{"guid": "ussr:fccd3145-c707-44ff-99db-344fb890c863", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.138.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2022 z 10. 5. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2022, sp. zn. IV. ÚS 138/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.138.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-05-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fccd3145-c707-44ff-99db-344fb890c863", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.138.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.138.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.138.2022.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 138/2022-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca\nspravodajca) a zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n\n, zastúpených Advokátskou kanceláriou Juristi s. r. o., Krivá 3,\nKošice, IČO 51 941 244, v mene ktorej koná advokát JUDr. Pavol Gombos, proti postupu\nOkresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 69/2009 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 69/2009 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 eur, ktoré im\nj e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume\n1 113,17 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. septembra 2021 domáhali\nvyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nKošice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 69/2009 (ďalej len\n„napadnuté konanie“). Sťažovatelia navrhovali, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu\nv napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Každý zo sťažovateľov tiež žiadal\no priznanie finančného zadosťučinenia v sume 12 000 eur. Zároveň spoločne navrhovali, aby im\nústavný súd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 1 217,52 eur.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že v napadnutom konaní sťažovatelia majú procesné postavenie\nžalobcov a spolu s ostatnými žalobcami sa na základe určovacej žaloby podanej okresnému súdu\n4. mája 2009 domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na\n,\nktoré sa nachádzajú v katastrálnom území\n, obec\n, okres\n. Spolu\nso žalobou bol na okresnom súde podaný aj návrh na vydanie predbežného opatrenia spočívajúceho\nv zákaze akéhokoľvek disponovania, nakladania, scudzovania nehnuteľnosti a ťažby dreva.\n3. Uznesením okresného súdu č. k. 15 C 69/2009-277 z 3. júna 2009 bolo rozhodnuté o predbežnom\nopatrení v zmysle návrhu žalobcov, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 3 Co 449/2015 z 23. septembra 2015 zrušené. Okrem toho okresný súd\nuznesením č. k. 15 C 69/2009-590 z 13. januára 2014 vzhľadom na vysoký počet účastníkov\nkonania na strane žalovaných rozhodol o ustanovení ich spoločného zástupcu, a to predsedníčky\nUrbariátu obce\n. Ďalší postup okresného súdu podľa tvrdení sťažovateľov spočíval len\nv procesných rozhodnutiach, ktorými okresný súd vzhľadom na skúmanie podmienok konania\nrozhodoval o jeho zastavení vo vzťahu k jednotlivým zomrelým účastníkom.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n4. Sťažovatelia zdôraznili, že v napadnutom konaní bolo nariadené prvé pojednávanie vo veci\npo 11 rokoch od podania žaloby. Pojednávanie nariadené na 5. jún 2020 sa neuskutočnilo a bolo\nodročené na neurčito z dôvodu oznámeného úmrtia na strane žalobcov. Pojednávanie, ktoré sa\nuskutočnilo 29. júna 2021, bolo opätovne odročené na neurčito s určením lehoty 3 mesiacov na to,\naby strany sporu ustálili subjekty na strane žalobcov i žalovaných z dôvodu zosúladenia pôvodnej\nžaloby a právnych nástupcov jednotlivých účastníkov. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd\nopakovane postupoval v rozpore s § 184 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nktorý v zásade vylučuje možnosť odročiť pojednávanie na neurčito. Podľa sťažovateľov išlo\no nesústredený postup okresného súdu, ktorým bolo oddialené rozhodnutie okresného súdu vo veci\nsamej.