{"guid": "ussr:426849fe-40d0-4576-a5ef-aadbd8735851", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.149.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/2022 z 23. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. marca 2022, sp. zn. IV. ÚS 149/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.149.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-03-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/426849fe-40d0-4576-a5ef-aadbd8735851", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.149.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.149.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.149.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 149/2022-107\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca\nspravodajca) a zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n, zastúpenej AK JUDr. Marek Hic, s. r. o.,\nP. O. Hviezdoslava 23B, Martin, IČO 36 865 036, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marek Hic,\nproti uzneseniam Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2 Ek 700/2020 z 20. októbra 2020 a č. k.\n2 Ek 700/2020 z 5. januára 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. marca 2021 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), ako aj základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\nrozhodnutiami Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) označenými v záhlaví\ntohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd obe napadnuté rozhodnutia zrušil a vec\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov\nkonania vedeného ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka, resp. jej právna predchodkyňa bola na\nstrane oprávnenej účastníčkou tzv. starej exekúcie vedenej na základe poverenia na vykonanie\nexekúcie, ktoré vydal Okresný súd Partizánske 21. júla 2010 pod sp. zn. 6 Er 361/2010. Exekúcia sa\n\nviedla na účely vymoženia pohľadávky sťažovateľky v sume 119 021,09 eur s príslušenstvom, a to\ntrov právneho zastúpenia pri exekúcii v sume 800,61 eur a trov exekúcie. Súdny exekútor vydal\n30. júla 2010 upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom bola povinnému oznámená vymáhaná\npohľadávka s príslušenstvom, okrem iného aj trovy exekúcie, resp. trovy právneho zastúpenia pri\nexekúcii. Exekúcia bola vykonávaná (i) zriadením exekučného záložného práva na\nnehnuteľnostiach, (ii) prikázaním pohľadávky z účtu v banke, (iii) zrážkami zo mzdy.\n3. Upovedomením oznámil súdny exekútor sťažovateľke ako oprávnenej, že došlo ex lege podľa § 2\nzákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“) k zastaveniu exekučného konania\nvedeného pod sp. zn. 6 Er 361/2010 (ďalej len „stará exekúcia“).\n4. Sťažovateľka podala v apríli 2020 opätovný návrh na začatie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona\nč. 233/2019 Z. z. opravený v máji 2020 na základe pôvodného exekučného titulu. V predpísanom\nformulári uviedla, že si uplatňuje trovy exekúcie pozostávajúce i) zo sumy 16,50 eur (poplatok za\nnový návrh), ii) z náhrady trov pri exekúcii pozostávajúcich z nákladov trov starej exekúcie v sume\n42 eur.\n5. O tomto (opätovnom) novom návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol okresný súd napadnutým\nrozhodnutím z 20. októbra 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom tak, že návrh oprávnenej\nv časti vymoženia trov exekúcie oprávnenej vo výške 42 eur zamietol. Z odôvodnenia tohto\nuznesenia vyplýva, že okresný súd postupoval podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., keď\nvyhodnotil ako dôvodné uplatnenie náhrady súdneho poplatku za novú exekúciu a vo vzťahu\nk uplatnenej náhrade trov starej exekúcie [bod 4 písm. ii)] návrh na vykonanie exekúcie ako\nnedôvodný zamietol, pretože oprávnená nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového\nnávrhu okrem súdneho poplatku. K náhrade paušálnych trov starej exekúcie uviedol, že prináleží\nsúdnemu exekútorovi, pričom podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. tieto trovy znáša oprávnený\nv starej exekúcii a v žiadnom ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. nestanovuje povinnosť inej osoby\nplatiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. je pri\nopätovnom návrhu na vykonanie exekúcie pozitívne vymedzený jedine nárok na náhradu trov\noprávnenej za zaplatený súdny poplatok. V dôsledku toho sú ostatné nároky na náhradu trov\nexekučného konania vylúčené, nevymáhateľné v rámci nového exekučného konania, ostatné trovy\nexekučného konania znáša výlučne len oprávnená.