{"guid": "ussr:539e83e5-771b-4b23-acee-c351ace78ad2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.345.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/2022 z 20. 9. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 345/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.345.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2022-09-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/539e83e5-771b-4b23-acee-c351ace78ad2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.345.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.345.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.345.2022.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 345/2022-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\n,\n, a maloletej\n,\n, zastúpenej zákonnou zástupkyňou\n,\n, zastúpených advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, proti postupu\nOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 74/2017 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 74/2017 v období\npo právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 178/2020 zo 7. júla 2020\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľom p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 1 200 eur,\nktoré j e im Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n3. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 74/2017\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume 725,74 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. júna 2022 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 21 P 74/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“) po právoplatnosti nálezu\nústavného súdu č. k. II. ÚS 178/2020 zo 7. júla 2020. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd\nzakázal okresnému súdu pokračovať v porušovaní nimi označených práv, prikázal mu konať\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal im finančné zadosťučinenie každému\nv sume po 3 500 eur a zaviazal odporcu nahradiť sťažovateľom trovy konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že 25. mája 2017 podala\n(ďalej aj „sťažovateľka“) okresnému súdu návrh na začatie konania o zvýšenie\nvýživného pre maloletú\n(ďalej aj „maloletá sťažovateľka“) a\n(ďalej aj „sťažovateľ“).\n3. Dňa 9. marca 2020 sťažovatelia podali ústavnému súdu ústavnú sťažnosť, ktorou namietali\nporušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní.\n4. Okresný súd rozhodol na pojednávaní 30. júna 2020 rozsudkom, ktorým zvýšil výživné zo strany\notca na sťažovateľa a maloletú sťažovateľku. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo právnej\nzástupkyni sťažovateľky doručené 16. júla 2020.\n5. Nálezom č. k. II. ÚS 178/2020 zo 7. júla 2020 ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal\nsťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 500 eur a trovy konania.\n6. Dňa 30. júla 2020 podala sťažovateľka odvolanie proti rozsudku okresného súdu.\n7. Dňa 21. októbra 2020 bolo právnej zástupkyni sťažovateľov doručené vyjadrenie otca\nz 21. septembra 2020 k odvolaniu sťažovateľky.\n8. Dňa 4. novembra 2020 sa sťažovateľka vyjadrila k vyjadreniu otca z 21. septembra 2020.\n9. Dňa 10. decembra 2020 bolo právnej zástupkyni sťažovateľov doručené vyjadrenie otca\nz 30. novembra 2020 k vyjadreniu matky zo 4. novembra 2020.\n10. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 21. apríla 2021 vec vrátil\nokresnému súdu na rozhodnutie o celom predmete konania a na opravu zrejmej nesprávnosti.\nKrajský súd uviedol, že okresný súd v rozsudku nerozhodol o sume dlžného výživného\npre sťažovateľa a maloletú sťažovateľku ani o období, za ktoré toto dlžné výživné vyčíslil.\n2\n\n11. Dňa 21. júna 2021 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu, že okresný súd\nsi neozrejmil skutočnosť, že sťažovateľ dosiahol plnoletosť, a teda nadobudol plnú procesnú\nspôsobilosť. V rozpore s tým mu však nedoručil uznesenie krajského súdu z 21. apríla 2021\na ani predvolanie na pojednávanie na 21. jún 2021.\n12. Dňa 25. júna 2021 podali sťažovatelia opätovnú ústavnú sťažnosť, ktorou namietali porušenie\nsvojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní.