{"guid": "ussr:b1f12801-f7cf-4b0e-b2b4-12c6c9e94aaa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.96.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2022 z 24. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. februára 2022, sp. zn. III. ÚS 96/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.96.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2022-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b1f12801-f7cf-4b0e-b2b4-12c6c9e94aaa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.96.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.96.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.96.2022.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 96/2022-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov\nRoberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Xylo Machinery SK s. r. o.,\nBardejovská 24, Prešov, IČO 31 733 085, zastúpenej BDO Legal s. r. o., Mostová 2, Bratislava,\nproti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C/113/2011-793 z 25. októbra 2017, rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 16Co/15/2018-856 z 21. januára 2019 a uzneseniu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 6Cdo/169/2020 z 28. októbra 2020 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. februára 2021 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré všetky\nžiada zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.\nII.\n2. Sťažovateľka bola žalovanou v civilnom spore, pričom žalobcovia sa proti nej žalobou z roku\n2011 domáhali určenia, že nie sťažovateľka, ale oni sú spoluvlastníkmi pozemkov. Okresný súd\nnapadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a určil, že pozemky sú v spoluvlastníctve žalobcov.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného potvrdil. Napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté.\n3. V priebehu konania pred okresným a krajským súdom bolo medzi stranami sporné, či právni\npredchodcovia žalobcov boli vlastníkmi pozemkov. Okresný a krajský súd vychádzali\nz toho, že pozemky boli v roku 1948 v stave podľa zápisov v pozemkovej knihe výmerom\nvtedajšieho povereníctva pridelené právnym predchodcom žalobcov na základe nariadenia\n\nč. 104/1945 Sb. n. SNR. Takto zistené skutočnosti okresný súd posúdil tak, že hoci právni\npredchodcovia žalobcov neboli zapísaní do pozemkovej knihy, výmer z roku 1948 bol dôvodom\nich oprávnenej držby a najneskôr 1. januára 1961 sa vydržaním stali vlastníkmi pozemkov.\nSťažovateľ tvrdil, že právni predchodcovia žalobcov sa nestali vlastníkmi pozemkov.\nK tomu krajský súd uviedol, že výmer o vlastníctve pridelenej pôdy podľa nariadenia č. 104/1945\nSb. n. SNR je verejnou listinou, ktorá dokazuje vlastnícke právo. Z týchto dôkazov krajský súd\ndospel k záveru o vlastníckom práve právnych predchodcov žalobcov už na základe vydaného\nvýmeru. To, že právni predchodcovia žalobcov vložili tieto pozemky do jednotného roľníckeho\ndružstva, podľa krajského súdu nemalo za následok zánik ich vlastníckeho práva.\n4. Okresný a krajský súd vychádzali z toho, že pozemky boli pre účely výstavby priemyselného\npodniku v 70. rokoch minulého storočia okresným národným výborom bez toho, aby boli predtým\nprávnym predchodcom sťažovateľov vyvlastnené, prevedené do správy vtedajšieho národného\npodniku. Okresný národný výbor pritom neprihliadol na výmery z roku 1948 a vychádzal\nlen z toho, že pozemky boli skonfiškované štátom, keďže vlastníctvo právnych predchodcov nebolo\nzapísané do pozemkovej knihy. K námietke sťažovateľky o tom, že žalobcovia si svoje práva mali\nuplatniť v reštitúcii podľa zákona č. 229/1991 Zb., všeobecné súdy uviedli, že pozemky neboli\nprávnym predchodcov žalobcov nikdy skonfiškované, odobraté alebo znárodnené,\na preto žalobcovia boli oprávnení podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. V konaní bolo zistené,\nže žalobcovia si svoje práva k pozemkom uplatnili aj podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení\nvlastníctva k pozemkom, pričom konanie podľa tohto zákona bolo prerušené do skončenia sporu\npred všeobecnými súdmi.