{"guid": "ussr:531c9464-56c2-4521-b2f9-e2cce7caa4bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.134.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2022 z 10. 5. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2022, sp. zn. IV. ÚS 134/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.134.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-05-10", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/531c9464-56c2-4521-b2f9-e2cce7caa4bd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.134.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.134.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.134.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 134/2022-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša\na zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU GROŠAFT\n& PARTNERS, s. r. o., Puškinova 58, Modra, IČO 52 990 516, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. Tomáš Grošaft, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 12 C 268/2003 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 268/2003 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľke p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 eur, ktoré j e jej\nOkresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 268/2003 konal\nbez zbytočných prieťahov.\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 492,31 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka označená v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou\nústavnému súdu 4. februára 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 268/2003\n(ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný\nsúd okresnému súdu prikázal v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, a zároveň\npožaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 000 eur a náhradu trov\nkonania.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 21. októbra 2003 okresnému súdu návrh\nna vypratanie pozemku a vrátenie bezdôvodného obohatenia proti odporkyni\n,\n(ďalej len „pôvodná odporkyňa“). Pôvodná odporkyňa zomrela\n.\nOkresný súd ďalej konal s jedinou dedičkou pôvodnej odporkyne, a to s\n(ďalej aj\n„odporkyňa“ alebo „žalovaná“). Dedičské konanie po pôvodnej odporkyni je vedené okresným\nsúdom pod sp. zn. 30 D 144/2007 a dosiaľ nie je právoplatne skončené.\nOkresný súd vyzval 22. októbra 2003 sťažovateľku na predloženie znaleckého posudku\nna nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vypratania, na účely určenia výšky súdneho poplatku.\nSťažovateľka predložila 27. októbra 2003 požadovaný znalecký posudok.\nOkresný súd vyzval 10. novembra 2003 sťažovateľku na predloženie ďalšieho znaleckého posudku\ntýkajúceho sa ďalšej parcely, ktorá je predmetom vypratania. Dňa 13. novembra 2003 okresný súd\nvyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Sťažovateľka súdny poplatok\nzaplatila 27. novembra 2003.\nOkresný súd 29. mája 2006 nariadil pojednávanie na 14. jún 2006, ktoré sa neuskutočnilo.\nDňa 2. júna 2006 sťažovateľka predložila okresnému súdu list vlastníctva, čiastočne vzala späť\nnávrh a čiastočne svoj návrh rozšírila.\nOdporkyňa doručila 7. júna 2006 vyjadrenie k návrhu.\nOkresný súd uznesením z 9. januára 2007 konanie v časti zastavil.\nDňa 4. januára 2007 sťažovateľka žiadala nariadiť termín pojednávania a doručila okresnému súdu\nzmenu návrhu.\nDňa 31. januára 2007 sťažovateľka oznámila okresnému súdu úmrtie pôvodnej odporkyne\na požiadala o postup podľa § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Okresný\nsúd napadnuté konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po pôvodnej\nodporkyni. Dňa 1. augusta 2007 podala sťažovateľka proti tomuto uzneseniu (vydanému vyššou\n\n2\n\nsúdnou úradníčkou) odvolanie, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením z 18. septembra 2007\ntak, že uznesenie o prerušení konania zmenil tak, že konanie neprerušuje.\nSťažovateľka podala 13. februára 2008 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania a oznámila\nokresnému súdu, že nerozhodol o celom návrhu z 2. júna 2006 (rozhodol o čiastočnom späťvzatí\nnávrhu, ale nie o rozšírení návrhu). Okresný súd následne o zmene návrhu (rozšírení) rozhodol\nuznesením z 21. februára 2008, „t. j. takmer po jednom roku a siedmich mesiacoch.“.