{"guid": "ussr:764caf02-6dfe-4088-b129-54bd09a80a15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.26.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/2022 z 28. 6. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. júna 2022, sp. zn. IV. ÚS 26/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.26.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2022-06-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/764caf02-6dfe-4088-b129-54bd09a80a15", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.26.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.26.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.26.2022.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 26/2022-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca\nspravodajca) a zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Majetkového Holdingu, a. s.,\nStaromestská 3, Bratislava, IČO 35 823 364, zastúpeného Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom,\nOravská 8, Miloslavov, proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9 Er 1293/2007-143\nz 11. februára 2021 za účasti zúčastnených osôb\n, a súdneho exekútora JUDr. Petra Urbáneka, exekútorský úrad,\nBratislavská 11, Galanta, IČO 37 838 059, takto\nrozhodol:\n1. Výrokom uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9 Er 1293/2007-143\nz 11. februára 2021, ktorým bola zastavená exekúcia, b o l o p o r u š e n é základné právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Výrok uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9 Er 1293/2007-143 z 11. februára 2021,\nktorým bola zastavená exekúcia, z r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Dunajská\nStreda na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý sťažovateľovi nahradiť trovy konania v sume\n460,90 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. apríla 2021 domáhal\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nOkresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) č. k. 9 Er 1293/2007-143\nz 11. februára 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) vydaným sudkyňou okresného súdu.\nSťažovateľ navrhoval zrušiť napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie. Sťažovateľ ďalej žiadal o priznanie náhrady trov konania v sume 794,90 eur.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 26/2022-20 z 25. januára 2022 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v časti porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru výrokom\nnapadnutého uznesenia týkajúcim sa zastavenia exekúcie. Vo zvyšnej časti bola ústavná sťažnosť\nodmietnutá.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva nasledujúci stav veci:\nPrvá stavebná sporiteľňa, a. s., sa ako pôvodná oprávnená domáhala vymoženia pohľadávky v sume\n16 084,88 eur s príslušenstvom proti povinnej na základe návrhu na vykonanie exekúcie\ndoručeného súdnemu exekútorovi 12. novembra 2007. Exekučným titulom bol vykonateľný\nzmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 Zm 67/2007-27 zo 7. júna 2007.\nNa základe poverenia okresného súdu vykonával exekúciu súdny exekútor JUDr. Peter Urbánek.\nUznesením okresného súdu z 3. decembra 2010 bolo rozhodnuté o pripustení zmeny účastníka\nkonania na strane oprávneného s tým, že do exekúcie vstúpil sťažovateľ ako nový oprávnený.\n4. Zákonom č. 438/2015 Z. z. bol novelizovaný o. i. aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).\nSťažovateľ postupoval podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení a v zákonom\nurčenej lehote podaním z 12. januára 2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39\nods. 4 Exekučného poriadku. Prílohou podania bol návrh na vydanie zmenkového platobného\nrozkazu z 12. februára 2007 a zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere\nz 1. júna 2005 [podpísaná povinnou 3. júna 2005 (ďalej len „zmluva o úvere“)].\n5. Upovedomením o zastavení starej exekúcie z 1. júna 2020 súdny exekútor zastavil exekúciu\npodľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ukončení niektorých exekučných\nkonaní“) s odôvodnením, že uplynula rozhodná doba. Sťažovateľ podal námietky proti\nupovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré odôvodnil tým, že bolo vydané v rozpore\nso zákonom, pretože okresný súd nerozhodol o pokračovaní v exekúcii podľa § 243f Exekučného\n\n2\n\nporiadku v platnom znení a táto exekúcia je stále odložená priamo zo zákona. Z tohto dôvodu bol\njednoznačne naplnený dôvod na predĺženie rozhodnej doby tak, ako ho predpokladá § 4 zákona\no ukončení niektorých exekučných konaní.\n6. Napadnutým uznesením okresný súd upovedomenie o zastavení starej exekúcie z 1. júna 2020\nzrušil (výrok I), exekúciu zastavil (výrok II) a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne\nsamostatným uznesením (výrok III, v uznesení nesprávne označený ako výrok II, pozn.).