{"guid": "ussr:a191046b-7b23-4d6d-861d-8bdf78e8739e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.87.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 87/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 87/2022 z 10. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. februára 2022, sp. zn. III. ÚS 87/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.87.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-02-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a191046b-7b23-4d6d-861d-8bdf78e8739e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.87.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.87.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.87.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 87/2022-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca\nspravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej PRO IURE ‒ advokátska kancelária, s. r. o.,\nZámocká 32, Bratislava, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžfk/50/2019\nz 25. marca 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. júna 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, práva\nna rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a napokon práva\nna ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“, alebo „kasačný súd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“). Sťažovateľka navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie, ako aj priznať jej trovy konania vo výške 390,50 eur a tie následne vyplatiť\njej právnej zástupkyni.\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého rozsudku a príloh sťažovateľky vyplýva nasledovný stav veci:\n3. Napadnutým postupom a rozsudkom najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa\n§ 461 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a potvrdil rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2S/59/2016-72 z 5. decembra 2018, ktorým\nbola v zmysle § 190 SSP zamietnutá žaloba sťažovateľky proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) č. 60785/2016 z 21. januára 2016,\n\nktoré potvrdzovalo rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“)\nč. 1549740/2015/9104403 z 27. októbra 2015.\n4. Podstatným pre rozhodnutie najvyššieho súdu bolo posúdenie splnenia podmienok pre odpočet\nDPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), ako aj posúdenie povinnosti rozloženia\ndôkazného bremena.\n5. Najvyšší súd považoval za dostatočne preukázaný skutkový stav zistený daňovými orgánmi,\nz ktorých vyplývalo, že sťažovateľka bola článkom „zahmlenej reťaze“ 12 obchodných spoločností\nvrátane sprostredkovateľa, podieľajúcich sa na obchodovaní s cukrom, pričom v nej figurovali\nsubjekty zo Slovenskej republiky, Českej republiky, Estónska, Lotyšska, Litvy a pod. Viaceré\nzo subjektov ako na strane dodávateľa, tak na strane odberateľa sťažovateľky boli nekontaktné,\nnesídlili na deklarovanom sídle, nemali kancelárske priestory ani zamestnancov, prípadne mali\nlen virtuálne sídla, nepodávali daňové priznania, ich konateľmi boli bezdomovci a pod., čo vyvolalo\ndôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov. Pri niektorých článkoch\nobchodného reťazca ako na strane subdodávateľov, tak odberateľov prišlo k efektu „miznúceho\nobchodníka“, keď boli daňové subjekty nekontaktné, so správcom dane nekomunikovali,\nnereagovali na predvolania či výzvy, neplnili si daňové povinnosti a v čase ich preverovania\nboli opakovane prevádzané na nové osoby, či už na osoby s trvalým pobytom v inej krajine,\nako je sídlo spoločnosti, alebo bezdomovcov.\n6. Najvyšší súd konštatuje, že sťažovateľka síce predložila formálne doklady, no tie samé osebe\nnepreukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51\nods. 1 písm. a) zákona o DPH, a že daňový subjekt je jednak povinný predložiť formálne doklady,\nno zároveň znáša aj dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že sa deklarované zdaniteľné\nobchody aj reálne uskutočnili. To predstavuje preukázanie reálneho dodania tovaru uvedeným\ndodávateľom sťažovateľke a jeho neskoršie dodanie sťažovateľkou uvedenému odberateľovi.\nSťažovateľka však nepreukázala ani jedno. Najvyšší súd sa stotožnil so záverom krajského súdu,\nako aj daňových orgánov, že v prípade sťažovateľky nebolo preukázané dodanie tovaru,\njeho preprava, aký subjekt bol jeho konečným spotrebiteľom a ani samotná existencia tovaru.