{"guid": "ussr:3663083c-035f-44c9-9ebb-fdfd1273759d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.310.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 310/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 310/2022 z 25. 10. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 310/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.310.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2022-10-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3663083c-035f-44c9-9ebb-fdfd1273759d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.310.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.310.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.310.2022.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 310/2022-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov\nLibora Duľu (sudca spravodajca) a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, advokátska\nkancelária, Jesenná 8, Prešov, proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 12 C 276/2014-639\nzo 7. februára 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 12 C 276/2014-639 zo 7. februára 2022 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 12 C 276/2014-639 zo 7. februára 2022 z r u š u j e\nvo výroku o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 12 C 276/2014-556\nzo 7. júla 2021 v častiach, ktorými bol sťažovateľ\nzaviazaný nahradiť\nžalovanému 1\na žalovanej 2\nspoločne a nerozdielne trovy\nprvoinštančného konania vo výške 1 425,65 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 215,89 eur\nna účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ako aj žalovanému 5\na žalovanej 6\nspoločne a nerozdielne trovy\nprvoinštančného konania vo výške 1 318,92 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 195,22 eur\nna účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia, a v rozsahu zrušenia vec\nv r a c i a Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.\n3. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa žalovanej 3\nústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\na žalovaného 4\n\n4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi\nv sume 738,47 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi\nod právoplatnosti nálezu.\n\ndo\n\ntrovy konania\ndvoch mesiacov\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou z 25. apríla 2022 doručenou ústavnému súdu elektronicky\ntoho istého dňa domáha vyslovenia porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 12 C 276/2014-639\nzo 7. februára 2022. Ďalej žiada, aby bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená\nna ďalšie konanie. Domáha sa napokon náhrady trov konania vrátane dane z pridanej hodnoty,\na to na účet právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených listinných dôkazov vyplýva nasledujúci skutkový stav:\n3. Sťažovateľ sa ako žalobca v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 276/2014\ndomáhal náhrady za obmedzovanie vlastníckeho práva stavbou bytového domu, a to proti\nžalovanému 1\n(ďalej aj „žalovaný 1“), žalovanej 2\n(ďalej\naj „žalovaná 2“), pôvodne žalovanému\n, ktorý zomrel a ktorého právnou\nnástupkyňou sa stala žalovaná 3\n, rodená\n(ďalej aj „žalovaná 3“),\nžalovanému 4\n(ďalej aj „žalovaný 4“), žalovanému 5\n(ďalej aj „žalovaný 5“) a žalovanej 6\n(ďalej aj „žalovaná 6“,\nspolu ďalej aj „žalovaní“). Od žalovaného 1 a žalovanej 2 požadoval spoločne a nerozdielne sumu\n1 726,26 eur s príslušenstvom, od žalovanej 3 požadoval sumu 1 726,26 eur s príslušenstvom,\nod žalovaného 4 požadoval sumu 1 726,26 eur s príslušenstvom a od žalovaného 5 a žalovanej 6\npožadoval spoločne a nerozdielne sumu 1 768,85 eur s príslušenstvom.\n4. Rozsudkom okresného súdu č. k. 12 C 51/2009-15 z 11. októbra 2011 (v poradí druhým\nrozsudkom) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 5 Co 133/2011-271 z 23. augusta 2012 bola žaloba sťažovateľa v celom rozsahu\nzamietnutá. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nč. k. 6 Cdo 230/2013-412 z 20. júna 2014 boli rozsudky krajského súdu a okresného súdu zrušené\na vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Ďalším rozsudkom okresného súdu\n(pravdepodobne č. k. 12 C 276/2014-95 z 2. decembra 2014, pozn.) v spojení s rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 23 Co 12/2015 z 27. apríla 2017 bol rozsudok okresného súdu potvrdený\ns výnimkou výroku o trovách konania.\n5.1. Následným uznesením okresného súdu č. k. 12 C 276/2014-338 zo 14. novembra 2017 bolo\nrozhodnuté, že žalovaný 1 a žalovaná 2 majú spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania\na náhradu trov odvolacieho konania proti sťažovateľovi v rozsahu 100 %, žalovaná 3 má nárok\nna náhradu konania a náhradu trov odvolacieho konania proti sťažovateľovi v rozsahu 100 %,\nžalovaný 4 má nárok na náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania\nproti sťažovateľovi v rozsahu 100 % a napokon žalovaný 5 a žalovaná 6 majú spoločne\na nerozdielne nárok na náhradu trov konania a na náhradu trov odvolacieho konania\nproti sťažovateľovi v rozsahu 100 %.