{"guid": "ussr:2d3c0136-f7e7-4fb3-b852-241a59705fae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.13.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 13/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 13/2022 z 10. 5. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2022, sp. zn. IV. ÚS 13/2022, ECLI:SK:USSR:2022:4.US.13.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-05-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2d3c0136-f7e7-4fb3-b852-241a59705fae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.13.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.13.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.13.2022.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 13/2022-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca\nspravodajca) a zo sudcov Miroslava Duriša a Libora Duľu v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Bezákom, PhD.,\nKlincová 15, Bratislava, proti postupu a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n4 Tost 29/2021 z 22. júna 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkové okolnosti veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. septembra 2021 domáhal\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a taktiež práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1\npísm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“)\nuvedeným v záhlaví tohto nálezu. Sťažovateľ navrhoval napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nzrušiť a prikázať mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Zároveň žiadal priznanie trov konania\npred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti, ako aj jej príloh vyplynul nasledujúci stav veci:\n3. Sťažovateľ je trestne stíhaný na základe uznesenia o vznesení obvinenia z 2. decembra 2020\nvo veci vedenej na Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre pod\nČVS: PPZ-339/NKA-BA2-2020, a to pre pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku\n\npodľa § 329 ods. 1, 2, 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a to\nna skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti predmetného uznesenia.\n4. Uznesením Špecializovaného trestného súdu (ďalej len ,,špecializovaný súd“) č. k. 7 Tp 6/2020\nzo 6. decembra 2020 v spojení s uznesením najvyššieho súdu č. k. 5 Tost 56/2020 zo 7. januára\n2021 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 301/2005\nZ. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný poriadok“).\n5. Na základe návrhu prokurátora bola uznesením špecializovaného súdu č. k. 7 Tp 6/2020\nz 15. júna 2021 predĺžená základná lehota väzby sťažovateľa v prípravnom konaní do 2. októbra\n2021. Proti uzneseniu špecializovaného súdu o predĺžení základnej lehoty svojej väzby\nv prípravnom konaní podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým\nuznesením tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.\n6. Pre úplnosť je potrebné dodať, že z nálezu ústavného súdu vydaného pod sp. zn. II. ÚS 300/2021,\ns ktorým sa ústavný súd oboznámil v rámci vlastnej činnosti, je zrejmé, že sťažovateľ v súčasnej\ndobe už nie je väzobne stíhaný.\n7. Ústavná sťažnosť bola uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 13/2022 z 18. januára 2022 prijatá\nna ďalšie konanie, a to v rozsahu možného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru\nnamietaným postupom, ako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Argumentáciu sťažovateľa proti namietanému postupu a napadnutému uzneseniu najvyššieho\nsúdu je v podstatných bodoch možné zhrnúť takto:\n9. Vo všeobecnej rovine sťažovateľ namieta, že bol pozbavený osobnej slobody na základe\nabstraktných úvah a domnienok najvyššieho súdu (bez riadneho odôvodnenia) a bez toho, aby sa\nnajvyšší súd riadne a preskúmateľne vysporiadal s námietkami, ktoré proti dôvodom pozbavenia\nsvojej osobnej slobody vznášal.\n10. Najvyšší súd konštatoval pretrvávajúcu obavu, že sťažovateľ bude pôsobiť na svedkov, znalcov,\nspoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie na\nzáklade výpovede svedkov\n,\na\n,\nz ktorých malo vyplynúť, že sťažovateľ sa pred zadržaním u týchto osôb informoval, či proti nemu\nvypovedali (\n,\n), eventuálne sám tieto osoby informoval, že sú\npredmetom záujmu orgánov činných v trestnom konaní (\n). Sťažovateľ v týchto\nsúvislostiach zdôrazňuje, že na základe výpovedí uvedených osôb (resp. okolností, ktoré z výpovedí\ntýchto osôb mali vyplynúť) ho vzal sudca pre prípravné konanie 6. decembra 2020 do kolúznej\nväzby, a preto tieto skutočnosti samy osebe nemôžu po skoro siedmich mesiacoch pozbavenia\nosobnej slobody sťažovateľa predstavovať dôvod na ďalšie pretrvávanie tohto druhu väzby, ako to\ntvrdí najvyšší súd.\n11. Úplne svojvoľnou je potom úvaha najvyššieho súdu, že dôvody kolúznej väzby budú\nu sťažovateľa pretrvávať aj po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich vyšetrovacích úkonov,\npretože ťažisko dokazovania je na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom. Najvyšší súd túto\n\n2\n\nsvoju úvahu, ktorá robí kolúznu väzbu obligatórnou a odporuje tiež judikatúre ústavného súdu,\npodľa ktorej môže väzba trvať len nevyhnutnú dobu, žiadnym spôsobom nerozviedol.