\n6. Sťažovateľka podala proti uzneseniu z 20. októbra 2020 sťažnosť, v ktorej namietala, že si\nuplatňuje náhradu trov exekúcie oprávnenej, ktoré platila v zastavenej starej exekúcii, a v súvislosti\ns podaním nového návrhu len nárok na náhradu súdneho poplatku v súlade s § 9 ods. 3 zákona\nč. 233/2019 Z. z. Ďalšie nároky nie sú nárokmi z titulu podania nového návrhu, vznikli pred jeho\npodaním. Vo vzťahu k náhrade zaplatených paušálnych trov exekútorovi sťažovateľka uviedla, že\nide o zákonnú povinnosť na jej strane, ktorú si oprávnená po uhradení tejto sumy s poukazom na\ndôvodovú správu k zákonu č. 233/2019 Z. z. môže uplatniť ako príslušenstvo vymáhanej\npohľadávky v novej exekúcii, pretože ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Súd si podľa\nnej zamieňa platenie trov konania a náhrady trov konania. Uvádza, že pri zastavení exekúcie sa\nnerozhoduje o tom, o čom už raz bolo rozhodnuté (o vymáhaní trov súdneho poplatku po udelení\npoverenia). Výklad zvolený okresným súdom považuje za zjavne nesprávny, ústavne\n\n2\n\nneakceptovateľný, formalistický, absentuje relevantné odôvodnenie. Poukázala na arbitrárnosť\na protiústavnosť časti dôvodovej správy k zákonu č. 233/2019 Z. z., na preukázanie uhradenia\nsúdneho poplatku a paušálnych trov, na nezohľadnenie nutnosti opätovného žiadania o už raz\nžiadané a vyhovené. Rozhodoval podľa nej vylúčený vyšší súdny úradník.\n7. Okresný súd obsadený sudcom napadnutým rozhodnutím z 5. januára 2021 zamietol sťažnosť\nsťažovateľky proti uzneseniu z 20. októbra 2020 s odôvodnením, že je nedôvodná a napadnuté\nrozhodnutie je v súlade so zákonom. Poukázal na to, že sťažovateľka nedisponuje exekučným\ntitulom na vymáhanie ňou uhradených trov starej exekúcie, keďže pôvodné poverenie na vykonanie\nexekúcie a ani upovedomenie o začatí exekúcie alebo upovedomenie o zastavení exekúcie nie sú\nspôsobilými exekučnými titulmi na uplatnenie nárokov proti povinnému a iné trovy ako zaplatený\nsúdny poplatok nemožno podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. od povinného vymáhať.\nNesúhlasil s tvrdením sťažovateľky, že trovy starej exekúcie predstavujú príslušenstvo vymáhanej\npohľadávky ako náklady spojené s jej uplatnením (ani po jej uhradení), pretože ide o pohľadávku\nprináležiacu súdnemu exekútorovi. Upriamil pozornosť na to, že náklady spojené s uplatnením\nalebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným\norgánom rozhodnuté, ako to je napríklad pri trovách sporového konania. Poukázal na to, že\ndôvodová správa k zákonu č. 233/2019 Z. z. je na viacerých miestach nesúladná so samotným\ntextom zákona a nemá právnu záväznosť. Uviedol aj zákonnú prezumpciu nemajetnosti podľa § 3\nods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. a režim podľa § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku pre\nexekúcie začaté po 1. apríli 2017. Očakávania oprávnenej na vymoženie pohľadávky súd vnímal\nv súvislosti s požiadavkou zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie. Náklady z titulu\ntrov vzniknutých v starej zastavenej exekúcii alebo z titulu paušálnych trov znáša sama oprávnená\nako vo výsledku neúspešná s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie. Súd sa\nvyjadril aj k poukázaniu sťažovateľky na vyjadrenie z rozhodovacej praxe ústavného súdu k § 9\nzákona č. 233/2019 Z. z., časť argumentácie sťažovateľky sa vzťahovala aj na trovy oprávnenej\nv pôvodnej zastavenej exekúcii. Právnu úpravu zákona č. 233/2019 Z. z. považoval za jednoznačnú.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n8. