{"guid": "ussr:24e6e295-f590-4978-ae25-581410148179", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.281.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 281/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 281/2022 z 8. 11. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. novembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 281/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.281.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2022-11-08", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "nazov": "čl. 20 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/24e6e295-f590-4978-ae25-581410148179", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.281.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.281.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.281.2022.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 281/2022-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou Benkóczki,\nBaláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava, IČO 35 917 148, v mene ktorej koná konateľ\na advokát JUDr. Juraj Baláž, proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu\nBratislava II č. k. 3 Tp 102/2021-26 z 2. novembra 2021, proti uzneseniu sudcu pre prípravné\nkonanie Okresného súdu Bratislava II č. k. 3 Tp 102/2021-34 z 2. novembra 2021 a proti uzneseniu\nsudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava II č. k. 3 Tp 102/2021-30\nz 2. novembra 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavným sťažnostiam n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavné sťažnosti sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. marca 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy\na porušenia práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava II\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 Tp 102/2021-26 z 2. novembra 2021 (ďalej len „prvé napadnuté\nuznesenie“). Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd zrušil prvé napadnuté uznesenie okresného súdu,\nako aj predchádzajúce uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresná\nprokuratúra“) č. k. 2 Pv 269/18/1102-74 z 9. augusta 2021. Sťažovateľ navrhuje priznať mu\n\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia.\nUznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 281/2022-16 z 26. mája 2022 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Sťažovateľ sa druhou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. marca 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 5 ústavy, základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva vlastniť majetok podľa čl. 1\ndodatkového protokolu uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu\nč. k. 3 Tp 102/2021-34 z 2. novembra 2021 (ďalej len „druhé napadnuté uznesenie“). Sťažovateľ\nnavrhuje, aby ústavný súd zrušil druhé napadnuté uznesenie okresného súdu, ako aj predchádzajúce\nuznesenie prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 1 PO-V-24/2021/1102-4 z 10. augusta 2021.\nSťažovateľ navrhuje priznať mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur a náhradu\ntrov právneho zastúpenia. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 448/2022-22 z 20. septembra\n2022 bola druhá ústavná sťažnosť sťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nUvedeným uznesením boli zároveň veci sťažovateľa vedené pod sp. zn. Rvp 633/2022 a sp. zn.\nIV. ÚS 281/2022 spojené na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. IV. ÚS 281/2022.\n3. Sťažovateľ sa treťou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. marca 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 5 ústavy, základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva vlastniť majetok podľa čl. 1\ndodatkového protokolu uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu\nč. k. 3 Tp 102/2021-30 z 2. novembra 2021 (ďalej len „tretie napadnuté uznesenie“). Sťažovateľ\nnavrhuje, aby ústavný súd zrušil tretie napadnuté uznesenie okresného súdu, ako aj predchádzajúce\nuznesenie prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 1 PO-V-24/2021/1102-6 z 10. augusta 2021.\nSťažovateľ navrhuje priznať mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur a náhradu\ntrov právneho zastúpenia. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 474/2022-16 z 27. septembra\n2022 bola tretia ústavná sťažnosť sťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu. Uvedeným\nuznesením boli zároveň veci sťažovateľa vedené pod sp. zn. Rvp 632/2022 a sp. zn.\nIV. ÚS 281/2022 spojené na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. IV. ÚS 281/2022.