{"guid": "ussr:b479c516-62e6-4466-b198-f78823c1d576", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.441.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 441/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 441/2022 z 24. 11. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. novembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 441/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.441.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2022-11-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b479c516-62e6-4466-b198-f78823c1d576", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.441.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.441.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.441.2022.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 441/2022-23\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Kajabovou,\nBudovateľská 2, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom\npod sp. zn. 19 C 112/2012 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 112/2012 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur, ktoré j e\nmu Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n3. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 112/2012\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\nv sume 738,47 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému\nsúdu 15. júla 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 112/2012 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“). Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému\nsúdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, požaduje tiež priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 20 000 eur, ako aj náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu 31. mája 2012 žalobu\no vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode\nmanželstva. Napadnuté konanie nie je do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vymedzuje nasledujúci priebeh napadnutého konania:\nDňa 13. júla 2012 okresný súd vydal uznesenie o oslobodení od súdneho poplatku.\nDňa 5. februára 2013 bolo doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe.\nDňa 14. februára 2013 okresný súd vykonal pojednávanie.\nDňa 28. marca 2013 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie.\nDňa 18. apríla 2013 okresný súd vykonal pojednávanie.\nDňa 3. septembra 2013 sťažovateľ vzal žalobu späť. Okresný súd uznesením zo 16. septembra 2013\nnepripustil späťvzatie žaloby.\nV dňoch 21. januára 2014, 13. marca 2014, 13. novembra 2014, 5. marca 2015, 26. mája 2015\na 1. októbra 2015 sa konali pojednávania.\nOkresný súd uznesením z 21. októbra 2015 nariadil znalecké dokazovanie. Žalovaná podala\n18. novembra 2015 odvolanie proti preddavku na znalecké dokazovanie. Sťažovateľ sa k odvolaniu\nžalovanej vyjadril 4. decembra 2015. Okresný súd uznesením z 2. decembra 2016 uložil povinnosť\nzložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Žalovaná proti tomuto uzneseniu podala\nodvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) odvolaniu vyhovel a zrušil predmetné\nuznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 28. septembra 2017 bol okresnému súdu doručený\nznalecký posudok. Sťažovateľ sa k znaleckému posudku vyjadril 3. novembra 2017. Uznesením\nz 22. novembra 2017 okresný súd uložil povinnosť doplatiť preddavok na trovy spojené s podaním\nznaleckého posudku. Dňa 5. februára 2018 okresný súd priznal znalečné. Dňa 15. mája 2018\nsťažovateľ doručil doplnenie k vyjadreniu k znaleckému posudku.\nV dňoch 17. mája 2018, 31. mája 2018 a 19. júna 2018 sa konali pojednávania.\n\n2\n\nDňa 20. júna 2018 sťažovateľ podaním žiadal o odstránenie chýb v zápisnici z pojednávania\nz 19. júna 2018 a podal tiež návrh na doplnenie dokazovania.\nDňa 26. júna 2018 okresný súd na pojednávaní vydal rozsudok. Dňa 11. júla 2018 podal sťažovateľ\nodvolanie proti rozsudku. Okresný súd 24. augusta 2018 vydal opravné uznesenie (oprava čísla\nlistu). Dňa 26. augusta 2020 krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie\nkonanie. Uznesenie krajského súdu doručil okresný súd sťažovateľovi 28. septembra 2020\na žalovanej 5. októbra 2020. Od doručenia uznesenia krajského súdu do podania ústavnej sťažnosti\nokresný súd v napadnutom konaní nevykonal žiaden úkon.