{"guid": "ussr:7e516e37-7c83-43a3-9f75-d40d5daee042", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.342.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2022 z 20. 9. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 342/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.342.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2022-09-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7e516e37-7c83-43a3-9f75-d40d5daee042", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.342.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.342.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.342.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 342/2022-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátom\n,\n, proti postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 32/2015\ntakto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 32/2015 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur, ktoré j e\nmu Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\nv sume 410,26 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému\nsúdu 25. mája 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 32/2015 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“). Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti požaduje priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 5 000 eur, ako aj náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa z 11. augusta 2014 bolo sťažovateľovi\nvznesené obvinenie za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. d) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\ns poukazom na § 138 písm. b), i) Trestného zákona. Dňa 15. júla 2015 prokurátor Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky podal v zmysle § 234 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) okresnému súdu\nna sťažovateľa obžalobu.\n3. Okresný súd doručil sťažovateľovi 14. októbra 2015 výzvu na písomné oznámenie návrhov\nna vykonanie dôkazov. Zároveň mu bolo doručené upovedomenie o termíne hlavného pojednávania\nnariadenom na 11. december 2015. Sťažovateľ zaslal 23. októbra 2015 okresnému súdu návrh\nna vykonanie dôkazov.\n4. Okresný súd následne upovedomením z 26. augusta 2016 určil nový termín hlavného\npojednávania na 13. december 2016. Okresný súd v uvedenom termíne uskutočnil hlavné\npojednávanie.\n5. Okresný súd následne prípisom z 21. júna 2019 žiadal sťažovateľa o vyjadrenie z dôvodu zmeny\npredsedu senátu. S poukazom na § 277 ods. 5 Trestného poriadku okresný súd uviedol, že ak došlo\nk zmene samosudcu alebo sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova,\nuvedené neplatí v prípade, ak so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný\nsúhlasí. Okresný súd preto sťažovateľa vyzval, aby sa vyjadril, či súhlasí so zmenou senátu\nvo svojej trestnej veci a s pokračovaním hlavného pojednávania po zmene senátu.\n6. So snahou urýchliť napadnuté konanie sťažovateľ 4. júla 2019 zaslal okresnému súdu svoj súhlas\nso zmenou senátu a taktiež s pokračovaním hlavného pojednávania po zmene v zložení senátu.\n7. Následne okresný súd nariadil termín hlavného pojednávania na 30. október 2019.\nDňa 30. októbra 2019 bolo hlavné pojednávanie pre neprítomnosť člena senátu odročené\nna 12. február 2020. Člen senátu sa v deň pojednávania ráno ospravedlnil z dôvodu náhleho\nzhoršenia zdravotného stavu.\n8. Dňa 31. januára 2020 okresný súd oznámil zrušenie hlavného pojednávania nariadeného\nna 12. február 2020 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne JUDr. Evy Kresl.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n9. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka, že jeho trestná vec nie je do dnešného\ndňa právoplatne skončená, pričom okresný súd v období od 14. októbra 2015\ndo 13. decembra 2016, od 14. decembra 2016 do 21. júna 2019 a od 30. októbra 2019 do dnešného\ndňa neuskutočnil žiaden úkon okrem doručenia oznámenia o zrušení termínu hlavného\n2\n\npojednávania a nariadenia nového termínu. Skutok, z ktorého bol obžalovaný, sa mal stať v rokoch\n2012 a 2013 a po 7 rokoch súdneho konania vec stále nie je ukončená. Od podania obžaloby\nokresnému súdu 15. júla 2015 napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené, t. j. napadnuté\nkonanie trvá 7 rokov. Týmto nepochybne došlo k porušeniu označených práv podľa ústavy\na dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n10. Sťažovateľ obsiahlo poukazuje na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa zbytočných prieťahov\nv súdnych konaniach, pričom zdôrazňuje, že k vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom konaní\nnijako neprispel.