktoré navrhovateľka vyjadrila vo vzťahu\nk vykonaniu platného referenda, a uviedol, že výsledkom platného referenda by nepochybne bola\ndemisia vlády v zmysle čl. 115 ods. 2 ústavy a s tým spojené následky. Vzhľadom na záväznosť\n(právne účinky) referenda (pozri aj bod 23 odôvodnenia tohto nálezu) by bola vláda túto demisiu\npovinná podať.\n28. Vo vzťahu k pochybnostiam, či by sa platné referendum týkalo aj inej ako súčasnej vlády,\npetičný výbor uviedol, že ide o hypotetické otázky, ktoré nesúvisia s podstatou konania a nemôžu\nzabrániť uskutočneniu referenda.\nII.1.2. Súlad predmetu referenda s úpravou skončenia funkčného obdobia vlády Slovenskej\nrepubliky:\n29. V tejto časti petičný výbor nadviazal na svoje predchádzajúce závery a uviedol, že predmet\nreferenda nezavádza nový spôsob ukončenia funkčného obdobia vlády, ale prostredníctvom neho\nide o realizáciu v ústave zakotvenej demisie vlády, t. j. o vykonanie už existujúcej právnej úpravy\nv čl. 115 ods. 2 ústavy.\n30. Zdôraznil, že ústava nijako neobmedzuje dôvody podania demisie podľa svojho čl. 115 ods. 2,\na preto takýmto dôvodom môže byť aj výsledok hlasovania v referende. Platne prijatý predmet\nreferenda by priamo nespôsobil ukončenie funkčného obdobia vlády, k nemu by došlo až podaním\ndemisie vlády.\n31. Podľa petičného výboru výsledkom referenda nemusí byť len zmena alebo doplnenie ústavy,\nale môže ním byť aj „potvrdenie právneho účinku, aký nastoľuje právna úprava“. Inak povedané,\nna základe výsledku referenda vláda podá demisiu a vyvolá tým právny účinok predpokladaný\nv čl. 115 ods. 2 ústavy. Tu poukázal na rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 24/2014,\nv ktorom jedna z referendových otázok nemenila existujúci právny stav, ale ho len potvrdzovala,\na bola preto v zmysle uvedeného rozhodnutia v súlade s ústavou. Ďalej poukázal na rozhodnutie\nvo veci sp. zn. II. ÚS 31/97, v ktorom ústavný súd uviedol, že predmetom referenda nemusí\n5\n\nbyť nevyhnutne zmena ústavy alebo ústavného zákona, ale môže sa v ňom rozhodovať aj o iných\ndôležitých otázkach verejného života s tým, že príslušné orgány sú potom povinné zabezpečiť,\naby návrh prijatý v referende vyvolal potrebný právny účinok.\n32. S poukazom na rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 42/95 petičný výbor ešte\nzopakoval, že v referende občania ako pôvodní nositelia moci rozhodujú priamo a nezávisle\nna národnej rade o zásadných spoločenských otázkach, čo je prejavom suverenity ľudu.\n33. Na základe vyššie uvedeného uzavrel, že predmet referenda je aplikáciou existujúcej ústavnej\núpravy.\nII.1.3. Súlad predmetu referenda s princípmi generality práva a právnej istoty:\n34. Petičný výbor v tejto časti svojho vyjadrenia uviedol, že realizácia predmetu referenda\nby nepredstavovala materiálne ohrozenie demokracie, naopak, bola by naplnením princípu\nsuverenity ľudu (pozri časť II.1.1. odôvodnenia tohto nálezu). Preto je argumentácia ohrozením\nmateriálneho jadra ústavy podľa neho nepriliehavá.\n35. Okrem toho tvrdil, že jediným obmedzením predmetu referenda je čl. 93 ods. 3 ústavy a ďalšie\nobmedzovanie predmetu referenda nad rámec tohto článku je „aktivistické“ a „neuvážené“\n(aj s odkazom na rozhodnutie vo veci sp. zn. II. ÚS 171/05, v ktorom ústavný súd skonštatoval,\nže všetky otázky, ktoré nie sú predmetom taxatívneho výpočtu podľa čl. 93 ods. 3 ústavy, môžu\nbyť predmetom fakultatívneho referenda, ak majú povahu dôležitého záujmu).