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka, že napadnuté konanie, ktorého predmetom je\nvyporiadanie BSM po rozvode manželstva, nie je do dnešného dňa právoplatne skončené.\nNapadnuté konanie trvá vyše 10 rokov, okresný súd postupoval pomaly a neefektívne, čím\nnepochybne porušil označené práva podľa ústavy a dohovoru.\n5. Sťažovateľ poukazuje na odôvodnenie uznesenia krajského súdu z 26. augusta 2020, ktorý zrušil\nrozsudok okresného súdu z 26. júna 2018 z dôvodu, že odôvodnenie týkajúce sa výrokov\nIII, IV a VI rozsudku nezodpovedalo § 220 Civilného sporového poriadku, preto rozsudok pre jeho\narbitrárnosť nebolo možné v odvolacom konaní ani preskúmať.\n6. Sťažovateľ namieta, že okresný súd bol po doručení uznesenia krajského súdu dva roky nečinný.\nTejto nečinnosti predchádzal neefektívny a pomalý postup súdu, ktorý bol zavŕšený arbitrárnym\nrozsudkom. Predmetné konanie nie je ani po uplynutí 10 rokov od podania žaloby právoplatne\nskončené. Nejde pritom o právne a fakticky zložitú vec, rozhodovanie o vyporiadaní BSM patrí\ndo bežnej agendy všeobecných súdov. Sťažovateľ a žalovaná nijako neprispeli k prieťahom\nv napadnutom konaní, riadne sa dostavovali na pojednávania a vo veci sa vyjadrovali písomne.\n7. Sťažovateľ od začiatku konania žiadal nehnuteľnosti prikázať do svojho vlastníctva za primeranú\nnáhradu. Ceny nehnuteľností za 10 rokov vzrástli výrazne, pričom primeraná náhrada, ktorú bude\npovinný zaplatiť, bude určená ku dňu vyporiadania. Sťažovateľ nemôže s nehnuteľnosťami\nslobodne nakladať, nemôže s nimi voľne disponovať, napriek tomu spláca z vlastných finančných\nprostriedkov úvery. Je zjavné, že tri znalecké posudky vypracované na určenie hodnoty\nnehnuteľností pred vyše 4 rokmi budú aktuálne v konaní nepoužiteľné a bude potrebné vypracovať\nnové znalecké posudky, čo povedie k ďalšiemu zvyšovaniu nákladov konania.\n8. Uplatnené finančné zadosťučinenie reflektuje celkovú dĺžku napadnutého konania, obdobie\nnečinnosti okresného súdu a jeho neefektívny postup. Vyjadruje aj povahu veci (znášanie nákladov\nna nehnuteľnosti bez možnosti slobodne s nimi nakladať do právoplatného skončenia veci)\na vychádza z judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 119/2019, III. ÚS 36/2020, III. ÚS 480/2021).\n9. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. IV. ÚS 441/2022-11 z 20. septembra 2022 ju v celom rozsahu podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\n\n3\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n10. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie a na výzvu ústavného súdu reagoval predseda\nokresného súdu, ktorý v podaní č. k. 1 Spr 98/2022 z 25. októbra 2022 uviedol, že predmetná\nprávna vec je skutkovo a právne zložitá. Z charakteru sporu vyplýva potreba ustáliť masu BSM\na následne ustáliť hodnotu takto zistenej masy BSM, čo si takmer vždy vyžaduje znalecké\ndokazovanie, ako to bolo aj v predmetnej veci. Je zjavné, že uvedené skutočnosti boli sporné medzi\nstranami, inak by sa neobrátili na súd, keď v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka\nsa dáva prednosť dohode bývalých manželov. Uviedol, že niektoré pojednávania boli odročené\nna žiadosť strán sporu, resp. ich právnych zástupcov, čo však nemalo výraznejší vplyv na celkovú\ndĺžku napadnutého konania.\n11. Zo súdneho spisu podľa predsedu okresného súdu vyplýva, že okresný súd konal od začiatku\nkonania „plynule, efektívne a bez zbytočných prieťahov.“. Okresný súd vo veci samej rozhodol\nrozsudkom z 26. júna 2018, ktorý krajský súd uznesením z 26. augusta 2020 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Bezprostredne potom došlo k zmene zákonného sudcu, ktorý sa musel\noboznámiť s obsahom spisu. Konštatoval, že od predloženia spisu zákonnému sudcovi\n(9. november 2020) do nariadenia pojednávania (17. august 2022) okresný súd nevykonal žiaden\núkon. Následne sa uskutočnili dve pojednávania (6. októbra 2022 a 18. októbra 2022) a tiež\nuznesením z 18. októbra 2022 okresný súd ustanovil znalca na účely stanovenia všeobecnej hodnoty\nšpecifikovaných nehnuteľností.