{"guid": "ussr:f8d2cc5a-72bd-4292-9603-bd103381ec8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.370.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 370/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 370/2022 z 20. 9. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 370/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.370.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-09-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f8d2cc5a-72bd-4292-9603-bd103381ec8f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.370.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.370.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.370.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 370/2022-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného BUZINGER & PARTNERS s. r. o.,\nNámestie Martina Benku 15, Bratislava, IČO 47 253 401, v mene ktorej koná konateľka\na advokátka Mgr. Margaréta Lukačovičová, proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany\nč. k. 8 Cb 29/2014-428 z 8. februára 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 8 Cb 29/2014-428 z 8. februára 2022 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 8 Cb 29/2014-428 z 8. februára 2022 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Okresnému súdu Topoľčany na nové konanie.\n3. Okresný súd Topoľčany j e\np o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\nv sume 739,66 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto nálezu sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu\n25. apríla 2022 domáhal vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým uznesením\n\nOkresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) označeným v záhlaví tohto nálezu.\nSťažovateľ navrhuje zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie\nkonanie, ako aj náhradu trov konania. V súlade s § 129 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľ navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia\nokresného súdu do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol stranou\nv konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 8 Cb 29/2014 v procesnom postavení žalobcu,\nktorý sa proti žalovanému 1\na žalovanému 2 –\n–\ndomáhal určenia platnosti právneho úkonu –\nuznania dlhu. Okresný súd vo veci rozsudkom č. k. 8 Cb 29/2014 z 3. júna 2019 žalobu zamietol\n(výrok 1), žalovanému 1 priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %\n(výrok 2) a žalovanému 2 priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %\n(výrok 3).\n3. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 15 Cob 101/2019-305\nz 20. októbra 2020 bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny (výrok 1)\na zároveň bol žalovanému 2 priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok 2)\na žalovanému 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznaný nebol (výrok 3).\n4. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nč. k. 3 Obdo 11/2021 z 26. októbra 2021 (ďalej aj „uznesenie z 26. októbra 2021“) bolo dovolanie\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu odmietnuté (výrok 1) a zároveň bolo rozhodnuté, že žiadna\nzo strán nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania (výrok 2).\n5. O sume náhrady trov konania rozhodol okresný súd uznesením č. k. 8 Cb 29/2014-408\nz 3. januára 2022 vydaným vyšším súdnym úradníkom (ďalej len „uznesenie z 3. januára 2022“)\ntak, že žalovanému 1 nepriznal žiadnu sumu náhrady trov prvoinštančného konania (výrok 1)\na sťažovateľovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2 náhradu trov právneho zastúpenia\nv sume 510 eur (výrok 2). Vychádzal pritom pri určení ich sumy z obsahu súdneho spisu a z neho\npreukázaných a dôvodných výdavkov.\n6. V podstatnom vo vzťahu k žalovanému 2 zdôraznil, že o jeho pristúpení do konania bolo\nrozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. 8 Cb 29/2014-75 z 23. marca 2016 (ďalej len\n„uznesenie z 23. marca 2016“), ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. mája 2017. Žalovaný 2 bol\npritom zastúpený advokátom a z obsahu spisu okresný súd považoval za preukázané vykonanie\nprávnych úkonov – prevzatie a príprava veci, písomné podanie na súde, vyjadrenie k odvolaniu\nsťažovateľa o pripustení žalovaného 2 z 18. mája 2016, vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa proti\nuzneseniu o zastavení konania zo 14. augusta 2017, účasť na pojednávaní 20. mája 2019\na vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa proti rozsudku z 1. júla 2019.