\n7. K výroku I napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že v upovedomení o zastavení starej\nexekúcie súdny exekútor nesprávne deklaroval, že exekúcia sa skončila podľa § 2 ods. 1 písm. a)\nzákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku\nv platnom znení je táto exekúcia odo dňa účinnosti novely odložená. Okresný súd posúdil námietky\nsťažovateľa ako dôvodné, a preto podľa § 7 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných\nkonaní zrušil upovedomenie o zastavení starej exekúcie.\n8. Výrok o zastavení exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že sťažovateľ nesplnil povinnosti\nv zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom od 23. decembra 2015\ndo 31. marca 2017. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie sťažovateľ neopísal vlastný vzťah\npodľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zmenkový a šekový zákon“) a okrem zmluvy o úvere a dohody o vydaní a vyplnení\nbiankozmenky ďalší listinný dôkaz nepredložil. Predložené dôkazy, ktoré mali osvedčiť skutočnosti\ntvrdené sťažovateľom, okresný súd nepovažoval za relevantné. Z tvrdení sťažovateľa\naj z pripojených listinných dôkazov vyplýva vznik pôvodného právneho vzťahu, ale nie je z nich\nzrejmý vznik samotného zmenkového vzťahu, t. j. dôvod a spôsob vystavenia a vyplnenia\nbiankozmenky. Nie je uvedené, kedy došlo k vyplneniu zmenky jeho právnym predchodcom, a tiež\nchýbajú akékoľvek identifikácie týkajúce sa zmenky (zmenková suma, úroky, dátumy a podobné\nnáležitosti), pričom zmenka, resp. jej kópia netvorila prílohu doplnenia návrhu na vykonanie\nexekúcie.\n9. Okresný súd nepovažoval za preukázané ako oprávnený, resp. jeho právny predchodca dospeli\nk zmenkovej sume, z čoho pozostáva, či podkladom na zmenkové súdne konanie boli právne\nvzťahy vyplývajúce práve zo zmluvy o úvere. Porovnaním obsahu predloženej zmluvy o úvere\ns obsahom zmenkového platobného rozkazu a návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu\ntotiž uvedené nebolo možné konštatovať. Sťažovateľ mal predložiť aj zmenku, resp. jej kópiu\na v závislosti od jej typu aj ďalší dokument, ktorý zakladá ďalšie práva majiteľa zmenky.\nSťažovateľ nepredložil podklady na preskúmanie dôvodov v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného\nporiadku v platnom znení, a preto podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v platnom znení (tiež\nv súlade so stanoviskom č. 1/2016 občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave) bola táto\nexekúcia zastavená.\n10. Okresný súd napokon vyslovil, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením\npo tom, ako súdny exekútor predloží okresnému súdu vyúčtovanie trov a exekučný spis.\n\n3\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n11. Sťažovateľ tvrdí, že v súvislosti s novelou Exekučného poriadku mal ako oprávnený povinnosť\nopísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou. Pod pojmom „vlastný\nvzťah s povinným“ mal zákonodarca na mysli bez akýchkoľvek pochybností základný právny\nvzťah, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky, ktorá je abstraktným a prísne formálnym záväzkom.\nV návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol súčasťou doplnenia návrhu\nna vykonanie exekúcie, bol jednoznačne identifikovaný, podrobne opísaný a kópiou zmluvy o úvere\naj preukázaný základný „vlastný“ (zmluvný) vzťah medzi pôvodnou oprávnenou a povinnou,\nv ktorom vrátenie dlžnej sumy bolo zabezpečené vlastnou zmenkou. Ak okresný súd tvrdí, že\nz doplnenia návrhu na exekúciu a pripojených listín nie je zrejmý vznik samotného zmenkového\nvzťahu, takéto tvrdenie je potom v extrémnom nesúlade so skutkovými a s právnymi okolnosťami,\nktoré je z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľné.\n12. Ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom od 23. decembra 2015\ndo 31. marca 2017 vyžadovalo aj pripojenie dôkazov, ktoré by preukazovali tvrdenia sťažovateľa.\nAvšak pripojiť možno len listinné dôkazy, ktorými účastník konania disponuje. V ostatných\nprípadoch postačí, ak účastník konania dôkazy riadne označí a navrhne ich vykonanie (napr.\npredloženie listín, ktoré sú v držbe iných orgánov alebo tretích osôb). K podaniu, ktorým dopĺňal\nnávrh na vykonanie exekúcie, sťažovateľ predložil listinné dôkazy, ktorými disponoval. Zároveň\nsťažovateľ jasne, zrozumiteľne a celkom jednoznačne navrhol okresnému súdu, aby si v prípade\npotreby pripojil súdny spis vedený Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 1 Zm 67/2007.\nOkresný súd takto ale nepostupoval, čím sa bez akýchkoľvek pochybností dopustil nesprávneho\nprocesného postupu.