{"guid": "ussr:8a044a5b-4456-412b-a1e7-e7ce99c64c0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.294.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 294/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2022 z 20. 9. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 294/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.294.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2022-09-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8a044a5b-4456-412b-a1e7-e7ce99c64c0b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.294.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.294.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.294.2022.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 294/2022-63\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného SODOMA VULGAN, spol. s r. o.,\nKominárska 2, 4, Bratislava, IČO 47 254 084, v mene ktorej koná jej konateľ a advokát\nJUDr. Marián Vulgan, proti postupu Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 C 1/2012 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1/2012 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré j e\nmu Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\nv sume 739,66 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto nálezu sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu\n16. marca 2022 domáhal vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nv spojení so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)\nv napadnutom konaní označenom v záhlaví tohto nálezu. Zároveň požadoval priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 2 000 eur, ako aj náhradu trov konania a uloženie príkazu\nokresnému súdu konať v napadnutom konaní vo veci stanovenia sumy náhrady trov konania\nbez zbytočných prieťahov.\n2. Z ústavnej sťažnosti, príloh k nej priložených, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva,\nže žalobca podal na okresnom súde 14. decembra 2010 žalobu, ktorou sa od žalovaného 1\n(sťažovateľ) a žalovanej 2 domáhal zaplatenia sumy 17 142 eur s príslušenstvom z titulu\nbezdôvodného obohatenia.\n3. Vo veci samej okresný súd rozsudkom č. k. 7 C 1/2012 z 26. novembra 2012 žalobu zamietol.\nNa odvolanie žalobcu bol rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 280/2013 z 10. júla 2013 zrušený a vec vrátená okresnému súdu\nna ďalšie konanie.\n4. Okresný súd následne vo veci rozsudkom č. k. 7 C 1/2012 z 18. októbra 2017 (ďalej len\n„rozsudok z 18. októbra 2017“) konanie v časti o zaplatenie sumy 679,92 eur s príslušenstvom\nzastavil (výrok I), žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu\n5 297,35 eur s príslušenstvom (výrok II), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III), žalovaným priznal\nproti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40 % (výrok IV), štátu priznal náhradu trov konania\nv rozsahu 70 % proti žalobcovi a v rozsahu 30 % proti žalovaným (výrok V). Súčasne bolo\ncitovaným rozsudkom určené, že o sume náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným\nuznesením (výrok VI). Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol vo výroku I právoplatnosť\n13. februára 2018.\n5. Na odvolanie žalovaných bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II a III\npotvrdený ako vecne správny rozsudkom krajského súdu č. k. 6 Co 139/2019 z 11. decembra 2019\n(ďalej len „rozsudok z 11. decembra 2019“). Zároveň bolo citovaným rozsudkom odvolacieho súdu\nrozhodnuté, že žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Spis bol\nokresnému súdu vrátený 16. decembra 2019. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach\nv spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť\n12. januára 2020.\n6. Sťažovateľ bol 24. februára 2020 vyzvaný na vyčíslenie trov právneho zastúpenia,\npričom na predmetnú výzvu reagoval podaním doručeným okresnému súdu 14. apríla 2020.\n7. Sťažovateľ podal 2. marca 2020 proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie. Proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu podali dovolania 6. marca 2020 žalobca a 12. marca 2020 žalovaná 2.\nV nasledujúcom období vykonával okresný súd administratívne úkony súvisiace s podanými\ndovolaniami, pričom spis na rozhodnutie o dovolaniach predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) 26. februára 2021. Najvyšší súd vo veci dovolaní rozhodol\nuznesením č. k. 9 Cdo 57/2021 z 29. novembra 2021 (ďalej len „uznesenie z 29. novembra 2021“)\ntak, že tieto odmietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov dovolacieho konania.