{"guid": "ussr:7c83fc9d-5613-41a7-9edd-2accfac3227a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.61.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 61/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 61/2022 z 26. 4. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2022, sp. zn. IV. ÚS 61/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.61.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2022-04-26", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7c83fc9d-5613-41a7-9edd-2accfac3227a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.61.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.61.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.61.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 61/2022-39\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym,\nZáhradnícka 71, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom\npod sp. zn. 28 P 39/2014 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 P 39/2014 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 eur, ktoré j e\nmu Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n3. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 28 P 39/2014\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\nv sume 460,90 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto nálezu sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu\n15. júna 2021 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom\nOkresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v napadnutom konaní označenom v záhlaví\ntohto nálezu. Sťažovateľ navrhuje uloženie príkazu okresnému súdu konať v napadnutom konaní\nbez zbytočných prieťahov. Súčasne požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 5 000 eur, ako aj náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ (otec) je účastníkom\nnapadnutého konania v procesnom postavení odporcu, proti ktorému sa\n(matka)\ndomáha návrhom doručeným okresnému súdu 3. marca 2014 zmeny úpravy styku sťažovateľa\ns maloletými deťmi (maloletá dcéra a maloletý syn), ktorý bol upravený pôvodne rozsudkom\nokresného súdu č. k. 28 P 136/2011 z 8. decembra 2011 (ďalej len „rozsudok z 8. decembra 2011“).\nOkresný súd ustanovil vo veci 11. marca 2014 kolízneho opatrovníka a 22. apríla 2014 doručoval\nnávrh na vyjadrenie sťažovateľovi. Matka podala 13. mája 2014 návrh na nariadenie predbežného\nopatrenia, ktorým navrhovala dočasne upraviť styk otca s maloletými deťmi, o ktorom rozhodol\nokresný súd uznesením č. k. 28 P 39/2014-42 z 13. júna 2014 (ďalej len „uznesenie\nz 13. júna 2014“).\n3. Dňa 17. júna 2014 okresný súd doručoval účastníkom konania návrh matky, uznesenie\no ustanovení kolízneho opatrovníka, ako aj uznesenie z 13. júna 2014. Sťažovateľ sa k návrhu\nmatky vyjadril podaním doručeným 9. júla 2014, ktorým navrhol vydať rozsudok, ktorým by\nmaloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Sťažovateľ doručil 14. júla 2014 odvolanie\nproti uzneseniu okresného súdu z 13. júna 2014.\n4. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 24. júla 2014, bolo odročené na 30. júl 2014 s uložením\npovinnosti obom rodičom zabezpečiť prítomnosť maloletých detí na pojednávaní.\n5. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 30. júla 2014, na ktorom prebehol v kancelárii zákonnej\nsudkyne za prítomnosti kolízneho opatrovníka výsluch maloletých detí, bolo odročené na neurčito\nna účely predloženia spisu odvolaciemu súdu. K odvolaniu otca zo 14. júla 2014 sa 6. augusta 2014\nvyjadrila matka. Následne bol spis 22. augusta 2014 predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.\n6. Krajský súd uznesením č. k. 11 CoP 397/2014 z 24. septembra 2014 uznesenie okresného súdu\nz 13. júna 2014 o nariadení predbežného opatrenia zmenil tak, že návrh matky zamietol. Spis bol\nvrátený 26. septembra 2014 okresnému súdu, ktorý následne uznesenie odvolacieho súdu\ndoručoval.\n7. Sťažovateľ podal 24. októbra 2014 návrh na doplnenie dokazovania vypracovaním znaleckého\nposudku znalcom z odboru detskej psychológie. Dňa 18. novembra 2014 došlo opatrením\npredsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 3470/2013 k zmene zákonného sudcu.\n\n2\n\n8. Sťažovateľ podal 23. januára 2015 návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zabezpečenie\nasistovaného styku s maloletými deťmi prostredníctvom Slovenského výboru pre UNICEF (ďalej\nlen „organizácia UNICEF“).\n9. Dňa 27. januára 2015 okresný súd kontaktoval organizáciu UNICEF vo veci možnosti uskutočniť\nstyk za asistencie psychológa. Organizácia UNICEF v reakcii 2. februára 2015 oznámila, že\nnedisponuje voľnými kapacitami na uskutočnenie asistovaného styku.\n10. Okresný súd následne uznesením č. k. 28 P 39/2014-163 zo 4. februára 2015 (ďalej len\n„uznesenie zo 4. februára 2015“) rozhodol o návrhu sťažovateľa tak, že sťažovateľ je oprávnený\nstretávať sa s maloletými deťmi každý štvrtok v týždni od 16.00 h do 17.30 h v prítomnosti matky\nvždy za asistencie psychológa v Centre Nádej, a matke uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne\npripraviť a po ukončení maloleté deti prevziať. Vo zvyšku návrh zamietol.