\n11. V napadnutom konaní sa vyskytlo niekoľko období dlhodobej nečinnosti, a to nečinnosť\nv trvaní 1 roka, 1 mesiaca a 29 dní (od 14. októbra 2015 do 13. decembra 2016), nečinnosť v trvaní\n2 rokov a 6 mesiacov (od 14. decembra 2016 do 21. júna 2019), nečinnosť v trvaní 2 rokov, 6\nmesiacov a 24 dní (od 30. októbra 2019 do 25. mája 2022, t. j. do podania ústavnej sťažnosti).\n12. Uplatnená suma finančného zadosťučinenia predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú\nsťažovateľ utrpel v dôsledku prieťahov v napadnutom konaní. Podľa sťažovateľa čím neskôr súd\nv trestných veciach rozhodne, tým sú reálne účinky rozhodnutia vzhľadom na plynutie času slabšie.\nUvedený stav má napokon zvýšený vplyv na psychickú ujmu sťažovateľa ako osoby dotknutej\ntakýmto rozhodnutím. Sťažovateľ zostáva v stave bezdôvodného a zbytočného predlžovania stavu\nprávnej neistoty vyplývajúcej z odďaľovania meritórneho rozhodnutia vo svojej trestnej veci,\nv ktorej je „krivo obvinený takmer 9 rokov.“.\n13. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. IV. ÚS 342/2022-15 z 28. júna 2022 ju v celom rozsahu podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenia okresného súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenia okresného súdu:\n14. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti reagoval predseda okresného súdu,\nktorý v podaní č. k. 1 SprV 334/2022 zo 7. júla 2022 poukázal na to, že trestná vec sťažovateľa bola\ndodatkom k rozvrhu práce prerozdelená 13. marca 2020 novému zákonnému sudcovi (JUDr. Michal\nValent) po pôvodnej zákonnej sudkyni. Zákonný sudca vykonával úkony vo vzťahu k zomrelému\nobžalovanému\n. Počas tohto obdobia zákonný sudca študoval súdny spis – ide\no rozsiahly spis – v čase prerozdelenia mal 8591 listov a 24 vyšetrovacích zväzkov, ide pritom\no skupinovú trestnú vec, v ktorej vystupuje osem obžalovaných. Po naštudovaní spisu zákonný\nsudca 8. marca 2022 nariadil hlavé pojednávanie na 9. jún 2022. Na hlavnom pojednávaní bola\nprednesená obžaloba, boli vypočutí obžalovaní. Hlavné pojednávanie bolo odročené\nna 1. december 2022 s cieľom ďalej vykonávať dokazovanie. Vo veci je nariadené neverejné\nzasadnutie na 11. júl 2022, na ktorom sa bude rozhodovať o vrátení zaistených peňažných\nprostriedkov po zomrelom obžalovanom\n.\n\n3\n\n15. Predseda okresného súdu uviedol, že súdne oddelenie je zaťažené aj inými trestnými vecami,\nv ktorých sa vyskytujú dlhotrvajúce prieťahy spôsobené „notoricky známou personálnou\na materiálnou poddimenzovanosťou Okresného súdu Bratislava I“, na ktorú vo svojich\nrozhodnutiach poukazuje aj ústavný súd. Rýchlejšie prejednanie veci objektívne znemožnili aj\nprotipandemické opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19.\n16. Predseda okresného súdu na základe uvedených skutočností konštatoval, že prieťahy\nv napadnutom konaní vznikli z objektívnych dôvodov, čo odôvodňuje aj nepriznanie finančného\nzadosťučinenia sťažovateľovi.\n17. Predseda okresného súdu k svojmu vyjadreniu priložil aj vyjadrenie zákonného sudcu\n(JUDr. Michal Valent) zo 4. júla 2022, v ktorom zákonný sudca uviedol v zásade totožné\nskutočnosti ako predseda okresného súdu.\nIII.2. Prehľad napadnutého konania:\n18. Ústavný súd pri skúmaní opodstatnenosti námietok sťažovateľa vychádzal z prehľadu\nnapadnutého konania vymedzeného sťažovateľom v ústavnej sťažnosti. Okresný súd na žiadosť\nústavného súdu nepredložil súdny spis z dôvodu „ďalších procesných úkonov a vytýčeného\nhlavného pojednávania.“. Vychádzajúc z obsahu vyjadrení okresného súdu, v ktorých je obsiahnutá\nlen obhajoba toho, prečo v predmetnej veci došlo k prieťahom, a nie spochybnenie tvrdení\nsťažovateľa o existencii prieťahov a ich vymedzení v napadnutom konaní, ústavný súd považoval\ntvrdenia sťažovateľa v ústavnej sťažnosti v tomto smere za nesporné medzi účastníkmi konania\n(sťažovateľom a odporcom). Procesný postup okresného súdu, ako bol v ústavnej sťažnosti\nsťažovateľom vymedzený, považoval preto ústavný súd za preukázanú a nespornú skutočnosť,\npostupujúc podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 zákona o ústavnom\nsúde, z ktorej pri prejednaní veci samej vychádzal.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n19. Sťažovateľ v reakcii na vyjadrenia okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu\n20. júla 2022 uviedol, že s týmito vyjadreniami „v zásade“ súhlasí. Okresný súd totiž tiež uviedol,\nže v napadnutom konaní došlo k prieťahom, hoci z objektívnych dôvodov. Zásadne však nesúhlasil\ns požiadavkou predsedu okresného súdu, aby mu nebolo priznané finančné zadosťučinenie\nvzhľadom na objektívne dôvody vzniknutých prieťahov. Uvedený názor považoval za nesprávny,\nkeďže „finančné zadosťučinenie je minimálnou materiálnou požiadavkou právneho štátu na obeť\nprieťahového konania. Ani objektívny prieťah neznižuje zodpovednosť štátu zaň a bolo by v rozpore\ns Ústavou SR ako aj s ustálenou judikatúrou ÚS SR odškodné sťažovateľovi nepriznať, len\nz dôvodov objektívnych...