\n\n2\n\n5. Sťažovatelia preto uviedli, že od podania žaloby až do podania ústavnej sťažnosti (t. j. za takmer\n12 rokov) nielenže napadnuté konanie nie je právoplatne ukončené, ale ani len nebolo vo veci\nuskutočnené pojednávanie. Sťažovatelia dodali, že napadnuté konanie sa nevyznačuje právnou\nzložitosťou. S ohľadom na predmet sporu je možné konštatovať, že ten tvorí bežnú rozhodovaciu\nagendu všeobecných súdov. Vzhľadom na vyšší počet účastníkov napadnutého konania je síce\nmožné uvažovať o istej miere faktickej zložitosti sporu, avšak ani uvedené podľa nich nemôže\nospravedlniť dĺžku napadnutého konania. V prípade správania účastníkov konania sťažovatelia\nkonštatovali, že svojím konaním a postupom nijako negatívne neprispeli k doterajšej dĺžke\nnapadnutého konania. Zároveň nevyvíjali žiadnu procesnú aktivitu, ktorá by mohla byť vnímaná\nako obštrukcie či iné sťaženie postupu okresného súdu. Naopak, prostredníctvom spoločného\nsplnomocneného zástupcu sťažovateľov boli v priebehu konania vyvíjané aktivity smerujúce\nk zisteniu stavu konania a tiež aj opakovane podané sťažnosti na prieťahy predsedovi okresného\nsúdu. Uvedené uzavreli tvrdením, že je jednoznačné, že za vznik prieťahov v napadnutom konaní\nje svojím postupom zodpovedný primárne okresný súd svojou nečinnosťou a nesústredenou\nčinnosťou.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením č. k.\nIV. ÚS 138/2022-24 z 15. marca 2022 ju prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n7. Na základe výzvy ústavného súdu predsedníčka okresného súdu v podaní č. k. 1Spr V/88/22\nz 22. marca 2022 okrem chronológie úkonov vykonaných v napadnutom konaní uviedla, že\nv napadnutom konaní pôvodne vystupovalo 77 žalobcov a 443 žalovaných a v priebehu konania\ndošlo k zmenám v osobách účastníkov konania a ich zástupcov, keďže mnohí účastníci zomreli a na\npodklade dedičských konaní bolo potrebné zisťovať okruhy dedičov. V priebehu napadnutého\nkonania okresný súd viackrát rozhodoval o zámene, pokračovaní s dedičmi po zomrelých\núčastníkoch konania, s čím súvisel aj súhlas s takýmto pokračovaním. Z uvedeného vyplýva, že\nv napadnutom konaní sa permanentne vyskytovali procesné prekážky na ďalší postup v konaní\nv zmysle § 161 CSP, ktoré spôsobujú prieťahy. Pri niektorých účastníkoch konania okresný súd\nmusel pristúpiť k ustanoveniu opatrovníka, pretože vykonaným šetrením bolo zistené, že ich pobyt\nnie je známy. Na strane žalovaných nebolo možné ustanoviť spoločného zástupcu, pretože s tým\nmnohí nesúhlasili, čo malo vplyv aj na obťažnosť doručovania súdnych písomností. Počas\nnapadnutého konania okresný súd musel procesne reagovať aj na to, že viacerí žalobcovia namietali\nsvoju aktívnu legitimáciu a tiež absenciu udelenia plnej moci na podanie žaloby.\n8. Pokiaľ ide o uskutočnenie pojednávaní, predsedníčka okresného súdu opätovne konštatovala,\nže na nariadenie plánovaných pojednávaní negatívne vplývala opakovaná zmena na oboch stranách\nsporu. Napríklad termín pojednávania určený na 28. február 2020 bol zrušený práve z dôvodu\númrtia žalobcov a žalovaných a bol stanovený nový termín pojednávania na 5. jún 2020.\n\n3\n\nPredsedníčka okresného súdu poukázala na to, že pred uskutočnením pojednávania 28. februára\n2020 strany sporu ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a žiadali o jeho odročenie.\n9. Po vykonaní uvedených procesných úkonov, rozhodnutiach a predložení listinných dokumentov\nokresný súd v januári 2021 určil predbežný termín pojednávania na 11. marec 2021, ktorý bol ale\nz dôvodu opatrenia vlády Slovenskej republiky proti šíreniu ochorenia COVID-19 zrušený\na nariadeniu ďalších pojednávaní bránili aj opatrenia upravujúce vykonávanie pojednávaní,\nhlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu [zákon\nč. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej\nnákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“) a vyhláška Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných\npojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška č. 24/2021 Z. z.“), pozn.]. Danú vec zákonný sudca\nokresného súdu nevyhodnotil ako takú, ktorá spĺňa kritérium nevyhnutnosti, resp. veci, ktorá\nneznesie odklad, a zároveň nejde ani o konanie podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 24/2021 Z. z. Z tohto\ndôvodu nebolo nariadené pojednávanie a nečinnosť okresného súdu od vyhlásenia núdzového stavu\ndosiaľ nemožno posudzovať a vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy.\n10. Predsedníčka okresného súdu tiež konštatovala, že samotní žalobcovia zavinili, že okresný súd\nnemohol rozhodnúť, keďže ich splnomocnený zástupca, resp. právny zástupca nesprávne označili\n(neúplne identifikovali) žalovaných aj žalobcov bez správneho označenia dátumu narodenia,\ntrvalého bydliska, ktoré súd následne musel zisťovať (register obyvateľov, obecné úrady, mestské\núrady, polícia). Súčasne poznamenala, že v priebehu napadnutého konania bol na základe podaných\nopravných prostriedkov súdny spis opakovane predkladaný na rozhodnutie odvolaciemu súdu.