{"guid": "ussr:ff113700-3b9d-4d75-bd10-c85f63ebe864", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.313.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 313/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 313/2022 z 8. 11. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. novembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 313/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.313.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2022-11-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ff113700-3b9d-4d75-bd10-c85f63ebe864", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.313.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.313.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.313.2022.2/text", "citacie_n": 22, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 313/2022-63\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov\nLibora Duľu (sudca spravodajca) a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej JUDr. Helenou Čerešňovou, advokátkou, Horné Predmestie 216/16,\nSvätý Jur, a o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej JUDr. Luciou Nováčkovou, advokátkou, Pluhová 2010/8,\nIvanka pri Dunaji, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 117/2021\nz 31. marca 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 117/2021 z 31. marca 2022 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 117/2021 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 117/2021 z 31. marca 2022 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľkám p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume po 2 000 eur,\nktoré im j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n5. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke\ntrovy konania\nv sume 616,38 eur a zaplatiť ich jej právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\n6. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke\n,\ntrovy konania v sume 616,38 eur a zaplatiť ich jej právnej zástupkyni do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n7. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavné sťažnosti sťažovateliek a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka\n(ďalej aj „sťažovateľka 1“) sa ústavnou sťažnosťou doručenou\nústavnému súdu 19. mája 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia.\nSťažovateľka 1 navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, priznať\njej finančné zadosťučinenie vo výške 35 000 eur a náhradu trov konania. Sťažovateľka 1\ntiež namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, i keď v petite ústavnej sťažnosti toto právo výslovne\nslovne nešpecifikuje.\n2. Sťažovateľka\n(ďalej aj „sťažovateľka 2“), doručila ústavnému súdu\n24. mája 2022 ústavnú sťažnosť, ktorá je totožná s ústavnou sťažnosťou sťažovateľky 1, pričom\nje na ústavnom súde vedená pod sp. zn. II. ÚS 303/2022.\n3. Sťažovateľky boli v procesnom postavení žalobkýň v konaní vedenom na Okresnom súde\nBratislava III (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. 11 C 182/1987. Predmetom konania bolo zrušenie\na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Predmet konania\nteda patrí k veľmi častej a štandardnej rozhodovacej činnosti súdov, a teda vec nie je možné\nhodnotiť ako právne zložitú.\n4. Prvým rozsudkom č. k. 11 C 182/87-45 z 19. septembra 1988 okresný súd zrušil podielové\nspoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam tak, že do vlastníctva sťažovateliek prikázal parcelu\nč.\n– zastavaná plocha vo výmere 204 m2, parcelu č.\n– záhrady vo výmere 581 m2\nv podieloch ¾ pre sťažovateľku 1 a ¼ pre sťažovateľku 2 v zmysle geometrického plánu;\ndo vlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade prikázal parcelu č.\n– zastavaná plocha vo výmere\n897 m2 v podieloch ½ pre žalovanú v 1. rade a ½ pre žalovaného v 2. rade, žiadnemu z účastníkov\nnepriznal právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná\nv 1. rade. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací súd uznesením\nč. k. 14 Co 452/88-125 z 12. decembra 1988 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n5. Súdne konanie bolo následne prerušené uznesením okresného súdu č. k. 11 C 182/1987-171\nzo 16. septembra 2014. O pokračovaní v konaní bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu\nč. k. 11 C 182/1987-451 z 10. decembra 2019 v súvislosti s rozsudkom okresného súdu\nč. k. 21C/67/2014 z 31. mája 2018, ktorým bolo právoplatne určené, že\nnemá žiadne\n\n2\n\nvlastnícke práva k sporným nehnuteľnostiam, a teda nie je dôvodné s ňou konať ani v konaní\nsp. zn. 11 C 182/1987. Tým bola zároveň vyriešená aj otázka účastníctva\nv konaní\nsp. zn. 11 C 182/1987.\n6. Následne sa uskutočnili tri pojednávania a okresný súd vo veci rozhodol v poradí druhým\nrozsudkom č. k. 11 C 182/1987-566 z 3. novembra 2020. Proti predmetnému rozhodnutiu podala\nodvolanie žalovaná v 1. rade, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k. 15 Co 117/2021-647\nz 31. marca 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) tak, že rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nII.\nArgumentácia sťažovateliek\n7. Sťažovateľky poukázali na § 390 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nktorý stanovuje, že odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie\nbolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\na b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.\nKrajský súd toto ustanovenie Civilného sporového poriadku ignoroval. Dokonca v bode 19\nodôvodnenia svojho rozhodnutia výslovne uviedol, že „odvolací súd uvedomujúc si zákonný zákaz\nopätovného zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 390 CSP dospel k záveru,\nže vzhľadom na tak závažné vyššie uvedené nedostatky v postupe súdu prvej inštancie,\nktoré odvolací súd nemôže odstrániť, nie je možné, aby vo veci sám rozhodol“.\n8. Podľa názoru sťažovateliek, poukazujúc na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 227/2018,\nje zrejmé, že dikcia § 390 CSP je jednoznačná a je nepochybné, že pri naplnení hypotézy právnej\nnormy nemôže konajúci krajský súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za žiadnych\nokolností zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Predmetným ustanovením bola do Civilného\nsporového poriadku zavedená tzv. zásada jedenkrát a dosť, ktorej zmyslom a účelom je zabrániť\nopakovanému zrušovaniu prvoinštančných rozhodnutí, a tým aj zbytočným prieťahom v konaní,\na týmto spôsobom posilniť princíp právnej istoty a zásadu hospodárnosti konania. Keďže krajský\nsúd v príkrom rozpore s § 390 CSP namiesto meritórneho rozhodnutia vydal napadnuté\nrozhodnutie, ktorým vec vrátil súdu prvej inštancie, hrubo porušil princíp právnej istoty, spôsobil\nprieťahy v konaní a odmietol sťažovateľkám spravodlivosť (denegatio iustitiae).\n9. Miera závažnosti protiprávneho konania krajského súdu je podľa názoru sťažovateliek\no to závažnejšia, že spor je vedený od roku 1987, t. j. už 35 rokov, pričom samotné sťažovateľky\ntieto prieťahy žiadnym spôsobom nezavinili ani sa na ich vzniku nepodieľali. Predmet súdneho\nkonania sa nevyznačuje neobvyklou zložitosťou; naopak, ide o bežnú a častú rozhodovaciu činnosť\nsúdov.