{"guid": "ussr:5869c204-bab1-40b5-825e-923042ba3fe5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.232.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 232/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 232/2022 z 3. 5. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2022, sp. zn. IV. ÚS 232/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.232.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2022-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": "Precedenčná a kasačná záväznosť súdnych rozhodnutí", "pravna_veta": "V konaní pred súdom prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom je ústavne udržateľným taký postup, v dôsledku ktorého precedenčná záväznosť neskorších rozhodnutí predstavujúcich novovytvorenú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít predchádza konkrétnej kasačnej viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5869c204-bab1-40b5-825e-923042ba3fe5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.232.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.232.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.232.2022.1/text", "citacie_n": 17, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 232/2022-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Slovenskej republiky, zastúpenej\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, IČO 00 166 073,\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co 280/2018-351 z 19. októbra 2021 a postupu\npredchádzajúcemu jeho vydaniu takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka označená v záhlaví tohto uznesenia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému\nsúdu 8. decembra 2021 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nnapadnutým uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) označeným v záhlaví\ntohto uznesenia a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Sťažovateľka navrhuje zrušenie\nnapadnutého uznesenia krajského súdu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v konaní\nvedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 17 C 170/2014\nv procesnom postavení žalovanej, proti ktorej sa žalobca\n(ďalej len\n„žalobca“) domáha náhrady nemajetkovej ujmy v sume 79 000 eur s príslušenstvom podľa zákona\nč. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) z titulu vydania nezákonného\nrozhodnutia, ktorým malo byť uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu\ninšpekčnej služby Policajného zboru, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite\nBratislava (ďalej len „úrad inšpekčnej služby“) ČTS: ÚIS-2/KOK-2004 z 27. februára 2004 (ďalej\n\nlen „uznesenie z 27. februára 2004“), na podklade ktorého začalo proti žalobcovi trestné stíhanie\nza trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestný čin obmedzovania osobnej\nslobody spáchané formou spolupáchateľstva. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 6 T 138/2005\nz 29. júla 2013 (ďalej len „uznesenie z 29. júla 2013“) bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené\nz dôvodu premlčania trestného stíhania.\n3. Žaloba bola rozsudkom okresného súdu č. k. 17 C 170/2014-228 zo 16. februára 2018 (ďalej len\n„rozsudok zo 16. februára 2018“) zamietnutá, pričom okresný súd v podstatnom zdôraznil, že\nžalobca nepreukázal, že by Okresný súd Prešov v uznesení z 29. júla 2013 konštatoval nezákonnosť\nuznesenia úradu inšpekčnej služby z 27. februára 2004. S poukazom na § 4 ods. 1 a § 5 ods. 2\npísm. b) zákona č. 58/1969 Zb. okresný súd zdôraznil, že nemohol dospieť k záveru, že ak došlo\nk vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania a následne k zastaveniu trestného stíhania, štát\nautomaticky a bez ďalšieho zodpovedá za nemajetkovú ujmu. Zastavenie trestného stíhania podľa\nokresného súdu nemožno chápať ako skutočnosť, ktorá popiera zákonnosť všetkých úkonov\nvykonaných v trestnom konaní, ale vždy treba dôvody zastavenia trestného stíhania chápať\nv kontexte celého trestného stíhania. V žalobcovom prípade došlo k zastaveniu trestného stíhania\nz dôvodu jeho premlčania, a preto okresný súd nemohol bez pochýb dospieť k záveru\no nezákonnosti uznesenia z 27. februára 2004.