{"guid": "ussr:15568f6c-05c5-4b10-9b13-8fadaba502aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.46.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 46/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 46/2019 z 12. 5. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2022, sp. zn. IV. ÚS 46/2019, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.46.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-05-12", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 16", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 16", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 16", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 51", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 51", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 51", "judikatura_url": null}, {"iri": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 49", "nazov": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyZmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 56", "nazov": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 56", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyZmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 56", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/15568f6c-05c5-4b10-9b13-8fadaba502aa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.46.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.46.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.46.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 46/2019-142\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov\nJany Baricovej a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov spoločnosti Hillside (Sports) LP, Unit 1.1.,\nFirst Floor, Waterport Place, 2 Europort Avenue, Gibraltár, a spoločnosti Hillside (Gaming) LP,\nUnit 1.1., First Floor, Waterport Place, 2 Europort Avenue, Gibraltár, zastúpených advokátom\nJUDr. Lukášom Kišeľakom, Weberova 8, Prešov, proti príkazom Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 6 Ntn 2/2017 z 11. augusta 2017, č. k. 6 Ntn 8/2017 z 18. septembra 2017,\nč. k. 6 Ntn 13/2017, 6 Ntn 14/2017, 6 Ntn 15/2017, 6 Ntn 16/2017, 6 Ntn 17/2017, 6 Ntn 18/2017,\n6 Ntn 19/2017, 6 Ntn 20/2017, 6 Ntn 21/2017, 6 Ntn 22/2017, 6 Ntn 23/2017, 6 Ntn 24/2017,\n6 Ntn 25/2017, 6 Ntn 26/2017, 6 Ntn 27/2017, 6 Ntn 28/2017, 6 Ntn 29/2017, 6 Ntn 30/2017,\n6 Ntn 31/2017, 6 Ntn 32/2017, 6 Ntn 33/2017, 6 Ntn 34/2017, 6 Ntn 35/2017, 6 Ntn 36/2017\na č. k. 6 Ntn 37/2017 z 23. októbra 2017 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podnikať podľa čl. 35\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj slobody podnikania podľa čl. 16\nv spojení s čl. 51 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a slobody usadiť\nsa podľa čl. 49 v spojení so zákazom obmedzenia slobody poskytovať služby vo vzťahu k štátnym\npríslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca\nslužieb, podľa čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) príkazmi Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlaví tohto nálezu. Sťažovatelia\nnavrhujú napadnuté príkazy zrušiť.\n\n2. Uzneseniami ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 22/2017-5 z 8. novembra 2017, č. k. PLs. ÚS 2/20187 zo 7. marca 2018 a č. k. IV. ÚS 213/2018-24 z 15. marca 2018 boli ústavné sťažnosti viacerých\nsťažovateľov spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. Rvp 1874/2017.\n3. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 46/2019-34 z 31. januára 2019 v senáte zloženom\nz predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu Ladislava Orosza a sudcu\nMiroslava Duriša prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie a návrhom na odklad vykonateľnosti\nnapadnutých príkazov nevyhovel.