\n36. Zopakoval, že výsledkom referenda môže byť príkaz ktorémukoľvek orgánu verejnej moci,\naby uplatnil svoju právomoc (pozri najmä body 26 a 31 odôvodnenia tohto nálezu). Petičný výbor\nzvýraznil, že v referende nemusí ísť len o tvorbu právnych noriem, pretože takto chápaný charakter\nreferenda by bol popretím princípu suverenity ľudu. Podľa petičného výboru ústava nevyžaduje,\naby predmetom referenda bola právna norma a ani skutočnosť, že výsledok referenda je priamo\naplikovateľný a má právnu silu ústavného zákona, neznamená, že ide o ústavný zákon. Výsledkom\nplatného referenda je podľa petičného výboru „iný právny akt“ [s odkazom na § 12 ods. 1 v spojení\ns § 13 písm. b) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov].\n37. Okrem toho podľa petičného výboru neobstojí argument o jednorazovom (ad hoc) charaktere\nreferenda ani s poukazom na dosiaľ jediné platné referendum, ktoré sa týkalo vstupu do Európskej\núnie a malo tiež charakter jednorazovej otázky (rozhodnutia). V tejto súvislosti potom považoval\nza paradoxný záver ústavného súdu v rozhodnutí vo veci sp. zn. PL. ÚS 7/2021, v ktorom sa síce\npripúšťa jednorazové (ad hoc) referendum, avšak len v prípadoch výslovne uvedených v ústave,\npretože ani referendum o vstupe do Európskej únie by tak nemohlo byť v súlade s ústavou.\n38. Petičný výbor tiež poukázal na záver ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 7/2021, v zmysle\nktorého by bolo možné zmeniť ústavu tak, že v referende by bolo možné skrátiť funkčné obdobie\nnárodnej rady, a zdôraznil, že aj takéto referendum by bolo stále referendom ad hoc.\n39. Avšak ani v prípade, ak by sa uplatnil už uvedený a podľa petičného výboru príliš formalistický\na rozporuplný prístup ústavného súdu, predmet referenda by v zmysle argumentácie petičného\nvýboru nebol v rozpore s ústavou. Vyplýva to zo skutočnosti, že predmet referenda je aplikáciou\n\n6\n\nexistujúcej ústavnej úpravy, príkazom vláde podať demisiu, nejde teda o normotvorbu a zmenu\nústavy (pozri aj časť II.1.2. odôvodnenia tohto nálezu).\n40. K možnému porušeniu materiálneho jadra ústavy petičný výbor dodal, že jedným z princípov,\nktorý je jeho súčasťou, je aj princíp proporcionality. Ak by teda ústavný súd rozhodol, že predmet\nreferenda nie je v súlade s ústavou, potom by bol úplne popretý princíp suverenity ľudu,\na to v záujme ochrany princípu všeobecnosti právnej normy. Išlo by o zjavne neprimeranú\n(neproporcionálnu) ochranu princípu všeobecnosti právnej normy, a to na úkor princípu\nzvrchovanosti ľudu.\n41. Úlohou ústavného súdu by teda nemala byť ochrana orgánov verejnej moci pred občanmi,\nale naopak občanov pred mocou.\n42. Ústavný súd dodáva, že petičný výbor vo svojom vyjadrení odkazoval aj na odlišné stanoviská\nsudcov ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 7/2021 a na názory emeritného sudcu Jána Drgonca,\npre stručnosť a prehľadnosť však ústavný súd tieto odkazy jednotlivo neuvádza.\nII.2. Stanovisko národnej rady:\n43. Národná rada vo svojom stanovisku zo 7. októbra 2022 uviedla, že sa k návrhu na začatie\nkonania nevyjadruje.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n44. Ústavný súd po oboznámení sa s návrhom na začatie konania a so stanoviskami petičného\nvýboru a národnej rady dospel k nasledujúcim záverom:\nIII.1. K referendu a ku kontrole súladu predmetu referenda s ústavou všeobecne:\n45. V rozhodnutí vo veci sp. zn. PL. ÚS 7/2021, na ktoré navrhovateľka odkazovala, ústavný súd\nzhrnul svoju dovtedajšiu judikatúru týkajúcu sa inštitútu referenda a uzavrel, že v referende občania\nSlovenskej republiky priamo vykonávajú zákonodarnú (normotvornú) moc. Ide o rovnocenný,\nnie však rovnaký výkon zákonodarnej moci v porovnaní s národnou radou (PL. ÚS 7/2021,\nbody 73 a 81 odôvodnenia).