\n12. Sťažovateľ poukazuje na konštatovanie najvyššieho súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia,\nže okrem výpovedí svedkov môžu byť súčasťou vyšetrovania aj ďalšie úkony, ako napríklad\nznalecké dokazovanie, analýza listinných dôkazov, úkony právnej pomoci v rámci právneho styku\ns cudzinou alebo rozhodovanie o podaniach obvineného. Podľa názoru sťažovateľa nemôže byť\npozbavenie jeho osobnej slobody založené na akademických úvahách najvyššieho súdu, čo všetko\ntvorí obsah vyšetrovania, ale len a výlučne na odôvodnenej obave vychádzajúcej z konkrétnych\nokolností, že sťažovateľ môže po tom, ako bude po siedmich mesiacoch prepustený z kolúznej\nväzby na slobodu, pôsobiť na konkrétne označené dôkazy, pričom je nevyhnutné, aby súd zároveň\nuviedol, prečo sú tieto dôkazy závažné pre trestné stíhanie sťažovateľa, ako si to vyžaduje § 71\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\n13. Sťažovateľovi navyše nie je zrejmé, ako konkrétne by mohol ovplyvňovať znalecké\ndokazovanie týkajúce sa mobilného telefónu, ktorý vydal ešte pri svojom zadržaní 2. decembra\n2020, pričom znalca, ktorý toto znalecké dokazovanie vykonáva, pribral vyšetrovateľ do konania\n10. februára 2021, teda viac ako štyri mesiace pred vydaním napadnutého uznesenia. Aj napriek\ntomu, že sťažovateľ predmetnú námietku vzniesol už v sťažnosti proti uzneseniu sudcu pre\nprípravné konanie o predĺžení základnej lehoty svojej väzby, najvyšší súd sa s ňou v napadnutom\nuznesení žiadnym spôsobom nevysporiadal.\n14. Sťažovateľovi taktiež nie je jasné, ako by mohol kolúzne pôsobiť na analýzu listinných\ndôkazov, vytváranie spisu alebo rozhodovanie o jeho podaniach zo strany orgánov činných\nv trestnom konaní, zdôrazňujúc skutočnosť, že rozhodovacia činnosť orgánov činných v trestnom\nkonaní nie je objasňovaním skutočností závažných pre trestné stíhanie, ako to predpokladá § 71\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Podľa názoru sťažovateľa je úplne mimo ústavného rámca\ntvrdenie najvyššieho súdu, že od orgánov činných v trestnom konaní nemožno očakávať, že\npredmetné úkony budú robiť vo svojom voľnom čase, čím najvyšší súd pred osobnou slobodou\njednotlivca uprednostňuje osobné záujmy predstaviteľov štátnych orgánov.\n15. Za ústavne neakceptovateľné sťažovateľ považuje aj to, že najvyšší súd v napadnutom uznesení\npoukázal na potrebu konfrontácie sťažovateľa so svedkami\n,\na\na taktiež na potrebu výsluchu svedka\n, pričom tak urobil, explicitne si uvedomujúc, že prokurátor potrebu vykonania\ntakého dokazovania v návrhu na predĺženie základnej lehoty väzby sťažovateľa vôbec neuvádzal.\n16. Poukazujúc na konkrétne právne závery nálezu ústavného súdu vydaného pod sp. zn.\nIII. ÚS 33/2021, sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti namieta, že vo vzťahu k dôvodu väzby podľa\n§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol iba to, že\nsťažovateľ je stíhaný pre pokračovací obzvlášť závažný zločin, ktorý mal spáchať dvomi\nsamostatnými skutkami, pričom mu bolo vznesené obvinenie pre ďalšie trestné činy aj v iných\ntrestných konaniach, čo nasvedčuje jeho sklonom k páchaniu trestnej činnosti. Podľa názoru\nsťažovateľa takto najvyšší súd konal v priamom rozpore s judikatúrou ústavného súdu, podľa ktorej\nje neprijateľné, aby bolo dôvodom preventívnej väzby len samotné podozrenie zo spáchania\ntrestných činov, pre ktoré bolo obvinenému vznesené obvinenie, pretože by to znamenalo, že\nz fakultatívnej väzby sa stala väzba obligatórna.\n\n3\n\n17. Najvyšší súd sa navyše vo vzťahu k preventívnej väzbe vôbec nevysporiadal so zásadnou\nnámietkou, ktorú sťažovateľ vzniesol vo svojej sťažnosti proti uzneseniu o predĺžení lehoty svojej\nväzby, a to že objektívne nemôže pokračovať v trestnej činnosti, ktorá je mu kladená za vinu,\npretože je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru, a preto ani\nv prípade jeho prepustenia na slobodu nemá prístup do budovy Prezídia Policajného zboru ani\nk veciam, ktoré vyšetroval alebo ktoré spadali do jeho pôsobnosti ako funkcionára Národnej\nkriminálnej agentúry. Navyše bez jeho zavinenia bola široko medializovaná jeho spolupráca\ns orgánmi činnými v trestnom konaní, na základe ktorej bolo vznesené obvinenie ďalším osobám\nz prostredia bezpečnostných zborov, a preto je úplne iluzórne domnievať sa, že bude môcť\npokračovať v korupčnej trestnej činnosti, ktorej sa mal podľa orgánov činných v trestnom konaní\nv tomto prostredí dopúšťať. Najvyšší súd k tejto námietke obvineného uviedol opäť len toľko, že\nsamotný charakter trestnej činnosti, pre ktorú je sťažovateľ trestne stíhaný, vyvoláva napriek\nuvedeným skutočnostiam dôvodnú obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti.\n18. Zo skutočností uvedených v bodoch 9 až 17 odôvodnenia tohto nálezu potom sťažovateľ\njednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrne vyvodil, že boli porušené jeho základné práva a práva\nuvedené v bode 1 odôvodnenia tohto nálezu.