{"guid": "ussr:3065e57c-ce42-4c82-b59b-0f67a6f18f8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.304.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 304/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 304/2022 z 20. 9. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 304/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.304.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2022-09-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3065e57c-ce42-4c82-b59b-0f67a6f18f8b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.304.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.304.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.304.2022.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 304/2022-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a zo\nsudcov Libora Duľu (sudca spravodajca) a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\n,\n,\n,\n, a\n,\n,\n, zastúpených\nJUDr. Lubomírom Müllerom, euroadvokátom, Symfonická 9, Praha, Česká republika, proti postupu\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 5/2017 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 5/2017 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 5/2017\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume 800 eur, ktoré im j e\nOkresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume 650,28\neur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 304/2022-12 zo 14. júna 2022 prijal na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľov vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 5/2017 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“).\n2. Sťažovatelia sú v napadnutom konaní právnymi nástupcami pôvodného žalobcu (manžela\na otca), ktorý sa žalobou doručenou okresnému súdu 10. februára 2017 domáhal zaplatenia sumy\n1 099,52 eur s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej štátom pri výkone\nverejnej moci. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 27. novembra 2018, ktorým žalobu\nzamietol (výrok I) a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II). Na základe\nodvolania podaného pôvodným žalobcom Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8 Co 164/2019140 z 27. septembra 2019 (právoplatným 15. novembra 2019) napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n3. Pôvodný žalobca\nzomrel. Okresný súd uznesením z 28. decembra 2021 rozhodol,\nže pokračuje v konaní na strane žalobcu namiesto žalobcu s osobami: 1.\n,\n,\n, 2.\n,\n,\n,\n3.\n,\n,\n4.\n,\n,\n, a 5.\n,\n,\n.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n4. Sťažovatelia argumentujú, že napadnuté konanie trvá neprimerane dlho, a to päť rokov, pričom\nuznávajú, že protiepidemiologické opatrenia mohli spôsobiť určité predĺženie konania, avšak žaloba\nbola podaná viac ako tri roky pred vznikom epidémie a v lete roku 2020 začali slovenské súdy opäť\nfungovať. Konanie má pre nich značný význam, pretože predmetný spor pramení z nezákonného\nodsúdenia ich právneho predchodcu za minulého režimu a jeho následnej rehabilitácie. Ide o stav\ndlhotrvajúcej právnej neistoty, ktorá sťažovateľom spôsobuje ďalšiu ujmu nadväzujúcu na dobu,\nktorú ich právny predchodca (a živiteľ zároveň) strávil protiprávne vo väzení.\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich ústavnej sťažnosti rozhodol\nnálezom, ktorým vysloví porušenie nimi označených práv postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní, prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a prizná im\nfinančné zadosťučinenie každému v sume 1 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia.\n\n2\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n6. Ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie sa k podanej ústavnej sťažnosti. Vo\nsvojom podaní z 30. júna 2022 predseda okresného súdu uviedol, že vo veci sťažovateľov došlo\ndvakrát k zmene zákonného sudcu, preto zasiela vyjadrenie aktuálne vo veci konajúceho sudcu,\nktorému bola vec pridelená 11. októbra 2021 a s ktorého vyjadrením sa stotožňuje v celom rozsahu,\npretože je vecné a komplexné. Nad rámec uvedeného poukázal na celkovú zaťaženosť sudcov\na zamestnancov okresného súdu a poddimenzovanie jeho aktuálneho stavu. Zákonný sudca vo\nsvojom podaní z 28. júna 2022 uviedol, že z objektívneho hľadiska nemohlo dôjsť k porušeniu\nžiadnych základných práv sťažovateľov, pretože po smrti pôvodného žalobcu (\n) na\njeho miesto vstúpilo päť nových žalobcov (z ktorých sú traja sťažovateľmi) až uznesením\nokresného súdu z 28. decembra 2021. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu\ndoručená 18. februára 2022, je zjavné, že «tunajší súd ešte ani nestihol poriadne so sťažovateľmi\nako s novými žalobcami konať a o necelý mesiac už pociťujú taký zásah do svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, že podali rovno ústavnú sťažnosť. Základné\npráva sú neprenositeľné (napr. rozsudok ESĽP z 2.2.2006, č. 55955/00, § 22-24), čiže sťažovatelia\nnemôžu odvodzovať, že ak by aj došlo zo strany tunajšieho súdu do zásahu do práv ich právneho\npredchodcu (čo vylučujem), že by dôsledky vyplývajúce z porušenia tohto práva prešli na\nsťažovateľov ako dedičov. Pritom nárok na primerané finančné zadosťučinenie je tzv. satisfakčným\nnárokom, ktorý podľa občianskeho práva má k veriteľovi výsostne osobný charakter a jeho smrťou\ndefinitívne zaniká aj keď má majetkový charakter a to dokonca aj vtedy, ak boli priznané súdnym\nrozhodnutím (R 20/1966, R 31/1973, R 2/2015). Sťažovatelia tak môžu uplatňovať len, ak by bolo\nzasiahnuté do ich základného práva. Treba povedať, že nejde o konanie o ústavnej sťažnosti,\nv prípade ktorého by poručiteľ počas konania o ústavnej sťažnosti zomrel s tým, že sťažovatelia\nvstúpili do konania počas konania. Ide o konanie o ústavnej sťažnosti, ktoré bolo iniciované\nsťažovateľmi nanovo na základe vlastnej sťažnosti sťažovateľov, pretože právny zástupca zistil, že\npôvodný žalobca zomrel a podal ju už v čase, kedy už pôvodný žalobca zomrel (viď Rvp 5/2022).\nIde teda presne taký prípad, aký riešil ESĽP vo veci Ciobanu, kedy ESĽP neakceptoval vstup dediča\ndo konania, lebo konanie bolo začaté v čase, kedy viac ako pol roka „obeť“ porušenia základných\npráv už nežila (rozsudok Ciobanu proti Rumunsko, z 16. 12. 2003, č, 52414/99). Inými slovami,\nsťažovatelia nemôžu mať postavenie „obete“ porušenia základných práv, keďže zúčastnení sú\nv spore len od januára 2022. Preto podľa mojej mienky sú dané všetky dôvody pre to, aby ÚS\nsťažnosť zamietol v celom rozsahu.». Zákonný sudca taktiež poukázal na predmet napadnutého\nkonania, ktorým je náhrada škody pozostávajúca z trov obnoveného trestného konania. V tejto\nsúvislosti sa mu odkaz sťažovateľov na to, že pôvodný žalobca bol ich živiteľ, javí minimálne\nzvláštny, keďže škoda, ktorá mala vzniknúť počas obnoveného trestného konania, vznikla v rokoch\n2003 až 2014, teda v čase, keď len najmladší zo sťažovateľov mal v roku 2003 už 37 rokov, resp.\nv roku 2014 už 48 rokov. Následne vo svojom podaní obsiahol chronologický prehľad úkonov\nvykonaných v napadnutom konaní od momentu, keď sa stal vo veci zákonným sudcom, a v závere\nkonštatoval, že rozumie sťažovateľom, že vnímajú subjektívne, že spor ich právneho predchodcu\ntrvá dlho, avšak na túto dĺžku konania má vplyv hlavne pandémia COVID-19, ktorá vypukla pár\n3\n\nmesiacov po tom, čo bola vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie odvolacím súdom. Za\nobdobie zbytočných prieťahov v konaní nemožno považovať obdobie pretrvávania pandémie, pre\nktorú sa veci, ktoré neboli neodkladné, nepojednávali, a obdobie od úmrtia žalobcu (\n)\ndo momentu, keď nadobudlo právoplatnosť dedičské rozhodnutie (26. októbra 2021), pretože na\njeho závery musel okresný súd čakať, aby mohol v konaní pokračovať.\nIII.2. Replika sťažovateľov:\n7. Vyjadrenie okresného súdu (aj zákonného sudcu) doručil ústavný súd sťažovateľom, ktorí vo\nsvojom podaní poukázali na to, že pôvodný žalobca podal žalobu 10. februára 2017 a ešte za života\n(27. marca 2020) podal sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý vo veci žalobcu dal\nprísľub, že bude vec sledovať, aby pojednávanie mohlo byť nariadené do troch mesiacov od\nskončenia protiepidemiologických opatrení, avšak vec nebola skončená ani do smrti pôvodného\nžalobcu a dosiaľ nie je skončená. Prieťahy a dĺžku napadnutého konania nie je možné posudzovať\nlen od momentu pridelenia veci súčasnému zákonnému sudcovi, ale brať ohľad na to, že žaloba\nbola podaná pred približne päť a pol rokom a konanie nie je skončené. Poukázali na to, že v konaní\no ústavnej sťažnosti nevystupujú ako dedičia, ale ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu. Podľa\nnázoru sťažovateľov rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), na ktorý\npoukázal zákonný sudca (rozsudok Ciobanu proti Rumunsko zo 16. 