\n\n2\n\nSpis bol 8. decembra 2021 vrátený okresnému súdu, ktorý následne doručoval rozhodnutie\ndovolacieho súdu.\n8. Dňa 25. mája 2022 okresný súd uznesením č. k. 7 C 1/2012-2207 (ďalej len „uznesenie\nz 25. mája 2022“) vydaným vyššou súdnou úradníčkou žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť\nžalovanému 1 náhradu trov prvoinštančného konania v sume 2 477,30 eur na účet právneho\nzástupcu žalovaného 1 (výrok I), žalovanej 2 sumu náhrady trov prvoinštančného konania neurčil\n(výrok II), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v sume 76,34 eur na účet\nokresného súdu (III) a žalovanému 1 a žalovanej 2 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť\nnáhradu trov konania štátu v sume 32,72 eur na účet okresného súdu (IV). Predmetné uznesenie\nbolo následne doručované stranám v spore. Proti citovanému uzneseniu okresného súdu, ktoré bolo\ndoručené stranám v spore, nebola podaná v zákonnej lehote sťažnosť.\n9. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 294/2022 zo 14. júna 2022 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n10. Podstatou argumentácie sťažovateľa je existencia zbytočných prieťahov v napadnutom konaní\nvo veci rozhodovania o sume náhrady trov konania. Podľa sťažovateľa ide o rutinný úkon\nnevyžadujúci si sudcovskú mieru odbornosti, čo odzrkadľuje aj zverenie rozhodovania vo veci trov\nkonania súdnemu úradníkovi.\n11. Podľa sťažovateľa rozhodovanie vo veci sumy náhrady trov konania prebieha od apríla 2020,\nt. j. ku dňu podania ústavnej sťažnosti je okresný súd nečinný už takmer 2 roky. Podľa sťažovateľa\nk zbytočným prieťahom v napadnutom konaní dochádza výlučne pasivitou okresného súdu,\na preto uvedená nečinnosť presahuje všetky ústavnoprávne limity prípustnosti dĺžky konania\na predstavuje flagrantné porušenie judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“).\n12. Sťažovateľ zdôrazňuje, že rozhodovanie o sume náhrady trov konania nie je po právnej stránke\nzložité. Vo veci nevystupuje viacero subjektov na niektorej z procesných strán,\npričom na posúdenie rozhodujúcich skutočností nie sú potrebné odborné znalosti. Vec jednoznačne\npatrí do štandardnej agendy všeobecných súdov.\n13. Sťažovateľ poukazuje ďalej na skutočnosť, že sám svojím správaním k vzniku zbytočných\nprieťahov neprispel. Okresnému súdu poskytoval maximálnu súčinnosť pri všetkých úkonoch,\nako to je zrejmé zo spisového materiálu.\n14. Sťažovateľ zdôrazňuje judikatúru, podľa ktorej ak porušenie práva zaručeného čl. 48 ods. 2\nústavy dosiahne takú intenzitu, že to zo strany príslušného všeobecného súdu signalizuje\naž odmietnutie možnosti domáhať sa svojho práva na súde, možno urobiť záver o tom, že takýmto\npostupom súdu došlo aj k porušeniu práva na súdnu ochranu, t. j. došlo k tzv. denegatio iustitiae.\n15. Napokon sa sťažovateľ domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n2 000 eur, t. j. v sume 1 000 eur za každý rok pasivity okresného súdu.\n\n3\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n16. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie sa na výzvu ústavného súdu k ústavnej sťažnosti\nvyjadril prípisom č. k. 1Spr/63/2022 z 20. júla 2022 predseda okresného súdu, ktorý v podstatnom\nuviedol, že ústavnú sťažnosť považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú.\n17. Zdôraznil v konkrétnostiach skutočnosť právoplatného skončenia konania vo veci rozsudkom\nokresného súdu z 18. októbra 2017 v spojení s rozsudkom krajského súdu z 11. decembra 2019.\nV ďalšom zdôraznil, že v príslušnom konaní boli po vydaní rozhodnutia odvolacieho súdu podané\ndovolania žalobcom 6. marca 2020, sťažovateľom 2. marca 2020 a žalovanou 2 12. marca 2020.\nPo vykonaní potrebných procesných úkonov bol spis predložený najvyššiemu súdu\n24. februára 2021, ktorý uznesením z 29. novembra 2021 dovolanie žalobcu a žalovaných odmietol\na žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.\n18. Predseda okresného súdu konštatuje, že stav právnej neistoty v predmetnej veci bol odstránený,\nkeďže konanie je právoplatne skončené. Spis bol vrátený okresnému súdu 8. decembra 2021,\npričom 4. januára 2022 bolo rozhodnutie najvyššieho súdu doručované sporovým stranám. Spis bol\nnásledne predložený vyššej súdnej úradníčke na rozhodnutie o trovách konania. Uznesením\nokresného súdu z 25. mája 2022 bolo rozhodnuté o sume náhrady trov konania.