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n19. Najvyšší súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti vo vzťahu ku kolúznej väzbe sťažovateľa\nuviedol, že pokiaľ sú jej dôvody dostatočne silné v momente vzatia obvineného do väzby, potom\nnie je potrebné, aby boli postupne ešte zosilňované. V kontexte legislatívnych zmien týkajúcich sa\nkolúznej väzby s účinnosťou od 15. augusta 2021 najvyšší súd dal do pozornosti, že dokonané\nkolúzne konanie, ktoré v prípade sťažovateľa identifikoval, je omnoho závažnejším následkom\ndispozície uvedenej v § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom požadovanie pristúpenia\nďalších konkrétnych skutočností až počas výkonu kolúznej väzby, ktorá sa vyznačuje sprísneným\nrežimom, by v podstate znamenalo nepoužiteľnosť tohto väzobného dôvodu po uplynutí počiatočnej\nfázy trvania väzby.\n20. Najvyšší súd ďalej uviedol, že dôvod kolúznej väzby sa nevylučuje s prechodom trestného\nkonania do jeho súdnej časti. Podľa názoru najvyššieho súdu leží ťažisko dokazovania až na\nhlavnom pojednávaní. V prípade závažných kolúznych dôvodov, ako to bolo v prejednávanej veci,\nprichádza do úvahy úplné zvrátenie dôkaznej situácie aj v štádiu hlavného pojednávania, a to bez\nohľadu na to, že všetky do úvahy prichádzajúce úkony prípravného konania už vykonané boli.\n21. Ak sťažovateľ namietal nemožnosť ovplyvňovania znaleckého dokazovania z jeho strany,\nk tomu najvyšší súd uviedol, že samotný Trestný poriadok v § 71 ods. 1 písm. b) považuje za dôvod\nkolúznej väzby aj pôsobenie znalca.\n22. Vo vzťahu k sťažovateľom uvedenej námietke, že potrebou vykonania organizačnotechnických úkonov prípravného konania (analýza listín, tvorba spisu atď.) nemožno odôvodňovať\nďalšie trvanie dôvodu kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, najvyšší súd\nuviedol, že tieto jeho úvahy uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia sa vzťahovali výlučne\n\n4\n\nna skúmanie podmienok predĺženia základnej lehoty väzby vyplývajúcej z § 76 ods. 3 Trestného\nporiadku, a teda na skúmanie, z akých dôvodov nebolo vyšetrovanie možné ukončiť v rámci\nzákladnej lehoty väzby v prípravnom konaní. V týchto svojich úvahách najvyšší súd nevidí žiadne\nuprednostnenie záujmu predstaviteľov štátnych orgánov pred osobnou slobodou jednotlivca.\n23. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení zotrval na svojom presvedčení, že pri rozhodovaní o väzbe\nsúd nie je viazaný iba dôvodmi, ktoré uvádza prokurátor, pričom v podrobnostiach odkázal na\nobsah odôvodnenia napadnutého uznesenia.\n24. Vo vzťahu k dôvodom pokračovacej väzby sťažovateľa najvyšší súd uviedol, že táto je\nodôvodnená najmä jeho trestným stíhaním pre viac skutkov a taktiež jeho súbežným trestným\nstíhaním v iných trestných veciach, čo podľa názoru najvyššieho súdu zodpovedá dlhodobo\nustálenej judikatúre všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu. Podľa názoru najvyššieho súdu\nnález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 33/2021 dlhodobo ustálenú judikatúru nerešpektuje a odkláňa\nsa od nej. V ďalších častiach svojho vyjadrenia najvyšší súd poukázal na obsah rozhodnutí\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 227/2020, III. ÚS 202/2021 a taktiež sp. zn. I. ÚS 552/2020, podľa\nktorých bol dôvod pokračovacej väzby sťažovateľa v kontexte všetkých skutkových okolností\njednoznačne preukázaný. Nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 33/2021 je podľa názoru najvyššieho\nsúdu záväzný len pre všeobecné súdy v trestnej veci, v rámci ktorej bol vydaný. Zároveň najvyšší\nsúd dodal, že sťažovateľ nie je stíhaný iba pre trestné činy bezprostredne spojené s výkonom jeho\nfunkcie v rámci Policajného zboru, ale tiež pre iné trestné činy, čo nasvedčuje jeho náchylnosti na\npáchanie stíhanej, resp. inej obdobnej trestnej činnosti.\n25. Nad rámec vyjadrenia členky príslušného senátu najvyššieho súdu, ktorá napadnuté uznesenie\nvypracovala, najvyšší súd prostredníctvom svojej podpredsedníčky uviedol, že vzhľadom na\npovahu konkrétnych skutočností zakladajúcich dôvod tzv. kolúznej väzby nie je jej pretrvávanie\nautomaticky vylúčené ani po ukončení dokazovania v súdnom konaní (II. ÚS 129/2021).\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n26. Replikou doručenou ústavnému súdu 13. marca 2022 sa sťažovateľ vyjadril k argumentácii\nnajvyššieho súdu uvedenej v jeho vyjadrení. V konkrétnom sťažovateľ poukázal na nález ústavného\nsúdu č. k. II. ÚS 300/2021 z 9. decembra 2021, ktorým bolo konštatované porušenie práv\nsťažovateľa vo vzťahu k zákonnému sudcovi rozhodujúcemu o jeho väzbe, a preto podľa jeho\nnázoru nemožno za ústavne konformné považovať žiadne ďalšie rozhodnutia vo vzťahu\nk predlžovaniu pôvodne nezákonnej väzby sťažovateľa.\n27. V ďalšom sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že napadnuté uznesenie neobsahuje uvedenie\nžiadnych konkrétnych dôkazov vyplývajúcich z návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby,\nktoré neboli v danom čase vykonané a pri ktorých existovala objektívna obava, že by na ne mohol\nsťažovateľ po prepustení na slobodu kolúzne pôsobiť. Rozhodnutia ústavného súdu, na ktoré\nnajvyšší súd v tomto konaní poukazuje, nie sú podľa názoru sťažovateľa aplikovateľné.