\n4. Z obsahu prvej ústavnej sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je uznesením\nvyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, odboru kriminálnej polície\nČVS: KRP-151/3-VYS-BA-2018 zo 4. augusta 2021 trestne stíhaný pre zločin neoprávneného\nnakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona. Ďalším uznesením, a to\nokresnej prokuratúry č. k. 2 Pv-269/18/1102-74 z 9. augusta 2021, bolo podľa § 50 ods. 1 písm. a),\nods. 2, 4 Trestného poriadku v spojení s § 96a ods. 9 Trestného poriadku rozhodnuté o zaistení\nmajetku sťažovateľa, a to nehnuteľností nachádzajúcich sa v\n, a zároveň bol sťažovateľovi podľa § 50 ods. 2 Trestného poriadku\nuložený zákaz nakladania so zaistenými nehnuteľnosťami. Proti uzneseniu okresnej prokuratúry\nsťažovateľ využil riadny opravný prostriedok, a to sťažnosť podľa § 185 a nasl. Trestného poriadku,\no ktorej rozhodol okresný súd prvým napadnutým uznesením z 2. novembra 2021 tak, že sťažnosť\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.\n\n2\n\n5. Okresný súd poukázal na odôvodnenie uznesenia prokurátora, ktorý považoval za dôvodné\nzaistenie majetku sťažovateľa na účely uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody.\nPoukázal pritom na povahu skutku, ktorý je sťažovateľovi kladený za vinu. Na základe znaleckého\nposudku bol rozsah neoprávneného nakladania s odpadmi ustálený v sume 19 905 409 eur. Uvedená\nsuma bola určená ako „celkové náklady na zneškodnenie, náklad a preprava odpadu. Sumu\nv takomto rozsahu teda bude musieť vynaložiť poškodený, aby odpad uložený v rozpore so zákonom\nodstránil.“. Prokurátor prihliadol najmä na rozsah spôsobenej škody, skutkový stav veci a aktuálne\nustálený motív konania sťažovateľa – snahu získať majetkový prospech bez ohľadu na škody\nna životnom prostredí, čo odôvodňovalo postup podľa § 50 Trestného poriadku. Prokurátor dospel\naj k záveru, že majetok sťažovateľa je potrebné zaistiť aj z úradnej moci podľa § 50 ods. 4\nTrestného poriadku.\n6. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že sťažovateľ okrem zaistených nehnuteľností nevlastní\nna území Slovenskej republiky iné nehnuteľnosti, nie je vlastníkom ani držiteľom motorových\nvozidiel a nie je známy iný hodnotný hnuteľný majetok.\n7. Vzhľadom na spôsobenú škodu veľkého rozsahu (vo vzťahu k sťažovateľovi\nvo výške 19 905 409 eur), na skutkový stav veci a motív konania sťažovateľa (snaha získať\nmajetkový prospech bez ďalšieho plnenia povinností v zmysle platnej legislatívy na úseku\nodpadového hospodárstva) je daná dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu\nškody spôsobenej trestným činom bude zo strany sťažovateľa zmarené alebo sťažované. Už len\nsamotná výška stanovenej škody odôvodňuje uplatnenie všetkých zaisťovacích prostriedkov.\nDôvodom na zaistenie špecifikovaného majetku sťažovateľa je prioritne zabezpečenie nároku\npoškodeného na náhradu škody. Rovnako je daná dôvodná obava vzhľadom na uvedené\nskutočnosti, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody bude zmarené alebo sťažované.\nOkresný súd takto dospel k záveru, že dôvody zaistenia špecifikovaného majetku naďalej\npretrvávajú.\n8. Okresný súd k sťažnostným námietkam sťažovateľa uviedol s poukazom na judikatúru ústavného\nsúdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, že je povinný reagovať len na podstatné a relevantné\nnámietky. Za relevantnú považoval len námietku nesúladu uznesenia o zaistení majetku\nso zjednocujúcim stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) č. k. Tpj 39-60/2017 z 29. novembra 2017 na zjednotenie výkladu\na aplikácie § 46 ods. 3, § 256 ods. 3 Trestného poriadku vo vzťahu k uplatňovaniu nárokov\nna náhradu škody v tzv. adhéznom konaní (§ 46 ods. 3 Trestného poriadku), a to z hľadiska obsahu\nkonkurujúcich si rozhodnutí: a) k nárokom na náhradu škody uplatňovaným v konaní o daňových\ntrestných činoch; b) k nárokom na náhradu škody uplatňovaným v konaní o trestných činoch proti\nživotnému prostrediu (ďalej len „zjednocujúce stanovisko“). Podľa okresného súdu argumentácia\nsťažovateľa v tomto smere je „nesprávna, nakoľko na danú situáciu sa citované zjednocujúce\nstanovisko... nedá aplikovať a takáto argumentácia obhajoby je irelevantná, nepresná a účelová, až\nzavádzajúca. Uplatnený nárok poškodeného nie je nárokom, ktorý by bol rozobraný v dotknutom\nstanovisku trestnoprávneho kolégia NS SR a už rokmi ustálenou súdnou praxou pri danom trestnom\nčine... súdy rozhodujú aj o nároku na náhradu škody a takýto nárok bežne priznávajú poškodenému\n- Slovenskej republike... keďže pri nároku na náhradu škody, pri dotknutom trestnom čine,\nnedochádza k žiadnemu konfliktu pôsobnosti správneho orgánu a súdu, ani k duplicite\n\n3\n\nv rozhodovaní o jednom a tom istom nároku. Analogicky sa v daných prípadoch vychádza\nz ustanovení § 124 ods. 3 a § 126 ods. 1 Trestného zákona.“.