\n7. K úkonom prevzatia a prípravy veci a písomného podania na súde okresný súd konštatoval, že\nich považoval za dôvodne a preukázateľne vynaložené, a to aj napriek tomu, že o pristúpení\nžalovaného 2 bolo rozhodnuté uznesením až po vykonaní týchto úkonov. Z obsahu spisu okresný\nsúd považoval za preukázané, že so žalovaným 2 ako účastníkom konania súd konal už pred\n\n2\n\nuznesením o jeho pristúpení do konania, keď bol výzvou z 18. novembra 2015 vyzvaný\nna vyjadrenie sa k žalobe. Poukázal v tomto kontexte aj na odôvodnenie obsiahnuté v uznesení\nnajvyššieho súdu z 26. októbra 2021, podľa ktorého od počiatku sporu bol za žalovaného 1\noprávnený konať jeho správca konkurznej podstaty (žalovaný 2).\n8. Pri určení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby postupoval okresný súd podľa\n§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) vzhľadom na to, že predmet súdneho sporu (určenie platnosti právneho\núkonu) je podľa súdnej praxe považovaný za neoceniteľný v peniazoch. Okresný súd tak priznal\nžalovanému 2 náhradu trov právneho zastúpenia v sume 510 eur.\n9. Proti uzneseniu okresného súdu z 3. januára 2022 podal sťažovateľ sťažnosť, ktorou napadol\nvýrok 2 citovaného uznesenia z dôvodu nezákonnosti. Dôvodil s poukazom na § 79 Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“), že pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na návrh\nžalobcu na strane žalovaného je viazané na schválenie súdu, pričom až na základe právoplatného\nrozhodnutia súdu o pripustení účastníka do konania sa tento nový subjekt stáva účastníkom\nkonania, a teda logicky až od tohto momentu môžu tomuto subjektu vzniknúť trovy súdneho\nkonania. Okresný súd pritom rozhodol o pripustení žalovaného 2 do konania uznesením\nz 23. marca 2016, ktoré bolo napadnuté odvolaním, ktoré krajský súd uznesením\nč. k. 15 Cob 92/2016 z 31. januára 2017 (ďalej aj „uznesenie z 31. januára 2017“) odmietol, pričom\nuznesenie odvolacieho súdu bolo sťažovateľovi doručené 15. mája 2017. Až týmto momentom\npreto strane v spore mohli logicky vzniknúť trovy súdneho konania. Priznanie náhrady trov\nprávneho zastúpenia okresným súdom žalovanému 2 pred týmto dátumom preto nemá oporu\nv zákone.\n10. Sťažovateľ zároveň v sťažnosti napadol účelnosť úkonov právnej služby (vyjadrenie\nk odvolaniu sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení konania zo 14. augusta 2017, účasť\nna pojednávaní 20. mája 2019 a vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa proti rozsudku z 1. júla 2019).\n11. Vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení konania zo 14. augusta 2017\nnespĺňa podľa sťažovateľa kritérium účelnosti, keďže krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie o zastavení konania, ale na základe odvolania sťažovateľa, keď sa odvolací súd stotožnil\ns právnym názorom vyjadreným v odvolaní, že prekážka litispendencie nie je daná.\n12. Žalovaný 2 podľa sťažovateľa svojou účasťou na pojednávaní 20. mája 2019 nijakým spôsobom\nneprispel k rozhodnutiu súdu, pretože sa vôbec nevyjadril k predmetu sporu a argumentácii\nsťažovateľa, nenamietal v celom konaní nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení\nplatnosti právneho úkonu (právny dôvod zamietnutia žaloby), ale namietal len nepríslušnosť súdu.\n13. Ani priznanie náhrady trov konania za vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa proti rozsudku\nz 1. júla 2019 nemožno považovať za účelný úkon, keďže celé vyjadrenie žalovaného 2 spočívalo\nlen v tom, že sa pridržiava vyjadrenia uvedeného na pojednávaní 20. mája 2019 a navrhuje\npredložiť spis najvyššiemu súdu, aby rozhodol o nepríslušnosti krajského súdu. Navyše samotné\npodanie nie je ani podpísané.\n14. V sťažnosti sťažovateľ namietol s poukazom na uznesenie najvyššieho súdu\nč. k. 3 Obdo 11/2021 z 26. októbra 2021, že žalovaný 1 nemal spôsobilosť byť účastníkom\n3\n\nnapadnutého konania od samého začiatku, pričom súd nemôže pripustiť ďalšieho účastníka\ndo konania na strane žalovaného, ak nemá pôvodný žalovaný spôsobilosť byť účastníkom konania.