\n5. Okresný a krajský súd vychádzali z toho, že sťažovateľ kúpnou zmluvou z roku 1997 nadobudol\nod právneho nástupcu národného podniku časť pozemkov a ich druhú časť nadobudol\nv konkurznom konaní právneho nástupcu národného podniku. K tomu všeobecné súdy uviedli,\nže žalobcovia a ich právni predchodcovia sa o pozemky po roku 1989 zaujímali, keď si uplatnili\nreštitúciu a podali žalobu na súde, o čom sťažovateľka musela vedieť, nebola dobromyseľná,\na preto nemohla pozemky nadobudnúť vydržaním.\n6. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré odôvodnila\n§ 420 písm. d) a f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a podľa § 421 ods. 1 písm. a)\na c) CSP.\n7. Dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. d) CSP odôvodnila prekážkou veci rozhodnutej,\nktorá mala vyplynúť z toho, že k časti pozemkov sa právna predchodkyňa žalobcov domáhala\nzamietnutou žalobou vylúčenia z konkurznej podstaty. K tomu najvyšší súd uviedol, že o tú istú vec\nide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne\nrozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Vylučovaciu žalobu treba\nodlíšiť od žaloby o určenie vlastníckeho práva, keď v konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka\nvlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, zatiaľ čo v určovacej žalobe sa otázka vlastníctva rieši\nako konečná. Vzhľadom na to, že ide o rozdielne žaloby, nemožno dospieť k záveru,\nže by rozhodnutie o vylučovacej žalobe zakladalo prekážku veci rozhodnutej pre určovaciu žalobu,\na preto nie je daný dovolací dôvod podľa § 420 písm. d) CSP.\n\n2\n\n8. Dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP odôvodnila tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nnie je preskúmateľné, keďže sa nedostatočne vysporiadalo s námietkami, ktoré sa týkali\nnedostatkov výmeru z roku 1948, s konfiškáciou majetku z roku 1958, ktorou bola zrušená pôvodná\nkonfiškácia, s absenciou prídelovej listiny k sporným nehnuteľnostiam a s tým, že právny\npredchodca žalobcov prejavil vôľu nebyť vlastníkom sporných nehnuteľností tým, že ich opustil.\nK týmto námietkam najvyšší súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu,\nkeď uviedol, že výmer o vlastníctve pôdy z roku 1948 bol vydaný na to oprávneným orgánom\ns presným vymedzením osôb, ktorým boli pridelené presne špecifikované pozemky, a s označením\npôvodného vlastníka týchto nehnuteľností. Ďalej poukázal na to, že krajský súd sa vysporiadal\naj s dôvodom, pre ktorý nebolo potrebné preukazovať vlastníctvo prídelovou listinou a úhradou\nprídelovej ceny. Z toho najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd sa dostatočne zaoberal otázkou\nnadobudnutia vlastníckeho práva právnymi predchodcami sťažovateľov.\n9. Sťažovateľ dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP odôvodnil tým, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu nie je preskúmateľné, keďže sa nedostatočne vysporiadalo s dobromyseľnosťou\nsťažovateľa pri nadobúdaní pozemkov. Najvyšší súd uviedol, že krajský súd sa riadne vysporiadal\ns námietkou sťažovateľa, ktorá sa týkala nadobudnutia vlastníckeho práva sťažovateľa vydržaním.