\n4. Na odvolanie žalobcu bol napadnutým uznesením krajského súdu rozsudok okresného súdu\nzo 16. februára 2018 zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie na podklade záveru\no nesprávnosti právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. V odôvodnení napadnutého\nuznesenia krajský súd vyslovil nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje prvý\npredpoklad nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, a to nezákonné rozhodnutie, na základe\nktorého by sťažovateľka zodpovedala za škodu vzniknutú žalobcovi. Konštatoval, že právoplatné\nzastavenie trestného stíhania pre jeho premlčanie má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia\no začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, pretože predpoklad o spáchaní\ntrestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia sa nenaplnil, čím je naplnený predpoklad\naplikácie § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Ďalej zdôraznil, že výluky zodpovednosti štátu za škodu\nsú explicitne uvedené v § 5 ods. 2 písm. b) a § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 58/1969 Zb., pričom ako\nvýluka zo zodpovednosti štátu za škodu nie je uvedené zastavenie trestného stíhania z dôvodu jeho\npremlčania, a preto platí, že zodpovednosť štátu za zastavenie trestného stíhania z dôvodu jeho\npremlčania nie je v zmysle platnej právnej úpravy vylúčená, a teda, naopak, je daná. Za správnu\nnepovažoval ani argumentáciu, ktorá považuje nenaplnenie predpokladu o spáchaní trestného činu\nobvineným za nevyhnutnú podmienku na vznik nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím\no začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, a dôvodil, že táto podmienka je pritom splnená\nvždy, ak trestné stíhanie obvineného bolo zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené\nobvinenie, sa nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený a že\no nenaplnení predpokladu spáchania trestného činu obvineným nemožno hovoriť v prípade\npremlčania trestného stíhania, keď dôvod zastavenia trestného stíhania závisí len od splnenia\nobjektívne zákonom stanovených podmienok (od márneho uplynutia premlčacej doby), spáchanie\nskutku majúceho znaky trestného činu obvineným ale nijako nespochybňuje. V závere okresnému\nsúdu uložil povinnosť vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu.\n\n2\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Sťažovateľka v úvode ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti zrušujúcemu rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, odôvodňuje prípustnosť jej podania odkazom na judikatúru ústavného súdu,\nktorá pripustila prieskum kasačných rozhodnutí odvolacích súdov a dovolacieho súdu\n(III. ÚS 212/2011, I. ÚS 357/2016, III. ÚS 46/2013). Akcentuje, že v prípade, ak súd zruší\nrozhodnutie súdu nižšej inštancie z ústavne neakceptovateľných dôvodov alebo po zrušení zaviaže\nsúd nižšej inštancie ústavne neprijateľným právnym názorom, ktorý nevyhnutne vedie k porušeniu\nzákladného práva, je daný dôvod na zásah ústavného súdu. Krajský súd napadnutým uznesením\npritom zrušil rozsudok súdu prvej inštancie na podklade ústavne neakceptovateľných záverov,\nktorými následne zaviazal okresný súd v ďalšom konaní.\n6. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia použil argumentáciu obsiahnutú v uznesení\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 8 Cdo 55/2019\nz 26. augusta 2020 (ďalej aj „uznesenie z 26. augusta 2020“), pričom tak dospel k záveru, že\nvo veci žalobcu ide o nezákonné rozhodnutie zakladajúce zodpovednosť štátu za škodu.\nSťažovateľka zdôrazňuje, že doplnenie odvolania žalobcu, v ktorom poukázal na závery citovaného\nrozhodnutia najvyššieho súdu nebolo sťažovateľke vôbec doručené, a tak jej nebol poskytnutý\nžiadny procesný priestor na spochybnenie relevantnosti predmetného rozhodnutia, pričom toto sa\nstalo významným pre samotné rozhodnutie vo veci žaloby. Uvedený postup krajského súdu\npredstavuje porušenie jej práva na spravodlivý proces. Nad rámec uvedeného sťažovateľka\nzdôrazňuje, že uznesenie najvyššieho súdu z 26. augusta 2020 napadla ústavnou sťažnosťou,\no ktorej sa koná v konaní sp. zn. IV. ÚS 273/2021. Predmetnou ústavnou sťažnosťou sťažovateľka\nformulovala štyri zásadné námietky, ktorými zdôrazňovala, že dovolacím súdom konštatovaná\nexistencia nezákonného rozhodnutia v prípade žalobcu predstavuje nesprávne právne posúdenie\nrozporné s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu (i), že dovolací súd\nnepredložil vec veľkému senátu, a tým porušil jej právo na zákonného sudcu (ii), že v totožných\nveciach spoluobvinených existujú odlišné rozhodnutia najvyššieho súdu (iii), ako aj to, že existuje\nodlišný právny názor sudcu rozhodujúceho v totožných veciach (iv).