\nPostup okresného súdu, ktorým tento pripustil žalovaného 2 do konania, je preto potrebné spolu\ns uznesením z 23. marca 2016 považovať za nezákonný, a preto priznanie akejkoľvek náhrady trov\nkonania žalovanému 2 je neoprávnené.\n15. Sťažnosť sťažovateľa bola napadnutým uznesením okresného súdu zamietnutá ako nedôvodná.\nZ obsahu súdneho spisu okresný súd považoval za preukázané, že 23. marca 2016 vydal uznesenie,\nktorým pripustil, aby na návrh samotného sťažovateľa do konania na strane žalovaného vstúpil\nďalší subjekt (žalovaný 2). S poukazom na § 237 ods. 1 CSP, podľa ktorého je súd viazaný\nuznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal, okresný súd zdôraznil, že po\nvydaní uznesenia z 23. marca 2016 ním bol okresný súd viazaný a musel konať aj so subjektom,\nktorého vstup pripustil, t. j. so žalovaným 2, ktorému následne aj doručil na vyjadrenie odvolanie\nžalobcu proti uzneseniu z 23. marca 2016, keďže žalovaný 2 bol oprávnený proti uvedenému\nuzneseniu podať odvolanie, čo vo svojom v uznesení č. k. 15 Cob 92/2016-88 z 31. januára 2017\nkonštatoval aj krajský súd.\n16. Z obsahu spisu okresný súd považoval za jednoznačne preukázané vykonanie nasledujúcich\núkonov tak, ako boli označené v uznesení okresného súdu z 3. januára 2022 (bod 7 tohto\nuznesenia), a preto sťažnosť ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.\n17. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 370/2022 zo 6. júla 2022 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu. Ústavný súd zároveň citovaným uznesením\nnávrhu na odklad vykonateľnosti uznesenia okresného súdu č. k. 8 Cb 29/2014-428\nz 8. februára 2022 nevyhovel.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n18. Sťažovateľ namieta, že v dôsledku procesného excesu okresného súdu bola priznaná náhrada\ntrov konania žalovanému 2 aj napriek skutočnosti, že v konaní nebol pasívne legitimovaným\nsubjektom. Poukazuje pritom na predbežné právne posúdenie, ktoré urobil okresný súd v merite\nveci na pojednávaní 20. mája 2019, podľa ktorého výsledok konania nemôže mať žiadne následky\nna majetok patriaci do podstaty. Berúc do úvahy „§ 14 ods. 1 písm. c) veta pred bodkočiarkou\nzákona o konkurze a vyrovnaní“, ak výsledok konania nemôže mať žiadne následky na majetok\npatriaci do podstaty, potom správca konkurznej podstaty logicky nemôže byť stranou tohto súdneho\nsporu, a preto priznanie náhrady trov konania správcovi konkurznej podstaty nemá oporu v zákone.\nPasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej veci o určenie platnosti právneho úkonu je\nobjektívne len žalovaný 1 (úpadca).\n19. Ďalej dôvodí, že subjektu nemôžu vzniknúť trovy súdneho konania ešte pred tým, ako\nprávoplatne vstúpi do konania. Predkladá na podporu svojho záveru argumentáciu totožnú s tou,\nktorú predniesol aj v samotnej sťažnosti (k tomu pozri bod 9 tohto nálezu). Priznanie náhrady trov\nprávneho zastúpenia za tri úkony právnej služby vykonané pred 15. májom 2017 nemá preto oporu\nv zákone.\n\n4\n\n20. Okrem toho namieta, že priznané trovy konania objektívne nespĺňajú zákonné kritériá\nodôvodnenosti a účelnosti v zmysle § 251 CSP, pričom priznanie trov konania nebolo zo strany\nokresného súdu riadne odôvodnené. Okresný súd pritom v napadnutom uznesení vôbec nereagoval\nna podstatné skutkové a právne námietky sťažovateľa obsiahnuté v sťažnosti (k tomu pozri body 11\naž 13 tohto nálezu). Napadnuté uznesenie okresného súdu je preto nezrozumiteľné a zmätočné\na napĺňa znaky arbitrárneho rozhodnutia porušujúceho práva na súdnu ochranu a na spravodlivé\nsúdne konanie.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n21. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti doručenú okresnému súdu\n12. júla 2022 reagovala predsedníčka okresného súdu prípisom č. k. Spr 569/22 z 20. júla 2022,\nv ktorom poukázala na odôvodnenie napadnutého uznesenia a v podstatnom zopakovala skutočnosti\nz neho vyplývajúce (body 15 a 16 tohto nálezu).\n22. S prihliadnutím na uvedené a obsah spisového materiálu predsedníčka okresného súdu\nprezentovala názor, že napadnutým uznesením okresného súdu a ani postupom, ktorý vydaniu tohto\nrozhodnutia predchádzal, neboli porušené práva sťažovateľa tak, ako ich porušenie namieta\nv ústavnej sťažnosti. Ústavnú sťažnosť preto považuje za zjavne neopodstatnenú.