\n13. Dňa 7. júla 2021 okresný súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom o sume dlžného výživného\npre sťažovateľa a maloletú sťažovateľku.\n14. Dňa 15. júla 2021 okresný súd opravným uznesením opravil znenie výroku II rozsudku\nz 30. júna 2020.\n15. Dňa 2. augusta 2021 podal otec odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku a 12. augusta 2021\npodala sťažovateľka odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku, ako aj proti opravnému uzneseniu.\nNásledne okresný súd doručoval odvolania a vyjadrenia účastníkom konania navzájom.\n16. Uznesením č. k. II. ÚS 451/2021 zo 14. októbra 2021 ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov z 25. júna 2021 ako zjavne neopodstatnenú.\n17. Krajský súd uznesením z 13. mája 2022 zrušil rozsudok okresného súdu z 30. júna 2020\nv spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 7. júla 2021 a opravným uznesením z 15. júla 2021 a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd poukázal na nepreskúmateľnosť\na nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu a na nesprávne právne posúdenie veci.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n18. Proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní podali sťažovatelia túto ústavnú sťažnosť,\nv ktorej argumentujú, že skutková alebo právna náročnosť nie je príčinou vzniku prieťahov,\nkeďže ide o bežné konanie o výživné. K vzniku prieťahov viedla dezorganizácia činnosti\na neaktivita okresného súdu, ktorá vedie k zbytočným komplikáciám a predlžovaniu konania.\n19. Skutočnosť, že ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov okresným súdom, nemala akýkoľvek účinok na aktivitu okresného súdu.\nNapriek vedomosti okresného súdu o porušovaní ústavou garantovaných práv sťažovateľov\n„okresný súd pokračuje v neefektívnom, dezorganizovanom postupe, ktorého následkom\nje bezdôvodné odďaľovanie právoplatného skončenia konania.“.\n20. Vo veci okresný súd vydal dve rozhodnutia, z ktorých prvé zo 7. marca 2018 sťažovateľom\nzastavením konania odnímalo možnosť konať pred súdom a bolo pre uvedené pochybenie zrušené\nv odvolacom konaní. Následný rozsudok z 30. júna 2020 svojou neúplnosťou spôsobil opätovné\npredĺženie napadnutého konania spočívajúce v nevyhnutnosti okresného súdu doplniť\nchýbajúce formálne a obsahové náležitosti a následne nevyhnutnosti odvolacieho konania\npre nepreskúmateľnosť rozsudku.\n\n3\n\n21. V rozsudku z 30. júna 2020 sa okresný súd dopustil viacerých hrubých pochybení, na ktoré\npoukázali sťažovatelia v ústavnej sťažnosti z 25. júna 2021. Na tieto pochybenia (nerozhodnutie\no celom predmete veci, rozpor medzi znením rozsudku v zápisnici a jeho písomným vyhotovením,\nzrejmé nesprávnosti pri vyčísľovaní súm a obdobia pre dlžné výživné) okresný súd upozornil\naj krajský súd v uznesení z 21. apríla 2021.\n22. Tieto nesprávnosti a neúplnosť rozsudku viedli k vydaniu dopĺňacieho rozsudku a opravného\nuznesenia viac ako rok po vynesení pôvodného rozsudku 30. júna 2021, čo znemožňovalo v tejto\ndobe odvolaciemu súdu rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľov a otca proti uvedenému rozsudku,\nčo vytváralo prieťah v napadnutom konaní.\n23. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu z 13. mája 2022 vyplýva, že dôvodom zrušenia\nrozsudku okresného súdu bolo jeho pochybenie pri zisťovaní skutočného stavu veci, ktoré viedlo\nk vydaniu nepreskúmateľného rozsudku. Okresný súd tomuto zlyhaniu a následným prieťahom\nv konaní mohol predísť dôsledným vykonaním dokazovania.\n24. Sťažovatelia poukazujú na judikatúru ústavného súdu (IV. ÚS 553/2013, I. ÚS 557/2020,\nIII. ÚS 265/2021, III. ÚS 301/2021), ktorá „konanie pred odvolacím súdom, spôsobené pochybením\nprvoinštančného súdu, jednoznačne posudzuje ako prieťah v konaní, spôsobený prvoinštančným\nsúdom.“.\n25. Okresný súd svojím nedôsledným a nedbalým postupom pri dokazovaní a meritórnom\nrozhodovaní spôsobil prieťah trvajúci takmer dva roky v podobe konania pred odvolacím súdom,\nktorému mohol zabrániť „korektným a sústredeným postupom vo veci.“. Možno konštatovať,\nže postup okresného súdu v napadnutom konaní nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty\nsťažovateľov a k ochrane ich ústavou garantovaných práv.