\n11. Centrum Nádej okresný súd 23. februára 2015 informovalo o tom, že nemá voľné personálne\nani časové kapacity na vykonávanie asistovaného styku. Dňa 27. februára 2015 podal sťažovateľ\nproti uzneseniu zo 4. februára 2015 odvolanie. Spis bol na účely rozhodnutia o opravnom\nprostriedku predložený krajskému súdu 26. marca 2015.\n12. Krajský súd uznesením č. k. 11 CoP 185/2015-187 z 22. apríla 2015 uznesenie okresného súdu\nzo 4. februára 2015 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nV odôvodnení v podstatnom uviedol, že okresný súd pochybil pri rozhodovaní o asistovanom styku,\nktorý sa mal realizovať prostredníctvom Centra Nádej, keďže uvedené zariadenie oznámilo, že\nna asistovaný styk nemá voľné kapacity. Krajský súd preto okresnému súdu uložil povinnosť\nvopred zistiť voľné kapacity v zariadení, ktoré je asistovaný styk spôsobilé a ochotné vykonávať.\nPoukázal rovnako na nejasnosti a rozporuplnosti týkajúce sa výroku uznesenia súdu prvej inštancie,\nktorým bolo určené, že styk sa bude realizovať za prítomnosti matky, pričom matke bola zároveň\nuložená povinnosť deti otcovi odovzdať a následne ich prevziať. Zdôraznil, že medzi rodičmi, kde\nvládnu konflikty a napätie, je potrebné presne špecifikovať všetky okolnosti realizácie styku, aby\nnedochádzalo k zbytočnému napätiu a konfliktom, ktoré nepriaznivo vplývajú na maloleté deti.\nPodľa názoru krajského súdu sa okresný súd tým, že rozhodol o návrhu bez toho, aby zistil kapacity\na možnosti zariadenia, v ktorom sa má asistovaný styk vykonávať, dopustil inej vady majúcej za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n13. V zmysle pokynu krajského súdu okresný súd následne 3. júna 2015 zisťoval kapacitné\nmožnosti organizácie UNICEF na realizáciu asistovaného styku podľa návrhu sťažovateľa.\nNa dopyt okresného súdu organizácia UNICEF reagovala podaním z 24. septembra 2015, v ktorom\nbolo oznámené, že v období od marca 2015 až do augusta 2015 sa v priestoroch Linky detskej istoty\npri UNICEF uskutočnilo niekoľko asistovaných stretnutí medzi otcom a maloletými deťmi, pričom\nrodičia a maloleté deti sa mimo organizácie dohodli na stretnutiach a programe, takže ďalšie\nasistované stretnutia nie sú považované za opodstatnené. V nadväznosti na oznámenie organizácie\nUNICEF okresný súd 30. septembra 2015 požiadal sťažovateľa o oznámenie, či trvá na podanom\nnávrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Opätovnou výzvou z 2. novembra 2015 okresný súd\nurgoval sťažovateľa o jeho odpoveď. V odpovedi doručenej 18. novembra 2015 sťažovateľ\noznámil, že na nariadení predbežného opatrenia v pôvodnom rozsahu bez prítomnosti matky trvá.\nNa podklade uvedeného bola organizácia UNICEF okresným súdom 25. novembra 2015 opätovne\nkontaktovaná, čo sa týka možnosti asistovaného styku. Organizácia UNICEF podaním\n3\n\n8. decembra 2015 oznámila, že stretávanie detí s otcom za prítomnosti odborníka môže byť\nkontraproduktívne, pričom deti nepotrebujú na stretávanie s otcom asistovaný kontakt, keďže\nk nemu majú vzťah. Za nevyhnutnú však považovala vzájomnú komunikáciu medzi rodičmi.\n14. Dňa 11. novembra 2015 bol matkou doručený návrh na kvantitatívnu zmenu pôvodného návrhu\nv časti zvýšenia výživného.\n15. Dňa 16. decembra 2015 okresný súd opätovne požiadal organizáciu UNICEF o vyjadrenie\nk možnosti zabezpečenia asistovaného styku s maloletými deťmi, ktorá v odpovedi\n22. decembra 2015 oznámila, že nemá voľné kapacity na realizáciu asistovaných kontaktov, pričom\ns rodinou pokračuje v psychologickom poradenstve. Dňa 5. januára 2016 okresný súd uznesením\nč. k. 28 P 39/2014-255 návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.\n16. Dňa 22. júna 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na nariadenie\nznaleckého dokazovania. Dňa 8. augusta 2016 predložila matka vyčíslenie nákladov na starostlivosť\no maloleté deti.\n17. Dňa 7. septembra 2016 podal sťažovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým\nby súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti. Dňa 6. októbra 2016 sa na okresnom súde\nuskutočnil výsluch maloletej k návrhu sťažovateľa na jej zverenie do jeho osobnej starostlivosti.\nNásledne bolo uznesením č. k. 28 P 39/2014-303 zo 6. októbra 2016 (ďalej len „uznesenie\nzo 6. októbra 2016“) nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá dočasne zverená\ndo osobnej starostlivosti sťažovateľa. Proti uzneseniu zo 6. októbra 2016 bolo matkou podané\nodvolanie, ktorým požadovala návrh sťažovateľa odmietnuť alebo zamietnuť. Spis bol\nna rozhodnutie o odvolaní predložený krajskému súdu 23. novembra 2016.\n18. Krajský súd uznesením č. k. 11 CoP 515/2016-368 zo 16. decembra 2016 uznesenie okresného\nsúdu zo 6. októbra 2016 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia krajský súd zdôraznil nedostatočnosť dôvodov obsiahnutých v uznesení súdu\nprvej inštancie predovšetkým z pohľadu zabezpečenia záujmu maloletej. Podľa názoru krajského\nsúdu sa okresný súd nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, či tvrdenia maloletej o tom, že chce\nbyť s otcom, sú dôvodné. Súdu prvej inštancie preto bolo uložené zistiť záujem maloletej a až po\npreukázaní podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia následne spoľahlivo rozhodnúť. Spis\nbol okresnému súdu vrátený 23. decembra 2016. Okresný súd následne 9. januára 2017 doručoval\nrozhodnutie odvolacieho súdu.