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n23. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti, ktorá bola doručená zúčastnenej\nosobe 11. júla 2022, táto v stanovenej lehote a ani do dňa meritórneho rozhodnutia ústavného súdu\nvo veci samej nereagovala.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n24. Sťažovateľovi bolo následne 28. júla 2022 doručené vyjadrenie okresného súdu z 20. júla 2022\nna zaujatie repliky. V replike doručenej ústavnému súdu 16. augusta 2022 sťažovateľ konštatoval,\nže predsedníčka okresného súdu nereaguje ani na jednu z piatich právnych námietok, ktoré\nsťažovateľ uviedol vo svojej ústavnej sťažnosti a ktorých zodpovedanie má podstatný význam pre\nposúdenie zákonnosti a ústavnosti napadnutého rozhodnutia.\n25. V konkrétnostiach zdôrazňuje, že okresný súd sa nevysporiadal s námietkou o nedostatku\npasívnej legitimácie správcu konkurznej podstaty ako žalovaného 2, a tak ani s otázkou, či bol\noprávnený priznať náhradu trov konania tomuto subjektu bez pasívnej legitimácie. Zotrval\nna argumentácii obsiahnutej v bode 18 tohto nálezu a uzavrel, že správca konkurznej podstaty\n(žalovaný 2) logicky a objektívne nemôže byť stranou tohto súdneho sporu (nie je pasívne\nlegitimovaným subjektom).\n26. Okresný súd sa nevysporiadal ani s námietkou sťažovateľa o nedostatočnej odôvodnenosti\na účelnosti priznaných trov právneho zastúpenia žalovanému 2 či s námietkou neexistencie riadneho\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže súd v odôvodnení rozhodnutia ani len nereagoval\n5\n\nna žiadnu z námietok sťažovateľa, ktoré mali pre rozhodnutie súdu podstatný význam, čo samo\nosebe ako extrémny procesný exces zakladá arbitrárnosť súdneho rozhodnutia. Celá obrana\nokresného súdu spočíva len v značne nezrozumiteľnom a zmätočnom odvolávaní sa na § 237 ods. 1\nCSP, podľa ktorého je súd viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho\nvydal.\n27. Obdobne ako v napadnutom rozhodnutí, ani vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti okresný súd\nnijako nevysvetlil, prečo konal so žalovaným 2 ešte pred tým, ako predmetné uznesenie vôbec\nvydal, a prečo následne žalovanému 2 priznal náhradu trov konania za prvé dva úkony právnych\nslužieb uskutočnené v roku 2015, keďže uznesenie bolo vydané až 23. marca 2016. Ustanovením\n§ 237 ods. 1 CSP, resp. jeho výkladom nemožno objektívne odôvodniť ani ospravedlniť\nsťažovateľom namietanú zjavnú nezákonnosť rozhodnutia a hrubý procesný exces (svojvôľu) súdu\nv konaní odporujúci princípom spravodlivého súdneho procesu.\n28. Opätovne vyzdvihuje skutočnosť, že žalovanému 2 mohli „v konaní“ (§ 251 CSP) vzniknúť\ntrovy súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia najskôr od 15. mája 2017, teda až vtedy,\nkeď sa právoplatne stal účastníkom konania (stranou sporu). Priznanie náhrady trov právneho\nzastúpenia okresným súdom žalovanému 2 pred týmto dátumom z uvedených dôvodov nemá oporu\nv zákone, resp. je v priamom rozpore so zákonom. Účastníkom konania (žalovaným 2) so všetkými\nprávami a povinnosťami účastníka konania sa správca konkurznej podstaty stal až momentom\nnadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, t. j. 15. mája 2017. Do tohto dňa zostal okruh\núčastníkov konania (strán sporu) nezmenený.\n29. Výklad zákona použitý okresným súdom nemá oporu nielen v jazykovom znení zákona, ale\nodporuje tiež účelu a zmyslu zákona, je nelogický a iracionálny, a preto ústavne nekonformný.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n30. Sťažovateľ v podstatnom brojí proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktoré považuje\nza arbitrárne, nezrozumiteľné a zmätočné. Namieta v konkrétnostiach priznanie náhrady trov\nkonania žalovanému 2 aj napriek tomu, že v konaní nebol pasívne legitimovaným subjektom.\nNamieta priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby vykonané pred\n15. májom 2017, pričom dôvodí, že subjektu (žalovanému 2) nemôžu vzniknúť trovy súdneho\nkonania pred tým, ako právoplatne vstúpi do konania. Spochybňuje rovnako odôvodnenie priznania\ntrov konania, keďže okresný súd nereagoval na podstatné skutkové a právne námietky sťažovateľa\nobsiahnuté v sťažnosti (body 10 až 13 tohto nálezu).