\n26. Postup okresného súdu je o to závažnejší, že už v čase vynesenia rozsudku 30. júna 2020\npredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti z 9. apríla 2020 pripustil,\nže okresný súd vo veci nekonal plynulo, efektívne a sústredene so záverom, že okresný súd porušil\noznačené práva podľa ústavy a dohovoru. Okresný súd pritom v takom neústavnom postupe\npokračoval, „keď vyniesol rozsudok, ktorý pre svoju nepreskúmateľnosť, nedostatočné odôvodnenie\na ďalšie nedostatky nemohol obstáť pred odvolacím súdom.“.\n27. Podľa sťažovateľov k náprave neviedol ani nález ústavného súdu, keď okresný súd pokračoval\nv porušovaní označených práv sťažovateľov „svojou nesústredenou a dezorganizovanou činnosťou,\nspôsobujúcou zbytočné predlžovanie konania a značne zasahujúcou do ich právnej istoty a dôvery\nv ochranu ich práv súdom.“.\n28. Postup okresného súdu predstavuje pre sťažovateľov značný zásah a vytvára stav osobnej\na materiálnej neistoty. Rozhodnutie o výživnom predstavuje pre sťažovateľov existenčnú záležitosť\na podmieňuje napĺňanie základných životných potrieb sťažovateľa a maloletej sťažovateľky.\nZrušením rozsudku okresného súdu z 30. júna 2021 bol vytvorený stav, keď otec prispieva\nna výživu sťažovateľa a maloletej sťažovateľky podľa rozsudku z 27. februára 2014, ktorý\nale nijako nereflektuje na ich zmenené potreby. Sťažovatelia nepovažujú za spravodlivé, že „počas\ndoby, kedy okresný súd tvorbou prieťahov a zanedbávajúcim postupom odďaľuje právoplatné\nrozhodnutie vo veci, budú svoje výdavky pokrývať výživným zo strany otca v sume niekoľkonásobne\n\n4\n\nnižšej, než ako vyžadujú ich oprávnené potreby.“. Postup okresného súdu v napadnutom konaní\npredstavuje aj porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.\n29. Sťažovatelia sa domnievajú, že svojím konaním sa nijako nepričinili o vznik prieťahov\nv napadnutom konaní. Podávanie opravných prostriedkov sťažovateľkou nemožno hodnotiť\nako spôsobovanie prieťahov v konaní. Podľa judikatúry ústavného súdu totiž úkony účastníka\nkonania smerujúce k uplatňovaniu práv v súdnom konaní v súlade s možnosťami danými\npríslušnými procesnými predpismi môžu síce spôsobiť predĺženie konania, nemožno ich však\nhodnotiť ako postup vedúci k zbytočným prieťahom v konaní. Vzhľadom na úlohy, ktoré v oblasti\ndokazovania uložil krajský súd okresnému súdu, je zrejmé, že po piatich rokoch sa konanie\nnachádza v otázke dokazovania na začiatku, čo vedie sťažovateľov „k strate akejkoľvek dôvery\nv schopnosť súdu konať v najlepšom záujme sťažovateľov...“.\n30. Uplatnenú sumu finančného zadosťučinenia sťažovatelia považujú za primeranú vzhľadom\nna okolnosti uvedené v ústavnej sťažnosti, celkovú dĺžku napadnutého konania, na stav, keď otec\nprispieva na výživu sťažovateľa a maloletej sťažovateľky vo výške stanovenej pred ôsmimi rokmi,\nktorá nezodpovedá ich oprávneným potrebám. Sťažovatelia poukazujú tiež na to, že k náprave\nnamietaného stavu neviedol ani nález ústavného súdu zo 7. júla 2020.\n31. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. IV. ÚS 345/2022-22 z 28. júna 2022 ju v celom rozsahu podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n32. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti reagoval predseda okresného súdu,\nktorý v podaní č. k. 1 SprV 429/2022 z 28. júla 2022 vymedzil doterajší priebeh napadnutého\nkonania (ktoré v podstatnom zodpovedá priebehu konania tak, ako ho vymedzili sťažovatelia\nv ústavnej sťažnosti, pozn.). Po vrátení súdneho spisu krajským súdom okresný súd nariadil\npojednávanie na 13. október 2022.\n33. Vychádzajúc z prehľadu napadnutého konania, predseda okresného súdu konštatoval,\nže okresný súd vo veci nekonal plynulo – prvé pojednávanie nariadil po 10 mesiacoch od začatia\nkonania, v čase od 22. januára 2019 do 2. decembra 2019 okresný súd vo veci nevykonal žiaden\núkon. Postup okresného súdu v napadnutom konaní nepovažoval ani za efektívny a sústredený\nvzhľadom na zrušenie uznesenia zo 7. marca 2018 o zastavení konania z dôvodu litispendencie,\nna zrušenie rozsudku z 30. júna 2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením.\n34. Celkovú dĺžku napadnutého konania (5 rokov a 2 mesiace) považoval vzhľadom na predmet\nkonania (určenie výživného) za neprimeranú. Domnieva sa, že v napadnutom konaní bolo porušené\nprávo účastníka súdneho konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal tiež\nna predchádzajúci nález č. k. II. ÚS 178/2020 zo 7. júla 2020, ktorým ústavný súd rozhodol\n\n5\n\no porušení označených práv sťažovateľov a okresnému súdu prikázal konať bez ďalších zbytočných\nprieťahov.\nIII.2. Prehľad napadnutého konania:\n35. Ústavný súd pri skúmaní opodstatnenosti námietok sťažovateľov vychádzal z prehľadu\nnapadnutého konania vymedzeného sťažovateľmi v ústavnej sťažnosti a z prehľadu, ktorý\nje súčasťou vyjadrenia okresného súdu. Ústavný súd konštatuje, že prehľad napadnutého konania\nvymedzený sťažovateľmi a okresným súdom v zásade korešponduje s priebehom napadnutého\nkonania tak, ako ho ústavný súd zistil z pripojeného súdneho spisu. Uvedené skutkové okolnosti\nsa nestali spornými, ústavný súd ich považoval za preukázané.\nIII.3. Replika sťažovateľov:\n36. Sťažovatelia v reakcii na vyjadrenie okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu\n17. augusta 2022 poukázali na to, že uvedené vyjadrenie v plnej miere potvrdzuje opodstatnenosť\nich ústavnej sťažnosti, preto nepovažujú za potrebné predkladať ústavnému súdu ďalšiu\nargumentáciu na podporu svojej ústavnej sťažnosti. Sťažovatelia poukázali na predchádzajúci nález\nústavného súdu v predmetnej veci, zdôraznili význam a cieľ finančného zadosťučinenia\npri vyslovení porušenia základných práv a tiež význam, ktorý má napadnuté konanie pre nich.\nNapokon aj samotný okresný súd upozornil vo svojom vyjadrení na „doslova existenčný význam\nkonania pre sťažovateľov...“.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n37. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania\nvo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podaní okresného súdu a sťažovateľov,\nberúc do úvahy skutočnosti vyplývajúce zo spisu okresného súdu vzťahujúceho sa na napadnuté\nkonanie, dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n38. Podstatou argumentácie sťažovateľov je námietka porušenia základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,\nktorého predmetom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na zvýšenie výživného pre v tom čase\nmaloletých sťažovateľov.\n39. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).\n40. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už citovaných\npráv vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej\nistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\n6\n\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n41. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n42. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 12 Civilného mimosporového poriadku, ktorý určuje,\nže súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov\nkonania a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení\nCivilného mimosporového poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní\ntvoriacich predmet úpravy tohto právneho predpisu.\n43. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma\nvždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania (strany v spore) a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02).\nV súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02).\n44. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že vo veci\nide o rozhodovanie o návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté deti. Uvedený predmet konania\npredstavuje bežnú súčasť rozhodovania všeobecných súdov v civilnoprávnej agende. V predmetnej\nveci ústavný súd neidentifikoval prvok právnej alebo skutkovej zložitosti. Súčasťou prvého kritéria\nje aj povaha prerokúvanej veci. Z hľadiska predmetu konania možno konštatovať, že uvedený typ\nkonania má osobitný význam pre sťažovateľku ako matku maloletých detí a tiež pre jej deti\n(maloletú sťažovateľku a sťažovateľa), ktorých sa týka rozhodovanie o zvýšení výživného.\nAj ESĽP konštatoval, že konanie o určenie výšky výživného malo pre sťažovateľku a jej deti\nnezanedbateľný význam (rozsudok vo veci Kubizňáková proti Českej republike z 21. 