{"guid": "ussr:d0e7afa7-e7ab-461b-a1cb-59ffa6a465be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 245/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 20. 9. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 245/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-09-20", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d0e7afa7-e7ab-461b-a1cb-59ffa6a465be", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 245/2022-79\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o.,\nM. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO 36 861 251, v mene ktorej koná jej konateľka\na advokátka JUDr. Katarína Štellmachová, LL.M., PhD., proti postupu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 205/2019 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka označená v záhlaví tohto nálezu sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému\nsúdu 5. januára 2022 v znení jej doplnení z 20. januára 2022 a 11. februára 2022 domáhala\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 12\nods. 1 a 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/2017, postupom Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 76/2019 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v napadnutom konaní označenom v záhlaví tohto\nnálezu. Sťažovateľka sa domáhala zrušenia rozsudku najvyššieho súdu č. k. 5 Cdo 205/2019\nz 28. septembra 2021 (ďalej len „rozsudok z 28. septembra 2021“), rozsudku krajského súdu\nč. k. 5 Co 76/2019 z 13. augusta 2019 (ďalej len „rozsudok z 13. augusta 2019“) a rozsudku\n\nokresného súdu č. k. 7 C 42/2017 z 27. novembra 2018 (ďalej len „rozsudok z 27. novembra 2018“)\na vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň požiadala o priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 7 771,08 eur, ako aj náhrady trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že žalobca\nsa žalobou\ndoručenou okresnému súdu 20. novembra 2017 proti sťažovateľke ako žalovanej domáhal zrušenia\npodielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v žalobe a ich\nprikázania do svojho výlučného vlastníctva s tým, že žalobca je povinný vyplatiť sťažovateľke\nnáhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 17 494,16 eur. Sťažovateľka doručila okresnému súdu\n8. februára 2018 vzájomnú žalobu, ktorou požadovala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou\npredmetných nehnuteľností na podklade tvrdení, že od kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom\n18. augusta 2017, v ktorej dôsledku došlo k predaju predmetných nehnuteľností žalobcovi\nv spoluvlastníckom podiele ¾, platne odstúpila 18. januára 2018. Rozsudkom okresného súdu\nz 27. novembra 2018 boli žaloba žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\n(výrok I) a vzájomná žaloba sťažovateľky o určenie vlastníckeho práva (výrok II) zamietnuté.\n3. V podstatných častiach rozsudku z 27. novembra 2018 okresný súd uviedol, že sťažovateľka ako\nbudúca predávajúca a žalobca ako budúci kupujúci uzavreli 26. júna 2017 zmluvu o budúcej kúpnej\nzmluve, ktorou sa žalovaná zaviazala uzavrieť kúpnu zmluvu týkajúcu sa predmetných\nnehnuteľností. Kúpnou zmluvou z 18. augusta 2017 sťažovateľka žalobcovi predmetné\nnehnuteľnosti v stanovenom spoluvlastníckom podiele predala. Kúpna cena uvedená v bode VI\nkúpnej zmluvy v sume 36 000 eur bola vyplatená sťažovateľke pred podpisom kúpnej zmluvy, a to\npočas roka 2012 formou investícií do predmetných nehnuteľností.\n4. Vklad vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam v spoluvlastníckom podiele ¾\nbol povolený rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín č. V 15552/2017 z 23. augusta 2017.\n5. Pri rozhodovaní vo veci vzájomnej žaloby okresný súd vychádzal z § 48 ods. 1, § 497, § 498,\n§ 517 ods. 1 a § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Vzájomnú žalobu zamietol z dôvodu\nneunesenia dôkazného bremena sťažovateľkou týkajúceho sa tvrdenia o nezaplatení kúpnej ceny\nžalobcom s poukazom na dojednanie obsiahnuté v zmluve o budúcej kúpnej zmluve\nz 26. júna 2017, z ktorého bolo zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene, ako aj na tom,\nže táto bola vyplatená formou investícií do bytu pred podpisom kúpnej zmluvy (bod VI kúpnej\nzmluvy). Konštatoval, že na odstúpenie od kúpnej zmluvy nebol dôvod, keď, vychádzajúc zo spisu\nmesta Dolný Kubín, bola potvrdená prestavba predmetných nehnuteľností, pričom zo svedeckých\nvýpovedí vyplynulo a potvrdila to aj sťažovateľka, že investície boli hradené žalobcom, pričom\nsťažovateľka namietala len ich sumu. Poukázal na § 497 OZ a konštatoval, že právo na odstúpenie\nod kúpnej zmluvy zaniklo, keďže žalobca plnil podľa zmluvy a sťažovateľka plnenie prijala (aj\nkeby išlo o plnenie čiastočné).\n6. K tvrdeniu sťažovateľky o nemožnosti zaplatenia kúpnej ceny pred uzavretím kúpnej zmluvy\nokresný súd poukázal na § 498 OZ, podľa ktorého na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý\núčastník, sa hľadí ako na preddavok.\n7. K námietke sťažovateľky, podľa ktorej hrubý nepomer plnenia jednej zo strán k tomu, čo\nposkytla druhá strana, môže v spojitosti s ďalšími okolnosťami naplňovať znaky konania\nkolidujúceho s dobrými mravmi, okresný súd zdôraznil, že ide o právnu vetu obsiahnutú v rozsudku\n\n2\n\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 21/2012, ktorá je ale doplnená tým, že uvedená\nokolnosť (hrubého nepomeru, pozn.) nepredstavuje právne relevantnú skutočnosť, ktorá by mohla\nviesť k neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd pritom vykonaným dokazovaním nezistil také\nokolnosti, ktoré by kolidovali s dobrými mravmi.\n8. Návrhu sťažovateľky na vykonanie dokazovania znaleckým posúdením oceňujúcim práce\nvykonané a materiál použitý pri rekonštrukcii predmetných nehnuteľností okresný súd nevyhovel\ns výhradou jeho nadbytočnosti, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca\nzaplatil kúpnu cenu formou preddavku investíciami do rekonštrukcie, ktoré prebehli v rokoch 2011\na 2012. Ako nepotrebné a v konečnom dôsledku aj nehospodárne sa okresnému súdu javilo aj\nvykonanie dokazovania obhliadkou na mieste samom, a to s poukazom na to, že dokazovanie\ntakouto formou by neprinieslo žiadne relevantné skutkové zistenia.\n9. O odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 27. novembra 2018 rozhodol krajský súd rozsudkom\nz 13. augusta 2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pričom sa stotožnil s dôvodmi\nobsiahnutými v rozhodnutí súdu prvej inštancie v plnom rozsahu. Aj podľa názoru odvolacieho\nsúdu na odstúpenie od kúpnej zmluvy nebol dôvod, keďže z pripojených spisov mesta, ako aj\nsvedeckých výpovedí jasne vyplynulo, že v rokoch 2011 a 2012 prebehla prestavba predmetných\nnehnuteľností, pričom to, že investície boli platené žalobcom, bolo zrejmé na podklade svedeckých\nvýpovedí\na samotnej sťažovateľky, ktorá potvrdila, že investície boli hradené\nžalobcom. V zmysle § 497 OZ sťažovateľke ako žalovanej zaniklo právo na odstúpenie od kúpnej\nzmluvy, keď žalobca plnil podľa zmluvy a sťažovateľka takéto plnenie prijala. Ak sťažovateľka aj\nspochybňovala sumu investícií, v zmysle citovaného ustanovenia to nezakladalo právo od zmluvy\nodstúpiť. K tvrdeniam sťažovateľky, že nie je možné zaplatiť kúpnu cenu pred uzavretím zmluvy,\nkrajský súd odkázal na § 498 OZ.\n10. Proti rozsudku krajského súdu z 13. augusta 2019 podala sťažovateľka dovolanie, ktoré\nodôvodnila existenciou dovolacích dôvodov podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku\n[ďalej aj „CSP“ (vada zmätočnosti)] a § 421 ods. 1 písm. a) CSP (nesprávne právne posúdenie\nspočívajúce v odklone od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu). Za vadu zmätočnosti\npovažovala nedostatok odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu o konaní žalobcu ako súladného\ns dobrými mravmi, ako aj nevykonanie dokazovania formou obhliadky na mieste samom a formou\nznaleckého skúmania na účely ocenenia vykonaných prác a hodnoty použitých materiálov.\nZa nesprávne právne posúdenie považovala posúdenie odstúpenia od kúpnej zmluvy a za nesprávnu\noznačila aplikáciu § 497 a § 498 OZ, ako aj právne posúdenie platnosti dojednania o úhrade kúpnej\nceny v kúpnej zmluve a posúdenie investícií žalobcu z roku 2012 ako preddavku na kúpnu cenu.