\n4. Vzhľadom na skutočnosť, že sudkyni Ľudmile Gajdošíkovej 16. februára 2019 uplynulo funkčné\nobdobie sudkyne ústavného súdu, bola táto vec v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení\ndodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou technických\na programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.\n5. Uzneseniami ústavného súdu č. k. IV. ÚS 46/2019-102 z 15. júna 2021 a č. k. IV. ÚS 46/2019135 z 30. novembra 2021 bolo konanie v tam vymedzenej časti zastavené, pretože niektorí pôvodní\nsťažovatelia vzali svoje ústavné sťažnosti späť. Predmetom konania pred ústavným súdom\ntak ostalo posúdenie napadnutých príkazov vo vzťahu k sťažovateľom, ako je to vymedzené\naj v záhlaví tohto nálezu.\n6. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú spoločnosti s licenciami\nna prevádzkovanie hazardných hier na diaľku vydanými\nbez samostatnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier na území Slovenskej republiky.\n7. Napadnutými príkazmi bol na základe žiadostí prezidenta finančnej správy Slovenskej republiky\nv zmysle § 15b ods. 7 prvej vety ods. 8 a 9 vtedy platného a účinného zákona č. 171/2005 Z. z.\no hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o hazardných hrách“; tento zákon bol zrušený 1. marca 2019, pozn.) a § 4a ods. 1\nzákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických\nprostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním)\nv znení neskorších predpisov zamedzený prístup k webovým sídlam sťažovateľov (webové sídlo\nwww.bet365.com a jeho variácie ako www.188-563.com, www.365-818.com a pod., pozn.)\na zamedzené vykonanie platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtov\nsťažovateľov na daných webových sídlach.\n8. Sťažovateľmi napadnuté príkazy sa v ich odôvodnení v zásade prekrývajú. Krajský súd\nv napadnutých príkazoch konštatoval, že sa z príslušných žiadostí presvedčil o tom, že na webových\nsídlach sťažovateľov dochádza k poskytovaniu zakázanej ponuky podľa § 2 písm. u) zákona\no hazardných hrách (poskytovaním zakázanej ponuky sa rozumie propagovanie hazardnej hry alebo\nprevádzkovanie hazardnej hry dostupnej na území Slovenskej republiky bez licencie podľa tohto\nzákona prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete). Poskytovanie zakázanej ponuky\nsa neukončilo ani po zaslaní príslušnej výzvy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.\nKrajský súd ako dôvod vydania príkazov označil verejný záujem, ktorým je ochrana verejného\nporiadku, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, odstránenie nerovnakého postavenia\nna trhu a konkurenčnej výhody spoločností, ktoré nerešpektujú vnútroštátnu právnu úpravu\npre oblasť podnikania v oblasti hazardných hier. Zabránenie poskytovania nelegálnej ponuky\n\n2\n\npodľa názoru krajského súdu prispeje k zvýšenej ochrane ľahko zraniteľných skupín a ochrane\nich zdravia, k predchádzaniu vzniku patologického hráčstva, zvýšeniu ochrany spotrebiteľa (hráča),\na to najmä jeho osobných údajov a citlivých informácií. Predmetné zamedzenie zabráni aj značným\nfinančným únikom, pretože nelicencovaní prevádzkovatelia internetových hazardných hier neplatia\nodvod do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Krajský súd dospel k záveru, že žiadosti spĺňali\nvšetky zákonné náležitosti podľa § 15b ods. 11 zákona o hazardných hrách, a preto im v plnom\nrozsahu vyhovel.\n9. Proti napadnutým príkazom nebol v zmysle zákona o hazardných hrách prípustný opravný\nprostriedok.