\n7. Ku kľúčovej právnej otázke sťažovateľka v predmetnej ústavnej sťažnosti uviedla, že\nna podklade ustálenej praxe sa nenaplnenie predpokladu o spáchaní trestného činu obvineným\npovažuje za nevyhnutnú podmienku na vznik nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím\no začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Táto podmienka je pritom splnená vždy, ak trestné\nstíhanie obvineného bolo zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie sa\nnestal, skutok nie je trestným činom alebo že skutok nespáchal obvinený. Za nenaplnenie\npredpokladu o spáchaní trestného činu obvineným sa však celkom zjavne nepovažuje zánik\ntrestnosti skutku obvineného z dôvodu premlčania trestného stíhania, keďže dôvod zastavenia\ntrestného stíhania závisí len od splnenia objektívne zákonom stanovenej podmienky, teda márneho\nuplynutia premlčacej doby, avšak spáchanie skutku majúceho znaky trestného činu obvineným\nnespochybňuje.\n8. Keďže podľa názoru sťažovateľky je uznesenie najvyššieho súdu z 26. augusta 2020, z ktorého\nzáverov vychádzal aj krajský súd pri formulovaní odôvodnenia napadnutého uznesenia, arbitrárne\na ústavne neakceptovateľné a v konečnom dôsledku negatívne zasahujúce do formujúcej sa\n3\n\nustálenej rozhodovacej činnosti samotného dovolacieho súdu vyjadrenej v sťažovateľkou\noznačených rozhodnutiach, na podklade ktorej sa na súdoch prvej inštancie zjednocuje\nrozhodovacia prax pri určovaní existencie zodpovednosti štátu za škodu z titulu začatia a vedenia\ntrestného stíhania a vznesenia obvinenia, ku ktorého aplikácii na danú vec navyše sťažovateľke\nnebol poskytnutý procesný priestor, potom je daný ústavný rozmer a nevyhnutnosť ingerencie\nústavného súdu v súvislosti so samotným napadnutým uznesením krajského súdu.\n9. K požiadavke využitia mimoriadneho opravného prostriedku sťažovateľka uvádza, že napadnuté\nzrušujúce uznesenie nepatrí vo všeobecnosti do skupiny odvolacích rozhodnutí, proti ktorým právna\núprava a súdna prax pripúšťajú využitie dovolania. Odkazuje pritom aj na rozhodnutie ústavného\nsúdu vydané vo veci sp. zn. IV. ÚS 528/2020, z ktorého záverov vyplýva ústavná udržateľnosť\nnázoru najvyššieho súdu, podľa ktorého zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím\nvo veci samej a ani rozhodnutím konečným. Navyše keďže sťažovateľka napáda nesprávne právne\nposúdenie veci, z uvedeného dôvodu zákonná právna úprava pripúšťa dovolanie len proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie odvolacieho súdu, čo\nnie je prípad sťažovateľky.\n10. Z uvedených dôvodov podľa sťažovateľky napadnuté uznesenie nepatrí do skupiny rozhodnutí\nodvolacieho súdu, ktorú je možné napadnúť dovolaním, čo bol aj dôvod, pre ktorý sa sťažovateľka\nobrátila priamo na ústavný súd.\n11. Sťažovateľka nad rámec dôvodov ústavnej sťažnosti zvýraznila skutočnosť, že žalobca\nv súvislosti s totožným trestným konaním inicioval celkovo 11 súdnych konaní na rôznych súdoch\nproti sťažovateľke, čo považuje za špekulatívne a pre možnosť vytvorenia priestoru na odlišné\nposúdenie kľúčovej právnej otázky, či je s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci možné\npovažovať uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné rozhodnutie, aj za šikanózne.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n12. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie napadnutým kasačným uznesením krajského súdu. Ústavný\nsúd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39\nzákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom\nsúde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom\nsúde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nIII.1. K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie:\n13. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vychádza vo svojej judikatúre z názoru, že\nštát nie je v nadväznosti na čl. 34 dohovoru nositeľom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(Karagiannis proti Grécku, rozhodnutie č. 33408/05 z 27. 9. 2007, Breisacher proti Francúzsku,\nrozhodnutie č. 76976/01 z 26. 8. 2003, Danderyds Kommun proti Švédsku, rozhodnutie č. 52559/99\nzo 7. 6. 2001, Yershova proti Rusku, rozhodnutie č. 1387/04 z 8. 4. 