\n19. Podľa názoru predsedu okresného súdu v postupe vyššej súdnej úradníčky nie sú prieťahy,\nkeďže koná plynulo, a to aj s ohľadom na rozsah spisového materiálu.\n20. O sume náhrady trov konania nebolo rozhodnuté z dôvodu, že okrem žalobcu a žalovanej 2\naj sťažovateľ ako žalovaný 1 podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie. Spis bol\npreto predložený najvyššiemu súdu, z dôvodu čoho sa na okresnom súde v období\nod 26. februára 2021 do 8. decembra 2021 nenachádzal, a preto nebolo z objektívnych dôvodov\nmožné rozhodnúť o sume náhrady trov konania.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n21. Vyjadrenie predsedu okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie stanoviska\nsťažovateľovi, ktorý v reakcii v prípisoch doručených ústavnému súdu 17. augusta 2022\na 22. augusta 2022 vo všeobecnosti zdôraznil, že argumentáciu okresného súdu považuje\nza nedôvodnú. V priamom rozpore s judikatúrou ústavného súdu a ESĽP sú podľa sťažovateľa\ntvrdenia okresného súdu o tom, že stav právnej neistoty už bol odstránený právoplatnosťou\nrozhodnutia odvolacieho súdu. S odkazom na relevantnú judikatúru ESĽP vo veci Čičmanec\nproti Slovensku zdôrazňuje, že konečné určenie nákladov a výdavkov môže byť pokryté v rámci\nskúmaného obdobia (obdobne III. ÚS 711/2017).\n22. Podľa sťažovateľa bolo v čase podania ústavnej sťažnosti konanie v merite právoplatne\nskončené, pričom aktuálne prebieha len štádium týkajúce sa rozhodovania o náhrade trov konania.\nZ uvedeného dôvodu neobstojí námietka okresného súdu spočívajúca v zložitosti predmetu sporu,\nktorým bola ochrana osobnosti. Keďže všeobecný súd rozhoduje o náhrade trov konania\n\n4\n\npodľa vopred ustanovených zásad a podľa úkonov, ktoré boli v konaní vykonané účastníkmi\n(resp. stranami sporu) a ich právnymi zástupcami, ústavný súd postup pri rozhodovaní o náhrade\ntýchto trov nepovažuje za právne zložitý. Skutkovo musí v každom prípade vychádzať len z obsahu\nspisu. Na základe uvedeného rozhodovanie o náhrade trov konania zásadne nemožno považovať\nza postup všeobecného súdu, ktorý by vykazoval osobitnú náročnosť.\n23. Stav právnej neistoty je odstránený až v momente rozhodnutia súdu o výške nároku na náhradu\ntrov konania.\n24. K tvrdeniu okresného súdu o objektívnej nemožnosti skoršieho rozhodnutia z dôvodu\ndovolacieho konania sťažovateľ uvádza chronologický prehľad, z ktorého vyplýva, že rozsudok\nodvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 12. januára 2020, pričom okresný súd vyzval\nna vyčíslenie trov právneho zastúpenia 24. februára 2020 sťažovateľa, ktorý na výzvu reagoval\n13. apríla 2020. Spis bol najvyššiemu súdu predložený až 26. februára 2021 a vrátený bol najvyšším\nsúdom 8. decembra 2021. Okresný súd vydal uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o sume náhrady\ntrov konania až 25. mája 2022.\n25. Argumentáciu okresného súdu nepovažuje sťažovateľ za právne významnú, keďže zaslanie\nkalkulácie trov konania bolo realizované v primeranej lehote a nad rámec jeho zákonných\npovinností pristúpil ku kalkulácii i nároku na tie trovy konania, ktoré vyplývali z obsahu súdneho\nspisu s cieľom v maximálnej možnej miere uľahčiť okresnému súdu rozhodovanie o sume náhrady\ntrov konania.\n26. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku podľa sťažovateľa nie je dôvodom, prečo by mal\nsúd odkladať rozhodovanie o výške trov konania, ktoré vznikli v rámci právoplatne ukončeného\nkonania. Keďže okresný súd si mal byť vedomý, že bude potrebné postúpiť súdny spis najvyššiemu\nsúdu na účely posúdenia podaného dovolania, o sume náhrady trov konania mal rozhodnúť\ndo uvedeného času. Sťažovateľ podotýka, že na vydanie uvedeného uznesenia mal okresný súd\nviac ako 10 mesiacov odo dňa doručenia podrobnej kalkulácie úkonov právneho zastúpenia ku dňu\npredloženia spisu najvyššiemu súdu.\n27. Keďže sťažovateľ doručil okresnému súdu podrobnú kalkuláciu nároku, okresnému súdu\npostačovalo pri vydaní uznesenia o výške trov konania len skontrolovať, či uvádzané úkony právnej\nslužby korešpondujú s obsahom spisu.\n28. Sťažovateľ zdôrazňuje s prihliadnutím na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 711/2017\nz 13. júna 2018, že trvanie rozhodovania okresného súdu o sume náhrady trov konania je potrebné\nskúmať z hľadiska celkovej dĺžky konania, ktorá bola takmer 12 rokov.\n29. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ zastáva názor, že ústavná sťažnosť je dôvodná\nv plnom rozsahu.