\n19. Dňa 8. júna 2017 sa na okresnom súde uskutočnil výsluch maloletej v neprítomnosti rodičov\na v prítomnosti kolízneho opatrovníka. Dňa 29. septembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré\nbolo odročené na 7. november 2017.\n20. Dňa 7. novembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ zotrval na nariadení\nznaleckého dokazovania, ktoré požadoval. Okresný súd zároveň na pojednávaní uznesením\nč. k. 28 P 39/2014-399 (ďalej len „uznesenie zo 7. novembra 2017“) nariadil neodkladné opatrenie,\nktorým zveril maloletú do dočasnej osobnej starostlivosti otca a vo zvyšku návrh otca zamietol.\nPojednávanie bolo odročené na neurčito na nariadenie znaleckého dokazovania.\n21. Dňa 9. novembra 2017 podala matka zmenu návrhu v časti týkajúcej sa styku s maloletými\ndeťmi a 2. januára 2018 podala proti uzneseniu zo 7. novembra 2017 odvolanie, ktoré bolo\n\n4\n\n3. januára 2018 doručované ostatným účastníkom konania. Spis bol na rozhodnutie o odvolaní\npredložený krajskému súdu 29. januára 2018.\n22. Krajský súd uznesením č. k. 11 CoP 57/2018-424 z 28. februára 2018 uznesenie okresného súdu\nzo 7. novembra 2017 potvrdil a súčasne pozastavil účinnosť rozsudku okresného súdu\nz 8. decembra 2011 vo výroku o zverení, výživnom a úprave styku otca s maloletou. Spis bol\nvrátený okresnému súdu 5. marca 2018, ktorý následne 9. marca 2018 doručoval rozhodnutie\nodvolacieho súdu účastníkom konania. Dňa 15. mája 2018 bol nariadený termín pojednávania\nna 14. jún 2018, zároveň boli vyžiadané potvrdenia o príjme matky a otca za stanovené obdobie\na otcovi a kolíznemu opatrovníkovi bol doručovaný na vyjadrenie návrh matky z 9. novembra 2017.\nDňa 4. júna 2018 sa za prítomnosti kolízneho opatrovníka uskutočnil na okresnom súde výsluch\nmaloletého.\n23. Dňa 13. júna 2018 bolo doručené vyjadrenie matky spolu s listinnými dôkazmi. Právna\nzástupkyňa matky požiadala 14. júna 2018 o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní\na požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu náhlych zdravotných problémov dieťaťa matky,\npričom matka trvala na osobnej účasti na pojednávaní. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo\n14. júna 2018, bolo odročené na neurčito bez vecného prejednania veci na účely nariadenia\nznaleckého dokazovania. Dňa 18. júna 2018 bol doručený doklad preukazujúci dôvodnosť podania\nžiadosti o odročenie pojednávania.\n24. Okresný súd uznesením č. k. 28 P 39/2014-461 z 21. júna 2018 uložil matke a otcovi povinnosť\nzložiť preddavok na trovy spojené so znaleckým dokazovaním v sume každému po 700 eur v lehote\n15 dní od právoplatnosti uznesenia.\n25. Dňa 8. októbra 2018 podala matka návrh na zrušenie, resp. zmenu neodkladného opatrenia.\n26. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 19. novembra 2018, bolo odročené na neurčito. Otec zložil\npreddavok na trovy znaleckého dokazovania 20. decembra 2018.\n27. Dňa 10. apríla 2019 okresný súd uznesením č. k. 28 P 39/2014-507 návrh matky na zrušenie\nneodkladného opatrenia zamietol. Z úradného záznamu z 5. septembra 2019 vyplýva, že matka\npreddavok na trovy spojené so znaleckým dokazovaním neuhradila. Zároveň bolo zaznamenané, že\nprebieha výchovné opatrenie v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 28 P 194/2014,\npričom po jeho ukončení sa bude v napadnutom konaní pokračovať.\n28. Dňa 7. septembra 2020 podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým\npožadovala zvýšenie výživného na maloletého, ktorý bol uznesením č. k. 28 P 39/2014-527\nz 18. septembra 2020 vylúčený na samostatné konanie. Dňa 7. decembra 2020 podal otec návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požadoval zvýšenie výživného na maloletú, ktorý\nbol uznesením č. k. 28 P 39/2014-602 z 9. decembra 2020 vylúčený na samostatné konanie.\n29. Dňa 14. decembra 2020 bolo nariadené pojednávanie na 25. január 2021. Okresný súd zároveň\nmatku a otca vyzval na predloženie potrebných dokladov.\n30. Sťažovateľ podal 17. decembra 2020 proti zákonnej sudkyni námietku zaujatosti, z dôvodu\nčoho bol spis 22. januára 2021 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke. Zároveň bol\nzrušený termín pojednávania. Krajský súd spis bez rozhodnutia okresnému súdu vrátil\n9. februára 2021 s poukazom na to, že nebol dôvod vec predkladať, keďže námietky otca boli\n\n5\n\nvýlučne odôvodnené len okolnosťami spočívajúcimi v jej procesnom postupe [§ 53 ods. 3 Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“)].\n31. Okresný súd uznesením č. k. 28 P 39/2014-636 z 23. marca 2021 zrušil uznesenie, ktorým bola\nmatke a otcovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého skúmania, a otcovi vrátil\npreddavok, ktorý zaplatil 20. decembra 2018. Dôvodom vrátenia preddavku bolo upustenie\nokresného súdu od znaleckého dokazovania.