{"guid": "ussr:4a0e0bc8-9931-4495-87cc-c37bb4c76f02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.36.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 36/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 36/2022 z 28. 3. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. marca 2022, sp. zn. IV. ÚS 36/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.36.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2022-03-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4a0e0bc8-9931-4495-87cc-c37bb4c76f02", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.36.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.36.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.36.2022.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 36/2022-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Zemanom, Medená 18,\nBratislava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 54/2020\nz 29. júna 2021 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 54/2020 z 29. júna 2021 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 54/2020 z 29. júna 2021\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\nv sume 707,45 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému\nsúdu 18. októbra 2021 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva nebyť odňatý\n\nsvojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) označeným v záhlaví\ntohto rozhodnutia. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd zrušil\nnapadnuté rozhodnutie, vrátil vec na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania. Ústavná\nsťažnosť bola prijatá na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 36/2022-19\nz 25. januára 2022.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je stranou v procesnom\npostavení žalobcu v konaní o neúčinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov (ďalej len „BSM“), ktorá bola schválená uznesením súdu ako súdom schválený zmier.\n3. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 8 C 108/2014 z 9. novembra 2015\nrozhodol tak, že dohoda (súdny zmier) o vyporiadaní BSM uzatvorená medzi žalovanou a jej\nmanželom, schválená uznesením okresného súdu č. k. 7 C 135/2010 z 20. apríla 2011 je voči\nsťažovateľovi neúčinná.\n4. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 7 Co 100/2016 z 25. mája 2016\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná dovolanie.\n6. Najvyšší súd uznesením č. k. 2 Cdo 141/2017 z 30. augusta 2018 rozsudok krajského súdu\nč. k. 7 Co 100/2016 z 25. mája 2016 zrušil z dôvodu, že krajský súd sa nevysporiadal\ns argumentáciou žalovanej, čo predstavovalo vadu konania podľa § 420 písm. f) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n7. Krajský súd rozsudkom č. k. 7 Co 235/2018 z 27. februára 2019 rozsudok súdu prvej inštancie\nzmenil tak, že žalobu zamietol.\n8. Na základe dovolania sťažovateľa v postavení žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu dovolací súd rozsudkom č. k. 2 Cdo 219/2019 z 30. októbra 2019 dovolanie zamietol.\n9. Medzičasom však sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť proti uzneseniu dovolacieho súdu\nč. k. 2 Cdo 141/2017 z 30. augusta 2018, o ktorej ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 260/2019\nz 28. januára 2020 rozhodol tak, že uvedené rozhodnutie o dovolaní zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie. Ústavný súd taktiež zrušil aj rozsudok krajského súdu č. k. 7 Co 235/2018\nz 27. februára 2019.\n10. Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť aj proti rozsudku dovolacieho súdu č. k. 2 Cdo 219/2019\nz 30. októbra 2019, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 131/2020 z 2. apríla 2020\ntak, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.