\nOdporkyňa 17. júna 2008 oznámila okresnému súdu, že trvá na prerušení konania tak, ako to\nuviedla v žiadosti z 31. mája 2006. Okresný súd uznesením z 8. júla 2008 prerušil napadnuté\nkonanie až do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.\n14 C 20/2005. Toto konanie sa právoplatne skončilo 12. novembra 2010. Okresný súd uznesením\nzo 16. februára 2011 rozhodol o pokračovaní konania. Proti tomuto uzneseniu podala odporkyňa\n7. marca 2011 odvolanie, sťažovateľka sa k tomuto odvolaniu vyjadrila 23. marca 2011. Krajský\nsúd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 19. mája 2011 uznesenie okresného súdu\npotvrdil.\nOkresný súd nariadil 28. júna 2011 pojednávanie na 28. júl 2011. Dňa 7. júla 2011 podala\nodporkyňa návrh na ustanovenie právneho zástupcu podľa § 30 OSP. Vzhľadom na návrh\nodporkyne okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 28. júl 2011.\nUznesením z 15. decembra 2011 okresný súd ustanovil odporkyni právnu zástupkyňu. Právna\nzástupkyňa požiadala 22. decembra 2011 o zbavenie povinnosti zastupovať odporkyňu a zároveň\nodporkyňa 3. januára 2012 podala odvolanie proti tomuto uzneseniu. Okresný súd uznesením\nz 11. januára 2012 ustanovil odporkyni ďalšieho právneho zástupcu. Dňa 31. januára 2012 podala\nodporkyňa proti tomuto uzneseniu odvolanie. Krajský súd uznesením z 29. marca 2012 uznesenie\nokresného súdu potvrdil.\nDňa 5. júna 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. júl 2012, ktoré zrušil z dôvodu, že\nodporkyňa podala dovolanie proti uzneseniu krajského súdu. K dovolaniu sa sťažovateľka vyjadrila\n3. augusta 2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 5. októbra 2012 vrátil\nspis okresnému súdu ako predčasne predložený. Okresný súd uznesením z 8. novembra 2012 vyzval\nodporkyňu na doplnenie dovolania a na predloženie plnomocenstva. Odporkyňa doplnila dovolanie\n29. novembra 2012. Najvyšší súd uznesením z 25. júna 2013 dovolanie odmietol.\nDňa 5. augusta 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. september 2013, ktoré zrušil\nz dôvodu návrhu odporkyne na prerušenie konania. Uznesením z 2. septembra 2013 okresný súd\nkonanie o návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia dedičského konania sp. zn.\n30 D 144/2007 zastavil. Proti tomuto uzneseniu podala 20. septembra 2013 odporkyňa odvolanie.\nKrajský súd uznesením z 28. novembra 2013 uznesenie okresného súdu potvrdil.\nDňa 29. januára 2014 odporkyňa podala okresnému súdu návrh na odpustenie zmeškania lehoty.\nOkresný súd uznesením z 11. februára 2014 vyzval na odstránenie vád predmetného návrhu.\nUznesením z 18. marca 2014 okresný súd návrh odporkyne na odpustenie zmeškania lehoty\nna podanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu z 18. septembra 2007 zamietol. Proti tomuto\nuzneseniu podala odporkyňa odvolanie. Uznesením z 30. mája 2014 krajský súd uznesenie\nokresného súdu z 18. marca 2014 potvrdil.\n\n3\n\nOkresný súd zaslal účastníkom konania 26. marca 2014 prípis, v ktorom oznámil, že opätovne\npreskúma splnenie podmienok konania (vrátane podmienok na prípadné prerušenie konania\ndo právoplatného skončenia dedičského konania). K predmetnému prípisu sa sťažovateľka vyjadrila\n17. apríla 2014.\nUznesením z 20. januára 2015 okresný súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania\no dedičstve po pôvodnej odporkyni. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka 16. februára 2015\nodvolanie. Krajský súd uznesením z 30. apríla 2015 uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie.\nOkresný súd vyzval účastníkov 20. júla 2015, aby predložili svoje návrhy na dokazovanie pred\nurčeným termínom pojednávania, ktoré nariadil na 30. september 2015. Sťažovateľka na výzvu\nreagovala podaním z 3. augusta 2015. Dňa 19. augusta 2015 sťažovateľka požiadala o preverenie\nzdravotného stavu odporkyne.\nDňa 28. augusta 2015 odporkyňa požiadala o zmenu právneho zástupcu.\nDňa 25. septembra 2015 odporkyňa požiadala o odročenie pojednávania. Okresný súd oznámil\núčastníkom 28. septembra 2015, že žiadosť o odročenie pojednávania považuje za dôvodnú\nz dôvodu realizácie práva odporkyne na právne zastúpenie (vzhľadom na uznesenie\nz 28. septembra 2015 o zrušení ustanovenia právneho zástupcu odporkyne).\nDňa 4. januára 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. marec 2016 a vyzval účastníkov, aby\nsvoje dôkazné návrhy predložili najneskôr do 31. januára 2016.