\n9. Z druhej ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že v jeho trestnej veci ďalším uznesením\nokresnej prokuratúry č. k. 1PO-V-24/2021/1102-4 z 10. augusta 2021 bolo podľa § 50 ods. 1\npísm. a), ods. 2, 4 Trestného poriadku v spojení s § 95 ods. 9 Trestného poriadku rozhodnuté\no zaistení majetku sťažovateľa, a to peňažných prostriedkov na bankovom účte (Slovenská\nsporiteľňa, a. s.) vo výške 6 890,17 eur a dodatočne došlých peňažných prostriedkov\ns príslušenstvom až do výšky 19 905 409 eur. Zároveň bol sťažovateľovi podľa § 50 ods. 2\nv spojení s § 95 ods. 3 Trestného poriadku uložený zákaz nakladania so zaistenými\npeňažnými prostriedkami až do výšky ich zaistenia. Proti uzneseniu okresnej prokuratúry\nč. k. 1 PO-V-24/2021/1102-4 z 10. augusta 2021 sťažovateľ využil riadny opravný prostriedok, a to\nsťažnosť podľa § 185 a nasl. Trestného poriadku, o ktorej rozhodol okresný súd druhým\nnapadnutým uznesením z 2. novembra 2021 tak, že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku zamietol.\n10. Okresný súd v druhom napadnutom uznesení poukázal na odôvodnenie uznesenia okresnej\nprokuratúry č. k. 1 PO-V-24/2021/1102-4 z 10. augusta 2021 a taktiež dospel k záveru o dôvodnosti\nzaistenia majetku sťažovateľa na účely uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody, pričom\nrozsah neoprávneného nakladania s odpadmi bol objektivizovaný znaleckým posudkom znalca\nz odboru ochrany životného prostredia, odvetvia priemyselného a komunálneho odpadu a odhadu\nškôd v životnom prostredí na sumu 19 905 409 eur. Preverovaním majetkových pomerov\nsťažovateľa okresnou prokuratúrou bolo zistené, že okrem majetkového podielu vo výške 4/5\nna jednej nehnuteľnosti je vlastníkom peňažných prostriedkov vo výške 6 890,17 eur na bankovom\núčte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a. s., ktoré boli zaistené pre účely náhrady spôsobenej\nškody, ktorá vo vzťahu k sťažovateľovi predstavuje sumu veľkého rozsahu vo výške 19 905 409 eur\na vo vzťahu\nk obvinenej\nobchodnej\nspoločnosti\nBratislavská\nrecyklačná\ns. r. o.\nvo výške 2 607 526 eur. Okresný súd sa stotožnil s názorom okresnej prokuratúry, ktorá pristúpila\nk zaisteniu majetku sťažovateľa s ohľadom na nielen už uvedenú výšku škody, ale aj s ohľadom\nna samotný skutkový stav veci, motív konania sťažovateľa (snaha o získanie majetkového\nprospechu bez ďalšieho plnenia povinností v zmysle platnej legislatívy na úseku odpadového\nhospodárstva), v dôsledku ktorých je aj podľa okresného súdu daná dôvodná obava zmarenia alebo\nsťaženia náhrady škody zo strany sťažovateľa. Teda „Dôvodom na zaistenie predmetného majetku\nvo vlastníctve obvineného\nje teda prioritne zabezpečenie nároku poškodeného\nna náhradu škody, o čo aj dňa 11.10.2019 Okresný úrad Bratislava, ako zástupca poškodeného\nna strane verejného záujmu, požiadal v zmysle § 50 Trestného poriadku. Rovnako je daná dôvodná\nobava, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu\nškody bude zmarené alebo sťažované.“.\n11. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke sťažovateľa vzťahujúcej sa na nemožnosť uplatnenia nároku\nna náhradu škody v trestnom konaní pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa\n§ 302 ods. 1 Trestného zákona a v dôsledku toho aj nutnosti aplikácie § 50 ods. 3 Trestného\nporiadku (podľa ktorého zaistiť majetok na náhradu škody zaistením majetku nie je možné pri\nnároku, ktorý nie je možné uplatniť v trestnom konaní) vrátane záverov plynúcich\nzo zjednocujúceho stanoviska z 29. novembra 2017 okresný súd uviedol, že „... je nesprávna,\nnakoľko na danú situáciu sa citované zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR nedá\n4\n\naplikovať a takáto argumentácia obhajoby je irelevantná, nepresná a účelová, až zavádzajúca.\nUplatnený nárok poškodeného nie je nárokom, ktorý by bol rozobraný v dotknutom stanovisku\ntrestnoprávneho kolégia NS SR a už rokmi ustálenou súdnou praxou pri danom trestnom čine,\nz ktorého je osoba\nobvinený, súdy rozhodujú aj o nároku na náhradu škody a takýto\nnárok bežne priznávajú poškodenému – Slovenskej republike zastúpenej príslušným okresným\núradom, keďže pri nároku na náhradu škody, pri dotknutom trestnom čine, nedochádza k žiadnemu\nkonfliktu pôsobnosti správneho orgánu a súdu, ani k duplicite v rozhodovaní o jednom a tom istom\nnároku. Analogicky sa v daných prípadoch vychádza z ustanovení § 124 ods. 3 a § 126 ods. 1\nTrestného zákona.“.\n12. Z tretej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sa týka rovnakej trestnej veci sťažovateľa, v rámci ktorej\nbolo uznesením prokurátora okresnej prokuratúry z 10. augusta 2021 podľa § 50 ods. 1 písm. a),\nods. 2, 4 Trestného poriadku v spojení s § 95 ods. 9 Trestného poriadku rozhodnuté o zaistení\nmajetku sťažovateľa – peňažných prostriedkov na špecifikovanom účte (Uni Credit Bank Czech\nRepublic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky) v sume 5 194,91 eur a dodatočne došlých\npeňažných prostriedkov vrátane príslušenstva až do výšky 19 905 409 eur. Zároveň sa mu podľa\n§ 50 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 95 ods. 3 Trestného poriadku zakázala akákoľvek\ndispozícia so zaistenými peňažnými prostriedkami až do výšky zaistenia. Proti tomuto uzneseniu\npodal sťažovateľ sťažnosť, ktorú okresný súd tretím napadnutým uznesením z 2. novembra 2021\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s poukazom na § 191 písm. a) Trestného poriadku\nzamietol.