\n13. Novela Exekučného poriadku oprávneným uložila len všeobecnú povinnosť v doplnení návrhu\nna vykonanie exekúcie uviesť a preukázať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu\ns povinným, ktorú si sťažovateľ nepochybne splnil. Ustanovenie § 243f ods. 5 Exekučného\nporiadku v platnom znení jednoznačne upravuje sankciu výlučne pre prípad nedoplnenia návrhu\nna vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení. V prípade, že\noprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v zákonnej lehote, exekučný súd je povinný\npostupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v platnom znení. Skutočnosť, že niektoré\ndôkazy sťažovateľ nemohol objektívne priložiť k doplneniu návrhu na exekúciu z objektívnych\ndôvodov (tieto ale označil a požiadal o ich vykonanie), nemôže byť prekážkou procesného postupu\npodľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v platnom znení. Nemôže byť ani dôvodom na uplatnenie\nokresným súdom vykonštruovanej fikcie, že sťažovateľ návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil.\nOkresným súdom prezentovaná fikcia nemá žiadnu oporu v zákone, a preto je prejavom svojvôle.\n14. Zákonodarca nezveril okresnému súdu ako exekučnému súdu právomoc skúmať, či\nbiankozmenka bola správne vyplnená majiteľom zmenky. Ak si takúto právomoc okresný súd\nodvodzuje od § 17 ods. 2 zmenkového a šekového zákona, toto ustanovenie je podľa sťažovateľa\naplikovateľné len v zmenkovom konaní (nie vo vykonávacom konaní). Podľa sťažovateľa\n„... na dotknutú vec je potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola\n\n4\n\nv konaní uplatnená zmenka vystavená a procesno-právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy tzv.\nnachádzacie konanie prebiehalo. Inak BY IŠLO O PORUŠENIE ZÁKAZU RETROAKTIVITY\nA PRINCÍPU PRÁVNEJ ISTOTY.“. V rámci exekúcie zákonodarca okresným súdom zveril\nprávomoc skúmať len existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách, prípadne ich rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom či obmedzenie alebo\nneprípustnosť použitia zmenky. V tejto veci si okresný súd prisvojil právomoc skúmať aj iné\nskutočnosti, ako mu boli zákonom zverené. Sťažovateľ zastáva názor, že napadnuté uznesenie\nokresného súdu vo vzťahu k zastaveniu exekúcie je arbitrárne (a z ústavnoprávneho hľadiska\nneudržateľné) z dôvodu extrémneho nesúladu právnych záverov s vykonanými skutkovými\na právnymi zisteniami. A zároveň z dôvodu, že okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie\nza použitia extenzívneho výkladu právnej normy, ktorý je príliš formalistický až šikanózny\na porušujúci čl. 2 ods. 2 ústavy.\nIII.\nVyjadrenia okresného súdu a sťažovateľa\nIII.A. Vyjadrenie okresného súdu:\n15. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti uviedla chronológiu úkonov\nv tejto veci, ďalej stručne poukázala na tvrdenia sťažovateľa uvedené v doplnení jeho návrhu\nna vykonanie exekúcie. Predsedníčka poukázala aj na dôvody, ktoré okresný súd viedli k zastaveniu\ntejto exekúcie, a zopakovala námietky sťažovateľa uvedené v ústavnej sťažnosti.\n16. Predsedníčka konštatovala, že k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie neboli pripojené iné\nlistinné dôkazy ozrejmujúce vznik zmenkového vzťahu, dôvod a spôsob vystavenia a vyplnenia\nbiankozmenky, výpočet, ako veriteľ dospel k výslednej zmenkovej sume. Ďalej v ňom absentovala\naj samotná zmenka. Podanie okresný súd vyhodnotil ako podané neoprávneným subjektom, ktorý si\nnesplnil povinnosti priamo uložené zákonom. K návrhu sťažovateľa, aby si v prípade potreby\nokresný súd pripojil súdny spis vedený Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 1 Zm 67/2007,\npredsedníčka uviedla, že sťažovateľ mal zrejme na mysli všeobecné ustanovenia o dokazovaní\nobsiahnuté v § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Dokazovanie v exekučnom konaní je\nspravidla vylúčené. Civilný sporový poriadok však vylučuje využitie najdôležitejšej „munície“\nsporového konania (prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, koncentrácie, neodkladných\nopatrení a zabezpečovacích opatrení a pod.) v exekučnom konaní bez ohľadu na skutočnosť, či\nv danom exekučnom konaní je prítomná slabšia strana.\n17. Následkom nepreukázania, resp. nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie (do 22. januára\n2016) je zastavenie exekučného konania, resp. zastavenie exekúcie (ak bolo vydané poverenie\nna vykonanie exekúcie). V súvislosti s novelou Exekučného poriadku vznikla exekučným súdom\nzákonná povinnosť skúmať náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie. Okresný súd zistil, že\ndoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti o preukázaní\nzmenkového vzťahu. Z tohto dôvodu nemal inú možnosť ako túto exekúciu zastaviť podľa § 243f\nods. 5 Exekučného poriadku v platnom znení. Zároveň žiadne z ustanovení Exekučného poriadku\n\n5\n\nneukladá exekučnému súdu povinnosť vyzývať účastníkov konania na splnenie si povinností\nustanovených zákonom, pričom v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt, ak\nosobitný zákon neustanovuje inak. Z uvedených dôvodov preto predsedníčka okresného súdu\nnavrhla, aby ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti sťažovateľa.