\nDňa 11. marca 2016 odporkyňa podala návrh na prerušenie konania a návrh na odročenie\npojednávania. Dňa 14. marca 2016 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 16. marec 2016.\nUznesením zo 14. apríla 2016 okresný súd návrh odporkyne na prerušenie konania zamietol.\nDňa 9. mája 2016 podala odporkyňa oznámenie o uplatnení nároku na započítanie pohľadávok,\nk tomuto podaniu sa sťažovateľka vyjadrila 20. októbra 2016.\nDňa 3. februára 2017 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. marec 2017.\nDňa 14. marca 2017 podala odporkyňa návrh na prerušenie konania.\nDňa 22. marca 2017 okresný súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti odporkyne a odročil ho\nna účely rozhodnutia o návrhu odporkyne.\nOkresný súd oznámil 4. mája 2018 stranám, že nezistil splnenie podmienok na prerušenie konania,\no návrhu odporkyne rozhodne postupom podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj\n„CSP“) v rozhodnutí vo veci samej. Okresný súd zároveň nariadil pojednávanie na 30. máj 2018.\nPredmetné pojednávanie sa neuskutočnilo, keďže okresný súd nemal vykázané doručenie\npredvolania odporkyni. Pojednávanie odročil na 18. júl 2018. Po vykonaní pojednávania toto\nodročil na 19. september 2018.\nDňa 10. septembra 2018 okresný súd oznámil stranám zrušenie pojednávania z dôvodu žiadosti\nodporkyne z dôvodov podľa § 183 ods. 1, 3 CSP.\nDňa 24. septembra 2018 sťažovateľka zaslala vyjadrenie k návrhu odporkyne na prerušenie konania\nz 5. septembra 2018.\n\n4\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n3. Podstatou argumentácie sťažovateľky je námietka, že okresný súd v napadnutom konaní, ktorého\npredmetom je rozhodovanie o návrhu na vypratanie pozemku a vrátenie bezdôvodného obohatenia,\nani po uplynutí vyše 18 rokov meritórne nerozhodol, čím nepochybne došlo k porušeniu ňou\noznačených práv podľa ústavy a dohovoru.\n4. Okresný súd v napadnutom konaní nerozhodoval o procesných návrhoch sťažovateľky,\nopakovane nekonal z dôvodu obštrukčných konaní na strane odporkyne. Pojednávanie nenariadil\nnapriek opakovaným žiadostiam.\n5. Sťažovateľka k zbytočným prieťahom nijako neprispela, keďže si „plnila povinnosti uložené jej\nsúdom a nepodávala žiadne obštrukčné a nedôvodné procesné návrhy tak, ako tomu bolo\nu žalovanej.“.\n6. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti napadnuté konanie trvá 18 rokov a 3 mesiace bez jediného\nmeritórneho rozhodnutia, čo je ústavne neakceptovateľné.\n7. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania pretrváva u sťažovateľky pocit neistoty\na vznikla jej nemajetková ujma, čím odôvodňuje návrh na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia. Výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľka odvodila od rozhodnutí ústavného\nsúdu, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v obdobných veciach.\n8. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. IV. ÚS 134/2022-9 z 15. marca 2022 ju v celom rozsahu podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenia okresného súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenia okresného súdu:\n9. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti reagoval podpredseda okresného\nsúdu, ktorý v podaní č. k. 1 SprS 79/2022 z 28. marca 2022 uviedol, že okresný súd aj\npo 23. auguste 2018 vykonával procesné úkony (vzhľadom na vyjadrenie sťažovateľky v ústavnej\nsťažnosti, podľa ktorého posledným pre ňu známym úkonom okresného súdu bolo zrušenie\npojednávania nariadeného na 19. september 2018, pozn.). Konkrétne 10. septembra 2018 okresný\nsúd zisťoval stav konania vo veci žiadosti žalovanej o poskytnutie právnej pomoci od Centra\nprávnej pomoci (ďalej len „centrum“) a žiadal zaslať kópiu rozhodnutia. Dňa 9. októbra 2018\nposkytol okresný súd správu centru. Aktuálny stav konania vo veci žiadosti žalovanej zisťoval\nokresný súd opätovne 1. júla 2019. Zo zistení okresného súdu vyplynulo, že centrum rozhodlo\n7. novembra 2017, o žalobe žalovanej rozhodol krajský súd 27. mája 2020 tak, že žalobu zamietol.\nDňa 17. júna 2020 okresný súd žiadal krajský súd o zaslanie predmetného rozhodnutia\ns vyznačením právoplatnosti a zisťoval aktuálny stav súvisiaceho dedičského konania po právnej\npredchodkyni žalovanej (sp. zn. 30 D 144/2007). Dňa 18. augusta 2020 okresný súd opakovane\n\n5\n\nžiadal krajský súd o vyznačenie právoplatnosti špecifikovaného rozhodnutia a o ďalšiu správu\no stave predmetného dedičského konania.