{"guid": "ussr:c1d313c3-53e5-4bbc-8f92-c0d6eed4c8d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.706.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 706/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 706/2021 z 12. 4. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 2022, sp. zn. III. ÚS 706/2021, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.706.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-04-12", "forma": "Nález", "povaha": ["odmieta", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c1d313c3-53e5-4bbc-8f92-c0d6eed4c8d2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.706.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.706.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.706.2021.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 706/2021-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku\na sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Tatranská mliekareň, a. s.,\nIČO 31 654 363, Nad traťou 26, Kežmarok, zastúpenej JUDr. Peter Franko,\nadvokátska kancelária s. r. o., Popradská 82, Košice, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč. k. 1Cob/72/2018-620 z 11. decembra 2018 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 3Obdo/33/2019 z 30. januára 2020 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obdo/33/2019 z 30. januára 2020\nb o l i p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na pokojné užívanie majetku\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obdo/33/2019 z 30. januára 2020\nnevyhovuje.\n3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obdo/33/2019 z 30. januára 2020\nz r u š u j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n4. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na pokojné užívanie\nmajetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1Cob/72/2018-620 z 11. decembra 2018\nodmieta.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n375,24 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkové východiská\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. apríla 2020 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1\nústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutiami všeobecných súdov uvedenými v záhlaví\ntohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje zrušiť obe napadnuté rozhodnutia, vrátiť vec\nKrajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov\nkonania. Ústavný súd uznesením z 21. decembra 2021 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\nv časti namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu. Vo zvyšnej časti\nústavnú sťažnosť odmietol.\n2. Sťažovateľ bol žalovaným v konaní sp. zn. 8Cb/26/2013 vedenom na Okresnom súde Kežmarok\n(ďalej len „okresný súd“) na základe žaloby Slovenského mliekarenského zväzu\n(ďalej len „žalobca“) o zaplatenie 63 201,17 eur s príslušenstvom. Žalovaná suma predstavovala\nžalobcom fakturovaný a sťažovateľom nezaplatený poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka\na mliečnych výrobkov (ďalej len „poplatok“), majúci oporu v odvetvovej dohode uzatvorenej\nna základe zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka,\nneskôr na základe zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní\npodpory v pôdohospodárstve\na\nrozvoji\nvidieka\nv\nznení\nneskorších\npredpisov\n(ďalej len „zákon č. 543/2007 Z. z.“) medzi žalobcom a Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka.\nPodľa názoru žalobcu z § 13 zákona č. 543/2007 Z. z. vyplývala záväznosť odvetvovej dohody\npre všetkých predávajúcich a kupujúcich mlieka. Sťažovateľ, ktorý je nákupcom mlieka,\nv konaní nerozporoval skutkový stav. Bránil sa argumentáciou, podľa ktorej zákonné\nprávne predpisy v období, za ktoré žalobca poplatok fakturoval, neumožňovali zaviazať odvetvovou\ndohodou účastníkov trhu na platenie sporného poplatku. Táto možnosť bola právnou úpravou\npodľa názoru sťažovateľa založená až novelizáciou zákona č. 543/2007 Z. z. účinnou\nod 1. decembra 2009.\n\n2\n\n3. Okresný súd uznesením č. k. 2Cb/20/2010-147 z 21. júna 2012 konanie zastavil\na po právoplatnosti zastavovacieho výroku vec postúpil Ministerstvu pôdohospodárstva\na rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako orgánu príslušnému\nna rozhodnutie. Následne na odvolanie žalobcu krajský súd uznesením z 30. augusta 2012 potvrdil\nprvoinštančné rozhodnutie v rozsahu zastavenia konania a postúpenia veci. Na návrh ministerstva\nvšak Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. 8Rks/2/2012\nz 21. februára 2013 rozhodol, že prejednanie sporu patrí do právomoci okresného súdu.\n4. Okresný súd rozsudkom č. k. 8Cb/26/2013-492 uložil sťažovateľovi zaplatiť žalobcovi 53 503,31\neur s príslušenstvom a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nKonštatoval, že zákon č. 543/2007 Z. z. aj v znení účinnom do 30. novembra 2009 poskytoval\nv spojení s odvetvovou dohodou potrebný právny základ pre vznik povinnosti platiť poplatok.\nAj právo Európskej únie umožňovalo členským štátom ukladať výrobcom mlieka poplatok.\nNávrh sťažovateľa na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie okresný súd\nvyhodnotil ako nedôvodný a podaný účelovo.\n5. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd rozsudkom č. k. 1Cob/72/2018-620 potvrdil\nprvoinštančný rozsudok v napadnutej časti (výrok o povinnosti plniť a výrok o nároku\nna náhradu trov). S meritórnymi závermi okresného súdu sa krajský súd stotožnil,\nprvoinštančný rozsudok bol podľa jeho názoru dostatočne odôvodnený.