\nIII.B. Vyjadrenie zúčastnených osôb:\n18. Povinnej a súdnemu exekútorovi ako zúčastneným osobám bolo ústavným súdom výzvami\nz 28. januára 2022 umožnené vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v lehote 10 dní, pričom toto procesné\noprávnenie zúčastnené osoby nevyužili.\nIII.C. Replika sťažovateľa:\n19. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu okresného súdu uviedol, že predsedníčka okresného súdu si\nvykladá slovné spojenie „skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným“ a s ním spojenú\nprieskumnú právomoc exekučného súdu nesprávne a ústavne neudržateľným spôsobom.\nPredsedníčka okresného súdu neoznačila žiadne zákonné ustanovenie, od ktorého okresný súd\nodvodzuje svoju právomoc skúmať vznik zmenkového vzťahu alebo správnosť vyplnenia zmenky.\nTieto skutočnosti povinná mohla bez obmedzenia namietať a tieto mal právomoc skúmať len súd\nv základnom zmenkovom konaní. Z § 17 ods. 2 zmenkového a šekového zákona nevyplýva, ako má\nzmenkový veriteľ opísať vlastný vzťah so zmenkovým dlžníkom. Okresný súd teda nerozlišuje\nmedzi základným (vlastným) právnym vzťahom a zmenkovým vzťahom. V rozhodovacej praxi\nnajvyšších súdnych autorít bol jednoznačne judikovaný názor, že prieskumná právomoc\nexekučného súdu je obmedzená len na skúmanie obsahu spotrebiteľskej zmluvy vo vzťahu\nk existencii neprijateľných zmluvných podmienok, zákazu alebo obmedzenia použitia zmenky\nalebo rozporu s dobrými mravmi.\n20. K námietke arbitrárnosti napadnutého uznesenia spočívajúcej v extrémnom nesúlade tvrdenia\nokresného súdu, že z doplnenia návrhu na exekúciu a pripojených listín nie je zrejmý vznik\nsamotného zmenkového vzťahu, s obsahom samotných predložených listín sa predsedníčka\nokresného súdu nevyjadrila. Bez najmenšej snahy aspoň o dodatočné náležité odôvodnenie\nskutkových a právnych záverov len bez ďalšieho zopakovala nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia\nz napadnutého uznesenia.\n21. Podľa sťažovateľa je absolútne zmätočné tvrdenie, že okresný súd jeho podanie vyhodnotil ako\npodané neoprávneným subjektom, keďže uvedená skutočnosť nevyplýva z napadnutého uznesenia\na zo súdneho spisu. Podanie podal sťažovateľ ako oprávnený v tejto exekúcii a nie je zrejmé, aký\niný subjekt teda mal doplniť návrh na vykonanie exekúcie.\n22. Predsedníčka okresného súdu zároveň neuviedla žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by\nvylučovalo pôsobnosť § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku v exekučnom konaní. V tejto\nsúvislosti sťažovateľ zdôraznil, že „v prostredí právneho štátu je neakceptovateľné, aby\nzákonodarca na jednej strane uložil účastníkom konania (oprávneným) povinnosť tvrdenia\na povinnosť preukázania tvrdení a na druhej strane im tým istým zákonom odoprel primeranú\nmožnosť vykonať dokazovanie označenými dôkazmi bez ohľadu na to, či nimi účastník konania\nbezprostredne disponuje alebo nie. Takýto výklad by bezpochyby viedol k odopretiu spravodlivosti\n\n6\n\n(denegatio iustitiae) a porušeniu základného práva na súdnu ochranu... a práva na spravodlivé\nsúdne konanie...“.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n23. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\nsťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu okresného súdu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto pristúpil k posúdeniu veci\nsamej.\n24. Ochranu základných práv a slobôd ústava rozdeľuje medzi všeobecné súdy a ústavný súd.\nSystém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci\nústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci\nvšeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné\nza výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2\na čl. 152 ods. 4 ústavy).\n25. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov ústavného\nsúdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Ústavný\nsúd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124\nústavy) a vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou\nopravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní\nzákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách.\n26. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje zásadná odlišnosť (m. m.\nII. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.\n27. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne aj práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv\nna súde. Tomu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).\n28. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci\nrozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku\nSlovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\n\n7\n\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý\nprávo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý\npredpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n29. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n30. Medzi prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má\nza následok porušenie základných práv a slobôd, patria tie, v ktorých je táto nesprávna aplikácia\nspätá s konkurenciou jednotlivých právnych noriem, prípadne s konkurenciou rôznych\ninterpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov.\n31. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením okresného súdu v časti týkajúcej sa\nrozhodnutia o zastavení exekúcie, aby v kontexte jeho obsahu vyhodnotil obsah námietok\nprezentovaných sťažovateľom v ústavnej sťažnosti. Zároveň ústavný súd posúdil zlučiteľnosť\nobsahu napadnutého uznesenia v časti zastavenia exekúcie s limitmi tých článkov ústavy\na dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta. Inými slovami, posudzoval ústavnú\nudržateľnosť rozhodnutia o zastavení exekúcie\n32. Podľa § 234f ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení v exekučných konaniach, ktoré sa\nzačali pred účinnosťou tohto zákona (23. decembra 2015, pozn.) a v ktorých sa odo dňa účinnosti\ntohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4\nExekučného poriadku, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39\nods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.\n33. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom od 23. decembra 2015 do 31. marca\n2017 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky\nproti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa\nvlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý\nsvoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa\npripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.\n34. Podľa § 234f ods. 4 až 6 Exekučného poriadku v platnom znení ak sa v konaniach podľa odseku\n1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).\nAk oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu\nzastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma\nči je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví,\nrozhodne o pokračovaní exekúcie.\n35. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení platnom od 23. decembra 2015\ndo 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie\nexekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že\nvymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté\n\n8\n\nna neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo\nrozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.\n36. Podľa okresného súdu sťažovateľ v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie neuviedol dôvod\na spôsob vystavenia a vyplnenia biankozmenky. Zároveň neuviedol, ako došlo k vyplneniu zmenky\njeho právnym predchodcom, a tiež chýbajú akékoľvek identifikácie týkajúce sa zmenky (z čoho\nzmenková suma pozostáva, úroky, dátumy a pod), a preto zo sťažovateľom priložených listín nie je\nzrejmý vznik samotného zmenkového vzťahu.\n37. Dôvodom prijatia novely Exekučného poriadku bola nevyhnutná potreba vysporiadať sa\ns otázkou ochrany spotrebiteľa v exekúciách prebiehajúcich na základe exekučného titulu vydaného\nv konaní, v ktorom nebola spotrebiteľovi ako účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, a preto sa\nupravila možnosť exekučného súdu odmietnuť vydať poverenie na vykonanie exekúcie, resp.\nv prebiehajúcich konaniach exekúciu zastaviť. Novela Exekučného poriadku mala umožniť ochranu\nspotrebiteľov pred nedôvodnými nárokmi uplatňovanými v štádiu exekúcie tým, že bola\nexekučnému súdu ustanovená povinnosť prihliadnuť na spotrebiteľské vzťahy, ak v pôvodných\nkonaniach všeobecné súdy túto povinnosť opomenuli.\n38. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom sťažovateľa, že pod pojmom „vlastný vzťah s povinným“\nsa myslí pôvodný právny vzťah, z ktorého vznikla zmenka. V prejednávanej veci tento základný\nvzťah vyplýva zo zmluvy o úvere a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Okresný súd\nnetvrdil, že sťažovateľ opísal nedostatočným spôsobom „vlastný vzťah“ s povinnou. Podľa názoru\nústavného súdu mal okresný súd (ako súd exekučný) po prípadnom zistení, že ide o spotrebiteľský\nvzťah, preskúmať, či zmluva o úvere spolu s jej prílohami neobsahuje neprijateľné zmluvné\npodmienky, ich rozpor s dobrými mravmi či so zákonom alebo obmedzenie, alebo neprípustnosť\npoužitia zmenky [§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení platnom\nod 23. decembra 2015 do 31. marca 2017].\n39. Z relevantnej časti odôvodnenia výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie nie je\nzrejmé, z čoho vyplývala povinnosť sťažovateľa uviesť v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie\nokrem identifikácie samotného zmluvného vzťahu aj ďalšie okolnosti súvisiace s vystavením\na vyplnením (bianko)zmenky. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na odborné názory\nprezentované v komentári k Exekučnému poriadku pri výklade § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného\nporiadku v platnom znení, ktorý je obsahovo zhodný s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení\nplatnom od 23. decembra 2015 do 31. marca 2017: „V prípade exekučného titulu, ktorým sa priznal\nnárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je obligatórnou náležitosťou návrhu aj\nopis rozhodujúcich skutočností a tiež označenie dôkazov, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu\ns povinným. Uvedená povinnosť nadväzuje na ustanovenie § 17 ods. 2 ZZŠ, podľa ktorého\nv konaní, v ktorom sa vymáha nárok zo zmenky, sa ex offo prihliadne na skutočnosti, ktoré by\npovinný mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou\nzmluvou. Uvedenými skutočnosťami môžu byť aj námietky, ktoré sa zakladajú na vlastnom vzťahu\nk vystaviteľovi zmenky. Súdu je tak v § 17 ods. 2 ZZŠ uložená v uvedených prípadoch povinnosť\nprihliadnuť ex offo napríklad na premlčanie nároku, na neprijateľnosť zmluvnej podmienky\na podobne, ktorú by nemohol splniť, pokiaľ by nemal k dispozícii opis rozhodujúcich skutočností\n\n9\n\na označené dôkazy. Aj keď Exekučný poriadok výslovne neuvádza v týchto prípadoch aj pripojenie\ndôkazov, keď postačuje označenie dôkazov, v záujme efektívneho postupu súdu je žiaduce, aby\noprávnený dôkazy, ktoré označil a disponuje nimi, k návrhu aj pripojil.“ (ŠTEVČEK, M.,\nKOTRECOVÁ, A., TOMAŠOVIČ, M., MOLNÁR, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár.\n3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 217.).\n40. Podľa § 17 ods. 1 zmenkového a šekového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť\nmajiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo\nk predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.\nAk je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti\nso spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných\nvzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. Podľa § 17 ods. 2 zmenkového\na šekového zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej\npovinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je\nžalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti\nso spotrebiteľskou zmluvou.\n41. Ústavný súd uvádza, že § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom od 23. decembra\n2015 do 31. marca 2017 priamo odkazuje na § 17 zmenkového a šekového zákona. Ústavný súd\npredpokladá, že iba z tohto dôvodu okresný súd vyžadoval od sťažovateľa opísanie „vlastného“\nzmenkového vzťahu spôsobom podľa § 17 ods. 1 zmenkového a šekového zákona. Z § 17 ods. 2\nzmenkového a šekového zákona priamo vyplýva povinnosť súdu ex offo prihliadať na postavenie\nžalovaného zo zmenky ako spotrebiteľa, ak táto zmenka vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou\nzmluvou. Ako už bolo uvedené, ide o skutočnosti týkajúce sa najmä neprijateľných zmluvných\npodmienok (§ 52 v spojení s § 53 Občianskeho zákonníka) alebo neprípustnosti zabezpečenia\nzáväzkov spotrebiteľa zmenkou alebo šekom [§ 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov]. Ak na tieto okolnosti v zmenkovom súdnom konaní súdom nebolo\nprihliadnuté, musí na nich exekučný súd prihliadnuť ex offo. Podľa názoru ústavného súdu si\nokresný súd nesprávne vyložil odkaz na zmenkový a šekový zákon uvedený v § 39 ods. 4\nExekučného poriadku v znení platnom od 23. decembra 2015 do 31. marca 2017, keď vyžadoval od\nsťažovateľa opísanie „vlastného“ zmenkového vzťahu podľa § 17 ods. 1 zmenkového a šekového\nzákona. Ústavný súd však zdôrazňuje, že § 17 ods. 1 a 2 zmenkového a šekového zákona je\naplikovateľný výlučne v zmenkovom súdnom konaní, a nie v exekučnom konaní.\n42. Predsedníčka okresného súdu argumentovala uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 774/2016-7\nz 27. októbra 2016, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu\nOkresného súdu Brezno o zastavení inej exekúcie. V uvedenej veci Okresný súd Brezno ústavne\nakceptovateľným spôsobom exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu,\nže návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený\npodaním doručeným v zákonnej lehote exekučnému súdu (v zákonnej lehote oprávnený doručil\ndoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie priamo súdnemu exekútorovi). Ústavný súd považuje\nza potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci nebola sporná včasnosť podania doplnenia návrhu\n\n10\n\nna vykonanie exekúcie zo strany sťažovateľa, keďže podanie bolo doručené priamo okresnému\nsúdu 15. januára 2016 (posledný deň na splnenie povinnosti podľa § 243f ods. 1 Exekučného\nporiadku bol 22. január 2016). Za týchto okolností ústavnému súdu nie je zrejmá súvislosť\nposudzovanej veci s argumentovaným rozhodnutím.