\n11. Najvyšší súd uznesením č. k. 2 Cdo 54/2020 z 29. júna 2021 o dovolaní žalovanej proti\nrozsudku krajského súdu č. k. 7 Co 100/2016 z 25. mája 2016 rozhodol tak, že tento rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n2\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n12. Proti napadnutému rozhodnutiu sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje takto:\na) Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že najvyšší súd v rámci dovolacieho konania zrušil\nrozsudok krajského súdu č. k. 7 Co 100/2016 z 25. mája 2016 aj napriek tomu, že dovolanie podľa\nnázoru sťažovateľa nebolo prípustné z dôvodu, že na danú situáciu sa mali uplatňovať ustanovenia\npredchádzajúceho procesného predpisu, a to podľa § 238 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), pretože rozsudok krajského súdu bol\nvydaný pred účinnosťou Civilného sporového poriadku (rozsudok krajského súdu bol stranám\ndoručený po účinnosti Civilného sporového poriadku).\nb) Podľa sťažovateľa rozhodnutie dovolacieho súdu bolo prijaté nezákonným senátom z dôvodu, že\no dovolaní rozhodol trojčlenný senát, hoci boli splnené podmienky na postúpenie veci veľkému\nsenátu podľa § 48 ods. 1 CSP. V zmysle rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu dohode\no vyporiadaní BSM, ktorá bola schválená súdom podľa § 99 OSP (zmier), možno odporovať podľa\n§ 42a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky zákonník“). Podľa záverov rozhodnutia najvyššieho súdu takejto dohode nemožno\nodporovať, keďže súdny zmier nepredstavuje právny úkon, ale ide o súdne rozhodnutie. Sťažovateľ\npoukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu č. k. 1 Cz 48/76 z 28. apríla 1976, ktoré bolo\npublikované pod R 45/1977. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že sa rozlišuje medzi uznesením\no schválení súdneho zmieru a uzatvorením dohody, ktorá bola daným uznesením schválená. Podľa\nsťažovateľa dovolací súd dospel k právnemu názoru, ktorý bol odlišný od právneho názoru, ktorý\nuž bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu.\nc) Závery rozhodnutia dovolacieho súdu sú podľa sťažovateľa nezrozumiteľné a najvyšší súd sa\nnevysporiadal s podstatnou argumentáciou sťažovateľa, podľa ktorej je možné odporovať dohode\no vyporiadaní BSM, ktorá bola schválená súdom podľa § 99 OSP (zmier). Sťažovateľ poukazuje\nna to, že sa žalobou domáhal odporovateľnosti dohody o vyporiadaní BSM, a nie uznesenia, ktorým\nbola dohoda schválená. Sťažovateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky\nč. k. 21 Cdo 4369/2010 zo 17. mája 2012, ktorý sa zaoberal možnosťou odporovať súdom\nschválenú dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva. Závery rozhodnutia dovolacieho súdu sú podľa\nsťažovateľa arbitrárne a zjavne v rozpore so znením a s účelom zákona. Sťažovateľ zároveň\npoukazuje aj na nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 260/2019 z 28. januára 2020, ktorý bol vydaný\nv jeho veci a z ktorého vyplýva, že je ústavne akceptovateľným právnym záverom, že dohode\no vyporiadaní BSM schválenej súdnym zmierom možno úspešne odporovať, keďže sa táto dohoda\npovažuje za hmotnoprávny úkon a navyše ide o dvojstranný právny úkon.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n13. Najvyšší súd vo vyjadrení ponechal rozhodnutie na úvahe ústavného súdu a súhlasil\ns upustením od ústneho pojednávania. Pripojil vyjadrenie predsedníčky senátu 2C, ktorá zopakovala\n\n3\n\nobsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Nestotožnila sa s námietkou sťažovateľa, že o jeho\ndovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemalo byť rozhodnuté podľa Civilného sporového\nporiadku, ale podľa Občianskeho súdneho poriadku. Uviedla k tomu, že rozsudok krajského súdu\nsíce bol vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale dovolanie sťažovateľa bolo\npodané za účinnosti Civilného sporového poriadku, preto dovolací súd rozhodol o dovolaní\nsťažovateľa podľa Civilného sporového poriadku. K námietke sťažovateľa, že o dovolaní mal\nnamiesto trojčlenného senátu rozhodovať veľký senát, poznamenala, že rozhodnutie najvyššieho\nsúdu č. k. 1 Cz 48/76 z 28. apríla 1976 publikované pod R 45/1977, o ktoré sťažovateľ opiera\ntvrdenie o odklone od ustálenej rozhodovacej praxe, rieši úplne inú situáciu, a to situáciu\nprípustnosti odvolania proti rozhodnutiu súdu o schválení zmieru bez toho, že by k uzavretiu zmieru\nskutočne došlo, a preto predsedníčka senátu zastáva názor, že vec nemala byť postúpená\nna prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Na záver svojho vyjadrenia zhrnula, že dohode\no vyporiadaní BSM schválenej súdnym zmierom nemožno odporovať podľa § 42a Občianskeho\nzákonníka z dôvodu, že súdny zmier nepredstavuje právny úkon, ale ide o súdne rozhodnutie.\nRozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu\nprax najvyššieho súdu, keďže ide o rozhodnutie súdu cudzieho štátu. Pokiaľ sa sťažovateľ\nodvolával na rozhodnutie ústavného súdu č. k. I. ÚS 260/2019 z 28. januára 2020, predsedníčka\nsenátu najvyššieho súdu uviedla, že ústavný súd vec meritórne neriešil.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n14. Zúčastnená osoba sa k veci nevyjadrila ani napriek výzve ústavného súdu.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n15. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu najvyššieho súdu uviedol, že najvyšší súd nereagoval na jeho\nargumentáciu spočívajúcu najmä v tom, že podľa § 470 ods. 2 CSP je prípustnosť dovolania\npotrebné posudzovať podľa času vydania rozhodnutia súdu druhej inštancie. Sťažovateľ nesúhlasí\ns názorom najvyššieho súdu, že rozhodnutie najvyššieho súdu č. k. 1 Cz 48/76 z 28. apríla 1976\n(publikované aj pod R 45/1977) rieši inú situáciu, ako je prípad sťažovateľa. Sťažovateľ zároveň\npoukazuje na zrejme nesprávne pochopenie jeho argumentácie najvyšším súdom, pokiaľ ide\no rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 21 Cdo 4369/2010 zo 17. mája 2012 a nález\nústavného súdu č. k. I. ÚS 260/2019 z 28. januára 2020. Sťažovateľ poukázaním na tieto\nrozhodnutia neodôvodňoval nezákonnosť zloženia senátu (sťažovateľ právomoc veľkého senátu\nodôvodňoval práve rozhodnutím najvyššieho súdu č. k. 1 Cz 48/76 z 28. apríla 1976). Z ústavného\nhľadiska podľa sťažovateľa nie je prípustné, aby boli akceptovateľné dve protichodné odpovede\ntýkajúce sa takej závažnej otázky, či právnemu úkonu schválenému súdnym zmierom možno\nodporovať alebo nie. Súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.\n\n4\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n16. Podstata namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie spočíva v zásadných námietkach sťažovateľa, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho\nsúdu považuje za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené.\n17. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že v konaní o ústavnej sťažnosti vykonáva prieskum\nrozhodnutí orgánov verejnej moci zásadne vtedy, ak ústavná sťažnosť smeruje proti „konečnému“\nrozhodnutiu. Spravidla ide o rozhodnutie, ktorým sa súdne či iné konanie končí a jeho účastník\npo vyčerpaní všetkých zákonom garantovaných a dostupných právnych prostriedkov ochrany\nzákladných práv nemá možnosť inej právnej obrany, než je využitie inštitútu ústavnej sťažnosti.\nAj v prípade sťažovateľom označeného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces\nv zásade platí, že ide o práva „výsledkové“, to znamená, že im musí zodpovedať proces\nna všeobecnom súde ako celok. To, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí\nod jeho priebehu a rovnako aj od konečného rozhodnutia (II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n18. Aj napriek uvedenému môže nastať situácia, keď je nevyhnutné aj nemeritórne rozhodnutie\nvšeobecného súdu (vrátane rozhodnutia kasačného, teda rozhodnutia o zrušení napadnutého\nrozhodnutia a vrátení veci na nové rozhodnutie s povinnosťou rešpektovať právny názor\nnadriadeného súdu) podrobiť vecnému prieskumu z pohľadu jeho možného zásahu do základného\npráva účastníka konania. Ide najmä o prípady, ak všeobecný súd takým rozhodnutím vyrieši\ns konečnou platnosťou otázku, ktorá je spôsobilá zásadným spôsobom ovplyvniť ďalší priebeh\nkonania alebo jeho výsledok, a náprava jeho eventuálneho pochybenia by bola po skončení konania\nvylúčená alebo výrazne sťažená. Ochrana poskytovaná základným právam a slobodám fyzických\nosôb a právnických osôb ústavným súdom by nebola účinná, ak by ústavný súd nemohol včas\nzasiahnuť a následky porušenia základných práv a slobôd odstrániť aj prv, ako skončí konanie\nvo veci konečným rozhodnutím akceptujúcim právny názor vyslovený nadriadeným súdom\nv rozhodnutí, ktoré je postihnuté vadou spočívajúcou v porušení základných práv účastníkov\ntakéhoto konania (m. m. III. ÚS 46/2013, obdobne III. ÚS 508/2011, III. ÚS 686/2017).