“.\n20. Sťažovateľ sa tiež stotožnil s tvrdením zákonného sudcu, ktorý podľa neho po pridelení jeho\ntrestnej veci koná „urýchlene a zákonne“.\n\n4\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n21. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania\nvo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podaní okresného súdu a sťažovateľa dospel k záveru,\nže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n22. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,\nktorého predmetom je rozhodovanie o vine a treste sťažovateľa na základe obžaloby podanej\nprokurátorom.\n23. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,\nIV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010). Z toho vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých\nústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označených právam identické.\n24. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už citovaných\npráv vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej\nistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n25. Podľa ústavného súdu základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48\nods. 2 ústavy (podobne čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými\nv trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania\nbuď ako obvinený, alebo poškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02). Účel základného práva na\nkonanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie\nstavu právnej neistoty nielen obvineného, ale aj poškodeného ako strán v trestnom konaní, sa\nsleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej lehote (III. ÚS 99/02).\nSamotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota strán v trestnom konaní neodstraňuje.\nK stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu o vine, resp. nevine\nobžalovaného a na tento výrok nadväzujúcimi ďalšími výrokmi nastoľujúcimi práva a povinnosti.\nPrimeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citlivého zásahu\ndo sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí teda\nposudzovať prísnejšie (I. ÚS 11/08, I. ÚS 306/2016, I. ÚS 100/2017, II. ÚS 239/2020). Nemožno\npochybovať o tom, že aj povaha predmetného trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť\norgánov činných v trestnom konaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania,\nčo okrem iného znamená, že orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť\norganizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa\nčo najskôr odstránil stav právnej neistoty strán v trestnom konaní.\n\n5\n\n26. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma\nvždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania (strany v spore) a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02).\nV súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02).\n27. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že vo veci\nide o rozhodovanie o vine a treste sťažovateľa ako obžalovaného na základe obžaloby podanej\nprokurátorom. Z právnej kvalifikácie skutku (vymedzenej v ústavnej sťažnosti) a z vyjadrení\nokresného súdu vyplýva, že ide o vec právne a skutkovo zložitejšiu. Skutok je právne kvalifikovaný\nako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom do 31. decembra 2016),\nktorým mala byť spôsobená väčšia škoda [§ 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona] na veci, ktorá\npožíva ochranu podľa osobitných predpisov [§ 212 ods. 4 písm. d) Trestného zákona]. Trestný čin\nmal byť zároveň spáchaný závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a organizovanou skupinou\n[§ 138 písm. b) a i) Trestného zákona]. Z vyjadrení okresného súdu vyplýva, že vo veci je celkovo\n8 obžalovaných, trestný spis má 8591 listov a 24 vyšetrovacích zväzkov. Uvedenú skutkovú\na právnu náročnosť trestnej veci ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške primeraného\nfinančného zadosťučinenia. Napadnuté konanie od podania obžaloby (15. júla 2015)\ndo meritórneho prejednania ústavnej sťažnosti trvá 7 rokov a 2 mesiace bez toho, aby bolo\nprávoplatne skončené.\n28. Z hľadiska hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj\nv judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku\nmimoriadne citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného\nprocesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (I. ÚS 11/08, I. ÚS 306/2016, I. ÚS 100/2017,\nII. ÚS 239/2020, IV. ÚS 178/2022).\n29. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako strany napadnutého konania. Vychádzajúc\nz ústavnej sťažnosti a vyjadrení okresného súdu, ústavný súd nezistil také správanie sťažovateľa,\nktoré prispelo k vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom konaní.