\n32. Dňa 31. marca 2021 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. apríl 2021, matka a otec boli\nvyzvaní na predloženie potrebných dokladov a kolízny opatrovník požiadaný o vykonanie pohovoru\ns maloletým, ktorý sa uskutočnil 13. apríla 2021. Kolízny opatrovník následne okresnému súdu\nzaslal 16. apríla 2021 správu, ktorá bola následne 19. apríla 2021 doručovaná rodičom na\nvyjadrenie. Kolízny opatrovník na pokyn okresného súdu vykonal doplnenie pohovoru s maloletým\na podal v uvedenej veci 23. apríla 2021 správu.\n33. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 28. apríla 2021, bolo odročené na 14. máj 2021, pričom otec\na matka boli urgovaní na doloženie listín, na ktorých predloženie boli vyzvaní na základe\npredchádzajúcej výzvy z 31. marca 2021. Otec predložil požadované doklady 13. mája 2021.\n34. Dňa 14. mája 2021 právny zástupca otca ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní\nzo zdravotných dôvodov, pričom priložil doklad preukazujúci dôvod odročenia. Sťažovateľ pritom\ntrval na účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní. Z uvedeného dôvodu okresný súd žiadosti\no odročenie pojednávania právneho zástupcu otca vyhovel a odročil pojednávanie bez vecného\nprejednania veci na 24. máj 2021.\n35. Pojednávanie nariadené na 24. máj 2021 bolo z dôvodu pochybenia pri predvolávaní účastníkov\nkonania preročené na 1. jún 2021.\n36. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 1. júna 2021, bolo odročené na 7. jún 2021, pričom okresný\nsúd nariadil vykonanie výsluchu maloletého na 4. jún 2021. Dňa 3. júna 2021 predložil právny\nzástupca otca okresnému súdu otázky na maloletého. Dňa 4. júna 2021 sa uskutočnil výsluch\nmaloletého.\n37. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 7. júna 2021, bolo prerušené na účely výsluchu maloletej\na následne odročené na 9. jún 2021. Pojednávanie uskutočnené 9. júna 2021 bolo odročené na účely\nposúdenia námietky zaujatosti vznesenej proti zákonnej sudkyni sťažovateľom. Spis bol na účely\nrozhodnutia o námietke zaujatosti predložený krajskému súdu 15. júna 2021 a vrátený okresnému\nsúdu 15. júla 2021, keďže na predloženie veci nebol podľa názoru krajského súdu opätovne dôvod.\nNámietky sťažovateľa sa totiž týkali procesného postupu zákonnej sudkyne, a preto nespĺňali\nzákonné náležitosti a nevznikla potreba predkladať ich na rozhodnutie odvolaciemu súdu.\n38. Vzhľadom na skutočnosť, že dcéra sťažovateľa v priebehu konania nadobudla plnoletosť,\nokresný súd jej 30. augusta 2021 doručoval vo veci vyživovacej povinnosti návrhy matky a otca\na vyzval ju, aby k nim zaujala stanovisko.\n39. Dňa 11. októbra 2021 bol nariadený termín pojednávania na 3. november 2021 a zároveň boli\nrodičia vyzvaní na predloženie potrebných dokumentov. Dňa 27. októbra 2021 požiadal o odročenie\ntermínu pojednávania právny zástupca sťažovateľa pre kolíziu pojednávaní, pričom sťažovateľ\nnesúhlasil s pojednávaním v neprítomnosti svojho právneho zástupcu. Na podklade uvedeného bol\n\n6\n\nnariadený nový termín pojednávania na 15. november 2021. Dňa 12. novembra 2021 bolo doručené\nospravedlnenie neúčasti sťažovateľa na pojednávaní z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti\na jeho nesúhlas s konaním v jeho neprítomnosti. Ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa zákonná\nsudkyňa neakceptovala, na podklade čoho sa 15. novembra 2021 uskutočnilo pojednávanie\nv neprítomnosti sťažovateľa, na ktorom bola vec zmeny úpravy práv a povinností k plnoletej dcére\nvylúčená na samostatné konanie. Pojednávanie bolo odročené na 3. december 2021.\n40. Okresný súd požiadal 15. novembra 2021 Daňový úrad Bratislava o daňové priznania týkajúce\nsa matky a otca. Daňový úrad Bratislava na výzvu odpovedal podaniami z 22. novembra 2021,\n26. novembra 2021 a 30. novembra 2021. Dňa 2. decembra 2021 bol zrušený termín pojednávania\nnariadený na 3. december 2021 z dôvodu karantény zákonnej sudkyne, pričom bol nariadený nový\ntermín na 14. december 2021.\n41. Dňa 14. decembra 2021 požiadala o zrušenie termínu zo zdravotných dôvodov matka,\nna podklade čoho bolo pojednávanie zrušené a bol nariadený nový termín na 14. január 2022.\n42. Dňa 10. januára 2022 požiadal sťažovateľ o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínu\npojednávania s iným pojednávaním, pričom trval na svojej účasti na pojednávaní, ako aj z dôvodu\nkolízie pojednávaní jeho právneho zástupcu, pričom vyjadril nesúhlas so substitučným zastúpením.\nZ úradného záznamu zažurnalizovaného do spisu 12. januára 2022 vyplýva, že matka na dopyt\nokresného súdu vyjadrila súhlas s odročením pojednávania na 19. január 2022. Okresný súd\nnásledne kontaktoval právneho zástupcu sťažovateľa, ktorý sa k novému termínu pojednávania\nnevedel vyjadriť, keďže nemal k dispozícii odpoveď o odročení iného pojednávania naplánovaného\nna 19. január 2022 zo strany príslušného okresného súdu. Dňa 13. januára 2022 okresný súd\nopätovne kontaktoval právneho zástupcu sťažovateľa, ktorý opätovne okresný súd informoval, že\nnemá spätnú väzbu týkajúcu sa svojho ospravedlnenia z iného pojednávania. Následne sťažovateľ\nokresnému súdu 13. januára 2022 oznámil, že z dôvodu kolízie termínu pojednávania s termínom\nvýsluchu vo väzobnej veci sa nemôže zúčastniť pojednávania 19. januára 2022.