\nKrajský súd bol toho názoru, že sťažovateľ nemohol byť dobromyseľný, keďže pozemky\nboli v roku 1971 dané okresným národným výborom národnému podniku len do správy národného\nmajetku, a nie do vlastníctva. Okrem toho poukázal na to, že právni predchodcovia žalobcov sa voči\nprávnemu nástupcovi národného podniku v 90. rokoch minulého storočia domáhali náhrady\nza neoprávnené užívanie pozemkov. Podľa krajského súdu právny predchodca sťažovateľa nemohol\nbyť pri zachovaní odbornej starostlivosti dobromyseľný. K dobromyseľnosti sťažovateľa odvolací\nsúd uviedol, že žalobcov a ani ich právnych predchodcov nebolo možné považovať za nedbalých\nvlastníkov, a preto ich vlastnícke právo nemohlo byť prelomené ani prípadnou dobrou vierou\nsťažovateľa pri nadobúdaní pozemkov. Z toho najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd\nsa dostatočne zaoberal otázkou dobromyseľnosti sťažovateľa pri nadobúdaní pozemkov.\n10. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že sťažovateľka neopodstatnene namieta,\nže v danej veci existovala prekážka veci rozhodnutej [§ 420 písm. d) CSP] a že krajský súd\nsťažovateľke nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP].\n11. Sťažovateľka dovolanie z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP odôvodnila tým, že krajský\nsúd sa vyslovením právneho záveru, podľa ktorého výmer o vlastníctve pôdy spĺňal všetky\nnáležitosti, odklonil od predchádzajúcich rozhodnutí najvyššieho súdu, podľa ktorých výmer\no vlastníctve pôdy by mohol byť považovaný za právne perfektný, ak by v ňom bolo uvedené:\nkto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého bol vydaný, akej veci sa týkal,\nbol datovaný, opatrený odtlačkom okrúhlej pečiatky s podpisom povereníka, obsahoval mená\na priezviská bývalých vlastníkov, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydával, obsahoval presné\noznačenie nehnuteľností, ktorých sa týkal, a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočnilo pridelenie\npozemkov. Podľa sťažovateľky výmer predložený žalobcami neobsahoval odtlačok okrúhlej\npečiatky povereníka, neboli v ňom uvedení všetci pôvodní vlastníci nehnuteľností, nebola\nv ňom uvedená cena a nehnuteľnosti ním prideľované neboli dostatočne presne označené.\n\n3\n\n12. K tomu najvyšší súd, nadväzujúc na predchádzajúcu argumentáciu, v ktorej poukázal\nna originál výmeru, uviedol, že výmer o vlastníctve pôdy z 30. apríla 1948 spĺňal tak po formálnej,\nako aj po obsahovej stránke všetky zákonné náležitosti, keďže ho vydal kompetentný orgán,\nje v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci\nsa týka, je datovaný, opatrený odtlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka, obsahuje mená\na priezviská bývalých vlastníkov, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva, presné označenie\nnehnuteľností, ktorých sa týka, a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie\nk tam uvedeným nehnuteľnostiam. Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo\ntreba vklad do pozemkovej knihy, nedostatok zápisu nemal vplyv na vlastníctvo k prídelu. Rovnako\nako správny najvyšší súd vyhodnotil záver krajského súdu, že právni predchodcovia žalobcov\nsa prídelu nevzdali v prospech jednotného roľníckeho družstva, keďže odňatie prideleného majetku\na vzdanie sa prídelu boli dva odlišné právne inštitúty, ktoré umožňovali v tom čase platné právne\npredpisy. Vzdanie sa prídelu pôdy umožňoval Občiansky zákonník z roku 1950, no z dokazovania\nnevyplynulo, že by právni predchodcovia žalobcov takýto úkon urobili. Vnesenie pozemkov\ndo jednotného roľníckeho družstva nemožno podľa najvyššieho súdu považovať za vzdanie\nsa prídelov. Z toho najvyšší súd vyvodil, že rozsudok