\n10. V záujme čo najrýchlejšieho rozhodnutia vo veci samej sťažovateľky zabezpečili a súdu prvej\ninštancie predložili znalecký posudok z 29. septembra 2020 vypracovaný znalcom z odboru\nstavebníctva, odvetvia pozemných stavieb, vodných stavieb, odhadu hodnoty nehnuteľností.\nŽalovaní žiadne dôkazy počas súdneho konania neprodukovali.\n\n3\n\n11. Skutočnosť, že vec nie je do dnešného dňa právoplatne rozhodnutá, závažným spôsobom\nzasahuje do výkonu vlastníckeho práva sťažovateliek garantovaného v čl. 20 ústavy, keďže výrazne\nobmedzuje možnosť sťažovateliek disponovať majetkom.\n12. Krajským súdom vyčítané procesné nedostatky postupu prvoinštančného súdu,\nktoré boli dôvodom na vydanie napadnutého rozhodnutia, nemajú podľa sťažovateliek oporu\nv zákone. Nesprávna je požiadavka krajského súdu vyhotovovať zápisnicu z pojednávania\naj v prípade, ak sa o pojednávaní vykonáva zvukový záznam (§ 98 ods. 1 v spojitosti s § 99 ods. 1\nCSP). Z § 98 ods. 1 CSP je zrejmé, že „o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou\nalebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným\nna zaznamenávanie zvuku“. Keďže sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila vyhlásenia rozsudku (súd\nteda nekonal so stranou), nemal súd prvej inštancie povinnosť v zmysle § 98 ods. 1 CSP\nvyhotovovať zvukový záznam. Krajský súd vytkol okresnému súdu procesné vady,\nktoré nepochybne ani procesnými vadami nie sú.\n13. Sťažovateľka 1 vzhľadom na svoj vek (nad 70 rokov) a vážne zdravotné problémy,\nktoré jej výrazne znižujú kvalitu života, poznajúc podstatu § 390 CSP, bola vážnym spôsobom\ndotknutá nielen na svojich právach, ale aj na svojom zdraví. Krajský súd svojím nezákonným\nrozhodnutím zasiahol aj do majetkovej sféry sťažovateľky 1 – dôchodkyne, ktorá musí vynaložiť\nďalšie prostriedky na právne zastúpenie, čo by nebolo potrebné, ak by krajský súd postupoval\nv súlade so zákonom.\n14. Sťažovateľky 35 rokov čakajú na meritórne rozhodnutie vo veci, ktoré vzhľadom na faktické\nvyriešenie (strany sporu majú nehnuteľnosti fakticky rozdelené) malo byť už len formálnym\ndeklarovaním skutkového stavu. Za daných okolností napadnuté rozhodnutie vážnym spôsobom\nnarušilo právnu istotu na strane sťažovateliek, odoprelo im právo na spravodlivý proces\nbez prieťahov a tiež právo na súdnu ochranu.\n15. Napádané uznesenie je spôsobilé vzhľadom na vek a zdravotný stav sťažovateľky 1 ohroziť\nvážnym spôsobom jej zdravie, a teda zasahuje nielen do jej ústavou chránených práv,\nale aj do jej telesnej a duševnej integrity, pretože stres vyvolaný hrubou protizákonnosťou má vážny\na negatívny dopad na jej psychiku a zdravie.\n16. Uznesenie krajského súdu zasahuje aj do ústavou chránených vlastníckych práv sťažovateľky 1\n(čl. 20 ústavy), keďže sťažovateľka 1 musí vynaložiť ďalšie prostriedky na právne zastúpenie,\nktoré by jej inak neboli vznikli, pričom treba brať do úvahy, že sťažovateľka 1 je dôchodkyňa\na vzhľadom na jej vek sa napríklad podľa § 139 ods. 1 písm. e) a f) Trestného zákona považuje\nza chránenú osobu, t. j. osobu s osobitným dôrazom na nutnosť poskytnutia právnej ochrany.\n17. Bez meritórneho rozhodnutia nemôže sťažovateľka 1 riadne realizovať svoje dispozičné\noprávnenie k časti sporných nehnuteľností, ktoré fakticky už desaťročia užíva. Absenciou\nmeritórneho rozhodnutia je negatívne dotknuté aj dispozičné právo sťažovateľky 1 vo vzťahu\nk domu, ktorý síce nie je predmetom konania a vlastní ho v podielovom spoluvlastníctve\nso sťažovateľkou 2, avšak bez vyporiadania podielového spoluvlastníctva k zastavaným\na priľahlým pozemkom je dom nepredajný.\n\n4\n\n18. Ústavná sťažnosť sťažovateľky 1 bola uznesením č. k. IV. ÚS 313/2022-15 zo 14. júna 2022\nprijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu. Ústavná sťažnosť sťažovateľky 2 bola uznesením\nč. k. II. ÚS 303/2022-11 z 29. júna 2022 prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nUznesením č. k. Pls. ÚS 35/2022 z 29. júna 2022 boli veci vedené na ústavnom súde\npod sp. zn. IV. ÚS 313/2022 a sp. zn. II. ÚS 303/2022 spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej\nvedené pod sp. zn. IV. ÚS 313/2022.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateliek\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n19. Krajský súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že prípisom z 28. septembra 2021 vrátil predmetnú\nprávnu vec prvoinštančnému súdu ako predčasne predloženú z dôvodu, že z predloženého spisu\nnevyplýva, že by zápisnice o pojednávaní konanom 8. októbra 2020 a o verejnom vyhlásení\nrozsudku 3. novembra 2020 boli aj v písomnej forme vyhotovené, keď odvolací súd ich písomné\nvyhotovenie považuje za nevyhnutné (§ 99 CSP) i z dôvodov uvedených v § 98, § 99 CSP.\nAbsencia písomného vyhotovenia zápisnice o pojednávaní a zápisnice o verejnom vyhlásení\nrozsudku vylučuje splnenie účelu vyplývajúceho z § 97 CSP; porovnaj tiež § 52, § 52a, § 55\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom\na kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské\nsúdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Na veci nič nemení § 56 citovanej\nvyhlášky. Uložil súdu prvej inštancie vypracovať v písomnej forme (v podrobnom znení) zápisnicu\no pojednávaní konanom 8. októbra 2020, ako aj zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku\nz 3. novembra 2020, keďže sa v elektronickom súdnom spise zvukový záznam z verejného\nvyhlásenia rozsudku nenachádza, a tak nie je možné porovnať vyhlásenie rozsudku\ns jeho písomným vyhotovením s tým, že po vykonaní uvedených úkonov prvoinštančný súd vec\nopätovne predloží odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Súd prvej inštancie predložil\nopätovne predmetnú vec krajskému súdu, ale bez vyhotovenia písomných zápisníc o pojednávaní\na verejnom vyhlásení rozsudku, odôvodňujúc svoj postup § 99 ods. 1 CSP.\n20. Prvoinštančný súd nerešpektoval pokyn odvolacieho súdu; preto krajský súd následne rozhodol\no odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku okresného súdu napadnutým uznesením\ntak, že ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n21. Krajský súd tiež uviedol, že základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov porušené nebolo, pretože vec vedená na krajskom súde pod sp. zn. 15 Co 117/2021 bola\nrozhodnutá v lehote 5 mesiacov od jej napadnutia, rovnako aj vec vedená pod sp. zn. 15 Co 38/2021\nbola vybavená taktiež v lehote 5 mesiacov od jej napadnutia, t. j. bola rozhodnutá v primeranej\nlehote. Okrem toho nejde o vec, ktorá si vyžaduje, aby prebehla s väčšou rýchlosťou.\n22. Krajský súd sa v plnom rozsahu pridržiava podrobného a vyčerpávajúceho odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia. Senát odvolacieho súdu pri rozhodovaní postupoval tak, ako vo všetkých\niných veciach, s maximálnou zodpovednosťou a pokorou k právu. Napadnuté uznesenie\nnie je nepreskúmateľné, vnútorne rozporné, neprijateľné, nepresvedčivé ani arbitrárne. Krajský súd\nuviedol, že jeho snahou bolo odstrániť pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý nevyhotovil písomnú\n5\n\nzápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku a ani jeho zvukový záznam, pričom prvoinštančný súd\npokyn odvolacieho súdu na odstránenie uvedeného nedostatku ignoroval.