\n\n2\n\n5.2. Podľa konštatovania okresného súdu krajský súd vo svojom rozsudku č. k. 23 Co 12/2015\nz 27. apríla 2017, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 276/2014-95\nz 2. decembra 2014 a zároveň zrušil výrok o trovách konania, nesúhlasil s konštatovaním okresného\nsúdu, podľa ktorého žalovaní boli v postavení samostatných spoločníkov, a to preto,\nlebo sťažovateľ požadoval, aby žalovaní plnili spoločne a nerozdielne. Znamená to podľa krajského\nsúdu, že išlo o dvojice žalovaných, ktoré treba považovať za nerozlučné procesné spoločenstvo,\npri ktorom úkony jedného zo spoločníkov platia aj pre ostatných spoločníkov. Vo vzťahu\nk tým žalovaným, od ktorých sa požaduje určitá suma spoločne a nerozdielne, sa rozhoduje\nv jednom výroku, ktorý vyznieva proti týmto žalovaným nerozlučným spoločníkom rovnako\npriaznivo alebo nepriaznivo. Tento hmotnoprávny nárok neumožňuje, aby bol prerokovaný\na rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, a preto z hľadiska účinkov právnej služby\nrealizovanej právnym zástupcom žalovaných je potrebné dôsledne sa zaoberať otázkou,\nči a ktorí žalovaní vystupovali v nerozlučnom procesnom spoločenstve, v ktorého prípade právny\nzástupca (advokát) vykonal určitý úkon v mene týchto žalovaných stále iba ako jeden úkon,\na nie ako úkon spoločný.\n6. Uznesením najvyššieho súdu č. k. 6 Cdo 24/2018 z 30. októbra 2019 bolo odmietnuté dovolanie\nsťažovateľa proti poslednému rozsudku krajského súdu č. k. 23 Co 12/2015 z 27. apríla 2017.\n7.1. Uznesením vyššej súdnej úradníčky okresného súdu č. k. 12 C 276/2014-556 zo 7. júla 2021\nbolo rozhodnuté, že sťažovateľ je povinný nahradiť žalovanému 1 a žalovanej 2 spoločne\na nerozdielne prvoinštančné trovy konania vo výške 1 425,65 eur a trovy odvolacieho konania\nvo výške 215,89 eur, žalovanej 3 prvoinštančné trovy konania vo výške 659,46 eur a trovy\nodvolacieho konania vo výške 97,61 eur, žalovanému 4 prvoinštančné trovy konania vo výške\n659,46 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 97,61 eur a napokon žalovanému 5 a žalovanej 6\nspoločne a nerozdielne prvoinštančné trovy konania vo výške 1 318,92 eur a trovy odvolacieho\nkonania vo výške 195,22 eur. Sťažovateľ bol ďalej povinný nahradiť všetkým žalovaným spoločne\na nerozdielne trovy dovolacieho konania vo výške 303,43 eur.\n7.2. Podľa konštatovania okresného súdu v prípade všetkých žalovaných bola priznaná odmena\nza tie isté úkony právnych služieb (celkom 12), z toho 5 úkonov bolo vykonaných do 1. júna 2010\n(pri ktorých sa výška odmeny znížila o 20 %) a zvyšných 7 úkonov od 1. júna 2010 (pri ktorých\nsa výška odmeny znížila o 50 %). Ďalej boli priznané režijné paušály ku každému z úkonov,\navšak iba vo výške za jedného žalovaného. Napokon sa priznala aj daň z pridanej hodnoty.\n8.1. Zo sťažnosti z 9. augusta 2021 podanej sťažovateľom proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky\nokresného súdu č. k. 12 C 276/2014-556 zo 7. júla 2021 vyplýva jednak, že výšku náhrady trov\nkonania nemožno vzhľadom na predmet sporu a úkony, ktoré bolo zo strany právneho zástupcu\nžalovaných potrebné vynaložiť na obranu práv žalovaných, považovať za adekvátnu, ďalej\nv už uvedenej súvislosti pri vyčíslení náhrady trov konania nebola riadne posúdená účelnosť\nvšetkých vynaložených trov konania a napokon sa nevzalo na zreteľ, že žalovaní vo veci\nvystupovali v nerozlučnom procesnom spoločenstve, v dôsledku čoho úkon právnej služby\nvykonaný advokátom v mene žalovaných bolo potrebné považovať za jeden úkon, a nie za úkon\nspoločný, a preto uznesenie vyššej súdnej úradníčky okresného súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n\n3\n\n8.2. Došlo k nesprávnej aplikácii § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „advokátska tarifa“), keďže bola priznaná každému\nzo žalovaných tarifná odmena za 12 úkonov právnej služby, pričom režijný paušál za 12 úkonov bol\npriznaný iba žalovanému 1 a žalovanej 2.\n8.3. Výrok o náhrade trov konania mal byť určený pre každého zo žalovaných zvlášť,\nnie teda spoločne pre dvoch či šiestich žalovaných, žalovaní vystupovali v nerozlučnom procesnom\nspoločenstve, a preto ak advokát vykonal úkon právnej služby v mene žalovaných, mal\nsa považovať za jeden úkon (nie teda za spoločný). Tarifná odmena za jeden úkon po pripočítaní\nrežijného paušálu sa mala vydeliť počtom žalovaných.\n8.4. Na strane žalovaných ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, v dôsledku čoho bez ohľadu\nna počet žalovaných bolo potrebné priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za jeden úkon\nprávnej služby vo výške tarifnej odmeny a jeden režijný paušál za každý úkon a výsledná suma\nsa mala vydeliť počtom žalovaných. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na uznesenie\nokresného súdu č. k. 9 C 30/2020-573 zo 7. mája 2021, v ktorom sa postupovalo práve takto.\n9. Z uznesenia okresného súdu č. k. 12 C 276/2014-639 zo 7. februára 2022 vyplýva, že ním bola\nako nedôvodná zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky\nokresného súdu č. k. 12 C 276/2014-556 zo 7. júla 2021.\n10.1. Podľa názoru okresného súdu námietka sťažovateľa, podľa ktorej výrok o náhrade trov\nkonania má byť určený pre každého zo žalovaných zvlášť, a nie spoločne pre dvoch či šiestich\nžalovaných, treba uviesť, že námietka smeruje v podstate proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 12 C 276/2014-338 zo 14. novembra 2017, ktorým bolo stanovené spoločné a nerozdielne\nprávo žalovaného 1 a žalovanej 2, ako aj žalovaného 5 a žalovanej 6 proti sťažovateľovi na náhradu\ntrov konania, pričom sťažovateľ proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nepodal (ide teda\no právoplatné uznesenie).\n10.2. K námietke sťažovateľa, podľa ktorej priznanie tarifnej odmeny jednotlivým žalovaným\nje bez akéhokoľvek odôvodnenia, treba uviesť, že vyššia súdna úradníčka okresného súdu\nvyčerpávajúco poukázala na všetky zákonné ustanovenia, ustálenú judikatúru a jednotlivé výpočty,\nna základe ktorých rozhodla o výške trov konania, pričom samostatne posúdila jednotlivé úkony\nprávneho zástupcu žalovaných, ale aj to, či ich obsahom boli skutočnosti významné pre konanie\nvo veci samej. Uznesenie vyššej súdnej úradníčky okresného súdu je preto dostatočne odôvodnené.\nPri priznaní režijného paušálu treba vychádzať z rozhodnutia najvyššieho súdu č. k. 5 Sžo 205/2010\nz 31. augusta 2010, podľa ktorého režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 advokátskej tarify patrí\nza jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje.\n10.3. V súvislosti s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého vyššia súdna úradníčka okresného súdu\nneposúdila účelnosť trov konania, treba uviesť, že účelnosť vynaložených trov konania\nsa posudzuje vždy ad hoc. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku požiadavka účelnosti\nje jednou zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za trovy\nkonania a aby mohli byť považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním\nalebo bránením práva. Každá jedna zložka výdavkov (teda aj každý úkon právnej služby,\nak je strana zastúpená advokátom) sa musí posudzovať samostatne. S poukazom na uvedené\n\n4\n\nje okresný súd toho názoru, že žalovaní nezneužili právo a nekonali ani v zrejmej snahe navýšiť\ntrovy konania protistrane. Všetky úkony právnej služby (ktoré boli zo strany sťažovateľa\nnamietané, ale zároveň nijako bližšie špecifikované) bolo preto potrebné považovať za preukázané,\núčelné a hospodárne.\n11. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 310/2022-15 zo 14. júna 2022 bola ústavná sťažnosť\npre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu\nč. k. 12 C 276/2014-639 zo 7. februára 2022 v častiach, ktorými bola zamietnutá sťažnosť podaná\nsťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu č. k. 12 C 276/2014-556 zo 7. júla 2021 o jeho\npovinnosti nahradiť žalovanému 1 a žalovanej 2 spoločne a nerozdielne trovy prvoinštančného\nkonania vo výške 1 425,65 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 215,89 eur,\nako aj žalovanému 5 a žalovanej 6 nahradiť spoločne a nerozdielne trovy prvoinštančného konania\nvo výške 1 318,92 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 195,22 eur, a to v súvislosti\ns námietkou, že uvedení žalovaní boli v postavení nerozlučného procesného spoločenstva, prijatá\nna ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti bola ústavná sťažnosť odmietnutá, a to sčasti ako neprípustná\na sčasti ako zjavne neopodstatnená. Ako neprípustnú vyhodnotil ústavný súd námietku, podľa ktorej\npri rozhodovaní o náhrade trov konania sa neprihliadlo na charakter právnym zástupcom\nžalovaných vykonaných úkonov právnych služieb a na ich náročnosť, a to preto, lebo úkony\nprávnych služieb, ktorých účelnosť sťažovateľ už v rámci riadneho opravného prostriedku\nuplatňoval, nijako bližšie nešpecifikoval, teda z materiálneho hľadiska vlastne možnosť účinnej\nobrany označených práv v konaní pred všeobecnými súdmi nevyužil. Ako zjavne neopodstatnenú\nvyhodnotil skutočnosť, podľa ktorej sťažovateľ síce napáda aj posledný výrok uznesenia okresného\nsúdu o jeho povinnosti nahradiť všetkým žalovaným spoločne a nerozdielne trovy dovolacieho\nkonania vo výške 303,43 eur, avšak konkrétna argumentácia uplatnená v ústavnej sťažnosti v ničom\nnesmeruje proti tomuto výroku.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n12. Označené práva sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru boli porušené v podstate z dvoch\npohľadov. Predovšetkým ide o nezohľadnenie skutočnosti, že žalovaný 1 a žalovaná 2,\nako aj žalovaný 5 a žalovaná 6 vystupovali v konaní v nerozlučnom procesnom spoločenstve.