\nOdôvodnenie kolúznej väzby by z pohľadu sťažovateľa bolo dôvodné iba za predpokladu, že by\nv konkrétnom štádiu trestného konania naďalej existovali nevykonané dôkazy, na ktoré by\nsťažovateľ mohol kolúzne pôsobiť.\n28. Vo vzťahu k dôvodom preventívnej väzby sťažovateľ vo svojej replike taktiež poukázal na\nnález ústavného súdu č. k. II. ÚS 597/2012 z 22. mája 2013, podľa ktorého dôvod preventívnej\n\n5\n\nväzby okrem zhodnotenia povahy a závažnosti trestnej činnosti, ktorú obvinený spáchal, vyžaduje\naj preukázanie ďalších okolností, ktoré s ohľadom na osobu obvineného, jeho sociálne a rodinné\npomery, prostredie, v ktorom pracuje alebo sa pohybuje, vytvárajú alebo zvyšujú riziko ďalšieho\npáchania konkrétnej trestnej činnosti. Sťažovateľ tak opätovne zvýrazňuje, že samotný charakter\ntrestnej činnosti nie je spôsobilým väzobným dôvodom podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku.\n29. V závere svojho vyjadrenia sťažovateľ zotrval aj na námietke nepreskúmateľnosti napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu z dôvodu, že tento sa vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou\ntýkajúcou sa skutočnosti, že pri pozbavení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru\nsťažovateľ nemal objektívnu možnosť, a teda reálne nemohol pokračovať v trestnej činnosti, ktorá\nje mu kladená za vinu.\n30. Z dôvodu, že od ústneho pojednávania pred ústavným súdom nebolo možné očakávať ďalšie\nobjasnenie veci, sťažovateľ na jeho uskutočnení netrval.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n31. Predmetom posúdenia ústavným súdom bola otázka, či v rozsahu sťažnostných námietok\nuvedených v bodoch 9 až 17 odôvodnenia tohto nálezu najvyšší súd namietaným postupom, ako aj\nprostredníctvom napadnutého uznesenia zasiahol do základného práva sťažovateľa na osobnú\nslobodu vyplývajúceho z ústavy, resp. práva na slobodu a bezpečnosť garantovaného dohovorom.\n32. Právo na osobnú slobodu je okrem čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy garantované taktiež\nprostredníctvom súbežne označeného práva na slobodu a bezpečnosť vyplývajúceho z čl. 5\ndohovoru (obdobne napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08,\nIII. ÚS 581/2015, III. ÚS 183/2018). Ústavný súd už vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že\nčl. 17 ústavy zahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu\nvrátane práva na súdnu ochranu pri jej pozbavení. Z čl. 17 ods. 2 ústavy ďalej vyplýva\nneodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu\nalebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby.\nÚstavne konformné uplatnenie zabezpečovacieho (nie sankčného) inštitútu väzby je zároveň\ndeterminované aj existenciou konkrétnych skutočností, ktoré svojou podstatou musia dať ratio\ndecidendi (nosné dôvody) na uplatnenie tohto zabezpečovacieho inštitútu. S touto konštatáciou\núzko súvisí aj obsah základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva\noprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich za väzbu a proti nej, ale\nzároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie na základe\nabstraktnej úvahy (porovnaj napr. I. ÚS 31/2010, II. ÚS 349/2013, III. ÚS 271/07, IV. ÚS 361/09).\nZároveň je potrebné dodať, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia o väzbe, ktoré neposkytuje\nodpovede na všetky relevantné otázky, resp. námietky formulované zo strany väzobne stíhanej\nosoby, sa v prípade väzby automaticky pretavuje do porušenia práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\n(III. ÚS 33/2021).\n33. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní\nzákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\n\n6\n\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, pričom zároveň majú za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01,\nII. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015, IV. ÚS 590/2020). Úlohou ústavného súdu tak v danom prípade\nbolo najmä to, či sa najvyšší súd s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa vysporiadal\nadekvátne a preskúmateľne, či je odôvodnenie jeho rozhodnutia v načrtnutom smere ústavnoprávne\nakceptovateľné a taktiež či interpretácia a aplikácia relevantných právnych noriem zo strany\nnajvyššieho súdu je zlučiteľná s ústavou a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná.\n34. Z formulácie sťažnostných námietok je zrejmé, že sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom\nnenamietal splnenie prvej materiálnej podmienky väzby, a teda dôvodnosť vedenia trestného\nstíhania proti svojej osobe, a taktiež nenamietal splnenie kvalifikovaných väzobných podmienok\nodôvodňujúcich predĺženie základnej lehoty svojej väzby v rámci prípravného konania, avšak\nnamietal ústavnú neudržateľnosť interpretácie a aplikácie kolúzneho a preventívneho dôvodu väzby\nv nadväznosti na skutkové okolnosti svojho väzobného stíhania.