\n31. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania\nvo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podaní okresného súdu a sťažovateľa, berúc do úvahy\nskutočnosti vyplývajúce zo spisu okresného súdu vzťahujúceho sa na konanie vedené pod sp. zn.\n8 Cb 29/2014, dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\n32. V nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľa ústavný súd, vychádzajúc\nzo svojho ústavného postavenia a poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru, zdôrazňuje,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou\n\n6\n\nopravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní\nzákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný\nsúd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť\nlen vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok\nporušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02 atď.).\n33. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) sa pri rozhodovaní o tom, či civilné konanie\nako také vyhovuje požiadavkám spravodlivosti, zaoberá aj tou časťou konania, ktorou všeobecný\nsúd rozhoduje vo veci náhrady trov konania, a preto právo na spravodlivé rozhodovanie o trovách\nkonania patrí ratione materiae do obsahu práva na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri\nStankiewicz v. Poľsko, č. 46917/99, rozsudok zo 6. 4. 2006, § 60).\n34. Rešpektujúc ESĽP, ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre neustále pripomína, že jedným\nz kľúčových princípov spravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru\na tiež čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne aj čl. 36 ods. 1 listiny), je aj právo na náležité súdne\nodôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti\n(„fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné\ndôvody (napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 34/07). Potreba náležite odôvodniť súdne\nrozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti\nnie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou\n(IV. ÚS 296/09).\n35. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre vzťahujúcej sa na interpretáciu čl. 6\nods. 1 dohovoru už uviedol, že toto ustanovenie dohovoru zaväzuje súd uviesť dôvody svojho\nrozhodnutia, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže líšiť v závislosti od povahy rozhodnutia.\nS prihliadnutím na uvedené je potrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana konania\nmôže podať na súdoch, ako aj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou\núpravou, so zvyklosťami, s právnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok\nESĽP vo veci Ruiz Torija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91, § 29).\nSkutočnosť, že súd neprejedná každú podrobnosť tvrdenú stranou konania, nie je sama\nosebe v rozpore s požiadavkou spravodlivého prejednania veci. Podstatné však\nje, aby sa neprehliadlo právo strany konania byť vypočutou a aby súd posúdil tvrdenia strany\nkonania, hoci sa to explicitne neodrazí v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie ESĽP vo veci Z. a E.\nv. Rakúsko z 13. 10. 1986, sťažnosť č. 10153/82).\n36. V neposlednom rade je pre ústavnú akceptovateľnosť odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia nevyhnutné aj to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,\nku ktorým všeobecný súd na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\n\n7\n\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný\nsúd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať v súdnom konaní\nmateriálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov strán v konaní (m. m. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n37. Sťažnosť (podanú v konkrétnej veci sťažovateľom) je potrebné považovať za riadny prostriedok\nprocesnej obrany, a tým za efektívny prostriedok procesnej nápravy špecifikovaných uznesení,\nako aj účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru (porovnaj ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S.,\nBARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, s. 869 a nasl., obdobne I. ÚS 63/2019). Osobitnou\nnáležitosťou sťažnosti je uvedenie dôvodov, pre ktoré sa uznesenie vydané vyšším súdnym\núradníkom nepovažuje za správne, pričom je nevyhnutné rovnako uviesť aj to, akých chýb\nsa v napádanom rozhodnutí či postupe vyšší súdny úradník dopustil, a tieto chyby aj náležitým\nspôsobom konkretizovať (§ 243 CSP, k tomu pozri aj už citovaný komentár k Civilnému\nsporovému poriadku, s. 879 – 882).