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n10. Sťažovatelia pred ústavným súdom namietajú, že krajský súd nerešpektoval čl. 144 ods. 1\nústavy, pretože sa pri svojom rozhodovaní riadil iba zákonom, nie však záväznou medzinárodnou\nzmluvou, konkrétne čl. 49 a čl. 56 ZFEÚ. V tejto súvislosti sťažovatelia odkazujú na rozhodnutie\nSúdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci vo veci C-64/08 Engelmann,\nv zmysle ktorého kategorické vylúčenie subjektov (prevádzkovateľov hazardných hier) so sídlom\nv inom členskom štáte sa zdá byť neprimerané, pretože ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na boj\nproti kriminalite. Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského\nštátu, ktorá vyhradzuje prevádzkovanie hazardných hier v herniach výlučne subjektom so sídlom\nna území tohto členského štátu.\n11. Z uvedeného je podľa sťažovateľov zrejmé, že právna úprava zákona o hazardných hrách\nje v rozpore s označenými ustanoveniami ZFEÚ a v nadväznosti na to aj s čl. 35 ods. 1 ústavy\na čl. 16 charty. Právna úprava núti poskytovateľov na zmenu rezidencie v prospech Slovenskej\nrepubliky, teda ide o priamy a invazívny zásah do slobody usadiť sa.\n12. Príkaz na zamedzenie prístupu k webovým sídlam a účtom sťažovateľov zasahuje do ich\nslobody poskytovať služby v Európskej únii, ktorá je zaručená v čl. 56 ZFEÚ. Navyše, takéto\nzamedzenie má diskriminačný charakter, keď zvýhodňuje prevádzkovateľov hazardných hier\nso sídlom na území Slovenskej republiky.\n13. V konaní pred krajským súdom bola podľa sťažovateľov porušená aj zásada kontradiktórnosti,\npretože neboli účastníkmi tohto atypického súdneho konania, a teda nemohli nijakým spôsobom\npred krajským súdom hájiť svoje práva.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, replika sťažovateľov a ústne pojednávanie\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n14. Krajský súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že sťažovatelia boli žiadateľom o vydanie príkazov\nvyzvaní na neposkytovanie ponuky, pričom tieto výzvy ignorovali. Uvedené má dosah\nna námietku o nedostatku kontradiktórnosti konania, keďže sťažovatelia mali možnosť vyjadriť\n\n3\n\nsa k rozhodujúcim skutočnostiam, resp. predniesť svoje argumenty priamo žiadateľovi ešte\npred vydaním napadnutých príkazov, pričom túto možnosť nevyužili.\n15. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva podnikať v Európskej únii, uvedené sa nemôže vnímať\nizolovane, ale v danom kontexte je potrebné zohľadniť všetky tri piliere Európskej únie. Dôvodom\nna zamedzenie prístupu k webovým sídlam bol verejný záujem, ktorým je ochrana verejného\nporiadku, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, odstránenie nerovného postavenia\nna trhu a konkurenčných výhod spoločností, ktoré nerešpektujú slovenskú právnu úpravu pre oblasť\npodnikania v oblasti hazardných hier, ako aj zabránenie poskytovania nelegálnej ponuky, čím\nsa prispeje k zvýšenej ochrane ľahko zraniteľných skupín a ochrane ich zdravia, predchádzaniu\nvzniku patologického hráčstva, zvýšeniu ochrany spotrebiteľa, najmä osobných údajov,\nt. j. citlivých informácií, ktoré sú pri využívaní v Slovenskej republike u nelicencovaných\nhazardných hier vystavené zvýšenému riziku. Obmedzenia v súvislosti s poskytovaním služieb\nv podnikaní je možné odôvodniť v mimoriadnych prípadoch verejným záujmom, a to ochranou\nspotrebiteľov, predchádzaním podvodom, zabránením nabádania k mrhaniu peňazí, zachovaním\nverejného poriadku, ochranou maloletých, zabránením praniu špinavých peňazí a podobne. Preto\nnapadnuté príkazy podľa názoru krajského súdu neodporujú legislatíve Európskej únie.\nIII.2. Replika sťažovateľov:\n16. Sťažovatelia vo svojej replike uviedli, že výzvy, ktoré im boli doručené ešte pred začatím\npríslušného konania zo strany žiadateľa, nemožno považovať za prostriedok zabezpečenia\nkontradiktórnosti konania.