\n35. Vo vzťahu k splneniu druhej materiálnej podmienky väzby je vo všeobecnosti potrebné uviesť,\nže dôvodná obava z naplnenia dispozície jednotlivých následkov predpokladaných § 71 ods. 1\npísm. a) až c) Trestného poriadku musí mať nielen svoju kvantitatívnu, ale najmä kvalitatívnu\nintenzitu. Pod jej kvalitatívnu stránku je pritom potrebné zaradiť nielen konkrétnosť skutkových\nokolností, na podklade ktorých sa konštatuje jej existencia, ale tiež požiadavku reálnosti\na bezprostrednosti jej naplnenia bez rozhodnutia o väzbe obvineného. Reálnosť pritom spočíva\nv objektívnej možnosti vzniku predpokladaného následku a bezprostrednosť v miere\npravdepodobnosti jeho naplnenia bez pozbavenia osobnej slobody obvineného, a to najmä\nz pohľadu zachovania, resp. pretrhnutia časových súvislostí jej trvania. Napokon konkrétnosť\nspočíva najmä v tom, či vôbec, kedy a akým spôsobom sa táto obava môže naplniť. Ústavný súd\nzároveň dopĺňa, že uvedené kvalitatívne kritériá dôvodnej obavy z naplnenia väzobného dôvodu\nmusia byť v každom jednotlivom prípade splnené kumulatívne. Ak absentuje čo i len jedno z nich,\nnemôže dôjsť ku kladnému rozhodnutiu o väzbe trestne stíhanej osoby.\n36. Pri posúdení dôvodnosti ústavnej sťažnosti vychádzal ústavný súd primárne z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia v kontexte sťažovateľom uplatnených námietok, pričom vyjadrenie\nnajvyššieho súdu po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol brať do úvahy iba\nkomplementárne, a to predovšetkým v rozsahu bližšej verifikácie dôvodov, pre ktoré bolo\nnapadnuté uznesenie vydané. V tejto súvislosti dáva ústavný súd do pozornosti, že orgány verejnej\nmoci sa v rámci vyjadrenia po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie majú obmedziť na\nozrejmenie tých skutkových a právnych okolností prejednávanej veci, ktoré je možné identifikovať\naj v rámci odôvodnenia napadnutého individuálneho právneho aktu. Pokiaľ uvádzajú okolnosti aj\nnad takto vymedzený rámec, ústavný súd na nich bez ďalšieho nemôže prihliadať, keďže\npredmetom prieskumu pred ústavným súdom nie je vyjadrenie dotknutého orgánu verejnej moci\nuskutočnené ex post, ale spravidla napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal. Samotné vyjadrenie najvyššieho súdu po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\n\n7\n\npreto objektívne nemohlo byť v akejkoľvek príčinnej súvislosti s namietaným porušením\nzákladného práva na osobnú slobodu, resp. práva na slobodu a bezpečnosť.\n37. Vo vzťahu k dôvodu kolúznej väzby najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol,\nže je daný konkrétnym konaním sťažovateľa, ktoré má charakter kolúzneho správania.\nV podrobnostiach poukázal na to, že sťažovateľ mal\nopakovane varovať, že\nje predmetom záujmu Národnej kriminálnej agentúry a tiež že existuje osoba, ktorá proti nemu\nvypovedá. Dôvod kolúznej väzby najvyšší súd videl aj v tej skutočnosti, že svedka\nsa mal sťažovateľ pýtať, či tento proti nemu vypovedal. Napokon sa obdobného\nkonania mal sťažovateľ dopustiť aj vo vzťahu k osobe svedka\n. Najvyšší súd\nv odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že práve tieto okolnosti sú tými konkrétnymi\nskutočnosťami, ktoré obavu z kolúzneho správania sťažovateľa nepochybne opodstatňujú. Podľa\nnázoru najvyššieho súdu si sťažovateľ týmto spôsobom vytváral podmienky a zisťoval informácie\nna ovplyvnenie priebehu vyšetrovania svojej trestnej veci.\n38. Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom najvyššieho súdu prezentovaným vo vyjadrení\nk prejednávanej ústavnej sťažnosti, že ak sú dôvody väzby dostatočne silné v momente vzatia\nobvineného do väzby, potom nie je potrebné, aby boli postupne ešte zosilňované. Uvedenú\ninterpretáciu materiálnych podmienok väzby je potrebné v kontexte požiadavky proporcionality jej\ntrvania odmietnuť, a to aj z dôvodu jej indiferentného generalizovania vo vzťahu ku každému\ndôvodu väzby predpokladanému § 71 ods. 1 Trestného poriadku. Ak v čase rozhodovania o väzbe\nobvineného existujú konkrétne skutkové okolnosti svedčiace v prospech konštatovania kolúzneho\ndôvodu väzby, ktoré spočívajú v dôvodnej obave z nezákonného pôsobenia obvineného na osobné\npramene dôkazov, postupným vykonávaním vyšetrovacích úkonov prípravného konania esenciálne\ndochádza k ich zoslabeniu, keďže zákonným spôsobom vykonané výsluchy svedkov v rámci\nprípravného konania môžu za splnenia zákonných podmienok tvoriť podklad rozhodnutia súdu na\nhlavnom pojednávaní. Všeobecný súd by však primárne nemal posudzovať zosilňovanie či\noslabovanie väzobných dôvodov, ale výlučne ich materiálne pretrvávanie v čase, keď o väzbe\nobvineného rozhoduje. Navyše ústavný súd dodáva, že pri vecnom prieskume ústavnej sťažnosti\nsmerujúcej proti rozhodnutiu všeobecného súdu nemôže prihliadať na dodatočné vysvetľovanie\ndôvodov rozhodnutia v procesnom vyjadrení súdu k ústavnej sťažnosti.