krajského súdu založený na právnom názore,\npodľa ktorého výmer o vlastníctve pôdy z 30. apríla 1948 je platný a zároveň ide o verejnú listinu,\nvydanú príslušným štátnym orgánom, ktorej správnosť sa prezumuje, a že samotným odovzdaním\npozemkov do užívania JRD sa právni predchodcovia žalobcov nevzdali vlastníctva, nespočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci. Vzhľadom na právny záver, že právni predchodcovia\nžalobcov sa stali vlastníkmi pozemkov na základe výmeru, dospel najvyšší súd k tomu,\nže pre rozhodnutie krajského súdu nebola podstatná otázka, či vlastníctvo k pozemkom nadobudli\nvydržaním.\n13. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru o nedôvodnosti dovolania\npodľa § 421 písm. a) CSP, keďže krajský súd sa v otázke posúdenia náležitostí výmeru o vlastníctve\npôdy a jeho účinkov neodklonil od rozhodovacej praxe, a na otázke, či výmer mohol byť titulom\npre vydržanie vlastníckeho práva, rozhodnutie krajského súdu nespočívalo.\n14. Sťažovateľka prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP, podľa ktorého dovolanie\nje prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\nktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, odôvodnila nesprávnym vyhodnotením\nprelomenia zásady nemo plus iuris, ktorá je v rozhodnutiach najvyššieho súdu riešená odlišne.\nK tomu najvyšší súd uviedol, že sťažovateľka nekonkretizovala právnu otázku, od vyriešenia ktorej\nmalo závisieť rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá má byť dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne, a že ide skôr o spochybňovanie správnosti rozhodnutia krajského súdu. Následne\nrozobral sťažovateľom uvádzané rozhodnutia a dospel k záveru, že neriešia otázku nemo plus iuris,\nale odlišné otázky bez vzťahu k veci sťažovateľky. Z toho najvyšší súd dospel k záveru,\nže sťažovateľka nevymedzila uplatnený dovolací dôvod spôsobom podľa § 432 ods. 2 CSP.\n15. Aj napriek tomu sa najvyšší súd vyjadril k právnemu posúdeniu a vylúčil to, že by žalobcov\na ich právnych predchodcov bolo možné považovať za nebdelých vlastníkov, keďže pozemky\nv roku 1948 riadne nadobudli a až do odovzdania do jednotného roľníckeho družstva v roku 1959\nužívali, pričom odovzdanie do jednotného roľníckeho družstva nebolo vzdaním sa ich vlastníckeho\npráva. Ďalej najvyšší súd poukázal na to, že už v roku 1993 sa žalobcovia aktívne domáhali náhrady\n\n4\n\nza obmedzenie ich vlastníckeho práva k pozemkom od právneho predchodcu sťažovateľky,\nktorý preto nemohol byť dobromyseľný, a to aj napriek tomu, že bol zapísaný\nako vlastník. Toto vlastnícke právo však spočívalo na hospodárskej zmluve z roku 1971,\nktorou mu nie do vlastníctva, ale do správy boli prevedené pozemky okresným národným výborom.\nK tomu uviedol, že sťažovateľka mohla byť bežne opatrná a aktívne zistiť skutočnosti týkajúce\nsa nadobudnutia pozemkov jej právnym predchodcom. Najvyšší súd uzavrel, že s prihliadnutím\nna skutočnosť, že právnych predchodcov žalobcov nebolo možné považovať za nebdelých\nvlastníkov a žalovaného za dobromyseľného nadobúdateľa, za správny a súladný s predchádzajúcou\njudikatúrou považoval záver o tom, že v spore nebolo možné uprednostniť princíp ochrany nového\nnadobúdateľa – sťažovateľky pred ochranou bdelých pôvodných vlastníkov.\nIII.