\n7. Najvyšší súd poukázal na to, že neobstojí argument sťažovateľky, že správca dane spochybnil\nreálne dodanie tovaru sťažovateľke od jej bezprostredného dodávateľa\n, až po tom,\nako sa mu nepodarilo potvrdiť skoršie dodávky v obchodnom reťazci, čiže potvrdiť skutočnosti,\nna ktorých sa sťažovateľka nezúčastnila. Uvedené zistenia sa totiž týkajú oboch „smerov“\nobchodného reťazca. Pokiaľ ide reálnu účasť spoločnosti\n,\nako sprostredkovateľa, to považuje najvyšší súd za nepreukázané a ekonomicky nezmyselné\ns poukazom na tvrdenie lotyšského odberateľa, ktorý mal sťažovateľku v pozícii dodávateľa nájsť\nna internete. Zo zistení správcu dane sa javí, že sprostredkovateľ bol len umelo vytvoreným\n„medzičlánkom“ obchodného reťazca.\n8. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, najvyšší súd uviedol, že už uvedené možno považovať\nza vyvrátiteľnú skutočnosť spojenú s osobou dodávateľa. Odberateľ (sťažovateľka) nepreukázal,\nže prijal všetky rozumné opatrenia v súvislosti s náležitou opatrnosťou v obchodnom styku.\nTu sa najvyšší súd stotožnil s krajským súdom, že sťažovateľka nepreukázala, ako si preverovala\ndodávateľov, minimálne jej bezprostredného dodávateľa –\nNeobstojí tu tvrdenie,\n2\n\nže sťažovateľka sa spoľahla na sprostredkovateľa, keďže ten len sprostredkúva kontakt. Je v záujme\nsťažovateľky, aby takéto preverenie preukázateľne uskutočnila a uniesla tak v tejto časti dôkazné\nbremeno.\n9. Napokon najvyšší súd k sťažovateľkinej argumentácii judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie\ntýkajúcej sa problematiky účasti daňového subjektu na podvode a toho, či o ňom vedel alebo mohol\nvedieť, uviedol, že predpokladom jej aplikácie je skutočnosť, že dodanie tovaru ako hmotnoprávna\npodmienka je nepochybne preukázané, čo v prípade sťažovateľky nie je. Tu je spochybnená\nsamotná existencia tovaru, čiže nie je aplikovateľná na situáciu sťažovateľky. Aj dobromyseľnosť\na dobrá viera sú aplikovateľné len v prípadoch nepochybného faktického dodania tovaru,\nčo nie je prípad sťažovateľky.\n10. Vo zvyšku sa najvyšší súd stotožňuje s rozsudkom, zisteniami a závermi krajského súdu,\nako aj daňových orgánov, ktoré považuje za racionálne a dostatočne odôvodnené.\nII.\n11. Argumentácia sťažovateľky voči napadnutému rozsudku spočíva najmä v tvrdení,\nže nie je si vedomá akéhokoľvek podvodného konania v rámci obchodného reťazca, a ak by k nemu\naj došlo, nemôže to ovplyvniť jej finančné záujmy vo vzťahu k priznaniu DPH. Tvrdí,\nže nie je povinná preukazovať reálne dodanie tovaru či jeho existenciu, a že jej povinnosť, pokiaľ\nide o dôkazné bremeno, končí predložením formálnych dokladov. Zároveň namieta arbitrárnosť\nnapadnutého rozsudku, ktorý sa stotožňuje so závermi krajského súdu vychádzajúcimi\nzo skutkových zistení a rozhodnutí daňových orgánov, ako aj nevysporiadanie sa so všetkými\njej námietkami v kasačnej sťažnosti.\nIII.\n12. Ústavný súd nepatrí do systému všeobecných súdov, ale v zmysle čl. 124 ústavy je nezávislým\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti. V dôsledku toho nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkového stavu. Ústavný súd nezastupuje\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Jeho úloha\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu\niba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m.\nIII. ÚS 697/2021).\n13. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, treba poukázať na špecifickú povahu\nsprávneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy,\nale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to,\nči kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali\npríslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Z toho vyplýva, že správny súd nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje len právne otázky napadnutých rozhodnutí a postupu\n\n3\n\norgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy (podobne IV. ÚS 127/2012).\nNapadnutý rozsudok najvyššieho súdu, ktorý konal ako súd kasačný, nemožno hodnotiť izolovane,\nale iba v kontexte s rozsudkom krajského súdu a rozhodnutiami daňových orgánov,\nktoré mu predchádzali.\n14. Podstatou daňových konaní, ktoré vyústili do ústavnou sťažnosťou namietaného rozsudku\nnajvyššieho súdu, bolo preukázanie uskutočnenia dodania tovaru, na základe ktorého sťažovateľka\nuplatnila odpočítanie DPH. Hodnoverné preukázanie realizácie zdaniteľných obchodov\nbolo účelom uskutočnených daňových konaní. Sťažovateľka v daňových konaniach predložila\nlistinné doklady a namieta, že bola neprimerane zaťažená dôkazným bremenom vo vzťahu\nk daňovým subjektom, s ktorými priamo neobchodovala a na ktoré nemala dosah.\nTo, že sťažovateľka dostatočne nepreukázala reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení,\nje výsledkom voľného hodnotenia dôkazov, z ktorého vychádzali rozhodnutia daňových orgánov\na ktoré ako zákonné posúdil krajský súd tak, že skutkové hodnotenie v napadnutých rozhodnutiach\ndaňových orgánov nemožno posúdiť ako také, ktoré by bolo výsledkom zjavného skutkového\nomylu. Najvyšší súd vyhodnotil ako správny záver daňových orgánov o tom, že sťažovateľka\nneuniesla dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia dodania tovaru, a teda že daňové\norgány správne vyhodnotili nastolenú skutkovú otázku.