{"guid": "ussr:49d4c78f-30d6-4c1b-94bb-5432f2e7faca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.435.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 435/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 435/2022 z 25. 10. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 435/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.435.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2022-10-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/49d4c78f-30d6-4c1b-94bb-5432f2e7faca", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.435.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.435.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.435.2022.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 435/2022-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava,\nproti postupu Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 56 Er 298/2011 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 56 Er 298/2011 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľke p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, ktoré j e jej\nOkresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n56 Er 298/2011 konal bez zbytočných prieťahov.\n4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\nv sume 738,47 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka označená v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou\nústavnému súdu 5. apríla 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n56 Er 298/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje,\naby ústavný súd okresnému súdu prikázal v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov,\na zároveň požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 eur,\nako aj náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti, príloh k nej priložených, ako aj z vyjadrenia okresného súdu vyplýva,\nže 15. októbra 2020 súdny exekútor v špecifikovanej exekúcii vyhlásil dražbu 1/6\nspoluvlastníckeho podielu povinnej k pozemku s parcelným číslom\nk. ú.\n.\nSťažovateľka si ako podielová spoluvlastníčka draženého pozemku uplatnila svoje zákonné\npredkupné právo podľa § 166 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov [v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný\nporiadok“)], preto sa neuskutočnila dražba, ale sťažovateľka zo zákona získala postavenie\nvydražiteľky pozemku.\n3. Dňa 26. novembra 2020 súdny exekútor uskutočnil dražbu 1/2 spoluvlastníckeho podielu\npovinnej k pozemku s parcelným číslom\n, LV\n, k. ú.\n, ktorej sa zúčastnila\nsťažovateľka a bol jej udelený príklep podľa § 146 ods. 1 Exekučného poriadku.\n4. Súdny exekútor predložil 11. decembra 2020 okresnému súdu ako exekučnému súdu návrh podľa\n§ 166 ods. 3 Exekučného poriadku na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu\nsťažovateľkou z titulu zákonného predkupného práva a tiež návrh na schválenie príklepu v prospech\nsťažovateľky podľa § 148 ods. 1 Exekučného poriadku, „o ktorom bol súd povinný rozhodnúť\ndo 60 dní, t. j. do 11. 02. 2021.“.\n5. Dňa 14. decembra 2020 okresný súd uznesením povolil na návrh povinnej odklad exekúcie\nv časti predaja nehnuteľností zapísaných na LV\nk. ú.\n, „t. j. iných nehnuteľností,\nnež tých, ktoré boli predmetom dražby a uplatnenie predkupného práva sťažovateľkou.\nRozhodnutiam o príklepe teda odklad exekúcie nijako nebránil.“. Proti uzneseniu o odklade\nexekúcie podal oprávnený odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\ndosiaľ nerozhodol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n6. Podstatou argumentácie sťažovateľky je námietka, že okresný súd nerozhodol v zákonnej lehote,\nt. j. bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, vo veci jej vlastníckeho práva. Postupoval\nneefektívne, keď rozhodol o odklade exekúcie, avšak o príklepoch nerozhodol, hoci tejto veci\nsa odklad exekúcie netýkal. Predložením veci odvolaciemu súdu okresný súd znemožnil\nrozhodovanie o tejto otázke v dohľadnej dobe. Postupom okresného súdu v napadnutom konaní\ntakto boli porušené označené práva podľa ústavy a dohovoru.\n\n2\n\n7. Zákonná lehota na rozhodnutie o príklepe podľa § 148 ods. 1 Exekučného poriadku je 60 dní.