\n43. Ústavný súd poukazuje na rozporné tvrdenia sudkyne okresného súdu, ktorá na jednej strane\nkonštatovala, že z pripojených listinných dôkazov vyplýva vznik pôvodného právneho vzťahu (ale\nnie je z nich zrejmý vznik samotného zmenkového vzťahu), a na druhej strane tvrdila, že\nporovnaním sťažovateľom predloženej zmluvy o úvere s obsahom zmenkového platobného rozkazu\na návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nebolo možné konštatovať, že podkladom pre\nzmenkové súdne konanie boli práve právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o úvere.\n44. Z obsahu vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že prílohou doplnenia návrhu na\nvykonanie exekúcie bol aj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Porovnaním petitu\nv ňom uvedeného s výrokom exekučného titulu (zmenkový platobný rozkaz nachádzajúci sa\nv súdnom spise) možno jednoznačne uviesť, že exekučný titul bol vydaný na základe sťažovateľom\npriloženého návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. V návrhu na vydanie zmenkového\nplatobného rozkazu bolo konkretizované aj číslo zmluvy o úvere, ktoré sa zhodovalo so zmluvou\no úvere predloženou k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie. Ústavný súd sa preto nestotožňuje\nso záverom sudkyne okresného súdu, že podkladom pre zmenkové súdne konanie neboli právne\nvzťahy vyplývajúce práve zo zmluvy o úvere.\n45. Ak napriek tomu okresný súd mal pochybnosti, či podkladom pre zmenkové konanie boli\nprávne vzťahy vyplývajúce práve zo zmluvy o úvere, ktorú sťažovateľ predložil ako prílohu\nk doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie, tak si mal vyžiadať zmenkový súdny spis. Inými\nslovami, okresný súd mohol spochybniť sťažovateľom predloženú zmluvu o úvere len tým, že by ju\nporovnal so zmluvou o úvere nachádzajúcou sa v zmenkovom súdnom spise. Podľa názoru\nústavného súdu v tomto prípade vyžiadanie zmenkového súdneho spisu nemožno vyhodnotiť ako\ndokazovanie, ale len ako overenie skutočností, ktoré tvrdil, resp. preukazoval sťažovateľ, týkajúcich\nsa osvedčenia „vlastného“ zmluvného vzťahu s povinnou.\n46. Podľa ústavného súdu okresný súd arbitrárnym postupom vyžadoval od sťažovateľa opísanie\nvlastného vzťahu spôsobom podľa § 17 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, čo ho viedlo\nk záveru o nepreukázaní vzniku samotného „vlastného“ zmenkového vzťahu. Zo súdneho spisu\nnevyplýva ani okresným súdom tvrdená pochybnosť o tom, že podkladom pre zmenkové súdne\nkonanie boli právne vzťahy vyplývajúce zo sťažovateľom predloženej zmluvy o úvere. Ak sa\nokresný súd domnieval, že zmluva o úvere má spotrebiteľský charakter, mal namiesto formálneho\nvyžadovania ďalších informácií od sťažovateľa sám riadne a samostatne posúdiť existenciu\nokolností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení platnom od 23. decembra 2015\ndo 31. marca 2017.\n47. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia o zastavení exekúcie ústavný súd dospel k záveru, že\nokresný súd sa dopustil takých závažných procesných pochybení s dopadom na vecnú správnosť\nvýroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie, že ich intenzita z ústavného hľadiska indikuje\njeho neakceptovateľnosť, a preto ústavný súd rozhodol, že výrokom napadnutého uznesenia\n\n11\n\ntýkajúcim sa zastavenia exekúcie došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n48. V dôsledku rozhodnutia o porušení práv sťažovateľa zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru ústavný súd v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nrozhodol o zrušení výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie a v záujme efektívnej\nochrany práv sťažovateľa vrátil vec v zmysle § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde\nokresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n49. Po zrušení výroku napadnutého uznesenia a vrátení veci na ďalšie konanie bude okresný súd\npovinný opätovne rozhodnúť o doplnení návrhu sťažovateľa na vykonanie exekúcie, pričom bude\nviazaný právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze (§ 134 ods. 1 zákona\no ústavnom súde).\n50. Ústavný súd dodáva, že z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že uznesením\nokresného súdu č. k. 9 Er 1293/2007-168 z 12. mája 2021 bola sťažovateľovi uložená povinnosť\nzaplatiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi v sume 39,83 eur. Uznesenie okresného súdu\nz 12. mája 2021 právny zástupca sťažovateľa nenapadol ústavnou sťažnosťou spolu s návrhom na\njej spojenie s touto ústavnou sťažnosťou, resp. nenavrhol rozšírenie petitu tejto ústavnej sťažnosti\no vyslovenie porušenia v bode 1 uvedených práv sťažovateľa uznesením okresného súdu z 12. mája\n2021. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že po právoplatnosti tohto nálezu ústavného súdu\nuznesenie okresného súdu z 12. mája 2021 stratí svoj právny podklad, keďže v tomto prípade výrok\no trovách exekúcie je závislý od existencie výroku o zastavení exekúcie.