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti vyčíta napadnutým rozhodnutiam ich zjavnú\nnesprávnosť, nedostatočné odôvodnenie, arbitrárnosť a svojvoľnú aplikáciu práva. Nesúhlasí\ns interpretáciou § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. zvolenou okresným súdom, keďže ju považuje\nza príliš formalistickú a nezohľadňujúcu všetky skutkové a právne súvislosti veci. V tejto súvislosti\npripomína, že dôvodom výkonu exekúcie je porušenie povinnosti, a teda protiprávne konanie\npovinného. Aktuálna nemajetnosť povinného, ktorá sa plynutím času môže zmeniť, nie je dôvodom\nna odopretie ochrany vlastníckeho práva oprávnenej. Trvalú nemajetnosť povinného je možné riešiť\nvyhlásením konkurzu či osobného bankrotu, a nie popretím základných práv oprávnenej zastavením\nexekúcie a „prenesením“ trov exekúcie bez náhrady na oprávnenú.\n9. V úvodnej časti obsiahlej ústavnej sťažnosti sťažovateľka otvára polemiku s dôvodovou správou\nk zákonu č. 233/2019 Z. z. z hľadiska existencie legitímneho cieľa, za ktorý je deklarované\nodbremenenie súdov, pričom sťažovateľka poukazuje na to, že zaťaženosť dopadá na súdnych\nexekútorov. Sťažovateľka považuje právnu úpravu zákona č. 233/2019 Z. z. za protiústavnú,\n\n3\n\npretože je náhlou a neočakávanou zmenou pravidiel výkonu už prebiehajúcej exekúcie, pričom\nv čase začatia starej exekúcie takéto pravidlá neexistovali (zastavenie konania pre nemajetnosť bez\nsúhlasu oprávnenej, pozn.). Vníma možnosť rozporu konania štátu s pozitívnym záväzkom\nzabezpečiť subjektom práva vymožiteľnosť ich práva na jeho území. Sťažovateľka tiež poukazuje\nna rozhodnutie sp. zn. PL. ÚS 17/08, z ktorého vyplýva, že čl. 1 ods. 1 ústavy zahŕňa aj požiadavku\nna obsahovú a hodnotovú kvalitu právnych noriem, ktorá má zaistiť primeranosť použitého\nprávneho prostriedku vo vzťahu k sledovanému legitímnemu cieľu právnej úpravy.\n10. Inštitút zastavenia starých exekúcií sťažovateľka vníma ako pendant prerušenia exekučného\nkonania, pretože podaním opätovného návrhu je možné „preklopiť“ starú exekúciu do novej\nso zachovaním účinkov zabezpečovacích úkonov súdneho exekútora vykonaných v starej exekúcii.\nVýklad zvolený okresným súdom podľa názoru sťažovateľky neberie do úvahy túto podstatu\na zmysel nového návrhu a je tak v dôsledku prílišného formalizmu v extrémnom rozpore\ns princípmi spravodlivosti. Sťažovateľka ponúka iný výklad, ktorý považuje za ústavne konformný.\n11. Sťažovateľka poukázala na § 200 ods. 1 poslednú vetu Exekučného poriadku, podľa ktorého má\noprávnený nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Sťažovateľka ďalej\nuvádza, že povinnosť platenia (úhrady) trov má ten, komu trovy vznikli. Predbežné trovy exekúcie\nurčuje súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie, proti ktorému povinný môže vzniesť\nnámietky proti trovám exekúcie, o ktorých rozhoduje exekučný súd. Súd teda rozhoduje o trovách\nexekúcie len v prípade zastavenia exekúcie alebo vznesenia námietky povinného proti výške\npredbežných alebo ďalších trov exekúcie. O ostatných otázkach vrátane určenia výšky trov (aj\noprávnenej) rozhoduje súdny exekútor ako orgán štátnej moci určený na nútený výkon súdnych\na iných rozhodnutí. Exekútor vymôže trovy exekúcie (vrátane trov oprávnenej) niektorým\nzo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov\nexekúcie. V rámci starej exekúcie boli sťažovateľkou uplatnené trovy už právom aprobovaným\nspôsobom „zahrnuté“ do vymáhanej pohľadávky (obsiahnuté v poverení na vykonanie exekúcie\nvydanom exekučným súdom a určené v upovedomení o začatí exekúcie ako predbežné trovy\nexekúcie oprávnenej, ktoré exekútor vyhodnotil ako oprávnené a následne vydal zo svojej úradnej\nmoci súdny exekučný príkaz, ktorým nariadil už samotné vymáhanie aj týchto trov oprávnenej)\na práve tieto trovy si uplatnila ako príslušenstvo vymáhanej pohľadávky aj v novom (opätovnom)\nnávrhu.\n12. Sťažovateľka s poukazom na § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. uvádza, že pravidlo z neho\nvyplývajúce sa týka len náhrady trov spojených s podaním nového návrhu a vôbec nepojednáva\no náhrade iných trov spojených s uplatňovaním a vymáhaním nároku oprávnenej. Inak povedané,\nvôbec sa netýka trov starej exekúcie. Uplatnená náhrada za trovy starej exekúcie vzniknuté\noprávnenej, ako aj nárok na náhradu zaplatenej paušálnej náhrady trov exekútora vznikli pred\npodaním nového (opätovného) návrhu a nemôžu byť považované za nárok spojený s podaním\nnového návrhu, a preto podľa jej názoru aplikáciou § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. na spornú\nčasť uplatnenej pohľadávky došlo k svojvoľnému aplikovaniu právnej normy, ktorá na skutkový\nstav prípadu nedopadá.