\nIII.2. Replika sťažovateľov:\n11. Sťažovatelia v replike poukázali na to, že okresný súd po rozhodnutí o predbežnom opatrení\nvydanom v prospech žalobcov (uznesenie z 3. júna 2009) v podstate vo veci nevykonal žiadny\nrelevantný úkon. V priebehu napadnutého konania vydával len procesné rozhodnutia, ktoré podľa\nnázoru sťažovateľov nemožno považovať za úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci\nsamej. Sťažovatelia v konkrétnostiach poukázali aj na nesústredený postup okresného súdu, ktorý\nopakovane viedol k zrušeniu jeho rozhodnutí odvolacím súdom, pričom využitie opravného\nprostriedku žalobcami nemôže byť pričítané na ich ťarchu a ich procesnú obranu je nutné vnímať\nako reakciu na nesprávny procesný postup okresného súdu. Sťažovatelia upriamili pozornosť aj na\nto, že v rozpore s § 184 ods. 1 CSP okresný súd opakovane odročil na neurčito pojednávania, ktoré\nsa konali 15. júna 2020 a 29. júla 2021.\n12. Sťažovatelia si uvedomujú a nespochybňujú ani skutočnosť, že pojednávanie nariadené na\n11. marec 2021 nebolo možné uskutočniť vzhľadom na epidemiologickú situáciu v súvislosti\ns ochorením COVID-19. Sťažovatelia si však položili otázku, či je možné ospravedlniť extrémnu\ndĺžku súdneho konania objektívnou okolnosťou, akou je pandemická situácia.\n13. Sťažovatelia konštatovali, že okresný súd upovedomil strany sporu o zrušení pojednávania\n11. marca 2021, ale zároveň ho opakovane odročil na neurčito. Poukazujú aj na postup okresného\n\n4\n\nsúdu v súvislosti s prípravou pojednávania nariadeného na 29. jún 2021, keď udelili plné moci\nnovému právnemu zástupcovi, ktorý pre krátkosť času na prípravu od prevzatia právneho\nzastúpenia (menej ako 5 dní) a kolíziu pojednávaní v inej veci žiadal o jeho odročenie. Zákonná\nsudkyňa ale jeho žiadosť neakceptovala a nariadené pojednávanie uskutočnila, čím znemožnila\núčasť sťažovateľov na riadnom prejednaní veci.\n14. Ďalej sťažovatelia konštatovali, že uznesením okresného súdu z 21. februára 2022 bola žaloba\nodmietnutá (opäť vecne nesprávne procesné rozhodnutie), proti uzneseniu žalobcovia podali\nodvolanie. V ňom dôvodili, že okresný súd síce vyzval žalobcov na pojednávaní konanom\n29. júna 2021 k úprave petitu, ale bez vydania uznesenia, čo je v rozpore s § 129 ods.1 a 2 CSP\n(uznesenie z odročenia pojednávania nemá takýto charakter a najmä absentuje poučenie o možnosti\nodmietnutia žaloby). V danom uznesení zároveň figuruje právna nástupkyňa po zomrelom\nžalobcovi v 16. rade, ale okresný súd vôbec nepostupoval podľa § 63 ods. 2 CSP a nerozhodol\no procesnom nástupníctve. Žalobcovia navrhli okresnému súdu, aby postupoval podľa § 129 ods. 4\nCSP. Zároveň predložili okresnému súdu úpravu petitu aj napriek tomu, že samotný petit žaloby\nv čase podania bol vykonateľný, zrozumiteľný, jasne formulovaný a definovaný.\n15. Sťažovatelia sa zároveň nestotožnili s tvrdením predsedníčky okresného súdu, že postup\nokresného súdu znemožnili žalobcovia (teda aj sťažovatelia) a že petit žaloby je nevykonateľný\na nezrozumiteľný. V čase podania žaloby bol presne vymedzený okruh žalobcov i žalovaných a až\nplynutím času dochádzalo postupne k úmrtiam subjektov na oboch stranách sporu.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto\npráv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.\nSamotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo\niným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako\nprávoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n18. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na\nsúd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť okresného súdu vyplývala do 30. júna 2016\nz § 6 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1\nprvej vety Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Od 1. júla\n2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok\n\n5\n\na ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (súd postupuje v konaní tak, aby\nvec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb).\n19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské\npráva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\n20. Vo vzťahu k právnej a ku skutkovej zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmet\nnapadnutého konania nemožno hodnotiť ako právne zložitý, keďže spory o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam predstavujú štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov.\nNa strane druhej vzhľadom na obsah predloženého súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový\nstav je možné konštatovať, že napadnuté konanie sa vyznačuje skutkovou zložitosťou spočívajúcou\nv skutočnosti, že na strane oboch sporových strán vystupuje vysoký počet subjektov (pôvodne\n77 žalobcov a 443 žalovaných), čo nepochybne prispelo k celkovej dĺžke napadnutého konania.