\n11. K vade hrubého nepomeru medzi plneniami zmluvných strán najvyšší súd, stotožňujúc sa\ns odôvodnením súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, zdôraznil, že túto vadu sťažovateľka\nnamietala v kontexte existencie neplatnosti dojednania strán o spôsobe úhrady kúpnej ceny. Ďalej\nuviedol, že ak dojednanie o sťažovateľkou tvrdenej nízkej kúpnej cene spoluvlastníckeho podielu\npredmetných nehnuteľností nesprevádzali aj ďalšie okolnosti, v ktorých dôsledku by išlo o konanie\nrozporné s dobrými mravmi, tak samotné takéto dojednanie nesleduje s dobrými mravmi rozporný\ncieľ, a preto nemôže zakladať úvahy o neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi.\nNad rámec poukázal na to, že zo znaleckého posudku č. 72/2017, ktorý v konaní predložil žalobca,\nbola určená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností na sumu 70 000 eur, takže\n\n3\n\nna spoluvlastnícky podiel vo veľkosti ¼ pripadla suma 17 500 eur. Podľa kúpnej zmluvy\nsťažovateľka previedla na žalobcu spoluvlastnícky podiel ¾ k predmetným nehnuteľnostiam\nza kúpnu cenu 36 000 eur, čo zodpovedá sume 12 000 eur za spoluvlastnícky podiel ¼. Rozdiel\nv takto stanovených sumách v kúpnej zmluve a podľa znaleckého posudku nepovažoval najvyšší\nsúd za neprimeraný a neadekvátny, keďže znalecký posudok bol vypracovaný podľa stavu\npredmetných nehnuteľností po ich rekonštrukcii, a preto uzavrel, že uvedené nedáva podklad\nna záver o existencii hrubého nepomeru plnení.\n12. Aj v súvislosti s navrhovaným dokazovaním sa najvyšší súd stotožnil s odôvodnením\nobsiahnutým v rozhodnutiach súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu. V konkrétnostiach uviedol,\nže by bolo nadbytočné preukazovať stranami sporu zhodne prednesené tvrdenia, že žalobca financie\ndo prestavby predmetných nehnuteľností investoval, čo potvrdil aj v konaní pred okresným súdom\nvypočutý svedok, ktorý odhadoval celkovú sumu investície vo výške 30 000 až 40 000 eur.\nZ pohľadu dovolacieho konania bolo podľa najvyššieho súdu podstatné to, že sťažovateľka\nnavrhovala dokazovanie v súvislosti s jej hmotnoprávnou obranou o tom, že od kúpnej zmluvy\nplatne odstúpila z dôvodu riadneho neuhradenia kúpnej ceny, keď uviedla, že „Ak by sa preukázalo,\nže žalobca žiadne investície vo výške 36 000,- eur do bytu nevykonal, tak tým je vyvrátené toto\nuznanie dlhu a zápočet na kúpnu cenu.“. Podľa dovolacieho súdu pritom vykonanie investícií\nžalobcom v relevantnom období nebolo sporné. Dokonca samotná sťažovateľka pripustila\nexistenciu dlhu voči žalobcovi v sume 24 000 eur.\n13. Vzhľadom na už uvedené preto najvyšší súd dospel k záveru, že konanie pred odvolacím súdom\nnebolo postihnuté vadou zmätočnosti, a preto uzavrel, že dovolanie je síce procesne prípustné, ale\nnie je dôvodné, čo vedie k záveru o potrebe jeho zamietnutia podľa § 448 CSP.\n14. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe sťažovateľka videla v posudzovaní svojho odstúpenia\nod kúpnej zmluvy a v nesprávnej aplikácii § 497 OZ (i), ako aj v posúdení určitosti zmluvného\ndojednania o zaplatení kúpnej ceny v sume 36 000 eur investíciami (ii) a v aplikácii § 498 OZ\nna posudzovanie investícií ako preddavku na kúpnu cenu.\n15. Dovolací súd akcentoval, že otázkou zásadného právneho významu relevantnou pre zamietnutie\nvzájomnej žaloby nebolo posúdenie odstúpenia sťažovateľky od kúpnej zmluvy podľa § 497 OZ,\nkeď prisvedčil sťažovateľke, že uvedené ustanovenie sa v prejednávanej veci neaplikuje, ale\nzistenie, že k úhrade dohodnutej kúpnej ceny došlo a sťažovateľka nemala dôvod od kúpnej zmluvy\nodstúpiť, teda jej vlastníctvu nesvedčí nijaký právny nadobúdací titul. Dovolacia otázka, podľa\nktorej nesprávne právne posúdenie veci spočívalo v odklone od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu pri posudzovaní odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy a v nesprávnej aplikácii\n§ 497 OZ, preto prípustnosť dovolania (ako otázka, ktorá nebola dôvodom zamietnutia vzájomnej\nžaloby) podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nezakladá.\n16. V kontexte právnej otázky týkajúcej sa posúdenia určitosti zmluvného dojednania o zaplatení\nkúpnej ceny v sume 36 000 eur investíciami dovolací súd zdôraznil, že sťažovateľka namietla\naplikáciu § 498 OZ, podľa ktorého na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, sa hľadí\nako na preddavok. Sťažovateľka pritom tvrdila, že preddavok na zmluvné plnenie musí mať\npreukázateľný vzťah ku konkrétnej zmluve, ktorá má byť uzavretá, a bez náležite prejavenej vôle\núčastníkov ho nie je možné započítať. Žalobca pritom nepreukázal žiadnu ústnu dohodu z roku\n2012 a ani to, že nejaké plnenie z roku 2012 je preddavkom na kúpnu cenu.\n4\n\n17. Na druhej strane sťažovateľka nespochybnila záväzok žalobcu zaplatiť jej za predmetné\nnehnuteľnosti kúpnu cenu, pričom ale tvrdila, že odplata bola dohodnutá výlučne zaplatením peňazí\n(§ 588 a nasl. OZ). Napokon sťažovateľka prezentovala názor, že dojednanie čl. VI kúpnej zmluvy\nje neplatné pre neurčitosť, pričom má povahu uznania záväzku zo strany sťažovateľky ako\npredávajúcej, ktorým uznala, že investície v stanovenej hodnote mali byť vykonané a následne\nzapočítané na kúpnu cenu. Keďže ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ak by sa v konaní\npreukázalo, že žalobca nijaké investície do bytu v hodnote 36 000 eur nevykonal, potom je\nvyvrátené uznanie dlhu a aj zápočet na kúpnu cenu.\n18. Dovolací súd k spôsobu stanovenia kúpnej ceny konštatoval, že zmluvné strany si môžu cenu\nvyjadriť aj inak, a to takým spôsobom, že už v čase uzavretia kúpnej zmluvy musí byť zrejmé,\nakým spôsobom bude cena určená. Na účely odstránenia pochybností pri hodnotení prejavu\nzmluvnej strany uskutočneného plnením pred uzatvorením zmluvy zákonodarca vo všeobecných\nustanoveniach záväzkového práva v § 498 OZ vymedzil, že na to, čo dal pred uzavretím zmluvy\nniektorý účastník, sa hľadí ako na preddavok. Preddavok je teda (čiastočným) plnením záväzku zo\nzmluvy, ktorá ešte len bude zmluvnými stranami uzavretá, a riadi sa právnou úpravou, ktorá platí\npre záväzok, ktorý vznikne uzatvorením platnej zmluvy. Ak dôjde k uzavretiu zmluvy, záloha\npredstavuje plnenie tohto záväzku. Na podporu uvedených záverov pritom odkázal na uznesenie\nnajvyššieho súdu vydané vo veci sp. zn. 4Cdo 256/2010, s ktorého závermi napadnutý rozsudok\nkrajského súdu plne korešponduje. Na podklade uvedeného preto uzavrel, že pri riešení nastolenej\ndovolacej otázky sa krajský súd od ustálenej rozhodovacej praxe neodklonil, a preto dovolanie\npodľa § 448 CSP ako nedôvodné zamietol.\n19. V konkrétnostiach dovolací súd konštatoval, že dojednanie čl. VI kúpnej zmluvy považuje\nza určité, jasné a zrozumiteľné a bez akýchkoľvek pochybností predstavujúce dohodu zmluvných\nstrán o spôsobe zaplatenia v peniazoch dohodnutej kúpnej ceny, akcentujúc potvrdenie vyplatenia\nkúpnej ceny uvedeným spôsobom podpisom samotnej sťažovateľky ako predávajúcej na kúpnej\nzmluve. Za týchto okolností preto nebol dôvod, aby žalobca preukazoval, že ním vložené investície\ndo predmetných nehnuteľností sú preddavkom na kúpnu cenu.\n20. Dovolací súd napokon poukázal na vnútorný rozpor v tvrdeniach sťažovateľky, ktorá na jednej\nstrane tvrdila neurčitosť ako dôvod neplatnosti zmluvného dojednania čl. VI ods. 2 kúpnej zmluvy\na na strane druhej to isté (t. j. neurčité) zmluvné dojednanie označila za uznanie svojho záväzku,\nktorým uznala, že mali byť vykonané investície v sume 36 000 eur, pričom v dôsledku vyvrátiteľnej\nprávnej domnienky, ak by sa v konaní preukázalo, že žalobca žiadne investície do predmetných\nnehnuteľností nevykonal, je potom vyvrátené uznanie záväzku a zápočet investícií na kúpnu cenu,\nktorá by nebola riadne zaplatená. Napokon najvyšší súd akcentoval, že dojednanie čl. VI kúpnej\nzmluvy atribúty uznania dlhu v zmysle § 558 OZ (Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj určený\ndlh, čo sa týka dôvodu aj výšky...) nespĺňa, keďže absentuje predovšetkým samotný uznávací prejav\nvôle dlžníčky zaplatiť svoj dlh.\n21. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 245/2022-39 z 10. mája 2022 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľky v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového\n\n5\n\nprotokolu, ako aj čl. 14 dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní prijatá\nna ďalšie konanie a vo zvyšnej časti odmietnutá.\n22. Ústavný súd zároveň v bode 3 výrokovej časti citovaného uznesenia rozhodol o dočasnom\nopatrení v súlade s § 130 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“).\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n23. Podstatou argumentácie sťažovateľky je tvrdenie o nedostatočnosti a nesprávnosti odôvodnenia\nrozsudku najvyššieho súdu vydaného v napadnutom konaní z dôvodu nevysporiadania sa\ns námietkami sťažovateľky. V napadnutom konaní došlo k takej aplikácii hmotného práva\nna zistený skutkový stav, ktorá poprela účel a zmysel do tej miery, že je ústavne nekonformná.\n24. Sťažovateľka v konkrétnostiach namieta arbitrárnosť z dôvodu nevysporiadania sa súdov s jej\nnámietkou konania v súlade s dobrými mravmi, keďže už súd prvej inštancie výsluchom strán sporu\nzistil rôzne závažné okolnosti prípadu, ktoré bolo potrebné v tejto súvislosti zobrať do úvahy,\npričom k týmto sa vôbec nevyjadril. Vecné konštatovanie súdu, že žiadne okolnosti kolidujúce\ns dobrými mravmi nezistil, samo osebe nestačí na to, aby bolo rozhodnutie súdu dostatočne\nodôvodnené.\n25. Ďalej argumentuje, že bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie týkajúce sa sumy investícií\nvložených do predmetných nehnuteľností, k čomu však nedošlo, a preto žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno v tomto smere. Nestotožňuje sa so závermi súdov o tom, že nebolo potrebné preukazovať\ninvestície vložené žalobcom v roku 2012, keďže uvedené v podstate znamená, že sťažovateľka by\nnikdy nemohla odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, čo je v rozpore\ns účelom zákona a princípom spravodlivosti.\n26. Rovnako záver najvyššieho súdu o tom, že krajský súd sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe najvyššieho súdu, nepovažuje sťažovateľka za dostatočne odôvodnený. Právne závery\ntýkajúce sa aplikácie § 497 a § 498 OZ vyslovené vo veci, ktoré aproboval najvyšší súd, zakladajú\narbitrárnosť rozsudku najvyššieho súdu vydaného v napadnutom konaní. Už len samotná aplikácia\npredmetných ustanovení Občianskeho zákonníka preukazuje nesprávne právne posúdenie\npredmetnej veci v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Sťažovateľka totiž\npovažuje odstúpenie od kúpnej zmluvy za platný právny úkon, pričom dôvodom odstúpenia bolo\nnezaplatenie kúpnej ceny, resp. neplatnosť dojednania zmluvných strán o spôsobe jej úhrady, keďže\nžalobca investície do bytu v hodnote 36 000 eur v roku 2012 nevykonal. Vo veci konajúce súdy\naprobovali aplikáciu § 497 OZ, ktorá však na daný prípad nie je použiteľná, keďže sa týka\nzáväzkov, kde si strany vymienili odstúpenie od zmluvy a dojednali pre tento prípad odstupné.\nŽalobca a sťažovateľka si však odstupné pre prípad odstúpenia od zmluvy nedojednali.\n27. Napáda rovnako aj aplikáciu § 498 OZ, ktorá nie je na jej prípad použiteľná, keďže akési\ninvestície žalobcu do bytu z roku 2012 nemožno považovať za plnenie žalobcu na predmetnú kúpnu\nzmluvu z 18. augusta 2017. Preddavok musí mať vždy preukázateľný vzťah ku konkrétnej zmluve,\nktorá má byť uzavretá, pričom bez náležite prejavenej vôle účastníkov ho následne nemôžu\n\n6\n\nzapočítať na plnenie z inej zmluvy. Uvedené vyplýva z uznesenia najvyššieho súdu\nč. k. 4 Cdo 256/2010 z 28. septembra 2011 (podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté pred tým, než\nmalo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti\nso zamýšľanou kúpou). Ak by išlo o plnenie bez toho, že medzi veriteľom a dlžníkom má byť\nnásledne uzavretá zmluva s daným predmetom, boli by naplnené kvalifikačné znaky bezdôvodného\nobohatenia. Žalobca nepreukázal žiadnu ústnu dohodu z roku 2012 a ani nepreukázal, že nejaké\nplnenie z roku 2012 vo forme investícií je preddavkom na kúpnu cenu, a preto je zrejmé, že nedošlo\nk zhode prejavov vôle strán.\n28. Základným záväzkom kupujúceho z kúpnej zmluvy je povinnosť zaplatiť kúpnu cenu.\nSťažovateľka pritom nemôže preukazovať, že žalobca investície v roku 2012 v hodnote 36 000 eur\nnevykonal, keďže nemôže dokazovať to, čo nie je. Vykonanie znaleckého dokazovania formou\nocenenia prác a materiálov, ako aj obhliadka na mieste samom by vyvrátili domnienku, že žalobca\ninvestície v hodnote 36 000 eur nevykonal. Návrhy sťažovateľky na vykonanie dokazovania pritom\nneboli vykonané aj napriek tomu, že mali zásadný význam pre konanie. Uvedeným spôsobom by sa\npreukázalo, že kúpna cena nebola riadne uhradená, a teda bol dôvod na odstúpenie od zmluvy.\n29. Záver najvyššieho súdu o tom, že sa odvolací súd od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho\nsúdu neodklonil z už uvedených dôvodov, nie je podľa názoru sťažovateľky dostatočne\nodôvodnený.\n30. K porušeniu majetkových práv sťažovateľky došlo z dôvodu nezákonne vydaného rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, v ktorého dôsledku stratila spoluvlastnícky podiel k predmetným\nnehnuteľnostiam.\n31. Sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 7 771,08 eur\npozostávajúcej zo sumy 3 000 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nemožnosťou\ndovolať sa svojich práv a zo sumy 4 771,08 eur ako náhrady finančnej ujmy za náklady, ktoré\nsťažovateľke v dôsledku arbitrárnych rozhodnutí vznikli. Priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia odôvodňuje pocitom neistoty v spravodlivé súdne konanie a psychickou ujmou\nz dôvodu nemožnosti dovolať sa svojich práv, frustráciou a stratou viery v právny štát.\n32. Sťažovateľka napokon dôvodí, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 C 28/2019\nsa žalobca proti sťažovateľke domáhal zaplatenia pohľadávky v sume 5 337,60 eur s príslušenstvom\nako peňažnej náhrady za nemožnosť užívania spoluvlastníckeho podielu na predmetných\nnehnuteľnostiach za stanovené obdobie, pričom rozsudkom vydaným v tejto veci 16. júna 2020 bol\nvýrokom II žalobcovi priznaný nárok v sume 3 652 eur (citované rozhodnutie súdu prvej inštancie\nbolo potvrdené rozsudkom krajského súdu č. k. 6 Co 142/2020 z 28. júla 2021). Sťažovateľka\nv tejto súvislosti argumentuje, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí vo veci\nnapadnutej touto ústavnou sťažnosťou, potom by nedošlo ani k podaniu ďalšej žaloby žalobcu\na vydaniu už citovaných rozhodnutí a sťažovateľke by nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi\nstanovenú sumu.\n33. Návrhom doručeným ústavnému súdu 20. januára 2022 sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd\nnariadil dočasné opatrenie, ktorým by žalobcovi uložil, aby až do právoplatného skončenia konania\no ústavnej sťažnosti sťažovateľky spoluvlastnícky podiel ¾ z predmetných nehnuteľností nepredal,\nnezamenil, nedaroval, nevypožičal, neprenajal, nevložil do základného imania obchodnej\n\n7\n\nspoločnosti, nezaťažil záložným právom alebo vecným bremenom, nezabezpečil záväzok prevodom\nvlastníckeho práva k nemu a neudelil súhlas s dobrovoľnou dražbou. Prípisom k ústavnej sťažnosti\ndoručeným 11. februára 2022 sťažovateľka z opatrnosti predložila ako dôkaz odvolanie, dovolanie\na zápisnicu z pojednávaní, ktoré sa uskutočnili 8. novembra 2018 a 27. novembra 2018, kúpnu\nzmluvu, ako aj odstúpenie od nej.\nIII.\nVyjadrenia najvyššieho súdu a zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n34. Na podklade výzvy ústavného súdu z 13. mája 2022 listom č. k. KP 3/2022-181 Cpj 95/2022\nzo 7. júna 2022 podpredsedníčka najvyššieho súdu oznámila, že rozhodnutie o ústavnej sťažnosti\nponecháva na úvahe ústavného súdu. Prílohou označeného listu bolo vyjadrenie sudkyne\nspravodajkyne občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu JUDr. Jany Haluškovej k prijatej časti\nústavnej sťažnosti.\n35. Sudkyňa spravodajkyňa požiadala ústavný súd, aby po starostlivom preskúmaní obsahu\nsúdneho spisu prijatú časť ústavnej sťažnosti zamietol ako nedôvodnú, keďže sťažovateľkou\nuvádzané dôvody nepostačujú na spochybnenie ústavnosti či zákonnosti rozhodnutia najvyššieho\nsúdu vydaného v napadnutom konaní. Ústavná sťažnosť je z väčšej časti polemikou so závermi\nvšeobecných súdov a hodnotením ich záverov.