\n17. Pokiaľ ide o údajne sledovaný verejný záujem, sťažovatelia zdôraznili, že prostriedky na jeho\ndosiahnutie nemôžu byť diskriminačné a neprimerané.\n18. Sťažovatelia vo zvyšku odkázali na svoju ústavnú sťažnosť, na dôvodnosti ktorej trvajú.\nIII.3. K ústnemu pojednávaniu:\n19. Ústavný súd po oboznámení sa s predloženými dokumentmi dospel v tejto veci k záveru,\nže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Vzhľadom na uvedené\npodľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upustil od ústneho pojednávania.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n20. Podstata námietok sťažovateľov proti napadnutým príkazom spočíva v tom, že im je v rozpore\ns ich právami a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zamedzené\nposkytovať svoje služby na území Slovenskej republiky. Sťažovatelia tvrdia, že s ohľadom\nna ZFEÚ im má byť umožnené poskytovanie ich služieb (poskytovanie hazardných hier\ncez internet) aj na území Slovenskej republiky, a to bez potreby získania (dodatočnej) licencie\nna území Slovenskej republiky. Ich zablokovanie (zamedzenie prístupu k ich webovým sídlam\nz územia Slovenskej republiky a zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo inej platobnej\n\n4\n\nslužby v prospech ich účtov) na základe napadnutých príkazov preto považujú za neústavné,\nresp. porušujúce viaceré ich práva podľa ústavy, dohovoru a ZFEÚ.\n21. Ústavný súd na úvod konštatuje, že vníma komplexnosť danej problematiky, ako aj potrebu\nrešpektovania medzinárodných záväzkov, ktoré na seba Slovenská republika prebrala.\nPo preskúmaní ústavnej sťažnosti a napadnutých príkazov však ústavný súd dospel k záveru,\nže ústavnej sťažnosti s ohľadom na konkrétne okolnosti tejto veci nemožno vyhovieť.\n22. V prvom rade je z pohľadu ústavného súdu potrebné definovať samotnú podstatu problému,\nod ktorej sa následne odvíja aj možnosť posúdenia opodstatnenosti a ústavnoprávnej udržateľnosti\nnamietaného zásahu do práv sťažovateľov.\n23. Sťažovatelia považujú za neústavný zásah do ich práv samotné zamedzenie na základe\nnapadnutých príkazov, teda v podstate ich blokovanie na území Slovenskej republiky\npre nesplnenie podmienky získania licencie na území Slovenskej republiky. Podmienku presunu\nsvojho sídla na územie Slovenskej republiky na účel získania takejto licencie považujú\nza diskriminačnú.\n24. Ústavný súd si je vedomý tvrdenia sťažovateľov o neprimeranosti takejto podmienky.\nZ judikatúry Súdneho dvora skutočne vyplýva, že existencia spornej podmienky už na prvý pohľad\nvykazuje znaky napätia s medzinárodnými záväzkami, ktoré na seba Slovenská republika prebrala\n(z nedávnych rozhodnutí k výkladu čl. 56 ZFEÚ pozri rozsudok Súdneho dvora z 28. 2. 2018\nvo veci C-3/17 Sporting Odds Ltd proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Központi Irányítása). Ústavný\nsúd si je zároveň vedomý skutočnosti, že vnútroštátna právna úprava, ktorá zavádza režim koncesií\na povolení na organizovanie online hazardných hier, pokiaľ obsahuje diskriminačné pravidlá\nvoči prevádzkovateľom usadeným v iných členských štátoch alebo pokiaľ stanovuje\nnediskriminačné pravidlá, ktoré sú však uplatňované netransparentne alebo sa vykonávajú\nspôsobom, ktorý bráni účasti, prípadne ju sťažuje niektorým uchádzačom usadeným v iných\nčlenských štátoch vo výberovom konaní, je v rozpore s označeným článkom ZFEÚ (rozsudok\nSúdneho dvora z 22. 6. 2017 vo veci C‑49/16 Unibet International Ltd. proti Nemzeti Adó‑és\nVámhivatal Központi Hivatala).