\n23. Krajský súd zastáva názor, že rešpektoval § 390 CSP s odkazom na bod 19 odôvodnenia svojho\nrozhodnutia, k čomu dodal, že ide o vec, ktorá začala za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku\n(rok 1987), k prvému zrušeniu rozsudku prvoinštančného súdu došlo uznesením krajského súdu\nč. k. NCo/452/1988 z 12. decembra 1988, takže uplynula veľmi dlhá doba od posledného\nzrušujúceho rozhodnutia, pričom v postupe súdu prvej inštancie došlo k takému závažnému\nnedostatku (nevyhotovenie zvukového záznamu a ani písomnej zápisnice z verejného vyhlásenia\nrozsudku), ktorý aj napriek snahe odvolacieho súdu nebol zo strany súdu prvej inštancie odstránený\na tento nemohol odstrániť ani odvolací súd. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie vyhotovil\nz pojednávaní konaných 21. mája 2020 a 8. októbra 2020 zvukové záznamy, nie je zrejmé,\nako rešpektoval právny názor a úlohy uložené mu rozhodnutím odvolacieho súdu v poradí prvom\n(rok 1988), či a aké nastali skutočnosti po prvom zrušujúcom rozhodnutí dôležité pre rozhodnutie\no zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, osobitne o vecnom bremene,\nt. j. či (ne)nastala zmena skutkových okolností od prvého zrušujúceho rozhodnutia,\nktorá by odôvodňovala zriadenie vecného bremena, alebo už neboli splnené podmienky\nna zriadenie vecného bremena. Odvolací súd potom nemohol rozhodnúť sám v tomto štádiu\nkonania aj preto, lebo nie sú splnené skutkové a právne dôvody na rozhodnutie odvolacieho súdu\nv merite veci.\n24. V danom prípade podľa odvolacieho súdu tak nedošlo postupom odvolacieho súdu k porušeniu\npráva sťažovateliek na spravodlivý proces ani k prieťahom v konaní.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnených osôb:\n25. Zúčastnená osoba, ktorou je\nzastúpená advokátkou\nuviedla, že krajský súd správne poukázal na absenciu zvukového záznamu\nako i písomnej zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku, čo je jeden z procesných dôvodov,\npre ktoré nemôže rozhodnúť v odvolacom konaní.\n26. Ďalej poukázala na zložitosť právnej veci, ktorú síce sťažovateľky označujú ako štandardnú\nrozhodovaciu činnosť súdov, avšak nie je to tak. S daným konaním súviselo v priebehu času viacero\niných konaní.\n27. Prvou veľmi závažnou otázkou, ktorú namieta aj krajský súd, je postavenie a absencia\nv danom konaní, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti.\n28. Postupom a rozsudkom okresného súdu došlo k hrubému zásahu do práv žalovaných,\nkeď sa okresný súd vôbec nezaoberal zabezpečením prístupu žalovaných a podielovej\nspoluvlastníčky\nk ich nehnuteľnostiam a nepriznal im ani finančnú kompenzáciu\nnákladov, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na vybudovanie prístupu, avšak primárnou otázkou\nje, či to je vôbec technicky možné. Ak by okresný súd vykonal obhliadku, ako mu určil krajský súd\nv predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, mal by konkrétnu predstavu o veci.\n\n6\n\n29. Na dĺžku napadnutého súdneho konania má jednoznačne vplyv i fakt, že účastníci\ntohto súdneho konania boli spoločne i účastníkmi konania o dedičstve po poručiteľovi\nktorý bol ich právnym predchodcom a od neho odvodzujú svoje\nnároky a vlastnícke práva. Dedičské konanie po menovanom bolo čiastočne skončené uznesením\nOkresného súdu Bratislava II sp. zn. D6/1993, Dnot 53/2009, teda 32 rokov po smrti poručiteľa,\navšak následne vo veci dedičstva po poručiteľovi prebehlo dedičské konanie vedené na Okresnom\nsúde Bratislava II pod sp. zn. 38D/361/2015, Dnot 62/2015, ktoré bolo právoplatne skončené\n3. novembra 2015.\n30. Krajský súd nenesie žiadnu vinu na dĺžke súdneho konania vedeného\npod sp. zn. 11 C 182/1987, ktoré žalobkyne iniciovali predčasne a následne bolo pre jeho konanie\npotrebné riešiť množstvo predbežných otázok, ktoré mali jednoznačne vplyv a význam pre toto\nkonanie. Tým sa konanie aj značne skomplikovalo.\n31. Vo veci poukázala aj na fakt, že žalovaní vo veci nespôsobili žiadne prieťahy, vždy vykonali\núkony, na ktoré ich súd vyzval. Konanie trvá desiatky rokov s poukazom na komplikovanosť veci,\nkeďže žalobkyňa\nsi časť pozemkov zakúpila, pričom tieto pozemky boli podľa\nnázoru zúčastnenej osoby protiprávne odobraté práve\n, ktorá nebola nikdy právoplatne\nodsúdená za opustenie vlasti, a teda jej ani nemohol byť uložený trest prepadnutia majetku.\nnebola vo veci nikdy dobromyseľná, keďže vedela, že odsúdenie a prepadnutie majetku\nje sporné a do dnešného dňa nebolo preukázané.\n32. Zúčastnená osoba uviedla, že Okresný súd Bratislava III vec rozhodol bez vykonania úkonov,\nna ktoré ho zaviazal krajský súd v uznesení č. k. 14 Co 482/88 z 12. decembra 1988, a preto krajský\nsúd teda nemal inú možnosť, ako rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nŽalovaná sa domáha svojich práv a vo veci podala odvolanie, lebo súd sa návrhmi na vstup\núčastníka do konania a finančné vyrovnanie či zabezpečenie nerušeného prístupu\nk nehnuteľnostiam nezaoberal a do úvahy bral iba práva a argumentáciu žalobkýň.\n33. Ak by ústavný súd pristúpil k zrušeniu uznesenia krajského súdu, došlo by k porušeniu práv\nžalovaných na spravodlivý proces a zároveň by bolo porušené právo na spravodlivý proces\n, ktorá nebola z neobjasnených dôvodov do konania pribratá a ani súd o tomto návrhu\nnerozhodoval.\n34. Okresný súd hrubo porušil procesné právo aj tým, že nevyhotovil zápisnicu ani zvukový\nzáznam o vyhlásení rozsudku a v prípade, že o takýto záznam požiadajú žalovaní, okresný súd\ntakýto záznam nie je schopný predložiť.\n35. Podľa názoru zúčastnenej osoby § 390 CSP nie je možné aplikovať na postup krajského súdu\nvo veci, keď tento z procesných a technických dôvodov a v snahe odstrániť porušenie základných\npráv a zabezpečiť rovnosť strán v procese nemohol vo veci rozhodnúť. Ustanovenie § 390 CSP,\nna ktorý poukazujú sťažovateľky, nemôže byť automaticky použité v tejto veci, keďže ide o chyby\nkonania na súde prvej inštancie zistené ex offo, medzi nimi aj o porušenie práv na rovné postavenie\nstrán sporu a základných ľudských práv, práva na súdnu ochranu, ktorá je súčasťou Charty\nzákladných práv Európskej únie.\n36. Zúčastnená osoba, ktorou je\nnevyužila.\n\n, možnosť vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti\n\n7\n\nIII.3. Replika sťažovateliek:\nIII.3.1. Replika sťažovateľky 1:\n37. Sťažovateľka 1 k vyjadreniu krajského súdu vo vzťahu k neexistencii domnelých vád\nprvoinštančného konania uviedla, že je zrejmé, že je len a len na konajúcom sudcovi, či sa rozhodne\npopri vyhotovení zvukového záznamu vyhotovovať aj zápisnicu z pojednávania. Pokiaľ sa teda\nkonajúci sudca rozhodne, že nebude spisovať aj zápisnicu, neporuší zákon, a teda konanie\nnie je postihnuté žiadnou procesnou vadou. Pokiaľ okresný súd obligatórne vyhotovil\nz pojednávania konaného 8. októbra 2020 zvukový záznam, avšak nevyhotovil písomnú zápisnicu,\nkonal v súlade s § 99 ods. 1 CSP, ktorý konajúcemu súdu takýto postup umožňuje. Okresný súd\nkonal v súlade so zákonom, pokiaľ z vyhlásenia rozsudku konaného 3. novembra 2020,\nna ktorom sa nezúčastnila žiadna zo strán sporu a nevykonávalo sa tam dokazovanie, nevyhotovil\nzvukový záznam. Konanie okresného súdu v súlade so zákonom teda vylučuje vznik procesnej\nvady, na ktorú sa odvoláva krajský súd.