\n46. Výsledkom referenda podľa čl. 93 ods. 2 ústavy je právna norma so silou ústavného zákona,\npričom možno hovoriť o právnych normách prikazujúcich, oprávňujúcich a finálnych. Finálnou\n(alebo tiež teleologickou) právnou normou občania stanovujú určitý cieľ, na ktorého dosiahnutie\nje potrebná činnosť príslušných orgánov verejnej moci. Ústava však neobsahuje žiadne pravidlá,\nktoré by výslovne upravili povinnosť orgánov verejnej moci dosiahnuť cieľ stanovený občanmi\nv referende, resp. neupravuje spôsob, ako splnenie tohto cieľa vynútiť (PL. ÚS 7/2021, body 88,\n91 a 92 odôvodnenia).\n47. Ústavný súd tiež zvýraznil, že v Slovenskej republike referendum nie je jediným nástrojom\npriamej účasti občanov na správe verejných vecí (čl. 30 ods. 1 ústavy). V tejto súvislosti poukázal\nna ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, ktoré je upravené v čl. 106 ústavy. Na rozdiel\nod referenda ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta nie je výkonom zákonodarnej moci,\n\n7\n\nale priamym výkonom oprávnenia (aktom aplikácie práva) výslovne vyplývajúceho z ústavy\n(PL. ÚS 7/2021, bod 95 odôvodnenia).\n48. Z rozhodnutia vo veci sp. zn. PL. ÚS 7/2021 tiež vyplýva, že referendom v jeho terajšej podobe\nnie je možné rozpustiť národnú radu.\n49. Ústavný súd sa vyjadril aj k hraniciam, v ktorých skúma, či je predmet referenda v súlade\nso samotnou ústavou. V tejto otázke konštatoval, že okrem výslovných obmedzení uvedených\nv čl. 93 ods. 3 ústavy je potrebné skúmať aj to, či je predmet referenda v súlade s materiálnym\njadrom ústavy. Treba tiež pripomenúť, že aj samotný čl. 93 ods. 3 ústavy chráni materiálne jadro\nústavy, a to vo svojej časti týkajúcej sa základných práv a slobôd (PL. ÚS 7/2021, body 111 až 113\nodôvodnenia).\n50. Predmet referenda sa síce môže dotýkať materiálneho jadra ústavy, nesmie však toto\njadro narúšať s ústavnou intenzitou, t. j. nesmie meniť charakter Slovenskej republiky\nako demokratického a právneho štátu (PL. ÚS 7/2021, bod 114 odôvodnenia).\n51. Vyššie uvedené vyplýva zo skutočnosti, že v referende ide o výkon štátnej moci, pričom\nústava chráni práva a slobody občanov aj tým, že štátnu moc je možné vykonávať vždy\nlen v jej hraniciach. V referende teda ide podľa ústavy o výkon moci ustanovenej a delenej.\nPrincíp demokracie (väčšinového rozhodovania) je tak v rovnováhe s princípom právneho štátu\n(PL. ÚS 7/2021, body 96, 102, 103, 131 a 139 odôvodnenia).\n52. Ústavný súd aj v ďalších častiach odôvodnenia tohto nálezu bude odkazovať predovšetkým\nna rozhodnutie vo veci sp. zn. PL. ÚS 7/2021, ktorého závery sú pre toto konanie podstatné.\nIII.2. K povahe predmetu referenda:\n53. Predmet referenda, o ktorom ústavný súd rozhoduje v tomto konaní, možno považovať\nza dôležitú otázku verejného záujmu v zmysle čl. 93 ods. 2 ústavy, ktorý upravuje konanie\nfakultatívneho referenda. Sporná referendová otázka sa totiž týka ukončenia funkčného obdobia\nvrcholného orgánu výkonnej moci (čl. 108 ústavy; pozri tiež PL. ÚS 24/2014, bod 31\nodôvodnenia).\n54. Zo znenia spornej referendovej otázky je zrejmé, že ide o ukončenie jednorazové, t. j. týkajúce\nsa len jednej vlády. Skutočnosť, že ide o jednorazové skončenie funkčného obdobia vlády, napokon\nvyplýva aj z kontextu argumentácie účastníkov konania.\nIII.3. K súladu predmetu referenda s princípom generality práva:\n55. Zo záverov uvedených v dvoch predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto nálezu vyplýva,\nže ak by bol predmet referenda platne prijatý, mal by právnu silu ústavného zákona a jeho\nvýsledkom by malo byť jednorazové ukončenie funkčného obdobia vlády podaním demisie.\n56. Ústava neobsahuje žiadne ustanovenia, v zmysle ktorých by sa funkčné obdobie vlády končilo\nna základe hlasovania v referende a platný výsledok sporného referenda by túto úpravu ani nemenil\nči nedopĺňal. Výsledkom platného referenda by bolo, že by sa ústavná úprava týkajúca sa skončenia\nfunkčného obdobia vlády v jednom konkrétnom prípade nepoužila, teda by bola suspendovaná.