\n16. Podľa sťažovateľky jej základné práva boli porušené tým, že všeobecné súdy rozhodli napriek\nprekážke veci rozhodnutej a rozhodnutia všeobecných súdov sú arbitrárne a založené na svojvôli,\nkeďže (i) úplne odignorovali námietku veci rozhodnutej, (ii) nedostatočne zdôvodnili,\nprečo považovali výmer o vlastníctve pôdy z 30. apríla 1948 za právne perfektný,\nhoci okresný súd tak neurobil a vlastníctvo právnych predchodcov žalobcov odôvodnil\nvydržaním, (iii) nevysporiadali sa s aplikáciou výnosu Ministerstva spravodlivosti č. 7206\nz 8. septembra 1947 v prídelovom konaní z hľadiska polohy pozemkov a ostatných náležitostí,\nktoré musel výmer obsahovať na to, aby bol platný, (iv) nevysporiadali sa s konfiškáciou majetku\nvykonanou v roku 1958, ktorou bola zároveň zrušená pôvodná konfiškácia, od ktorej odvodzovali\nsvoje vlastnícke právo žalobcovia, (v) nevysporiadali sa s absenciou prídelovej listiny k sporným\npozemkom, (vi) nevysporiadali sa so skutočnosťou, že právny predchodca žalobcov sporné\npozemky opustil, a (vii) celkom arbitrárne vyhodnotili hospodársku zmluvu z 30. júna 1971,\nz ktorej vyplýva, že jej predmetom je nielen prevod správy, ale aj prevod vlastníctva národného\nmajetku k sporným pozemkom.\nIV.\n17. Vo vzťahu k ústavnou sťažnosťou namietanému rozsudku okresného súdu sťažovateľka mala\nriadny opravný prostriedok – odvolanie, ktorý využila a o ktorom rozhodol krajský súd.\nPreto v rozsahu proti rozsudku okresného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) nie je daná právomoc ústavného súdu\nna prerokovanie ústavnej sťažnosti a z toho dôvodu bola ústavná sťažnosť v rozsahu proti rozsudku\nokresného súdu odmietnutá.\n18. Vo vzťahu k ústavnou sťažnosťou namietanému rozsudku krajského súdu sťažovateľka mala\nmimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, ktorý využila a o ktorom rozhodol najvyšší súd\ntak, že sa všetkými jej námietkami zaoberal a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Preto v rozsahu\nproti rozsudku krajského súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde nie je daná\nprávomoc ústavného súdu na prerokovanie ústavnej sťažnosti a z toho dôvodu bola ústavná\nsťažnosť v rozsahu proti rozsudku krajského súdu odmietnutá.\n\n5\n\n19. Vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu najvyššieho súdu treba uviesť, že z hľadiska ústavného\nposúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom\nvymedzovať si prípustnosť dovolania a vychádzať z toho, že v prvom rade je vecou najvyššieho\nsúdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov,\na to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd.\nZ ústavného hľadiska je podmienkou, aby takáto interpretácia nebola svojvoľná, ale i formalistická\na aby bola čo najustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu (II. ÚS 398/08,\nII. ÚS 65/2010). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi\nsúdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad\na používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n20. Námietky porušenia základných práv sťažovateľky sú nediferencované vo vzťahu k jednotlivým\nústavnou sťažnosťou namietaným rozhodnutiam všeobecných súdov v ich jednotlivých inštanciách.\nVychádzajú z paušalizovanej námietky o tom, že všeobecné súdy všetkých troch inštancií\nsa buď nevysporiadali alebo nedostatočne zdôvodnili jednotlivé či už skutkovo alebo právne sporné\notázky súvisiace s posúdením toho, či vlastníkom sporných pozemkov je sťažovateľka\nalebo žalobcovia. K tomu treba uviesť, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré môže spočívať aj v nedostatočnom vysporiadaní sa s argumentmi jednej zo sporových\nstrán, zakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP (uznesenie najvyššieho súdu\nč. k. 6Cdo/98/2017 z 31. januára 2019). Úloha ústavného súdu sa preto obmedzuje len na prieskum\nmožného zásahu do základných práv sťažovateľky rozhodnutím najvyššieho súdu o dovolaní\na nemôže sa rozširovať na celkový prieskum napadnutého konania vo všetkých jeho inštanciách.