\n38. V sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 3. januára 2022 doručenej okresnému súdu\nsťažovateľom tento prezentoval námietky, ktoré sa prekrývajú s tými, ktoré uviedol v ústavnej\nsťažnosti.\n39. Prvou námietkou sťažovateľ namieta priznanie náhrady trov konania žalovanému 2\nspochybňovaním jeho pasívnej legitimácie v spore, odvolávajúc sa na nezákonnosť uznesenia\nokresného súdu z 23. marca 2016 (bod 14 tohto nálezu). Námietku treba považovať za nedôvodnú.\nZ obsahu vyžiadaného spisu vyplýva, že o pristúpení žalovaného 2 do konania vedeného okresným\nsúdom pod sp. zn. 8 Cb 29/2014 rozhodol okresný súd uznesením z 23. marca 2016, a to na\npodklade podania samotného sťažovateľa doručeného 13. júla 2015, ktoré posúdil okresný súd\npodľa jeho obsahu ako návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného.\nProti uzneseniu okresného súdu z 23. marca 2016 sťažovateľ podal odvolanie, ktoré však bolo\nuznesením krajského súdu z 31. januára 2017 odmietnuté s odôvodnením, že sťažovateľ, ktorého\nnávrhu bolo uznesením okresného súdu z 23. marca 2016 vyhovené v plnom rozsahu, nie je stranou\noprávnenou na podanie odvolania, keďže podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané.\n40. Sťažovateľ (ešte v rámci procesného režimu Občianskeho súdneho poriadku) mohol proti\nuzneseniu okresného súdu z 23. marca 2016, ktorým bolo rozhodnuté o ním podanom návrhu\nna pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného (ktorého zákonnosť\nspochybňuje), podať ústavnú sťažnosť, v ktorej by napadol nezákonnosť majúcu intenzitu porušenia\njeho práv na súdnu ochranu či spravodlivé súdne konanie. Navyše sťažovateľ nespokojný\ns výrokom odmietnutia ním podaného odvolania uznesením krajského súdu z 31. januára 2017\nmohol ústavnú sťažnosť podať aj proti citovanému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Zanedbanie\nvyužitia týchto prostriedkov nápravy však sťažovateľ nemôže reparovať podaním ústavnej\nsťažnosti, ktorá nesmeruje priamo proti uzneseniu okresného súdu z 23. marca 2016 a ani uzneseniu\nkrajského súdu z 31. januára 2017, ale smeruje výlučne proti rozhodnutiu o sume náhrady trov\nkonania, v rámci ktorého sa otázka pasívnej legitimácie žalovaného 2 neriešila a riešiť ani nemohla.\n41. Námietka spochybňujúca pasívnu legitimáciu žalovaného 2 a zákonnosť uznesenia okresného\nsúdu z 23. marca 2016 vznesená v rámci rozhodovania o sume náhrady trov konania je preto zjavne\n8\n\nbez možného vplyvu na ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým sa\nrozhodlo o sume náhrady trov konania.\n42. Námietky sťažovateľa o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia okresného\nsúdu v súvislosti s argumentáciou o tom, že žalovanému 2 patrí náhrada trov konania až\nod momentu, keď právoplatne vstúpil do konania, ako aj s argumentáciou o účelnosti a dôvodnosti\ntrov konania, s ktorými sa okresný súd nevysporiadal, resp. nevysporiadal dostatočným spôsobom\n(body 19 a 20 tohto nálezu), sú podľa ústavného súdu dôvodné.\n43. Súčasťou odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu je stručný opis skutkového\nstavu, citácie zákonných ustanovení vo veci aplikovaných a uvedenie zoznamu úkonov právnej\nslužby právnym zástupcom žalovaného 2, ktoré okresný súd považoval za jednoznačne preukázané.\nChýba v ňom však uvedenie konkrétnych dôvodov, ktoré okresný súd v rámci sťažnostného\nkonania viedli k záveru o zamietnutí sťažnosti ako nedôvodnej, a to v kontexte námietok\nvznesených sťažovateľom v samotnej sťažnosti.\n44. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o tom, že žalovanému 2 patrí náhrada trov konania až od\nmomentu právoplatného vstupu do konania okresný súd v stručnosti poukázal na § 237 ods. 1 CSP,\navšak bez toho, aby sťažnostnú námietku posúdil z pohľadu § 251 CSP, ktorý má v konkrétnych\nokolnostiach veci zásadný význam, keďže vymedzuje, čo všetko možno za trovy konania\npovažovať (všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní\nv súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva). Ide o definíciu s taxatívnym výpočtom\njednotlivých zákonných kritérií, resp. prvkov, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Časový\ninterval, v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je pritom striktne ohraničený začatím\nkonania (§ 156 CSP) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\nAj z uvedeného dôvodu nepovažuje ústavný súd v kontexte predmetnej námietky sťažovateľa\nza dostatočný odkaz na § 237 ods. 1 CSP bez toho, aby sa okresný súd zaoberal aplikáciou\na výkladom ustanovenia, ktoré malo vo veci zásadný význam.\n45. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sú všeobecné súdy primárne zodpovedné\nza výklad a aplikáciu zákonov (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nAbsencia aplikácie a výkladu § 251 CSP, ktorý mal v kontexte predmetnej námietky sťažovateľa\nzásadný význam, preto robí časť odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu\nnepreskúmateľným, a tým aj ústavne neudržateľným.\n46. Za nepreskúmateľnú považuje ústavný súd aj časť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nokresného súdu týkajúcu sa záveru o jednoznačnom preukázaní vykonania úkonov právnej služby,\navšak bez toho, aby sa okresný súd zaoberal posúdením dôvodov uvádzaných v sťažnosti\nsťažovateľom, ktoré spochybňujú účelnosť úkonov právnej služby, za ktoré bola žalovanému 2\nnáhrada priznaná (sťažnostné námietky uvádzané v bodoch 11 až 13 tohto nálezu).\n47. Ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania nemožno opomenúť ani skutočnosť, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore\nmusia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením\nsa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému\ntvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou\nvynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2\n\n9\n\nústavy. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako\ncelok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech,\nkaždý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej\nslužby (III. ÚS 481/2015, IV. ÚS 83/2018).\n48. Je zrejmé, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom\nvšeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp.\nnevyhnutnosť. Táto otázka je vecou úvahy (diskrécie) súdu, ktorá však musí byť vždy primerane\nodôvodnená (IV. ÚS 83/2018).\n49. Ako preskúmateľné nemožno hodnotiť rozhodnutie súdu, ktorý záver o tom, že nezistil žiadne\npochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie, resp. zmenu napadnutého uznesenia, nepodporí\nžiadnou argumentáciou, ktorou by sa so sťažnostnými námietkami vysporiadal. Pokiaľ zákonná\núprava vo vzťahu k tomu, kto podáva sťažnosť, lipne na požiadavke náležitého konkretizovania\nchýb, ktorých sa dopustil pri rozhodovaní o sume náhrady trov konania vyšší súdny úradník, potom\nje pre ústavnú udržateľnosť rozhodnutia o takejto sťažnosti nevyhnutné, aby sa všeobecný súd\ns konkrétnou argumentáciou sťažovateľa náležitým spôsobom aj vysporiadal. Napokon nemožno\nobchádzať ani skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia, ktorému chýba akékoľvek vysporiadanie sa\ns argumentáciou strany v konaní, nenapĺňa atribúty rozhodnutia spravodlivého a presvedčivého,\nteda takého, ktoré by bolo možné považovať za rozhodnutie zabezpečujúce spravodlivú ochranu\npráv a oprávnených záujmov strán v konaní (m. m. IV. ÚS 502/2021).\n50. Nepreskúmateľnosť preto ústavný súd identifikoval aj v súvislosti s časťou napadnutého\nuznesenia okresného súdu týkajúcou sa odôvodnenia účelnosti výdavkov vynaložených pri úkonoch\nprávnej služby žalovaného 2.\n51. Absencia riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu vo vzťahu\nk argumentácii prezentovanej sťažovateľom v sťažnosti (body 11 až 13 tohto nálezu) smerujúcej\nproti uzneseniu okresného súdu z 3. januára 2022 bráni preskúmať to, akými úvahami sa okresný\nsúd riadil pri rozhodovaní o dôvodnosti a účelnosti vynaložených výdavkov v príslušnom konaní pri\nrozhodovaní o sume náhrady trov konania a aké skutočnosti považoval za rozhodujúce pre svoj\nzáver o zamietnutí sťažnosti, t. j. nedôvodnosti sťažovateľom vznesených námietok. Uvedené má za\nnásledok, že napadnuté uznesenie okresného súdu je treba kvalifikovať ako nepreskúmateľné,\na tým aj arbitrárne. Ak sa totiž všeobecný súd nevysporiada aspoň stručne s argumentmi\nuvádzanými v sťažnosti, potom jeho rozhodnutie vykazuje znaky svojvôle bez opory v zákone.