\n36. K vade nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu sudkyňa spravodajkyňa\nuviedla, že najvyšší súd sa v odôvodnení rozhodnutia v súlade s procesnými pravidlami dovolacieho\nkonania sústredil na vysvetlenie podmienok prípustnosti a dôvodnosti dovolania s prihliadnutím na\nšpecifiká prejednávaného sporu a obsah dovolania. Dovolací súd sa náležitým spôsobom\nvysporiadal s relevantnými časťami rozsiahleho dovolania sťažovateľky, keďže v súlade so svojimi\nprávomocami nepovažoval celý jeho obsah za podstatný pre svoje rozhodnutie sporu.\n37. Sťažovateľka súdom nižšej inštancie vyčíta, že pri vyhodnocovaní konania v súlade s dobrými\nmravmi nezobrali do úvahy okresným súdom zistené rôzne závažné okolnosti prípadu, pričom\npoukazuje na tvrdenia na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 8. novembra 2018, o tom, že si myslí,\nže jej žalobca do kávy niečo pomiešal a podstrčil jej (po nočnej) množstvo papierov, ktoré\npodpisovala, že ona by nikdy predaj ¾ bytu nepodpísala. V sporovom konaní ale žalovaná (ako\nnositeľka bremena tvrdenia a povinnosti svoje tvrdenia preukázať, ktoré neuniesla, v dôsledku čoho\njej vzájomnú žalobu okresný súd zamietol) tvrdila, že nesúlad konania žalobcu s dobrými mravmi\nspočíva v hrubom nepomere medzi plneniami strán sporu, ktorý označila za dôvod neplatnosti\ndojednania zmluvných strán o spôsobe úhrady kúpnej ceny. Netvrdila teda rozpor s dobrými\nmravmi spočívajúci v okolnostiach uzatvárania kúpnej zmluvy a bez povšimnutia nechala zmluvu\no budúcej kúpnej zmluve. Okresný súd v závere odseku 34 svojho rozsudku, vychádzajúc\nz dôkazného bremena strán sporu, uviedol, že hrubý nepomer plnenia poskytnutého jednou zmluvou\nstranou k plneniu poskytnutému druhou zmluvnou stranou môže naplňovať znaky konania\nkolidujúceho s dobrými mravmi, avšak nie sám osebe, ale v spojitosti s ďalšími okolnosťami\ndaného prípadu. Následne konštatoval, že vykonaným dokazovaním nezistil také okolnosti prípadu,\nktoré by kolidovali s dobrými mravmi. Odvolací súd sa (v bode 9 odôvodnenia) v celom rozsahu\n8\n\nstotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v jednotlivostiach (v bode 11) svojho\nrozsudku na jeho text poukázal (žalovaná aj v odvolaní tvrdila rozpor s dobrými mravmi iba\nvo vzťahu k existencii neplatnosti dojednania strán o spôsobe úhrady kúpnej ceny). Dovolací súd\n(bod 8 ústavnou sťažnosťou namietaného rozsudku) vysvetlil, že tvrdenie sťažovateľky o úplnej\nabsencii odôvodnenia konania žalobcu ako súladného s dobrými mravmi nebolo preukázané\na odôvodnenia súdov nižších inštancií sú postačujúce. Mimochodom, situáciu sťažovateľky\nz hľadiska dobrých mravov súdy nižších inštancií starostlivo zvážili, keď zamietli žalobu žalobcu\no zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov existencie hodných osobitného\nzreteľa spočívajúcich práve na strane žalovanej.\n38. K námietke porušenia práva na spravodlivé súdne konanie v procese dokazovania (nevykonanie\ndôkazu obhliadkou na mieste samom a nenariadenie znaleckého dokazovania na určenie výšky\ninvestícií) sudkyňa spravodajkyňa zdôraznila, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok,\nktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd\nnemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu)\nv dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie ani prieskumu nimi\nvykonaného dokazovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má síce dovolací súd\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté\nv zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo\ndôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd v hodnotení dôkazov súdmi\nnižších stupňov v prejednávanom spore, vychádzajúc z dôkazného bremena strán sporu, nezistil\npochybenie, ktoré by bolo v extrémnom rozpore s pravidlami dokazovania. Iba taká skutočnosť by\ntotiž zakladala odňatie spravodlivosti. V podrobnostiach sudkyňa spravodajkyňa poukázala na\nbod 9 rozsudku najvyššieho súdu vydaného v napadnutom konaní a zdôraznila, že v základnom\nkonaní sťažovateľka tvrdila, že žalobca do bytu nevykonal žiadne investície v hodnote 36 000 eur,\nčo je tvrdenie vyvrátené o. i. aj jej vlastnou výpoveďou (vnesenie investícií teda sporné nebolo).\nObhliadka na mieste samom ani znalecké dokazovanie navrhované sťažovateľkou (bez konkrétneho\nnávrhu, ktoré konkrétne práce a materiál majú byť oceňované) nie sú z hľadiska preukázaného\nskutkového stavu podľa dovolacieho súdu dôkazmi, ktoré by mali v rámci vykonaného dokazovania\nnezastupiteľný význam pre vytvorenie skutkového základu na rozhodnutie vo veci samej.\n39. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP poukázala sudkyňa spravodajkyňa\nna dôvody rozsudku najvyššieho súdu (body 11 až 18) a najmä na bod 18.2, v ktorom najvyšší súd\nsťažovateľke vysvetlil, že zmluvné dojednanie čl. VI ods. 2 kúpnej zmluvy nespĺňa atribúty uznania\nzáväzku (absentuje samotný uznávací prejav dlžníčky). „Uznanie“ dlhu preto nemôže byť vyvrátené\ndokazovaním, ktorého nevykonanie súdmi sťažovateľka vyčíta.\n40. Porušenie svojich majetkových práv sťažovateľka odôvodňuje stratou spoluvlastníckeho\npodielu vo veľkosti ¾ k bytu v dôsledku nezákonne vydaného rozsudku najvyššieho súdu. Ako už\nbolo uvedené, rozsudok najvyššieho súdu bol vydaný v súlade s procesnými pravidlami sporového\nobčianskeho súdneho konania, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky aj v súlade\n9\n\nso záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je\nSlovenská republika viazaná. K prevodu uvedeného spoluvlastníckeho podielu sťažovateľkou na jej\nvtedajšieho životného partnera\ndošlo riadnou kúpnou zmluvou; sťažovateľka je\naž dosiaľ podielovou spoluvlastníčkou bytu s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu ¼.\nPo zamietnutí žaloby\no zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\nsťažovateľka v byte v čase rozhodovania najvyššieho súdu a zrejme až doteraz býva, čím napriek\nveľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu (¼) realizuje vo vzťahu k celému predmetu vlastníctva\n(bytu a spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu) tri zo štyroch komponentov\nobsahu vlastníctva (uti, frui aj disponere) v plnom rozsahu a zložku habere realizuje v rozsahu ¼\n(m. m. II. ÚS 8/97). Neplatnosť odstúpenia sťažovateľky od tejto kúpnej zmluvy v prebiehajúcom\nsúdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola predmetom súdneho\nprieskumu s negatívnym výsledkom. Z uvedeného dôvodu nie je medzi rozsudkom najvyššieho\nsúdu vydaným v napadnutom konaní a majetkovými právami, ktorých porušenie sťažovateľka\nnamieta, taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosť vysloviť ich porušenie.\n41. Namietané porušenie čl. 14 dohovoru je podľa najvyššieho súdu zjavne nepodložené, keďže\nsťažovateľka ani nekonkretizuje, v čom by mala spočívať jej diskriminácia v súdnom konaní.\nSudkyňa spravodajkyňa dôrazne odmieta tvrdenie, že by postupom najvyššieho súdu, resp. súdov\nnižšej inštancie užívanie práv a slobôd priznaných dohovorom sťažovateľke nebolo v súdnom\nkonaní zabezpečené bez jej diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako má na mysli čl. 14\ndohovoru. Napokon sťažovateľka požadované primerané finančné zadosťučinenie odôvodnila iba\ntvrdenou, ničím nepreukázanou psychickou ujmou z nemožnosti dovolať sa svojich zákonných práv\nod roku 2017 (hoci porušenie svojich práv v dôsledku prípadnej neprimeranej dĺžky súdneho\nkonania neuplatnila), frustráciou a stratou viery v právny štát bez bližšej kvantifikácie tohto nároku,\npreto jeho priznanie nemožno považovať za opodstatnené. Dôvody sťažovateľky vo vzťahu k sume\npožadovaného primeraného finančného zadosťučinenia 4 771,08 eur sa na rozhodovaciu prax\nnajvyššieho súdu neviažu. Navyše sú hypotetické, ničím nepodložené a predčasné, pretože\nnapadnuté rozsudky okresného súdu a krajského súdu, ktorých nezákonnosťou malo dôjsť\nk porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý súdny proces, nie sú dosiaľ považované\nza nezákonné, ako tvrdí sťažovateľka, naopak, jej ústavná sťažnosť smerujúca k porušeniu jej\nústavných práv týmito rozhodnutiami bola odmietnutá uznesením ústavného súdu\nč. k. IV. ÚS 245/2022-39 z 10. mája 2022. V závere vyjadrenia sa konštatuje, že zamietnutie\n(vzájomnej) žaloby o určenie vlastníckeho práva k bytu, ktorý bol pôvodne jej výlučným\nvlastníctvom, nemusí byť príjemná skúsenosť, avšak v súvislosti s rozsudkom najvyššieho súdu\nvydaným v napadnutom konaní z predloženej ústavnej sťažnosti nevyvstáva žiadny dôvod\nspôsobilý predmetné rozhodnutie z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie spochybniť. Jeho\nodôvodnenie je jasné, stručné, presvedčivé, vnútorne konzistentné a plne v súlade s ústavou aj\npríslušnými zákonmi. Použité právne predpisy boli interpretované v súlade so zákonom aj\nvšeobecnými pravidlami vychádzajúcimi z právnej náuky a jednotlivých základných\nústavnoprávnych princípov. Interpretácia a aplikácia právnych predpisov nie je extrémna,\nnevybočuje z medzí ústavy a nezasahuje do žiadneho ústavne zaručeného základného práva\na slobody.