\n39. Úvahy najvyššieho súdu prezentované v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých aj\nv prípade materiálneho ukončenia prípravného konania spočívajúceho v uskutočnení všetkých\nvýsluchov svedkov, na ktorých mal sťažovateľ pôsobiť, je dôvod kolúznej väzby naďalej daný tým,\nže potenciálnym pôsobením na týchto svedkov by sťažovateľ mohol na hlavnom pojednávaní oproti\nprípravnému konaniu dosiahnuť úplné zvrátenie dôkaznej situácie (pričom na riadne objasnenie\nveci by následne nepostačovali ani bežne dostupné zákonné prostriedky, ako napr. odstraňovanie\nrozporov v skorších výpovediach), nerešpektujú požiadavky fakultatívnosti väzobného stíhania\nobvinených osôb. Ich pripustením by bolo možné ustáliť, že kolúzna väzba musí trvať vždy nielen\ndo úplného skončenia dokazovania na hlavnom pojednávaní, ale tiež počas prípadného odvolacieho\nkonania, keďže Trestný poriadok nevylučuje dôkaznú iniciatívu strán a vykonávanie dôkazov aj\nv rámci tohto inštančného postupu.\n40. Je úlohou prokurátora ako strany v konaní pred súdom, aby na prípadné zmeny vo výpovediach\nsvedkov na hlavnom pojednávaní procesne reagoval. Nemožno vylúčiť, že v priebehu vykonávania\n\n8\n\ndokazovania sa vyskytnú rozpory, ktoré je potrebné odstrániť. V zmysle zásady voľného hodnotenia\ndôkazov nemá žiadny dôkaz vopred určenú dôkaznú silu. Výsledok dokazovania v kontradiktórnom\nprocese závisí aj od aktivity procesných strán. Úlohou súdu je vyhodnotiť, či prokurátor uniesol\ndôkazné bremeno vo vzťahu k podanej obžalobe aj za situácie, že skutkový podklad rozhodnutia\nsúdu tvoria dôkazy nielen v neprospech obžalovaného, ale aj v jeho prospech. Možnú zmenu\ndôkaznej situácie na strane obžaloby v priebehu súdnej časti trestného konania tak nemožno pričítať\nna stranu obžalovaného. To platí aj pre prípad, ak by tým bolo odôvodňované ďalšie trvanie\nkolúznej väzby a ak neexistujú žiadne ďalšie konkrétne okolnosti podporujúce obavu z kolúzneho\nkonania obžalovaného okrem tých, ktoré videl ešte sudca pre prípravné konanie a ktoré sa\nvykonaním všetkých úkonov prípravného konania minimálne oslabili, ak nie úplne zanikli. Trvanie\nkolúznej väzby tak pre účely súdnej časti nemožno odôvodňovať len hypotetickými zákonnými\nkonštruktmi bez opory vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že v priebehu trestného stíhania\nmajú byť vykonané ďalšie procesné úkony, ako napríklad výsluchy svedkov na hlavnom\npojednávaní, sama osebe neznamená, že obvinený bude na nich pôsobiť, resp. inak mariť\nobjasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie.\n41. Ústavný súd nevylučuje trvanie dôvodov kolúznej väzby v priebehu súdnej časti trestného\nkonania, avšak len vtedy, ak z procesne vykonaného dokazovania vyplynuli konkrétne skutkové\nokolnosti, ktoré taký procesný postup odôvodňujú, a zároveň ak jej trvanie po podaní obžaloby\nzodpovedá požiadavke proporcionality zásahov do základných práv a slobôd.\n42. Aj napriek všeobecným východiskám uvedeným v bodoch 38 až 41 odôvodnenia tohto nálezu\npozornosti ústavného súdu neuniklo, že v konkrétnom prípade sťažovateľa najvyšší súd\nnapadnutým uznesením rozhodol o potrebe predĺženia základnej lehoty väzby pre účely\nprípravného konania, a preto sa ústavný súd jej dôvodnosťou vo vzťahu k súdnej časti trestného\nkonania ani zaoberať nemohol. Uvedené by ústavnému súdu prináležalo až vtedy, ak by\nsťažovateľom napadnuté rozhodnutie spočívalo napr. v ponechaní obvineného vo väzbe po podaní\nobžaloby v rámci postupu podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku.\n43. Ústavný súd reflektuje okolnosť, že o odlišnú situáciu môže ísť v prípade už dokonanej kolúzie\n(s čím aktuálne počíta § 71 ods. 9 Trestného poriadku), keď potreba zosilňovania dôvodu väzby\nneplatí v primárnej podobe tejto tézy, a väzba v takom prípade nie je obmedzená podľa § 76 ods. 8\nTrestného poriadku (čo odráža aj ochranu pred ovplyvňovaním dokazovania v súdnom konaní).\nV prejednávanej veci však nie je otázka dokonanej kolúzie (bod 19 tohto odôvodnenia)\njednoznačná, preto sú relevantné závery ústavného súdu v podobe uvedenej v nasledujúcich dvoch\nbodoch tohto odôvodnenia.\n44. Ústavný súd dospel k záveru, že konkrétne skutkové okolnosti, ktorými najvyšší súd odôvodnil\nkolúznu väzbu sťažovateľa a ktoré spočívali v tom, že sťažovateľ mal\nopakovane varovať, že je predmetom záujmu orgánov činných v trestnom konaní, a taktiež sa mal\nsvedka\na svedka\nopýtať, či proti nemu títo vypovedajú,\nodôvodňujú dostatočne špecificky väzbu sťažovateľa v štádiu prípravného konania v súlade\ns podstatou a účelom jeho práva na osobnú slobodu, resp. práva na slobodu a bezpečnosť.\nDôvodnou obavou, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených, sa\nrozumie nielen priama snaha obvineného ovplyvniť tieto osoby, aby vypovedali v rozpore\nso skutočnosťou, a tým spôsobili nesprávne zistenie skutkového stavu v konkrétnej trestnej veci, ale\n\n9\n\ntiež akékoľvek ďalšie konanie ovplyvneného, ktoré je objektívne spôsobilé porušiť dispozíciu\npredpokladanú § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\n45. Objasňovaním skutočností závažných pre trestné stíhanie je dokazovanie skutočností uvedených\nv § 119 ods. 1 Trestného poriadku. Tieto skutočnosti musia mať pre trestné stíhanie podstatný\nvýznam najmä z hľadiska posúdenia viny, trestu, resp. výroku o náhrade škody. Pre úplnosť je\npotrebné uviesť, že skutkové okolnosti spôsobilé odôvodniť vzatie obvineného do kolúznej väzby\nv prípade osôb, ktoré