\n\n8\n\nMožno preto konštatovať, že platný výsledok sporného referenda by ústavu prelomil (pozri\nPL. ÚS 7/2021, bod 127 odôvodnenia).\n57. Argumentácia petičného výboru v zmysle, že predmet referenda je výkonom existujúcej\nústavnej úpravy, nie je správna, pretože, hoci ústava nijako neupravuje dôvody podania demisie\npodľa čl. 115 ods. 2 ústavy, práve tento článok vôbec nepredpokladá, že vláda by bola povinná\npodať demisiu na základe záväzného príkazu občanov či iného nositeľa verejnej moci.\n58. Zároveň je zrejmé, že v prípade predmetu referenda nejde ani o realizáciu čl. 117 ústavy,\nteda o podanie demisie po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej národnej rady. To napokon netvrdil\nani petičný výbor.\n59. Predmet referenda preto nie je aplikáciou existujúcej ústavnej úpravy.\n60. Z uvedeného dôvodu je predmet referenda v rozpore s princípom všeobecnosti právnej normy\n(generality práva), v zmysle ktorého má právna norma upravovať všeobecné pravidlo správania sa,\nnie konkrétny prípad (pozri napr. PL. ÚS 19/05, s. 2 a 15 odôvodnenia a PL. ÚS 7/2017,\ns. 97 odôvodnenia, PL. ÚS 7/2021, bod 126 odôvodnenia).\n61. Princíp generality práva je podstatnou súčasťou princípu právneho štátu a tým aj materiálneho\njadra ústavy, pretože chráni slobodu občanov pred nepredvídateľným a svojvoľným zneužitím\nštátnej moci. K takému zneužitiu by došlo napríklad tak, že by zákonodarca nerešpektoval hranice\nsvojej právomoci a rozhodol by právnou normou namiesto súdu o výsledku konkrétneho súdneho\nsporu. Princíp generality práva tak chráni aj princíp deľby moci, ktorý je rovnako súčasťou\nmateriálneho jadra ústavy, pretože reguluje a obmedzuje štátnu moc (pozri PL. ÚS 7/2021, bod 124\nodôvodnenia).\n62. Ústavný súd preto musí posúdiť, či je zásah predmetu referenda do princípu generality práva\n(všeobecnosti právnej normy) taký intenzívny, že je v rozpore s materiálnym jadrom ústavy (pozri\nbod 50 odôvodnenia tohto nálezu).\n63. V tejto súvislosti treba povedať, že napriek svojej dôležitosti princíp generality práva\n(všeobecnosti právnej normy) nie je absolútny a aj samotná ústava predpokladá situácie,\nkeď je potrebné a vhodné prijať jednorazovú právnu normu (čl. 3 ods. 2, čl. 7 ods. 1 a čl. 58 ods. 1\nústavy). V týchto prípadoch však nejde o pozastavenie účinnosti žiadneho ústavného článku, teda\no prelomenie ústavy (PL. ÚS 7/2021, bod 128 odôvodnenia), čo predstavuje zásadný rozdiel\nv porovnaní s posudzovaným predmetom referenda.\n64. Posudzovaný predmet referenda, ktorého cieľom je skončenie funkčného obdobia vlády inak,\nako je to upravené v čl. 115 ods. 1 a 2, čl. 116 ods. 5 a 6 a čl. 117 ústavy, však nenapĺňa ústavou\npredpokladaný či sledovaný dôvod skončenia funkčného obdobia vlády (porovnaj PL. ÚS 7/2021,\nbod 129 odôvodnenia).\n65. V tejto súvislosti potom ústavný súd pripomína, že referendom možno rozhodnúť aj o zavedení\npravidla správania regulujúceho konkrétny prípad, v ktorom sa prejavuje spoločensky exponovaný\nverejný záujem, alebo upravujúceho okruh spoločenských vzťahov vyznačujúcich sa v porovnaní\nso štandardnou podobou generality práva podstatne nižšou mierou všeobecnosti dotknutej právnej\nnormy, či už vo vzťahu k predmetu regulácie alebo k jej adresátovi (adresátom). Podstata regulácie\n\n9\n\nvšak nesmie spočívať v krátkodobom a dočasnom suspendovaní všeobecnej normy ústavy tvoriacej\nsúčasť materiálneho jadra (PL. ÚS 7/2021, bod 132 odôvodnenia).