\n13. Vo vzťahu k zaplatenej paušálnej náhrade trov exekútora sťažovateľka uvádza, že jej vznikol\nnárok na náhradu týchto trov proti povinnému ako náklad zjavne súvisiaci s uplatnením\n\n4\n\npohľadávky, teda príslušenstvo vymáhanej pohľadávky, čo explicitne vyplýva aj z dôvodovej\nsprávy k § 6 zákona č. 233/2019 Z. z. Poukazuje tiež na formulár na podanie nového návrhu, ktorý\nv poznámkach k položke trovy oprávneného uvádza ako príklad tzv. iných trov práve zaplatenú\npaušálnu náhradu trov exekútora v starej exekúcii. Svoj právny názor sťažovateľka podporila aj\nkonštantnou judikatúrou ústavného súdu (napr. I. ÚS 220/2020 a mnohé ďalšie), z ktorej vyplýva,\nže oprávnenému zo starej exekúcie nič nebráni podať nový návrh, v rámci ktorého si môže uplatniť\naj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.\n14. Okresný súd tak podľa názoru sťažovateľky konštruuje neexistujúci obsah právnych noriem,\nignoruje (bez riadneho odôvodnenia svojho odklonu) judikatúru ústavného súdu, dôvodovú správu\nk zákonu, neprihliada na poučenie vo formulári a využíva v neprospech oprávnenej formalistický,\nizolovaný a nesprávny výklad, ktorý zasahuje samotnú podstatu a zmysel základných práv\noznačených sťažovateľkou a nerešpektuje zmysel a účel zákona. Ide o ústavne neudržateľný prejav\nsvojvôle a arbitrárnosti, neaplikovania platných a účinných právnych noriem na vec sťažovateľky\nbez zohľadnenia ich vzájomných súvislostí. Výklad zvolený okresným súdom považuje aj za\nextrémne rozporný s princípmi materiálnej spravodlivosti, pretože náklady spojené s náhlou\na neočakávanou zákonnou zmenou pravidiel vymáhania pohľadávky by tak mal znášať v celom\nrozsahu oprávnený bez údajnej možnosti ich náhrady, teda ten, kto je poškodený už v dôsledku\nneplnenia exekučného titulu. Mechanizmus núteného výkonu rozhodnutí by tak stratil funkčnosť\na štát by nezabezpečil reálnu a efektívnu možnosť uplatnenia práv jednotlivca priznaných mu\nprávnym poriadkom.\n15. Na základe uvedeného svojvoľného výkladu okresný súd svojím rozhodnutím obmedzil\nvlastnícke právo sťažovateľky, keď došlo k protiprávnemu úbytku jej majetku bez primeranej\nnáhrady. Zároveň považuje sťažovateľka mieru svojvôle pri rozhodovaní za takú, ktorá už dosahuje\nintenzitu negatívne zasahujúcu do zdania nestrannosti súdu, a preto sa sťažovateľka domnieva, že\ndošlo aj k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\nIII.1. K napadnutému uzneseniu z 20. októbra 2020:\n16. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným\nprávam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich\nzákladných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov\nnápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n17. V rámci predbežného prerokovania návrhu na začatie konania ústavný súd dospel k záveru, že\nna preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom\nz 20. októbra 2020 bol v konaní o sťažnosti proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom\npríslušný okresný súd, ktorého právomoc predchádzala právomoci ústavného súdu, a preto ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojich označených základných práv\nnapadnutým uznesením okresného súdu z 20. októbra 2020, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a)\n\n5\n\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) pre nedostatok svojej\nprávomoci na jej prerokovanie.\nIII.2. K napadnutému uzneseniu z 5. januára 2021:\n18. Na úvod ústavný súd poznamenáva, že argumentácia sťažovateľky smerujúca k neústavnosti\nprávnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z. nemôže byť predmetom skúmania v tejto veci, keďže\nsťažovateľka nie je subjektom legitimovaným na podanie návrhu na vyslovenie nesúladu právnej\nnormy, ako aj z dôvodu, že ústava a zákon o ústavnom súde zverujú právomoc preskúmať súlad\nprávnych predpisov v konaní podľa čl. 125 ústavy len plénu ústavného súdu, nie jeho jednotlivému\nsenátu. Ústavný súd preto v tomto konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy konštatuje, že\nna preskúmanie námietok sťažovateľky sumarizovaných v bode 9 tohto uznesenia (skúmanie\nproporcionality novej právnej úpravy, pozn.) nemá právomoc.