\n19. Vzhľadom na uvedené východiská ústavný súd posudzoval, či napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu bola definitívne vyriešená taká zásadná právna otázka, ktorú súdy nižšej inštancie\nnebudú môcť riešiť odlišne len z dôvodu povinnosti rešpektovať právny názor funkčne\nnadriadeného súdu. Ústavný súd skúmal i to, či z hľadiska prípadného budúceho ústavnosúdneho\nprieskumu konečného meritórneho rozhodnutia vytvára napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu\npre sťažovateľa nenapraviteľné následky.\n20. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v dôsledku kasačnej záväznosti\nprávneho názoru dovolacieho súdu bolo uložené krajskému súdu pri ďalšom rozhodovaní fakticky\nneprihliadať na právne názory vyslovené v predchádzajúcom náleze ústavného súdu\nč. k. I. ÚS 260/2019 z 28. januára 2020 a, naopak, bezvýnimočne prijať najvyšším súdom\npredostreté nazeranie na otázku nemožnosti odporovať právnemu úkonu, ktorý bol schválený\nsúdnym zmierom. Pri plnom rešpektovaní povinnosti vyplývajúcej pre súdy nižších inštancií\n5\n\nz § 455 CSP tak najvyšší súd záväzným názorom o právoplatnom vyriešení tejto otázky fakticky\nzáväzne uzavrel možnosť, aby súdy nižších inštancií v prebiehajúcom konaní opakovane\nposudzovali pre výsledok konania podstatnú otázku odporovateľnosti právneho úkonu schváleného\nsúdnym zmierom a z toho vyplývajúcich práv a povinností.\n21. Nadväzujúc na východiská uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto odôvodnenia, tak ústavný\nsúd dospel k záveru, že obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zákonné následky z neho\nvyplývajúce otvárajú ústavnému súdu priestor na vykonanie jeho vecného prieskumu.\n22. Úlohou ústavného súdu je v tomto prípade posúdiť, či právne závery, ktorými najvyšší súd\nodôvodnil svoje rozhodnutie, boli výsledkom ústavne udržateľnej aplikácie noriem procesného\npráva v súlade s označenými článkami ústavy a dohovoru. Ústavný súd neskúmal a neposudzoval\nsprávnosť skutkových zistení. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\njeho kontroly iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).\n23. Ústavný súd si uvedomuje úlohu najvyššieho súdu v civilnom procese, keď rozhoduje ako\ndovolací súd v už právoplatne skončenom spore. Rešpektuje aj jeho vlastnú diskréciu vo vzťahu\nk posudzovaniu prípustnosti a dôvodnosti dovolania za predpokladu, že sú realizované ústavne\nkonformným spôsobom. V týchto prípadoch je samozrejmosťou, že najvyšší súd sa snaží\nzabezpečiť jednotný výklad a používanie zákonov. Ani pri napĺňaní tejto úlohy ale nemôže byť\nopomenutá povinnosť rešpektovať práva sporových strán a dodržať zásady spravodlivého procesu,\nv okolnostiach prípadu princíp právnej istoty a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a to\nminimálne v takom rozsahu, aby strany dostali konkrétne odpovede na ich podstatné námietky.\n24. Kvalita odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany ľudských práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV odôvodnení rozhodnutia má všeobecný súd odpovedať na konkrétne námietky účastníka konania,\nkeď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súdne rozhodnutia musia podľa Európskeho súdu pre\nľudské práva v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz\nv. Španielsko z 21. 1. 1999, č. 30544/96). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva\nnevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument (Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997, č. 21522/93). Naplnenie práva na spravodlivý\nproces vyžaduje, aby súd preskúmal podstatné argumenty účastníka konania (Buzescu v. Rumunsko\nz 24. 5. 2005, č. 61302/00).