\n25. Pre porozumenie širšiemu kontextu danej problematiky je z pohľadu ústavného súdu potrebné\nuviesť, že samotné zamedzenie prístupu z dôvodu poskytovania tzv. zakázanej ponuky, teda\nv podstate blokovanie poskytovateľov bez platnej licencie v danej krajine, nemusí byť z pohľadu\nobmedzenia slobody poskytovať služby ako také problematické. Práve naopak, blokovanie\nposkytovateľov hazardných hier bez príslušnej vnútroštátnej licencie je v rámci Európskej únie\nv podstate bežné (napr. Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Poľsko,\nRumunsko, Taliansko; k ústavnosti blokovania takýchto poskytovateľov pozri aj nález Ústavného\nsúdu Českej republiky č. k. Pl. ÚS 28/16 zo 14. februára 2017). Problematickým sa blokovanie\nstáva, ako už bolo s odkazom na judikatúru Súdneho dvora vysvetlené, ak existuje diskriminačná\npodmienka na získanie príslušnej licencie, resp. existuje podmienka, ktorá síce nie je diskriminačná,\navšak sa uplatňuje netransparentne.\n26. V uvedenom kontexte je vhodné uviesť aj to, že nelegálna ponuka hazardných hier cez internet\nod veľkého množstva poskytovateľov existuje mimo jurisdikciu daného štátu a že cezhraničný\nvýkon rozhodnutí a sankcií môže byť komplikovaný (podrobnejšie pozri Európska komisia,\n\n5\n\nGenerálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, Ibosiola, D., Littler, A.,\nHörnle, J., et al., Hodnotenie regulačných nástrojov na presadzovanie pravidiel online\nhazardných hier a nasmerovanie dopytu na kontrolované ponuky, 2019, dostupné\nna https://data.europa.eu/doi/10.2873/253036). Aj z uvedeného dôvodu sa v praktickej rovine\nv členských štátoch osvedčilo práve plošné blokovanie prístupu k ponuke poskytovateľov\nbez príslušnej vnútroštátnej licencie, teda v našich podmienkach zamedzenie prístupu\nk tzv. zakázanej ponuke.\n27. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnej rovine samotný problém,\nresp. podstata veci, spočíva v údajne neprimeranej (neústavnej) podmienke na získanie licencie,\nnie nevyhnutne v blokovaní poskytovateľov, ktorí príslušnou licenciou na vstup na vnútroštátny\ntrh nedisponujú. Povedané inak, aj keď bolo zo strany štátnych orgánov rozumné a primerané\nblokovať poskytovateľov bez licencií podľa zákona o hazardných hrách, blokovanie\nposkytovateľov s licenciami vydanými v iných členských štátoch v situácii, keď na vydanie licencie\npre územie Slovenskej republiky mala existovať diskriminačná podmienka sídla nesúladná\ns čl. 56 ZFEÚ, nemožno z pohľadu príslušných ustanovení ZFEÚ akceptovať.\n28. Pokiaľ ide o samotné napadnuté príkazy, ústavný súd poukazuje na zmysel a účel napadnutého\nkonania, v okolnostiach ktorého bolo úlohou krajského súdu preveriť, či poskytovatelia služieb\n(sťažovatelia), ktorí svoje služby poskytujú aj na území Slovenskej republiky, majú platnú licenciu\nv zmysle zákona o hazardných hrách a neposkytujú tzv. zakázanú ponuku. O tomto bolo zo strany\nkrajského súdu potrebné rozhodnúť už do 7 dní od podania žiadosti (§ 15b ods. 10 a 12 zákona\no hazardných hrách).\n29. Žiadateľ ani krajský súd samotný v tomto konaní nepreverovali vydanie licencie\nna poskytovanie služieb v inej krajine (vrátane iného členského štátu), obsah a rozsah predmetnej\nlicencie ani podmienky, na základe ktorých sa predmetná ponuka poskytuje. Z uvedeného\npodľa názoru ústavného súdu vyplýva aj to, že v takomto konaní pred krajským súdom\nsa nepreveruje a objektívne ani nemôže preveriť napr. skutočnosť, či daný subjekt skutočne\ndisponuje platnou licenciou vydanou v inej krajine (samotný žiadateľ v žiadosti krajskému súdu\nuviedol, že sťažovatelia na svojich webových sídlach poskytli informáciu, že takouto licenciou\ndisponujú, pozn.), na akú ponuku je licencia vydaná (napr. lotériové hry, stávkové hry, hazardné hry\nna výherných prístrojoch) a ani iné relevantné skutočnosti. Vzhľadom