{"guid": "ussr:013476ce-3130-4f8f-98c9-124f7d1af17e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.63.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 63/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 63/2022 z 8. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. februára 2022, sp. zn. IV. ÚS 63/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.63.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-02-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/013476ce-3130-4f8f-98c9-124f7d1af17e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.63.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.63.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.63.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 63/2022-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou\nMADEJ & PARTNERS s. r. o., Mýtna 42, Bratislava, IČO 53 035 038, v mene ktorej koná\njej konateľ a advokát JUDr. Róbert Madej, PhD., proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 2 Co 186/2017-178 z 22. augusta 2018 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 5 Cdo 197/2019 z 28. septembra 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka označená v záhlaví tohto uznesenia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému\nsúdu 3. decembra 2021 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na ochranu\nmajetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné\nužívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) napadnutým rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia a napadnutým\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) označeným v záhlaví\ntohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje zrušenie napadnutých rozsudkov krajského súdu\na najvyššieho súdu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň požaduje priznanie\nnáhrady trov konania.\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola stranou v konaní\nvedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 18 C 187/2014\nv procesnom postavení žalovanej, proti ktorej sa Slovenská republika zastúpená Okresným\núradom Bratislava (ďalej len „žalobkyňa“) domáhala určenia neplatnosti závetov. Rozsudkom\nč. k. 18 C 187/2014-156 z 12. decembra 2016 (ďalej len „rozsudok z 12. decembra 2016“) okresný\nsúd určil, že oba závety z 5. apríla 2014, na základe ktorých mala poručiteľka\nodkázať všetok svoj majetok sťažovateľke, sú neplatné. Svoje rozhodnutie okresný súd založil\nna záveroch vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 12/2016 vypracovaného súdnou znalkyňou\nz odboru písmoznalectva, odvetvia ručného písma, podľa ktorých oba\nzávety neboli spísané vlastnou rukou poručiteľky.\n3. O odvolaní proti rozsudku z 12. decembra 2016 rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom\ntak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. V konkrétnostiach v reakcii\nna argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú v odvolaní, ktorou táto spochybňovala závery znaleckého\nposudku a žiadala, aby súd vykonal ďalšie dôkazy, ktorými sa preukáže tvrdenie, že je jedinou\npokrvnou príbuznou poručiteľky, krajský súd uviedol, že súd prvej inštancie sa pri dokazovaní\nsprávne zameral na posúdenie skutočnosti, či oba závety boli napísané a podpísané vlastnou rukou\nporučiteľky. Keďže zo znaleckého posudku č. 12/2016 vyplýva, že oba závety neboli napísané\na podpísané poručiteľkou, vykonávanie ďalších dôkazov, ktorými by sa preukázala pravdivosť\ntvrdení sťažovateľky, bolo podľa krajského súdu bezpredmetné, keďže súdny znalec navrhnutý\nsťažovateľkou z odboru grafickej diagnostiky neskúma pravosť písma, ale len vyhotovenie\na pravosť listín, čo je v danom prípade pre posúdenie toho, či závety boli napísané a podpísané\nporučiteľkou, irelevantné. Ani námietku sťažovateľky o jej príbuzenskom vzťahu k poručiteľke\nnepovažoval krajský súd za relevantnú vo vzťahu k predmetu konania, keďže prípadný príbuzenský\nvzťah sťažovateľky k poručiteľke sa bude preukazovať v rámci dedičského konania tak, aby mohla\nnastúpiť ako dedička zo zákona.