\nNa druhej strane skutočnosť, že by vec bola skutkovo alebo právne zložitá, netvrdil vo vyjadrení ani\nokresný súd. Zároveň ústavný súd konštatuje, že ani prípadná právna a skutková zložitosť tejto veci\nnemôže vo vzťahu k sťažovateľom žiadnym spôsobom ospravedlniť doterajšiu dĺžku rozhodovania\nokresného súdu v tejto veci, ktorá nie je doteraz právoplatne skončená.\n21. Ústavný súd už niekoľkokrát judikoval, že ani právne či skutkovo náročný prípad nesmie trvať\nv právnom štáte neprimerane dlhú dobu. Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi konania\nposkytne konečné rozhodnutie vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou miery celkovej spravodlivosti\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa rozostrujú kontúry\nspravodlivosti v očiach dotknutých účastníkov konania, ako aj vo všeobecnom vnímaní verejnosti.\nNeprimeraná dĺžka konania sa potom priamo odráža v dôvere občana v štát, v jeho inštitúcie\na v právo, čo je základnou podmienkou na fungovanie legitímneho demokratického a právneho\nštátu (m. m. I. ÚS 688/2014, I. ÚS 512/2020, I. ÚS 153/2021).\n22. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred\nsúdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by\nsignalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľov v napadnutom konaní\nokresného súdu.\n23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu v bode\n1 uvedených práv sťažovateľov, bol postup okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku\njeho postupu došlo k porušeniu v bode 1 uvedených práv, ústavný súd zistil, že to tak je, a to\nnapriek tomu, že plynulému postupu okresného súdu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní\n(II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).\n24. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že napadnuté konanie okresného súdu nie je právoplatne\nskončené ani po viac ako 13 rokoch od jeho začatia. Súdne konanie, ktoré trvá tak dlho ako v tomto\nprípade, možno už len na základe dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom\n\n6\n\nustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresnému súdu síce nie je možné\nvytknúť absolútnu nečinnosť, pretože z obsahu súdneho spisu vyplývajú početné procesné\nrozhodnutia, ktorými reagoval na časté zmeny subjektov na oboch stranách sporu vyvolané\nv dôsledku úmrtí jednotlivých účastníkov konania a tiež aj späťvzatím žaloby zo strany žalobcov.\nÚstavný súd nespochybňuje dôležitosť riešenia procesných otázok, od ktorých rozhodnutia záleží\nďalší procesný postup všeobecného súdu. Z ústavnoprávneho hľadiska však nie je akceptovateľné,\naby sa doterajšia činnosť okresného súdu obmedzila len na rozhodovanie o procesných otázkach,\nktoré bezprostredne nevedie k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Ako už sťažovatelia uviedli,\nnaposledy uznesením z 21. februára 2022 okresný súd rozhodol o odmietnutí žaloby sťažovateľov,\nproti ktorému boli podané odvolania z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti (bližšie k tomu bod 14).\n25. Počas skoro 11 rokov od začiatku namietaného konania nebolo uskutočnené žiadne\npojednávanie, čo vyvoláva významnú otázku o efektivite činnosti okresného súdu. Prvé\npojednávanie nariadené na 28. február 2020 sa z dôvodu úmrtia na strane žalobcov a žalovaných\nneuskutočnilo a ďalší termín pojednávania bol opakovane odročovaný. Dosiaľ jediné pojednávanie\nsa uskutočnilo až 29. júna 2021, pričom ďalší termín pojednávania bol opäť odročený na neurčito.\n26. Ústavný súd poukazuje aj na nesústredenú činnosť okresného súdu, ktorú potvrdzujú aj\nopakované zrušenia jeho rozhodnutí krajským súdom, a to konkrétne (i) uznesením č. k.\n4 Co 263/2009-404 zo 14. decembra 2009 bola vrátená vec (odvolanie proti uzneseniu, ktorým\nokresný súd vydal predbežné opatrenie, pozn.) okresnému súdu ako predčasne predložená.\nOkresnému súdu trvalo viac ako 5 rokov, kým opätovne predložil podané odvolanie na rozhodnutie\nkrajskému súdu, ktorý uznesením č. k. 3 Co 449/2015-886 z 23. septembra 2015 napadnuté\nuznesenie okresného súdu v časti zmenil (výrokom I návrh na vydanie predbežného opatrenia\nzamietol a výrokom II napadnuté uznesenie okresného súdu proti žalobcom a niektorým žalovaným\nzrušil a konanie o vydanie predbežného opatrenia proti označeným žalovaným zastavil), (ii)\nuznesením č. k. 1 Co 866/2014-850 z 18. novembra 2014 krajský súd zrušil pre nepreskúmateľnosť\nuznesenie okresného súdu, ktorým pripustil, aby z konania vystúpili žalovaní v 1 až 434 rade a na\nich miesto vstúpil Urbariát obce\n, pozemkové spoločenstvo\n, a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie, (iii) uznesením č. k. 9 Co 250/2016-968 z 29. júla 2016 krajský súd\nrozhodol tak, že výrokom I zrušil uznesenie okresného súdu v časti týkajúcej sa dvoch žalobcov,\nproti ktorým okresný súd zastavil napadnuté konanie napriek tomu, že títo žiadnym svojím úkonom\npodanú žalobu nevzali späť, a výrokom II odmietol odvolanie jedného zo žalovaných.