12. 2003, č. 52414/99), nie je\nna vec sťažovateľov aplikovateľný, pretože ide o odlišnú problematiku. Pozostalí po pánovi\nCiobanu podali sťažnosť na ESĽP v jeho mene, pričom plná moc k jeho zastupovaniu zanikla jeho\nsmrťou. Vo veci sťažovateľov rozhodol okresný súd o pokračovaní v konaní so sťažovateľmi ako\nprávnymi nástupcami, čím vstúpili do práv a povinností pôvodného žalobcu. V nadväznosti na\nuvedené poukázali sťažovatelia na nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 240/2022 z 28. júna 2022,\nktorý je na ich vec aplikovateľný. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania a jeho význam\npovažujú nimi požadované finančné zadosťučinenie (aj s odkazom na judikatúru ústavného súdu) za\nprimerané. V ďalšom sťažovatelia uviedli, že predmetom napadnutého konania je náhrada nákladov\nobhajoby, ktoré musel pôvodný žalobca vynaložiť, aby dosiahol zrušenie nezákonného rozsudku, na\nktorého podklade bol väznený od roku 1964 do roku 1965. V tomto období mal jeden zo\nsťažovateľov len štyri roky a sťažovateľka (manželka pôvodného žalobcu) ostala sama doma\ns dieťaťom, teda pôvodný žalobca bol ich živiteľom.\n8. Ústavný súd v zmysle § 58 ods. 3 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk názoru, že na základe podaní účastníkov a spisu predloženého ústavnému súdu je zrejmé, že od\nústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Podstata námietok sťažovateľov v súvislosti s namietaným porušením ich základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote je založená na ich tvrdení, že k porušeniu týchto práv došlo nečinnosťou okresného súdu\nv napadnutom konaní.\n\n4\n\n10. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie už citovaných práv\nvychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na\nsúde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04, III.ÚS 154/06, II.ÚS 118/2019).\n11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (III.ÚS 111/02, IV.ÚS74/02, III.ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania\na postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\n12. Ústavný súd si pre účely rozhodnutia o ústavnej sťažnosti vyžiadal súdny spis, s ktorého\nobsahom sa podrobne oboznámil.\n13. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, predmetom napadnutého konania je\npeňažný nárok vo výške 1 099,52 eur s príslušenstvom ako náhrada škody pozostávajúca\nz nákladov konania obnoveného trestného konania, ktorý bol uplatnený právnym predchodcom\nsťažovateľov. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí do štandardnej rozhodovacej agendy\nvšeobecných súdov. Zo skutočností uvedených sťažovateľmi a okresným súdom ani z obsahu na\nvec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by\nodôvodňovala záver o právnej zložitosti veci. Ani pokiaľ ide o faktickú zložitosť, nie je namieste\npovažovať tento spor za zložitý.\n14. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa na\nprieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd\nkonštatuje, že z obsahu predloženého súdneho spisu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo\nmožné pripísať na ťarchu sťažovateľov v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.