\n30. Keďže po podaní ústavnej sťažnosti okresný súd už vo veci rozhodol, podľa sťažovateľa výrok\no konaní vo veci určenia sumy náhrady trov konania bez zbytočných prieťahov stratil svoje\nopodstatnenie.\n31. Sťažovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov konania za tri úkony právnej služby.\n\n5\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n32. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní okresného súdu\na sťažovateľa, berúc do úvahy skutočnosti vyplývajúce z predmetného spisu vzťahujúceho\nsa na napadnuté konanie, dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nK namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní:\n33. Sťažovateľ podstatnou časťou argumentácie tvrdí, že zo strany okresného súdu konajúceho\nv jeho veci stanovenia sumy náhrady trov konania došlo k vzniku zbytočných prieťahov.\nZdôrazňuje v tejto súvislosti celkové trvanie napadnutého konania, ktoré predstavuje takmer\n12 rokov.\n34. Predmetom tejto časti konania pred ústavným súdom je preto posúdenie, či postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\njeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n35. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\n36. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej\nistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n37. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu\naj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01,\nI. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\n(strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu\nvychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje\n6\n\nv konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania“.\n38. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\nPrávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje:\n39. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o sume náhrady trov konania. Všeobecný súd\nrozhoduje o náhrade trov konania podľa vopred ustanovených zásad a podľa úkonov, ktoré boli\nv konaní vykonané účastníkmi (resp. stranami sporu) a ich právnymi zástupcami, ústavný súd\npostup pri rozhodovaní o náhrade týchto trov nepovažuje za právne zložitý. Skutkovo musí\nv každom prípade vychádzať v zásade z obsahu spisu. Na základe uvedeného rozhodovanie\no náhrade trov konania zásadne nemožno považovať za postup všeobecného súdu,\nktorý by vykazoval osobitnú skutkovú náročnosť (m. m. III. ÚS 711/2017, IV. ÚS 54/2022).\nSkutkovú náročnosť v konkrétnych okolnostiach veci neodôvodňujú ani skutočnosti vyplývajúce\nz predmetného spisu.\nSprávanie strany v spore:\n40. Keďže vo veci nebolo sporné, že na výzvu okresného súdu o vyčíslenie sumy náhrady trov\nkonania sťažovateľ reagoval v primeranej lehote (bod 6 tohto nálezu), neprichádza do úvahy\nkonštatovanie o prispení sťažovateľa ako strany v spore k predĺženiu napadnutého konania.\nPostup súdu v napadnutom konaní:\n41. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej\nustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen\nnečinnosťou všeobecného súdu, ale aj neefektívnym postupom, teda takým, ktorý nevedie efektívne\nk odstráneniu právnej neistoty (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n42. Ústavný súd považuje za dôležité najskôr poukázať na judikatúru ESĽP, konkrétne\nna jeho rozsudok v prípade Čičmanec proti Slovenskej republike (rozsudok ESĽP z 28. 6. 2016,\nsťažnosť č. 65302/11), ktorým bolo rozhodnuté okrem iného aj o tom, že dĺžka konania\nnapadnutého sťažnosťou nespĺňala požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(a to aj napriek skutočnosti, že toto konanie v čase podania ústavnej sťažnosti prebiehalo podobne\nako v tomto prípade už len vo fáze týkajúcej sa trov konania). Európsky súd pre ľudské práva\nv bode 50 uvedeného rozsudku konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne\nkonania týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania\nnasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa teda aj fázu konania týkajúcu sa trov) boli\nrozhodnuté v primeranej lehote.\n\n7\n\n43. Dôvodmi podanej ústavnej sťažnosti sú zbytočné prieťahy, ktoré vznikli v štádiu rozhodovania\nokresného súdu o sume náhrady trov konania. Ústavný súd v súvislosti s možným vznikom\nprieťahov v konaní preto hodnotil postup okresného súdu vo fáze nasledujúcej po právoplatnom\nskončení konania vo veci samej, t. j. potom ako bolo právoplatne rozhodnuté vo veci nároku\nna náhradu trov konania. Túto však v závere posúdil v kontexte s celkovou dĺžkou konania.