\n13. Tretie napadnuté uznesenie okresný súd odôvodnil rovnakými skutkovými a právnymi úvahami\nako prvé napadnuté uznesenie a druhé napadnuté uznesenie.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n14. Sťažovateľ namieta, že prvé napadnuté uznesenie okresného súdu a predchádzajúce uznesenie\nokresnej prokuratúry sú nezákonné a arbitrárne, prvým napadnutým uznesením boli porušené\noznačené práva a články ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu. Prvé napadnuté uznesenie\nokresného súdu je nepreskúmateľné, keďže okresný súd nijako nereagoval na námietky sťažovateľa\nuvedené v sťažnosti proti uzneseniu okresnej prokuratúry. Sťažovateľ namieta, že prvé napadnuté\nuznesenie je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku s tým, že okresný súd\nrozhodol v rozpore so zjednocujúcim stanoviskom.\n15. Sťažovateľ poukazuje na stručné odôvodnenie napadnutého uznesenia na s. 7, kde okresný súd\nstručne vyhodnotil argumentáciu obhajoby ako účelovú a zavádzajúcu. Okresný súd len\nkonštatoval, že zjednocujúce stanovisko upravuje odlišné situácie, preto ho vo veci sťažovateľa\nnemožno aplikovať. Poukázal tiež na prax súdov, ktoré nároky poškodeného – Slovenskej republiky\nna náhradu škody v podobných veciach bežne priznávajú v trestnom konaní, nedochádza k duplicite\nrozhodovania a ku konfliktu pôsobnosti správneho orgánu a súdu. Uvedené odôvodnenie je podľa\nsťažovateľa povrchné, pričom je zrejmé, že okresný súd nevenoval sťažnosti sťažovateľa náležitú\npozornosť a jeho právne závery sú nesprávne.\n16. Sťažovateľ v prvom rade argumentuje, že nárok, ktorý si domnelý poškodený Okresný úrad\nBratislava v mene Slovenskej republiky uplatnil ako nárok na náhradu škody, nie je nárokom, ktorý\n5\n\nmožno uplatniť podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Uplatnený nárok je svojím charakterom\ntotožný s nárokmi, ktoré sú rozoberané v zjednocujúcom stanovisku.\n17. Sťažovateľ poukazuje na § 302 ods. 1 a § 124 ods. 1 až 3 Trestného zákona. V súvislosti s § 302\nTrestného zákona v spojení s § 124 ods. 3 Trestného zákona sa pojem „škoda“ vôbec neuvádza, a to\nani v § 302 Trestného zákona, ani v § 124 ods. 3 Trestného zákona in fine. Trestný zákon pri iných\ntrestných činoch používa pojem „škoda“, avšak v danom prípade používa pojem „rozsah činu“,\npričom tieto pojmy nemožno stotožňovať. Zákonodarca pri trestných činoch proti životnému\nprostrediu výslovne uvádza, čo sa rozumie škodou (súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody,\npričom majetková škoda v sebe zahrňuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého\nstavu). Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona\nzákonodarca nepoužíva pojem škoda, ale pojem rozsah činu a neuvádza, že škodou sa rozumie\ncena, za ktorú sa odpad v čase a mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža,\nzhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho\nuloženie nie je určené.\n18. V predmetnej veci bolo potrebné aplikovať § 50 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého\nzaistiť podľa odseku 1 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť. Predmetný\nnárok preto nemožno uplatniť v trestnom konaní ako nárok na náhradu škody. Okresný súd\nk uvedenej argumentácii nezaujal žiadne stanovisko.\n19. Sťažovateľ namietal, že uznesením o zaistení majetku neboli rešpektované požiadavky\nvyplývajúce z čl. 20 ústavy. Zaistením majetku a zákazom s ním nakladať dochádza k nútenému\nobmedzeniu sťažovateľovho vlastníckeho práva. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva prichádza\ndo úvahy len za primeranú náhradu alebo iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným\nspôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\npre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.\nPri uznesení o zaistení majetku nebola splnená žiadna z týchto podmienok, pričom bol porušený aj\nprincíp prezumpcie neviny. Okresný súd nereagoval ani na tieto námietky.\n20. Sťažovateľ poukazuje na § 15 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“), ktorý upravuje\nzodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu. Podľa § 15 ods. 7 zákona o odpadoch ak\npríslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol\nspáchaný trestný čin, vykoná jej oznámenie podľa osobitného predpisu a konanie o určenie\nzodpovednej osoby za nezákonné umiestnenie odpadu nezačne.\n21. Na prípady podľa § 15 ods. 7 zákona o odpadoch sa aplikuje následne § 15 ods. 14 zákona\no odpadoch, v zmysle ktorého príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne\nkonanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne\numiestneného odpadu v súlade s týmto zákonom. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva\ntýmto spôsobom určí obec, na ktorej území bol nezákonne umiestnený odpad, príslušný orgán\nštátnej správy odpadového hospodárstva alebo držiteľa nezákonne umiestneného odpadu, alebo\nvlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej bol nezákonne umiestnený odpad,\nza splnenia ďalších zákonných podmienok.\n\n6\n\n22. Zákon o odpadoch teda „rieši vyvodenie zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu,\na preto sa... jedná o administratívno-právny nárok.\nObdobnú, ak nie totožnú, situáciu riešilo práve zjednocujúce stanovisko... v bode B) ods. II., pričom\npodľa bodu B) ods. I, Právne vety uvedené v bodoch I. a II. časti A/ sa primerane použijú aj\nna akýkoľvek iný majetkový nárok, ktorý nie je podľa svojho hmotnoprávneho podkladu (teda\nprávneho predpisu upravujúceho taký nárok) nárokom na náhradu škody alebo tzv. morálnej škody\nv zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku (nárok podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“.\n23. Okresný súd na túto námietku reagoval stručne, keď argumentáciu sťažovateľa označil\nza účelovú až zavádzajúcu. Sám pritom neposkytol «žiadnu relevantnú vysvetľujúcu odpoveď ani\nneuviedol žiadne argumenty, ani ustanovenia zákona, o ktoré by svoje „odôvodnenie“ oprel.».\nAj z tohto dôvodu je prvé napadnuté uznesenie arbitrárne.\n24. Prvým napadnutým uznesením boli porušené označené práva sťažovateľa, pričom toto\nuznesenie spôsobilo „vážne, rozsiahle a dlhotrvajúce obmedzenie súkromného vlastníctva\nsťažovateľa...“, čo odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 eur.\n25. Sťažovateľ v druhej ústavnej sťažnosti v rámci svojej argumentácie v súhrne považuje druhé\nnapadnuté uznesenie okresného súdu z 2. novembra 2021 za „prakticky nepreskúmateľné\na vykazuje výrazné črty arbitrárnosti, keď prakticky nedáva odpoveď na žiadnu zo sťažovateľových\nnámietok, ktoré smerovali voči uzneseniu Okresnej prokuratúry Bratislava II č. k. 1 PO-V24/2021/1102-4 zo dňa 10.08.2021.“. Sťažovateľ je presvedčený, že okresný súd «nevenoval\nsťažnosti sťažovateľa náležitú pozornosť a celú vec „vybavil“ povrchne a nesprávne, a teda\nnezákonne a spôsobom, ktorým došlo k porušeniu sťažovateľových práv...».\n26. Sťažovateľ v tretej ústavnej sťažnosti v rámci svojej argumentácie v súhrne považuje tretie\nnapadnuté uznesenie okresného súdu z 2. novembra 2021 za „prakticky nepreskúmateľné\na vykazuje výrazné črty arbitrárnosti, keď prakticky nedáva odpoveď na žiadnu zo sťažovateľových\nnámietok, ktoré smerovali voči uzneseniu Okresnej prokuratúry Bratislava II č. k. 1 PO-V24/2021/1102-6 zo dňa 10.08.2021.“. Sťažovateľ je presvedčený, že okresný súd «nevenoval\nsťažnosti sťažovateľa náležitú pozornosť a celú vec „vybavil“ povrchne a nesprávne, a teda\nnezákonne a spôsobom, ktorým došlo k porušeniu sťažovateľových práv...».\n27. Druhú ústavnú sťažnosť, ako aj tretiu ústavnú sťažnosť sťažovateľ vo svojom súhrne odôvodnil\nidentickou argumentáciou ako prvú ústavnú sťažnosť.\nIII.\nVyjadrenia okresného súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenia okresného súdu:\n28. Na výzvu ústavného súdu sa k prvej ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyjadril prípisom\nč. k. 1 Spr 56/2022 z 22. júna 2022 predseda okresného súdu, ktorý poukazuje na to, že prvá\nústavná sťažnosť je v podstate totožná s jeho sťažnosťou proti uzneseniu prokurátora okresnej\nprokuratúry z 9. augusta 2021, o ktorej rozhodol okresný súd prvým napadnutým uznesením\nz 2. novembra 2021. Sťažovateľ uvádza totožné skutkové a právne tvrdenia, čím vo svojej podstate\npodáva ďalší opravný prostriedok. Sťažovateľ vlastne „navrhuje, aby sa ústavný súd zaoberal\n7\n\nmeritom veci, teda dôvodnosťou a rozsahom zaistenia jeho majetku, keďže navrhuje zrušiť aj\nuznesenie Okresnej prokuratúry... zo dňa 09. 08. 2021.“. Zrušenie alebo obmedzenie zaistenia\nmajetku pritom za splnenia zákonných podmienok možno dosiahnuť aj inak, čo vyplýva z § 51\nTrestného poriadku.\n29. Predseda okresného súdu sa domnieva, že sudca pre prípravné konanie v napadnutom uznesení\nuviedol podstatné dôvody zamietnutia sťažnosti. Uviedol tiež, prečo neakceptoval argumentáciu\nobhajcu sťažovateľa týkajúcu sa zjednocujúceho stanoviska na danú vec. Zo sťažnosti a tiež z prvej\nústavnej sťažnosti vyplýva, že „podstatnou a jedinou námietkou obhajoby sťažovateľa, bolo a je\npráve argumentácia uvedeným zjednocujúcim stanoviskom najvyššieho súdu, čo konštatoval aj\nsudca pre prípravné konanie v napadnutom uznesení. Súd sa teda vyjadril ku všetkým otázkam,\nktoré majú pre vec podstatný význam.“. Z týchto dôvodov považuje prvú ústavnú sťažnosť\nza nedôvodnú.