{"guid": "ussr:efd02f0b-b5a7-4aea-a018-ec8068b6bae8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.9.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 9/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 9/2022 z 13. 1. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. januára 2022, sp. zn. III. ÚS 9/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.9.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-01-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/efd02f0b-b5a7-4aea-a018-ec8068b6bae8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.9.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.9.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.9.2022.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 9/2022-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov\nRoberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti spoločnosti AGROSPOL spoločnosť s ručením\nobmedzeným Michalovce, Čečehov 150, IČO 31 675 131, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nVASIĽ & partners, s. r. o., Žižkova 4D, Košice, proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 3Cob/71/2017 z 31. decembra 2018 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 1Obdo/76/2019 z 9. septembra 2020 takto\n\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 20. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky,\nz ktorej vyplýva, že žalobca\nsa žalobou doručenou Okresnému súdu\nMichalovce (ďalej len „okresný súd“) proti sťažovateľke domáhal zaplatenia 48 197,57 eur s prísl.\nz titulu neuhradenej akontácie za odpredané motorové vozidlo BMW X5. V priebehu konania vzal\nžalobca žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad 10 % zo 44 181,11 eur,\na keďže sťažovateľka so späťvzatím žaloby súhlasila, súd konanie v tejto časti zastavil. Okresný\nsúd okrem iného musel posúdiť, či podľa zmiešanej zmluvy alebo aj ústnej dohody zmluvných strán\nmala sťažovateľka preddavok na kúpnu cenu (akontáciu) zaplatiť žalobcovi alebo lízingovej\nspoločnosti.\n2. Okresný súd považoval vykonaním dokazovaním za preukázané, že strany sporu uzavreli\n30. novembra 2005 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo BMW X5 za kúpnu\ncenu 2 420 000 Sk (80 329,28 eur). Zmluvné strany sa súčasne dohodli, že sťažovateľka ako\nkupujúca zaplatí preddavok vo výške 1 331 000 Sk (44 181,11 eur) najneskôr pri prevzatí vozidla.\nSúčasťou kúpnej zmluvy boli všeobecné podmienky pri predaji vozidla a protokol o prevzatí\nvozidla. Žalobca k žalobe pripojil aj kúpnu/lízingovú zmluvu z 30. novembra 2005, v ktorej bola\ndohodnutá predbežná kúpna cena vozidla BMW v sume 2 033 613 Sk (67 503,58 eur) bez DPH.\n\nSpôsob financovania bol dohodnutý tak, že prvá (zvýšená) splátka mala byť vo výške 55 %\nz kúpnej ceny bez DPH, teda vo výške dohodnutého preddavku na kúpnu cenu. Žalobca uplatnil\nproti sťažovateľke aj ním tvrdené právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5 % z dohodnutej\nkúpnej ceny a žiadal priznať 4 016,46 eur. Žalobca predložil okresnému súdu doručenú výzvu,\nv ktorej sťažovateľku žiadal o zaplatenie preddavku 44 181,11 eur. Sťažovateľka v konaní tvrdila,\nže motorové vozidlo BMW X5 jej neodovzdal žalobca, ale lízingová spoločnosť, ktorá bola jeho\nvlastníkom. Sťažovateľka tiež uviedla, že zvýšenú splátku 44 181,11 eur sa zaviazala uhradiť tak,\nže žalobcovi postúpi motorové vozidlo Range Rover, čoho dôkazom mala byť kúpna zmluva medzi\nsťažovateľkou a lízingovou spoločnosťou z 30. novembra 2005 o predčasnom ukončení lízingu\na odkúpení vozidla Range Rover sťažovateľkou za kúpnu cenu 1 295 912,89 Sk (43 016,43 eur)\ns DPH. Lízingová spoločnosť okresnému súdu oznámila, že so sťažovateľkou uzavrela lízingovú\nzmluvu na vozidlo Range Rover, avšak z dôvodu neplatenia lízingových splátok bola zmluva\nk 30. aprílu 2006 ukončená. Následne bolo sťažovateľke vozidlo odobraté a odpredané žalobcovi.\nŽalobca listom z 30. novembra 2005 potvrdil prenajímateľovi ‒ spoločnosti\nže sťažovateľka uhradila 44 181,11 eur.\n3. Okresný súd v poradí prvým rozsudkom č. k. 6Cb/11/2008 z 13. októbra 2013 žalobe vyhovel\nv plnom rozsahu. Bol toho názoru, že sťažovateľka v konaní nepreukázala, že zaplatila dohodnutú\nzálohu za motorové vozidlo BMW X5 a nepreukázala ani, že suma bola zaplatená sťažovateľkou\nformou odovzdania motorového vozidla Range Rover, pretože sťažovateľka nebola vlastníkom\ntohto vozidla (vlastníkom bola lízingová spoločnosť).\n4. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky rozsudok okresného súdu zrušil z dôvodu jeho\nnepreskúmateľnosti. Vytkol okresnému súdu, že (i) sa nevysporiadal s výpoveďou vypočutých\nsvedkov, (ii) nevysporiadal sa s tým, či predmet lízingu možno postúpiť, (iii) z akého dôvodu\nžalobca zaplatil tri splátky na vozidlo Range Rover a (iv) je potrebné posúdiť (ne)platnosť zmlúv\npodľa § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“).\n5. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom z 5. januára 2017 uložil sťažovateľke povinnosť\nzaplatiť žalobcovi istinu 44 181,11 eur s 10 % úrokom z omeškania ročne od 1. decembra 2005\ndo zaplatenia (výrok I), v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 4 016,46 eur žalobu zamietol (výrok\nII), konanie v časti úroku z omeškania z istiny 44 181,11 eur nad 10 % ročne zastavil (výrok III)\na sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 84 % (výrok IV).\nOkresný súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmiešanej kúpnej/\nlízingovej zmluvy 30. novembra 2005 ako zmluvy nepomenovanej, ktorá obsahuje prvky kúpnej\nzmluvy, náležitosti lízingovej zmluvy, súčasťou ktorej je dohoda o zaplatení časti kúpnej ceny\nmedzi predávajúcim (žalobcom) a nájomcom (sťažovateľkou). Tiež konštatoval, že podľa tejto\nzmluvy je žalobca predávajúcim a kupujúcim je lízingová spoločnosť a sťažovateľka vystupuje\nako nájomca lízingovej zmluvy a ako dlžník, čo sa týka zaplatenia zálohy kúpnej ceny za vozidlo\nBMW X5. Samotná záloha 44 181,11 eur bola dohodnutá v osobitnej dohode z 30. novembra 2005,\nv ktorej bolo súčasne dohodnuté, že sťažovateľka (dlžník) zaplatí zálohu najneskôr pri prevzatí\nvozidla. V konaní bolo dokázané, že vozidlo bolo prevzaté 30. novembra 2005, o čom žalobca\npredložil dôkaz o prevzatí vozidla z uvedeného dňa. Skutočnosť, že došlo k dohode o zaplatení\nzálohy, bola preukázaná tým, že v kúpnej zmluve medzi žalobcom a sťažovateľkou bolo uvedené,\nže záloha bude zaplatená najneskôr pri prevzatí vozidla, a v lízingovej zmluve z toho istého dňa\nbolo uvedené, že ak predávajúci prijal platbu od nájomcu (sťažovateľky) pred podpísaním tejto\n2\n\nkúpnej/lízingovej zmluvy všetkými zmluvnými stranami, stáva sa takto zaplatená čiastka na základe\ndohody všetkých zmluvných strán plnením na kúpnu cenu a vo vzťahu medzi nájomcom\n(sťažovateľkou) a prenajímateľom (lízingovou spoločnosťou) plnením nájomcu na zvýšenú splátku\nvopred, a to dňom podpísania tejto kúpnej/lízingovej zmluvy všetkými zmluvnými stranami.\nZ lízingovej zmluvy bolo podľa súdu zrejmé, že účastníci pri jej podpísaní vedeli, že sťažovateľka\nako nájomca zaplatí zálohu na kúpnu cenu predávajúcemu (žalobcovi). Okresný súd tiež poukázal,\nže v samotnej faktúre žalobcu z 30. novembra 2005 je fakturovaný iba zostatok kúpnej ceny, ktorá\nbola dohodnutá celkovo vo výške 80 329,28 eur. Žalobca fakturoval lízingovej spoločnosti\niba čiastku 36 148,18 eur, z čoho je tak zrejmé, že z fakturovanej sumy odpočítal zálohu\n44 181,11 eur. Okresný súd považoval tiež za preukázané, že žalobca riadne odkúpil motorové\nvozidlo Range Rover od lízingovej spoločnosti, a teda nemohlo byť predmetom plnenia zo strany\nsťažovateľky na akontáciu lízingovej zmluvy. Podľa názoru okresného súdu sťažovateľka neuniesla\ndôkazné bremeno ohľadom preukázania už citovanej dohody, nepredložila súdu dôkaz o úhrade\nzálohy na vozidlo BMW X5. Z toho dôvodu okresný súd žalobe v časti vyhovel. Okresný súd nárok\nžalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 4 016,46 eur vo výške 5 % z dohodnutej kúpnej ceny\n(80 329,28 eur) zamietol s odôvodnením, že vo všeobecných obchodných podmienkach zmiešanej\nkúpnej/lízingovej zmluvy nie je dohodnuté, že sťažovateľka ako nájomca je povinná zaplatiť\npredávajúcemu zmluvnú pokutu za oneskorenú úhradu zálohy na kúpnu cenu. Okresný súd priznal\nžalobcovi požadovaný 10 % (minimálny) úrok.