\n66. Ak teda občania Slovenskej republiky majú možnosť zmeniť ústavnú úpravu zavedením\nvšeobecného pravidla, potom v zásade za ústavou predpokladaného chodu orgánov verejnej moci\nnie je dôvod, aby ústavnú úpravu prelamovali a pre jeden konkrétny prípad pozastavili jej účinnosť,\nosobitne, ak ide o tie časti ústavy, ktoré sa týkajú materiálneho jadra ústavy.\n67. Takto je potom potrebné chápať aj ten záver, že bez výslovnej opory v ústave nie je možné\nreferendom zmeniť pre jednotlivý prípad ústavou kogentne ustanovené a periodicky sa opakujúce\nfunkčné obdobie orgánu verejnej moci alebo takým spôsobom ukončiť jeho činnosť v aktuálnom\npersonálnom obsadení legálne viazanom na už plynúce funkčné obdobie (PL. ÚS 7/2021, bod 183.2\nodôvodnenia). Tento záver, ktorý sa týkal funkčného (volebného) obdobia národnej rady, je platný\naj vo vzťahu k funkčnému obdobiu vlády.\n68. Občania teda majú možnosť v referende prijať všeobecné pravidlo o možnosti skrátiť svojím\nhlasovaním funkčné obdobie štátneho orgánu, čo by bolo nielen realizáciou princípu suverenity\nľudu (princípu demokracie), ale zároveň by tak bol zachovaný aj princíp všeobecnosti právnej\nnormy (princíp právneho štátu). Tak by bol rešpektovaný čl. 1 ods. 1 ústavy, v zmysle ktorého\nsú princípy demokracie a právneho štátu rovnocenné.\n69. Z uvedeného vyplýva, že opačný prístup, teda skrátenie funkčného obdobia orgánu verejnej\nmoci za už uvedených podmienok bez zmeny ústavy, by bol neproporcionálnym zásahom\ndo princípu všeobecnosti právnych noriem (princípu právneho štátu), pretože tento zásah\nnie je nevyhnutný pre naplnenie princípu suverenity ľudu (princípu demokracie).\n70. V tejto súvislosti potom ústavný súd zdôrazňuje, že práve druhá referendová otázka na základe\npetície občanov doručenej navrhovateľke 24. augusta 2022, ktorá nie je predmetom tohto konania,\nsmeruje k zmene ústavy tak, aby občania mali možnosť priamo svojím hlasovaním skrátiť funkčné\nobdobie národnej rady. Teda v druhej petičnej otázke samotný petičný výbor rešpektuje vyššie\nuvedené závery a tým aj judikatúru ústavného súdu.\n71. Ústavný súd preto konštatuje, že predmet referenda, ktorý ústavu nemení, ale prelamuje, narúša\nprincíp generality práva a tým aj princíp právneho štátu s ústavnou intenzitou, a preto je v rozpore\ns čl. 1 ods. 1 ústavy.\n72. Ústavný súd sa ešte stručne vyjadrí k niektorým argumentom petičného výboru, a to výslovne\nalebo len odkazom na svoje minuloročné rozhodnutie vo veci sp. zn. PL. ÚS 7/2021. Toto\nrozhodnutie je všeobecne známe a dostupné, preto ústavný súd nepovažuje za potrebné jeho závery\npodrobne opakovať aj v tomto rozhodnutí.\n73. Ak ide o obmedzenie predmetu referenda nad rámec výslovne stanovený v čl. 93 ods. 3 ústavy,\nteda ak ide o skúmanie súladu predmetu referenda s materiálnym jadrom ústavy, dôvody na tento\npostup ústavný súd podrobne uviedol v rozhodnutí vo veci sp. zn. PL. ÚS 7/2021. Rovnako v tomto\nrozhodnutí podrobne vysvetlil, že hlasovanie v referende je výkonom štátnej moci, pričom zmyslom\nústavy je štátnu moc obmedzovať, a to v záujme ochrany jednotlivca.\n\n10\n\n74. Keďže v referende ide o výkon štátnej moci, pre predmet referenda neplatí, že čo nie je\nzakázané, je dovolené (čl. 2 ods. 3 ústavy). Nemožno teda len na základe princípu suverenity ľudu\nautomaticky predpokladať že predmet referenda je v súlade s ústavou, ale do úvahy treba vždy\nzobrať skutočnosť, ako predmet referenda zasahuje do iných ústavných princípov.\n75. Z ústavy Slovenskej republiky tiež nie je možné vyvodiť, že výkon štátnej moci v referende\nje spravodlivejší alebo že má absolútnu prednosť pred výkonom zákonodarnej moci národnou\nradou. Naopak, napríklad čl. 93 ods. 3 ústavy rozhodnutie o niektorých otázkach (napr. dane,\nodvody a štátny rozpočet) vylučuje z predmetu referenda. V referende teda občania môžu\nrozhodovať o užšom okruhu otázok, než o akom rozhoduje národná rada.