\nExekučný poriadok neustanovuje lehotu na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu\npodľa § 166 ods. 3. V § 166 ods. 2 poslednej vete však odkazuje na právnu úpravu dražby, tento\nzáver vyplýva aj z použitia analógie podľa čl. 4 Civilného sporového poriadku. Súdny exekútor\npredložil návrh na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu a návrh na schválenie\npríklepu okresnému súdu 11. decembra 2021, „zákonná lehota teda márne uplynula dňa\n11. 02. 2021. Exekučný súd tak doposiaľ zákonnú lehotu prekročil skoro 7-násobne.“. Takéto\nprekročenie zákonnej lehoty, hoci poriadkovej, možno kvalifikovať ako prieťah v konaní.\n8. Okresný súd „zlyhal pri plánovaní svojej činnosti“, keď namiesto rozhodnutia o príklepe\npredložil spis 16. februára 2021, t. j. 5 dní po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie o príklepe,\nkrajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného proti odkladu exekúcie. Tento odklad\nexekúcie sa pritom netýkal pozemkov, vo vzťahu ku ktorým bol udelený príklep a bolo uplatnené\npredkupné právo. Ak by okresný súd organizoval svoju činnosť „premyslene, nie iba mechanicky“,\nrozhodol by o príklepe a až následne by predložil vec odvolaciemu súdu. Opačný postup by bol\nospravedlniteľný, ak by krajský súd v exekučnej agende rozhodoval rýchlo, opak je však pravdou.\nOkresný súd z úradnej činnosti musí mať vedomosť, že krajský súd v exekučných veciach\nrozhoduje „extrémne pomaly“, v tomto prípade rozhoduje o jednoduchej otázke odkladu exekúcie\nuž skoro 14 mesiacov.\n9. Sťažovateľka má postavenie parciálneho účastníka konania – vo vzťahu k rozhodovaniu\no uplatnení predkupného práva a o príklepe udelenom v jej prospech. Sťažovateľka je v stave\nprávnej neistoty týkajúcej sa toho, či jej bude vlastnícke právo potvrdené, hoci súdnemu\nexekútorovi už zaplatila kúpnu cenu za nehnuteľnosti. V uvedenom rozsahu jej náleží ústavné právo\nna konanie bez prieťahov. Okresný súd sa dobrovoľne zbavil spisu, čím znemožnil rozhodnutie\nvo veci sťažovateľky, „prejavil až extrémnu starostlivosť o to, aby nevznikli ani len drobné\nprieťahy pri predkladaní odvolania odvolaciemu súdu, súčasne však prejavil úplnú ľahostajnosť\nk prieťahom v rozhodovaní o príklepe. Úplne prirodzeným by pritom bol postup opačný, ktorý\nby priorizoval vybavenie podania staršieho pred novším.“.\n10. Predmetom rozhodovania okresného súdu je „banálny kontrolný úkon“, ktorý nevyžaduje\nžiadne dokazovanie ani tvorivú aplikáciu práva, čo je vyjadrené aj určením zákonnej lehoty\nna rozhodnutie. Okresnému súdu nemohla brániť vo včasnom rozhodnutí o príklepe ani nadmerná\npracovná zaťaženosť, keďže už od 1. apríla 2017 mu prestali pribúdať nové exekúcie v dôsledku\nzriadenia osobitného exekučného súdu s celoslovenskou pôsobnosťou a tiež dochádza na základe\nnovej legislatívy k zastavovaniu exekúcií, ktoré realizujú súdni exekútori bez ingerencie\nexekučných súdov. Okresný súd by stále mohol vyžiadať súdny spis od odvolacieho súdu a vo veci\nsťažovateľky rozhodnúť.\n11. Priznanie finančného zadosťučinenia ako náhrady za nemajetkovú ujmu je opodstatnené,\nkeďže ani vyslovenie porušenia označených práv nie je spôsobilé napraviť následky, ku ktorým\ndošlo nečinnosťou okresného súdu. Sťažovateľka považuje za potrebné zohľadniť, že predmetom\nkonania je rozhodovanie o nadobudnutí vlastníckeho práva k dvom nehnuteľnostiam, pričom\nsťažovateľka k zbytočným prieťahom nijako neprispela s tým, že okresný súd prekročil zákonnú\nlehotu na rozhodnutie viac ako 7-násobne.\n\n3\n\n12. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. IV. ÚS 435/2022-16 z 20. septembra 2022 ju v celom rozsahu podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenia okresného súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenia okresného súdu:\n13. Pred predbežným prerokovaním ústavnej sťažnosti ústavný súd vyzval okresný súd podľa § 60\nzákona o ústavnom súde, aby sa k ústavnej sťažnosti vyjadril. Na výzvu ústavného súdu predseda\nokresného súdu v prípise č. k. 1 Spr 55/2022 z 20. júna 2022 uviedol, že okresný súd uznesením\nzo 14. decembra 2020 povolil odklad exekúcie v časti exekúcie predajom nehnuteľností\nšpecifikovaných vo výroku rozhodnutia do právoplatného skončenia konania o vylúčení veci\nz exekúcie vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 39/2017. Po vykonaní potrebných\nprocesných úkonov okresný súd predložil 17. februára 2021 vec krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaní oprávneného proti odkladu exekúcie. Krajský súd rozhodol uznesením\nč. k. 18 CoE 16/2021 z 29. apríla 2022 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.