\n6. Sťažovateľka podala odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku okresného súdu a závislému\nvýroku o náhrade trov konania. Odvolanie založila na dvoch otázkach, a to neplatnosti kúpnej\na kúpnej/lízingovej zmluvy a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Krajský súd\nv napadnutom rozsudku konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli\n30. novembra 2005 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla BMW X5\nžalobcom sťažovateľke za cenu 80 329,28 eur, v ktorej sa sťažovateľka ako kupujúca zaviazala\nzaplatiť preddavok na kúpnu cenu 44 181,11 eur najneskôr pri prevzatí vozidla, a tiež bolo\ndohodnuté, že tento preddavok zaplatí do 30. novembra 2005. Nebolo sporným\nani to, že v skutočnosti k naplneniu tejto zmluvy nedošlo pre dôvody známe obidvom zmluvným\nstranám. Dňa 30. novembra 2005 bola tiež uzavretá trojstranná kúpna/lízingová zmluva medzi\nžalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako nájomcom a lízingovou spoločnosťou\nktorej predmetom bol predaj motorového vozidla BMW X5 žalobcom\nlízingovej spoločnosti a lízingový nájom vozidla medzi lízingovým prenajímateľom\na sťažovateľkou. Obdive zmluvy uzatváral za sťažovateľku pán\n,\nktorý za sťažovateľku už skôr uzavrel so spoločnosťou\naj lízingovú\nzmluvu na motorové vozidlo Range Rover. Krajský súd nepochyboval, že za sťažovateľku sporné\nzmluvy a tiež skoršiu lízingovú zmluvu na vozidlo Range Rover uzatváral pán\n,\nktorého konateľka sťažovateľky v odpore označila za jej splnomocnenca a jej právny zástupca\nna pojednávaní 12. októbra 2009 ho navrhol vypočuť ako svedka, „ktorý bol bývalým\nzamestnancom\na v tom období výlučne mal na starosti u žalovaného kúpu a predaj\nautomobilov“. To znamená, že pán\nbol osobou oprávnenou konať za sťažovateľku\npodľa § 17 a § 20 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) ako aj § 15 ods. 1 ObZ, pričom zmluvy\nuzatváral v súvislosti s podnikateľskou činnosťou sťažovateľky. Vzhľadom na to podľa krajského\nsúdu okresný súd správne dospel k záveru o platnosti zmiešanej kúpnej/lízingovej zmluvy,\n\n3\n\nako aj kúpnej zmluvy z 30. novembra 2005 a rozsudok okresného súdu označil za súladný s platnou\nprávnou úpravou. Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie\nskutkového stavu, svoje právne závery náležite odôvodnil, a preto krajský súd jeho rozsudok\nako vecne správny potvrdil [§ 387 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].\n7. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie podľa § 420 písm. f)\na § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, najvyšší súd\nbol toho názoru, že všeobecné súdy dostatočne zistili skutkový stav veci a právne korektným\nspôsobom svoje rozsudky odôvodnili. V súvislosti s priamou záväznosťou konania pána\nvo vzťahu k žalovanej (uzatvorenie zmluvy z 30. novembra 2005 v mene\nsťažovateľky) poukázal dovolací súd na to, že ho za splnomocnenca sťažovateľky označila v odpore\naj konateľka sťažovateľky a ako svedka ho navrhol vypočuť právny zástupca sťažovateľky,\nkeďže v rozhodnom období mal výlučne on ako zamestnanec sťažovateľky u nej na starosti kúpu\na predaj automobilov. Najvyšší súd odkázal na záver odvolacieho súdu, ktorý v tejto súvislosti\nčo sa a aktívnej legitimácie konštatoval, že uvedené svedčí o tom, že sťažovateľka mala povinnosť\nčasť kúpnej ceny plniť práve žalobcovi. Sťažovateľka bola vo vzťahu k vozidlu Range Rover\nlen nájomcom, toto vozidlo v skutočnosti neodkúpila, preto s ním nemohla disponovať\nako vlastníčka. Tiež ho nemohla previesť na žalobcu pre účely splnenia povinnosti zo zmiešanej\nkúpnej/lízingovej zmluvy. Pokiaľ ide o postúpenie práv a povinností sťažovateľky ako lízingového\nnájomcu na žalobcu, už okresný súd poukázal na obchodné podmienky v lízingovej zmluve,\nktoré upravujú podmienky pre postúpenie pohľadávky nájomcu, pričom konštatoval,\nže sťažovateľka nepredložila žiaden dôkaz o ich naplnení, z dôvodu ktorého uzavrel,\nže k postúpeniu práv a povinností nedošlo. Čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP, najvyšší súd uviedol, že právnu otázku sťažovateľka v dovolaní nenastolila\nani nekonkretizovala, a tým nemá relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania. Najvyšší súd\nnapadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako procesne\nneprípustné.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že najvyšší súd sa nevysporiadal so skutkovou\na právnou argumentáciou sťažovateľky uvedenou v podanom dovolaní a svoje rozhodnutie založil\nna ním tvrdených procesných nedostatkoch dovolania. Je toho názoru, že rozhodnutie najvyššieho\nsúdu je arbitrárne. Krajskému súdu vytýka, že v napadnutom rozsudku sa nevysporiadal\ns jej tvrdením o postúpení práv a povinností sťažovateľky ako lízingového nájomcu na žalobcu.\nNa základe uvedeného sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“). Tiež navrhuje\nzrušiť napadnuté rozhodnutia a nahradiť trovy konania.