\n4. V dovolaní podanom proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľka namietala\nexistenciu vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),\nktorú odôvodňovala porušením svojho práva na spravodlivý proces nenariadením znaleckého\ndokazovania. Okrem toho dôvodila, že dôležitou skutočnosťou bolo skúmanie fyzického\na psychického stavu poručiteľky v čase spísania závetu, keďže táto skutočnosť mohla ovplyvniť\nzmenu jej písma. V doplnení dovolania sťažovateľka namietala, že znalecké dokazovanie trpí\nprocesnými, ako aj hmotnoprávnymi vadami, ktoré ovplyvnili výsledok konania. Osobitne\npoukázala na nerovnosť strán v spore spôsobenú tým, že žalobkyňa plniaca úlohy orgánu verejnej\nsprávy zabezpečovala porovnávacie materiály pre znalecké dokazovanie, a preto považuje znalecký\nposudok za nedôveryhodný. Sťažovateľka ako dovolateľka zároveň predložila dovolaciemu súdu\nodborné vyjadrenie č. 62/2019 vypracované súdnou znalkyňou z odboru písmoznalectva, odvetvia\nručného písma 8. decembra 2019, podľa záverov ktorého zvolené metódy a formy práce súdnej\nznalkyne, ktorá vypracovávala znalecký posudok č. 12/2016, ako aj obmedzený počet\nporovnávaných znakov neumožnili vyslovenie jednoznačného záveru znaleckého skúmania.\nVzhľadom na uvedené nedostatky bolo preto namieste podľa sťažovateľky nariadiť doplňujúce\nznalecké dokazovanie, ktoré navrhla na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 12. decembra 2016,\npričom jeho nenariadenie predstavuje porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu.\n\n2\n\n5. Napadnutým rozsudkom najvyšší súd dovolanie sťažovateľky zamietol (§ 448 CSP), pričom\nv podstatnom k námietke nerovnosti strán v spore zdôraznil, že uvedenú procesnú obranu použila\nsťažovateľka prvýkrát až v dovolacom konaní. Aj napriek uvedenému však nad rámec\nuž zmieňovaného uviedol, že žalobkyňa je stranou v spore z titulu v dedičskom konaní predbežne\nzistenej možnej odúmrte, kde v zmysle príslušnej zákonnej úpravy za Slovenskú republiku koná\nokresný úrad. Z uvedeného dôvodu preto zamestnanci žalobkyne mali oprávnenie a aj povinnosť\npredkladať v konaní listiny tak, ako to aj urobili. Aj námietka týkajúca sa zabezpečovania\nporovnávacích materiálov bola podľa najvyššieho súdu prezentovaná sťažovateľkou\nako dovolateľkou až v dovolacom konaní. Aj napriek uvedenému však najvyšší súd podrobil\npredmetnú námietku meritórnemu preskúmaniu, pričom dospel k záveru, že porovnávacie materiály\nsúdnej znalkyni poskytli žalobkyňa, ako aj žalovaná (sťažovateľka), pričom sťažovateľka správnosť\noznačeného postupu v základnom konaní ani nenamietala. Rovnako v kontexte námietky o možnom\nvplyve psychického a fyzického stavu poručiteľky na jej písmo najvyšší súd zdôraznil,\nže v odvolacom konaní sťažovateľka síce namietla uvedenú skutočnosť, no v tejto\nsúvislosti požadovala vyjadrenie znalca z oblasti grafickej diagnostiky, pričom krajský súd správne\nuzavrel, že znalec z uvedeného odboru neskúma pravosť písma, ale vyhotovenie a pravosť listín,\nčo bolo v danom prípade bezpredmetné. Dovolací súd k tomu doplnil, že pravosť závetov\nako existujúcich listín, ktorú skúma odbor grafickej diagnostiky, sporovými stranami nebola\nnamietaná. Z hľadiska predmetu konania bolo preto nadbytočným skúmať nikým nepopretú pravosť\nzávetov znalcom z daného odboru. K odbornému vyjadreniu z 8. decembra 2019,\nktoré sťažovateľka predložila až v dovolacom konaní, najvyšší súd akcentoval s prihliadnutím\nna skutočnosť, že v dovolacom konaní nie je súdom skutkovým, že nový dôkaz nemôže vykonať,\na preto sa s jeho obsahom neoboznámil a na argumentáciu vyvodenú sťažovateľkou\nz neho neprihliadol.\n6. V doplnení odôvodnenia v podstatnom z hľadiska predmetu konania najvyšší súd podotkol,\nže kľúčovým bolo ustálenie, či oba holografné závety boli napísané a podpísané vlastnou rukou\nporučiteľky, pričom súd na ustálenie odpovede na uvedenú kľúčovú otázku nariadil znalecké\ndokazovanie, v rámci ktorého súdna znalkyňa posúdila pravosť rukopisu a podpisu poručiteľky,\npričom dospela k jednoznačnému záveru, že závety poručiteľka nenapísala ani nepodpísala. Závery\nvykonaného znaleckého dokazovania pritom najvyšší súd považoval za určité a vnútorne\nnerozporné, keďže súdna znalkyňa uviedla, že v sporných podpisoch a v porovnávacom materiáli\nje rozdielne tvarovanie začiatočného ťahu písmena „Ž“, ktoré je v sporných podpisoch vyhotovené\ndvojťahovo (slučkový obrat začína dolu, zvislica je vyhotovená samostatne), zatiaľ\nčo v porovnávacích podpisoch je vyhotovené jednoťahovo a písmový ťah začína hore (ide o opačný\nsmer a postupnosť písacieho pohybu), alebo písmeno „r“ je v sporných zápisoch vyhotovené\ns jemnou slučkou na pravej strane, v porovnávacích zápisoch na ľavej strane, písmeno „M“\nje vyhotovené v sporných zápisoch slučkovými obratmi, v porovnávacích zápisoch uhlovými\nobratmi. Podľa dovolacieho súdu preto vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje závery súdu\nprvej inštancie a odvolacieho súdu. Vo veci konajúce súdy na zistenie skutkového stavu\nv základnom konaní zabezpečili v súlade s procesnou aktivitou a procesnými návrhmi strán sporu\ndostatočné množstvo dôkazných prostriedkov, z ktorých vyvodili na rozhodnutie vo veci dostatočné\na jednoznačné skutkové závery, návrh na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom z iného\nvedného odboru považovali za nadbytočný, pričom túto nadbytočnosť dostatočne odôvodnili.