\n38. Zároveň je zrejmé, že krajský súd konal v rozpore so zákonom, pokiaľ okresnému súdu vrátil\nodvolací spis a domáhal sa (dodatočného) vypracovania zápisnice v písomnej forme v podrobnom\nznení, čím spôsobil prieťahy v konaní, pretože namiesto rozhodovania o odvolaní vrátil bez opory\nv zákone spis prvoinštančnému súdu s požiadavkou na doplnenie.\n39. Hypotéza uvedená v § 390 CSP bola podľa sťažovateľky 1 naplnená, a teda krajský súd\nbol povinný vo veci meritórne rozhodnúť. Podľa odbornej právnickej literatúry a ustálenej\nrozhodovacej praxe ústavného súdu sa nemôže krajský súd odkloniť od § 390 CSP. Dokonca\ntak nemôže učiniť ani v prípade, že by prvoinštančné konanie trpelo takými procesnými vadami,\nktoré by inak odôvodňovali zrušenie prvoinštančného rozhodnutia a vrátenie veci. Vo vzťahu\nk meritu veci je absolútne irelevantné tvrdenie krajského súdu, že rozhodol v lehote 5 mesiacov\nod predloženia spisu, pretože svojím arbitrárnym postupom priebeh konania zásadným spôsobom\nspomalil. Tvrdenie o vybavení veci v 5-mesačnej lehote je zavádzajúce, pretože prvýkrát\nbol odvolací spis predložený krajskému súdu 14. apríla 2021, ktorý ho bez zjavného zákonného\ndôvodu vrátil prvoinštančnému súdu prípisom z 28. septembra 2021, čím konal bez opory v zákone\na spôsobil prieťahy v konaní, takže nerozhodol v 5-mesačnej lehote, ale v jednoročnej lehote.\n40. K vyjadreniu zúčastnenej osoby sťažovateľka 1 doplnila, že vo vzťahu k predmetu konania\npred ústavným súdom sú jej tvrdenia irelevantné a bolo potrebné ich uplatňovať\nv rámci prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku v konaní pred všeobecným súdom.\nIII.3.2. Replika sťažovateľky 2:\n41. K vyjadreniu krajského súdu sťažovateľka 2 oznámila, že v plnom rozsahu súhlasí\nso skutkovými tvrdeniami, s vyjadreniami a argumentáciou obsiahnutou vo vyjadrení sťažovateľky\n1 k podaniu krajského súdu, a preto ich nebude opätovne uvádzať.\n42. S poukazom na skutkové okolnosti veci (špecifikované vo vyjadrení) je zrejmé,\nže prvoinštančný súd konal v súlade so zákonom, resp. žiadnym spôsobom neporušil procesné\npredpisy, pretože plne rešpektoval právny názor a úlohy uložené mu v poradí prvým rozhodnutím\nodvolacieho súdu, a preto neobstojí tvrdenie krajského súdu, že nemohol rozhodnúť sám\n\n8\n\nv tomto štádiu konania aj preto, lebo nie sú splnené skutkové a právne dôvody na rozhodnutie\nodvolacieho súdu v merite veci.\n43. Okresný súd nepochybil, keďže obhliadka miesta samého bola nahradená vykonaným\nodborným znaleckým posudkom, v ktorom bolo obsiahnuté aj zodpovedanie otázky na zistenie\nprístupovej cesty účastníkov k domovým nehnuteľnostiam, ktoré užívajú žalovaní. Zároveň možno\nkonštatovať, že vzhľadom na predložený znalecký posudok je osobná obhliadka súdom, ktorý nemá\ntaké odborné znalosti ako znalec (ktorý už otázku prístupu posúdil), absolútne irelevantná\na nehospodárna.\n44. S poukazom na tvrdenie krajského súdu obsiahnuté v bode 18 napadnutého uznesenia,\nže krajský súd sa v odvolacom konaní nezaoberal odvolacími námietkami, ale napriek tomu zároveň\nzaviazal okresný súd tak, že „Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o žalobe\noboch žalobkýň, vysporiadať sa s návrhom zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 12.12.1988, č. k. 14Co 452/88-125, tohto uznesenia, vykonať vo veci dokazovanie\na v prípade potreby vykonať aj také dokazovanie, ktoré strany nenavrhli...“, zastáva sťažovateľka 2\nnázor, že zo strany krajského súdu ide o závažné porušenie procesných predpisov, porušenie zásady\nkontradiktórnosti, na ktorej je postavený Civilný sporový poriadok, a tiež porušenie procesnej\nrovnosti strán a rovnosti zbraní, pretože krajský súd nabáda prvoinštančný súd k tomu, aby sanoval\nnečinnosť žalovaných vlastnou aktívnou činnosťou.\n45. K vyjadreniu zúčastnenej osoby sťažovateľka 2 oznámila, že v plnom rozsahu súhlasí\nso skutkovými tvrdeniami, s vyjadreniami a argumentáciou obsiahnutou vo vyjadrení sťažovateľky\n1, v celom rozsahu sa k nim pripája. Navyše uviedla, že napriek skutočnosti, že vo svojom\nvyjadrení zúčastnená osoba opakovane dôrazne poukazuje na údajné závažné procesné pochybenia\nprvoinštančného súdu týkajúce sa „údajného“ porušenia práv\n, najmä z dôvodu\n„postavenia a absencie pani\nv danom konaní...“, sťažovateľka 2, ktorá je sestrou\na je s ňou v pravidelnom kontakte, môže týmto jednoznačne prehlásiť, že\npodľa jej vyjadrenia nemá záujem byť účastníčkou predmetného konania\na nie je ani informovaná o jeho priebehu.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n46. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateliek je tvrdenie, že došlo k porušeniu ich základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to namietaným uznesením krajského súdu,\nktorý napriek § 390 CSP už druhýkrát zrušil rozsudok okresného súdu v merite veci a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie, hoci podľa názoru sťažovateliek mal vo veci rozhodnúť sám.\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n47. Ústavný súd zdôrazňuje svoju všeobecne známu a ustálenú judikatúru, podľa ktorej do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie, pozn.)\npatrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,\n9\n\nktorá môže\nmať\nzáklad\nv\nplatnom\nprávnom\nporiadku\nSlovenskej\nrepubliky\nalebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná,\nplatná a účinná právna úprava (IV. ÚS 77/2002).\n48. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli\nsplnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,\nc) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované\ndôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie\nvo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.\n49. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie\nbolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\na b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.\n50. Ustanovenie § 390 CSP bolo zaradené do civilného procesného práva s cieľom zvýšenia\nrýchlosti a efektívnosti súdneho konania a v nadväznosti na základné zásady civilného sporového\nkonania. Jednou z nich je i zásada vyjadrená v čl. 17 CSP, podľa ktorej súd postupuje v konaní\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Účelom\n§ 390 CSP je zrýchlenie konania rozhodnutím v merite veci a skrátenie celkovej dĺžky súdneho\nkonania.\n51. Ustanovenie § 390 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť, aby sám rozhodol vo veci,\nak je naplnená hypotéza tejto normy, podľa ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo\nuž raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací\nsúd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie (I. ÚS 52/2020).\n52. Z napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým krajský súd rozhodoval o odvolaní žalovanej\n(zúčastnená osoba) proti rozsudku okresného súdu (v poradí druhému rozsudku v merite veci),\nje zrejmé, že krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „prvoinštančný súd pochybil,\nak nevyhotovil zvukový záznam alebo písomnú zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa\n3.11.2020, čím porušil ustanovenie § 219 ods. 4 C.s.p., podľa ktorého len čo súd vyhlási rozsudok,\nje ním viazaný. V tomto ustanovení je zakotvený princíp viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom.\nUvedené znamená, že pokiaľ súd verejne vyhlási rozsudok, tento jeho výrok ho už zaväzuje.\nAk by súd po vyhlásení rozsudku zistil, že rozhodol nesprávne, nemá možnosť rozhodnúť inak.\nZnenie výroku rozsudku uvedené v zápisnici z pojednávania, na ktorom sa vyhlasuje rozsudok\n(§ 99 C.s.p.). ako aj zaznamenané vo zvukovom zázname (§ 98 C.s.p.), musí byť v zásade totožné\nso znením výroku v písomnom vyhotovení rozsudku... Z dôvodu absencie písomnej zápisnice\no verejnom vyhlásení rozsudku alebo zvukového záznamu tak odvolací súd nemôže napadnutý\nrozsudok podrobiť odvolaciemu prieskumu z procesného hľadiska, ale ani z vecných a právnych\ndôvodov. Odvolací súd dodáva, že ak strana požiada súd o kópiu zápisnice, súd ju vydá\n10\n\nbezodkladne (§ 99 ods. 2 C.s.p.). Nie je v danej veci potom jasné akú kópiu zápisnice o verejnom\nvyhlásení rozsudku by prvoinštančný súd sporovej strane na jej vyžiadanie vydal, keď nevyhotovil\npísomnú zápisnicu a ani zvukový záznam o verejnom vyhlásení rozsudku. Odvolací súd\nešte poukazuje na to, že predmetný spor sa vedie na súde od roku 1987 (ide o tzv. reštančnú vec)\na jeho predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, z dôvodu\nktorého je vhodné a účelné spisovať o jednotlivých procesných úkonoch aj klasické písomné\nzápisnice.“.\n53. Ako už je v opise skutkových okolností prípadu bližšie uvedené, krajský súd rozhodoval\no odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie dvakrát. Po prvýkrát rozhodnutie súdu prvej\ninštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, teda možno konštatovať splnenie\nprvej z dvoch kumulatívnych podmienok § 390 CSP, a to podmienky podľa písm. a),\nt. j. rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ďalšie (v poradí druhé) rozhodnutie súdu prvej inštancie\nodvolací súd na základe odvolania žalovanej zrušil a vec vrátil okresnému súdu, teda bola splnená\ndruhá kumulatívna podmienka na aplikáciu § 390 CSP, t. j. že napadnutým rozhodnutím o odvolaní\n(v poradí druhým) krajský súd konal a rozhodoval o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie.\n54. Ústavný súd sa nemôže stotožniť s argumentáciou porušovateľa v jeho vyjadrení\nani argumentáciou zúčastnenej osoby, že v okolnostiach tohto prípadu nebolo možné aplikovať\n§ 390 CSP z dôvodu procesných pochybení okresného súdu spočívajúcich v nesplnení povinnosti\nvyhotoviť zápisnicu z vyhlásenia rozsudku okresného súdu pre nemožnosť porovnania vyhláseného\nznenia rozsudku s jeho písomným vyhotovením. Ústavný súd konštatuje, že v danej veci nedošlo\nk znemožneniu účasti na verejnom vyhlásení rozsudku okresného súdu, teda na verejnom\noboznamovaní prítomných súdom o tom, ako a z akých dôvodov súd rozhodol. Okresný súd riadne\n(oboznámením o čase a mieste pojednávania) vytvoril sporovým stranám procesnú možnosť\nkontroly, či výrok verejne vyhláseného rozsudku nebol prípadne dodatočne zmenený,\nktorú však ani jedna zo strán nevyužila, keďže z úradného záznamu z 3. novembra 2020 vyplýva,\nže k vyhláseniu rozsudku okresného súdu došlo bez prítomnosti strán sporu, ako aj ich právnych\nzástupcov. Formálne vyhotovenie zápisnice o vyhlásení rozsudku (nie je vylúčená\nani jej chybovosť, pozn.), na ktorej trvá odvolací súd, podľa názoru ústavného súdu neumožňuje\nkontrolu vyhláseného rozhodnutia s jeho písomným vyhotovením zo strany sporových strán\nani verejnosti za situácie, že na tomto úkone súdu neboli prítomní. Zároveň (a to platí primárne)\npotreba spísania zápisnice bola v tejto situácii vecou uváženia okresného súdu a vzhľadom\nna okolnosti vyhlasovania rozsudku bez prítomnosti strán nemožno jeho negatívny záver relevantne\nspochybniť. Naopak, nemožno odobriť ako zákonne a ústavne súladný postup vrátenia spisu\nokresnému súdu krajským súdom pred jeho rozhodovaním v odvolacom konaní na dodatočné\nspísanie zápisnice, ktorá by v takom prípade nezodpovedala reáliám konania, pretože by išlo\no postup zodpovedajúci antedatovaniu. Zvukový záznam z vyhlásenia rozsudku nebol okresný súd\nv súlade s § 98 ods. 1 CSP povinný vyhotoviť.\n55. Existencia zvukového záznamu z konaných pojednávaní v zásade umožňuje riešiť pochybnosti\nalebo prieskumný podklad odvolacieho súdu. Vecne (bez ohľadu na absenciu povinnosti okresného\nsúdu vyhotoviť záznam alebo zápisnicu) je teda relevantná len zvukovým záznamom neoveriteľná\npochybnosť krajského súdu v tom smere, že nie je možné porovnať vyhlásenie rozsudku\n11\n\ns jeho písomným vyhotovením. K reálnosti takej úvahy treba podotknúť, že písomné vyhotovenie\nrozsudku okresného súdu nebolo spochybnené ani jednou zo strán sporu. Nad tento rámec ústavný\nsúd dodáva, že nevidí dôvod ani na iné spochybnenie postupu okresného súdu, ktorý by mal mať\nv uvedenej alternatíve (iné písomné vyhotovenie rozsudku oproti jeho vyhláseniu) manipulačnú\npovahu. Písomne vyhotovený rozsudok je verejnou listinou a princíp vyjadrený v § 205 CSP\nsa sprostredkovane použije aj na postup súdu (iného orgánu verejnej moci) pri výkone\njeho právomoci (tu pri vyhlasovaní a písomnom vyhotovení rozsudku), pokiaľ nemožno\nhodnoverne pomenovať (v tomto prípade krajským súdom) skutočnosť, ktorá preukazuje opak.\nNie je teda prípustné založiť pochybnosť na prezumpcii nestatočnosti dotknutého orgánu vyvodenej\nako abstraktný predpoklad.\n56. V tejto súvislosti zároveň ústavný súd tiež konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom uznesení\naplikáciou § 390 CSP zaoberal a uviedol, že „vzhľadom na tak závažné vyššie uvedené nedostatky\nv postupe súdu prvej inštancie, ktoré odvolací súd nemôže odstrániť, nie je možné aby vo veci sám\nrozhodol. Vzhľadom k uvedenému za daného stavu by odvolací súd rozhodnutím vo veci nahrádzal\nprvoinštančné rozhodnutie, čim by bolo stranám sporu odopreté právo namietať správnosť\nskutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde. Posúdenie podstaty veci v rámci\ndvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.\nZ uvedeného dôvodu odvolací súd nepostupoval v zmysle § 390 písm. a/ C.s.p. a vo veci nerozhodol\nsám aj napriek tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie už bolo raz odvolacím súdom zrušené\na vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“.\n57. Uvedené úvahy krajského súdu vzhľadom na odôvodnenie vyplývajúce z napadnutého\nuznesenia krajského súdu (bod 18), v ktorom konštatoval, že sa nezaoberal odvolacími námietkami\nžalovanej 1, len všeobecne uložil okresnému súdu postupovať v intenciách prvého zrušujúceho\nuznesenia odvolacieho súdu, vykonať vo veci dokazovanie, riadne zistiť skutkový stav, dôkazy\nvyhodnotiť a vyvodiť z nich odôvodnené závery, sú značne oslabené.\n58. Ústavnému súdu je zrejmý záujem predovšetkým odvolacích súdov na vyhotovovaní zápisníc\nz procesných úkonov, ktoré im umožňujú prehľadnejšiu a rýchlejšiu orientáciu v spise. Nová právna\núprava v zmysle Civilného sporového poriadku, ako to napokon aj krajský súd v napadnutom\nrozhodnutí uviedol, však vychádza zo zásady preferencie zaznamenávania procesných úkonov súdu\ntechnickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku a len subsidiárne, t. j. ak to súd\npovažuje za vhodné a účelné, je ponechaná možnosť vyhotovenia klasickej písomnej zápisnice.