\nOkrem toho bez ohľadu na druh procesného spoločenstva sa nezohľadnilo, že advokát žalovaných\nvykonával spoločné úkony za viacero zastúpených osôb, pričom pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania sa neprihliadalo na charakter týchto úkonov a ich náročnosť (najmä z pohľadu, či obsahujú\nrovnakú alebo rôznu skutkovú a právnu argumentáciu u jednotlivých zastúpených osôb).\n13.1. V súvislosti s nezohľadnením nerozlučného procesného spoločenstva sťažovateľ namieta\nnesprávnu aplikáciu § 13 ods. 2 advokátskej tarify, podľa ktorej všetky úkony právnych služieb\n(s výnimkou prevzatia a prípravy zastúpenia) sa vykonali ako spoločné úkony v zmysle uvedeného\nustanovenia, lebo sa tým nevzala do úvahy skutočnosť, že žalovaní vystupovali v nerozlučnom\nprocesnom spoločenstve. Práve skutočnosť, že stranou sporu boli aj žalovaní v nerozlučnom\nprocesnom spoločenstve, sa zohľadnila pri zrušení pôvodného výroku o trovách konania krajským\nsúdom jeho rozsudkom č. k. 23 Co 12/2015 z 27. apríla 2017, čo však okresný súd absolútne\nignoroval.\n\n5\n\n13.2. Navyše z nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 339/2019-107 z 2. apríla 2020 vyplýva existencia\nrozličných prístupov všeobecných súdov k aplikácii § 13 ods. 2 advokátskej tarify (vrátane takého,\nktorý úkony právnej služby advokáta zastupujúceho viacerých klientov v nerozlučnom procesnom\nspoločenstve nepovažuje za spoločné úkony v zmysle uvedeného ustanovenia). Ústavný súd pritom\nodkázal aj na už spomínané rozhodnutie krajského súdu č. k. 23 Co 12/2015 z 27. apríla 2017.\nV zmysle uvedeného preto nie je (a ani nemôže byť) správny právny záver okresného súdu\no aplikácii § 13 ods. 2 advokátskej tarify na túto právnu vec. Podľa správneho výkladu bolo\npotrebné žalovanému 1 a žalovanej 2, ako aj žalovanému 5 a žalovanej 6 vystupujúcim\nv nerozlučnom procesnom spoločenstve „osobitne každému z nich priznať sumu náhrady trov\nprvoinštančného konania vo výške 549,55 EUR + DPH [tzn. 2 (za každého žalovaného)\nx 549,55 EUR], ale len raz – za akoby jediného žalovaného, a to z dôvodu, že ide o nerozlučné\nspoločenstvo (advokát urobil v ich mene len 1 úkon), pričom výška priznaných súm za jednotlivé\núkony právnych služieb bola zo strany VSÚ správna z dôvodu, že advokát vo veci zastupoval 2\na viac osôb podľa 13 (2) vyhlášky.“ (pozri bod 14 na s. 6 ústavnej sťažnosti). Uvedené sa rovnako\nvzťahuje aj „na odvolacie konanie, keď VSÚ nemal každému zo žalovaných priznať náhradu trov\nodvolacieho konania vo výške 80,34 EUR, pretože túto sumu mal priznať len raz, keďže advokát\nurobil v ich mene len 1 úkon. Vyššie načrtnutý postup sa úplne rovnako vzťahuje aj k žalovaným\nv 5. a 6. rade, ktorí taktiež vystupovali v nerozlučnom spoločenstve v konaní, v ktorom advokát\nzastupoval 2 a viac osôb, v dôsledku čoho je aplikovateľný § 13 (2) vyhlášky.“ (pozri body 15 a 16\nna s. 6 ústavnej sťažnosti).\n14. V súvislosti s namietaným neprihliadnutím na charakter vykonaných úkonov právnych služieb\na ich náročnosť sťažovateľ opätovne odkazuje na diametrálne odlišný prístup iného senátu\nokresného súdu, ktorý sa odzrkadlil v uznesení č. k. 9 C 30/2020 zo 7. mája 2021, ktorého právne\nnázory ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 67/2022 nepovažoval za protiústavné.\nIšlo o právny názor, podľa ktorého pri spoločnom úkone právnych služieb advokáta za viacero\nzastúpených osôb treba vždy prihliadať na charakter úkonu a jeho náročnosť, ako aj na predmet\nkonania, najmä z pohľadu, či obsahuje rovnakú alebo rôznu skutkovú a právnu argumentáciu\nu jednotlivých zastúpených osôb. Podstatné je tiež to, že pri všetkých úkonoch právnych služieb\nnedochádzalo k uvádzaniu rozdielnych námietok u jednotlivých zastúpených osôb. Napriek tomu\nvšak sťažovateľ nedostal relevantnú odpoveď odôvodňujúcu opačný právny názor, ktorý v jeho veci\nokresný súd vyslovil.\n15. V súvislosti s oboma svojimi zásadnými námietkami (pozri body 13 a 14) sťažovateľ kladie\ndôraz na rozsudok krajského súdu č. k. 23 Co 12/2015 z 27. apríla 2017, ale tiež na nezohľadnenie\ncharakteru úkonov právnych služieb, ich náročnosti či argumentačnej obsahovej stránky.\nIII.\nVyjadrenia okresného súdu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie podpredsedu okresného súdu č. k. 1 Spr0/817/2021 z 29. júna 2022 doručené\nústavnému súdu 7. júla 2022:\n16. Podpredseda okresného súdu predkladá vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti,\nna ktoré z hľadiska vecnej stránky odkazuje.