\n\n3\n\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd vyhodnotil námietku sťažovateľky o existencii procesnej vady\nv zmysle § 420 písm. f) CSP ako nedôvodnú, a preto dovolanie zamietol v súlade s § 448 CSP.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n7. Podstatu argumentácie sťažovateľky predstavuje tvrdenie o tom, že vo veci konajúce súdy\nprihliadali na znalecký posudok č. 12/2016 absolútne nekriticky aj napriek tomu, že znalecký\nposudok trpí mnohými vadami, a to z dôvodu, že sa v ňom porovnávajú tvary písmen vyhotovených\nna jednej strane azbukou a na strane druhej latinkou, pričom na porovnávanie sa používajú\nneaktuálne podpisy, z ktorých jeden mal v čase spísania závetov 36 rokov. Konajúce súdy\npreto podľa sťažovateľky nemali nekriticky akceptovať záver predmetného znaleckého posudku\no to viac, ak samotná súdna znalkyňa uviedla, že závety sú vyhotovené neštandardným spôsobom,\ntakže odkázala z hľadiska skúmania pravosti písomností na znalecké odvetvie grafickej diagnostiky.\n8. Na podklade už uvedeného sťažovateľka na pojednávaní pred súdom prvej inštancie navrhla\nvykonať ďalší dôkaz, a to znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru grafickej diagnostiky,\na to na účely vylúčenia či potvrdenia záverov jediného znaleckého posudku. Okresný súd\nvšak dokazovanie zamietol. Námietku nevykonania dôkazu sťažovateľka vzniesla aj v konaní\npred odvolacím súdom a dovolacím súdom, ktoré jej v tomto smere neposkytli náležitú nápravu.\nNesúhlasí s argumentáciou, podľa ktorej vykonanie predmetného znaleckého dokazovania\nby bolo z hľadiska predmetu konania irelevantné. Podľa sťažovateľky práve takéto doplňujúce\ndokazovanie mohlo zodpovedať otázky, či je vypracovaný znalecký posudok správny,\nresp. či na jeho vypracovanie boli použité vhodné porovnávacie materiály.\n9. Sťažovateľka uvedeným spôsobom prišla o majetok, a to len na podklade jediného sporného\nznaleckého posudku č. 12/2016, čím došlo aj k zásahu do jej majetkových práv.\n10. Poukazuje na ňou predložené odborné vyjadrenie č. 62/2019, ktoré podľa jej názoru osvedčuje,\nže znalecký posudok č. 12/2016 je „nepreukazný“. Nevykonanie doplňujúceho znaleckého\ndokazovania považuje sťažovateľka za porušenie práva na spravodlivý proces.\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n11. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39\nzákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom\nsúde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom\nsúde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n4\n\nIII.1. K namietanému porušeniu práv zaručených ústavou, dohovorom a dodatkovým\nprotokolom napadnutým rozsudkom krajského súdu:\n12. Argumentácia sťažovateľky sa vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu zameriava\nna jeho ústavnú neudržateľnosť z dôvodu nevysporiadania sa s námietkou týkajúcou sa znaleckého\ndokazovania (ktoré považuje za nepreukazné), na podklade záverov ktorého bolo určené,\nže predmetné závety poručiteľky sú neplatné. V konkrétnostiach dôvodí, že odvolací súd\nsa náležitým spôsobom nevysporiadal s námietkou spochybňujúcou rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ktorým bol návrh sťažovateľky na doplnenie dokazovania zamietnutý.\n13. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka predmetnú námietku subsumovateľnú\npod vadu zmätočnosti spočívajúcu v porušení práva na spravodlivý proces vzniesla aj v dovolaní\nsmerujúcom proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorého prípustnosť vyvodzovala z § 420\npísm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.\n14. Pri predbežnom prerokovaní tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu\nsubsidiarity svojej právomoci zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy (... ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd), ktorého uplatnením ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima\nratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (m. m. III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05). Keďže v rámci uplatnenej dovolacej právomoci sa najvyšší súd sťažovateľkou\nvznesenou dovolacou námietkou (totožnou s tou, ktorú predostiera v ústavnej sťažnosti) zaoberal\na rozhodol o nej, uvedené vylučuje právomoc ústavného súdu sa meritórne relevantnou časťou\nústavnej sťažnosti zaoberať (obdobne IV. ÚS 468/2018, IV. ÚS 503/2021). Ústavný súd\npreto túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n15. Uvedenému konštatovaniu neprotirečí ani § 124 zákona o ústavnom súde in fine,\nna ktorý poukazuje samotná sťažovateľka v súvislosti s otázkou zachovania lehoty na podanie\nústavnej sťažnosti smerujúcej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (Ak bol vo veci podaný\nmimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu,\nktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia\nrozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.). Dôležitým pre uplatnenie § 124 zákona\no ústavnom súde in fine je totiž samotný spôsob prejednania mimoriadneho opravného prostriedku\n(za predpokladu, že bol podaný) smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V konkrétnych\nokolnostiach veci boli námietky sťažovateľky obsiahnuté v dovolaní podanom podľa § 420 písm. f)\nCSP (ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch,\nv ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces) meritórne preskúmané najvyšším súdom v dovolacom konaní (dovolanie\nsťažovateľky bolo v súlade s § 448 CSP zamietnuté ako nedôvodné), čo vylučuje právomoc\nústavného súdu sa nimi zaoberať. Uvedené preto zároveň vylučuje uplatnenie § 124 zákona\no ústavnom súde in fine.\n\n5\n\nIII.2. K namietanému porušeniu práv zaručených ústavou, dohovorom a dodatkovým\nprotokolom napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu:\n16. Berúc do úvahy argumentáciu sťažovateľky, táto považuje vo svojej podstate napadnutý\nrozsudok najvyššieho súdu za arbitrárny, keďže sa ním dovolací súd náležitým spôsobom\nnevysporiadal s námietkou sťažovateľky o porušení jej práva na spravodlivý proces nevykonaním\ndôkazu v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. zamietnutím jej návrhu na vykonanie dôkazu.\n17. Integrálnou súčasťou práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne čl. 46 ods. 1 ústavy)\nje povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čo predstavuje záruku toho, že výkon\nspravodlivosti nie je arbitrárny. Náležité odôvodnenie rozhodnutia ako prostriedok k zamedzeniu\nsvojvôle súdu má súčasne zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť jeho rozhodovania.\nV zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu má účastník konania právo na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka (resp. strany) na spravodlivý\nproces (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 176/2020).\n18. Uvedené východiská bol povinný pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľky rešpektovať\naj najvyšší súd, preto sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania relevantnej časti ústavnej\nsťažnosti oboznámil s tou časťou odôvodnenia jeho napadnutého rozsudku, ktorá je pre zhodnotenie\ndôvodnosti ústavnej sťažnosti podstatná, a súčasne sa zameral na posúdenie, či zo strany\nnajvyššieho súdu skutočne došlo k splneniu požiadaviek kladených na náležité odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, a to v kontexte zásadnej námietky sťažovateľky. Na tomto základe je potom\núlohou ústavného súdu formulovať záver o arbitrárnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu,\na tak vysloviť porušenie označených práv sťažovateľky alebo, naopak, konštatovať zjavnú\nneopodstatnenosť časti ústavnej sťažnosti.\n19. O zjavne neopodstatnenej ústavnej sťažnosti pritom možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu\ntoho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie\nsa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (m. m. IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n20. Právo na spravodlivé súdne konanie sa v civilnom konaní účinne zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za ktorých splnenia civilný súd môže konať a rozhodnúť\no veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom vrátane dovolacích konaní\n(m. m. II. ÚS 581/2017). Ústavný súd stabilne judikuje, že otázka posúdenia,\nči sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí\ndo výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu\n(napr. IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012, II. ÚS 98/2017). Otázka posúdenia\nprípustnosti dovolania, resp. v prípade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti [§ 420 písm. f)\n\n6\n\nCSP] otázka posúdenia prípustnosti a dôvodnosti dovolania je vnímaná ústavným súdom primárne\nako otázka interpretácie (obyčajného) zákona a v