\n\n4\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\nK namietanému porušeniu uplatnených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu\n9. Ústavný súd poznamenáva, že sa vecou sťažovateľky už zaoberal a uznesením\nč. k. IV. ÚS 229/2020 z 9. júna 2020 ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a)\nv spojení s § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie. Sťažovateľka v rovnakom čase podala proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu mimoriadny opravný prostriedok aj ústavnú sťažnosť.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý\nrozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného\nobvinenia proti nemu.\n12. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom\nsúdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n13. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n14. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej ochrany. Tento\nčlánok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej\núpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Zároveň sa podľa čl. 51 ods. 1\nústavy možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie\nvykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných\nzákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou,\na súčasne podľa čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (III. ÚS 298/2018).\n15. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť\nv uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom\nupravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.\n16. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov,\nale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\n\n5\n\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04,\nI. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\no namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv\na slobôd je kvalifikovaná už spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd\no namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov,\nalebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné\nso súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.\n17. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy,\nak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva\nalebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n18. Ústavný súd uvádza, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti musí mať na zreteli, že podstatou\nrozhodovania o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je posúdenie ústavnej akceptovateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia všeobecného súdu, prípadne iného orgánu verejnej moci,\na nie posudzovanie jeho právnej perfektnosti ani jeho prípadné „vylepšovanie“ (IV. ÚS 325/08,\nIV. ÚS 218/2010). Poslaním ústavného súdu nie je kontrola súdnej činnosti vo všetkých smeroch\na aspektoch a skúmanie akejkoľvek možnej nezákonnosti alebo procesného pochybenia, či dokonca\nzrejmej nesprávnosti, ktoré sa v individuálnom konaní pred všeobecnými súdmi prípadne vyskytnú,\nale výlučne posudzovanie konformity aktu aplikácie práva (v posudzovanej veci súdneho\nrozhodnutia) s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou. Ústavný súd teda nepredstavuje opravnú\ninštanciu všeobecných súdov (I. ÚS 31/05), a preto zásadne nemôže meritórne preskúmavať\ntaké rozhodnutia všeobecných súdov, pri vydaní ktorých súdy rešpektovali požiadavky vyplývajúce\nz obsahu základných práv ustanovených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50\nústavy). Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, v zmysle\nuž citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu svojím\nvlastným názorom iba v prípade, ak by tento bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne\nnekonformný (I. ÚS 131/2018).\n19. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej\nosoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.\n20. K napadnutému rozsudku krajského súdu ústavný súd uvádza, že tento v zhode s okresným\nsúdom dospel k záveru, že zmiešaná zmluva umožňovala sťažovateľke ako lízingovému nájomcovi\nzaplatiť časť kúpnej ceny (zálohu) priamo žalobcovi ako predávajúcemu s tým, že podľa dohody\nstrán v zmluve sa takto vykonaná úhrada považovala za úhradu prvej zvýšenej lízingovej splátky\n(akontácie). Tiež poukázal, že sťažovateľka v konaní pred okresným súdom aj v odvolaní tvrdila\na listinnými dôkazmi preukazovala, že povinnosť vo vzťahu k žalobcovi ako predajcovi vozidla\nBMW X5 splnila a zálohu na toto vozidlo uhradila, a to odovzdaním poruchového vozidla Range\nRover, ktoré mala v tom čase tiež na lízing od spoločnosti\nNámietky\n\n6\n\nsťažovateľky k aktívnej vecnej legitimácii na strane žalobcu krajský súd posudzoval v súlade\ns § 266 ods. 1 ObZ. Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že úmyslom\nsťažovateľky bolo plniť časť kúpnej ceny priamo žalobcovi a tento jej úmysel bol žalobcovi známy,\npreto uzavrel, že žalobca je v konaní vecne aktívne legitimovaný na uplatnenie práva proti\nsťažovateľke. Tiež konštatoval protirečivosť tvrdení sťažovateľky spočívajúcu v tom, že na jednej\nstrane odkazuje na lízingovú zmluvu, podľa ktorej bola povinná uhradiť akontáciu, prvú zvýšenú\nsplátku lízingového nájmu lízingovej spoločnosti, a na druhej strane tvrdí, že túto povinnosť splnila\ntým, že odovzdala vozidlo Range Rover žalobcovi, lebo sa na takomto spôsobe zaplatenia akontácie\n(časti kúpnej ceny vozidla BMW X 5) dohodli. Z toho nepochybne vyplýva, že sťažovateľka bola\npovinná časť kúpnej ceny zaplatiť žalobcovi. V konaní sťažovateľka nepreukázala, že k tomuto\nplneniu skutočne došlo, pretože k motorovému vozidlu Range Rover bola len nájomcom, a preto\nním nemohla disponovať ako vlastník a previesť ho na žalobcu s cieľom (kauzou) splniť dohodnutú\npovinnosť zo zmiešanej kúpnej/lízingovej zmluvy. Z uvedeného dôvodu sa preto krajský súd\nstotožnil s právnym posúdením okresného súdu. Skutočnosť, že sťažovateľka s právnym záverom\nkrajského súdu nesúhlasí, sama osebe nepostačuje na vyslovenie porušenia práv sťažovateľky.\n21. Nemožno konštatovať, že s ohľadom na zistený skutkový stav, interpretáciu príslušnej právnej\nnormy, subsumpciu zisteného skutkového stavu pod právnu normu, prijaté právne závery,\nby rozhodnutie krajského súdu vykazovalo znaky zjavnej svojvôle a že súd nerešpektoval\npožiadavky vyplývajúce z obsahu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedených\ndôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia označených práv rozsudkom\nkrajského súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde.\n22. Ústavný súd uvádza, že všeobecný súd v zásade nemôže porušiť základné právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi\nupravujúcimi jeho postup v civilnom sporovom konaní. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom\nsporovom konaní účinne zaručuje vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, čo platí\npre všetky konania vrátane dovolacieho (§ 419 a nasl. CSP).\n23. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania\nv tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia\njej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto\nustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému\nprocesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených\nprocesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné\nprejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom,\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti\nstrán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu\na na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegationis iustitiae\n(odmietnutia spravodlivosti); uznesenie najvyššieho súdu č. k. 6Cdo/155/2017 z 25. októbra 2017.\n24. Ústavný súd tiež podotýka, že obsahom základného práva na súdnu ochranu, resp. spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je garancia,\nže rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\n\n7\n\n25. Uznesením najvyššieho súdu bolo dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu\nodmietnuté pre jeho neprípustnosť, pričom ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť,\nktorá by signalizovala jeho svojvoľný postup (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania)\nnemajúci oporu v zákone. Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd\nsa zaoberal a vyrovnal s dôvodmi sťažovateľky, ale pretože sa s nimi nestotožnil, odmietol\ndovolanie ako procesne neprípustné. Sťažovateľka založila dovolanie na právnej otázke, ktorá ešte\nnebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, no v dovolaní ju bližšie z hľadiska\nzákonom vyžadovaných náležitostí a spôsobu nevymedzila.\n26. Podľa názoru ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu nemožno považovať za arbitrárne\na nezlučiteľné s aplikovanými ustanoveniami CSP. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu\nprocesné právne normy výslovne umožňujú, a aj preto použitý spôsob v konkrétnom prípade\nneznamená odopretie prístupu k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n27. Najvyšší súd v napadnutom uznesení konštatoval, že sťažovateľka sa v dovolaní zaoberala\nlen vecnou správnosťou viacerých právnych záverov všeobecných súdov v súvislosti s právnym\nposúdením prejednávanej veci, pričom za nesprávny nepovažoval záver odvolacieho súdu\no legitimácii sťažovateľky, oprávnení pána\nkonať záväzne za sťažovateľku\na uzavrieť spornú kúpnu/lízingovú zmluvu, ďalej o nepreukázaní úhrady akontácie prenechaním\nvozidla Range Rover a ani o postúpení práv a povinností sťažovateľky ako lízingového nájomcu.\nPosúdenie, či odvolací súd použil, resp. nepoužil správny právny predpis a či správne interpretoval\nalebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne, resp. nesprávne právne závery,\nby prichádzala do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. Vzhľadom na uvedené\nnajvyšší súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade sťažovateľkou vytýkané vady\nnezakladajú prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 420 písm. f) CSP\na § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Preto najvyšší súd dovolanie sťažovateľky odmietol ako neprípustné\npodľa § 447 písm. f) CSP.\n28. Ústavný súd uzatvára, že takýto postup najvyššieho súdu zodpovedal ustanoveniam CSP\nupravujúcim dovolacie konanie. Najvyšší súd sa s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľky\nvysporiadal adekvátne a preskúmateľne a výklad najvyšším súdom aplikovaných právnych noriem\nneodporuje ich podstate a zmyslu. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť aj v časti\nnamietaného porušenia označených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. januára 2022\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "leasing-leasingová zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/71/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4f0c298b-e610-47d8-b175-70ae7fbab2ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.229.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 229/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 229/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.229.2020.1"}, {"guid": "ussr:5c1b8159-6341-4d75-ac09-231f68759c71", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.298.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 298/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 298/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.298.2018.1"}, {"guid": "ussr:606ab28f-3c90-40dd-8b81-bc89de4e7919", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.131.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 131/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/2018 z 18. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.131.2018.1"}, {"guid": "ussr:de45d831-b164-4026-a930-b0a81ed50e5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/2010 z 3. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de45d831-b164-4026-a930-b0a81ed50e5a"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "bc319a8b-f791-477c-9f72-c32fddf5dc24:6983cb1f-428d-4761-96f9-85aed01ec028", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1214224015.1", "spisova_znacka": "3Cob/71/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/71/2017 z 24. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-07-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1214224015.1"}, {"guid": "6b712f20-c46e-4645-bba0-a091ee741574:e104dd0a-2ef3-406f-b23c-e12513160f95", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cb/11/2008", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp. zn. 6Cb/11/2008 z 22. 5. 2008", "sud": "Okresný súd Čadca", "datum_vydania": "2008-05-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6b712f20-c46e-4645-bba0-a091ee741574:e104dd0a-2ef3-406f-b23c-e12513160f95"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6defdea9-5b37-4465-84db-0f34fe5d359e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.122.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 122/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2022 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.122.2022.1"}, {"guid": "ussr:a47508c4-ed03-4135-b285-ec1e35a32e40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.97.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 97/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 97/2022 z 17. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.97.2022.1"}]}