\n30. Na výzvu ústavného súdu sa k druhej ústavnej sťažnosti a tretej ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nvyjadril prípisom č. k. 1 Spr 56/2022 zo 14. októbra 2022 predseda okresného súdu. Poukázal\nna skutkový a právny súvis druhej ústavnej sťažnosti a tretej ústavnej sťažnosti s prvou ústavnou\nsťažnosťou sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené predseda okresného súdu zotrval na svojom\npredchádzajúcom vyjadrení k prvej ústavnej sťažnosti v celom rozsahu.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n31. Vyjadrenie predsedu okresného súdu z 22. júna 2022 ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie\nstanoviska sťažovateľovi, ktorý v reakcii v prípise doručenom ústavnému súdu 6. júla 2022 zotrval\nna svojej argumentácii v prvej ústavnej sťažnosti a poukázal na to, že ak okresný súd označil jeho\nargumentáciu „za irelevantnú a nepresnú, bez uvedenia vlastného relevantného právneho názoru,\nktorým by súd takéto kategorické konštatovanie obhájil, svedčí jedine o tom, že súd vôbec neskúmal,\nv pravom význame slova, sťažnosť sťažovateľa.“.\n32. Podľa sťažovateľa prvé napadnuté uznesenie nie je riadne odôvodnené, je arbitrárne\na nepreskúmateľné. Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd mal vykladať právo a aplikovať ho aj\ns pomocou zjednocujúceho stanoviska tak, aby jeho výsledkom bolo spravodlivé a preskúmateľné\nrozhodnutie. Pokiaľ by sa nestotožnil s argumentáciou v zjednocujúcom stanovisku, mal uviesť\ndôvody, prečo sa s ňou nestotožňuje, resp. prečo ju nemožno v danej veci aplikovať. Ak sa okresný\nsúd nestotožňuje s argumentáciou strany alebo účastníka konania, nemal by ju „automaticky\nhodnotiť... ako účelovú a zavádzajúcu. Také zdanie totiž môže častokrát vzbudiť aj rozhodnutie\nsamotného súdu. Na rozdiel od strany v konaní, ktorá môže použiť a uvádzať akékoľvek skutočnosti,\nargumentácia súdu musí alebo by aspoň mala, spĺňať zákonné kritériá stanovené v trestnom\nporiadku.“.\n33. Vyjadrenie predsedu okresného súdu k druhej ústavnej sťažnosti a tretej ústavnej sťažnosti\nzaslal ústavný súd na vedomie sťažovateľovi. Vzhľadom na jeho plný odkaz na vyjadrenie k prvej\nústavnej sťažnosti, ku ktorému sťažovateľ poskytol svoju repliku, ústavný súd pristúpil k vecnému\nprejednaniu ústavných sťažností bez toho, aby vyčkal na prípadné stanovisko sťažovateľa\nk vyjadreniu predsedu okresného súdu zo 14. októbra 2022.\n\n8\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavných sťažností\n34. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní okresného súdu\na sťažovateľa dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\n35. Podstatou ústavných sťažností je tvrdenie sťažovateľa, že napadnuté uznesenia okresného súdu\nsú arbitrárne a nepreskúmateľné. Napadnuté uznesenia sú v rozpore so zjednocujúcim stanoviskom\nnajvyššieho súdu, pričom v trestnom konaní bol uplatnený nárok, ktorý nie je nárokom na náhradu\nškody, ktorý možno v adhéznom konaní uplatniť. Z týchto dôvodov boli napadnutými uzneseniami\nporušené označené práva podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu.\n36. Pri posudzovaní ústavných sťažností sťažovateľa ústavný súd primárne vychádzal z princípu\nsubsidiarity, na ktorom je založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1\nústavy. Zmysel a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv\na slobôd spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne\núlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie\nprincípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, ktorého právne dôsledky sú premietnuté do § 56\nods. 2 a do § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 149/04).\n37. Sťažovateľ v ústavných sťažnostiach primárne namietal, že nárok uplatnený poškodeným nie je\nnárokom na náhradu škody, ktorý možno uplatniť v trestnom konaní (§ 50 ods. 3 Trestného\nporiadku).\n38. V kontexte tejto nosnej námietky sťažovateľa ústavný súd poukazuje na to, že rozhodovanie\no uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody je integrálnou súčasťou meritórneho\nrozhodovania trestného súdu, ktorý rozhoduje o vine a treste a o ďalších otázkach, medzi ktoré patrí\naj rozhodovanie o nároku na náhradu škody. Ak je obžalovaný uznaný za vinného zo skutku, ktorý\nje predmetom obžaloby, a nárok na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas, rozhodne aj o tomto\nnároku (porovnaj § 287 a § 288 Trestného poriadku). Trestný súd uloží povinnosť obžalovanému\nnahradiť škodu poškodenému alebo z vymedzených dôvodov odkáže poškodeného na civilný\nproces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.