\n76. Národná rada tiež môže výsledok referenda zmeniť alebo zrušiť, aj keď len ústavným zákonom\na len po uplynutí troch rokov od jeho prijatia (čl. 99 ods. 1 ústavy).\n77. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že princíp suverenity ľudu nie je absolútny\na nemožno tvrdiť, že výkon zákonodarnej moci hlasovaním v referende je nadradený nad výkon\nzákonodarnej moci národnou radou.\n78. V rozhodnutí veci sp. zn. PL. ÚS 7/2021 tiež ústavný súd podrobne vysvetlil, že v zmysle\nústavy je výsledkom referenda právna norma so silou ústavného zákona. Ústava a samozrejme\naj ústavný súd pripúšťajú aj schválenie jednorazovej právnej normy, problematická je však\njednorazová norma v prípade, ak ústavu prelamuje, t. j. len pre jeden konkrétny prípad ju obchádza.\nO takúto právnu normu však nešlo v referende o vstupe do Európskej únie a toto referendum\nnie je možné porovnávať s teraz preskúmavanou otázkou.\n79. So skutočnosťou, že výsledkom referenda je právna norma, nie je v rozpore ani možnosť\nhlasovať v referende s cieľom, aby orgán verejnej moci vykonal svoju právomoc. V takom prípade\nide o finálnu normu (pozri bod 46 odôvodnenia tohto nálezu), ktorou bolo aj referendum o vstupe\ndo Európskej únie. Ústavný súd zopakuje, že rovnako finálna norma je problematická,\nak jej účelom je prelomenie ústavy.\n80. Okrem toho ústava osobitne a s odlišným názvom od referenda upravuje možnosť odvolať\nprezidenta Slovenskej republiky formou ľudového hlasovania. Výsledok tohto hlasovania\nje jednoznačne aktom aplikácie práva (PL. ÚS 7/2021, bod 95 odôvodnenia).\n81. Vyššie uvedená osobitná úprava tiež naznačuje, že referendum v jeho súčasnej podobe\nnie je koncipované ako nástroj na odvolávanie volených zástupcov ľudu (nositeľov verejnej moci),\npretože ak by to tak bolo, bola by osobitná úprava ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta\nzbytočná. Nie je preto možné súhlasiť s petičným výborom v tom, že referendum podľa ústavy\nje jediným nástrojom, resp. že musí byť nástrojom na odvolávanie nositeľov verejnej moci.\n82. Ústavný súd považoval za potrebné vyjadriť sa k argumentom petičného výboru, pretože výbor\nrešpektuje ako zástupcu občanov, ktorí podpísali petíciu za vyhlásenie predmetu referenda. Týmto\nobčanom chcel ústavný súd v čo najširšej miere dať odpoveď na legitímne otázky spojené\ns hlasovaním v referende, ako aj dať odpoveď na niektoré výhrady smerujúce k jeho vlastnej\nrozhodovacej činnosti.\n\n11\n\nIII.4. K súladu predmetu referenda s princípom deľby moci:\n83. Ako to už bolo konštatované v bode 61 odôvodnenia tohto nálezu, súčasťou materiálneho jadra\nústavy je aj princíp deľby moci, pretože je nevyhnutným predpokladom na existenciu\ndemokratického a právneho štátu, ktorým Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy (pozri\nnapr. PL. ÚS 7/2021, časť III.3.6 odôvodnenia; PL. ÚS 21/2014, body 82 a 95 odôvodenia\naj s odkazmi na rozhodnutia vo veciach PL. ÚS 16/95, PL. ÚS 29/95, PL. ÚS 38/95, PL. ÚS 25/00,\nPL. ÚS 105/2011, PL. ÚS 24/2014).\n84. Ústavný súd nepovažuje za potrebné už uvedený záver odôvodňovať podrobnejšie,\na to aj s poukazom na svoju rozsiahlu judikatúru, ktorá ho potvrdzuje.\n85. Princíp deľby moci nie je v ústave zakotvený výslovne, jeho prejavom sú však tie články\nústavy, ktoré upravujú právomoci jednotlivých orgánov verejnej moci, ich funkčné obdobia a tiež\nich vzájomné vzťahy. Princíp deľby moci totiž nemôže byť zachovaný, ak nie sú tieto pravidlá\ndodržiavané (PL. ÚS 7/2021, bod 123 odôvodnenia).\n86. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prejavom princípu deľby moci sú aj ustanovenia, ktoré\nupravujú vzťahy medzi národnou radou ako orgánom zákonodarnej moci (čl. 72 ústavy) a vládou\nako orgánom výkonnej moci (čl. 108 ústavy), resp. tie, ktoré sa týkajú skončenia funkčného\nobdobia vlády. Ide o čl. 88, čl. 113, čl. 114, čl. 115 ods. 1 a 2, čl. 116 ods. 5 a 6 a čl. 117 ústavy,\nako ich označila navrhovateľka.\n87. Predmet referenda, ak by bol platne prijatý, by zasiahol do niektorých už uvedených článkov\nústavy a urobil by to v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy, teda jednorazovým prelomením uvedenej\nústavnej úpravy. Takýto zásah do ústavných článkov vyjadrujúcich princíp deľby by bol\nneprípustným zásahom aj do materiálneho jadra ústavy. Za podstatné tu ústavný súd tiež považuje,\nže predmet referenda nesmeruje k demisii vlády v zmysle čl. 115 ods. 2, resp. čl. 117 ústavy,\nako to už bolo konštatované v predchádzajúcej časti, ale ide o ústavou nepredpokladané vynútené\nskončenie funkčného obdobia vlády bez ohľadu na skutočnosť, či táto vláda má dôveru národnej\nrady. Zjednodušene a v širšom kontexte, reagujúc tak aj na otázku naznačenú navrhovateľkou\no budúcej možnej ústavnej úprave (bod 30 podaného návrhu), v zastupiteľskej demokracii v podobe\nparlamentnej republiky je vláda ako orgán výkonnej moci závislá pri výkone svojej funkcie\nod dôvery parlamentu, nie priamo od dôvery občanov (bez ohľadu na kreovanie personálneho\nzloženia parlamentu občanmi vo voľbách). Hypoteticky predpokladaná odlišná normatívna ústavná\núprava, podľa ktorej by sa plynúce funkčné obdobie vlády ukončovalo (aj) na základe\nrozhodnutia občanov v referende, prípadne v ľudovom hlasovaní, by z hľadiska funkčnej\nkonzistencie ústavy vyvolávala už zmenu formy vlády s posunom (v oblasti vzťahov k exekutíve)\nk priamej demokracii. Také riešenie je síce z hľadiska všeobecne vyjadrených princípov\ndemokratického a právneho štátu v zásade možné, avšak výrazne neštandardné a vo vzťahu\nk operatívnemu výkonu bazálnych funkcií štátu v reáliách modernej spoločnosti mimoriadne\nrizikové.\n\n12\n\nIV.\nZáver\n88. Na základe skutočností uvedených v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto nálezu ústavný\nsúd rozhodol, že predmet referenda s otázkou v znení: „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej\nrepubliky má bezodkladne podať demisiu?“ nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy a s čl. 1 ods. 1\nv spojení s čl. 88, čl. 114, čl. 115 ods. 1 a 2, čl. 116 ods. 6 a čl. 117 ústavy.\n89. So zreteľom na obsah návrhu navrhovateľky, jej argumentáciu a predovšetkým so zreteľom\nna ústavné články, vo vzťahu ku ktorým navrhovateľka prezentovala pochybnosti o súlade\npredmetu referenda (podrobne v častiach I.1. až I.3. odôvodnenia tohto nálezu), ústavný súd\npovažuje za potrebné dodať, že neidentifikoval nesúlad predmetu referenda s čl. 113 a čl. 116 ods. 5\nústavy. Uvedené články síce v širšom kontexte upravujú vzťah národnej rady a vlády, no predmet\nreferenda, o ktorom ústavný súd v tomto konaní rozhodoval, sa ich priamo nedotýka. Článok 113\nústavy stanovuje všeobecnú povinnosť každej vlády po tom, ako bola vymenovaná, predstúpiť\npred národnú radu, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Priamo sa však\nnetýka skončenia funkčného obdobia vlády. Ustanovenie čl. 116 ods. 5 ústavy zasa upravuje vplyv\ndemisie predsedu vlády na funkčné obdobie vlády ako celku. Ani v jednom z uvedených prípadov\nteda nejde o ustanovenia ústavy, s ktorými by mal predmet referenda, berúc do úvahy jeho účinky\nv prípade, ak by referendum s takýmto predmetom bolo vyhlásené a následne aj platné, priamy\nsúvis.