2010, Kotov proti Rusku,\n4\n\nrozhodnutie č. 54522/00 zo 14. 1. 2010, Ismeta Bačič proti Chorvátsku, rozhodnutie č. 43595/06\nz 19. 6. 2008).\n14. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax ESĽP, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľkou\nje Slovenská republika zastúpená v konaní ústredným orgánom verejnej moci, ústavný súd časť\nústavnej sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, nezistiac žiadnu možnosť vyslovenia\nporušenia označeného práva po prípadnom prijatí časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 273/2021, III. ÚS 333/2021).\nIII.2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu:\n15. Sťažovateľka je procesne legitimovaná na podanie ústavnej sťažnosti v časti označeného\nzákladného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže v príslušnom konaní pred všeobecnými\nsúdmi vystupuje v rovnom postavení s druhou stranou (žalobcom). Sťažovateľka je ako právnická\nosoba teda spôsobilá byť nositeľkou označeného práva zaručeného ústavou (m. m. II. ÚS 16/2011,\nII. ÚS 578/2018), keďže v príslušnom napadnutom konaní pred krajským súdom nevykonáva\nverejnú moc. Ústavnú sťažnosť v relevantnej časti preto podala oprávnená osoba – sťažovateľka\n(§ 122 zákona o ústavnom súde), ktorá je v konaní o ústavnej sťažnosti v súlade s § 35 ods. 1\nzákona o ústavnom súde zastúpená ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky.\n16. Ústavnú sťažnosť v relevantnej časti nepovažuje ústavný súd za neprípustnú z dôvodu\nnevyužitia mimoriadneho opravného prostriedku v podobe dovolania. Stotožňuje sa pritom\ns argumentáciou sťažovateľky obsiahnutou v podstatnom v bode 9 tohto uznesenia, podľa ktorej\nkasačné rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým\nsa konanie končí, takže dovolanie z dôvodov zmätočnosti podľa § 420 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) nie je procesne prípustné (m. m. IV. ÚS 528/2020). Rovnako kasačné\nrozhodnutie odvolacieho súdu nemožno napadnúť ani z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci, keďže zákonná právna úprava obsiahnutá v § 421 CSP pripúšťa dovolací prieskum len\nrozhodnutí odvolacieho súdu, ktorými sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nčo nie je prípad sťažovateľky.\n17. Nepochybnou je skutočnosť, že sťažovateľka požaduje zásah ústavného súdu v dosiaľ\nprávoplatne neskončenej veci, keďže jej ústavná sťažnosť smeruje proti kasačnému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým bola vec vrátená súdu prvej inštancie na nové konanie. V tejto súvislosti\nústavný súd opakuje, že pri posudzovaní veci zohľadnil zásadu, že do neskončených konaní\nzasahuje len výnimočne. V prípadoch, keď je možné jednotlivé nekorektné postupy alebo\npochybenia reparovať v neskorších štádiách konania a rozhodovania, je nevyhnutné rešpektovať\nprincíp subsidiarity a nezasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov\n(m. m. IV. ÚS 79/2020.\n18. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci ústavný súd v rámci predbežného\nprerokovania časti ústavnej sťažnosti dospel k záveru, že s prihliadnutím na charakter argumentácie\nsťažovateľky ústavnému súdu chýba v konaní o ústavnej sťažnosti napádajúcej kasačné rozhodnutie\nodvolacieho súdu právomoc poskytnúť sťažovateľke ochranu ňou označeného práva.\n\n5\n\n19. V súvislosti s predbežným prerokovaním tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd považuje\nv prvom rade za potrebné poukázať na čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že systém ústavnej\nochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom\nprávomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n20. V súvislosti s podstatou a zmyslom princípu subsidiarity ústavný súd poukazuje na svoju\nustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že základné právo na súdnu ochranu, ako aj\nprávo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako\ncelok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho\nkonania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,\nII. ÚS 155/08).\n21. Ústavný súd vo svojej judikatúre taktiež opakovane vyslovuje, že predpokladom na záver\no porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je len také porušenie,\nktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania\nalebo v konaní vo veci samej, resp. ktorého nápravu nemožno dosiahnuť procesnými prostriedkami,\nktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných kódexoch (m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05,\nII. ÚS 307/06).