\n19. Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z., ktorý je potrebné\npovažovať za lex specialis vo vzťahu k Exekučnému poriadku, konštatuje, že nárok na paušálnu\nnáhradu trov exekútora vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky, a preto nie je možné\nuvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis\na judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou\naplikácie úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považuje túto časť argumentácie\nsťažovateľky za právne bezvýznamnú.\n20. Pokiaľ ide o základ nároku na paušálne trovy starej exekúcie podľa § 6 zákona č. 233/2019 Z. z.\npatriaceho súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, ústavný súd uvádza, že v zmysle jeho\njudikatúry by mohlo ísť o majetok požívajúci ochranu podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu (m. m. II. ÚS 31/04), hoci na rozdiel od odkazovanej veci k jeho\nnadobudnutiu môže dôjsť v tomto prípade aj bez rozhodnutia všeobecného súdu, len na základe\nupovedomenia samotného súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie podľa § 5 zákona\nč. 233/2019 Z. z.\n21. Naproti tomu oprávnený ako subjekt podľa tohto zákona znášajúci prípadné súdnym\nexekútorom uplatnené trovy starej exekúcie v tom istom zákone nemá obdobným spôsobom\nzakotvený nárok na náhradu trov starej exekúcie proti povinnému, ak sa rozhodne podať opätovný\nnávrh na vykonanie exekúcie a uplatniť si ich. V § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. je však\nuvedené pravidlo, že okrem náhrady súdneho poplatku za (opätovný) návrh oprávnený nemá nárok\nna náhradu trov spojených s jeho podaním. Z formulácie tohto ustanovenia je možné vyvodiť, že\nzákonodarca si je vedomý toho, že oprávnenému môžu vzniknúť trovy spojené s podaním\nopätovného návrhu, rozhodol sa však obmedziť trovy oprávneného uspokojované v novej exekúcii\nna jedinú ich zložku, a to iba zaplatený súdny poplatok.\n22. Napriek tomu ústavný súd pripúšťa, že vo vzťahu k ďalším nákladom súvisiacim s ukončením\npredošlej exekúcie môžu vzniknúť aplikačné či výkladové otázky, na ktoré musí odpovedať\nexekučný súd. Z textu § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. použitím výkladu a contrario sa iste dá\nprávne uvažovať o uplatňovaní trov starej exekúcie aj spôsobom naznačeným sťažovateľkou, resp.\npredtým aj ústavným súdom, ktorý vyplýva z hmotného práva a spomína ho aj dôvodová správa.\n\n6\n\nV nej zákonodarca však len poukázal na možné hmotnoprávne riešenie, ktoré nepovažoval za\npotrebné zakotviť do záväzného textu zákona.\n23. Uhradením paušálnych trov starej exekúcie súdnemu exekútorovi sťažovateľka splnila\npovinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 233/2019 Z. z. a z upovedomenia o zastavení starej exekúcie.\nČi sa tým peňažná hodnota transformovala do príslušenstva pôvodne vymáhanej pohľadávky a stala\nsa samostatným právom, ktoré by mohla vykonávať, však bolo podľa názoru ústavného súdu\notázkou výkladu jednoduchého práva patriacou okresnému súdu. Okresný súd ako orgán\ns právomocou túto otázku autoritatívne posúdiť rozhodol tak, že opakovane neprijal takýto výklad.\nIšlo pritom o novú právnu otázku vzniknutú v súvislosti s prijatím zákona č. 233/2019 Z. z., ktorý\nnadobudol účinnosť v januári 2020.\n24. Ústavný súd v súlade s pravidlami uplatňovania svojej právomoci považuje za vhodné, aby\ntakéto otázky primárne riešil a vyvodzoval z nich ďalšie procesné následky samotný okresný súd\nv podobe vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo zamietnutia návrhu na vykonanie\nexekúcie. Ak ústavný súd nezistil zo strany okresného súdu v napadnutom rozhodnutí arbitrárnosť,\nmusí vychádzať zo záveru, že zákonný nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie proti\npovinnému v exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu sťažovateľka nemá.\nTotožná právna otázka bola predmetom rozhodovania ústavného súdu s rovnakým záverom aj\nvo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 557/2021, IV. ÚS 512/2021, II. ÚS 21/2022\na II. ÚS 68/2022.\n25. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je inak najčastejšie daná\nrozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky\npritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť\nniektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy.\n26. Ústavný súd po oboznámení sa s napadnutými rozhodnutiami, ktoré posudzoval vo vzájomnej\nsúvislosti (IV. ÚS 350/09), konštatuje, že okresný súd sa adekvátnym spôsobom vysporiadal\nso všetkými podstatnými námietkami, ktoré sťažovateľka predniesla vo svojej sťažnosti proti\nuzneseniu z 20. októbra 2020. Svoje závery odôvodnil spôsobom, ktorý spätne umožňuje vykonať\nich prieskum. Hoci nedal okresný súd odpovede na všetky sťažovateľkou nastolené teoretické\notázky, resp. na otázky vyplývajúce z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, podľa názoru\nústavného súdu naplnil požiadavku riadneho odôvodnenia pri podstatných nastolených otázkach.\nÚstavný súd nezistil prítomnosť prílišného formalizmu v napadnutom rozhodnutí. Zvolená\ninterpretácia aplikovaných právnych noriem je ústavne akceptovateľná. Argumenty sťažovateľky\npodľa názoru ústavného súdu nesvedčia v prospech záveru, že súdne konanie bolo vo výsledku\nnespravodlivé. Z vecného hľadiska išlo v zásade o problematiku akcesorického nároku\n(príslušenstva pohľadávky), resp. (náhrady) trov konania v exekučnom konaní, pri ktorej ústavný\nsúd postupuje zdržanlivejšie (m. m. II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n27. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že okresný súd nerešpektoval názory ústavného súdu, že\n„nič nebráni podať opätovne návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019\n\n7\n\nZ. z., v rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad\nspojený s uplatnením pohľadávky“, tento názor podľa ústavného súdu nemá žiaden ústavnoprávne\nrelevantný význam pre posudzovanie teraz prejednávanej veci. V spomínaných rozhodnutiach nešlo\no vyslovenie ústavnoprávne významného právneho názoru, keďže tento sa netýkal podstaty\nrozhodovania ústavného súdu pri posudzovaní skôr podaných ústavných sťažností (ratio decidendi),\nale budúceho možného návrhového uplatnenia náhrady paušálnych trov starej exekúcie. Už\ncitovanú formuláciu je preto potrebné vnímať len ako deklaráciu procesnej legitimácie sťažovateľa\nspojenej s možnosťou podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (teda načrtnutia popísanej\nmožnosti), nie však odobrením dôvodnosti predmetnej náhrady, teda legitimácie vecnej. Tá môže\nbyť, samozrejme, posúdená až v konaní, v ktorom k posudzovaniu uplatneného nároku dôjde, nie\nvopred a hypoteticky (obdobne napr. sp. zn. IV. ÚS 512/2021, II. ÚS 68/2022).\n28. K argumentácii sťažovateľky, podľa ktorej uvedené paušálne trovy starej exekúcie a trovy starej\nexekúcie predstavujú príslušenstvo jej pohľadávky, ktoré nemusí byť v súčasnosti a nemuselo byť\nani v minulosti priznané exekučným titulom, je potrebné uviesť, že tento jej právny názor má\nmožno oporu v dôvodovej správe vydanej k zákonu č. 233/2019 Z. z., ale zároveň je v zjavnom\nrozpore s jasne formulovaným zákonným textom. V prípadoch vzájomného významového konfliktu\nmedzi doslovným výkladom normatívneho textu a subjektívne historickým výkladom nemôže ani\njasne formulovaný úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe prevážiť nad jasne\nformulovaným textom právnej úpravy, pretože z hľadiska právnej istoty adresátov normatívneho\npôsobenia zákonodarcu nie je rozhodujúce to, čo normotvorca chcel v texte právneho predpisu\nvyjadriť, ale to, čo skutočne vyjadril, pretože len daný text bol verejne vyhlásený.\n29. Ústavný súd konštatuje, že uznesenie okresného súdu z 5. januára 2021 nenesie znaky\nextrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov\na argumentácia okresného súdu je akceptovateľná a v nijakom prípade ju nemožno označiť za\narbitrárnu. Súdna ochrana poskytnutá okresným súdom sťažovateľke nevykazuje nedostatky\ndosahujúce intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces. Z ústavnoprávneho hľadiska niet\nv tomto prípade žiadneho dôvodu na spochybňovanie alebo prehodnocovanie záverov všeobecného\nsúdu. Ústavný súd preto dospel k záveru, že ústavná sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím, je zjavne neopodstatnená. Medzi\nnapadnutým rozhodnutím a obsahom označených práv neexistuje taká príčinná