6. 2005,\nbod 36). V inej veci ESĽP tiež, čo s týka súdnych konaní, uviedol, že je nevyhnutné vyvinúť\nmimoriadne úsilie vzhľadom na prípadné dôsledky, ktoré by mohla prílišná pomalosť znamenať\npredovšetkým pre výkon práva na rešpektovanie rodinného života (rozsudok Veľkej komory\nvo veci Laino proti Taliansku z 18. 2. 1999, bod 18). V čase rozhodovania ústavného súdu\nnapadnuté konanie trvalo približne 5 rokov a 3 mesiace, pričom napadnuté konanie\nnie je právoplatne skončené, čo vzhľadom na predmet konania možno samo osebe považovať\nza ústavne neakceptovateľné. Od vydania nálezu č. k. II. ÚS 178/2020 zo 7. júla 2020 do podania\naktuálnej ústavnej sťažnosti (8. júna 2022) pritom uplynulo obdobie takmer dvoch rokov.\n45. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov napadnutého konania.\nÚstavný súd nezistil také správanie sťažovateľov, ktoré prispelo k vzniku zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní.\n\n7\n\n46. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom\nvychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,\nteda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n47. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že napadnuté konanie v čase rozhodovania\nústavného súdu trvalo približne 5 rokov a 3 mesiace. Ústavný súd pritom posudzoval postup\nokresného súdu v napadnutom konaní predovšetkým po právoplatnosti nálezu č. k. II. ÚS 178/2020,\nt. j. po 16. júli 2020. Bezprostredne pred týmto časovým obdobím okresný súd rozhodol rozsudkom\nz 30. júna 2020, proti ktorému podali odvolanie sťažovateľka, ako aj otec detí. Krajský súd\nako odvolací súd uznesením z 21. apríla 2021 vrátil vec okresnému súdu na rozhodnutie o celom\npredmete konania (dlžné výživné, určenie obdobia, za ktoré bolo dlžné výživné určené)\na tiež na opravu zrejmej nesprávnosti. Uvedenú skutočnosť možno vnímať ako neefektívny postup\nv napadnutom konaní, t. j. postup, ktorý neviedol efektívne k odstráneniu právnej neistoty\nsťažovateľov. Po vrátení veci okresný súd nariadil pojednávanie na 21. jún 2021, ktoré následne\nodročil bez prejednania veci na 7. júl 2021 z dôvodu, že sťažovateľovi, ktorý nadobudol plnoletosť\n24. januára 2021, nedoručil uznesenie krajského súdu z 21. apríla 2021 a ani ho nepredvolal\nna pojednávanie nariadené na 21. jún 2021. Uvedené je tiež potrebné kvalifikovať ako neefektívny\na nesústredený postup okresného súdu.\n48. Okresný súd následne rozhodol dopĺňacím rozsudkom 7. júla 2021 o dlžnom výživnom\na 15. júla 2021 opravným uznesením opravil znenie výroku II rozsudku okresného súdu\nz 30. júna 2020. Proti dopĺňaciemu rozsudku podali odvolanie sťažovateľka a otec detí. Krajský súd\nuznesením z 13. mája 2022 zrušil rozsudok okresného súdu z 30. júna 2020 v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom zo 7. júla 2021 a opravným uznesením z 15. júla 2021 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Dôvodom zrušenia rozsudku okresného súdu bolo nedostatočné odôvodnenie\na nepreskúmateľnosť týkajúca sa napr. pomerov rodičov, odôvodnených potrieb detí,\nako aj neodôvodnenie poskytnutej výhody splátok dlžného výživného otcovi detí (porovnaj\npredovšetkým s. 9 a 10 uznesenia krajského súdu) a tiež nesprávne právne posúdenie\n(neaplikovanie § 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, nezisťovanie skutkových okolností rozhodných pre pôvodné určenie\nvýživného a posúdenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov). Uvedený postup okresného súdu\nv napadnutom konaní tiež vykazuje znaky neefektívneho a nesústredeného postupu.