\n\n10\n\n42. Rozhodnutie dovolacieho súdu v predmetnom spore nezasahuje do základných práv a slobôd, je\ndostatočne podrobné, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené v medziach stanovených Civilným\nsporovým poriadkom a judikatúrou ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“).\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n43. Na podanie ústavného súdu z 13. mája 2022 reagovala zúčastnená osoba (žalobca), zastúpená\nv konaní pred ústavným súdom Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o.,\nRadlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO 50 120 000, v mene ktorej koná jej konateľ a advokát\nJUDr. Anton Slamka, vyjadrením doručeným ústavnému súdu 8. júna 2022. V predmetnom podaní\nkonštatovala, že s argumentáciou sťažovateľky nesúhlasí, keďže je účelová a nemá právny základ.\nZároveň sa stotožnila s dôvodmi obsiahnutými v rozsudku najvyššieho súdu, ktorý bol vydaný\nv napadnutom konaní. V závere zdôraznila, že ústavnú sťažnosť nepovažuje za dôvodnú.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n44. V replike k vyjadreniam najvyššieho súdu a zúčastnenej osoby, ktorá bola doručená\n28. júla 2022, sťažovateľka zotrvala na dôvodoch ústavnej sťažnosti. Konštatovala, že právne\nzávery súdov nižšej inštancie k aplikácii § 497 a § 498 OZ na daný prípad sú svojvoľné a arbitrárne\na popierajú význam príslušných zákonných ustanovení, pričom uvedené závery najvyšší súd svojím\nrozhodnutím aproboval. Opakuje pritom argumentáciu obsiahnutú už v samotnej ústavnej sťažnosti\n(bod 26 tohto nálezu). Zdôrazňuje, že k týmto argumentom sa najvyšší súd nevyjadril.\n45. Spochybňuje opätovne aplikáciu § 498 OZ a uvádza k tomu argumenty už prednesené\nv ústavnej sťažnosti (bod 27 tohto nálezu). Ani k tejto argumentácii sa najvyšší súd podľa\nsťažovateľky nevyjadril.\n46. Sťažovateľka opätovne poukazuje na § 588 a nasl. OZ a zdôrazňuje, že základným záväzkom\nkupujúceho z kúpnej zmluvy je povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Podľa príslušných komentárov a aj\nz ustálenej judikatúry k citovanému ustanoveniu vyplýva, že nie je vylúčené, aby odplata za prevod\nnehnuteľnosti bola dohodnutá aj iným spôsobom než vo forme zaplatenia peňazí. V danom prípade\nto tak nebolo, keďže kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu v sume 36 000 eur.\n47. Ide teda o to, či kúpna cena bola riadne zaplatená, keďže v zmysle § 559 ods. 2 OZ dlh musí\nbyť splnený riadne. Znamená to, že musí byť preukázané a potvrdené, že si kupujúci splnil svoj\nzáväzok zaplatiť kúpnu cenu. Ak to tak nie je, tak tento záväzok splnený nie je, potom predávajúca\n(sťažovateľka) oprávnene vyzvala kupujúceho (žalobcu) na zaplatenie kúpnej ceny a keď ju tento\nv stanovenej lehote neuhradil, platne odstúpila od zmluvy. Sťažovateľka nemôže preukazovať, že\nžalobca investície v roku 2012 v hodnote 36 000 eur nevykonal, keďže nemôže dokazovať to, čo\nnie je/neexistuje (a navyše za situácie, že toto dojednanie o spôsobe úhrady je neurčité). Dôkazné\nbremeno na skutočnosť, že žalobca poskytol sťažovateľke v roku 2012 určité plnenie v hodnote\n36 000 eur, bolo teda na žalobcovi, keďže ho sťažovateľka spochybnila; žalobca ale dôkazné\nbremeno neuniesol, pričom návrhy na dokazovanie sťažovateľky neboli vykonané, a to napriek\ntomu, že mali zásadný význam pre konanie.\n\n11\n\n48. Sťažovateľka poukázala taktiež na neurčitosť dojednania (čl. VI kúpnej zmluvy), a tým aj\nneplatnosť, keďže nebolo určité, aké investície mali byť vykonané v roku 2012 do bytu. V dôsledku\nneurčitosti dojednania, ako aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal poskytnutie plnenia\nv sume 36 000 eur, boli dané podmienky na odstúpenie od zmluvy.\n49. Sťažovateľka pritom na preukázanie tvrdených skutočností navrhla dokazovanie na ocenenie\nprác a materiálov vynaložených na rekonštrukciu bytu, pričom uvedené dokazovanie by vyvrátilo\nuž popísanú právnu domnienku.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n50. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania,\nkeďže na základe podaní najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a sťažovateľky, berúc do úvahy\nskutočnosti vyplývajúce z predmetného spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, dospel\nk záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n51. Sťažovateľka namieta v zásade nedostatočnú odôvodnenosť v napadnutom konaní vydaného\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý sa nevysporiadal s jej námietkami, ako aj ústavne nekonformnú\naplikáciu hmotného práva.\n52. V nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky ústavný súd v úvode tejto časti\nrozhodnutia, vychádzajúc zo svojho ústavného postavenia a poukazujúc na svoju stabilizovanú\njudikatúru, zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov\nmôže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie:\n53. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej ochrany. Tento\nčlánok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej\núpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1\nústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie\nvykonávajú, avšak v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných\nzákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou\n\n12\n\na súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).\n54. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý\nsa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá\nochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu\nvykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).\n55. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo\nstrany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania, a preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje\nna záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu\nochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n56. Aj judikatúra ESĽP vo vzťahu k obsahovo totožnému čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci\ntento článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje rozhodnutie, neznamená to, aby na každý argument\nstrany konania dal podrobnú odpoveď (rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko\nz 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61). Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Rozsah, na ktorý sa\npovinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy rozhodnutia\nrôzny. Medziiným je potrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana konania môže podať\nna súdoch, ako aj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou úpravou,\nso zvyklosťami, s právnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP\nvo veci Ruiz Torija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91).\n57. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie dané\nrozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky\npritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť\nniektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).\n58. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných\npredpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto\nustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty\na zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych\npredpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam\na oprávneným záujmom strán v spore (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp\nspravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho\n\n13\n\nprávneho štátu podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým\nsúdnej).\n59. Ústavný súd za zachovania podmienok spravodlivého procesu rešpektuje v súvislosti\nso sťažovateľkou napadnutým postupom dovolacieho súdu, že samotná otázka posúdenia\npodmienok na uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania\npatrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho. Posúdenie tejto otázky je\nvecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktoré\nv zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu\nochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru\no porušení označeného práva sťažovateľa. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy preto nie je povinnosť dovolacieho súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného\nprostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ ani nemožno bez\nďalšieho, ak je ústavne udržateľné, považovať za porušenie označeného základného práva.\nV opačnom prípade by totiž dovolací súd stratil možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti\nalebo neprípustnosti podaného opravného prostriedku vôbec boli naplnené (m. m. I. ÚS 206/2019).\n60. Sťažovateľka argumentáciou v časti II tohto nálezu namieta arbitrárnosť v postupe najvyššieho\nsúdu v súvislosti s dovolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia, pričom atakuje\nnesprávnosť aplikácie § 497 a § 498 OZ.\n61. Sťažovateľka spochybňuje aplikáciu § 497 OZ, podľa ktorého každý z účastníkov si môže\nvymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné, kto zmluvu splní aspoň sčasti\nalebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné,\nna jej prípad. Ústavný súd nespochybňuje skutočnosť, že § 497 druhú vetu OZ nemožno aplikovať\nna akýkoľvek prípad odstúpenia od zmluvy, ale len na ten, keď bolo výslovne dojednané odstupné.\nAk účastníci zmluvy uzavreli dohodu o možnosti odstúpenia od zmluvy v zmysle § 48 ods. 1 OZ\nv prípade naplnenia skutočností predpokladaných v zmluve a nedojednali si dohodu v zmysle\n§ 497 OZ, nemožno na daný prípad aplikovať ustanovenie druhej vety § 497 OZ (uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 119/2013).\n62. Conditio sine qua non prípustnosti dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia podľa § 421 ods. 1 CSP je existencia právnej otázky, od ktorej vyriešenia bolo\ndovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu závislé. V konkrétnych okolnostiach veci\nsťažovateľky bolo rozhodnutie odvolacieho súdu o potvrdení zamietnutia vzájomnej žaloby\nnepochybne založené na neunesení dôkazného bremena sťažovateľkou týkajúceho sa tvrdenia\no nezaplatení kúpnej ceny žalobcom s poukazom predovšetkým na skutočnosti prestavby\npredmetných nehnuteľností a hradenia investícií v rámci tejto prestavby žalobcom, čo napokon\npotvrdila svedeckou výpoveďou aj samotná sťažovateľka (body 5 a 9 tohto nálezu, zo zápisnice\nz pojednávania okresného súdu, ktoré sa uskutočnilo 8. novembra 2018, ktorú v konaní pred\nústavným súdom predložila sťažovateľka, vyplýva, že v konaní pred okresným súdom uviedla, že\ndohoda medzi ňou a žalobcom bola taká, že mu vráti sumu 12 000 eur, ktorou vyplatil jej bývalého\nmanžela, a že mu dá to, čo do toho bytu skutočne investoval, pričom podľa sťažovateľky je to\nmaximálne suma 10 000 eur). Uvedený záver je nevyhnutné vnímať v kontexte žalobného návrhu\nsťažovateľky, ktorým sa táto domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou predmetných\nnehnuteľností, pričom svoj záver o výlučnom vlastníctve odôvodňovala platným odstúpením\n\n14\n\nod kúpnej zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny, keďže žalobca žiadne investície\nv sume 36 000 eur nevykonal (bod 12 tohto nálezu). Preukázanie toho, že investície (bez ohľadu\nna ich sumu) boli do predmetných nehnuteľností žalobcom vykonané, preto dostatočne\nodôvodňovalo záver o tom, že sťažovateľka nemala dôvod od kúpnej zmluvy v celku odstúpiť,\ntakže kúpna zmluva uzavretá medzi ňou a žalobcom nemohla byť ako taká zrušená (v samotnom\nodstúpení od kúpnej zmluvy z 15. januára 2018 sťažovateľka poukázala na § 517 ods. 1 OZ\na žalobcovi oznámila, že odstúpením sa táto kúpna zmluva zrušuje od začiatku) s následkom, že\nsťažovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Inak povedané, keďže svoje\nvýlučné vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti sťažovateľka odôvodňovala odstúpením od kúpnej\nzmluvy pre neuhradenie kúpnej ceny formou investícií zo strany žalobcu, potom preukázanie\nvykonania investícií žalobcom (bez ohľadu na ich výšku) v konaní pred okresným súdom\na krajským súdom postačovalo na záver o tom, že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno\ntýkajúce sa tvrdeného výlučného vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorého určenia sa\nvzájomnou žalobou domáhala. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že okresný súd, ako\naj krajský súd na § 497 OZ celkom nesprávne, ako to aj samotný dovolací súd konštatoval,\nvo svojich rozhodnutiach poukázali. Rozhodujúcou okolnosťou je to, že k reálnej aplikácii\ncitovaného ustanovenia v konkrétnych okolnostiach veci nedošlo.\n63. V súvislosti s už uvedeným ústavný súd zdôrazňuje, že jeho právomoc sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných ustanovení zo strany\nvšeobecných súdov s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Úlohou ústavného súdu však nie je dbať na právnu perfektnosť a dokonalú\nčistotu odôvodnenia súdnych rozhodnutí, a preto zistenie o právnej imperfektnosti odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia bez ďalšieho nemôže dosahovať intenzitu porušenia základného práva alebo\nslobody.\n64. Vzhľadom na už uvádzané považuje ústavný súd závery najvyššieho súdu o tom, že v dovolaní\nabsentuje také vymedzenie právnej otázky, od ktorej vyriešenia reálne záviselo dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, s ohľadom na argumentáciu sťažovateľky uvedenú\nv dovolaní atakujúcu nesprávnu aplikáciu § 497 OZ vo vzťahu k dôvodu prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, za dostatočne a presvedčivo zdôvodnené.\n65. Za nesprávnu považuje sťažovateľka aj aplikáciu § 498 OZ, podľa ktorého na to, čo dal pred\nuzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Uvedené znamená, že pokiaľ pred\nuzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku\nzo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté\nmedzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť,\npovažuje za preddavok, t. j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Podstatné je, že plnenie bolo\nposkytnuté pred tým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a že bolo poskytnuté a druhou\nstranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou (uznesenie najvyššieho súdu č. k. 4 Cdo 256/2010\nz 28. septembra 2011).\n66. Keďže podľa § 498 OZ ide o zákonnú domnienku, súd ju považuje za preukázanú, pokiaľ\nv konaní nevyšiel najavo opak (§ 192 CSP). Ten, kto v prípade sporu spochybňuje záver, že\npredzmluvné plnenie dlžníka je preddavkom v zmysle § 498 OZ, musí v záujme vlastného\nprocesného úspechu vo vzťahu k tejto skutočnosti uniesť dôkazné bremeno (ŠTEVČEK, M.,\n\n15\n\nDULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky\nzákonník II. § 451 – 880. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 1865.). Keďže\nsťažovateľka spochybňovala záver, že plnenie žalobcu vo forme investícií je preddavkom podľa\n§ 498 OZ v rámci kúpnej zmluvy, bolo na nej, aby uniesla dôkazné bremeno, ktoré by preukázalo\nopak, a preto pokiaľ sťažovateľka v dovolaní v kontexte nesprávneho právneho posúdenia\nnesprávnou aplikáciou § 498 OZ s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci dôvodila tým, že\nžalobca „žiadnu ústnu dohodu z roku 2012 a ani to, že nejaké jeho plnenie z roku 2012 je\npreddavkom na kúpnu cenu“ nepreukázal, jej argumentácia nepostačuje na zvrátenie záveru\ndovolacieho súdu o tom, že k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe (uznesenie najvyššieho súdu\nč. k. 4 Cdo 256/2010 z 28. septembra 2011) nedošlo. Argumentácia sťažovateľky totiž opomína\npodstatnú skutočnosť existencie zákonnej domnienky, ako aj to, že preukázanie toho, že plnenie\nžalobcu formou investícií (ktoré nebolo v konaní spochybnené) nebolo preddavkom v rámci kúpnej\nzmluvy v zmysle § 498 OZ, zaťažovalo samotnú sťažovateľku.