\n14. Predseda okresného súdu súčasne ako zákonný sudca v predmetnej veci poukázal\nna odôvodnenie uznesenia krajského súdu z 29. apríla 2022, podľa ktorého rozhodnutie v konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 14 C 39/2017 „je pre ďalší postup v exekučnom konaní\nrozhodnutím zásadného významu, ktoré si exekučný súd nemôže vyriešiť sám. Navyše, účinky\nodkladu exekúcie pominú právoplatným skončením sporovej veci a zároveň odklad exekúcie sa týka\nlen špecifikovaných nehnuteľností.“.\n15. Predseda okresného súdu uviedol, že v danej veci bolo v prvom rade potrebné riešiť otázku\nodkladu exekúcie, keďže v konaní sp. zn. 14 C 39/2017 prebieha spor o vylúčenie nehnuteľností\nz exekúcie totožných ako vo výroku uznesenia zo 14. decembra 2020, na ktoré sú zriadené\nexekučné záložné práva, preto je dôvodné predpokladať výkon exekúcie ich predajom. Výkon\nexekúcie predajom nehnuteľností má pre vlastníka veci nezvratné následky bez možnosti navrátenia\ndo pôvodného stavu (§ 61 Exekučného poriadku). Z týchto dôvodov považuje ústavnú sťažnosť\nza nedôvodnú.\n16. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie a na výzvu ústavného súdu reagoval predseda\nokresného súdu, ktorý v podaní č. k. 1 Spr 55/2022 z 30. septembra 2022 uviedol, že zotrváva\nna svojom stanovisku vyjadrenom v podaní z 20. júna 2022.\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n17. Sťažovateľka v reakcii na vyjadrenia okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu\n6. októbra 2022 konštatovala, že predseda okresného súdu, ktorý je vo veci zákonným sudcom,\nuviedol „zjavnú nepravdu“, že v rozhodovaní o schválení príklepu udeleného sťažovateľke bránilo\nokresnému súdu konanie o vylúčenie nehnuteľností z exekúcie.\n18. Predmetom dražby boli pozemky parc. č.\n(list vlastníctva č.\n) a parc. č.\n(list\nvlastníctva č.\n, ku ktorým si sťažovateľka uplatnila predkupné právo, resp. sa zúčastnila\ndražby. Sťažovateľka poukázala na uznesenie č. k. 56 Er 298/2011-262 zo 14. decembra 2020\n4\n\no povolení odkladu exekúcie do právoplatného skončenia konania o vylúčení vecí z exekúcie\nvedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 39/2017, pričom z výroku uznesenia o odklade\nexekúcie je zjavné, že konanie o vylúčenie vecí z exekúcie sa nijako netýka sťažovateľkou\nšpecifikovaných nehnuteľností. Podľa sťažovateľky zákonný sudca „buď vedome zavádza,\nalebo sa nedokáže zorientovať vo veci“.\n19. Konanie o excindačnej žalobe pritom bolo právoplatne skončené 13. mája 2022 (rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 9 Co 100/2021-259 z 21. apríla 2022). Zákonný sudca ani „po uplynutí skoro\n5 mesiacov od odpadnutia tejto údajne prekážky... vo veci sťažovateľky nerozhodol. V nečinnosti\ndokonca zotrval aj po tom, ako ho ústavný súd vyzval na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti.“.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n20. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania\nvo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podaní okresného súdu a sťažovateľky,\nberúc do úvahy skutočnosti vyplývajúce zo spisu okresného súdu vzťahujúceho sa na napadnuté\nkonanie, dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n21. Podstatou argumentácie sťažovateľky je námietka porušenia základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom\nexekučnom konaní, pričom sťažovateľka namieta postup okresného súdu ako exekučného súdu\nv súvislosti s návrhom súdneho exekútora podľa § 166 ods. 3 Exekučného poriadku na schválenie\nnadobudnutia spoluvlastníckeho podielu z titulu zákonného predkupného práva a tiež návrhom\nna schválenie príklepu udeleného na dražbe. Sťažovateľka namieta, že okresný súd nepostupoval\nefektívne a o týchto návrhoch nerozhodol, hoci mu v tom nebránila žiadna prekážka.\n22. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).\n23. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už citovaných\npráv vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej\nistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n24. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma\nvždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu\n\n5\n\n(napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\n25. Podľa judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06, I. ÚS 281/2013) nútený výkon\nsúdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva\nna súdnu ochranu, vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe\nsplnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu\nna vykonanie exekúcie. Toto poverenie (bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný podklad\na bola by absolútne neprípustná) potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene\nsúdnej moci (čl. 142 ods. 1 ústavy).\n26. Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného práva\nna súdnu ochranu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) vyplýva, že súdna exekúcia vykonávaná podľa\nExekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi spravodlivého procesu\nv širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy.\n27. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že vo veci\nide o rozhodovanie o návrhu súdneho exekútora podľa § 166 ods. 3 Exekučného poriadku\nna schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu sťažovateľkou z titulu zákonného\npredkupného práva a tiež návrhu na schválenie príklepu v prospech sťažovateľky podľa § 148\nods. 1 Exekučného poriadku v rámci napadnutého exekučného konania. Uvedený predmet konania\npredstavuje bežnú súčasť rozhodovania všeobecných súdov v exekučnej agende. V predmetnej veci\nústavný súd neidentifikoval prvok právnej alebo skutkovej zložitosti.\n28. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky napadnutého konania.\nÚstavný súd nezistil také správanie sťažovateľky, ktoré prispelo k vzniku zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní.\n29. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom\nvychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,\nteda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n30. Sťažovateľkou namietaný postup okresného súdu sa týka len jeho nerozhodnutia\no špecifikovaných návrhoch súdneho exekútora z dôvodu rozhodnutia o odklade\nexekúcie. Z uvedeného dôvodu sa ústavný súd oboznámil s uznesením okresného súdu\nč. k. 56 Er 298/2011-262 zo 14. decembra 2020, ktorým povolil odklad exekúcie vedenej okresným\nsúdom pod sp. zn. 56 Er 298/2011 „v časti exekúcie predajom nehnuteľností zapísaných\nna\n, Okresného úradu\n, katastrálny odbor, Okres:\n, Obec:\n,\nk. ú.\n...“ do právoplatného skončenia konania o vylúčení vecí z exekúcie vedeného okresným\n\n6\n\nsúdom pod sp. zn. 14 C 39/2017. Návrh súdneho exekútora na odklad exekúcie bol doručený\nokresnému súdu 3. augusta 2020.\n31. Následne 11. decembra 2020 doručil súdny exekútor žiadosť o schválenie nadobudnutia\nspoluvlastníckeho podielu z 3. decembra 2020 týkajúcu sa nehnuteľného majetku povinného\n«v katastrálnom území\nv obci\nv okrese\nvedenej pod\nPARCELY registra\nparc. č.\nzastavaná plocha a nádvorie o výmere\nspoluvlastnícky\npodiel 1/6.».\n32. Zároveň 11. decembra 2020 doručil súdny exekútor žiadosť o schválenie príklepu z 3. decembra\n2020 týkajúcu sa dražby nehnuteľného majetku povinného «v katastrálnom území\n, v obci\nv okrese\nedenej pod\nPARCELY registra\nparc. č.\nzastavaná\nplocha a nádvorie o výmere\nspoluvlastnícky podiel vo výške ½.».\n33. Do súdneho spisu bolo 11. júla 2022 doručené podanie súdneho exekútora, ktorým opätovne\nžiadal o schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu a tiež príklepu udeleného sťažovateľke.\nSúdny exekútor v podaní poukázal na to, že okresný súd povolil odklad exekúcie do právoplatného\nskončenia konania o vylúčenie vecí z exekúcie (sp. zn. 14 C 39/2017), pričom toto konanie bolo\nprávoplatne skončené 13. mája 2022 s tým, že návrh na vylúčenie vecí z exekúcie bol zamietnutý.\n34. V súdnom spise je tiež pokyn z 18. júla 2022, aby bol spis predložený vyššiemu súdnemu\núradníkovi okrem iných „za účelom rozhodnutia o PRIKLEPE...“.\n35. Vychádzajúc aj z repliky sťažovateľky, okresný súd o návrhoch súdneho exekútora\nz 3. decembra 2020 nerozhodol. Od predloženia týchto návrhov do rozhodnutia ústavného súdu\no ústavnej sťažnosti sťažovateľky uplynul približne jeden rok a desať mesiacov.