\n15. K tvrdeniu zákonného sudcu, že sťažovatelia podali ústavnú sťažnosť len mesiac po tom, ako\nim bolo doručené uznesenie okresného súdu o pokračovaní s nimi v napadnutom konaní ako\nnovými žalobcami, a preto nemohlo byť porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, ústavný súd konštatuje, že k ich vstupu do napadnutého konania na strane\nžalobcov došlo na základe univerzálnej sukcesie. V tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru\n(napr. I. ÚS 197/05, IV. ÚS 514/2011), v zmysle ktorej si sťažovateľ môže uplatňovať právo na\nkonanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré jeho vstupu do konania (na základe\nuniverzálnej sukcesie) predchádzalo. V súvislosti s poukazom zákonného sudcu na rozsudok ESĽP\nvo veci Ciobanu v. Rumunsko zo 16. decembra 2003, ktorý podľa jeho názoru rieši prípad totožný\ns prípadom sťažovateľov, ústavný súd konštatuje, že to tak nie je, pretože v predmetnej veci bola\nsťažnosť podaná údajným právnym zástupcom osoby, ktorá, ako sa neskôr ukázalo, zomrela viac\n5\n\nako pol roka pred podaním sťažnosti. Tomu zodpovedá situácia, keď právny zástupca pôvodného\nžalobcu podal na ústavnom súde ústavnú sťažnosť v jeho mene v čase, keď ten už nežil (o čom\nnemal vedomosť), a konanie o tejto ústavnej sťažnosti ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 60/202215 z 1. februára 2022 zastavil s odôvodnením, že sťažovateľ (pôvodný žalobca) nemal procesnú\nspôsobilosť na jej podanie. Ústavný súd v rámci odôvodnenia uznesenia zároveň konštatoval, že\njeho právni nástupcovia môžu podať ústavnú sťažnosť vo svojom mene a v nej namietať porušenie\npráva na prejednanie veci bez prieťahov, k čomu aj podaním predmetnej ústavnej sťažnosti došlo.\n16. Ústavný súd napokon hodnotil aj samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní.\nZo súdneho spisu okresného súdu, ako aj z vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil, že\nnapadnuté konanie sa vyznačuje viacerými obdobiami absolútnej nečinnosti okresného súdu,\nin concreto i) od 10. februára 2017 (okresnému súdu bola doručená žaloba právneho predchodcu\nsťažovateľov) do 31. júla 2017 (okresný súd v prejednávanej veci nariadil termín pojednávania na\n20. marec 2018), ii) od 31. júla 2017 (okresný súd nariadil termín pojednávania) do 12. decembra\n2017 (okresný súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k podanej žalobe) a iii) od 15. novembra 2019\n(nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra 2019, ktorým bol\nzrušený rozsudok okresného súdu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie) do 15. novembra 2021\n(okresný súd lustráciou zistil, že pôvodný žalobca\nzomrel).\n17. V rámci hodnotenia postupu okresného súdu v napadnutom konaní vychádzal ústavný súd aj zo\nsvojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené\nnielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým\nkonaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n18. Neefektívnosť v postupe okresného súdu v napadnutom konaní potvrdzuje zrušenie jeho\nrozsudku z 27. novembra 2018 odvolacím súdom a vrátenie mu veci na ďalšie konanie\ns odôvodnením, že „nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku sú pritom takého charakteru,\nže ani odvolací súd nemá prakticky žiadnu možnosť preskúmať vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku...nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku sú takého rozsahu a povahy, že\npostupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu procesných práv žalobcu do takej miery, že tým\nbolo porušené jeho právo na spravodlivý proces...“.\n19. Podľa ústavného súdu bola pre posúdenie predmetného konania zásadná aj skutočnosť, že\npostup okresného súdu ostal rovnako neefektívny a obdobia nečinnosti v napadnutom konaní sa\nopakovali aj po tom, ako bola vec sťažovateľov upovedomením predsedu okresného súdu\n(z 20. apríla 2020) zaradená medzi sledované veci do času nariadenia termínu pojednávania\ns kontrolou jeho nariadenia najneskôr v lehote troch mesiacov po ukončení protiepidemiologických\nopatrení. Od uvedeného momentu až do smrti žalobcu (\n), teda takmer dvanásť\nmesiacov bol okresný súd vo veci nečinný a úmrtie žalobcu zistil až lustráciou vykonanou po\nuplynutí ďalších siedmich mesiacov (15. novembra 2021), pričom v uvedenom období bolo aj\nprávoplatne skončené dedičské konanie po pôvodnom žalobcovi (26. októbra 2021). Dôvodom\nnekonania okresného súdu v období po smrti pôvodného žalobcu teda nebola skutočnosť, že\nokresný súd čakal ako dopadne dedičské konanie, ako tvrdí vo veci konajúci zákonný sudca, ale\nnedôvodná nečinnosť okresného súdu, keďže v uvedenom období súd nemal vedomosť o úmrtí\npôvodného žalobcu v napadnutom konaní. Prijaté opatrenie predsedom okresného súdu tak ostalo\n\n6\n\nbezvýsledné, čo je z pohľadu prieskumu postupu (a prístupu) okresného súdu relevantné bez ohľadu\nna prekrytie s popísanou okolnosťou (ktorá nastala).