\n67. Na podklade už uvedeného preto ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa vysporiadal\ns námietkami sťažovateľky, ktoré prezentovala v súvislosti s dovolacím dôvodom nesprávneho\nprávneho posúdenia veci odvolacím súdom pri aplikácii § 498 OZ, ústavne akceptovateľným\nspôsobom, pričom dôvody uvádzané najvyšším súdom k zamietnutiu dovolania v tejto časti\npovažuje ústavný súd za dostatočné na záver, že postupom najvyššieho súdu k zásahu do práva\nsťažovateľky nedošlo.\n68. Sťažovateľka v ďalšom atakuje v bode 25 tohto nálezu postup všeobecných súdov vo veci\nvykonávania dokazovania na preukázanie sumy investície vloženej žalobcom. V tomto smere\ndôvodí, že záver všeobecných súdov o tom, že nie je potrebné vykonať takéto dokazovanie,\nv podstate znamená, že od kúpnej zmluvy by nemohla pre nezaplatenie kúpnej ceny odstúpiť vôbec.\n69. Ani túto námietku nepovažuje ústavný súd za dôvodnú. Ústavný súd nespochybňuje skutočnosť,\nže sťažovateľka mala k dispozícii právny inštitút odstúpenia od kúpnej zmluvy, na podklade\nktorého sa mohla z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, aj keď to nebolo medzi účastníkmi kúpnej\nzmluvy dohodnuté, domáhať po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty odstúpenia od predmetnej\nzmluvy (stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. k. Cpj 29/97 z 20. októbra\n1997).\n70. Právna otázka spočívajúca v tom, či odstúpenie od kúpnej zmluvy pre čiastočné nezaplatenie\nkúpnej ceny je dôvodom platného odstúpenia od kúpnej zmluvy, už bola predmetom prejednávania\nv dovolacom konaní, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že v prípade čiastočného omeškania\ndlžníka následky omeškania postihujú len zostávajúcu časť plnenia. Veriteľovi v takomto prípade\nvzniká právo na náhradu škody, resp. právo na čiastočné odstúpenie od zmluvy, a to po márnom\nuplynutí dodatočnej primeranej lehoty poskytnutej veriteľom dlžníkovi na splnenie dlhu. Takéto\nčiastočné odstúpenie od zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti pritom umožňujú vzájomné plnenia\núčastníkov zmluvného vzťahu, lebo predmetom plnenia boli na jednej strane peniaze a na strane\ndruhej to bol ideálne deliteľný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti (§ 137 ods. 1 OZ, rozsudok\nnajvyššieho súdu č. k. MCdo 10/99 z 31. októbra 2000).\n71. Už uvádzanú námietku sťažovateľky je preto nevyhnutné vnímať cez prizmu žalobného návrhu,\nktorým sa sťažovateľka vzájomnou žalobou domáhala určenia výlučného vlastníctva (bod 62 tohto\nnálezu). Keďže svoje výlučné vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti sťažovateľka odôvodňovala\n16\n\nodstúpením od kúpnej zmluvy od začiatku pre neuhradenie kúpnej ceny formou investícií zo strany\nžalobcu, potom preukazovanie investícií vykonaných žalobcom s ohľadom na ich sumu nebolo pre\nposúdenie hmotnoprávneho nároku sťažovateľky nevyhnutné, resp. bolo nadbytočné.\nOpodstatnenosť záveru vo veci konajúcich súdov (okresného súdu a krajského súdu) o neexistencii\nnevyhnutnosti vykonania dokazovania na preukázanie sumy žalobcom vložených investícií, ktoré\nsťažovateľka požadovala, preto logicky vedie k nedôvodnosti sťažovateľkou namietanej vady\nzmätočnosti v súvislosti s navrhovaným dokazovaním (body 12 a 13 tohto nálezu).\n72. Navrhované dokazovanie by nepochybne malo svoje opodstatnenie v prípade tvrdenia\na preukázania čiastočného odstúpenia od kúpnej zmluvy (k tomu pozri aj bod 70 tohto nálezu),\nv ktorého prípade by do hry odôvodnene vstúpilo prípadné navrhnutie vykonania dokazovania\nna preukázanie sumy investície vloženej žalobcom, a tým aj na prípadné preukázanie tvrdeného\nčiastočného neuhradenia kúpnej ceny formou vykonaných investícií v sume nižšej ako 36 000 eur.\nUvedené by sa však nevyhnutne muselo odraziť aj v žalobe uplatňovanom procesnom nároku.\nO takýto prípad však s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci nejde. Sťažovateľka tak\nnavrhovala dokazovanie, ktoré nemohlo viesť k preukázaniu procesného nároku, ktorý uplatňovala\nna základe tvrdeného skutkového a právneho základu zodpovedajúceho žalobnému petitu. Inak\npovedané, navrhované dokazovanie by úspech sťažovateľke v kontexte ňou požadovaného určenia\no tom, že je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, neprinieslo.\n73. Predmet konania, v rámci ktorého sa znalecké dokazovanie navrhuje, je rozhodujúcim pre\nvymedzenie samotnej potreby jeho vykonania. Ústavný súd už vyslovil, že ak všeobecný súd\nnevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú medzi stranami\nkonania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná či\ndokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva\nv takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch\naj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n74. Z odôvodnenia dovolacieho súdu (bod 12 tohto nálezu) pritom vyplýva, že sťažovateľkou\nnamietanú vadu zmätočnosti posúdil najvyšší súd s ohľadom na jej hmotnoprávnu obranu\nzakladajúcu sa na tvrdení, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo z dôvodu neuhradenia kúpnej\nceny (žalobca žiadne investície nevykonal), t. j. s prihliadnutím na predmet sporu. Nevyhovenie\ndôkaznému návrhu strany v spore nemožno pritom považovať za odňatie možnosti konať pred\nsúdom, keď súd tento svoj postup logickou a zrozumiteľnou úvahou odôvodní. Dôvody uvádzané\nnajvyšším súdom v súvislosti s námietkou o existencii vady zmätočnosti z dôvodu nevykonania\nsťažovateľkou navrhovaných dôkazov pritom ústavný súd vzhľadom na už uvádzané považuje\nza ústavne udržateľné, t. j. také, ktorými nemohlo dôjsť k zásahu do práva na súdnu ochranu, resp.\nspravodlivé súdne konanie.\n75. Napokon arbitrárnosť sťažovateľka vidí aj v skutočnosti, že v jej veci konajúce súdy sa\nnevysporiadali s jej námietkou konania v súlade s dobrými mravmi, čím v dovolacom konaní\nodôvodňovala prípustnosť a dôvodnosť dovolania z dôvodu zmätočnosti.\n76. V dovolaní sťažovateľka namietala, že v rozsudku odvolacieho súdu úplne absentuje\nodôvodnenie konania žalobcu ako rozporného s dobrými mravmi. Sťažovateľka pritom namietala,\nže dôvodom neplatnosti dojednania strán o spôsobe úhrady kúpnej ceny je aj skutočnosť, že ide\no hrubý nepomer medzi plneniami strán, a teda o rozpor s dobrými mravmi.\n17\n\n77. Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd riadnym spôsobom vysporiadal s predmetnou\nnámietkou, keď poukázal na postup krajského súdu, ktorý sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožnil\nv celom rozsahu s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. vrátane odôvodnenia\ntýkajúceho sa námietky konania v rozpore s dobrými mravmi bez toho, aby na zdôraznenie\nsprávnosti odôvodnenia v rozhodnutí sám uviedol ďalšie dôvody. Uvedený spôsob totiž\npredpokladá samotný zákon. Aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že prvoinštančné a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05) a odôvodnenia rozhodnutí\nsúdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (I. ÚS 284/2022), ale\nvo svojej vzájomnej súvislosti.\n78. Nad rámec uvedeného najvyšší súd reagoval aj na námietku hrubého nepomeru medzi\nplneniami strán, pričom ani odôvodnenie obsiahnuté v podstatnom v bode 11 tohto nálezu nemôže\npovažovať ústavný súd za nelogické, prípadne nepresvedčivé.\n79. Napokon, ako to aj samotný najvyšší súd uvádza, sťažovateľka v súvislosti s námietkou\natakujúcou konanie žalobcu, ktoré považuje za rozporné s dobrými mravmi, uvádzala ako podstatnú\nskutočnosť okolnosť uzatvárania kúpnej zmluvy (k tomu pozri aj argumentáciu najvyššieho súdu\nv bode 37 tohto nálezu) až v konaní o ústavnej sťažnosti. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej\nčinnosti pritom stabilne judikuje, že nepripúšťa námietky, ktoré sťažovateľ uplatňuje po prvýkrát až\nv konaní pred ním samým (napr. nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 382/2013 z 30. septembra 2014).