\n39. Z uvedeného je zjavné, že okresný súd ako trestný súd rozhodujúci v merite (o vine a treste\na ďalších súvisiacich otázkach tvoriacich meritum) má primárne právomoc rozhodnúť o uvedenom\nnároku, ktorý prostredníctvom príslušného orgánu štát uplatnil v trestnej veci sťažovateľa. Súčasťou\ntohto rozhodnutia bude nevyhnutne aj právne posúdenie predmetného nároku, t. j. osobitne o tom, či\nide o škodu, o iný hmotnoprávny nárok, či ide o nárok uplatniteľný v trestnom konaní, resp. či na\nuplatnený nárok dopadá zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu a pod. Právne posúdenie\nvyslovené v napadnutých uzneseniach možno vnímať ako (predbežné) právne posúdenie na účely\naplikácie uvedeného zaisťovacieho inštitútu. Sťažovateľ teda stále v ďalšom priebehu trestného\n9\n\nkonania bude môcť (popri obrane proti obvineniu a obžalobe ako takým) uplatňovať svoju obranu\naj vo vzťahu k nároku poškodeného, ktorý tento uplatnil v trestnom konaní. Možno konštatovať, že\ndotknutému zaisťovaciemu opatreniu sa teda sťažovateľ bráni spoločne s obranou proti vznesenému\nobvineniu (ako predmetu proti nemu vedeného trestného stíhania), ktorej je vzhľadom na vecné\nsúvislosti neoddeliteľnou súčasťou. Sťažovateľ má teda v danom štádiu konania k dispozícii\ntrestnoprocesné prostriedky obrany obvineného vrátane opravných prostriedkov proti meritórnemu\nrozhodnutiu v súdnom konaní.\n40. Uvedená skutočnosť by podmieňovala aj odmietnutie ústavných sťažností sťažovateľa ako\nneprípustných podľa § 132 ods. 2, § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde, a to aj po prijatí\nústavných sťažností na ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 úvodnej vety zákona o ústavnom súde je\nodmietnutie v rámci predbežného prerokovania len možnosťou, a preto aj po prijatí veci na ďalšie\nkonanie je možné návrh odmietnuť. Prijatie veci na ďalšie konanie nezakladá prekážku rozhodnutej\nveci v časti splnenia procesných podmienok (III. ÚS 231/2020, III. ÚS 167/2021).\n41. Aj pri zohľadnení princípu subsidiarity sa ústavnoprávny prieskum zaistenia majetku\nsťažovateľa, o ktorom bolo v poslednom stupni rozhodnuté napadnutými uzneseniami okresného\nsúdu, v podstate sústreďuje len na tie prípadné pochybenia, v dôsledku ktorých by pre také\nrozhodnutie chýbal zákonný základ alebo by zjavne nemohlo viesť k naplneniu účelu, ktorý ním má\nbyť dosiahnutý, alebo by v ňom bolo možné vidieť svojvôľu z iného dôvodu. Predmetom\nústavnoprávneho prieskumu môže byť aj procesný postup, ktorý predchádzal zaisteniu majetku\n(obdobne napr. I. ÚS 122/2018, IV. ÚS 577/2021).\n42. Okresný súd v napadnutých uzneseniach k námietkam sťažovateľa uviedol, že na jeho prípad sa\nzjednocujúce stanovisko neaplikuje, nárok uplatnený poškodeným v trestnej veci sťažovateľa nie je\nnárokom preberaným v zjednocujúcom stanovisku. Poukázal na dlhoročnú prax súdov, ktoré\n„bežne“ priznávajú tento nárok poškodenému v trestnom konaní. Pri uvedenom nároku nejde\no konflikt pôsobnosti správneho orgánu a súdu.\n43. Ústavný súd pripúšťa, že uvedené odôvodnenia napadnutých uznesení sú všeobecné\na lakonické, keď okresný súd nijako podrobnejšie nevysvetlil svoje právne závery. Napriek\nstručnosti uvedeného odôvodnenia ústavný súd konštatuje, že okresný súd reagoval na námietky\nsťažovateľa v sťažnostiach proti uzneseniam okresnej prokuratúry, preto napadnuté uznesenia nie\nsú zjavne neodôvodnené.\n44. Zákonným základom na zaistenie majetku sťažovateľa bol § 50 Trestného poriadku, pričom\nokresný súd dospel k právnemu záveru (pre účely aplikácie uvedeného zaisťovacieho inštitútu), že\nnie je daná výnimka v zmysle § 50 ods. 3 Trestného poriadku.\n45. Neobstojí ani námietka sťažovateľa o porušení jeho vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 a 5\nústavy, resp. podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Zaistenie špecifikovaného nehnuteľného majetku\na peňažných prostriedkov sťažovateľa bez akýchkoľvek pochybností predstavuje zásah do právneho\npostavenia sťažovateľa (do jeho majetkovej sféry). Možno však konštatovať, že k tomuto zásahu\ndošlo na podklade zákonných dôvodov, preto nejde o ústavne neprípustný zásah do majetkovej\nsféry sťažovateľa. V prípade sťažovateľa nešlo o aplikáciu čl. 20 ods. 5 ústavy.\n46. Ústavný súd už uviedol, že funkcia vlastníctva spočíva v tom, že ako prvok zabezpečenia\nosobnej slobody v právnom štáte požíva osobitnú ochranu a je nedotknuteľné. Článok 20 ústavy\n10\n\npritom nechráni majetok (vlastníctvo) pred ukladaním povinností zo strany štátu (napr. peňažných,\nresp. daňových povinností), a preto napríklad daňové zákony nezasahujú, resp. neporušujú ústavné\ngarancie nedotknuteľnosti vlastníctva. V širšom kontexte určité zásahy do vlastníctva legitimizuje\naj čl. 20 ods. 3 ústavy, podľa ktorého vlastníctvo zaväzuje (PL. ÚS 29/05). Z uvedeného je zjavné,\nže čl. 20 ods. 4, resp. čl. 20 ods. 5 ústavy nepredstavujú jediný ústavný základ na zásah\ndo vlastníckeho práva, a preto námietka sťažovateľa, že v jeho prípade neboli naplnené podmienky\nuvedených (ústavných) ustanovení, nie je akceptovateľným podkladom na záver o neprípustnom\nporušení jeho vlastníckeho práva.