\n43. Pojednávanie nariadené na 14. január 2022 bolo bez meritórneho prejednania veci odročené\nna 24. február 2022.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n44. Podstatou argumentácie sťažovateľa je tvrdené porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré sa týka\núpravy práv a povinností k maloletým deťom a trvá už viac ako sedem rokov. Podľa sťažovateľa\nkroky okresného súdu nesmerujú k objektívnemu zisteniu stavu veci, aby bolo možné rozhodnúť\nspôsobom, ktorý predpokladá právny poriadok Slovenskej republiky.\n45. So základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy je podľa sťažovateľa málo zlučiteľný\ntaký procesný postup, ktorého výsledkom je, že po takmer siedmich rokoch od podania návrhu\nna vykonanie znaleckého skúmania súd prvej inštancie zruší uznesenie o nariadení znaleckého\ndokazovania bez uvedenia dôvodu, svojvoľne a arbitrárne, a to aj napriek tomu, že viac ako dva\nroky vo veci nekonal (konanie prerušené na účely nariadenia znaleckého dokazovania) a znalecké\ndokazovanie ani nenariadil.\n\n7\n\n46. V konkrétnostiach zdôrazňuje, že návrh na nariadenie znaleckého dokazovania podal už\n23. októbra 2014, pričom okresný súd odročil pojednávania na účely nariadenia znaleckého\ndokazovania až 14. júna 2018, teda po takmer štyroch rokoch. Uznesenie o uložení povinnosti\nzložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania bolo sťažovateľovi doručené až 26. novembra\n2018, a to aj napriek tomu, že k vydaniu uznesenia došlo už 21. júna 2018. Okrem toho v júni 2019\nsa okresný súd rozhodol predmetné uznesenie o preddavkoch na trovy znaleckého dokazovania\ndoručovať znovu. Avšak vôbec nepovažoval za potrebné prijať uznesenie o ustanovení súdneho\nznalca.\n47. Až na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 9. júna 2021, sa sťažovateľ dozvedel, že zákonný sudca\nnenariadil znalecké dokazovanie z dôvodu, že sa dozvedel o excese maloletej, v dôsledku čoho bolo\nnariadené výchovné opatrenie. Zákonný sudca však podľa sťažovateľa neuviedol, z akého dôvodu\nčakal na pokračovanie v napadnutom konaní dva roky.\n48. Za nezlučiteľné so zárukami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 2 ústavy považuje sťažovateľ to, že\nsamotné konanie dosiaľ bez vydania meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie trvá viac ako\nsedem rokov.\n49. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje pocitmi neistoty,\nkrivdy a úzkosti, ktoré sú dôsledkom nečinnosti okresného súdu pri úprave rodinnoprávnych\nvzťahov. Postupom zákonného sudcu v predmetnej veci podľa sťažovateľa dochádza k vytvoreniu\nprostredia právnej neistoty, ktoré vedie k úpadku dôvery sťažovateľa v právny systém.\n50. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. IV. ÚS 61/2022-25 z 8. februára 2022 ju podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v celom\nrozsahu.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n51. Na výzvu ústavného súdu z 11. februára 2022 sa prípisom č. k. 1Spr/15/2022 z 10. marca 2022\nvyjadril predseda okresného súdu, ktorý v podstatnom zdôraznil, že sa s tvrdeniami sťažovateľa\nnestotožňuje.\n52. S prihliadnutím na vyjadrenia zákonnej sudkyne predseda okresného súdu konštatoval, že\nvo veci sa pojednávalo aj mimo pojednávacích dní s mimoriadnou frekvenciou. Na plynulosť\nkonania malo vplyv aj správanie účastníkov konania, ich ospravedlnenia, podávanie námietok\nzaujatosti, spochybňovanie vykonaného dokazovania či opakované neplnenie si povinností\nuložených súdom. V priebehu roka 2020 dochádzalo k obmedzeniu pojednávaní aj z dôvodu\nprotipandemických opatrení.\n53. K tvrdeniu o nevykonaní dokazovania predseda okresného súdu uviedol, že mu neprináleží\nhodnotiť procesný postup zákonnej sudkyne. S prihliadnutím na vyjadrenie zákonnej sudkyne\n\n8\n\npoznamenal, že znalecké dokazovanie nariadené nebolo, keďže v priebehu konania došlo k zmene\ndôkaznej situácie a znalecké dokazovanie sa javilo ako nehospodárne a neúčelné.\n54. V závere poznamenal, že 18. novembra 2014 bol spis pridelený inej zákonnej sudkyni\na následne v roku 2017 opätovne prerozdelený a pridelený na vybavenie pôvodnej zákonnej\nsudkyni. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 24. februára 2022, bol vo veci vyhlásený rozsudok,\npričom v súčasnosti plynie lehota na jeho vyhotovenie a odoslanie účastníkom konania.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n55. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu z 11. marca 2022, ktorá mu bola doručená 27. marca 2022,\nv stanovenej lehote nereagoval a k stanovisku predsedu okresného súdu sa nevyjadril.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n56. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania\nvo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podaní okresného súdu, berúc do úvahy skutočnosti\nvyplývajúce zo spisu okresného súdu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, dospel k záveru, že od\nústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n57. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka porušenia už označeného práva zaručeného\nústavou postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktorého predmetom je rozhodovanie\nvo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.