\n22. Ak ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky z tejto\nzásady, išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej bolo v konaní\no ústavnej sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá časť konania\nalebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou na pripustenie takejto\nvýnimky však je, že v konkrétnom prípade musí ísť o rozhodnutie spôsobilé výrazne a nezvratným\nspôsobom zasiahnuť do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných\nzákladných práv alebo slobôd sťažovateľa, ako aj to, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať\nvýlučne na dané štádium konania a nemohla by už byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010),\nprípadne by sa tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by\nho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).\n23. Nosná argumentačná báza sťažovateľky odôvodňujúca neústavnosť napadnutého uznesenia\nkrajského súdu, a tým aj nevyhnutnosť zásahu ústavného súdu je zhrnutá v bode 8 tohto uznesenia,\npričom z nej vyplýva, že neústavnosť rozhodnutia odvolacieho súdu sa odvodzuje od arbitrárnosti\na ústavnej neakceptovateľnosti uznesenia najvyššieho súdu z 26. augusta 2020, z ktorého\nodôvodnenia vychádzal pri posúdení kľúčovej právnej otázky aj samotný krajský súd. Sťažovateľka\nnavyše zvýrazňuje skutočnosť, že uznesenie najvyššieho súdu z 26. augusta 2020 napadla pre\nneústavnosť (aj právneho názoru v ňom vyjadreného) na ústavnom súde. Navyše namieta aj\nabsenciu poskytnutia procesného priestoru na vyjadrenie sa k aplikácii právneho názoru\nobsiahnutého v uznesení najvyššieho súdu z 26. augusta 2020, na ktorý poukázal samotný žalobca\n(bod 6 tohto uznesenia).\n24. Z vlastných zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesenie najvyššieho súdu z 26. augusta 2020\nbolo nálezom ústavného súdu č. k. IV. ÚS 273/2021-41 zo 7. decembra 2021 (ďalej len „nález\nzo 7. decembra 2021“) zrušené a vec vrátená najvyššiemu súdu na ďalšie konanie na podklade\nvyslovenia porušenia základných práv sťažovateľky zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 1\nústavy. V podstatných bodoch v náleze zo 7. decembra 2021 ústavný súd uviedol, že najvyšší súd\n6\n\nv uznesení z 26. augusta 2020 (vec vedená pod sp. zn. 8 Cdo 55/2019) podal rozporné právne\nnázory týkajúce sa existencie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného\nstíhania, ktoré bolo zastavené z dôvodu premlčania v porovnaní s uznesením najvyššieho súdu\nč. k. 6 Cdo 50/2019 z 29. apríla 2020, pričom následne konštatoval, že v čase rozhodovania\nnajvyššieho súdu vo veci sp. zn. 8 Cdo 55/2019 už existovalo rozhodnutie s odlišným právnym\nnázorom vo veci posúdenia výluky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú zastavením trestného\nstíhania z dôvodu premlčania, a preto sa konajúci senát mal obrátiť na základe § 48 ods. 1 CSP\nna veľký senát. Tým, že najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cdo 55/2019 nepostúpil vec\nveľkému senátu, neaplikoval vo veci relevantnú právnu normu, ktorá mala byť základom\nrozhodovania vo veci sťažovateľky, čím porušil jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (body 53 až 55 nálezu ústavného súdu zo 7. decembra 2021). V zmysle § 134 ods. 1\ndruhej vety zákona o ústavnom súde je najvyšší súd po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie\nviazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v náleze zo 7. decembra 2021.\n25. Ústavný súd v súvislosti s nálezom zo 7. decembra 2021 považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že\nním ústavný súd nerozhodoval o ústavnej udržateľnosti samotného právneho názoru vysloveného\nv súvislosti s kľúčovou právnou otázkou, t. j. nevyjadroval sa k ústavnej udržateľnosti právneho\nnázoru týkajúceho sa zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného\nstíhania, ktoré bolo zastavené z dôvodu premlčania, keďže uvedené by bolo zo strany ústavného\nsúdu ešte pred prípadným uplatnením procesného postupu predloženia veci veľkému senátu\na zaujatím právneho názoru na spornú vec (k otázke výluky zodpovednosti štátu za škodu pri\nzastavení trestného stíhania z dôvodu premlčania) minimálne predčasné (bod 65 nálezu ústavného\nsúdu zo 7. decembra 2021).