\n20. K argumentácii okresného súdu v súvislosti s nekonaním pojednávaní kvôli existencii\nobjektívnej skutočnosti (pandémia ochorenia COVID-19) dáva ústavný súd do pozornosti, že,\nsamozrejme, prihliada na túto objektívnu skutočnosť (uvedené ústavný súd zohľadnil aj vo svojich\nniektorých predchádzajúcich rozhodnutiach, napr. vo veciach pod sp. zn. I. ÚS 504/2020,\nI. ÚS 550/2020, I. ÚS 42/2020 či I. ÚS 109/2021, pozn.) a rovnako tak vníma aj prijaté právne\nopatrenia, ako aj celkovú spoločenskú situáciu v tomto období, ktoré mali nepochybne vplyv aj na\npriebeh napadnutého konania a pre okresný súd znamenali vytvorenie objektívnej prekážky, aby vo\nveci sťažovateľov mohol vykonať pojednávanie a vo veci meritórne rozhodnúť. Avšak\nv okolnostiach danej veci musí ústavný súd zdôrazniť, že okresný súd do uvedenia týchto opatrení\ndo praxe (ktoré sa týkajú určených období v roku 2020 až 2022) mal takmer tri roky (od februára\n2017) na to, aby vykonal súdne pojednávania a meritórne rozhodol, a preto je potrebné predstavenú\nargumentáciu okresného súdu v tejto časti odmietnuť ako neopodstatnenú.\n21. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd uzatvára, že v prípade sťažovateľov\nnepochybne došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie predmetnej veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto rozhodol\nústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\n22. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak\nústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n23. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd v napadnutom súdnom konaní zistil porušenie\noznačeného základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2\nvýroku tohto nálezu).\nIV.1. Primerané finančné zadosťučinenie:\n24. Okrem vyslovenia porušenia svojich práv sťažovatelia v sťažnostnom návrhu požiadali, aby im\nústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 1 000 eur. Svoj návrh\nodôvodňujú neprimeranou dobou trvania napadnutého konania, ako aj pocitom právnej neistoty\ns dôrazom na predmet napadnutého konania (bod 7 tohto nálezu).\n25. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n26. Z dôvodu právneho nástupníctva sťažovateľov (body 3 a 15 tohto nálezu) a v spojení\ns fundamentálnou vlastnosťou základných práv, ktoré sa svojím obsahom viažu na konkrétny\nsubjekt (čl. 12 ústavy), sa dostatočne odôvodňuje záver, že intenzita zásahu do označených práv\na slobôd nemôže byť u právnych nástupcov – in abstracto identická s rozsahom porušenia práv\na slobôd subjektov, ktoré sú účastníkmi rozporovaného konania od jeho úplného začiatku (m. m.\nIII. ÚS 511/2014, III. ÚS 309/2015, I. ÚS 462/2019). Vzhľadom na konštatovanú nečinnosť\nokresného súdu, ako aj jeho neefektívny postup v napadnutom konaní, právne následky univerzálnej\n7\n\nsukcesie (bod 15 tohto nálezu) a rozsah porušenia označených práv sťažovateľov, ktorí sa\nsubjektom napadnutého konania stali v roku 2021, považoval ústavný súd priznanie sumy 800 eur\nza primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku tohto nálezu; návrhu na priznanie vyššej sumy\nnevyhovel výrokom 5 nálezu).\nV.\nTrovy konania\n27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli\nv dôsledku ich právneho zastúpenia. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nv odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi\nkonania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n28. V zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je\njedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet\nsporu nie je možné oceniť peniazmi. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana\nzákladných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.\n29. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné\núkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\n30. Úhradu trov konania priznal ústavný súd sťažovateľom v rozsahu za dva úkony právnej služby\n(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhlášky.\n31. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2022 predstavuje sumu 193,83 eur\na režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) sumu 11,63 eur. Náhrada za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2022 pri zastupovaní troch osôb [(2 × 96,92 eur) × 3] spolu s režijným paušálom\n[(2 × 11,63 eur) × 3] predstavuje celkovú sumu 651,30 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že právny\nzástupca sťažovateľov si uplatnil nárok na náhradu trov konania za uvedené úkony v nižšej sume\n(vychádzajúc z vyúčtovania trov konania vo vyjadrení z 30. júla 2022), ústavný súd mu priznal ním\nuplatnenú náhradu trov konania vo výške 650,28 eur (bod 4 výroku tohto nálezu). Náhradu za tretí\núkon právnej služby – vyjadrenie z 30. júla 2022 ústavný súd nepriznal, pretože obsah doručeného\nvyjadrenia nepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.\n32. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n8\n\n33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "právne nástupníctvo, sukcesia-univerzálna", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "nástupníctvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/5/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:53e0bfbe-12a1-48e1-aa3f-e3e9b0a3bd6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.240.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 240/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 240/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.240.2022.2"}, {"guid": "ussr:35d1c52f-d213-4d8b-8f60-24501b91d352", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.109.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 109/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.109.2021.2"}, {"guid": "ussr:d3492b7a-76b7-4a7e-9354-c6aa9eccb5be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.550.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 550/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 550/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.550.2020.1"}, {"guid": "ussr:3f2c4e5b-8a7b-4619-baba-5a02554c82a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.504.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 504/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 504/2020 z 3. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-03", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.504.2020.1"}, {"guid": "ussr:9a0e61d4-2a25-48fb-b2c5-106de8e17f08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.462.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 462/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2019 z 27. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.462.2019.1"}, {"guid": "ussr:faa59972-9ee2-4ea5-8201-861ee14e1857", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.42.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 42/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.42.2020.1"}, {"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:6b199650-d8c3-4e15-8c2c-bc36ee39ec79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.309.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.309.2015.2"}, {"guid": "ussr:0f45e42b-a7d9-466d-9cc2-fba62ee6fe2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 511/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 511/2014 z 4. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-04", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f45e42b-a7d9-466d-9cc2-fba62ee6fe2c"}, {"guid": "ussr:d9600ef8-aede-48a4-acc6-b349aa5e3753", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 514/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 514/2011 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d9600ef8-aede-48a4-acc6-b349aa5e3753"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:363ab5d8-bc4d-4ef6-8ad1-a258a2244414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 197/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:363ab5d8-bc4d-4ef6-8ad1-a258a2244414"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "fc124996-3264-4eb2-b4e6-385bc394675e:201c121c-3f26-4545-bd80-3848b26e27c4", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126230542.1", "spisova_znacka": "61Ek/391/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/391/2026 z 16. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126230542.1"}]}