\n\n6\n\nIII.2. Vyjadrenie zákonnej sudkyne okresného súdu č. k. 12 C 276/2014 z 28. júna 2022\nadresované predsedovi okresného súdu:\n17. V súvislosti s námietkou, podľa ktorej výrok o náhrade trov konania má byť určený pre každého\nzo žalovaných zvlášť, a nie spoločne pre dvoch či šiestich žalovaných, treba uviesť, že v podstate\nide o námietku proti nároku o náhradu trov konania, a nie proti ich výške. O nároku na náhradu trov\nkonania bolo pritom rozhodnuté už skorším právoplatným uznesením č. k. 12 C 276/2014-338\nzo 14. novembra 2017.\n18. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného odôvodnenia priznania odmeny jednotlivým žalovaným,\nje podstatné, že okresný súd vyčerpávajúco poukázal na všetky skutočnosti významné pre výpočet\ntrov konania, a to vrátane otázky účelnosti vynaložených trov.\nIII.3. Spoločné vyjadrenie zúčastnených osôb z 22. júla 2022 doručené ústavnému súdu\n25. júla 2022:\n19. Žalovaní ako zúčastnené osoby sú presvedčení, že okresný súd rozhodol o náhrade trov správne\na že preto nedošlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.\n20. V zmysle žaloby sťažovateľa išlo na strane žalovaných ako vlastníkov bytov o samostatné\nspoločenstvo, v ktorom sa rozhodovalo o samostatných právach a povinnostiach jednotlivých\nžalovaných (ako vlastníkov bytov), pričom každý jeden žalovaný (vlastník bytu) konal sám za seba,\nhoci bol zastúpený spoločným právnym zástupcom.\n21. Sťažovateľ požaduje zrušenie uznesenia okresného súdu ako celku, teda navrhuje zrušiť\ntoto uznesenie vrátane tej časti, ktorá sa týka žalovanej 3 a žalovaného 4, hoci na to zjavne\nnie sú dôvody.\n22. Manželstvo žalovaného 1 a žalovanej 2 bolo právoplatne rozvedené 1. decembra 2011, s čím\nzákon spája následky, ktoré sťažovateľovi museli byť známe, keďže informáciou o rozvode\nmanželstva žalovaného 1 a žalovanej 2 už dlhodobo disponoval.\n23. Vo vzťahu k žalovanému 1 a žalovanej 2, resp. k žalovanému 5 a žalovanej 6 treba uviesť,\nže v rámci úkonu právnej služby spočívajúcemu v prevzatí a príprave zastúpenia podľa súdnej\npraxe platí, že jednotliví žalovaní sa individuálne a slobodne rozhodujú, či sa dajú alebo nedajú\nzastupovať právnym zástupcom a v žiadnom prípade tu nejde o nejaký spoločný úkon, a preto\npri týchto konkrétnych úkonoch právnej služby neprichádza do úvahy sťažovateľom požadované\nzníženie základnej sadzby tarifnej odmeny.\n24. Sťažovateľ po podaní žaloby pôvodný žalobný petit zmenil, čím vyvolal vznik ďalších trov.\n25. Prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní sú založené vždy na mimoriadnom\nopravnom prostriedku, a preto objektívne ide o nové prevzatie a prípravu zastúpenia,\nktoré je obsahovo iné ako predmet „základného“ sporového konania.\n\n7\n\nIII.4. Replika sťažovateľa z 5. augusta 2022 doručená ústavnému súdu elektronicky\ntoho istého dňa:\n26.1. Vo vzťahu k vyjadreniu zákonnej sudkyne poukazuje sťažovateľ na to, že táto v podstate\nreprodukuje obsah odôvodnenia vlastného uznesenia a na námietky sťažovateľa uplatnené\nv ústavnej sťažnosti z väčšej časti nijako nereflektuje.\n26.2. Argumentácia o dostatočnom odôvodnení uznesenia o výške náhrady trov v skutočnosti\nneberie do úvahy špecifické námietky sťažovateľa uplatnené v sťažnosti ako riadnom opravnom\nprostriedku, ako aj v ústavnej sťažnosti.\n26.3. Vyjadrenie zákonnej sudkyne nepodáva odpovede, resp. argumentáciu k podstate podanej\nústavnej sťažnosti, pretože sa nezaoberá otázkou nerozlučného procesného spoločenstva osôb\nna strane žalovaných, resp. sa nezaoberá tým, že v súdnom konaní vykonával advokát žalovaných\nspoločné úkony za viacero zastúpených osôb, pričom okresný súd neprihliadol na charakter týchto\núkonov a ich náročnosť najmä z pohľadu, či obsahujú rovnakú alebo rôznu skutkovú a právnu\nargumentáciu u jednotlivých zastúpených osôb.\n26.4. Za najpodstatnejšiu treba považovať skutočnosť, že z vyjadrenia zákonnej sudkyne sa nedá\nzistiť jej postoj k námietke nerozlučného procesného spoločenstva, v ktorom vystupovali žalovaný\n1 a žalovaná 2, resp. žalovaný 5 a žalovaná 6. Akýkoľvek právny názor či argumentácia vo vzťahu\nk tejto námietke absentujú.\n27.1. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaných ako zúčastnených osôb tvrdiacich, že išlo o samostatné\nspoločenstvo žalovaných (ako vlastníkov bytov), treba uviesť, že toto nezohľadňuje špecifické\npostavenie žalovaného 1 a žalovanej 2, resp. žalovaného 5 a žalovanej 6, keďže v dôsledku\nbezpodielového spoluvlastníctva bytu tvorili nerozlučné procesné spoločenstvo, čo konštatoval\naj krajský súd v rozhodnutí č. k. 23 Co 12/2015 z 27. apríla 2017. Následky rozvodu manželstva\nžalovaného 1 a žalovanej 2 nie sú v tejto veci rozhodné z pohľadu ústavného súdu, keďže medzi\nsťažovateľom a zúčastnenými osobami bolo o nároku na náhradu trov konania právoplatne\nrozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. 12 C 276/2014-338 zo 14. novembra 2017,\nktoré zúčastnené osoby nenapadli opravným prostriedkom, a preto argumentovať rozvodom\nmanželstva žalovaného 1 a žalovanej 2 nie je dôvodné a vznesenie takejto argumentácie sa javí\nako účelové.