\n27. V tejto súvislosti ústavný súd odkazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej\nk zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného súdu, ale\naj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho\nkonania. Aj neefektívna a nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak\nčinnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli\nktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03,\nIV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010).\n28. K argumentácii okresného súdu v súvislosti s nekonaním pojednávaní kvôli existencii\nobjektívnej skutočnosti (pandémia ochorenia COVID-19) dáva ústavný súd do pozornosti,\n\n7\n\nže, samozrejme, prihliada na túto objektívnu skutočnosť a rovnako tak vníma aj prijaté opatrenia\nvrátane zákona č. 62/2020 Z. z. a vyhlášky č. 24/2021 Z. z., ako aj celkovú spoločenskú situáciu\nv tomto období, ktoré mali nepochybne vplyv aj na priebeh napadnutého konania a pre okresný súd\nznamenali vytvorenie objektívnej prekážky, aby v tejto veci mohol vykonať pojednávanie a vo veci\nmeritórne rozhodnúť. Avšak v okolnostiach danej veci musí ústavný súd zdôrazniť, že okresný súd\ndo uvedenia týchto opatrení do praxe (týkali sa určených období v roku 2020 a v roku 2021) mal\ntakmer jedenásť rokov (od mája 2009) na to, aby vykonal pojednávania a rozhodol vo veci samej.\nÚstavný súd zároveň dopĺňa, že iba pojednávanie nariadené na 11. marec 2021 bolo zrušené\nz dôvodu protipandemických opatrení. Z tohto dôvodu je potrebné danú argumentáciu okresného\nsúdu odmietnuť ako neopodstatnenú.\n29. Okresný súd teda v tejto veci nezvolil procesný postup v napadnutom konaní smerujúci\nk rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia nachádzajú. Je zrejmé, že len\nrýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady\nnielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco\na dôveryhodne na verejnosť.\n30. Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto\nnálezu).\n31. Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných\nprieťahov, pretože táto povinnosť už bola uložená okresnému súdu v náleze ústavného súdu č. k.\nI. ÚS 109/2021-23 z 19. mája 2021. Daný príkaz ústavného súdu konať bez zbytočných prieťahov\nnaďalej trvá, keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania tohto senátu ústavného súdu\nprávoplatne skončené (bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n32. Každý zo sťažovateľov žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 12 000 eur, keďže\nv napadnutom konaní ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (zásah do majetkových\npráv sťažovateľov). Okrem pretrvávajúcej právnej neistoty sťažovatelia pociťujú nespravodlivosť\na frustráciu, pričom postupom okresného súdu, ktorý ich vec riadne neprejednal a nerozhodol, sa\noslabuje viera sťažovateľov v spravodlivé súdne rozhodnutie. Po celú dobu trvania napadnutého\nkonania žalovaní užívajú pozemky, ktoré sú predmetom sporu, a pravidelne z nich získavajú\nnemalý majetkový prospech. Sťažovatelia dodali, že «nečinnosťou okresného súdu ako priamej\npríčiny ich pretrvajúcej právnej neistoty pociťujú ujmu hlavne v nemožnosti „znovunadobudnutia“\nvlastníckeho práva, ale v nemalej miere túto ujmu vnímajú aj v kontexte ekonomickom, keďže\nnemožnosť užívania nehnuteľností predstavuje každoročne značnú finančnú stratu pre každého\nzo sťažovateľov ( a naopak majetkový prospech pre žalovaných ).».\n33. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\n\n8\n\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n34. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného\nzadosťučinenia. Pri určení jeho výšky ústavný súd musí zohľadniť konkrétne okolnosti\nposudzovanej veci, najmä dĺžku napadnutého konania, povahu a rozsah práv sťažovateľov, ktoré\nboli porušené, predmet konania a jeho význam pre sťažovateľov.