\n26. Ústavný súd na uvedených prezentovaných názoroch zotrváva aj vo vzťahu k sťažovateľkou\npodanej ústavnej sťažnosti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu krajského súdu.\nS prihliadnutím na závery nálezu ústavného súdu zo 7. decembra 2021 sa samotným právnym\nposúdením kľúčovej otázky bude zaoberať najvyšší súd v rámci konania vedeného pod sp. zn.\n8 Cdo 55/2019, resp. veľký senát po prípadnom predložení veci na rozhodnutie, ktorý\nv konkrétnych okolnostiach veci môže rozhodnúť aj o prípadnom judikatúrnom odklone, teda\nnemusí rozhodnúť o tom, že na právnom názore vyjadrenom už v skoršom rozhodnutí najvyššieho\nsúdu zotrváva.\n27. Ingerencia ústavného súdu v konkrétnych okolnostiach veci je preto v dôsledku prípadného\nuplatnenia právomoci veľkého senátu s prihliadnutím na už uvedené nielen nežiaduca, ale aj\nvylúčená. Vo veci posúdenia právnej otázky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú trestným\nstíhaním, ktoré bolo zastavené pre premlčanie, bude konať najvyšší súd v konaní vedenom pod\nsp. zn. 8 Cdo 55/2019, čo vylučuje uplatnenie právomoci ústavného súdu sa ústavnou\n(ne)akceptovateľnosťou právneho posúdenia kľúčovej otázky zaoberať v tejto veci.\n28. Keďže uznesenie najvyššieho súdu č. k. 8 Cdo 55/2019 z 26. augusta 2020 bolo nálezom\nústavného súdu zo 7. decembra 2021 zrušené, pričom vo veci najvyšší súd v súčasnosti koná,\nstratila za daného štádia veci opodstatnenie aj námietka týkajúca sa procesnej nemožnosti\nsťažovateľky vyjadriť sa k aplikácii právneho názoru vyjadreného v predmetnom uznesení\nnajvyššieho súdu.\n\n7\n\n29. Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej\nsťažnosti je vec sťažovateľky v konaní pred súdom prvej inštancie. Z napadnutého uznesenia\nkrajského súdu pritom vyplýva, že povinnosťou súdu prvej inštancie je byť viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP. Uvedenú kasačnú záväznosť však nemožno\nuplatňovať bezvýhradne. Aj keď najvyšší súd už vyslovil, že postup súdu nižšej inštancie\nspočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu\nvyššej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je neprípustným postupom, ktorý narúša\nprincíp právnej istoty, identifikoval zároveň situácie, v ktorých sa viazanosť právnym názorom\nneuplatní (R 76/2016). K takejto výnimke najvyšší súd zaradil aj judikatúrny posun v otázke, ktorá\nv čase rozhodovania súdu, ktorý kasačné rozhodnutie vydal, nebola celkom uspokojivo vyriešená,\nreflektujúc tak okrem iných aj rozhodnutia najvyššieho súdu.\n30. V dôsledku nálezu ústavného súdu zo 7. decembra 2021 sa vrátila vec vedená najvyšším súdom\npod sp. zn. 8 Cdo 55/2019, v ktorej sa rieši totožná kľúčová otázka zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, ktoré bolo zastavené z dôvodu premlčania,\nnajvyššiemu súdu na nové konanie a rozhodnutie. Keďže citované rozhodnutie najvyššieho súdu,\nktoré bolo nálezom ústavného súdu zo 7. decembra 2021 zrušené, je základom odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu vo veci sťažovateľky, pričom vec sťažovateľky je\nv súčasnosti v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, je úlohou súdu prvej inštancie sa\ns uvedenou podstatnou okolnosťou vysporiadať, a to práve s prihliadnutím na skutočnosť\nprípadného budúceho formovania právneho názoru na kľúčovú právnu otázku zodpovednosti štátu\nza škodu najvyšším súdom (vec vedená pod sp. zn. 8 Cdo 55/2019).\n31. Relatívnosť kasačnej viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (napadnuté uznesenie\nkrajského súdu) je tu v konkrétnych okolnostiach veci daná existenciou precedenčnej záväznosti\nrozhodnutí najvyššieho súdu, resp. rozhodnutia najvyššieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn.\n8 Cdo 55/2019. Aj keď vo vertikálnej rovine nie sú rozhodnutia najvyššieho súdu pre nasledujúce\nprípady rovnakého druhu formálne záväzné, v zmysle precedenčnej záväznosti nemožno opomínať\nich normatívnu silu. Normatívny charakter rozhodnutí najvyššieho súdu sa objavuje aj\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu, podľa ktorej bezdôvodné opomenutie rozhodnutí\nnajvyššieho súdu má spravidla za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť vydaného\nrozhodnutia, a tým aj jeho neústavnosť (m. m. III. ÚS 345/09).