tomto smere sa najvyššiemu súdu ponecháva\nznačná autonómia s tým, že vyriešenie tejto otázky samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení\npráva sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016), samozrejme, za predpokladu,\nže ide o riešenie ústavne udržateľné (IV. ÚS 198/2020, IV. ÚS 231/2021). Zároveň ústavný súd\nsvojimi rozhodnutiami oponuje najvyššiemu súdu vtedy, ak tento dovolania posudzuje príliš\nformalisticky a reštriktívne so zreteľom na skutočný obsah dovolania a princíp materiálneho\n(nie formálneho) posúdenia existencie dôvodov zakladajúcich možnosť dovolacieho prieskumu\n(I. ÚS 336/2019, I. ÚS 186/08, I. ÚS 164/2012, IV. ÚS 372/2020, IV. ÚS 231/2021).\n21. Vzhľadom na už uvedené ambíciou ústavného súdu nie je hodnotiť, či sťažovateľkou podané\ndovolanie, v ktorom namietala existenciu vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, je prípustné\na zároveň dôvodné, čo by bolo neprípustným zásahom do rozhodovacej autonómie dovolacieho\nsúdu v otázke posudzovania prípustnosti a dôvodnosti dovolania (m. m. II. ÚS 324/2010,\nII. ÚS 410/2016). Úlohou ústavného súdu je posúdiť napadnutý rozsudok najvyššieho súdu\nz toho pohľadu, či závery v ňom uvedené zodpovedajú požiadavkám obsiahnutým v práve\nna spravodlivé súdne konanie, a teda či sú ústavne udržateľné (m. m. IV. ÚS 372/2020,\nIV. ÚS 197/2021).\n22. Úlohou ústavného súdu bolo pri predbežnom prejednaní ústavnej sťažnosti zistiť, či najvyšší\nsúd v napadnutom rozsudku ústavne akceptovateľným spôsobom vysvetlil nedôvodnosť dovolania\nsťažovateľky podaného podľa § 420 písm. f) CSP. Preskúmaním podstatných častí napadnutého\nrozsudku pritom ústavný súd dospel k záveru, že nosná argumentácia založená na premise,\nže k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý súdny proces nedošlo, je ústavne udržateľná.\n23. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom reagoval na jednotlivé\nčiastkové námietky dovolateľky súvisiace s nosnou argumentáciou spochybňujúcou závery\nznaleckého dokazovania, na podklade ktorých vo veci konajúce súdy žalobe o určenie neplatnosti\nzávetov poručiteľky vyhoveli (k tomu pozri body 5 a 6 tohto uznesenia).\n24. Prihliadajúc na relevantné časti napadnutého rozsudku citované v časti I tohto uznesenia,\nústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa ako dovolací súd v napadnutom rozsudku zaoberal\na ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s argumentáciou sťažovateľky,\nktorou odôvodňovala prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\nNajvyšší súd sa s dovolacou argumentáciou sťažovateľky nestotožnil, a preto jej dovolanie\nako nedôvodné zamietol v súlade s § 448 CSP.\n25. Kľúčovou pre nariadenie znaleckého dokazovania je v zmysle príslušnej zákonnej právnej\núpravy (§ 207 CSP) potreba posúdenia skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie z pohľadu\nvedeckých poznatkov, pričom pre zložitosť postupu nepostačuje odborné vyjadrenie (§ 206 CSP).\nPredmet konania, v rámci ktorého sa znalecké dokazovanie nariaďuje, je zároveň rozhodujúcim\npre vymedzenie samotnej potreby vykonania znaleckého dokazovania. Keďže predmetom konania\nv danej veci bolo určenie neplatnosti holografných závetov poručiteľky, uvedené zároveň ohraničilo\nrelevantnosť znaleckého dokazovania na skutočnosť, či predmetné závety poručiteľka skutočne\nspísala a podpísala (§ 476a Občianskeho zákonníka). Ústavne udržateľným je preto záver\nnajvyššieho súdu prezentovaný v napadnutom rozsudku, podľa ktorého nevykonanie dôkazu\nzo strany konajúcich súdov bolo dôvodné, keďže súdny znalec z odboru grafickej diagnostiky\n\n7\n\n(sťažovateľka sa pritom domáhala nariadenia znaleckého skúmania z daného odboru) neskúma\npravosť písma, ale vyhotovenie a pravosť listín, čo bolo v danom prípade bezpredmetné.\nInak povedané, zodpovedanie otázky pravosti závetov bolo z hľadiska predmetu konania\na predovšetkým pre objasnenie skutkového stavu veci bezpredmetné.\n26. V kontexte námietky obsiahnutej v bode 10 tohto uznesenia, v rámci ktorej sťažovateľka\npoukazuje na odborné vyjadrenie spôsobilé podľa jej názoru spochybniť závery znaleckého\ndokazovania predložené až v dovolacom konaní, ústavný súd v zhode s najvyšším súdom akcentuje,\nže najvyšší súd ako dovolací súd nie je súdom skutkovým, do ktorého právomoci by v súvislosti\ns dovolacím konaním patrila revízia skutkových zistení aj prípadným dokazovaním. Z uvedeného\ndôvodu je preto záver najvyššieho súdu o neprihliadaní na argumentáciu sťažovateľky obsiahnutý\nv bode 5 tohto uznesenia in fine ústavne udržateľný.