\n30. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom\nvychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,\nteda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n31. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že napadnuté konanie v čase rozhodovania\nústavného súdu trvalo približne 7 rokov a 2 mesiace, pričom napadnuté konanie nie je právoplatne\nskončené. Vychádzajúc z prehľadu napadnutého konania v ústavnej sťažnosti, možno konštatovať,\nže okresný súd postupoval neefektívne a nesústredene s viacerými obdobiami dlhodobej nečinnosti.\nOd podania obžaloby, t. j. za vyše 7 rokov, okresný súd výraznejšie nepokročil pri prejednávaní\n6\n\npredmetnej trestnej veci. Nejaví sa, že by za uvedené obdobie okresný súd vykonal nejaké\nrozsiahlejšie dokazovanie, hlavné pojednávania nariaďoval sporadicky a s odstupom aj viacerých\nrokov. Ústavný súd tiež poukazuje na tri obdobia nečinnosti tak, ako ich vymedzil sťažovateľ\nv ústavnej sťažnosti (od 14. októbra 2015 do 13. decembra 2016, od 14. decembra 2016\ndo 21. júna 2019, od 30. októbra 2019 do 25. mája 2022). Takýto rozsah nečinnosti a neefektívny\npostup v uvedenom rozsahu nemôže ospravedlniť ani skutková a právna náročnosť veci, prípadne\niné objektívne faktory, preto uvedený postup okresného súdu v napadnutom konaní nemožno\npovažovať za ústavne akceptovateľný. Napriek uvedenému ústavný súd považoval za potrebné\nzohľadniť aj to, že od 13. marca 2020, t. j. od pridelenia veci aktuálnemu zákonnému sudcovi,\nmožno identifikovať intenzívnejší a efektívnejší procesný postup pri prejednávaní trestnej veci,\ns čím súhlasil aj samotný sťažovateľ vo svojej replike. V napadnutom konaní teda možno\nkonštatovať nápravu sťažovateľom namietaného stavu v určitom rozsahu za špecifikované obdobie.\nUvedenú skutočnosť ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o primeranom finančnom\nzadosťučinení.\n32. Pokiaľ ide o odkaz okresného súdu na personálno-organizačné okolnosti (vysoký počet\npridelených vecí, personálna a materiálna poddimenzovanosť, opakované zmeny zákonných\nsudcov), ktorý možno vnímať ako obranu okresného súdu, ústavný súd poukazuje na svoju\njudikatúru, podľa ktorej nie je možné prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov\nna účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv alebo\nslobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže\nbyť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03, IV. ÚS 35/06, II. ÚS 481/2017). Rovnako\ntak uviedol, že hoci nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú\nv dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti\nvýkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03,\nII. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013, II. ÚS 481/2017). Uvedené okolnosti teda neodôvodňujú ani\nnepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľovi.\n33. Ústavný súd čiastočne akceptoval odkaz okresného súdu na protipandemické opatrenia\nv súvislosti s ochorením COVID-19, ktoré sťažovali procesný postup okresného súdu. Pridelenie\ntrestnej veci aktuálnemu zákonnému sudcovi totiž takmer úplne spadá do uvedeného obdobia,\npričom napriek tomu možno identifikovať intenzívnejší a efektívnejší postup v napadnutom konaní.\nMožno predpokladať, že intenzita a efektívnosť procesného postupu okresného súdu by bola ešte\nvyššia, keby neboli prítomné obmedzenia spojené s výskytom ochorenia COVID-19. Uvedená\nobjektívna okolnosť teda mala určitý vplyv na priebeh napadnutého konania, nemožno ju pripočítať\nna ťarchu okresného súdu, ale ani sťažovateľa. Ústavný súd túto okolnosť zohľadnil pri určení\nvýšky finančného zadosťučinenia.\n34. Na podklade skutočností uvedených v bodoch 27 až 33 tohto nálezu ústavný súd dospel\nk záveru, že okresný súd v napadnutom konaní pri prejednávaní trestnej veci postupoval\nneefektívne a nesústredene a bol nečinný v troch špecifikovaných obdobiach. Okresný súd teda\nnezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu rozhodnutiu veci samej, a tým aj\nk rýchlemu odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa ako obžalovaného v predmetnom trestnom\n7\n\nkonaní súdnom. Týmto postupom okresného súdu tak bolo v napadnutom konaní porušené základné\nprávo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho\nprávo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd\nrozhodol v súlade s čl. 127 ods. 2 prvou vetou ústavy a § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak,\nako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n35. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n36. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n38. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ si uplatnil\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur, ktoré odôvodnil skutočnosťami bližšie\nuvedenými v bode 12 tohto nálezu.\n39. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n40. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd v neprospech okresného súdu\nhodnotil predovšetkým jeho celkovo nesústredený a neefektívny postup v napadnutom konaní a tri\nobdobia nečinnosti v napadnutom konaní. Ústavný súd tiež prihliadol na to, že od pridelenia trestnej\nveci aktuálnemu zákonnému sudcovi možno v zásade konštatovať nápravu sťažovateľom\nnamietaného stavu s tým, že okresný súd postupoval intenzívnejšie a efektívnejšie. Nápravu\nnamietaného stavu konštatoval aj sťažovateľ v replike k vyjadreniam okresného súdu. Ešte vyššiu\nmieru nápravy namietaného stavu zjavne znemožnili aj obmedzujúce opatrenia v súvislosti\ns ochorením COVID-19. V prospech okresného súdu ústavný súd zohľadnil aj skutkovú a právnu\nnáročnosť veci. Na podklade týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je\nspravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného\nzadosťučinenia sťažovateľovi v sume 2 000 eur (bod 2 výroku tohto nálezu). Vzhľadom\nna priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 eur oproti sťažovateľom navrhovanej\nsume 5 000 eur vo zvyšnej časti ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\nVI.\nTrovy konania\n41. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 410,26 eur.\n8\n\n42. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nSťažovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky.\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nza rok 2022 v sume 193,50 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky),\ntiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby\nza rok 2022 v sume 11,63 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky),\nčo spolu predstavuje sumu 410,26 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Keďže vyjadrenie (replika)\ndoručené ústavnému súdu 20. júla 2022 neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu, ktorou by\nsťažovateľ podporil záver o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom\nkonaní, ústavný súd náhradu trov konania za tento úkon sťažovateľovi nepriznal (bod 4 výroku\ntohto nálezu).\n43. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2022\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trestné konanie", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "trestné konanie-podanie obžaloby", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "súd-procesný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/32/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:79f5bd4c-8094-4ee0-b3f8-2c785157c5b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.178.2022.3", "spisova_znacka": "IV. ÚS 178/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 178/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.178.2022.3"}, {"guid": "ussr:328f1ece-af6e-4a13-8f9b-4a212733dd9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.239.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 239/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 239/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.239.2020.2"}, {"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:b4f17a29-6914-4923-970e-8023fb720beb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.100.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 100/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/2017 z 28. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.100.2017.1"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:4efbe669-8c1e-4ff6-8510-d14a738f75c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.306.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.306.2016.2"}, {"guid": "ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72"}, {"guid": "ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:02fbb8c1-ecc4-4876-b799-27631b8c8912", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 11/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fbb8c1-ecc4-4876-b799-27631b8c8912"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/06 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 99/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 99/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:bda832ec-9c08-4eb4-b717-6962b89ef5ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bda832ec-9c08-4eb4-b717-6962b89ef5ed"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d966805a-96b7-48e6-9056-c43241d99b17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/98 z 26. 8. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-08-26", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1998.1"}], "citovane_v": []}