\nV.\nTrovy konania\n51. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná\nsadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2021 zodpovedá sume\n181,17 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná\nmzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2020, ktorá bola vo výške\n1 087 eur). Sadzba za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý priznaný úkon právnej\nslužby vykonaný v roku 2021 je v sume 10,87 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky).\n52. Ústavný súd uvádza, že podľa § 11 ods. 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden\núkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným\nsúdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Predmetom konania pred ústavným súdom\nje rozhodovanie o porušení, resp. neporušení základných práv a slobôd orgánmi verejnej moci,\nčo nie je oceniteľné peniazmi. Ak teda právny zástupca sťažovateľa hodnotu jedného úkonu právnej\npomoci (320,34 eur) vyčíslil s poukazom na § 10 ods. 1 vyhlášky (z vymáhanej sumy\n16 084,88 eur), postupoval nesprávne. Z tohto dôvodu ústavný súd priznal právnemu zástupcovi\n\n12\n\nsťažovateľa odmenu za každý priznaný úkon právnej služby vo výške uvedenej v predchádzajúcom\nbode a vo zvyšnej uplatnenej časti mu ústavný súd túto odmenu nepriznal (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\n53. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom\nv celkovej sume 460,90 eur vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (ústavný súd\npovažuje za preukázané, že právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH)], a to za 2 úkony právnej\npomoci vykonané v roku 2021 zvýšené o 20 % DPH, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane\nprvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti\n[§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a dvakrát paušálnu náhradu hotových výdavkov v roku 2021\nzvýšenú o 20 % DPH.\n54. Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu a režijný paušál za vyjadrenie sa\nk vyjadreniu predsedníčky okresného súdu k ústavnej sťažnosti. Túto skutočnosť ústavný súd\nodôvodňuje tým, že právny zástupca sťažovateľa v ňom jednak konštatoval skutočnosti, ktoré už\nboli uvedené v ústavnej sťažnosti. Zároveň právny zástupca sťažovateľa síce reagoval na vyjadrenie\npredsedníčky okresného súdu, ale bez uvedenia nových skutočností, ktoré by mali vplyv\nna rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.\n55. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nVI.\nZáver\n56. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. júna 2022\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučný titul", "konanie-zastavenie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "cenné papiere-zmenka", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-exekučný titul", "cenné papiere-zmenka", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konanie-zastavenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/1293/2007", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4a0303e8-b8ef-4153-ba9f-d313dfa7436c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.774.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 774/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 774/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.774.2016.1"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b0ca0934-0e37-43ad-8710-5a3fc9c7f6ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.93.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 93/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 93/2025 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.93.2025.1"}, {"guid": "ussr:2036d3b7-d70a-4f87-ab94-f2eec654e22f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.372.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.372.2023.2"}, {"guid": "ussr:592ff978-9f9d-4c4e-8f0a-b9dae682bf4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.287.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 287/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 287/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.287.2023.2"}, {"guid": "ussr:03c7fb4a-669e-43cf-bccf-f4a66ce2f06d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.108.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 108/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/2022 z 8. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-08", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.108.2022.2"}, {"guid": "4f8dc1c9-fbdd-45d2-9ff2-6beac1cf93da:3fdeb9f8-b55f-4175-bb02-f5bcd990e5d2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8509200013.1", "spisova_znacka": "17CoEk/21/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoEk/21/2024 z 26. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8509200013.1"}]}