\n36. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd nemohol akceptovať obranu okresného súdu\nv tom, že musel prioritne rozhodnúť o návrhu na odklad exekúcie, čo zároveň malo brániť\nv rozhodnutí o schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu a schválení príklepu. Zo súdneho\nspisu okresného súdu bolo možné ustáliť, že návrh na odklad exekúcie (uznesenie o odklade\nexekúcie) sa týkal iného nehnuteľného majetku ako návrhy súdneho exekútora z 3. decembra 2020.\nZ tohto pohľadu nič nebránilo okresnému súdu rozhodnúť najprv o týchto návrhoch a následne\nrozhodnúť o odklade exekúcie vo vymedzenom rozsahu.\n37. Ústavný súd už v kontexte prerušenia konania všeobecným súdom (pri posudzovaní zbytočných\nprieťahov) uviedol, že je potrebné vychádzať z toho, že všeobecný súd vykonal voľbu medzi\nviacerými do úvahy prichádzajúcimi procesnými postupmi a ústavný súd ju ani nemieni\nspochybniť, pretože jednak ide o procesný postup, ktorý je zákonom dovolený, a jednak ho treba\nposudzovať podľa situácie, ktorá existovala v čase, keď sa realizoval, a ku ktorej posúdeniu majú\nv zásade lepšie predpoklady všeobecné súdy než ústavný súd, odhliadnuc od princípu subsidiarity,\nktorým sa riadi jeho vzťah k všeobecným súdom a ktorému viac zodpovedá, aby ústavný súd,\npokiaľ to nie je nevyhnutné, sám neposudzoval vhodnosť alebo účelnosť zvoleného procesného\npostupu (porovnaj m. m. napr. III. ÚS 5/2020, IV. ÚS 248/2020, IV. ÚS 246/2021).\n38. V súlade s judikatúrou ústavného súdu prerušenie konania však ešte neznamená, že voľnosť\nkonajúceho súdu pri prerušení konania je bez obmedzenia a ústavným súdom nekontrolovateľná.\nKeďže zo žiadneho ustanovenia ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník\nstráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\n7\n\nústavy, všeobecný súd sa musí pri uplatňovaní procesného postupu o prerušení konania riadiť\ni požiadavkou, ktorá je upravená v tomto článku ústavy a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné\nopatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutej veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie\nspravodlivosti v primeranej lehote, aj keď prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte nepominula\n(napr. IV. ÚS 221/03, IV. ÚS 19/04, II. ÚS 393/06). Napokon každé zákonné ustanovenie, rovnako\nako nadväzujúci procesný postup súdu sa totiž musia vykladať a uplatňovať v súlade s ústavou\n(čl. 152 ods. 4 ústavy; IV. ÚS 246/2021).\n39. Uvedené právne závery týkajúce sa prerušenia konania možno primerane aplikovať aj v prípade\nodkladu exekúcie. Odklad exekúcie je zákonom (Exekučným poriadkom) povolený procesný\npostup, ktorý môže exekučný súd uplatniť na podklade takých skutočností, od ktorých možno\ndôvodne očakávať, že dôjde k zastaveniu exekúcie. Spravidla pôjde o prípady,\nkeď popri exekučnom konaní prebieha konanie, ktorého výsledok bude mať vplyv na uvedené\nexekučné konanie. K posúdeniu okolností týkajúcich sa návrhu na odklad exekúcie má v zásade\nlepšie predpoklady všeobecný exekučný súd než ústavný súd. Napriek tomu voľnosť konajúceho\nexekučného súdu pri odklade exekúcie nie je bez obmedzenia a ústavným súdom\nnekontrolovateľná. Ani pri odklade exekúcie sťažovateľka (ako účastníčka exekučného konania\npre daný úsek napadnutého konania) nestratila právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, resp. právo na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote.\n40. Z dostupných podkladov sa nejaví, že medzi okolnosťami, ktoré mali zakladať odklad exekúcie,\na vydražením nehnuteľností sťažovateľkou, resp. uplatnením jej predkupného práva existovala\nnejaká relevantná vecná súvislosť. Vychádzajúc aj zo súdneho spisu a z tvrdení sťažovateľky\nv ústavnej sťažnosti, uvedené právne skutočnosti sa viazali na rozdielne nehnuteľnosti,\npreto sa nejaví, že by tieto procesné situácie nebolo možné riešiť oddelene a nezávisle od seba.