\n32. Rovnako nemožno opomínať ani úmysel rozhodovacej činnosti veľkého senátu zabezpečiť\nvo vzťahu k súdom nižšej inštancie jednotnosť ich rozhodovania, a to vo vzťahu k súdom prvej\ninštancie, ako aj súdom odvolacím, a to predovšetkým s ohľadom na rešpektovanie princípu právnej\nistoty, predvídateľnosti práva, ochrany oprávnenej dôvery v právo a princípu formálnej\nspravodlivosti.\n33. Na podklade už uvedeného preto, berúc do úvahy argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú\nv ústavnej sťažnosti, ústavný súd, zohľadňujúc princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1\nústavy a akcentujúc rešpektovanie princípu minimalizácie zásahov do rozhodnutí všeobecných\nsúdov, časť ústavnej sťažnosti vo veci namietaného porušenia práva na súdnu ochranu odmietol pre\nnedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde.\n\n8\n\n34. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej\nuplatnenými stratilo svojej opodstatnenie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2022\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "Najvyšší súd Slovenskej republiky-veľký senát", "rozhodnutie", "judikatúra-zjednocovanie"], "pravna_veta": "V konaní pred súdom prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom je ústavne udržateľným taký postup, v dôsledku ktorého precedenčná záväznosť neskorších rozhodnutí predstavujúcich novovytvorenú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít predchádza konkrétnej kasačnej viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku.", "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/280/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1b1cea5b-e4c0-43fa-a56b-9912976b1206", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.333.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 333/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 333/2021 z 25. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.333.2021.1"}, {"guid": "ussr:ddd978d9-2a86-4e40-bbd4-fdb6a206cc61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2"}, {"guid": "ussr:96729b43-58c2-460f-95e9-8ddf8fa84ba1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.273.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 273/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 273/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.273.2021.1"}, {"guid": "ussr:0d747377-cda5-4b3c-8d2b-6bad00283702", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.528.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 528/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 528/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.528.2020.1"}, {"guid": "ussr:7199e0c8-d44b-40fc-a68e-00685ccb29d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.578.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 578/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 578/2018 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.578.2018.1"}, {"guid": "ussr:23bbe296-8345-4b13-80b3-2eda31b42d63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2020 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1"}, {"guid": "ussr:78fc610b-bb8b-446d-b24d-37c9e55c2020", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.357.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.357.2016.2"}, {"guid": "ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2011 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:d6c89b36-ec4a-40c7-86b1-985cda7878c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 345/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/09 z 11. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6c89b36-ec4a-40c7-86b1-985cda7878c7"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "c3b0fdec-ef15-4b98-ad08-acc674dd8578:7edefb7d-03e5-42b6-bda5-259bd7de174a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1114216633.1", "spisova_znacka": "6Cdo/50/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/50/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1114216633.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ee8e7396-a806-46bb-8d1e-b211daef9355", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.46.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 46/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 46/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.46.2026.1"}, {"guid": "ussr:2dad651d-484b-4c7a-98ee-62d5319a1298", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.568.