\n10. Zákonný sudca nariadil termín pojednávania na 9. jún 2022 a stranám zaslal „predbežné právne\nposúdenie veci tak, aby im boli známe všetky sporné skutočnosti a na pojednávaní mohlo byť\nvo veci rozhodnuté.“. Zákonný sudca tiež zdôraznil, že sťažovateľka, ktorá je činná ako advokátka\nod augusta 2020, s výnimkou žiadosti o určenie termínu pojednávania (september 2019) nevyužila\nžiaden prostriedok, ktorý by mohol viesť k náprave namietaného stavu (napr. žiadosť o podanie\ninformácie o stave konania, nahliadnutie do súdneho spisu, sťažnosť predsedovi okresného súdu).\n11. Podpredseda okresného súdu považuje napadnuté konanie za procesne zložité, keďže jeho\nvýsledok je závislý od rozhodnutia v dedičskom konaní (sp. zn. 30 D 144/2007), v ktorom v čase\npodávania vyjadrenia súdna komisárka podala návrh na vydanie uznesenia. V uvedenom konaní\ndedička využíva zákonné a iné obštrukcie, pričom ústavný súd v konaní vydal už tri nálezy.\nPre napadnuté konanie bol dôležitý aj výsledok konania vo veci žiadosti žalovanej o poskytnutie\nprávnej pomoci centrom. O procesnej zložitosti napadnutého konania „svedčí aj vydanie nálezov\nv obdobnom konaní sp. zn. 12 C/197/2004... kde sa obdobne rozhodovalo o vydaní bezdôvodného\nobohatenia a kde sa riešilo aj vlastníctvo spornej garáže, ktorej odstránením mala vzniknúť škoda.\nSpory medzi sťažovateľkou a\nsú poznačené množstvom vzájomných obštrukcií,\nktoré výrazne sťažujú súdu konať a rozhodnúť vo veci.“.\n12. Vzhľadom na tieto okolnosti sa podpredseda okresného súdu domnieva, že dĺžka napadnutého\nkonania je primeraná, nedošlo preto k porušeniu označených práv. Ak by ústavný súd dospel\nk opačnému záveru, navrhol uvedené okolnosti zohľadniť pri určení výšky finančného\nzadosťučinenia, keď sťažovateľkou uplatnenú sumu (päťnásobne prevyšujúcu hodnotu sporu)\npovažuje za neprimeranú.\n13. K vyjadreniu podpredsedu okresného súdu bolo pripojené aj vyjadrenie zákonného sudcu\nz 31. marca 2022, ktorý uviedol zhodné skutočnosti, ako uviedol aj podpredseda okresného súdu.\nNad rámec uvedeného zákonný sudca poukázal na to, že od 18. augusta 2020 okresný súd\nnevykonal žiaden procesný úkon. V záujme zamedzenia ďalším prieťahom v napadnutom konaní\nzákonný sudca vypracoval 31. marca 2022 písomné stanovisko v zmysle § 181 ods. 2 CSP, ktoré\nspolu s predbežným právnym posúdením doručoval stranám spolu s predvolaním na pojednávanie\nnariadené na 9. jún 2022.\n14. Zákonný sudca poukázal na stav výkonu súdnictva na okresnom súde od jeho príchodu\nna uvedený súd (14. januára 2014). Zákonný sudca vybavuje zostatok občianskoprávnej agendy, je\nčlenom v štyroch senátoch, ktoré vybavujú ešte neskončenú exekučnú agendu. Zákonný sudca tiež\npoukázal na nemožnosť nariaďovať pojednávania v dôsledku ochorenia COVID-19 a súvisiacich\nprávnych opatrení.\n15. Zákonný sudca k svojmu vyjadreniu priložil špecifikované stanovisko doručované stranám\nsporu, resp. správu, ktorú vypracoval na žiadosť centra.\nIII.2. Prehľad napadnutého konania:\n16. Ústavný súd pri skúmaní opodstatnenosti námietok sťažovateľky vychádzal z prehľadu\nnapadnutého konania vymedzeného sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti a v časti aj z prehľadu,\nktorý je súčasťou vyjadrení okresného súdu. Ústavný súd konštatuje, že prehľad napadnutého\n6\n\nkonania vymedzený sťažovateľkou a okresným súdom v zásade korešponduje s priebehom\nnapadnutého konania tak, ako ho ústavný súd zistil z pripojeného súdneho spisu.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n17. Sťažovateľka v reakcii na vyjadrenia okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu\n13. apríla 2022 uviedla, že trvá na dôvodoch ústavnej sťažnosti. Podľa sťažovateľky okresný súd\nnepoprel priebeh napadnutého konania, ktorý uviedla k 3. októbru 2018. Úkony okresného súdu,\no ktorých sa dozvedela z jeho vyjadrenia, sťažovateľka nepovažuje za efektívne. Okresný súd bol\nv zásade nečinný do 1. júla 2019, keď zaslal svoju žiadosť o stave konania krajskému súdu.\nOkresný súd stav predmetného konania mohol zisťovať bezprostredne od krajského súdu, ktorý mu\nmohol zaslať rozsudok s vyznačením právoplatnosti bezprostredne po jeho vynesení.\n18. Zákonný sudca pojednávanie nariadené na 19. september 2018 zrušil na žiadosť žalovanej\na následne jej doručoval podania s výzvou z 10. septembra 2018.