\nOkresný súd neuviedol takú argumentáciu, ktorou by sa snažil preukázať takú mieru vzájomnej\nsúvislosti, okrem tej, že k ich výskytu došlo v rámci jedného exekučného konania, že vyriešenie\njednej otázky je nevyhnutne viazané na postup v ďalšej otázke. Bez toho, aby hodnotil účelnosť\nalebo vhodnosť procesného postupu zvoleného okresným súdom, ústavný súd konštatuje,\nže okresným súdom zvolený procesný postup mal priamo za následok predĺženie stavu právnej\nneistoty sťažovateľky týkajúcej sa schválenia príklepu, resp. potvrdenia nadobudnutia\nspoluvlastníckeho podielu z titulu uplatnenia predkupného práva takmer na obdobie dvoch rokov.\nZ dostupných podkladov pritom možno urobiť záver, že neexistovala taká zákonná alebo iná\nobjektívna príčina, ktorá by legitimizovala uvedený postup. Okresný súd mal v plnej miere\nvo svojej dispozícii urobiť také úkony (schvaľovacie úkony), ktorými by odstránil stav právnej\nneistoty sťažovateľky v podstatne kratšej dobe. Uvedený postup by plnohodnotnejšie naplnil\npožiadavky vyplývajúce zo základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru vo vzťahu k sťažovateľke bez toho, aby došlo k neprimeranému zásahu do identických\nalebo ekvivalentných práv iných účastníkov napadnutého exekučného konania.\n41. Neefektívny postup okresného súdu spočíva aj v tom, že ani po vyše piatich mesiacoch\nod právoplatného skončenia konania o vylúčenie vecí z exekúcie (13. mája 2022) okresný súd\nnerozhodol v právnej veci sťažovateľky a neodstránil tak stav jej právnej neistoty.\n42. Na podklade skutočností uvedených v bodoch 27 až 41 tohto nálezu ústavný súd dospel\nk záveru, že okresný súd v napadnutom konaní postupoval v naznačených smeroch nesústredene\n\n8\n\na neefektívne. Okresný súd nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu\nodstráneniu právnej neistoty sťažovateľky ako účastníčky daného exekučného konania\n(vo vymedzenom rozsahu), hoci mu v tom nebránila žiadna zákonná alebo iná objektívna príčina.\nNeefektívnym postupom okresného súdu tak bolo v napadnutom konaní porušené základné právo\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd\nrozhodol v súlade s čl. 127 ods. 2 prvou vetou ústavy a § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak,\nako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\n43. Vzhľadom na to, že v napadnutom konaní do času rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej\nsťažnosti okresný súd nerozhodol o návrhoch súdneho exekútora (vychádzajúc z obsahu\npredloženého súdneho spisu, pozn.), ústavný súd požiadavke sťažovateľky, aby prikázal okresnému\nsúdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, vyhovel tak, ako to je uvedené v bode\n3 výroku tohto nálezu [§ 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n44. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n45. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n46. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n47. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka si uplatnila\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur, ktoré odôvodnila skutočnosťami bližšie\nuvedenými v bode 11 tohto nálezu.\n48. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n49. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd v neprospech okresného súdu\nhodnotil predovšetkým jeho neefektívny a nesústredený postup vo vzťahu k rozhodovaniu\no návrhoch súdneho exekútora z 3. decembra 2020, keď okresný súd po uplynutí jedného roka\na desiatich mesiacov o týchto návrhoch stále nerozhodol, pritom išlo o právne a fakticky nenáročnú\nvec. Rozhodnutiu o týchto návrhoch nebránila žiadna prekážka, a to ani rozhodovanie o návrhu\nna odklad exekúcie, keďže sa týkalo rozdielnych nehnuteľností. Ani po uplynutí piatich mesiacov\nod právoplatného skončenia konania o vylúčenie vecí z exekúcie okresný súd neodstránil stav\nprávnej neistoty sťažovateľky. Z tohto hľadiska okresný súd neefektívnym postupom pri absencii\nobjektívnych prekážok predĺžil obdobie právnej neistoty sťažovateľky na obdobie takmer dvoch\nrokov. Na podklade týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade\nje spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného\n9\n\nzadosťučinenia sťažovateľke v sume 500 eur (bod 2 výroku tohto nálezu). Vzhľadom na priznanie\nfinančného zadosťučinenia v sume 500 eur oproti sťažovateľkou navrhovanej sume 2 000 eur\nvo zvyšnej časti ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n50. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 738,47 eur.\n51. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nSťažovateľke priznal trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti, replika sťažovateľky) podľa § 13a ods. 1 písm. a)\na c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby za rok 2022 v sume 193,50 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky),\ntiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby\nza rok 2022 v sume 11,63 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky),\nčo spolu predstavuje sumu 615,39 eur. Vychádzajúc zo zistenia, že právny zástupca sťažovateľky\nje platcom dane z pridanej hodnoty (priložené osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty,\npozn.), uvedená suma bola zvýšená o túto daň vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov o sumu 123,07 eur.\nCelková hodnota náhrady trov konania takto predstavuje sumu 738,47 eur (bod 4 výroku\ntohto nálezu).\n52. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. októbra 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "dražba", "dražba", "predkupné právo", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-pri prerušení konania", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "56Er/298/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9deb162-130f-40a8-850c-d425fa48223b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.246.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 246/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 246/2021 z 7. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.246.2021.2"}, {"guid": "ussr:ad372f3a-8b97-4c3b-9fa5-a7f54eef557c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.248.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.248.2020.2"}, {"guid": "ussr:aacc343c-ce57-494d-b971-6b156e099dbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.5.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 5/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.5.2020.2"}, {"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:4d8bf4ad-992b-48d4-a9bc-7ea657438d5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d8bf4ad-992b-48d4-a9bc-7ea657438d5a"}, {"guid": "ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:c1b90d2e-21a1-4597-b807-6febcef5fa46", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 393/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 393/06 z 27. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1b90d2e-21a1-4597-b807-6febcef5fa46"}, {"guid": "ussr:43256573-4cb6-4fb2-946a-b6ec763ef32e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 245/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 245/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43256573-4cb6-4fb2-946a-b6ec763ef32e"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:40d84905-646d-44df-9c73-0d0dc90d6a3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40d84905-646d-44df-9c73-0d0dc90d6a3d"}, {"guid": "ussr:30d77b4f-bb04-4932-a07e-17b6168be4af", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/03 z 12. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-12", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30d77b4f-bb04-4932-a07e-17b6168be4af"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "b5d07921-cedf-49e1-a01c-1489ac574ce8:282101dd-a8df-4099-af38-66d073387b9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/100/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/100/2021 z 25. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-11-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b5d07921-cedf-49e1-a01c-1489ac574ce8:282101dd-a8df-4099-af38-66d073387b9a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d7ccedaf-0dd4-44d1-8743-12831a1fabb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.574.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 574/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 574/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.574.2025.1"}, {"guid": "ussr:89962414-b3f6-4be7-99be-725fccec48ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.554.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 554/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 554/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.554.2022.1"}]}