\nOpačný prístup by viedol k tomu, že ústavný súd by sa stal z hľadiska prieskumu celkom\nneobmedzenou štvrtou inštanciou všeobecného súdnictva, ktorej úlohou by nebola ochrana\nzákladných práv, ale konečné rozhodovanie vo veciach zverených všeobecným súdom.\n21. Sťažovateľka už v dovolaní namietala to, že rozhodnutie krajského súdu nie je preskúmateľné,\nkeďže sa nedostatočne vysporiadalo s námietkami, ktoré sa týkali nedostatkov výmeru z roku 1948,\ns následnou konfiškáciou z roku 1958, s absenciou prídelovej listiny k sporným nehnuteľnostiam\na s tým, že právny predchodca žalobcov prejavil vôľu nebyť vlastníkom sporných nehnuteľností\ntým, že ich opustil. K týmto námietkam sa najvyšší súd v namietanom rozhodnutí vyjadril\na konkrétne poukázal na skutočnosti, z ktorých bolo vyvodené, že právny predchodca žalobcov\nnadobudol vlastnícke právo k pozemkom a nestratil ho ani potom, ako ich vložil do jednotného\nroľníckeho družstva, a potom, ako tieto pozemky boli bez vyvlastnenia prevedené na národný\npodnik. Záver najvyššieho súdu o tom, že krajský súd sa dostatočne zaoberal otázkou nadobudnutia\nvlastníckeho práva právnymi predchodcami sťažovateľov, nemožno považovať za svojvoľný\nalebo arbitrárny. Obdobne sa najvyšší súd zaoberal námietkou vady podľa § 420 písm. f) CSP,\nktorá vychádzala z toho, že rozhodnutie krajského súdu nie je preskúmateľné sčasti\ndobromyseľnosti sťažovateľa pri nadobúdaní pozemkov. I z tejto časti rozhodnutia najvyššieho\nsúdu je zrejmé, z ktorých okolností bol vyvodený záver o nedostatku dobromyseľnosti\nsťažovateľky. Záver najvyššieho súdu, že krajský súd sa dostatočne zaoberal otázkou\ndobromyseľnosti sťažovateľky pri nadobúdaní pozemkov, rovnako nemožno považovať\nza svojvoľný alebo arbitrárny.\n\n6\n\n22. Sťažovateľka v dovolaní podľa § 420 písm. d) CSP namietala to, že všeobecné súdy rozhodli\nnapriek prekážke veci rozhodnutej, ktorá mala vyplynúť z toho, že k časti pozemkov sa právna\npredchodkyňa žalobcov domáhala zamietnutou žalobou ich vylúčenia z konkurznej podstaty.\nK tomu najvyšší súd uviedol posúdenie toho, že rozhodnutie o excindačnej žalobe nezakladá\nprekážku veci rozhodnutej. Táto úvaha najvyššieho súdu, ktorá obsahuje odlišné aspekty\ntýchto dvoch druhov právnej ochrany, je dostatočne zdôvodnená, vysporiadava sa s argumentáciou\nsťažovateľky a nemožno ju považovať za zjavne mylnú. V tejto veci možno poukázať\nna to, že rozdiel v oboch žalobách bol i predmetom posúdenia ústavného súdu so záverom,\nže vylučovaciu žalobu je potrebné odlišovať od žaloby o určenie vlastníckeho práva\n(II. ÚS 193/2019).\n23. Sťažovateľka v dovolaní napokon namietla nesprávne posúdenie viacerých právnych otázok.\nNajvyšší súd sa argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa nadobudnutia vlastníckeho práva\nk pozemkom právnymi predchodcami žalobcov vysporiadal a posúdil jednotlivé aspekty\nnadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom právnymi predchodcami sťažovateľov. Tieto úvahy\nnajvyššieho súdu nadväzujú na jeho predchádzajúcu argumentáciu, v ktorej sa vysporiadaval\ns námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu. Úvahy najvyššieho súdu\nreagujú na v konaní zistené skutočnosti, ako aj na dovolacie námietky sťažovateľky,\na preto nemožno dospieť k záveru, že by vyvodené závery boli svojvoľné alebo arbitrárne.\nNapriek tomu, že námietky sťažovateľky týkajúce sa porušenia jej základných práv k tomu priamo\nnesmerujú, nemožno dospieť k záveru, že by tieto úvahy najvyššieho súdu obsahovali zjavný\nprávny omyl alebo posúdenie zjavne mylného skutkového zistenia.