\n12. Predseda okresného súdu napokon dal do pozornosti, že sťažovateľ podaním\nz 2. septembra 2013 zobral žalobu späť v celom rozsahu, „čo odôvodnil svojím psychickým\nvyčerpaním z prebiehajúceho konania a neveril, že by sa mu od odporkyne podarilo vysúdiť\nmajetok, o ktorý ho počas manželstva stihla pripraviť.“. Pre nesúhlas žalovanej okresný súd\nuznesením zo 16. septembra 2013 nepripustil späťvzatie žaloby. Uvedené je „potrebné zohľadniť\njednak pri motivácii sťažovateľa vôbec podať sťažnosť na ústavnom súde, ale aj potom pri\nuplatnenej výške finančného zadosťučinenia (20.000 Eur).“.\nIII.2. Prehľad napadnutého konania:\n13. Ústavný súd pri skúmaní opodstatnenosti námietok sťažovateľa vychádzal z prehľadu\nnapadnutého konania vymedzeného sťažovateľom v ústavnej sťažnosti. Ústavný súd konštatuje, že\nprehľad napadnutého konania vymedzený sťažovateľom v podstatnom korešponduje s priebehom\nnapadnutého konania tak, ako ho ústavný súd zistil z pripojeného súdneho spisu.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n14. Sťažovateľ v reakcii na vyjadrenie okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu\n9. novembra 2022 zotrval na svojom tvrdení, že predmetná právna vec nie je skutkovo ani právne\nzložitá. Z hľadiska hmotnoprávneho okresný súd aplikuje § 143 až § 150 Občianskeho zákonníka.\nMasa BSM bola medzi stranami sporná, avšak nebola nejako osobitne široká. Bolo vecou\nokresného súdu, aby túto masu ustálil, aj vzhľadom na to, že strany sporu sa neúspešne pokúšali\ndohodou vysporiadať BSM. Spornosť týkajúca sa ustálenia masy BSM je prirodzeným dôsledkom,\n4\n\npre ktorý sa následne dotknuté strany obrátia na všeobecný súd, pričom táto spornosť sama osebe\nneindikuje zložitosť veci. Po vyše desiatich rokoch je konanie na začiatku, keď odvolací súd zrušil\njediné meritórne rozhodnutie vydané v napadnutom konaní. Podľa sťažovateľa v napadnutom\nkonaní nemožno identifikovať takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala odlišný prístup pri\nhodnotení plynulosti a rýchlosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Výsledok\nnapadnutého konania pritom bude mať značný dopad na majetkovú sféru strán sporu.\n15. Tvrdenie o plynulom a efektívnom postupe okresného súdu v začiatku konania považoval\nsťažovateľ za príliš všeobecné. Uvedené tvrdenie navyše neguje zrušenie meritórneho rozhodnutia\nkrajským súdom. Okresný súd zaťažil napadnuté konanie pochybeniami, ktoré boli v zásade\nvýlučne na ťarchu sťažovateľa. Po dvojročnom odvolacom konaní nasledovala dvojročná nečinnosť\nokresného súdu, ktorého k procesnej aktivite zrejme prinútilo len podanie ústavnej sťažnosti.\n16. Sťažovateľ poukázal na to, že pred podaním ústavnej sťažnosti sa „zdvorilou formou písomne\ndopytoval“ na stav napadnutého konania, pričom upozornil na možné porušenie označených práv\npodľa ústavy a dohovoru. Na túto jeho žiadosť pritom nedostal žiadnu formálnu odpoveď. V čase\npodania žaloby a v prvých rokoch napadnutého konania bol v zložitej životnej situácii, bol\nnezamestnaný, následne sa zamestnal, avšak mal nízky príjem, z ktorého mal hradiť okrem iných\nvýživu svojho v tom čase maloletého syna, splátku hypotéky a pod., pričom nedokázal uhradiť ani\nsvoje základné životné potreby. V uvedenej situácii bolo pre neho tiež zložité hradiť trovy advokáta\na čeliť perspektíve niekoľkoročného súdneho konania s exmanželkou, pričom išlo o životnú\nkapitolu, ktorú chcel čím skôr uzavrieť. Bol preto ochotný dosiahnuť pre neho nevýhodné\nvyporiadanie BSM ex lege, aj z toho dôvodu vzal žalobu späť, s čím napokon žalovaná nesúhlasila.\nOdkaz okresného súdu na späťvzatie žaloby vo vymedzených súvislostiach považuje sťažovateľ\nza nekorektný. Zastavenie napadnutého konania pre späťvzatie žaloby by pritom paradoxne\nzamedzilo porušeniu označených práv okresným súdom.