\n25. Ústavný súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím došlo\nk porušeniu princípu právnej istoty sťažovateľa ako súčasti práva na spravodlivý proces a zároveň\nk porušeniu práva na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktorým najvyšší súd nedal odpoveď\nna relevantné námietky sťažovateľa. Najvyšší súd zrušil už právoplatné rozhodnutie krajského súdu\nbez toho, aby vecne, zrozumiteľne a kvalifikovane odôvodnil, prečo by súd nižšej inštancie nemal\nrešpektovať kasačnú záväznosť právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v predchádzajúcom\n6\n\nnáleze č. k. I. ÚS 260/2019 z 28. januára 2020. Uvedenému nebráni ani vydanie ďalšieho uznesenia\nústavného súdu č. k. II. ÚS 131/2020 z 2. apríla 2020, ktorým bola ústavná sťažnosť sťažovateľa\nodmietnutá, v ktorom ale ústavný súd konštatuje, že „... sťažovateľ napadol ústavnou sťažnosťou\nrozsudok najvyššieho súdu, ktorým bol dovolaciemu prieskumu podrobený zamietajúci rozsudok\nkrajského súdu, ktorý však bol nálezom ústavného súdu zrušený, a teda jeho právne účinky\nnenastali. Ústavný prieskum napadnutého rozsudku najvyššieho súdu tak po právoplatnosti nálezu\nústavného súdu (ktorým bol zamietajúci rozsudok krajského súdu zrušený) s ohľadom\nna sťažovateľom uplatnenú argumentáciu o nedostatočnom odôvodnení stratil právnu relevanciu.“.\n26. Argumenty najvyššieho súdu o nemožnosti uplatniť odporovateľnosť dohody o vyporiadaní\nBSM schválenej súdnym zmierom z dôvodu, že ide o súdne rozhodnutie, v posudzovanej veci\nnedávajú dostatočnú odpoveď na podstatný opačný argument sťažovateľa prezentovaný v jeho\npodaniach, že je rozdiel medzi uznesením o schválení súdneho zmieru a dohodou, ktorá bola daným\nuznesením schválená. Najvyšší súd v posudzovanej veci sa touto podstatnou námietkou sťažovateľa\nnezaoberal a len nekriticky zotrvával na svojom názore.\n27. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že ústavný súd v predchádzajúcom\nnáleze č. k. I. ÚS 260/2019 z 28. januára 2020 vyslovil, že je ústavne akceptovateľný záver, že\ndohoda o vyporiadaní BSM schválená súdnym zmierom nevylučuje možnosť odporovateľnosti,\nkeďže ide o dvojstranný hmotnoprávny právny úkon.\n28. Ústavný súd konštatuje, že účinky kasačnej záväznosti nálezu ústavného súdu zaväzujú\nvšeobecný súd, ktorý vo veci konal, a to najmä v prípade, keď nedošlo k zmene právnej úpravy ani\nk zmene skutkových okolností a ústavný súd vo veci rozhodol meritórne a svoj právny názor\njednoznačne formuloval (I. ÚS 89/2017).\n29. Nález ústavného súdu predstavuje definitívne riešenie ústavnoprávnych otázok v konkrétnej\nveci, preto ho musí dotknutý všeobecný súd v plnom rozsahu akceptovať. Ústavnoprávny výklad\nvyložený v náleze musí všeobecný súd rešpektovať bez ohľadu na eventuálnu subjektívnu\npochybnosť o jeho správnosti. Najvyšší súd v prejednávanej veci absolútne nezohľadnil závažnú\nskutočnosť, že krajský súd bol ako priamy adresát prvého nálezu viazaný právnym názorom\nústavného súdu podľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“). Navyše pre všetky súdy je viazanosť rozhodnutiami ústavného súdu v otázke\nzákladných ľudských práv a slobôd vyjadrená aj v § 193 CSP. Najvyšší súd, úplne ignorujúc\nkasačnú záväznosť predchádzajúceho nálezu ústavného súdu, postavil krajský súd napadnutým\nrozhodnutím do rozporuplnej pozície, keď mal súčasne povinnosť rešpektovať vzájomne sa\nvylučujúce právne závery ústavného súdu a dovolacieho súdu. Takýto stav je neakceptovateľný\n(rovnako aj IV. ÚS 588/2021).\n30. Ústavný súd v predchádzajúcom náleze vyslovil právny názor na možnosť odporovateľnosti\ndohody o vyporiadaní BSM schválenej súdnym zmierom. Bolo povinnosťou najvyššieho súdu\nrešpektovať právny názor vyslovený v náleze ústavného súdu. Ústavný súd a priori nevylučuje\nmožnosť, aby aj záväzné závery jeho nálezu boli v pokračujúcom spore neskôr modifikované,\ntakýto postup ale vyžaduje zásadne odlišné dôvody. Takýmito dôvodmi môže byť už spomínaná\npodstatná zmena v skutkových zisteniach, ktoré tvorili základ zrušujúceho aj zrušovaného\n\n7\n\nrozhodnutia, alebo zmena právnej úpravy, ku ktorej došlo po vydaní nálezu. Dôvodom môže byť aj\nzásadný judikatúrny posun v otázke, ktorá v čase pôvodného rozhodovania nebola ešte vyriešená.