\n58. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už citovaného\nzákladného práva vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n59. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov je expressis verbis zakotvená ako základný princíp\ncivilného konania v čl. 17 CSP a v čl. 12 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“),\npodľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu (podľa Civilného sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa\nCivilného mimosporového poriadku) a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý\ndo ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku\nso zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.\n60. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové konania) sa\npoužijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinnosť\nsúdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov je vyjadrená napr. aj v § 30 CMP,\npodľa ktorého po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby\nbola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd\n9\n\npokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, ale aj v § 34 CMP, ktorým je vylúčená aplikácia\nustanovení Civilného sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej koncentrácie\nkonania).\n61. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené\nzákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na\nkonkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných\nkritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho\nkonania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k obsahovo totožnému právu na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02).\n62. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že rozhodovanie\no úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (zmena úpravy styku\nsťažovateľa s maloletými deťmi) nemožno považovať za vec právne zložitú, keďže prameňom\npráva pre rozhodnutie v danej veci je predovšetkým zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je bežne v súdnej praxi\naplikovaný (m. m. IV. ÚS 135/2021).\n63. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci možno konštatovať, že vec patrí medzi skutkovo\nzložitejšie, nie však z dôvodu potreby nariadenia znaleckého dokazovania, keďže úmyslom\nokresného súdu bolo síce vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, k jeho nariadeniu však\nv skutočnosti nedošlo. O skutkovej zložitosti veci svedčí existencia rozdielnych požiadaviek\núčastníkov konania týkajúcich sa úpravy ich práv ako rodičov k maloletým deťom, ktoré\nprezentovali počas napadnutého konania. A rovnako aj účastníkmi podávané návrhy na nariadenie\nneodkladných opatrení vo veci úpravy styku s maloletými deťmi predovšetkým s prihliadnutím\nna okolnosť konfliktného priebehu styku s maloletými deťmi a potreby jeho zabezpečenia\nasistovanou formou (predovšetkým body 8 až 11 tohto nálezu).\n64. Osobitne v prípadoch existencie rozdielnych názorových postojov rodičov maloletých detí, ako\nto bolo aj v tomto prejednávanom prípade, nadobúda dôležitosť transparentné, stabilné a jasné\nusporiadanie právnych pomerov k deťom, ktoré je z hľadiska budovania citových väzieb medzi\ndeťmi a rodičmi predpokladom na vývoj normálnych prirodzených vzťahov, ale i predpokladom\nna zdravý vývoj samotného dieťaťa. Okolnosti uvádzané v časti I tohto nálezu podľa názoru\nústavného súdu vedú k objektívnemu záveru o tom, že prejednávaná vec je fakticky zložitejšia.\n65. Súčasťou prvého kritéria je aj povaha prerokúvanej veci. V tomto kontexte ústavný súd\npoukazuje aj na judikatúru ESĽP, v súlade s ktorou ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy\nmedzi rodičmi a deťmi, konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu\nstarostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie\no otázke predloženej súdu ešte pred samotným rozhodnutím príslušným súdom“ (k tomu pozri\nrozsudok ESĽP vo veci H. proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 9580/81, rozsudok z 8. 7. 1987,\n§ 85). V rámci tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov\nv predmetnej veci vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenému\n\n10\n\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého účelom je, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli\nčomu prebieha súdne konanie (m. m. II. ÚS 66/02, II. ÚS 80/2010).\n66. Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj v tomto prípade osobitne pri svojom rozhodovaní\nzohľadnil predmet a účel tohto konania, ako aj povahu a rozsah ujmy, ktorá na vzájomných\nvzťahoch medzi rodičmi a deťmi vzniká v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní o úprave\nprávnych pomerov rodičov k maloletým deťom.\n67. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka napadnutého konania.\n68. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva, že sťažovateľ\nv niektorých prípadoch nereagoval na výzvy a žiadosti okresného súdu v stanovených lehotách (bod\n13 tohto nálezu). Využívanie zákonných prostriedkov na obranu svojich práv zo strany účastníkov\nkonania nemožno spravidla považovať za také správanie, ktoré by spôsobovalo zbytočné prieťahy\nv príslušnom konaní. V konkrétnych okolnostiach prejedávanej veci však sťažovateľ podávaním\nnámietok zaujatosti, ktoré nespĺňali zákonné náležitosti a boli zamerané v rozpore so zákonom na\nprocesný postup zákonnej sudkyne (body 30 a 37 tohto nálezu), takže nevznikla potreba predkladať\nich na rozhodnutie príslušnému súdu, sám zapríčinil nedôvodné predĺženie napadnutého konania\nspočívajúce v potrebe predloženia vecí námietok zaujatosti na posúdenie a prípadné rozhodnutie\nkrajskému súdu. Okrem už uvedených skutočností k predĺženiu napadnutého konania okresného\nsúdu prispeli aj žiadosti sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávaní\na nesúhlas sťažovateľa s pojednávaním v neprítomnosti jeho právneho zástupcu (body 34, 39\na 42 tohto nálezu). Predĺženie napadnutého konania preto nemožno z týchto dôvodov pripočítať\nna ťarchu okresného súdu.\n69. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom\nvychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,\nteda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (m. m. II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n70. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní ústavný súd zistil, že\nv postupe okresného súdu možno identifikovať niekoľko kratších období nečinnosti, a to od januára\n2016 do júna 2016 (body 15 a 16 tohto nálezu), od januára 2017 do júna 2017 (body 18 a 19 tohto\nnálezu) a od júna 2018 do novembra 2018 (body 24 a 26 tohto nálezu), takže obdobie nečinnosti\npresiahlo 1 rok.\n71. V postupe okresného súdu ústavný súd identifikoval aj dlhodobejšiu nečinnosť, a to v období\nod septembra 2019 do januára 2021 (body 27 – 30 tohto nálezu). Z úradného záznamu okresného\nsúdu z 5. septembra 2019 (bod 27 tohto nálezu) vyplýva, že dôvodom nečinnosti okresného súdu\nbolo prebiehajúce výchovné opatrenie, ktoré bolo účastníkom konania uložené uznesením\nokresného súdu č. k. 28 P 194/2014 z 19. novembra 2018, t. j. v inom konaní vedenom okresným\nsúdom. Citovaným rozhodnutím bola účastníkom konania uložená povinnosť podrobiť sa\nodbornému poradenstvu v rozsahu 15 hodín v označenom zariadení. Z predmetného spisu\nvzťahujúceho sa na napadnuté konanie však nevyplývajú ďalšie relevantné informácie, a to\n\n11\n\npriebežná kontrola realizácie uloženého výchovného opatrenia, prípadne jeho skončenie, a to aj\ns prihliadnutím na skutočnosť, že samotné výchovné opatrenie bolo uložené už v novembri 2018,\npričom k následnému úkonu zo strany okresného súdu v napadnutom konaní došlo až v januári\n2021 nariadením pojednávania. Uvedené nesvedčí o efektívnosti v postupe v napadnutom konaní,\na to s prihliadnutím na požiadavku zachovania mimoriadnej starostlivosti pre citlivosť\nprejednávanej veci (bod 65 tohto nálezu).\n72. V tomto ohľade ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že pod mimoriadnou starostlivosťou, ktorú má\nsúd venovať konaniu týkajúcemu sa rozhodovania vo veciach maloletých, nemožno rozumieť\npriebežné vykonávanie procesných úkonov súdom, ale osobitnú dôležitosť v tomto type konania\nnadobúda predovšetkým kvalitatívna stránka týchto úkonov, ktoré by mali efektívne smerovať\nk transparentnému, jasnému a spravodlivému usporiadaniu pomerov účastníkov konania, keďže\nzáujem dotknutých detí, na ktorý sa má v konaní v prvom rade prihliadať, je mať kontakt s oboma\nrodičmi, pokiaľ sú riadne výchovne spôsobilí, lebo aj rešpekt k právam iných je jedným\nz predpokladov riadnej výchovy (m. m. IV. ÚS 595/2018).\n73. Okrem neprimeranej celkovej dĺžky napadnutého konania, ktorá v čase rozhodovania ústavného\nsúdu o ústavnej sťažnosti za situácie právoplatne neskončeného konania presiahla obdobie 8 rokov,\nčo je s prihliadnutím na citlivosť prejednávanej veci neakceptovateľné, ústavný súd konštatuje, že\npostup okresného súdu nemožno hodnotiť ani ako efektívne smerujúci k odstráneniu právnej\nneistoty. Za nesústredený, a tým neefektívne smerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty\npovažuje ústavný súd chybný postup okresného súdu súvisiaci s nariaďovaním asistovaného styku,\nako aj postup súvisiaci s formulovaním nejasného a rozporuplného výroku rozhodnutia\n(bod 12 tohto nálezu) a aj procesne chybný postup spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení\nneodkladného opatrenia, ktorým bola maloletá zverená dočasne do osobnej starostlivosti\nsťažovateľa (bod 18 tohto nálezu). V naznačených súvislostiach si nesprávny procesný postup\nokresného súdu vyžiadal opätovné vrátenie veci na prerokovanie, čím došlo k predĺženiu\nnapadnutého konania.\n74. Ako nesústredený hodnotí ústavný súd aj proces týkajúci sa nariaďovania pojednávania, ktorý si\nz dôvodu pochybenia pri predvolávaní účastníkov konania zo strany okresného súdu vyžiadal\npreročenie (bod 35 tohto nálezu), ako aj proces súvisiaci s nariaďovaním znaleckého dokazovania,\nod ktorého okresný súd napokon v marci 2021 upustil aj napriek tomu, že k odročeniu pojednávania\nna účely vykonania znaleckého dokazovania došlo už v júni 2018 (body 23 a 31 tohto nálezu).