\n17. Sťažovateľ k námietke okresného súdu týkajúcej sa výšky uplatneného finančného\nzadosťučinenia poukázal na to, že v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania len na úrokoch\nhypotéky zaplatil vyššiu sumu. Hypotekárny úver mal úročený úrokom vo výške 8 % ročne, pričom\nnemal možnosť uzavrieť dodatok k zmluve o úvere s nižším úrokom pre nesúhlas žalovanej ako\nhlavnej dlžníčky, ktorá zároveň odmietala platiť splátky hypotéky. Sťažovateľ sa tak stal\nrukojemníkom žalovanej a dlhotrvajúceho súdneho konania. S plynúcim časom narastali aj náklady\nna advokáta, musel zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie, pričom pre neaktuálnosť bude\npotrebné vykonať ďalšie ohodnotenie nehnuteľností znalcom. V priebehu času enormne narástli\nceny nehnuteľností, čo tiež predraží vyporiadanie BSM.\n18. Za primeranú dobu na štúdium spisu nemožno považovať obdobie od 9. novembra 2020\ndo 17. augusta 2022, keď bolo nariadené pojednávanie na 6. október 2022 a následne\nna 18. október 2022, keď pojednávanie bolo odročené z dôvodu opätovného znaleckého\ndokazovania. Z týchto dôvodov považuje sťažovateľ ústavnú sťažnosť za dôvodnú.\n\n5\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n19. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania\nvo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podaní okresného súdu a sťažovateľa, berúc do úvahy\nskutočnosti vyplývajúce zo spisu okresného súdu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, dospel\nk záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n20. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,\nktorého predmetom je rozhodovanie o vyporiadaní BSM. Sťažovateľ je v procesnom postavení\nžalobcu (navrhovateľa). Sťažovateľ namieta postup okresného súdu v napadnutom konaní, ktorý\nnepostupuje efektívne a bez zbytočných prieťahov.\n21. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).\n22. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už citovaných\npráv vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej\nistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n23. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma\nvždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu\n(napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\n24. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že vo veci\nide o rozhodovanie o návrhu na vyporiadanie BSM, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako žalobca\n(navrhovateľ). Uvedený predmet konania predstavuje bežnú súčasť rozhodovania všeobecných\nsúdov v civilnej agende. V predmetnej veci ústavný súd neidentifikoval prvok právnej alebo\nskutkovej zložitosti. Ústavný súd akceptuje argumentáciu predsedu okresného súdu v tom, že\nkonania s uvedeným predmetom sú spravidla náročnejšie v tom zmysle, že je medzi stranami\nspravidla kategorický spor týkajúci sa určenia toho, čo patrí do masy BSM, a zároveň aj týkajúci sa\nustálenia hodnoty masy BSM, ktoré spravidla vyžaduje znalecké dokazovanie. V každom prípade\nuvedené okolnosti sú vo všeobecnosti prítomné spravidla v každom súdnom konaní s uvedeným\n6\n\npredmetom, z tohto pohľadu sa tieto konania celkovo považujú spravidla za náročnejšie. Avšak aj\nmedzi konaniami s uvedeným predmetom môže existovať aj ďalšia diferenciácia vzhľadom na\nurčité skutkové a právne okolnosti, ktoré toto konanie robia ešte nejako špecificky skutkovo alebo\nprávne náročnejšími (napr. mimoriadne veľká masa BSM s rôznorodými prvkami – napr.\nnehnuteľnosti, akcie, cenné papiere, obchodné podiely a pod., prípadne s prvkami v zahraničí –\nosobitne nehnuteľnosti a pod.). V napadnutom konaní nebolo možné identifikovať takéto osobitné\nskutkové alebo právne prvky náročnosti veci. Napadnuté konanie v čase rozhodovania ústavného\nsúdu trvalo desať rokov a štyri mesiace, pričom konanie nebolo právoplatne skončené. Po uplynutí\npribližne šiestich rokov okresný súd rozhodol vo veci samej, rozsudok však zrušil odvolací súd.\n25. Druhým kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako strany napadnutého konania. Ústavný súd\nnezistil také správanie sťažovateľa, ktoré by relevantne prispelo k vzniku zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní.\n26. Ďalším kritériom, na základe ktorého ústavný súd zisťuje, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom\nvychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,\nteda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n27. Z prehľadu napadnutého konania a zo súdneho spisu vyplýva, že po doručení žaloby okresný\nsúd vykonával jednotlivé procesné úkony v celku primerane. Riešil procesné otázky – oslobodenie\nod súdnych poplatkov a tiež v období októbra 2015 až februára 2018 nariadil znalecké dokazovanie\na rozhodoval o pridružených otázkach – preddavku na trovy dôkazu a tiež znalečnom. V rámci\nnariaďovania znaleckého dokazovania rozhodoval aj odvolací súd o odvolaní žalovanej proti\nuzneseniu, ktorým jej bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.\nDo vydania meritórneho rozhodnutia okresný súd vykonal 11 pojednávaní a na dvanástom\n26. júna 2018 (po šiestich rokoch od začatia konania) rozhodol rozsudkom. Dobu šiestich rokov\npo vydanie prvého meritórneho rozhodnutia napriek procesnej aktivite okresného súdu možno už\ncelkovo hodnotiť ako ústavne neakceptovateľnú a svedčí o celkovo neefektívnom postupe\nokresného súdu v napadnutom konaní. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie sťažovateľ,\nsúdny spis na rozhodnutie o odvolaní bol predložený krajskému súdu 2. októbra 2018, krajský súd\nrozhodol 26. augusta 2020 a súdny spis bol okresnému súdu vrátený 25. septembra 2020. Odvolacie\nkonanie takto trvalo dva roky. Uvedené obdobie však nemožno započítať na ťarchu okresného súdu.\nBezprostredne po vrátení spisu okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu stranám sporu\na od októbra 2020 do podania ústavnej sťažnosti (15. júla 2022) bol jeden rok a deväť mesiacov\nnečinný, nevykonal žiaden procesný úkon, zrejme aj vzhľadom na zmenu zákonného sudcu spojenú\ns potrebou naštudovania spisu novým zákonným sudcom. Uvedená okolnosť (zmena zákonného\nsudcu) čiastočne vysvetľuje nečinnosť okresného súdu, avšak nečinnosť v rozsahu takmer dvoch\nrokov nemôže byť ospravedlnená uvedenou organizačnou zmenou.\n28. Na podklade skutočností uvedených v bodoch 24 až 27 tohto nálezu ústavný súd dospel\nk záveru, že v postupe okresného súdu v napadnutom konaní sa vyskytlo jedno obdobie nečinnosti\nv rozsahu takmer dvoch rokov s tým, že jeho postup do vydania rozsudku možno napriek jeho\n\n7\n\nprocesnej aktivite celkovo hodnotiť ako neefektívny. Napadnuté konanie do dňa rozhodovania\nústavného súdu trvá desať rokov s tým, že okresný súd vo veci konal osem rokov a krajský súd ako\nodvolací súd konal dva roky. Celkové trvanie napadnutého konania bez právoplatného rozhodnutia\nvo veci je už tak samo osebe ústavne neakceptovateľné. Okresný súd v doterajšom priebehu\nnapadnutého konania nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu\nprávnej neistoty sťažovateľa ako strany napadnutého konania. Nečinnosťou a neefektívnym\na nesústredeným postupom okresného súdu tak bolo v napadnutom konaní porušené základné právo\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd\nrozhodol v súlade s čl. 127 ods. 2 prvou vetou ústavy a § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak,\nako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\n29. Vzhľadom na to, že v napadnutom konaní do času rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej\nsťažnosti okresný súd nerozhodol vo veci samej, ústavný súd požiadavke sťažovateľa, aby prikázal\nokresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, vyhovel tak,\nako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu [§ 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n31. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n33. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ si uplatnil\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 eur, ktoré odôvodnil skutočnosťami bližšie\nuvedenými v bode 8 tohto nálezu.\n34. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n35. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd v neprospech okresného súdu\nhodnotil predovšetkým obdobie nečinnosti v rozsahu jedného roka a deviatich mesiacov, doterajšiu\ndobu napadnutého konania a jeho neefektívny a nesústredený postup. V prospech okresného súdu\nbolo nevyhnutné zohľadniť potrebu vykonania znaleckého dokazovania, ktoré trvalo dlhšiu ako\nobvyklú dobu vzhľadom na procesnú aktivitu žalovanej (podávanie opravných prostriedkov proti\nuloženiu povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu). Ústavný súd nezohľadnil námietku\nsťažovateľa, že je potrebné prihliadnuť na dopad napadnutého konania do jeho majetkovej sféry\n(znášanie nákladov na nehnuteľnosti spojené s nemožnosťou plnej dispozície s nimi a pod.).