\n52. S prihliadnutím na skutočnosti uvádzané predovšetkým v bodoch 43 až 51 tohto nálezu ústavný\nsúd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu je nepreskúmateľné\npre absenciu argumentov, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu sťažnosti vo veci určenia sumy\nnáhrady trov konania. Ústavný súd preto rozhodol, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo\nk porušeniu práv sťažovateľa na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie (bod 1 výroku tohto\nnálezu).\n53. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol o tom, že napadnutým uznesením okresného\nsúdu boli porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako\naj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (§ 133 ods. 1 prvá veta zákona o ústavnom súde), rozhodol\nzároveň aj o zrušení napadnutého uznesenia okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu v celom\n\n10\n\nrozsahu na ďalšie konanie tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu [§ 133\nods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde].\n54. V súlade s § 134 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde je okresný súd po vrátení veci na ďalšie\nkonanie povinný ju znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný\nprávnym názorom ústavného súdu. Úlohou okresného súdu bude náležitým spôsobom sa\nvysporiadať s námietkami sťažovateľa uvádzanými v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu\nz 3. januára 2022 v súvislosti s argumentáciou o tom, že žalovanému 2 patrí náhrada trov konania\naž od momentu, keď právoplatne vstúpil do konania, ako aj s argumentáciou sťažovateľa\no účelnosti a dôvodnosti trov konania. Okresný súd pritom ako orgán verejnej moci musí dbať\nna to, že je povolaný zákony nielen aplikovať, ale ich aj (ústavne-konformným spôsobom)\nvykladať.\nV.\nTrovy konania\n55. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 739,66 eur. Náhradu trov konania ústavný súd priznal za 3 úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti a replika k vyjadreniu\nokresného súdu) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej\nsadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2022 v sume 193,83 eur (1/6\nvýpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov\n(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2022 v sume 11,63 eur (1/100 výpočtového\nzákladu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma náhrady trov konania tak predstavuje po jej\nnavýšení o daň z pridanej hodnoty sumu 739,66 eur. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci\nnáhrady trov konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\n56. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "rozhodnutie-odôvodnenie", "rozhodnutie-odôvodnenie", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cb/29/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:43afd925-c98b-4e72-b184-2715f8c451b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.502.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 502/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 502/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.502.2021.1"}, {"guid": "ussr:d5940600-a71d-4176-b6dd-96671524735c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.63.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 63/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.63.2019.1"}, {"guid": "ussr:417dc3d8-9b9d-4885-87f7-961fdff340e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.83.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.83.2018.1"}, {"guid": "ussr:0139f1ee-00d2-48f7-9f34-c41aa07705f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "eb3f48d7-82ba-442e-be00-b2f69f31b18c:37777e17-ad62-46bc-a286-90ca7d21197c", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Cb/29/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 8Cb/29/2014 z 30. 6. 2014", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2014-06-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eb3f48d7-82ba-442e-be00-b2f69f31b18c:37777e17-ad62-46bc-a286-90ca7d21197c"}], "citovane_v": []}