\n19. Sťažovateľka poukázala na to, že zákonný sudca svoje stanovisko vypracoval\naž 31. marca 2022, hoci sa strany vyjadrili v septembri, resp. októbri 2018 s tým, že vo veci bolo už\nvykonané rozsiahle dokazovanie.\n20. Námietku nevyužitia legitímnych prostriedkov nápravy namietaného stavu vyvracajú samotné\nstanoviská okresného súdu, podľa ktorých sťažovateľka podala 5. septembra 2019 žiadosť\no nariadenie termínu pojednávania. Okrem toho aj vo vyjadrení k návrhu na prerušenie konania\nz 24. septembra 2018 okresný súd žiadala aj o nariadenie pojednávania.\n21. Pred podaním ústavnej sťažnosti teda sťažovateľka dvakrát s odstupom jedného roka žiadala\no nariadenie pojednávania. Zákonný sudca na žiadosti nereagoval, nevydal iný efektívny procesný\núkon, nevydal rozhodnutie vo veci návrhu na prerušenie konania, t. j. nevykonal úkon, ktorým by\nstranám zaručil právo na súdnu ochranu. Okrem uvedeného sťažovateľka túto obranu okresného\nsúdu považuje za nenáležitú. Nahliadnutie do spisu sa napr. nejaví vôbec ako efektívne\nna odstránenie namietaného stavu, pričom týmto úkonom by sťažovateľke vznikli náklady, ktorých\nnáhrada by jej nebola v prípade úspechu v konaní okresným súdom priznaná (vychádzajúc\nz doterajšej rozhodovacej praxe okresného súdu). Sťažovateľka sa navyše viackrát telefonicky\ninformovala o stave napadnutého konania a žiadala o nariadenie termínu pojednávania, prípadne\no iný adekvátny procesný postup.\n22. V zmysle judikatúry ESĽP využitie sťažnosti na prieťahy predsedovi súdu nie je podmienkou\npodania ústavnej sťažnosti, pričom uvedenú sťažnosť nemožno považovať za účinný prostriedok\nnápravy.\n23. Sťažovateľka neakceptovala ani obranu okresného súdu o procesnej zložitosti napadnutého\nkonania. Bez ohľadu na stav dedičského konania okresný súd mohol vykonať dokazovanie\nv rozsahu potrebnom na meritórne rozhodnutie a následne mohol konanie prerušiť, resp. žalobu\nmohol zamietnuť aj bez ohľadu na výsledok, resp. stav dedičského konania. Žalobe mohol vyhovieť\naj tak, že by zaviazal žalovanú na náhradu uplatnenej sumy najviac do ceny nadobudnutého\ndedičského podielu. Obdobne rozhodol okresný súd vo veci bezdôvodného obohatenia žalovanej\nproti spoluvlastníkom nehnuteľností.\n\n7\n\n24. Neakceptovala ani námietku o vzájomných obštrukciách strán sporu, keď si nie je vedomá\nžiadnej obštrukcie zo svojej strany. Obštrukčné konanie možno pripísať žalovanej strane, čo\nkonštatoval aj zákonný sudca. Náročnosti sporu rozhodne nezodpovedá doterajšia dĺžka\nnapadnutého konania (takmer 19 rokov) bez jediného meritórneho rozhodnutia. Okresný súd od\npodania žaloby nepostupoval sústredene, efektívne a tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá. Z tohto hľadiska je uplatnená suma finančného zadosťučinenia primeraná, pričom jej\nvýška sa odvíja od uvedených okolností a je nepodstatné, o koľko prevyšuje hodnotu sporu.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n25. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania\nvo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podaní okresného súdu a sťažovateľky,\nberúc do úvahy skutočnosti vyplývajúce zo spisu okresného súdu vzťahujúceho sa na napadnuté\nkonanie, dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n26. Podstatou argumentácie sťažovateľky je námietka porušenia základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,\nktorého predmetom je rozhodovanie o návrhu na vypratanie pozemku a vrátenie bezdôvodného\nobohatenia, ktoré nie je právoplatne skončené ani po uplynutí takmer 19 rokov.\n27. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).\n28. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už citovaných\npráv vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej\nistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n29. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov je expressis verbis zakotvená ako základný princíp\ncivilného konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp\nkonania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku.\n30. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma\nvždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu\n(napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n\n8\n\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\n31. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že vo veci\nide o rozhodovanie o návrhu na vypratanie pozemku a vrátenie bezdôvodného obohatenia. Uvedený\npredmet konania predstavuje bežnú súčasť rozhodovania všeobecných súdov v občianskoprávnej\nagende. V predmetnej veci ústavný súd neidentifikoval prvok právnej alebo skutkovej zložitosti.