na množstvo poskytovateľov\ntzv. zakázanej ponuky a množstvo webových sídiel (pozri bod 7 tohto nálezu, ako aj zoznam\nnapadnutých príkazov v záhlaví tohto nálezu) by to ani nebolo praktické a účelné, keďže,\nako to vyplýva aj z okolností tejto veci, takýchto poskytovateľov je mnoho, pričom poskytovatelia\nmajú sídla v rôznych krajinách, medzi inými aj v členských štátoch, a môžu poskytovať svoju\nponuku na viacerých webových sídlach (na území Slovenskej republiky bolo v roku 2018\nblokovaných vyše 130 webových sídiel, v Grécku vyše 2700 a v Taliansku dokonca vyše 7000;\nbližšie pozri Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie\na MSP, Ibosiola, D., Littler, A., Hörnle, J., et al., Hodnotenie regulačných nástrojov\nna presadzovanie pravidiel online hazardných hier a nasmerovanie dopytu na kontrolované ponuky,\n2019, dostupné na https://data.europa.eu/doi/10.2873/253036, s. 39; k otázke obchádzania zákazu\nči blokovania zo strany samotných poskytovateľov cez rôzne webové sídla pozri ibid., s. 49).\n\n6\n\n30. Úloha krajského súdu v konaní, v ktorom boli vydané napadnuté príkazy, nespočívala\nv preverení či posúdení obsahu sťažovateľom vydaných licencií či súladnosti relevantnej právnej\núpravy s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Úloha\nkrajského súdu sa v rámci napadnutého konania, v ktorom je potrebné rozhodnúť do 7 dní\nod podania žiadosti, obmedzovala na zistenie, či zo strany poskytovateľa (v tomto prípade zo strany\nsťažovateľov) nejde o tzv. zakázanú ponuku, teda vlastne o poskytovanie služieb na území\nSlovenskej republiky bez vydania príslušnej vnútroštátnej licencie. Ako už bolo opakovane\nuvedené, sťažovateľom takáto licencia vydaná nebola, preto ani závery krajského súdu\nv napadnutých príkazoch nie sú relevantným spôsobom spochybnené. Skutočnosti, ktoré mali byť\nv predmetnom konaní preverené, boli náležitým spôsobom preverené a následne bolo v rámci\nzákonom stanovených mantinelov zo strany krajského súdu rozhodnuté.\n31. Ústavný súd konštatuje, že konanie pred krajským súdom nie je konaním, v ktorom\nby sťažovatelia mohli a mali predniesť svoj na prvý pohľad rozumný argument o probléme\npodmienenia vydania príslušnej licencie sídlom v Slovenskej republike. Posudzovanie\nopodstatnenosti či ústavnosti tejto podmienky na získanie licencie totiž nie je predmetom konania,\nv ktorom boli napadnuté príkazy vydané.\n32. Podľa názoru ústavného súdu rýchlosť blokovania tzv. zakázanej ponuky a silný verejný záujem\nna takomto blokovaní (o. i. ochrana verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier\na zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier\na účasti na nich) prevažuje v takomto konaní pred krajským súdom aj nad zásadou\nkontradiktórnosti, rešpektovanie ktorej je podľa názoru ústavného súdu zabezpečené v rámci iného\nsťažovateľom dostupného konania iniciovaného na základe žaloby proti inému zásahu orgánu\nverejnej správy a konanie o nej podľa § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Ústavný súd už\nnačrtol, že podanie označenej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku môže smerovať\nk dosiahnutiu nápravy, keď odmietol ústavnú sťažnosť iného poskytovateľa pre nedostatok svojej\nprávomoci z dôvodu súčasného podania predmetnej žaloby (IV. ÚS 685/2018). V tomto kontexte\nďalej ústavný súd považuje za vhodné doplniť, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je\nv predmetnom konaní potrebné vnímať ako orgán verejnej správy (uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 8 Sžk 41/2018 z 29. januára 2020) a že úlohou krajského súdu v takomto\nkonaní je aj meritórny prieskum námietok poskytovateľov vo vzťahu k ich blokovaniu (uznesenie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 8 Sžk 28/20201 z 28. marca 2022).