\n47. Rozsah zaistenia majetku sa javí byť adekvátnym (proporcionálnym), vychádzajúc zo zistenia\nvýšky škody (určenej znaleckým posudkom) a záverov, že sťažovateľ nevlastní iný hodnotný\nhnuteľný alebo nehnuteľný majetok okrem toho, ktorý bol predmetom napadnutých uznesení\no zaistení majetku (zaistenie špecifikovaných nehnuteľností a peňažných prostriedkov). Zaistenie\nmajetku v uvedenom prípade je v zásade spôsobilé viesť k účelu, na ktorý je určené, t. j.\nuspokojeniu nároku uplatneného poškodeným (za predpokladu príslušnej právnej kvalifikácie\ntrestným súdom).\n48. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenia okresného súdu\nneobsahujú nedostatky ústavnoprávnej intenzity, na základe ktorých by mohol vysloviť porušenie\nsťažovateľom označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení\ns porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa\nčl. 1 dodatkového protokolu, a preto napokon rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti\ntohto nálezu.\n49. Keďže ústavný súd nezistil porušenie základných práv sťažovateľa podľa ústavy ani práv podľa\ndohovoru a dodatkového protokolu, nerozhodol o jeho ďalších návrhoch z dôvodu, že tieto sa viažu\nna vyslovenie porušenia základných práv a slobôd a úspech v konaní pred ústavným súdom.\n50. Vecný prieskum ústavného súdu, ktorý bol napriek princípu subsidiarity, a to z dôvodu\nmateriálneho prístupu k ochrane základných práv, poskytnutý, sa však týka len ústavnej\nudržateľnosti napadnutých uznesení v popísaných súvislostiach, nie potvrdenia dôvodnosti\nvzneseného obvinenia v kontexte trestného konania a nijako neprejudikuje právnu kvalifikáciu\nnároku poškodeného, ktorú má za splnenia zákonných podmienok vykonať v meritórnom\nrozhodnutí všeobecný trestný súd.\n51. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia\nrozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-adhézne", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "poškodený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "majetok-súkromný", "životné prostredie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "majetok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "poškodený", "trestné konanie-adhézne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d73de776-25ce-4ccf-b9f1-9f48fb50726e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.577.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 577/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 577/2021 z 16. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-16", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.577.2021.1"}, {"guid": "ussr:e6196547-7756-4465-b373-01ae9167ed37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.167.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2021 z 13. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.167.2021.2"}, {"guid": "ussr:ab47777e-acac-42f2-9d18-51da9af44a1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.231.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 231/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.231.2020.2"}, {"guid": "ussr:08c13351-0cc2-4d89-a833-1424131cb633", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.122.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 122/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.122.2018.1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3e7c3f25-c0e3-4ac0-a221-fb085bdc3d0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.379.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.379.2025.1"}, {"guid": "ussr:5dac0c0c-a0bc-4963-86dc-3c752ad93e6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.667.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 667/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 667/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.667.2024.1"}, {"guid": "ussr:3e4a9d5c-faf2-4de1-9175-bc0e250b2afc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.11.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2024 z 23. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.11.2024.1"}, {"guid": "ussr:30a11d11-1faa-4b51-ba65-baa084dec27c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.522.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 522/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 522/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.522.2023.1"}, {"guid": "ussr:53cad597-2d37-4cb6-9191-a50f2e72220c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.608.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 608/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 608/2022 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.608.2022.1"}, {"guid": "ussr:04c8d6a3-ba57-4439-b5fc-2e0c8cfb6ea2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.696.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 696/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 696/2022 z 15. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.696.2022.1"}]}