vykonávajú štátnu službu v tzv. ozbrojených zboroch, osobitne v prostredí\norgánov činných v trestnom konaní, musia byť vždy interpretované aj v nadväznosti na skúsenosti\ntakejto osoby z uvedeného prostredia. Inými slovami povedané, medziľudskú komunikáciu\nnemožno posudzovať iba výlučne v nadväznosti na jej obsah, ale tiež v nadväznosti na pracovné,\nresp. sociálne postavenie jej účastníkov. Ak taká komunikácia prebieha výlučne medzi osobami\nznalými procesu odhaľovania, objasňovania a rozhodovania o trestných činoch (trestného konania),\nje potrebné dôvodnú obavu z naplnenia deklarovaného väzobného dôvodu posudzovať\nextenzívnejšie, a to najmä preto, lebo dané osoby – sťažovateľa nevynímajúc – si v rámci\nvzájomnej komunikácie museli byť vedomé toho, čo v sebe zahŕňa ,,záujem“ orgánov činných\nv trestnom konaní, resp. aké hmotnoprávne alebo procesné konzekvencie v sebe zahŕňa výpoveď\nsvedka v neprospech osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a ako je potrebné postupovať na\núčely eliminácie rizík spojených s ich operatívnym rozpracovaním, resp. samotným vyšetrovaním\nich trestnej činnosti. V naznačenom význame je potrebné na preukázané aktivity sťažovateľa\nvo vzťahu k trom menovaným svedkom nazerať ako na rozporné s § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku, čo vo vzťahu k dôvodu jeho kolúznej väzby determinuje nielen zákonnosť, ale tiež\nústavnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\n46. Existenciu dôvodu pokračovacej väzby najvyšší súd v rámci napadnutého uznesenia deklaroval\ntým, že sťažovateľ je v prebiehajúcom trestnom konaní stíhaný pre dva skutky rovnakého\ncharakteru, pričom mu bolo (v iných trestných konaniach) vznesené obvinenie aj pre ďalšie trestné\nčiny, a to konkrétne obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti a pokračovací\nobzvlášť závažný zločin vydierania v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomocí\nverejného činiteľa. Podľa názoru najvyššieho súdu tieto okolnosti vo svojom súhrne predstavovali\ntie konkrétne skutočnosti, ktoré obavu z možného pokračovania v trestnej činnosti sťažovateľom\nodôvodňovali. Ústavný súd nevidel taký ústavne relevantný argument sťažovateľa, ktorý by bol\nspôsobilý indikovať iný záver než ten, že aj dôvod pokračovacej väzby sťažovateľa bol zo strany\nvšeobecného súdu objektivizovaný a konštatovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného\nporiadku, a teda v konečnom dôsledku aj s obsahom označeného základného práva na osobnú\nslobodu a práva na slobodu a bezpečnosť. Skutočnosť, že najvyšší súd sa v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia nevysporiadal s tým, že sťažovateľ má pozastavený výkon svojej funkcie,\nnemohla byť pričítaná v prospech sťažovateľa, keďže konkrétne okolnosti uvedené v tomto bode\nodôvodnenia nálezu deklarujú dôvod preventívnej väzby bez ohľadu na súčasné pracovné alebo\nfunkčné zaradenie sťažovateľa. Osobitne je pritom potrebné zohľadniť skutočnosť, že niektoré\ntrestné činy, pre ktoré je sťažovateľ stíhaný, bezprostredne nesúvisia s výkonom jeho štátnej služby.\n47. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti a taktiež zo systematiky odôvodnenia napadnutého\nuznesenia, je zrejmé, že kým najvyšší súd potrebou vykonania ďalších procesných úkonov\nspočívajúcich v potrebe konfrontácií medzi sťažovateľom a už uvedenými svedkami odôvodňoval\nsplnenie kvalifikovaných väzobných podmienok vyplývajúcich z § 76 ods. 3 Trestného poriadku,\n\n10\n\nsťažovateľ tým argumentoval výlučne vo vzťahu k nenaplneniu kolúzneho dôvodu väzby ako jej\ndruhej základnej materiálnej podmienky vyplývajúcej z § 71 ods. 1 Trestného poriadku. Z týchto\ndôvodov sa nemohol ústavný súd stotožniť s námietkami uvádzanými v bodoch 12, 14 a 15, keďže\ntieto námietky sú, ako to napokon uviedol aj najvyšší súd vo svojom vyjadrení, vytrhnuté\nz kontextu odôvodnenia napadnutého uznesenia, keďže prostredníctvom nich nebola deklarovaná\nexistencia kolúzneho dôvodu väzby, ale nemožnosť skončenia prípravného konania v rámci trvania\nzákladnej lehoty väzby sťažovateľa.\n48. V nadväznosti na dôvody formulované ústavným súdom v bodoch 42 až 46 odôvodnenia tohto\nnálezu dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľom namietaným postupom a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu označených základných práv vyplývajúcich\nz ústavy a práv vyplývajúcich z dohovoru v ich materiálnom zmysle. V načrtnutých súvislostiach\nústavný súd uzatvára, že najvyšší súd pred vydaním napadnutého rozhodnutia dodržal všetky\nprocesné normy upravujúce priebeh rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu o predĺžení základnej\nlehoty väzby obvineného v prípravnom konaní, pričom materiálne podmienky väzby, osobitne\nexistenciu deklarovaných väzobných dôvodov vyhodnotil a odôvodnil nielen preskúmateľne, ale\ntiež v súlade s ústavnoprávnou udržateľnosťou interpretácie a následnej aplikácie príslušných\ntrestno-procesných noriem, a preto ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2022\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-dvojinštančnosť", "väzba-dôvody väzby", "väzba-preventívna", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "aplikácia právnych noriem-súladná", "väzba-kolúzna", "opravný prostriedok-riadny", "lehota-dĺžka väzby", "opravný prostriedok-v trestnom práve", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "lehota-dĺžka väzby", "opravný prostriedok-v trestnom práve", "väzba-dôvody väzby", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-kolúzna", "opravný prostriedok-riadny", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "konanie-dvojinštančnosť", "aplikácia právnych noriem-súladná", "väzba-preventívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b0aeffd7-5133-4d55-bc33-c499829c8384", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.300.