\n49. Na podklade skutočností uvedených v bodoch 44 až 48 tohto nálezu ústavný súd dospel\nk záveru, že okresný súd v napadnutom konaní – v rozhodnom období pri prejednávaní veci\nsťažovateľov konal opakovane neefektívne a nesústredene, t. j. nezvolil taký procesný postup,\nktorý by smeroval k rýchlemu rozhodnutiu veci samej, a tým aj k rýchlemu odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov konania. Týmto postupom okresného súdu tak bolo v napadnutom konaní –\npo právoplatnosti nálezu č. k. II. ÚS 178/2020 zo 7. júla 2020 porušené základné právo\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd\nrozhodol v súlade s čl. 127 ods. 2 prvou vetou ústavy a § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak,\nako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\n8\n\n50. Okresný súd do času rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti meritórne nerozhodol,\nteda napadnuté konanie nie je právoplatne skončené. Z uvedeného dôvodu ústavný súd požiadavke\nsťažovateľov, aby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov,\nvyhovel tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu [§ 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde].\n51. Pokiaľ sa sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti domáhali, aby ústavný súd rozhodol o zákaze\nokresnému súdu pokračovať v porušovaní ich označených práv, ústavný súd konštatuje,\nže sťažnostná argumentácia sťažovateľov opomína akúkoľvek súvislosť s možnosťou vyslovenia\ntakéhoto zákazu, a preto ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 5 výroku tohto\nnálezu; m. m. II. ÚS 178/2020). V kontexte vyslovenia porušenia označených práv a príkazu\nna konanie bez zbytočných prieťahov ústavný súd považuje vyslovenie zákazu pokračovať\nv porušovaní označených práv tiež za nadbytočné, keď príkaz na konanie bez zbytočných prieťahov\nsa svojím významom a obsahom kryje so zákazom pokračovať v porušovaní označených práv.\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n52. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n53. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n54. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n55. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia si uplatnili\nprimerané finančné zadosťučinenie každému v sume 3 500 eur, ktoré odôvodnili skutočnosťami\nbližšie uvedenými v bode 30 tohto nálezu.\n56. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n57. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd v neprospech okresného súdu\nhodnotil predovšetkým opakovaný neefektívny a nesústredený postup – v kontexte procesného\npostupu (nariadenie pojednávania) a v kontexte meritórneho rozhodovania a tiež privilegovaný\npredmet konania s mimoriadnym významom pre sťažovateľov. Ústavný súd tiež prihliadol na to,\nže v napadnutom konaní ide už o druhý nález, resp. o druhé rozhodnutie o porušení základného\npráva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom prvý\nnález zjavne neviedol k urýchleniu napadnutého konania a zefektívneniu postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní. Tiež je relevantné, že v poradí druhú ústavnú sťažnosť sťažovateľov ústavný\nsúd odmietol ako zjavne neopodstatnenú uznesením č. k. II. ÚS 451/2021-16 zo 14. októbra 2021,\npričom v odôvodnení uznesenia konštatoval neefektívny postup okresného súdu, ktorý\nvšak nedosahoval ústavne relevantnú intenzitu. Ani uvedené konštatovanie neviedlo okresný súd\n9\n\nk zefektívneniu svojho postupu v napadnutom konaní. Na podklade týchto skutočností ústavný súd\ndospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci\nprimerané priznanie finančného zadosťučinenia každému zo sťažovateľov v sume 1 200 eur (bod 2\nvýroku tohto nálezu). Vzhľadom na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 200 eur\npre každého zo sťažovateľov oproti sťažovateľom navrhovanej sume 3 500 eur pre každého z nich\nvo zvyšnej časti ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n58. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 725,74 eur.\n59. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov vychádzal z § 1\nods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd\npriznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby vykonané v roku\n2022 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Vzhľadom na skutočnosť,\nže vyjadrenie doručené ústavnému súdu 17. augusta 2022 neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu,\nktorou by sťažovatelia podporili záver o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní, ústavný súd náhradu trov konania za tento úkon sťažovateľom nepriznal\n(bod 5 výroku tohto nálezu). Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka\n2021 (§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške\n1 163 eur (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 193,50 eur a jedna\nstotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 11,63 eur). Keďže išlo o spoločné úkony\npri zastupovaní troch sťažovateľov, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 % za každého\nsťažovateľa (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čo sa rovná sume 96,92 eur. Každému zo sťažovateľov patrí\nako náhrada trov právneho zastúpenia náhrada za 2 úkony právnej služby v roku 2022 v zmysle\n§ 11 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 193,84 eur. Zároveň im patrí režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3\nvyhlášky spolu v sume 23,26 eur za dva úkony právnej služby bez ohľadu na počet zastupovaných\nosôb (napr. III. ÚS 305/2017, II. ÚS 178/2020). Celková suma náhrady trov konania predstavuje\npo jej zvýšení o daň z pridanej hodnoty, ktorej platiteľkou je právna zástupkyňa sťažovateľov,\nsumu 725,74 eur pre všetkých troch sťažovateľov (bod 4 výroku tohto nálezu).\n60. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "vyživovacia povinnosť-výživné", "vyživovacia povinnosť-výživné", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-opakované", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f25cb25b-dcc6-4d51-a6ed-f9700b17253c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.451.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 451/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 451/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.451.2021.1"}, {"guid": "ussr:2f0f6684-89e8-4e50-9473-cc13ee81c205", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.265.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 265/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 265/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.265.2021.2"}, {"guid": "ussr:6e962ef4-cdc4-4564-b750-ef80c05689c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.301.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 301/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 301/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.301.2021.2"}, {"guid": "ussr:88136473-b049-4e52-9fcc-77a49332c505", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.557.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 557/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 557/2020 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.557.2020.1"}, {"guid": "ussr:dfd0b2bc-5f57-4b9b-b0ec-1d05de2bd2d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.178.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 178/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 178/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.178.2020.2"}, {"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:ac36d668-692e-44e1-bb3f-e542663c9b5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.305.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 305/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.305.2017.1"}, {"guid": "ussr:7187b7ff-7073-4302-8402-1e05c0be9664", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 553/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 553/2013 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7187b7ff-7073-4302-8402-1e05c0be9664"}, {"guid": "ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d166e34f-64b8-4314-b735-5f3e863fc0da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.431.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 431/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 431/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.431.2026.2"}, {"guid": "ussr:645e9377-6afd-4287-ba90-62815b2d0eb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.410.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2023 z 24. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.410.2023.1"}, {"guid": "ussr:cb419723-14c3-44fe-bbc9-54f5a91d79df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.609.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 609/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 609/2022 z 8. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.609.2022.1"}]}