\n15. Najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku stotožňuje s odôvodnením krajského súdu, ktorý\nk námietke neprimeraného zaťaženia dôkazným bremenom poukázal na rozsiahlosť judikatúry\nk otázke preukazovania uskutočnenia zdaniteľného plnenia, podľa ktorej nepostačuje predložiť\niba formálne doklady (faktúry a dodacie listy), ak správca dane nadobudne dôvodnú a objektívne\npodloženú pochybnosť o reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie\nďalších dôkazov. Rovnaké závery z hľadiska potreby preukázania zdaniteľného plnenia vyplývajú\naj z uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 705/2017.\n16. Vzhľadom na podrobné odôvodnenie rozsudku krajského súdu postačovalo najvyššiemu súdu\nv konkrétnych okolnostiach skutkového stavu len poukázať na detailné zhrnutie krajským súdom,\nsumarizáciu podstaty žalobných dôvodov, relevantnú právnu úpravu a na podrobné právne\nposúdenie veci krajským súdom. Preto je legitímne, ak najvyšší súd v odôvodnení poukázal\nna jeho dôslednú argumentáciu, stotožnil sa s ňou, prípadne ju doplnil.\n17. Najvyšší súd vyhodnotil námietku sťažovateľky, že jej obchodní partneri dodávku tovaru\nformálne potvrdili, ako nedostatočnú vzhľadom na absenciu materiálneho preukázania dodania\ntovaru, či dokonca jeho existencie. Najvyšší súd sa plne stotožnil s rozsudkom krajského súdu,\npodľa ktorého sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno, pretože výsledky dokazovania daňovými\norgánmi nepreukázali realizáciu dodania tovaru, tak ako ich deklarovala sťažovateľka.\nTieto zistenia odôvodnili záver o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane v uplatnenom rozsahu.\n18. V zmysle už uvedeného neboli splnené podmienky pre odpočítanie DPH tak, ako to vyžaduje\n§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ktorý vyžaduje reálne dodanie tovaru a následne použitie\ntohto tovaru na dodávky a služby. Dodanie tovaru sťažovateľkou ďalšiemu obchodnému partnerovi\ntiež nebolo hodnoverne preukázané, pričom nesplnenie čo len jednej podmienky neumožňuje\nuplatniť právo na odpočítanie dane. Pri objasňovaní priebehu zdaniteľných plnení\nbolo preukázaných mnoho nejasností a pochybností, ktoré neboli odstránené, a skutkový záver\nv zásadnej otázke o reálnosti fakturovaných obchodov nemožno vzhľadom na rozsiahlosť\n4\n\na komplexnosť dokazovania daňovými orgánmi hodnotiť ako svojvoľný či arbitrárny. Skutočnosť,\nže sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožnila, nestačí na prijatie záveru\no arbitrárnosti či nesprávnosti napadnutého rozsudku. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom.\n19. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v okolnostiach danej veci dospel k záveru,\nže z ústavnoprávneho hľadiska nie je dôvod na spochybňovanie záverov napadnutého uznesenia,\npretože tie sú dostatočne a presvedčivo zdôvodnené. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (m. m. III. ÚS 744/2016).\n20. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že rozsudok najvyššieho súdu\na jeho odôvodnenie nie je poznačené zjavným omylom. Zároveň je akceptovateľným spôsobom\nodôvodnené a v spojitosti s rozsudkom krajského súdu dáva jasnú odpoveď na všetky relevantné\nnámietky a argumenty, ktoré v priebehu konania uplatnila sťažovateľka. Napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu nebol spôsobilý porušiť základné práva a práva sťažovateľky, ktoré označila\nv ústavnej sťažnosti. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.\n21. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v jej ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. februára 2022\n\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-z pridanej hodnoty", "arbitrárnosť", "daň-daňové konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Sžfk/50/2019", "guid": "3e59ad9a-224f-45b0-95f9-9c7afeb7183a:681715c7-d76c-4856-8742-ffceb844e784", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:df9fb26e-251b-47ec-abc2-2dfb7e6fe252", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.697.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 697/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 697/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.697.2021.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:a914ab00-dff8-42c5-a892-c3d0368c8334", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 744/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 744/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.744.2016.1"}, {"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}