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2021 z 9. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.300.2021.1"}, {"guid": "ussr:73f62980-6411-45c1-b0aa-17fc353162ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.33.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2021 z 13. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.33.2021.2"}, {"guid": "ussr:7b074baa-a945-4953-bf45-59fbc98c6a67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.227.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2020 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.227.2020.1"}, {"guid": "ussr:0b36d9af-061d-4d36-a81b-b332d58dd845", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.129.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 129/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/2021 z 18. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.129.2021.1"}, {"guid": "ussr:0d6d2074-e99f-4fa5-8a46-d285227bf800", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 202/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 202/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1"}, {"guid": "ussr:b12fd2dc-adfb-40b7-b8af-b2eabf201854", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 552/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 552/2020 z 2. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1"}, {"guid": "ussr:de6a1721-2a38-44bf-b2ab-8f3f9fe953eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.590.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 590/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 590/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.590.2020.1"}, {"guid": "ussr:a2f04d09-32ca-4ba9-a39f-0a14748400e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.183.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 183/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 183/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.183.2018.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:44387ae9-d7d5-47ac-b1b2-a0f12b2b2c5e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44387ae9-d7d5-47ac-b1b2-a0f12b2b2c5e"}, {"guid": "ussr:59fc7496-efe5-44e6-8ce3-a7ca1890a7e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 597/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 597/2012 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59fc7496-efe5-44e6-8ce3-a7ca1890a7e9"}, {"guid": "ussr:acdfaa20-546e-48a4-86bb-acd9c84567c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2010 z 3. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-03", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:acdfaa20-546e-48a4-86bb-acd9c84567c6"}, {"guid": "ussr:6b8059d5-3bd7-4036-b97e-e938926ea6c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b8059d5-3bd7-4036-b97e-e938926ea6c4"}, {"guid": "ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 424/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 424/08 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d0f7643d-0df1-428a-9a47-bf5e8343a142", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.530.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 530/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 530/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.530.2026.1"}, {"guid": "ussr:ed9d8f75-4532-4d3f-a03f-95de4bbbeaf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.444.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 444/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.444.2026.1"}, {"guid": "ussr:4d1e212b-6c91-41f6-9a21-33bd0198fab1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.653.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 653/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 653/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.653.2023.1"}, {"guid": "ussr:6f5f8156-0ed7-4551-a0b0-40522d22b4c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.620.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 620/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 620/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.620.2023.1"}, {"guid": "ussr:03c6a602-b9a2-4416-881f-5867115a610f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.347.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 347/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 347/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.347.2022.1"}]}