\nUvedenú námietku sťažovateľ nijako osobitne neodôvodnil, neuvádzal napr. zmarené príležitosti\n8\n\nv dôsledku nemožnosti disponovať s nehnuteľnosťami, prípadne iný výraznejší zásah do svojej\nmajetkovej sféry v dôsledku nemožnosti realizovať dispozičné právo. Skúmanie opodstatnenosti\nuvedenej námietky by bolo spojené s dôslednejšou realizáciou povinnosti tvrdenia a dôkaznou\npovinnosťou sťažovateľa. V tomto kontexte je ale relevantné aj to, že ústavný súd v tomto type\nkonania v zásade nie je súdom skutkovým, t. j. ak vykonáva dokazovanie, tak len v limitovanom\nrozsahu (napr. zadovážením a skúmaním súdneho spisu), ktoré smeruje prísne len na verifikáciu\nústavnej udržateľnosti námietok sťažovateľa, resp. obrany odporcu. Skúmanie špecifikovanej\nnámietky sťažovateľa by pritom tento rozsah dokazovania presiahlo. Ústavný súd neprihliadol ani\nna námietku okresného súdu, ktorý požadoval zohľadniť sťažovateľovo späťvzatie návrhu\nz 2. septembra 2013. Uvedený (dispozitívny) procesný úkon sťažovateľ urobil v úplnom začiatku\nnapadnutého konania pred vyše deviatimi rokmi. Akákoľvek bola jeho motivácia k uvedenému\nprocesnému úkonu (ktorú čiastočne objasnil vo svojej replike), vzhľadom na čas, ktorý od tohto\núkonu uplynul, a na jeho ďalšiu procesnú aktivitu v napadnutom konaní uvedenú skutočnosť\nnemožno zohľadniť v rámci rozhodovania o výške finančného zadosťučinenia. Na podklade týchto\nskutočností ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym\nokolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi\nv sume 2 000 eur (bod 2 výroku tohto nálezu). Vzhľadom na priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 2 000 eur oproti sťažovateľom navrhovanej sume 20 000 eur vo zvyšnej časti ústavný súd\nústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n36. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 738,47 eur.\n37. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nSťažovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti, replika sťažovateľa) podľa § 13a ods. 1 písm. a)\na c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby za rok 2022 v sume 193,50 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky),\ntiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby\nza rok 2022 v sume 11,63 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky),\nčo spolu predstavuje sumu 615,39 eur. Vychádzajúc zo zistenia, že právna zástupkyňa sťažovateľa\nje platcom dane z pridanej hodnoty (priložené osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty),\nuvedená suma bola zvýšená o túto daň vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov o sumu 123,07 eur.\nCelková hodnota náhrady trov konania takto predstavuje sumu 738,47 eur (bod 4 výroku\ntohto nálezu).\n\n9\n\n38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. novembra 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "žaloba-späťvzatie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/112/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9a8906a-f2c1-4ad8-ae78-068c860ce54c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.480.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 480/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 480/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.480.2021.2"}, {"guid": "ussr:61605822-b4fd-4c11-9eff-4a0c0d13095b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.119.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 119/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.119.2019.1"}, {"guid": "ussr:1c3dd4bd-585e-40a2-9b17-3aa776a9ebc3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.36.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.36.2020.2"}, {"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e93940d2-50fd-4025-9cbe-a2ffb73b4bc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.317.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 317/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.317.2025.2"}]}