\n27.2. Nesprávna je aj argumentácia, podľa ktorej zrušenie uznesenia okresného súdu ako celku\nsa dotkne aj žalovanej 3 a žalovaného 4, proti ktorým (podľa názoru zúčastnených osôb)\nnie je ústavná sťažnosť dôvodná. Nesprávnosť tejto argumentácie spočíva v tom, že advokát\nžalovaných (zúčastnených osôb) vykonával spoločné úkony za viacero zastúpených osôb, pričom\nvšak okresný súd pri rozhodovaní o výške nároku na náhradu trov konania neprihliadal na charakter\ntýchto úkonov a ich náročnosť najmä z pohľadu, či obsahujú rovnakú alebo rôznu skutkovú\na právnu argumentáciu u jednotlivých zastúpených osôb. Objektívne možno konštatovať,\nže skutková a právna argumentácia u jednotlivých zastúpených osôb bola v zásade totožná.\nZ tohto dôvodu ani nebolo namieste zo strany sťažovateľa konkretizovať v sťažnosti proti\nuzneseniu o výške náhrady trov konania jednotlivé úkony právnych služieb, pretože v zásade ide\no všetky úkony právnych služieb vykonané právnym zástupcom. Všetky predkladané podania boli\nrovnakého obsahu, charakteru a rovnakej náročnosti. Sťažovateľ tým myslí na to, že právny\n8\n\nzástupca namiesto podania jedného spoločného písomného vyjadrenia pravidelne podával\nsamostatné (avšak totožné) podania odlišné, len čo sa týka osoby, v mene ktorej ich podal.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n28. Sťažovateľ predovšetkým namieta nezohľadnenie skutočnosti, že žalovaný 1 a žalovaná 2,\nako aj žalovaný 5 a žalovaná 6 vystupovali v konaní v nerozlučnom procesnom spoločenstve.\nV súvislosti s tým došlo k nesprávnej aplikácii § 13 ods. 2 advokátskej tarify, podľa ktorej všetky\núkony právnych služieb (s výnimkou prevzatia a prípravy zastúpenia) sa vykonali ako spoločné\núkony. Skutočnosť, že stranami sporu boli aj žalovaní v nerozlučnom procesnom spoločenstve,\nsa zohľadnila pri zrušení pôvodného výroku o trovách konania rozsudkom krajského súdu\nč. k. 23 Co 12/2015 z 27. apríla 2017, čo však okresný súd absolútne ignoroval. Pri posudzovaní\nnámietky treba tiež brať do úvahy nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 339/2019-107 z 2. apríla 2020.\nOkolnosť, že manželstvo žalovaného 1 a žalovanej 2 bolo právoplatne rozvedené ešte\n1. decembra 2011, sa mala a mohla zohľadniť pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania\nv rámci uznesenia okresného súdu č. k. 12 C 276/2014-338 zo 14. novembra 2017 (pozri body 12,\n13.1, 13.2 a 27.1).\n29. Okresný súd nezaujal k tejto námietke žiadne stanovisko.\n30. Žalovaní ako zúčastnené osoby trvajú na tom, že v zmysle žaloby sťažovateľa išlo na strane\nžalovaných ako vlastníkov bytov o samostatné spoločenstvo, v ktorom sa rozhodovalo\no samostatných právach a povinnostiach jednotlivých žalovaných (pozri bod 20). Manželstvo\nžalovaného 1 a žalovanej 2 bolo právoplatne rozvedené ešte 1. decembra 2011 (o čom sťažovateľ\nmusel vedieť), a to so všetkými zákonnými následkami z toho vyplývajúcimi (pozri bod 22).\n31. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky.\n32. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine,\nz ktorého je obvinený.\n33. Podľa § 13 ods. 2 advokátskej tarify základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide\no spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\n34. Znížená sadzba tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2 advokátskej tarify sa v zmysle judikatúry\nvšeobecných súdov násobí počtom zastúpených osôb. Táto právna úprava pri výpočte odmeny\nadvokáta výslovne nerozlišuje medzi samostatným a nerozlučným spoločenstvom strán. V jednej\nlínii rozhodovacej činnosti všeobecných súdov pri rozhodovaní o výške náhrady trov právneho\nzastúpenia všeobecné súdy priznávajú náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 13 ods. 2\nadvokátskej tarify vo výške zníženej základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorú následne vynásobia\npočtom zastúpených osôb bez toho, aby sa zaoberali povahou spoločenstva týchto strán. Podľa\nuznesenia najvyššieho súdu č. k. 3M Cdo 1/2011 z 20. septembra 2012 skutočnosť, či išlo o strany,\nktorých procesné postavenie malo povahu nerozlučného alebo samostatného procesného\n9\n\nspoločenstva, nie je relevantná z dôvodu, že trovy zastupovania si hradí každá zo strán sama\nbez ohľadu na povahu procesného spoločenstva, v ktorom vystupuje. V rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov sa však objavuje aj prístup, podľa ktorého úkony právnej služby advokáta\nsa nepovažujú za spoločné úkony v zmysle § 13 ods. 2 advokátskej tarify v prípadoch nerozlučného\nprocesného spoločenstva. Tu platia úkony jedného zo spoločníkov aj pre ostatných spoločníkov,\nkeďže ide o také spoločné práva a povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na každého,\nkto vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného. Aj keď advokát robí určitý úkon v mene\nviacerých spoločníkov v nerozlučnom spoločenstve, má sa tento považovať stále za jeden úkon,\na nie za úkon spoločný. Oba prístupy možno hodnotiť ako ústavne konformné (mutatis mutandis\nI. ÚS 339/2019).