\n35. Ústavný súd preto dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym\nokolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučineniam každému\nzo sťažovateľov v sume 3 000 eur podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 133\nods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu). Ústavný súd zároveň\nnevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej každý zo sťažovateľov žiadal priznať finančné\nzadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 4 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n36. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n37. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2021\nzodpovedá sume 181,17 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky, ktorým je\npriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2020,\nktorá bola vo výške 1 087 eur). Sadzba za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý\npriznaný úkon právnej služby vykonaný v roku 2021 je v sume 10,87 eur (1/100 výpočtového\nzákladu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže právny zástupca zastupuje v tejto veci 5 sťažovateľov,\nústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval aj podľa § 13 ods. 2 vyhlášky. Tarifná\nodmena za spoločný úkon právnej služby vykonaný v roku 2021 preto predstavuje sumu 452,95 eur\n(181,17 eur/2×5).\n38. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom\nv celkovej sume 1 113,17 eur vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (ústavný súd\npovažuje za preukázané, že právny zástupca sťažovateľov je platcom DPH)], a to za 2 úkony\nprávnej pomoci vykonané v roku 2021, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady\ns klientami [§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1\npísm. c) vyhlášky], dvakrát paušálnu náhradu hotových výdavkov v roku 2021. Z uvedených\ndôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\n39. Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľov osemkrát režijný paušál (bod 4\nvýroku tohto nálezu), pretože každý priznaný úkon právnej služby ústavný súd považuje za jeden\nspoločný úkon, za ktorý má právny zástupca nárok na iba jeden režijný paušál.\n40. Ústavný súd tiež nepriznal sťažovateľom odmenu a režijný paušál za repliku k vyjadreniu\nokresného súdu k ústavnej sťažnosti (bod 4 výroku tohto nálezu), keďže jej obsahom bolo\nopakovanie niektorých skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti. Podľa názoru ústavného súdu\n\n9\n\nzároveň skutočnosti týkajúce sa najmä procesného postupu okresného súdu sťažovatelia mali už\nnamietať v samotnej ústavnej sťažnosti (samozrejme, okrem skutočnosti uvedenej v bode 14, ktorá\nnastala po podaní ústavnej sťažnosti). Právny zástupca sťažovateľov reagoval aj na vyjadrenie\nokresného súdu, ale bez uvedenia nových skutočností, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie\nústavného súdu vo veci samej.\n41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "žaloba-určovacia", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "nehnuteľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/69/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bc9bae5-7104-42d7-9f61-77b18d4e8c17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.153.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 153/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.153.2021.2"}, {"guid": "ussr:35d1c52f-d213-4d8b-8f60-24501b91d352", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.109.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 109/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.109.2021.2"}, {"guid": "ussr:d630f451-c7dc-4e5c-ab9d-a23a5bcbea53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.512.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 512/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 512/2020 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.512.2020.1"}, {"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/03 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 398, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1"}, {"guid": "28379006-3253-41c9-ace5-ac2ca1ac5597:36eb70fc-31e8-44c1-b831-56c85f350983", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4312216780.3", "spisova_znacka": "9Co/250/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/250/2016 z 27. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-04-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4312216780.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:359071b8-33d9-4ecc-b792-fc86dc607795", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.56.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.56.2025.2"}, {"guid": "ussr:1a422ef2-f5fc-49d5-9753-6f0e17338d0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.566.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.566.2022.2"}]}