\n31. Bez ohľadu na autonómiu najvyššieho súdu pri výklade pojmu „ustálená rozhodovacia prax\ndovolacieho súdu“ najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v konečnom dôsledku\nvylúčil priznanie akýchkoľvek účinkov nálezu ústavného súdu vydanému skôr v tom istom spore,\nktorého závery v plnom súlade s jeho kasačnou záväznosťou rešpektoval krajský súd. Tým bola\nprekročená hranica ústavnej akceptovateľnosti a najvyšší súd sa dopustil ústavne neprípustného\nzásahu do právnej istoty sťažovateľa. Plnenie zákonom stanovenej povinnosti najvyššieho súdu\nzabezpečiť jednotný výklad a používanie zákonov sa nevylučuje s povinnosťou rešpektovať skorší\nzásah ústavného súdu do rozhodovacej činnosti súdov nižších inštancií.\n32. Čo sa týka ústavných požiadaviek na kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, je potrebné\nzhrnúť, že najvyšší súd neodpovedal na podstatné argumenty sťažovateľa, keď v napadnutom\nrozhodnutí zaujal právny názor, ktorým nerešpektoval predchádzajúci nález ústavného súdu\na v konečnom dôsledku poprel účinky kasačnej záväznosti predchádzajúceho nálezu. V súhrne\ntakéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu nespĺňa požiadavku riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia v súlade s právom na spravodlivý proces (IV. ÚS 588/2021).\n33. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd nerešpektoval a nedodržal\nprocesné garancie práva na súdnu ochranu, konkrétne požiadavku na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia a požiadavku právnej istoty. V konečnom dôsledku tieto nedostatky dosahujú intenzitu\nústavnoprávnej neakceptovateľnosti napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd takto porušil základné\nprávo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n34. Pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby ústavný súd vyhovel aj návrhu sťažovateľa\nna zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci najvyššiemu súdu (bod 2 výroku nálezu).\nNajvyšší súd je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný\nprávnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\n35. Ústavný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia o zrušení\nnapadnutého kasačného rozhodnutia najvyššieho súdu nastane v spore právny stav,\nkeď povinnosťou najvyššieho súdu bude opakovane rozhodnúť o podanom dovolaní.\n36. Ústavný súd v súlade s princípom sebaobmedzenia a zdržanlivosti (m. m. I. ÚS 76/2011,\nIII. ÚS 508/2011) pri uplatňovaní svojej právomoci nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými\nnámietkami sťažovateľa o správnosti napadnutého rozhodnutia v otázke prípustnosti dovolania,\npretože tieto otázky budú predmetom nového konania a rozhodnutia najvyššieho súdu.\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy:\n37. Sťažovateľ namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho došlo aj k porušeniu práva nebyť\nodňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, argumentujúc, že toto jeho právo\nbolo porušené tým, že najvyšší súd nepostupoval podľa § 48 ods. 1 CSP a nepostúpil vec na\nprejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Napriek tomu, že postúpenie veci veľkému senátu nie je\nviazané na návrh strany, sťažovateľ v dovolaní s odkazom na rozhodnutie najvyššieho súdu\n\n8\n\nč. k. 1 Cz 48/76 z 28. apríla 1976 (publikované aj pod R 45/1977) poukazoval na rozdielnu súdnu\nprax najvyššieho súdu odôvodňujúcu podľa jeho názoru postúpenie veci veľkému senátu.\n38. Ústavnému súdu je známa prax najvyššieho súdu, ktorá našla vyjadrenie v uznesení veľkého\nsenátu obchodnoprávneho kolégia č. k. 1 VObdo 1/2020 z 25. februára 2021. V tejto veci najvyšší\nsúd dospel k záveru, že inštitút veľkého senátu sa musí inicializovať aj v prípadoch, keď je\njudikatúra najvyššieho súdu divergentná v dvoch líniách, ktoré reprezentujú rôzne rozhodnutia\nsenátov najvyššieho súdu.\n39. Porušenie povinnosti predložiť vec na rozhodnutie veľkému senátu predstavuje zároveň aj\nporušenie práva strán na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy. Toto právo – v ústave\nvyčlenené do samostatného článku – tvorí súčasť práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (IV. ÚS 13/2021)\n40. Podľa § 48 ods. 1 CSP ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu\nnázoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu\nnajvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení\no postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor.\n41. Cieľom právnej úpravy obsiahnutej v § 48 ods. 1 CSP je pokryť prípady, v ktorých (trojčlenný)\nsenát najvyššieho súdu dospeje k záveru, že „je“ dôvod na zmenu (na odklonenie sa od konštantnej\nlínie rozhodovania), teda dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu alebo\nna zmenu právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí trojčlenného senátu najvyššieho\nsúdu, alebo na odklon od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu. Pokiaľ\nk takejto situácii dôjde, je senát, ktorý dospeje k záveru, že je dôvod na zmenu, povinný postúpiť\nvec veľkému senátu (rozsudok najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 174/2016 z 10. novembra 2016\nuverejnený v zbierke pod R 17/2017).\n42. Ústavný súd konštatuje, že nevyhnutným predpokladom na vznik povinnosti dovolacieho senátu\nvec predložiť na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu je existencia judikatúrneho odklonu,\nresp. vôľa dovolacieho senátu odchýliť sa od právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom\nrozhodnutí. Spor o interpretáciu právnej normy je pritom daný, ak sú v najmenej dvoch\nrozhodnutiach najvyššieho súdu vyslovené právne názory, ktoré odlišným spôsobom vykladajú\n(interpretujú) rovnakú právnu normu (k tomu pozri aj uznesenie veľkého senátu najvyššieho súdu\nč. k. 1 VCdo 4/2017 z 18. decembra 2017).\n43. K takémuto prípadu však u sťažovateľa nedošlo. Sťažovateľ poukázal na odlišný právny názor\nvyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu (konkrétne rozhodnutie najvyššieho súdu\nč. k. 1 Cz 48/76 z 28. apríla 1976 publikované aj pod R 45/1977), v zmysle ktorého § 202 ods. 1\npísm. h) OSP nebráni podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré síce tento súd\nformuloval ako uznesenie o schválení zmieru, avšak také uznesenie nemal vydať, keď v skutočnosti\nk uzavretiu zmieru medzi účastníkmi nedošlo. Sťažovateľom uvedené rozhodnutie podľa názoru\nústavného súdu rieši inú situáciu, ako je prípad sťažovateľa. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu\nrieši situáciu prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu súdu o schválení zmieru bez toho, že by\nk uzavretiu zmieru skutočne došlo. V nadväznosti na to ústavný súd nenašiel žiaden dôvod, pre ktorý\nby senát najvyššieho súdu mal predložiť vec na rozhodnutie veľkému senátu najvyššieho súdu.\n\n9\n\n44. Ústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, ktorých porušenie sťažovateľ namietal, alebo z iných dôvodov. Ústavný súd preto\nústavnej sťažnosti v tejto jej časti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\nV.\nTrovy konania\n45. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 707,45 eur.\n46. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3). Základná\nsadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2021 je vo výške 181,17 eur a hodnota\nrežijného paušálu je vo výške 10,87 eur. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2022 je vo výške 193,83 eur a hodnota režijného paušálu je vo výške 11,63 eur.\nSťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2021 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu)\na za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2022 (replika sťažovateľa k vyjadreniu\nnajvyššieho súdu). Advokát sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto výsledná suma\nje zvýšená o 20 % (117,91 eur).\n47. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. marca 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "zmier", "právny úkon-odporovateľnosť", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "právny úkon-odporovateľnosť", "zmier"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cdo/54/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:43aa4a0f-400c-4f48-958a-de13dff4f640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.588.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 588/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 588/2021 z 16. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-16", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.588.2021.1"}, {"guid": "ussr:2f31a7d1-ca01-467d-91e6-cc6c8dea020e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.13.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 13/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 13/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.13.2021.2"}, {"guid": "ussr:8f819ee7-651e-4063-8edc-b91855d99a1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.131.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 131/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 131/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.131.2020.1"}, {"guid": "ussr:232d31b7-cfe5-420b-b5d2-86d8ee6aa870", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.260.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 260/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 260/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.260.2019.1"}, {"guid": "ussr:81e16131-9337-4b3b-acb5-57e317a3c28c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 686/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 686/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1"}, {"guid": "ussr:32553252-9f12-4392-a9ea-13394bf1ba1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.89.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 89/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/2017 z 15. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-15", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.89.2017.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "f5c4a8c2-451e-4d4a-9f57-68c638376d37:d173d280-bbeb-4b4a-b72b-0aed5ec91b56", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114211899.2", "spisova_znacka": "2Cdo/219/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/219/2019 z 30. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-30", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114211899.2"}, {"guid": "58ed053c-4eed-4b83-a974-f6db2213369c:3bf0eb1e-b977-4e93-bd23-094ffb3a6279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1", "spisova_znacka": "2Cdo/141/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/141/2017 z 29. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-29", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5114211899.1"}, {"guid": "09918de9-52ae-446e-9a78-19438171de7b:30f055d6-ee1b-4fba-9ef5-ef6a1b4a173d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2017 z 17. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-17", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2"}, {"guid": "5725170e-3d61-4563-b427-5db31f2097a7:b6b41690-f7e2-473e-b2a9-7f92b995b819", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4117206655.1", "spisova_znacka": "7Co/235/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/235/2018 z 18. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-09-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4117206655.1"}, {"guid": "b6440530-ed4d-4c70-b4c7-f27fb304d089:38d12ea8-b098-4c67-8bf8-34bfd072c08a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4413208973.1", "spisova_znacka": "7Co/100/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/100/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4413208973.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1f4fab2d-8b1e-4a01-b622-49025437045b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.209.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 209/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.209.2023.2"}, {"guid": "ussr:70d7d019-58e4-400f-b9d5-7513ddae0e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.465.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 465/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 465/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.465.2022.1"}, {"guid": "de05642a-ef75-4b5d-9967-4ee2a9f254d4:80dc652d-63da-4e13-969f-fc45d54e5e1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200110.2", "spisova_znacka": "33D/17/2021", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33D/17/2021 z 17. 10. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200110.2"}]}