\n35. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci\nsústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových\na právnych názorov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom\nprípade viedli k rozhodnutiu vo veci samej (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010), usmerňovať vývoj\njudikatúry všeobecných súdov z hľadiska správnosti výkladu a uplatňovania zákonov\n(za podmienky rešpektovania jeho ústavnej konformity) alebo zjednocovať judikatúru všeobecných\nsúdov (I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05).\n36. Rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi prislúcha zásadne týmto súdom.\nÚstavný súd preto iba celkom výnimočne preskúmava rozhodnutie všeobecných súdov o trovách\nkonania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer\nlen v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť\nnajmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe\nzahŕňala črty svojvôle (IV. ÚS 248/08, II. ÚS 536/18).\n37. Vychádzajúc z už uvedenej právnej úpravy a judikatúrnych záverov všeobecných súdov\na ústavného súdu, treba z pohľadu ústavného súdu konštatovať, že uznesením okresného súdu\nč. k. 12 C 276/2014-639 zo 7. februára 2022 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n38. Na jednej strane zodpovedá skutočnosti, že právny názor okresného súdu, ktorý nepovažuje\nza právne významné, či žalovaného 1 a žalovanú 2, resp. žalovaného 5 a žalovanú 6 treba\npovažovať za strany v rámci nerozlučného procesného spoločenstva (keďže touto otázkou\nsa okresný súd vôbec nezaoberal a nijako ju nehodnotil), zodpovedá jednej z judikatúrnych línií\nv rámci rozhodovacej praxe všeobecných súdov (čo by prima facie mohlo viesť k záveru o vecnej\nsprávnosti uznesenia okresného súdu).\n39. Na druhej strane ale v rámci rozsudku krajského súdu č. k. 23 Co 12/2015 z 27. apríla 2017\n(ktorým po zrušení pôvodného právoplatného zamietajúceho rozsudku najvyšším súdom v rámci\ndovolacieho konania) síce bolo opätovne rozhodnuté o zamietnutí žaloby, avšak zároveň\nbol zrušený výrok okresného súdu o trovách konania. Krajský súd totiž nesúhlasil so záverom\nokresného súdu, podľa ktorého žalovaní boli v postavení samostatných spoločníkov,\nkeďže sťažovateľ požadoval, aby žalovaní plnili spoločne a nerozdielne. Znamená\nto podľa krajského súdu, že išlo o dvojice žalovaných, ktoré treba považovať za nerozlučné\nprocesné spoločenstvo, pri ktorom úkony jedného zo spoločníkov platia aj pre ostatných\n10\n\nspoločníkov, a preto sa treba dôsledne zaoberať otázkou, či a ktorí žalovaní vystupovali\nv nerozlučnom procesnom spoločenstve, v ktorého prípade právny zástupca vykonal určitý úkon\nv mene týchto žalovaných stále iba ako jeden úkon, a nie ako úkon spoločný (pozri body 4 a 5.2).\n40. Možno konštatovať, že hoci výklad § 13 ods. 2 advokátskej tarify, z ktorého vychádzal okresný\nsúd, je ústavne konformný, rovnako ako ústavne konformný sa javí aj výklad, podľa ktorého\nv prípade nerozlučného procesného spoločenstva úkony vykonané v zastúpení členov takéhoto\nspoločenstva sa hodnotia tak, ako keby zastúpená bola iba jedna osoba.\n41. Ďalej treba vychádzať z toho, že v danej právnej veci krajský súd vo svojom rozsudku\nč. k. 23 Co 12/2015 z 27. apríla 2017 v súvislosti s trovami konania vyslovil záväzný právny názor,\nz ktorého okresný súd vychádzal v uznesení č. k. 12 C 276/2014-338 zo 14. novembra 2017,\nkeď rozhodol, že žalovaný 1 a žalovaná 2, ako aj žalovaný 5 a žalovaná 6 majú proti sťažovateľovi\nspoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %. Z následných uznesení vyššej súdnej úradníčky okresného súdu\nč. k. 12 C 276/2014-556 zo 7. júla 2021, ako aj okresného súdu č. k. 12 C 276/2014-639\nzo 7. februára 2022 (v rámci opravného konania) je však zrejmé, že sa záväzným právnym názorom\nkrajského súdu vyjadreným v jeho rozsudku č. k. 23 Co 12/2015 z 27. apríla 2017 už neriadili.\n42. Postup okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní o konkrétnej výške trov konania nerešpektoval\nzáväzný právny názor krajského súdu ako odvolacieho súdu, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia,\ntreba považovať za nepochybný prejav svojvôle pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania.\n43. V uvedených súvislostiach považuje ústavný súd za potrebné spomenúť aj námietku žalovaného\n1 a žalovanej 2 poukazujúcich na to, že ešte v roku 2011 boli právoplatne rozvedení,\nčo by vo svojich dôsledkoch malo znamenať, že v ich prípade o nerozlučné procesné spoločenstvo\nnemôže ísť. Treba v tejto súvislosti prisvedčiť sťažovateľovi poukazujúcemu na to, že táto námietka\nžalovaného 1 a žalovanej 2 mala miesto v rámci rozhodovania o náhrade trov konania, čo znamená,\nže sa mala uplatniť v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu č. k. 12 C 276/2014-338\nzo 14. novembra 2017, ktorým sa rozhodlo o spoločnom a nerozdielnom nároku žalovaného 1\na žalovanej 2 na náhradu trov konania proti sťažovateľovi v rozsahu 100 %. Sťažnosť však podaná\nnebola.