\n75. Za neakceptovateľnú jednoznačne ústavný súd identifikuje skutočnosť, že v priebehu\nnapadnutého konania presahujúceho obdobie 8 rokov dosiahla maloletá, vo vzťahu ku ktorej sa\núprava práv a povinností vykonávala, plnoletosť (bod 38 tohto nálezu), takže rozhodovanie\no zverení do osobnej starostlivosti a úprave styku k nej stratilo plynutím času svoje opodstatnenie.\n76. Na podklade skutočností uvedených v bodoch 62 až 75 tohto nálezu ústavný súd dospel\nk záveru, že okresný súd v napadnutom konaní neefektívnym postupom, ako aj nečinnosťou\nnezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu rozhodnutiu vo veci samej, a tým aj\nk rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal. Iba rýchla ochrana\nsubjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov\nkonania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne\nna ostatných občanov. Neefektívnym postupom a nečinnosťou okresného súdu tak bolo\n12\n\nv napadnutom konaní porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto ústavný súd rozhodol v súlade s čl. 127 ods. 2 prvou\nvetou ústavy a § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti\ntohto nálezu.\n77. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie vedené okresným súdom nebolo do času\nrozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti právoplatne skončené (aj keď okresný súd v merite\nveci vydal 24. februára 2022 rozsudok), pričom v súčasnosti sa vykonávajú procesné úkony\nsúvisiace s doručovaním rozsudku, ústavný súd požiadavke sťažovateľa, aby prikázal okresnému\nsúdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov vyhovel tak, ako to je uvedené v bode\n3 výrokovej časti tohto nálezu [§ 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n78. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n79. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n80. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n81. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ si uplatnil\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur, ktoré odôvodnil skutočnosťami bližšie\nuvedenými v bode 49 tohto nálezu.\n82. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu.\n83. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, prihliadajúc na jej faktickú zložitosť\na berúc do úvahy neefektívnu činnosť okresného súdu, ako aj jeho nečinnosť a celkovú dobu\nrozhodovania, povahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené, predmet konania, ako aj jeho\nvýznam pre sťažovateľa so zdôraznením osobitosti veci starostlivosti súdu o maloletých, ktorá bola\npredmetom tohto konania, ako aj skutočnosti determinujúce správanie samotného sťažovateľa,\nústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam\nposudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 eur (bod 2 výroku\ntohto nálezu). Vzhľadom na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 eur oproti\nsťažovateľom navrhovanej sume 5 000 eur vo zvyšnej časti ústavný súd ústavnej sťažnosti\nnevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\n\n13\n\nVI.\nTrovy konania\n84. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 460,90 eur.\n85. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nNáhradu trov konania ústavný súd priznal za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky.\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok\n2021 v sume 181,17 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za\nnáhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2021 v sume\n10,87 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma náhrady trov\nkonania predstavuje po jej navýšení o daň z pridanej hodnoty (právny zástupca sťažovateľa je\nplatcom dane z pridanej hodnoty) sumu 460,90 eur. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci\nnáhrady trov konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.\n86. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "28P/39/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1db42650-b384-4572-a45d-1628889b32a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.135.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.135.2021.2"}, {"guid": "ussr:3c1ee6ce-a825-4cca-be9c-19ede3aeb7aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 595/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 595/2018 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2018.1"}, {"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:ffba5ffd-d7b6-42b1-96ee-8db579619d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffba5ffd-d7b6-42b1-96ee-8db579619d79"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:b41d9495-bd1a-476e-8888-80a66aabe425", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/02 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b41d9495-bd1a-476e-8888-80a66aabe425"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "cd44b2d0-3a80-44c8-86a5-cc8439fa974c:174c16aa-3df1-43fc-8fb3-44367333349a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6317207844.1", "spisova_znacka": "11CoP/57/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoP/57/2018 z 22. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-11-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6317207844.1"}], "citovane_v": []}