\n33. Z pohľadu ochrany verejného poriadku nemožno vnímať ako nerozumné či nedôvodné,\nak je tzv. zakázaná ponuka, ktorú poskytujú poskytovatelia z najrôznejších krajín na rôznych\nwebových sídlach (pozri odkazy v bode 29 tohto nálezu), plošne a relatívne promptne zablokovaná.\nAk by došlo k zablokovaniu poskytovateľa, ktorý má platnú licenciu v inom členskom štáte\na domnieva sa, že podmienky na vydanie licencie u nás sú diskriminačné, má takýto poskytovateľ\nmožnosť obrátiť sa na príslušné súdy v na to určenom konaní a preukázať jednak vydanie licencie\nv inom členskom štáte a taktiež prípadný rozpor našej vnútroštátnej právnej úpravy\ns medzinárodnými zmluvami.\n34. Obsah námietok sťažovateľov a zjednanie nápravy je teda zabezpečené v rámci iného\n(následného) konania, v ktorom je taktiež plnohodnotným spôsobom zabezpečené rešpektovanie\npožiadavky na kontradiktórnosť konania. Ako už bolo vysvetlené, samotné konanie o vydaní\n\n7\n\nnapadnutých príkazov nezahŕňa rozsah a intenzitu prieskumu, ktorého sa sťažovatelia domáhajú.\nUvedené je podľa názoru ústavného súdu ospravedlnené sledovaním verejného záujmu\na konkrétnymi okolnosťami, o. i. rozsahom tzv. zakázanej ponuky vo sfére internetu.\n35. Ústavný súd nad rámec už uvedeného dopĺňa, že podľa prvej vety § 36 ods. 1 zákona\nč. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 30/2019 Z. z.“) licenciu možno udeliť alebo vydať len pre právnickú\nosobu so sídlom na území Slovenskej republiky alebo so sídlom v inom členskom štáte.\nZ uvedeného vyplýva, že právna úprava medzičasom reagovala na spornú podmienku sídla\nna území Slovenskej republiky a od 1. marca 2019 sa tak otvorila cesta k získaniu vnútroštátnej\nlicencie bez tejto údajne diskriminačnej podmienky.\n36. Ústavný súd tak dospel k záveru, že samotné blokovanie tzv. zakázanej ponuky v rámci na to\nurčeného konania, teda aj webových sídiel sťažovateľov a príslušných účtov, nemožno v situácii,\nkeď nemali vydané licencie podľa zákona o hazardných hrách, považovať za neprimeraný zásah\ndo nimi označených práv, avšak výlučne v situácii, keď existoval iný prostriedok nápravy, ktorý\nmohli na hájenie svojich práv a dosiahnutie nápravy využiť. Navyše, námietka sťažovateľov\no diskriminačnej podmienke na získanie licencie odpadla po prijatí novej právnej úpravy (zákon\nč. 30/2019 Z. z.). Sťažovatelia, ak si želajú vstúpiť na slovenský trh a poskytovať tu špecifické\nslužby v oblasti hazardných hier, už v súčasnosti majú možnosť požiadať o vydanie príslušnej\nlicencie aj bez údajne diskriminačnej podmienky.\n37. Vzhľadom na všetko už uvedené ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2022\nMiloš Maďar\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "európske právo", "diskriminácia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť", "hazard-hazardná hra", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "návrh-späťvzatie", "návrh-späťvzatie", "európske právo", "hazard", "podnikateľská činnosť-obmedzenie práva podnikať"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:861aef12-affb-4c68-859d-d7baad839308", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.685.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 685/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 685/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.685.2018.1"}, {"guid": "ussr:19211b33-ac0b-4132-ad3a-5adadb53f8eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.213.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2018 z 15. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.213.2018.1"}], "citovane_v": []}