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 568/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 568/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.568.2025.1"}, {"guid": "ussr:2bd9ca61-4968-4548-a37f-eb2da10ccc90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.570.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2025 z 16. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.570.2025.1"}, {"guid": "ussr:11be4e2d-f7e5-4cd3-96a6-cfbfcded495a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.500.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 500/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 500/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.500.2024.1"}, {"guid": "ussr:4b568e01-b1b1-4a79-8482-199038494530", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.73.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.73.2024.1"}, {"guid": "ussr:af8c60e0-c89b-4da1-8cc7-79dbcfe629e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.53.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 53/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 53/2024 z 6. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.53.2024.1"}, {"guid": "ussr:67ee0bfb-b68a-49c5-90c1-ee46d2b883b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.485.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 485/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 485/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.485.2023.1"}, {"guid": "ussr:6bd8d657-69fb-4823-9268-df4d11762d60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.466.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.466.2023.1"}, {"guid": "ussr:2efdd2fa-8da2-49c4-a35b-141475ff6305", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.222.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 222/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 222/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.222.2023.1"}, {"guid": "ussr:7f1ca189-17df-40f3-9aed-c84eea7eebb2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.517.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 517/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 517/2022 z 25. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.517.2022.1"}, {"guid": "bdf59671-2f48-4977-a8b5-6ab5d303a09a:3bcaebdf-3aef-4368-829d-efccd1c47a6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8323200792.1", "spisova_znacka": "1VCdo/9/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/9/2025 z 12. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8323200792.1"}, {"guid": "a7ba1282-20b3-4962-81ac-145810e5d586:0bf373ce-e430-49cd-ba37-1d45f722e565", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1318201288.1", "spisova_znacka": "1Cdo/154/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/154/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1318201288.1"}, {"guid": "dae4287c-b22e-46a6-8338-45094a46d47c:6fa1e48d-f2ca-4a6e-a911-58fc85fa203c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8323200792.1", "spisova_znacka": "9Cdo/93/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/93/2024 z 22. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8323200792.1"}, {"guid": "01b6ded3-5397-4300-8176-e9eb1f52bcf0:ec27cc71-fa20-480e-9966-8b35540d474c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8113215440.1", "spisova_znacka": "4Obdo/23/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/23/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8113215440.1"}, {"guid": "4f386275-db28-4ad1-ad2a-bd27a896dce1:1cecb254-4079-4284-a1e2-a122831cb97c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5019200005.1", "spisova_znacka": "19SVs/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/5/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5019200005.1"}, {"guid": "6fa7a32f-41bd-4ee8-9a16-57b064ec9de9:347787d4-8f48-4f3d-b11c-d569946005d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2019200071.2", "spisova_znacka": "4Stk/12/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/12/2023 z 30. 7. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2019200071.2"}, {"guid": "f3d0eb16-8626-4259-bf50-3901aad17f88:7e54f40f-7571-4f5b-8114-93dde1bd77fc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7519201213.2", "spisova_znacka": "5Co/93/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/93/2025 z 12. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7519201213.2"}]}