\n44. Napokon treba uviesť, že o ďalšej námietke sťažovateľa, podľa ktorej okresný súd neprihliadol\nna charakter vykonaných úkonov právnych služieb a na ich náročnosť (pozri body 14, 26.3 a 27.2),\nrozhodol ústavný súd ešte v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti uznesením\nč. k. IV. ÚS 310/2022-15 zo 14. júna 2022, keď považoval túto námietku za zjavne neopodstatnenú\n(pozri bod 11).\n45. Podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. a) a b) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ústavný súd\nuznesenie okresného súdu č. k. 12 C 276/2014-639 zo 7. februára 2022 zrušil vo výroku\no zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu č. k. 12 C 276/2014-556 zo 7. júla 2021\nv častiach, ktorými bol sťažovateľ zaviazaný nahradiť žalovanému 1 a žalovanej 2 spoločne\na nerozdielne trovy prvoinštančného konania vo výške 1 425,65 eur a trovy odvolacieho konania\nvo výške 215,89 eur na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia,\nako aj žalovanému 5 a žalovanej 6 spoločne a nerozdielne trovy prvoinštančného konania vo výške\n\n11\n\n1 318,92 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 195,22 eur na účet ich právneho zástupcu\ndo troch dní od právoplatnosti uznesenia, a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie (bod 2 výroku nálezu).\n46. V ďalšom bude úlohou okresného súdu buď rešpektovať záväzný právny názor vyslovený\nkrajským súdom v jeho rozsudku č. k. 23 Co 12/2015 z 27. apríla 2017, alebo presvedčivým\nspôsobom vysvetliť, prečo považuje za správne odchýliť sa od tohto právneho názoru.\n47. Nebolo možné vyhovieť ústavnej sťažnosti vo vzťahu k žalovanej 3 a žalovanému 4 (bod 3\nvýroku nálezu).\n48. Z námietok, ktoré sťažovateľ uplatnil, sa týchto žalovaných týkala iba námietka neprihliadnutia\nna charakter vykonaných úkonov právnych služieb a ich náročnosť (pozri bod 14), keďže námietka\nnezohľadnenia nerozlučného procesného spoločenstva (pozri bod 13) sa týkala iba žalovaného 1\na žalovanej 2, resp. žalovaného 5 a žalovanej 6. Ako na to ústavný súd už poukázal (pozri bod 44),\no tejto námietke vo vzťahu k všetkým žalovaným rozhodol ešte v rámci predbežného prerokovania\nústavnej sťažnosti.\n49. Sťažovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania prináleží náhrada trov, ktoré mu vznikli\nprávnym zastupovaním advokátom. Ide o tri úkony právnych služieb v roku 2022 (prevzatie\na príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť a replika) v sume po 193,50 eur a tri režijné paušály v sume\npo 11,63 eur. Patrí mu tiež daň z pridanej hodnoty vo výške 123,08 eur. Celková výška trov\nprávneho zastúpenia advokátom, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti nálezu na účet jeho právneho zástupcu, je v sume 738,47 eur (bod 4\nvýroku nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. októbra 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "procesné spoločenstvo", "trovy konania-náklady konania", "trovy konania", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "procesné spoločenstvo-nerozlučné", "vlastníctvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/276/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fd772e35-0dc8-4951-80de-d87a3d705040", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2022 z 8. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1"}, {"guid": "ussr:1a5d68bb-c6aa-43c9-a062-0eaab843370a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 339/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 339/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "919d0940-83b2-4331-b73b-3b340459c2c8:25f65d54-5e06-4f9c-bb21-51a94ef15420", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/12/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/12/2015 z 27. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-04-27", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/919d0940-83b2-4331-b73b-3b340459c2c8:25f65d54-5e06-4f9c-bb21-51a94ef15420"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a4c52afe-261c-4167-86bd-99236afa01ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.31.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/2025 z 29. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.31.2025.1"}, {"guid": "ussr:4619729d-4cf9-4622-ba5e-431863143337", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.122.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 122/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2024 z 29. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.122.2024.1"}]}