\n27. S prihliadnutím na predbežné závery k zásadnej námietke sťažovateľky ústavný súd konštatuje,\nže nezistil žiadny nedostatok majúci charakter porušenia práva na spravodlivé súdne konanie,\nktorý by odôvodňoval zásah do napadnutého rozsudku najvyššieho súdu. Keďže z ústavnoprávneho\nhľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu z pohľadu argumentácie sťažovateľky, ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného\nporušenia práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol v súlade\ns § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n28. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového\nprotokolu napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že zo skutočností,\nktoré sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, nevyplýva žiadna možnosť ich porušenia,\nktorej reálnosť by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\n29. Pokiaľ totiž sťažovateľka porušenie svojich práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového\nprotokolu (pozbavenie majetku, resp. dedičstva) odvíja od porušenia práv zaručených čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, vzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k porušeniu\nuvedených práv, je logické, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a čl. 1 dodatkového protokolu.\n30. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n31. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením\nporušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. februára 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "dokazovanie-znalecké dokazovanie", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dedič-závetný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/186/2017", "guid": "05169b51-a2c0-46b1-bd1f-58bca3044ada:29cf3d4a-ad43-436f-8c1d-09960931bf58", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:888289ab-855c-474d-a0fc-c9e51868e671", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.503.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 503/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 503/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.503.2021.1"}, {"guid": "ussr:0f452e3b-042b-4979-9dea-9a9719442300", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.231.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 231/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 231/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.231.2021.1"}, {"guid": "ussr:22f26861-f562-49db-9a5d-f61fafd44b07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.197.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 197/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 197/2021 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.197.2021.1"}, {"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:efa593aa-eaf9-4147-84ae-8f1e48bc93e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.198.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 198/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 198/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.198.2020.1"}, {"guid": "ussr:8d8e3d5d-cc3c-46c3-8231-e1f3b8875980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.176.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 176/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 176/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.176.2020.1"}, {"guid": "ussr:01908e09-3d56-401b-9de5-abd52780fdc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1"}, {"guid": "ussr:ff515c1c-e1e6-4520-9774-cb8423bd6351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 581/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 581/2017 z 14. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:e1927ab0-bd20-40b2-abef-a745f0900205", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e1927ab0-bd20-40b2-abef-a745f0900205"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:1de62338-86d2-4aa3-9a03-4331ae8a9d6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 186/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/08 z 4. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-04", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1de62338-86d2-4aa3-9a03-4331ae8a9d6e"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "05169b51-a2c0-46b1-bd1f-58bca3044ada:29cf3d4a-ad43-436f-8c1d-09960931bf58", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7116220783.1", "spisova_znacka": "2Co/186/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/186/2017 z 6. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7116220783.1"}], "citovane_v": []}