\nVyhotovenie klasickej zápisnice o procesnom úkone závisí od úvahy súdu, pričom súd zhodnotí\nkritérium procesnej ekonómie vhodnosti a účelnosti. Ak by však išlo o procesný úkon, pri ktorom\nnie je prítomná žiadna strana sporu a súd ani nevykonáva dokazovanie, nie je povinný vyhotoviť\nani zvukový záznam. Tak to bude napríklad pri verejnom vyhlásení rozsudku podľa\n§ 219 ods. 3 CSP, ak sa vyhlásenia rozsudku nezúčastní žiadna strana. Pokiaľ krajský súd\npoukazuje na § 52a vyhlášky, podľa ktorej ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia\npojednávania, o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica, ústavný súd konštatuje,\nže predmetná vyhláška je podzákonným právnym predpisom a pokiaľ okresný súd v súlade\nso zásadou hospodárnosti konania, poukazujúc na § 99 CSP, nevyhotovil zápisnicu o vyhlásení\nrozsudku a v zmysle § 98 ods. 1 CSP nevyhotovil o tomto procesnom úkone ani zvukový záznam,\npričom samotné vyhlásenie rozsudku zachytil len prostredníctvom úradného záznamu, ide o ústavne\nudržateľný postup. Nemožno však oproti argumentácii krajského súdu nedodať, že v tomto prípade\n12\n\nnešlo o postup pri vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods. 2 CSP),\nkeďže pojednávanie sa konalo a bolo aj zvukovo zaznamenané, keď rozsudok nemusí\nbyť vyhlásený hneď po jeho skončení, pokiaľ súd použije postup podľa § 219 ods. 2 druhej a tretej\nvety CSP.\n59. Ústavný súd už judikoval, že z dikcie § 390 CSP vyplýva, že toto ustanovenie je formulované\nkategoricky a v ňom uloženú povinnosť ukladá odvolaciemu súdu splniť vždy, ak sú naplnené\npredpoklady obsiahnuté v tomto rozhodnutí. Aj odvolací súd je povinný konať iba na základe\nústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z hľadiska systematiky\nCivilného sporového poriadku ide o ustanovenie špeciálne vo vzťahu k ustanoveniam upravujúcim\niné spôsoby rozhodovania o podanom odvolaní (vrátane § 389 CSP). Ako aj zo skoršej\nrozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, pri splnení predpokladov na aplikáciu § 390 CSP\nje daná zákonná povinnosť odvolacieho súdu postupovať dôsledne podľa tohto ustanovenia\nbez možnosti akýchkoľvek úvah od tohto ustanovenia sa odkloniť (I. ÚS 227/2018,\nII. ÚS 531/2018).\n60. Ústavný súd už taktiež vyslovil, že opomenutie príkazu vyplývajúceho z § 390 CSP,\naby odvolací súd sám vo veci rozhodol, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia tohto opomenutia\nkrajským súdom, zakladá danosť takého procesného excesu zrušujúcim uznesením odvolacieho\nsúdu, v príčinnej súvislosti s ktorým dochádza k porušeniu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. I. ÚS 570/2017). V posudzovanej veci bol kritický postup síce\nkrajským súdom odôvodnený, ako však z obsahu predchádzajúcich bodov vyplýva, jeho\nodôvodnenie z hľadiska ústavnej udržateľnosti neobstojí. Kategoricky zákonom nastavené procesné\nparametre nemôže vyvážiť okolnosť, že postup bez možnosti kasácie je pre odvolací súd\nnepochybne zložitejší.\n61. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom\nsúdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť. Ústavný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu, ktorým odvolací súd odmietol aplikovať § 390 CSP, čím rezignoval na meritórny\nprieskum rozsudku okresného súdu, odvolávajúc sa na procesné pochybenia súdu prvej inštancie,\ndošlo k porušeniu práva sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n62. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateliek na zrušenie napadnutého rozhodnutia\na vrátenie veci krajskému súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné,\naby tomuto návrhu vyhovel (výrok 3). Ide o jednu z výnimiek oproti bežnému postupu ústavného\nsúdu, ktorý kasačné rozhodnutia vyvolávajúce stav právoplatne neskončeného konania okrem\nvýnimočných prípadov nezrušuje. V tomto prípade je však ústavná neudržateľnosť ďalšieho\npostupu a rozhodovania súdov nezvratná, keďže meritórne mal rozhodnúť odvolací súd, a tým vec\nprávoplatne skončiť. Krajský súd je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) viazaný právnymi názormi\nústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\n\n13\n\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n63. Sťažovateľky v súvislosti s napadnutým rozhodnutím krajského súdu, ktorý neaplikoval\n§ 390 CSP a vec meritórne sám nerozhodol, namietajú aj porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nsvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n64. V odôvodnení svojich ústavných sťažností sťažovateľky argumentovali najmä skutočnosťou,\nže konanie nie je meritórne ukončené ani po 35 rokoch a krajský súd svojím arbitrárnym\nrozhodnutím čakanie na právoplatné skončenie dotknutého súdneho konania zmaril. V petite\nsvojich ústavných sťažností však ako porušovateľa svojich práv označili len krajský súd,\nktorý rozhodoval vo veci ako súd odvolací a vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým v poradí druhý\nmeritórny rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na opätovné konanie. Vzhľadom\nna viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania preto ústavný súd v súvislosti\nso sťažovateľkami namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov posudzoval len postup krajského súdu v odvolacom konaní.\n65. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu\npodľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania a spôsobu,\nakým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97).\n66. Predmetom súdneho sporu bola žaloba sťažovateliek o vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva. V okolnostiach veci nie je kritérium skutkovej alebo právnej zložitosti veci\nvýznamné vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu z procesných\ndôvodov bez meritórneho preskúmavania. Ústavný súd tiež nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli\ntaké zásadné, aby ich v súvislosti s dĺžkou odvolacieho konania bolo potrebné pripísať na ťarchu\nsprávania sťažovateliek.\n67. Z hľadiska hodnotenia postupu krajského súdu z predloženého spisu okresného súdu vyplýva,\nže predmetný spis bol predložený krajskému súdu prvýkrát 14. apríla 2021 na rozhodnutie\no odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku okresného súdu, ktorý vrátil spis prípisom\nz 23. septembra 2021 súdu prvej inštancie ako predčasne predložený z dôvodu, že spis na súde prvej\ninštancie je vedený aj v písomnej forme, avšak z neho nevyplýva, že by zápisnice o pojednávaní\nkonanom 8. októbra 2020 a o verejnom vyhlásení rozsudku 3. novembra 2020 boli aj v písomnej\nforme vyhotovené. Uložil súdu prvej inštancie vypracovať v písomnej forme (v podrobnom znení)\nobe zápisnice. Tiež uviedol, že v elektronickom súdnom spise sa zvukový záznam z verejného\nvyhlásenia rozsudku nenachádza, a tak nie je možné porovnať vyhlásenie rozsudku s jeho\npísomným vyhotovením, a preto krajský súd nariadil okresnému súdu po vykonaní uvedených\núkonov opätovne predložiť vec na rozhodnutie o odvolaní. Súd prvej inštancie 25. októbra 2021\nopätovne predložil spis odvolaciemu súdu s prípisom, v ktorom uviedol, že z § 99 ods. 1 CSP\nnevyplýva povinnosť vyhotovovať zápisnicu z pojednávania, zápisnica o procesných úkonoch\nsa spisuje vtedy, ak to súd považuje za vhodné a účelné. Z rovnakého dôvodu sa v spise nenachádza\nani zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku, pričom zvukový záznam z vyhlásenia vyhotovený\nnebol, pretože súd nekonal so stranou, na verejnom vyhlásení rozsudku nebola prítomná žiadna\n\n14\n\nstrana sporu a súd nevykonával dokazovanie (§ 98 ods. 1 CSP). Krajský súd, konštatujúc nesplnenie\nuložených povinností, rozhodol kasačným uznesením z 31. marca 2022.