\n90. Vzhľadom na konštatovaný nesúlad s ústavou s prihliadnutím na potrebnú rýchlosť\na hospodárnosť konania vyplývajúcu aj z lehoty ustanovenej čl. 125b ods. 3 ústavy ústavný súd\nnepovažoval za nevyhnutné vyjadrovať sa aj k ďalším argumentom navrhovateľky týkajúcim\nsa predmetu referenda.\nV.\nÚčinky nálezu\n91. Podľa § 108 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nnález ústavného súdu je právoplatný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky.\n92. Podľa čl. 125b ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda,\nktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia národnej rady podľa čl. 95 ods. 1,\nnie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť. V tejto\nsúvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že uvedený účinok sa vzťahuje len na tú z dvoch\nreferendových otázok, ktoré mali byť vyhlásené na základe petície občanov doručenej\nnavrhovateľke 24. augusta 2022, ktorú navrhovateľka formulovala v petite svojho návrhu na začatie\nkonania o súlade predmetu referenda.\n93. Plénum ústavného súdu ďalej rozhodlo, že v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa vyhlási\ncelé odôvodnenie prijatého nálezu (§ 90 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n13\n\n94. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripája k tomuto rozhodnutiu odlišné stanovisko sudca\nPeter Straka, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. októbra 2022\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n14", "vazby": {"registre": ["súlad predmetu referenda", "referendum", "podmienky konania", "referendum-rovnocenná forma výkonu zákonodarnej (normotvornej) moci", "vláda", "referendum-právna sila výsledku"], "ustanovenia": ["čl. 125b ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:093c56f5-932d-46ec-ba1a-1f79b0828178", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2021 z 7. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.2"}, {"guid": "ussr:29ffa89c-328e-4acc-8027-3aa254839f28", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29ffa89c-328e-4acc-8027-3aa254839f28"}, {"guid": "ussr:731cafc4-ee89-407e-bd82-6ffd91a0e6b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 105/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 105/2011 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:731cafc4-ee89-407e-bd82-6ffd91a0e6b0"}, {"guid": "ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/00 z 10. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-10", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0"}, {"guid": "ussr:38400ece-e7c7-407f-a3be-0cc74b04dd86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/97 z 21. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-21", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1"}, {"guid": "ussr:5a1ac11a-bf75-49e7-b31e-320bf675849d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/95 z 2. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-02", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a1ac11a-bf75-49e7-b31e-320bf675849d"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}, {"guid": "ussr:166b9375-c030-45df-8f65-1f20b9b51c69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.29.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/95 z 29. 11. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-11-29", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.29.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:2643c5de-b4a2-4c18-9651-f2cca4a327f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 58/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 58/94 z 31. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2643c5de-b4a2-4c18-9651-f2cca4a327f4"}], "citovane_v": []}