súvislosť, na\nzáklade ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť\nk záveru o ich porušení. Ústavnú sťažnosť z týchto dôvodov ústavný súd odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n30. K rovnakému záveru ústavný súd dospel aj v súvislosti s námietkou porušenia základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1 listiny a analogického práva na\nochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím. Ide o práva\nhmotnoprávnej povahy. Sťažovateľka ich porušenie argumentačne odvíjala od namietaného\nporušenia jej práv procesnej povahy. Vychádzajúc z argumentácie sťažovateľky, nevyhnutným\npredpokladom porušenia jej hmotných práv by bol záver o tom, že došlo k porušeniu jej procesných\npráv (namietaný nedovolený zásah súdnej moci do zákonodarnej moci pri výklade právneho\npredpisu). Keďže ústavný súd vylúčil možnosť porušenia označených procesných práv\n\n8\n\nsťažovateľky napadnutým rozhodnutím okresného súdu, rovnako dospel k záveru o zjavnej\nneopodstatnenosti ústavnej sťažnosti v časti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojich\noznačených hmotných práv.\n31. Sťažovateľka namieta aj porušenie práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ktoré\nodôvodňuje extrémnou svojvôľou v posúdení jej veci, ktorá spochybňuje zdanie nestrannosti súdu.\nÚstavný súd extrémne svojvoľný či arbitrárny postup nezistil, rovnako ani kolíziu s označeným\nzákladným právom sťažovateľky. Z uvedeného dôvodu aj túto časť ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nvyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú a podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ju\nodmietol.\n32. Sťažovateľkou tvrdené porušenia ďalších označených článkov ústavy ústavný súd považoval\nlen za súčasť jej argumentácie, keďže táto argumentácia sa nezhodovala s navrhovaným znením\npetitu (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).\n33. Keďže bola ústavná sťažnosť sťažovateľky odmietnutá ako celok, bolo bez významu zaoberať\nsa ďalšími v nej obsiahnutými návrhmi, ktoré sú viazané na vyslovenie porušenia práva.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. marca 2022\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-trovy exekúcie", "trovy konania-trovy exekúcie", "exekúcia-exekučné konanie", "exekúcia-exekučný titul", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a8ab9e5d-369c-4b2d-b1f6-d0775d570c1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.68.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 68/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2022 z 16. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.68.2022.1"}, {"guid": "ussr:cbcb02ff-331f-4b1f-a9f3-a0cb5a9d950f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.21.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/2022 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.21.2022.1"}, {"guid": "ussr:9502729d-9abb-499f-9c2d-4e6a4ef5159d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.557.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 557/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 557/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.557.2021.1"}, {"guid": "ussr:fcd6264c-a9a0-4b10-ac92-981bd5d55e37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.512.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 512/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 512/2021 z 12. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-12", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.512.2021.1"}, {"guid": "ussr:6c7c1689-5eb7-4e23-9f4a-b56316775c9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.220.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 220/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.220.2020.1"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "4a4b5cb6-3a88-4eb5-982e-d9fa75c2b459:76b309e9-0456-4736-9b15-415662036b57", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/361/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Er/361/2010 z 8. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2014-04-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4a4b5cb6-3a88-4eb5-982e-d9fa75c2b459:76b309e9-0456-4736-9b15-415662036b57"}], "citovane_v": []}