\n68. Z priebehu napadnutého konania je zrejmé, že k prvému zrušujúcemu rozhodnutiu krajského\nsúdu došlo ešte za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a to v roku 1988. Naproti\ntomu v poradí druhé rozhodnutie krajského súdu, ktorým zrušil druhý rozsudok okresného súdu,\nbolo už vydané za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý bol v čase rozhodovania\no odvolaní záväzný pre postup krajského súdu. Vzhľadom na okamžitú aplikabilitu Civilného\nsporového poriadku a okolnosti posudzovanej veci už podľa názoru ústavného súdu nebolo možné\nopätovné zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie krajským súdom.\n69. Krajský súd vo svojom vyjadrení uviedol, že v oboch aktuálnych odvolacích konaniach\nv právnej veci sťažovateliek rozhodol v lehote kratšej ako 5 mesiacov. Ústavný súd súhlasí\ns tým, že tieto lehoty (spolu predstavujúce 1 rok od prvého predloženia veci odvolaciemu súdu\nna odvolacie konanie) pri rozhodovaní krajského súdu v okolnostiach tejto veci nemožno\npovažovať za neprimerané. Avšak ústavný súd musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu ovplyvnilo celkovú dĺžku konania, ktorá je sama osebe neprimeraná. Krajský súd\nnepostupoval v súlade s § 390 CSP napriek jeho výslovnému zneniu, ktoré nepripúšťa vo veci inú\nmožnosť ako povinnosť krajského súdu, aby sám vo veci rozhodol, napadnutým uznesením\nrozsudok okresného súdu opätovne zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie\na rozhodnutie. Ústavný súd konštatuje, že v dôsledku uvedeného postupu krajského súdu nebol\ndosiahnutý účel zakotvený v § 390 CSP, ktorým je zrýchlenie konania rozhodnutím v merite veci,\nale, naopak, priebeh konania pri rozhodovaní vo veci samej sa opätovne spomalil.\n70. Ústavný súd k vyjadreniu zúčastnenej osoby považuje za potrebné dodať, že jej skutkové\ntvrdenia a právne posúdenie mohli byť predmetom posúdenia v konaní pred všeobecnými súdmi.\n71. Ústavný súd preto dospel k záveru, že postup krajského súdu, ktorý nerešpektoval § 390 ods. 2\nCSP, jednoznačne nepriaznivo ovplyvnil dĺžku napadnutého konania (m. m. III. ÚS 5/2018,\nI. ÚS 227/2018, IV. ÚS 587/2018, II. ÚS 3/2022, I. ÚS 548/2020, II. ÚS 348/2019, I. ÚS 52/2020).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom krajského súdu v odvolacom konaní\ndošlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 2 výroku nálezu).\nV.\nRozhodnutie o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n72. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie\n(podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľky v ústavných sťažnostiach žiadali\npriznať finančné zadosťučinenie v sume 35 000 eur pre každú z nich, poukazujúc na celkovú dĺžku\nsúdneho konania, ktoré v prevažnej miere prebiehalo pred okresným súdom. Podľa názoru\nústavného súdu v danom prípade prichádzalo do úvahy aj priznanie finančného zadosťučinenia,\npri ktorého určení vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské\npráva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu, význam veci pre sťažovateľa a dĺžku konania. Vzhľadom\nna zistený stav posudzovaného konania a vzhľadom na to, že ústavný súd posudzoval len postup\n15\n\nkrajského súdu, ktorého ako jediného odporcu sťažovateľky v ústavnej sťažnosti označili,\na neposudzoval konanie ako celok, avšak, prihliadajúc na neprimeranosť celého dotknutého\nsúdneho konania, priznal každej zo sťažovateliek finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur\n(bod 4 výroku tohto nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateliek nevyhovel (bod 7 výroku\ntohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n73. Ústavný súd priznal sťažovateľke 1, ako aj sťažovateľke 2 (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde) nárok na náhradu trov konania v sume 616,38 eur (body 5 a 6 výroku tohto nálezu).\n74. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateliek (každá z nich samostatne zastúpená\nodlišnou právnou zástupkyňou) ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2022 je v sume 193,83 eur a hodnota režijného paušálu je v sume 11,63 eur.\nKaždej zo sťažovateliek vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému\nsúdu a vyjadrenie k stanovisku krajského súdu a zúčastnenej osoby), a to bez ohľadu na skutočnosť,\nže obe sťažovateľky sa vyjadrili k stanovisku krajského súdu a zúčastnenej osoby samostatnými\npodaniami, čo nebolo nevyhnutné ani potrebné.\n75. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnych\nzástupkýň sťažovateliek (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označených\nv záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nVII.\nObiter dictum\n76. Ústavný súd dodáva, že nepochybuje o interpretačnom smerovaní krajského súdu k zákonnému\na spravodlivému rozhodnutiu v dotknutej veci, teda o absencii svojvôle pri jeho rozhodovaní\nnapriek zistenej chybe s atribútmi ústavnej neudržateľnosti. Rovnako si ústavný súd uvedomuje\nkoncepčné a praktické komplikácie, ktoré úprava § 390 CSP môže spôsobiť napriek jej účelu\nzameranému na právoplatné rozhodovanie súdov v časovo únosnom horizonte. Vzhľadom\nna kogentný charakter dotknutej procesnej úpravy a ďalšie okolnosti uvedené v bode 59\ntohto odôvodnenia je však pri konfrontácii s tomu zodpovedajúcimi argumentmi ústavnej sťažnosti\nnevyhnutné trvať na zákonodarcom nastolenom riešení postupu odvolacieho súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2022\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "súd-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "konanie-sporové", "arbitrárnosť", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/117/2021", "guid": "ab7de158-d170-4eec-ae2b-267a460754d2:92f531eb-0c13-4b62-a1eb-ae1791cd898e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5af1d2b3-2bf3-42db-a9f0-d2dc78a5a0bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.3.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/2022 z 27. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.3.2022.2"}, {"guid": "ussr:ebde52ed-58d7-47e4-b0fd-06da73eed22a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.548.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 548/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2020 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.548.2020.1"}, {"guid": "ussr:bc5c4b50-13b7-4eac-b1b0-db4de86c0020", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.587.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 587/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 587/2018 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.587.2018.1"}, {"guid": "ussr:6e52fccf-a773-4958-be0d-255acff3c32e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.531.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 531/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 531/2018 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.531.2018.2"}, {"guid": "ussr:008e6650-daa5-46f5-9757-e9eec4a22b54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.570.