\n24. Za rovnako formalistický alebo svojvoľný nemožno považovať záver najvyššieho súdu\nvo vzťahu k dovolaniu podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP a rozdielneho posudzovania zásady\nnemo plus iuris v rozhodnutiach najvyššieho súdu, keď dospel k záveru, že sťažovateľka\nnekonkretizovala právnu otázku, od ktorej by záviselo rozhodnutie krajského súdu. Záver\nnajvyššieho súdu o tom, že sťažovateľkou uvádzané rozhodnutia najvyššieho súdu riešia odlišné\notázky bez vzťahu k jej veci, je výsledkom analýzy sťažovateľkou uvádzanej judikatúry. Vec\nsťažovateľky v tejto časti posúdenia krajského súdu nezávisela od toho, či mohla nadobudnúť\nvlastnícke právo od nevlastníka, ale od toho, či aj pri nadobudnutí vlastníckeho práva\nod nevlastníka bola dobromyseľná, keďže zodpovedanie tejto otázky mohlo viesť k záveru\no tom, že aj napriek tomu sa vlastníkom pozemkov stala.\n25. Výsledok civilného sporu musí zodpovedať aj spôsobu, akým si strany sporu svoje práva\nuplatňujú alebo bránia. Výsledok sporu nemusí byť vždy správny v rovine materiálnej, keďže musí\nzodpovedať aj rovine formálnej – procesnej, ktorej súčasťou je aj to, akým spôsobom je v priebehu\nprocesu prostredníctvom tvrdení, návrhov a opravných prostriedkov prezentovaná skutková\na právna podstata sporu. Sťažovateľka na okraj svojej ústavnej sťažnosti v akomsi zhrnutí udáva,\nže prvú časť pozemkov nadobudla kúpnou zmluvou z roku 1997 a druhú časť kúpila z konkurznej\npodstaty potom, ako sa právna predchodkyňa žalobcov neúspešne domáhala vyňatia tejto časti\npozemkov z konkurznej podstaty. Ďalej zvýrazňuje, že žalobcovia až v roku 2011 podali proti\nnej úspešnú žalobu o určenie vlastníckeho práva, v dôsledku čoho prišla o vlastnícke právo\nk pozemkom, ktoré žalobcovia a ich právni predchodcovia nikdy nemali zapísané\nči už v pozemkovej knihe alebo v katastri. Preto teraz musí znášať následky ich nedbanlivosti,\na to napriek tomu, že žalobcom by patril reštitučný nárok.\n\n7\n\n26. K tejto časti argumentácie sťažovateľky však treba uviesť, že právne otázky v súvislosti\ns nadobudnutím časti pozemkov z konkurzu, so skutočnosťou, že žalobcom patril reštitučný nárok,\na predovšetkým s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva v dôsledku dlhodobej\ndobromyseľnej držby však predmetom dostatočne substancovanej procesnej obrany sťažovateľky\nv dovolaní neboli. K tomu došlo nielen v dôsledku toho, že niektoré z týchto otázok vôbec\nv dovolaní nezazneli, ale aj tým, že ich podstatná časť nebola predmetom dovolania z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia, ale z dôvodu znemožnenia uskutočňovania procesných práv\nnedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia. Dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno stotožňovať s jeho správnosťou. Toto zistenie však ústavnému súdu\nneumožňuje, aby tie právne otázky, ktoré neboli predmetom dovolacej námietky nesprávneho\nprávneho posúdenia, rozhodol namiesto najvyššieho súdu, a tak sa stal neobmedzenou štvrtou\ninštanciou všeobecného súdnictva.\n27. Najvyšší súd v ústavnou sťažnosťou namietanom rozhodnutí reagoval na všetky dovolacie\nnámietky sťažovateľky takým spôsobom, ktorý neviedol k porušeniu jej základných práv.\nJeho úlohou v tomto procese nebolo rozhodnúť, či je žaloba proti sťažovateľke nedôvodná.\nJeho úloha bola predurčená dovolacou argumentáciou sťažovateľky. Najvyšší súd na všetky\ndovolacie námietky sťažovateľky reagoval. Jeho závery o tom, že odôvodnenie rozhodnutia\nkrajského súdu nie je v rozpore s právom sťažovateľky na spravodlivý súdny proces\npodľa § 420 písm. f) CSP, nie sú svojvoľné, arbitrárne, no ani formalistické. Rovnako\nza takéto nemožno považovať závery najvyššieho súdu v časti argumentácie nesprávneho právneho\nposúdenia. Preto je ústavná sťažnosť v rozsahu proti rozhodnutiu najvyššieho súdu zjavne\nneopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá.\n28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti nebol dôvod na to, aby sa ústavný súd osobitne\nzaoberal návrhom sťažovateľky zo 6. apríla 2021 na vydanie dočasného opatrenia\npodľa § 130 zákona o ústavnom súde.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. februára 2022\n\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pozemok, pozemkové právo", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "28C/113/2011", "guid": "38b05529-24a3-4932-afee-57e346dd7327:632a99f4-dd01-4255-b1f9-46262fa32729", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d47acbd9-6fc7-4078-9bbb-001c612cd92e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.193.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2019 z 3. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.193.2019.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "8e195b0f-b139-40d9-9eeb-1dc7e694aa6b:67ca2884-895d-4202-bc48-23a524e8d1ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8111214049.1", "spisova_znacka": "6Cdo/169/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/169/2020 z 27. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8111214049.1"}, {"guid": "0e85de81-deff-4bb5-8976-ec8cc40b0db0:775845bf-05c9-4ec7-ad6e-b1c72670b6d4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1113228063.3", "spisova_znacka": "16Co/15/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/15/2018 z 25. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1113228063.3"}], "citovane_v": [{"guid": "9a9c6269-4b19-4581-816d-1afcfbd0bb03:25dfe8fe-4c80-4893-871d-b8942df7c221", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:6124301579.1", "spisova_znacka": "22CoCsp/23/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/23/2025 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:6124301579.1"}, {"guid": "03d3e84d-e104-44b9-8f2b-f3e6a53d4162:1ecce230-b156-4123-9966-edc2872c40d4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8121205391.2", "spisova_znacka": "2Co/35/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/35/2025 z 18. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-11-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8121205391.2"}, {"guid": "9b4733e1-af59-4233-be11-c2dee5e03663:b04e1b96-62bf-407c-be15-cb10ab13ad36", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8111213915.4", "spisova_znacka": "1Co/23/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/23/2024 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8111213915.4"}, {"guid": "20bdbaa3-945d-4875-82ee-16ffec8118f1:59d1d804-9178-49ea-9b42-bbf0354cecad", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8122210076.1", "spisova_znacka": "17Co/36/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/36/2024 z 12. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8122210076.1"}, {"guid": "268fa5df-82bb-4233-b2b5-36a879167ac5:3ebdebe1-7da6-41e3-8f6d-1ddf67dea018", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:6124301579.3", "spisova_znacka": "9Csp/122/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/122/2024 z 23. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:6124301579.3"}, {"guid": "72e7d0f7-e18b-4c0a-8e65-618a061aa7f4:b771c5db-e94d-4a7c-8d92-7178ba8b7b1a", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8121205391.6", "spisova_znacka": "29C/56/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/56/2021 z 28. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8121205391.6"}]}