\nZa prvok skutkovej zložitosti veci nemožno považovať ani znalecké dokazovanie na účely určenia\nvšeobecnej hodnoty nehnuteľností (pre určenie výšky súdneho poplatku za návrh), keďže ide\no štandardný prvok prítomný v uvedených typoch konania. Súčasťou prvého kritéria je aj povaha\nprerokúvanej veci. V uvedenej veci nejde o zjavne privilegovaný typ konania (napr. úprava práv\na povinností k maloletým, odmena za výkon závislej práce, veci týkajúce sa osobnej slobody\na pod.). V čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté konanie trvalo približne 18 rokov a 6\nmesiacov, pričom okresný súd v predmetnej veci dosiaľ meritórne nerozhodol.\n32. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako strany napadnutého konania. Ústavný\nsúd nezistil také správanie sťažovateľky, ktoré prispelo k vzniku zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní.\n33. V rámci tohto kritéria ústavný súd zohľadnil okolnosti týkajúce sa žalovanej strany,\nktoré nepochybne viedli k sťaženiu plynulosti a k doterajšiemu trvaniu napadnutého konania.\nV prvom rade sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že pôvodná odporkyňa zomrela v januári\n2007. Na tomto základe okresný súd opakovane skúmal otázku podmienok konania, t. j. či\nvzhľadom na neskončenie dedičského konania môže ďalej pokračovať v napadnutom konaní. Túto\notázku riešil bezprostredne po zistení smrti pôvodnej odporkyne, následne na návrh odporkyne\nv auguste 2013, v januári 2014 a následne aj v marci 2014 bez toho, aby došlo k súvislejšiemu\nobdobiu prerušenia napadnutého konania. Skutočnosťou, ktorá tiež ovplyvnila priebeh napadnutého\nkonania, bola otázka právneho zastúpenia odporkyne, ktorá opakovane podávala odvolania proti\nrozhodnutiam o ustanovení právneho zástupcu, a následne v období po auguste 2018 okresný súd\nzisťoval stav konania vo veci odporkyňou uplatneného nároku na poskytnutie právnej pomoci\ncentrom, ktoré bolo predmetom rozhodovania aj v systéme správneho súdnictva.\n34. Uvedené okolnosti objektívneho charakteru (úmrtie), subjektívneho charakteru (opakované\nnávrhy odporkyne na prerušenie konania, žiadosť o priznanie nároku na právnu pomoc)\nnepochybne prispeli k plynulosti a celkovému trvaniu napadnutého konania. Uvedenú okolnosť\nnemožno pripočítať na ťarchu sťažovateľky (aj vzhľadom na to, že tieto okolnosti sa týkajú\nv zásade žalovanej strany), obdobne ich však nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu.\nZároveň je potrebné tiež uviesť, že k úmrtiu pôvodnej odporkyne došlo 30. januára 2007, t. j. po\ntroch rokoch a šiestich mesiacoch od začatia konania, čo sa javí byť dostatočným časom\nna meritórne rozhodnutie aj vzhľadom na absenciu prvkov právnej alebo skutkovej zložitosti veci.\nÚmrtie pôvodnej odporkyne malo teda vplyv na priebeh napadnutého konania aj z dôvodu postupu\nokresného súdu v napadnutom konaní.\n\n9\n\n35. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom\nvychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,\nteda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n36. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že napadnuté konanie v čase rozhodovania\nústavného súdu trvalo približne 18 rokov a 6 mesiacov bez toho, aby okresný súd vôbec meritórne\nrozhodol. Z uvedeného času okresný súd nekonal v rozsahu 2 rokov a 8 mesiacov, keď napadnuté\nkonanie bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 14 C 20/2005.\nV napadnutom konaní opakovane rozhodoval krajský súd, resp. aj najvyšší súd – vždy o otázkach\nprocesného charakteru (prerušenie konania do skončenia dedičského konania a otázka právneho\nzastupovania odporkyne). Uvedené odvolacie konania, resp. dovolacie konanie trvali štandardnú\ndobu, preto možno konštatovať, že celkovú dĺžku napadnutého konania možno pričítať primárne\nna ťarchu okresného súdu, a to aj po zohľadnení okolností vymedzených v bodoch 33 a 34 tohto\nnálezu.\n37. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania (18 rokov a 6 mesiacov) bez jediného\nmeritórneho rozhodnutia ústavný súd nepovažoval za potrebné podrobnejšie skúmať jednotlivé\nobdobia nečinnosti okresného súdu, resp. priebeh napadnutého konania, keď v zmysle ustálenej\njudikatúry ústavného súdu uvedený stav je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľný a sám\nosebe je spôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva strany sporu\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. jej práva\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. IV. ÚS 127/08,\nIV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010, II. ÚS 662/2017, IV. ÚS 9/2020).\n38. Postup okresného súdu v napadnutom konaní takto ústavný súd bez ďalšej hlbšej analýzy\ncharakterizuje ako neefektívny a nesústredený, t. j. taký, ktorý neviedol k rýchlemu a účinnému\nposkytnutiu súdnej ochrany nároku, ktorý uplatnila sťažovateľka v žalobe. Postup okresného súdu\nv napadnutom konaní nepochybne v určitej miere ovplyvnili spomenuté okolnosti na žalovanej\nstrane, tieto okolnosti (ktoré nemožno považovať za výnimočné alebo mimoriadne) však nemôžu\nokresný súd zbavovať zodpovednosti za následky, ktoré sú takýmto neefektívnym postupom\nspôsobené, špecificky za porušenie označených práv sťažovateľky.\n39. Pokiaľ ide o odkaz zákonného sudcu na personálno-organizačné okolnosti (vysoký počet\npridelených vecí, rozhodovanie zostatkovej agendy), ktorý možno vnímať ako obranu okresného\nsúdu, ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je možné prenášať technickoorganizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má\nza následok porušenie ich základných práv alebo slobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet\nsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát\nzodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04,\nIV. ÚS 136/03, IV. ÚS 35/06, II. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje\nna vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu\n\n10\n\nči konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať\nna ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03, II. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013,\nII. ÚS 481/2017).\n40. Obdobne ústavný súd neakceptoval odkaz zákonného sudcu na nemožnosť nariadiť\npojednávanie v dôsledku ochorenia COVID-19, keďže v čase, keď tieto okolnosti vznikli (marec\n2020), už napadnuté konanie trvalo vyše 16 rokov, t. j. dobu, ktorá zjavne presahovala ústavne\nakceptovateľný rámec. Neobstojí ani námietka, že sťažovateľka nevyužila právne prostriedky\nnápravy namietaného stavu. V prvom rade sám okresný súd poukazoval na to, že sťažovateľka\nžiadala nariadiť pojednávanie s tým, že samotná sťažovateľka poukázala na ďalšie podanie,\nv ktorom žiadala o nariadenie pojednávania. Možno súhlasiť so sťažovateľkou, že nahliadnutie do\nspisu nie je efektívnym prostriedkom na nápravu namietaného stavu. Ústavný súd podanie sťažnosti\npredsedovi súdu nepovažuje za podmienku podania ústavnej sťažnosti, nemôže teda zakladať dôvod\nodmietnutia ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, resp. dôvod na nevyhovenie ústavnej\nsťažnosti, na druhej strane využitie tohto právneho prostriedku môže nepochybne v určitých\nsituáciách viesť k náprave namietaného stavu (m. m. IV. ÚS 143/2022). V aktuálne prerokúvanej\nveci vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania však nemožno vnímať ani tento právny\nprostriedok ako spôsobilý napraviť už vzniknutý ústavne neakceptovateľný stav. Obranu okresného\nsúdu preto ani z tohto hľadiska nebolo možné akceptovať.\n41. Na podklade skutočností uvedených v bodoch 31 až 40 tohto nálezu ústavný súd dospel\nk záveru, že okresný súd v napadnutom konaní pri prejednávaní veci postupoval nesústredene\na neefektívne. Okresný súd nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu\nrozhodnutiu veci samej, a tým aj k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania\n(strán sporu). Neefektívnym postupom okresného súdu tak bolo v napadnutom konaní porušené\nzákladné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto\nústavný súd rozhodol v súlade s čl. 127 ods. 2 prvou vetou ústavy a § 133 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\n42. Vzhľadom na to, že v napadnutom konaní do času rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej\nsťažnosti okresný súd meritórne nerozhodol, ústavný súd požiadavke sťažovateľky, aby prikázal\nokresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, vyhovel tak,\nako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu [§ 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n43. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n44. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n45. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\n\n11\n\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n46. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka si uplatnila\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 eur, ktoré odôvodnila skutočnosťami bližšie\nuvedenými v bode 7 tohto nálezu.\n47. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n48. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd v neprospech okresného súdu\nhodnotil predovšetkým jeho neefektívny a nesústredený postup, ktorým je v zásade poznačené\nkonanie ako celok. Ústavný súd čiastočne v prospech okresného súdu hodnotil to, že postup\nsťažovali okolnosti na žalovanej strane objektívneho, ako aj subjektívneho charakteru. Na podklade\ntýchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym\nokolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľke\nv sume 4 000 eur (bod 2 výroku tohto nálezu). Vzhľadom na priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 4 000 eur oproti sťažovateľkou navrhovanej sume 6 000 eur vo zvyšnej časti ústavný súd\nústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n49. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 492,31 eur.\n50. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nSťažovateľke priznal trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky.\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nza rok 2022 v sume 193,50 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky),\ntiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby\nza rok 2022 v sume 11,63 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky),\nčo spolu predstavuje sumu 410,26 eur. Vychádzajúc zo zistenia, že právny zástupca sťažovateľky\nje platcom dane z pridanej hodnoty (zistené zo stránky ˂www.financnasprava.sk˃, pozn.), uvedená\nsuma bola zvýšená o túto daň vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov o sumu 82,05 eur.\nCelková hodnota náhrady trov konania takto predstavuje sumu 492,31 eur (bod 4 výroku\ntohto nálezu). Vzhľadom na to, že replika sťažovateľky neobsahovala žiadnu novú argumentáciu,\nústavný súd náhradu trov konania za tento úkon sťažovateľke nepriznal (bod 5 výroku tohto\nnálezu).\n\n12\n\n51. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "nehnuteľnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "vypratanie", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "prieťahy v konaní", "nehnuteľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-extrémne", "vypratanie", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/268/2003", "guid": "45fb4cc8-7c80-449f-bc82-6a14a4b2ec41:472f3d5f-bae8-4146-a1bc-2ddfe7b59ca9", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f56ce2b1-5e36-437e-929a-6084f6372969", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.143.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 143/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 143/2022 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.143.2022.1"}, {"guid": "ussr:96ee8a79-ae69-44b4-94ea-1441871e0acc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.9.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 9/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 9/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.9.2020.2"}, {"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:6a355051-032e-4195-98ff-3906bd776801", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.662.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 662/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 662/2017 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.662.2017.1"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72"}, {"guid": "ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9"}, {"guid": "ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2"}, {"guid": "ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1"}, {"guid": "ussr:186e9335-b961-4c9b-8627-b048acd9a36f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/09 z 23. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-23", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186e9335-b961-4c9b-8627-b048acd9a36f"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541"}, {"guid": "ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/06 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}