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 570/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 570/2017 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.570.2017.1"}, {"guid": "ussr:babcf7bf-c2a0-4abb-8e95-32d5b25696e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2"}, {"guid": "ussr:b0fdb322-b60d-4577-8a82-e52a8895f081", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 5/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.5.2018.1"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ab7de158-d170-4eec-ae2b-267a460754d2:92f531eb-0c13-4b62-a1eb-ae1791cd898e", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/117/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/117/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ab7de158-d170-4eec-ae2b-267a460754d2:92f531eb-0c13-4b62-a1eb-ae1791cd898e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1a748a7e-1df7-4140-a1c0-96bd039ff796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.575.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 575/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 575/2025 z 16. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.575.2025.1"}, {"guid": "ussr:6214a14e-5126-4f3e-8837-67ea1f95fb62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.358.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 358/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.358.2026.2"}, {"guid": "ussr:b5186a61-7f5a-492d-abb1-25bf81fe8a7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.192.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/2026 z 31. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.192.2026.1"}, {"guid": "ussr:6f39b48c-2dba-45d5-8ec6-62d084e23894", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.119.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.119.2026.1"}, {"guid": "ussr:ee8e7396-a806-46bb-8d1e-b211daef9355", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.46.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 46/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 46/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.46.2026.1"}, {"guid": "ussr:f4c8c220-b98c-4183-98cc-fa941625049e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.497.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 497/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 497/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.497.2025.2"}, {"guid": "ussr:41e58730-9752-4a47-a6c5-ef4e060eae53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.606.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 606/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 606/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.606.2025.1"}, {"guid": "ussr:0c099fd6-26cc-4611-8324-618812715045", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.619.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 619/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 619/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.619.2025.1"}, {"guid": "ussr:2260a3f3-90ae-426a-bffc-97feb0508412", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.391.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 391/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 391/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.391.2025.2"}, {"guid": "ussr:f9a8f7e5-02ff-4c5b-ad41-b1df40005db5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.382.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.382.2025.1"}, {"guid": "ussr:922da313-8491-421c-8ae6-27ad6eb61164", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.77.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/2025 z 25. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.77.2025.1"}, {"guid": "ussr:cf34e052-e610-4fac-be2e-d15ef18833bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.211.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 211/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 211/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.211.2023.1"}, {"guid": "ussr:92ca559b-cf94-4bcb-8f5b-3af1f07c5255", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.439.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 439/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 439/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.439.2024.2"}, {"guid": "ussr:f5515942-1949-42b1-8148-c76d8b9ac589", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.545.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 545/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 545/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.545.2024.1"}, {"guid": "ussr:a0faaf1e-8dc6-44d6-aaa8-0742915762c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.211.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 211/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 211/2023 z 5. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.211.2023.1"}, {"guid": "ussr:988a4f2d-7f32-4831-9109-9b2655e1891a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.185.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 185/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 185/2023 z 23. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.185.2023.1"}, {"guid": "ussr:a2de1d1d-9fb5-4a82-a28c-712140359fbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLs.US.35.2022.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 35/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 35/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLs.US.35.2022.1"}, {"guid": "04481f13-58e0-41fe-9c2f-0e34e52663ec:8f6bc3b1-68da-4f5e-b081-7848595ea0b4", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200011.4", "spisova_znacka": "KE-6S/2/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/2/2022 z 30. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200011.4"}, {"guid": "8a5be3d2-1934-42f5-bbc1-6747cb60677b:b99c8252-3bc1-45fc-adcf-a9414e376143", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4418201626.4", "spisova_znacka": "25Co/53/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/53/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4418201626.4"}, {"guid": "bc6556ca-55f5-4ebd-b136-fd80b659b7a6:2fdd806f-cc3d-419b-a129-0479b94cd70c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1387899124.5", "spisova_znacka": "15Co/134/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/134/2024 z 4. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-06-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1387899124.5"}, {"guid": "0c79f397-6e1b-4c92-ac39-097f768d3d26:99e1c288-2ae1-4bb6-86ec-26e249144312", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7124216938.1", "spisova_znacka": "2Co/133/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/133/2024 z 7. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-01-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7124216938.1"}, {"guid": "4bab187e-a777-44e0-9123-93469603543a:40293944-e708-4a66-9111-8ef1892e7022", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:6119261278.6", "spisova_znacka": "B2-18C/53/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-18C/53/2019 z 5. 12. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:6119261278.6"}]}