\n80. Na podklade už uvedeného preto ústavný súd uzavrel, že v postupe najvyššieho súdu\nv súvislosti s vadou zmätočnosti pre nevysporiadanie sa súdov s námietkou konania žalobcu\nv rozpore s dobrými mravmi neidentifikoval také nedostatky ústavnoprávnej intenzity, na základe\nktorých by mohol vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv podľa ústavy a dohovoru.\n81. V súlade s judikatúrou ústavného súdu nevyhovieť možno takej sťažnosti, ak namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktorú\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom orgánu štátu a základným právom a slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov, napr. vtedy, ak ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva\nalebo slobody (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05,\nI. ÚS 213/05).\n82. Berúc do úvahy predbežné závery k jednotlivým námietkam, ktoré vo vzťahu k postupu\nnajvyššieho súdu v napadnutom konaní prezentovala v ústavnej sťažnosti sťažovateľka, ústavný súd\nkonštatuje, že postup najvyššieho súdu nemožno hodnotiť ako arbitrárny či ústavne neudržateľný.\nRozsudok najvyššieho súdu vydaný v napadnutom konaní je dostatočne podrobne, zrozumiteľne\na presvedčivo odôvodnený, pričom odpovedá riadnym spôsobom na všetky podstatné otázky\ndovolacieho konania. Dovolací súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými dôvodmi namietanými\nv dovolaní sťažovateľkou, čo vylučuje vyslovenie porušenia ňou označených práv na súdnu\nochranu a na spravodlivé súdne konanie.\n83. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej\nčasti tohto nálezu a ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu a práva na spravodlivé súdne konanie postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní\nnevyhovel (§ 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde a contrario).\n\n18\n\nIV.2. K namietanému porušeniu čl. 14 dohovoru:\n84. Ústavný súd vo vzťahu k napadnutému čl. 14 dohovoru konštatuje, že sťažovateľka sa\nv ústavnej sťažnosti obmedzila len na jeho citáciu, avšak neuvádza konkrétnu argumentáciu, ktorou\nby porušenie citovaného ustanovenia, ktorého obsahom je príkaz užívania práv a slobôd priznaných\ndohovorom bez diskriminácie, odôvodnila.\n85. Okrem uvedeného ani ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\nneidentifikoval žiadne možné porušenie predmetného ustanovenia, keďže nenašiel spojitosť\ns prejednávanou vecou, a preto vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky na vyslovenie porušenia\nuvedeného ustanovenia rovnako nevyhovel (§ 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde a contrario).\nIV.3. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok a práva na pokojné\nužívanie majetku:\n86. Z bodu 30 tohto nálezu vyplýva, že sťažovateľka odôvodňuje porušenie svojich majetkových\npráv nezákonnosťou rozsudku najvyššieho súdu vydaného v napadnutom konaní, v ktorého\ndôsledku stratila svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam.\n87. Keďže ústavný súd nezistil v postupe najvyššieho súdu v napadnutom konaní, ktorého\nvýsledkom bolo vydanie rozsudku z 28. septembra 2021, neústavnosť, argumentácia sťažovateľky,\nktorou atakuje rozhodnutie dovolacieho súdu, nie je spôsobilá viesť k záveru o zásahu do jej\nmajetkových práv.\n88. Ani návrhu sťažovateľky na vyslovenie porušenia základného práva zaručeného čl. 20 ods. 1\nústavy a práva zaručeného čl. 1 dodatkového protokolu postupom najvyššieho súdu v napadnutom\nkonaní preto ústavný súd nevyhovel (§ 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde a contrario).\n89. Keďže ústavnej sťažnosti v rozsahu, v akom bola prijatá uznesením č. k. IV. ÚS 245/2022-39\nz 10. mája 2022 na ďalšie konanie, ústavný súd nevyhovel, stratilo svoje opodstatnenie rozhodovať\no ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľkou, ktoré sú naviazané na vyslovenie porušenia\nzákladných práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo (zrušenie a vrátenie veci najvyššiemu\nsúdu a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).\nIV.4. K zániku dočasného opatrenia:\n90. V súlade s § 131 ods. 1 zákona o ústavnom súde odklad vykonateľnosti aj dočasné opatrenie\nzanikajú najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak ústavný súd\nnerozhodne o ich skoršom zrušení.\n91. Právoplatnosťou tohto nálezu preto zanikne dočasné opatrenie vyplývajúce z bodu 3 výroku\nuznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 245/2022-39 z 10. mája 2022.\nV.\nTrovy konania\n92. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Vzhľadom na to, že sťažovateľka svoje\n\n19\n\ntvrdenia prezentované v ústavnej sťažnosti neobhájila, ústavný súd jej náhradu trov konania\nnepriznal.\nVI.\n93. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu rozumieť jeho doručenie účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "dovolanie", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "zmluva-kúpna zmluva", "podmienky konania", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:23f6f047-1a55-488e-b6ef-34deca04abec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.284.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 284/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 284/2022 z 19. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.284.2022.1"}, {"guid": "ussr:e25d46c3-4a3a-44f0-ae11-cceed8bcc923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 336/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 336/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:5d80bd25-4367-4237-affa-1cbbf03d3805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.206.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 206/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.206.2019.2"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:ebe9f1f5-59c7-4b82-9581-68bcefab884c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 382/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ebe9f1f5-59c7-4b82-9581-68bcefab884c"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:a6447180-db9e-48fd-9ee6-7dc055901bf1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 213/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 213/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6447180-db9e-48fd-9ee6-7dc055901bf1"}, {"guid": "ussr:722c44a5-0f26-45bf-b22f-44166c29a831", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/05 z 23. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-23", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:722c44a5-0f26-45bf-b22f-44166c29a831"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 25/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/05 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 431, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:a18b6794-4568-4ecf-8cdd-730fcb88706d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/97 z 26. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-26", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a18b6794-4568-4ecf-8cdd-730fcb88706d"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "18df2c7b-dbca-4c76-8321-8d824f3618c5:b673fd2d-7df9-4e0e-8a47-edb629d482f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5417203489.1", "spisova_znacka": "5Cdo/205/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2019 z 28. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5417203489.1"}, {"guid": "4cc22b5e-444c-4bad-8ed6-9f85d85f1903:a758c8f7-5fd2-4699-9747-ecb246c351cd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7111226207.2", "spisova_znacka": "6Co/142/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/142/2020 z 24. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7111226207.2"}, {"guid": "8be09857-a7a6-4af9-82ea-49fc3cd69c10:423bbd82-9214-49c5-8906-a1373ede6704", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/76/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/76/2019 z 13. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-08-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8be09857-a7a6-4af9-82ea-49fc3cd69c10:423bbd82-9214-49c5-8906-a1373ede6704"}], "citovane_v": []}