\n44. Zo skutočností vyplývajúcich z predmetného spisu ústavný súd zistil, že k rozhodnutiu\nokresného súdu o sume náhrady trov konania došlo 25. mája 2022, a to aj napriek tomu, že vo veci\nnároku na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania bolo právoplatne\nrozhodnuté už 12. januára 2020. Po právoplatnom rozhodnutí odvolacieho súdu v merite veci boli\nsíce podané dovolania, v súvislosti s ktorými okresný súd zabezpečoval nevyhnutné administratívne\núkony, tie mu však nebránili v tom, aby vo veci určenia sumy náhrady trov konania rozhodol ešte\npred predložením spisu na rozhodnutie dovolaciemu súdu. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje\nna argumentáciu uvádzanú samotným sťažovateľom (bod 26 tohto nálezu), z ktorej vyplýva,\nže okresný súd mal k dispozícii na rozhodnutie o sume náhrady trov konania odo dňa doručenia\nkalkulácie úkonov právneho zastúpenia sťažovateľa do dňa predloženia spisu najvyššiemu súdu\n10 mesiacov, počas ktorých vykonával len jednoduché procesné úkony súvisiace s podanými\ndovolaniami.\n45. Ani predloženie spisu na rozhodnutie o dovolaní najvyššiemu súdu bez rozhodnutia\no sume náhrady trov konania za situácie, keď okresnému súdu nebránili vo vydaní takéhoto\nrozhodnutia žiadne objektívne prekážky, nemožno považovať za efektívny postup, t. j. taký,\nktorý by smeroval k efektívnemu odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa vo veci stanovenia sumy\nnáhrady trov konania. Argumentáciu uvádzanú predsedom okresného súdu v bode 20 tohto nálezu\npreto nemožno vzhľadom na už uvádzané považovať za spôsobilú záver o neefektívnom postupe\nokresného súdu zvrátiť.\n46. Vzhľadom na skutočnosti zistené zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie ústavný súd\nkonštatuje, že nečinnosť okresného súdu vo veci stanovenia sumy náhrady trov konania\npo právoplatnom rozhodnutí vo veci nároku na náhradu trov konania, ako aj neefektívna činnosť\nspočívajúca v predložení spisu na rozhodnutie o dovolaní pred rozhodnutím vo veci stanovenia\nsumy náhrady trov konania bez existencie objektívnej prekážky, ktorá by takémuto rozhodnutiu\nbránila, berúc do úvahy celkovú dĺžku napadnutého konania, spôsobili vznik zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho hľadiska netolerovateľné.\n47. S prihliadnutím na už uvádzané skutočnosti, berúc do úvahy ničím neodôvodnenú nečinnosť\nokresného súdu, ktorý v napadnutom konaní po predložení vyčíslenia sumy náhrady trov konania\n(apríl 2020) neurobil vo veci týkajúcej sa vyčíslenia trov konania až do mája 2022 žiadny procesný\núkon, a berúc do úvahy už spomínanú neefektívnu činnosť, ktorá spôsobila že rozhodovanie vo veci\nurčenia sumy náhrady trov konania presiahlo obdobie 2 rokov, ústavný súd konštatuje, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na konanie\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto vyslovil porušenie práv\nsťažovateľa zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní (bod 1 výroku tohto nálezu).\n\n8\n\n48. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n49. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti\nokresný súd vo veci určenia sumy náhrady trov konania už rozhodol uznesením z 25. mája 2022\nvydaným vyššou súdnou úradníčkou, proti ktorému nebola podaná sťažnosť, takže rozhodovanie\no sume náhrady trov konania bolo právoplatne skončené, čím sa odstránil stav právnej neistoty,\nv ktorej sa sťažovateľ nachádzal, ústavný súd návrhu na uloženie príkazu okresnému súdu vo veci\nkonať bez zbytočných prieťahov nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní:\n50. Ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uvádza, že časový horizont toho, kedy sa účastníkovi konania\n(resp. strane v spore) dostáva konečného rozhodnutia vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou meradla\ncelkovej spravodlivosti podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac\nsa oslabuje kredibilita štátnej moci a špecificky moci súdnej. V súlade s judikatúrou ústavného súdu\n(III. ÚS 243/2017, III. ÚS 451/2017, II. ÚS 481/2017) v prípadoch extrémnych prieťahov v konaní\ndochádza k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov už samotnou dĺžkou\nsúdneho konania, ktorá predlžuje stav právnej neistoty do takej miery, že sa právo na súdnu ochranu\nstáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03, III. ÚS 113/07).\nNeprimeraná dĺžka konania sa potom priamo odráža v dôvere občana v štát, v jeho inštitúcie\na v právo, čo je základnou podmienkou na fungovanie legitímneho demokratického a právneho\nštátu. Ignorovanie týchto princípov konajúcim súdom môže mať za následok porušenie práva na fér\nproces (čl. 46 ods. 1 ústavy) v jeho časovej dimenzii.\n51. K vysloveniu porušenia základného práva na súdnu ochranu z dôvodov existencie zbytočných\nprieťahov môže dôjsť v prípade, ak namietané zbytočné prieťahy, ako aj celková doterajšia dĺžka\npreskúmavaného súdneho konania signalizujú, že v postupe súdu došlo k pochybeniam\ntakej intenzity, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti posudzovanej veci (najmä predmetu\nkonania, teda toho, čo je pre sťažovateľa v stávke) možno uvažovať o odmietnutí spravodlivosti –\ndenegatio iustitiae (pozri m. m. IV. ÚS 242/07 – a contrario).\n52. V napadnutom konaní ústavný súd prihliadol na predmet napadnutého konania,\nktorým je rozhodovanie o sume náhrady trov konania, ktorá v kontexte s meritórnym rozhodovaním\nmá len subsidiárny, resp. akcesorický charakter vo vzťahu k predmetu meritórneho rozhodovania\nokresného súdu, ktoré bolo v čase rozhodovania o ústavnej sťažnosti (rovnako ako v čase podania\nústavnej sťažnosti) právoplatne skončené. Uvedená skutočnosť v kontexte s dobou rozhodovania\nokresného súdu o sume náhrady trov konania bránia konštatovaniu existencie extrémnych prieťahov\nv konaní. Ústavný súd preto nezistil naplnenie podmienok na vyslovenie záveru o odmietnutí\nspravodlivosti, t. j. nezistil pochybenia takej intenzity, ktoré by umožňovali k takémuto záveru\ndospieť, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu, a požiadavke\nsťažovateľa na vyslovenie porušenia práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy nevyhovel.\n\n9\n\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n53. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n54. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z § 135 ods. 1\nzákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného\nzadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho zaplatiť\nsťažovateľovi do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n55. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n56. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 eur.\n57. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n58. V tomto kontexte ústavný súd zobral do úvahy aj predmet sporu (stanovenie sumy náhrady trov\nkonania), ktorý aj keď je pre samotného sťažovateľa nepochybne dôležitý, nepatrí do kategórie\ntzv. citlivých konaní, ktoré by si vyžadovali zo strany vo veci konajúceho súdu osobitný prístup\n(ako to je napríklad v prípade rozhodovania v meritórnych veciach pracovnoprávnych sporov alebo\nv konaniach vo veci starostlivosti o maloletých).\n59. Už len pre úplnosť ústavný súd zdôrazňuje, že stanovenie sumy primeraného finančného\nzadosťučinenia sa spravuje pravidlami nemajúcimi charakter matematického vzorca,\nv ktorom by bola premennou výlučne len doba nečinnosti či suma za stanovenú dobu nečinnosti\nvšeobecného súdu, ale špecifikami konkrétneho prejednávaného prípadu (m. m. IV. ÚS 342/2020).\nAj z uvedeného dôvodu preto pre uplatnenie sumy primeraného finančného zadosťučinenia nemôže\nsám osebe obstáť matematický vzorec uvádzaný sťažovateľom (bod 15 tohto nálezu).\n60. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä neodôvodnenú nečinnosť\na neefektívnu činnosť okresného súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené,\npredmet konania a jeho akcesorický charakter v pomere k meritu veci, ako aj jeho význam\npre sťažovateľa a zohľadňujúc celkovú dobu napadnutého konania, ústavný súd dospel k záveru,\nže v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané\npriznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 eur (bod 2 výroku tohto nálezu).\n61. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnej sťažnosti v časti požadovanej sumy\nprimeraného finančného zadosťučinenia prevyšujúcej sumu 1 000 eur nevyhovel tak,\nako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.\n62. S prihliadnutím na uvedené preto ústavný súd rozhodol vo veci priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia tak, ako to je uvedené v bodoch 2 a 4 výroku tohto nálezu.\n\n10\n\nVI.\nTrovy konania\n63. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú\núčastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n64. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nnahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n65. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli v súvislosti\ns jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom.\n66. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 739,66 eur v súlade\ns vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné\npodanie ústavnej sťažnosti a replika k vyjadreniu okresného súdu) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c)\nvyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby za rok 2022 v sume 193,83 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky),\ntiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok\n2022 v sume 11,63 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma\nnáhrady trov konania tak predstavuje po jej navýšení o daň z pridanej hodnoty sumu 739,66 eur.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci náhrady trov konania sťažovateľa rozhodol tak,\nako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd\npovinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nVII.\n67. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia\nrozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2022\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "dovolanie", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu", "podmienky konania", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/1/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:038dcbf5-13ad-4bd4-8182-ecc544f95d39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.54.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 54/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 54/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.54.2022.2"}, {"guid": "ussr:69b21b15-1257-4bf9-965c-67546e11bfc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.342.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.342.2020.2"}, {"guid": "ussr:d8ef7214-10d4-49b2-80fa-bc07358266ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.711.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 711/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 711/2017 z 13. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.711.2017.1"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:67fa25fe-89a8-49ce-a4db-ed312d373a6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.451.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 451/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 451/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.451.2017.2"}, {"guid": "ussr:0da6558b-ad5c-4cd3-9b73-4f4cab8d4e79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.243.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 243/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 243/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.243.2017.2"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899"}, {"guid": "ussr:0e564ee3-67a5-4f04-8d1b-1fcd139165b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 113/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/07 z 1. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-01", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e564ee3-67a5-4f04-8d1b-1fcd139165b0"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:bc509548-0018-4d63-b086-76454260abce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 39/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/00 z 24. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-24", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1"}, {"guid": "57e7b8f7-e02e-41de-9899-506e167690f9:7fbbbe21-2da1-4b0d-9eb5-78bbb3a96053", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4317212259.1", "spisova_znacka": "6Co/139/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/139/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4317212259.1"}, {"guid": "2be2420e-ec70-4549-8b88-2f5a4b770f38:a75bcb99-5323-4fea-ad61-f62fbccd7fa3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3108225006.1", "spisova_znacka": "6Co/280/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/280/2013 z 27. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-08-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3108225006.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e75c598a-1948-47d7-bf6d-f2699e30edb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.414.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 414/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 414/2023 z 4. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-04", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.414.2023.2"}]}