\n6. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie. Naplnenie dôvodu\npodľa § 420 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) videl v tom,\nže po právoplatnosti uznesenia krajského súdu z 30. augusta 2012 došlo k právoplatnému skončeniu\nkonania. Nebolo potom zrejmé, na základe akého podnetu či návrhu okresný súd následne konal\nvo veci samej ďalej, keďže najvyšší súd svojím uznesením z 21. februára 2013 nezrušil\nani prvoinštančné, ani druhoinštančné uznesenie o zastavení konania.\n7. Vadu podľa § 420 písm. f) CSP videl v zmätočnosti odôvodnenia odvolacieho rozsudku,\nz ktorého má vyplývať, že si odvolanie sťažovateľa riadne nenaštudoval. Ani okresný súd,\nani krajský súd sa nevysporiadali s otázkou, či žalovaná pohľadávka má súkromnoprávnu\nalebo verejnoprávnu povahu, čo má význam z pohľadu jej príslušenstva. Nereagovali\nani na požiadavky sťažovateľa uvedené v odvolaní týkajúce sa právomoci súdov rozhodnúť\no žalobe, náležitej zákonnej opory pre obsah odvetvovej dohody zavádzajúci povinnosť platiť\npoplatok, ako aj súvislosti žalovanej pohľadávky s čl. 59 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 5\nListiny základných práv a slobôd.\n8. V dovolaní namietol aj nesprávne právne posúdenie veci. Založil ho na kritike\nkrajského súdu, ktorý podľa jeho názoru dotvoril právnu úpravu zakladajúcu povinnosť\npeňažnej povahy – poplatkovú povinnosť tým, že akceptoval obsah odvetvovej dohody,\nktorá mohla podľa zákona obsahovať iba všeobecné podmienky nákupu. Tie podľa názoru\nsťažovateľa nebolo možné interpretovať tak, že zahŕňajú aj povinnosť platiť poplatok.\n9. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol. Odôvodnenie rozsudku\nodvolacieho súdu považoval za plne zodpovedajúce požiadavkám spravodlivého procesu,\n\n3\n\npreto dôvod podľa § 420 písm. f) CSP nebol daný. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. d) CSP najvyšší súd konštatoval, že uznesenie krajského súdu o zastavení konania\npre nedostatok právomoci a o postúpení veci príslušnému správnemu orgánu vydané\nv priebehu civilného sporového konania, ako aj nadväzujúce uznesenie najvyššieho súdu,\npodľa ktorého predmetná vec žalobcu a sťažovateľa patrí do právomoci okresného súdu\n(bod 3 tohto nálezu), neboli rozhodnutiami vo veci samej, a preto nezakladajú prekážku\nrei iudicatae. Napokon dovolací súd vo vzťahu k dovolaniu podľa § 421 CSP konštatoval,\nže právna otázka bola sťažovateľom v dovolaní sformulovaná v tom zmysle,\n„či odvetvová dohoda... zaväzuje žalovaného platiť poplatky...“. Podľa názoru najvyššieho súdu\npredmetná otázka „nie je otázkou právnou, ale posúdením určitej dohody strán, ktorú sporové\nstrany nespochybnili a dobrovoľne uzavreli“.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti voči rozsudku krajského súdu namieta, že porušil princíp deľby\nmocí, dotváral právo v oblasti, ktorá dotváranie práva neumožňuje, prenášal následky nepresnej\nlegislatívy na sťažovateľa a neproporcionálne zasiahol do jeho práv. Napokon krajský súd porušil\nprávo na riadne odôvodnenie, pretože sa nevyjadril k podstatným námietkam sťažovateľa\nv odvolaní, ale len uviedol, že využíva svoje právo prikloniť sa k právnemu názoru súdu\nprvého stupňa, a to napriek tomu, že ani súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nereagoval\nna podstatné argumenty sťažovateľa.\n11. Vo vzťahu k najvyššiemu súdu sťažovateľ namieta, že v dovolacom konaní sa žalobca\nk dovolaniu vyjadril podaním z 29. apríla 2019, ktoré nebolo doručené sťažovateľovi\na na ktoré dovolací súd prihliadal napriek tomu, že bolo doručené po súdom stanovenej lehote.\nDovolací súd podľa sťažovateľa arbitrárne vyhodnotil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP,\nkeď na námietku sťažovateľa o porušení práva na riadne odôvodnenie a námietku o nezodpovedaní\npodstatných argumentov odvolacím súdom reagoval slovami, že ide len ďalšiu polemiku\nprávneho názoru.\nDovolací\nsúd\narbitrárne\nvyhodnotil\ndovolací\ndôvod\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP ‒ nesprávne právne posúdenie otázky existencie povinnosti platiť\npoplatok na základe odvetvovej dohody, keď uviedol, že to nie je právnou otázkou.\nNapokon podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd arbitrárne de facto schválil protiústavnú\nargumentáciu a postup odvolacieho súdu dotváraním práva a porušením princípu deľby moci.\n\nIII.\nVyjadrenia všeobecných súdov a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n12. Krajský súd vo svojom vyjadrení uviedol, že konal v medziach svojej právomoci. Jeho úvahy\nv dôvodoch rozhodnutia vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, majúce oporu v obsahu\nspisového materiálu a zahŕňajú také skutočnosti skutkového i právneho posúdenia veci,\n\n4\n\naké sú žiadané aplikáciou § 220 ods. 2 CSP. Zdôrazňuje, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka\nkonania. Postup súdu musí byť v súlade so zákonom, ústavne akceptovateľný tak,\naby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne.\nV tejto súvislosti krajský súd pripomenul odmietnutie dovolania podaného sťažovateľom proti jeho\nodvolaciemu rozsudku.\nIII.2. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n13. Najvyšší súd argumentuje, že do jeho výlučnej právomoci patrí rozhodnúť o tom, či sú splnené\nzákonom určené podmienky pre uskutočnenie dovolacieho prieskumu. Skutočnosť, že dovolací súd\ndospeje k negatívnemu záveru (t. j. že nie sú splnené podmienky pre uskutočnenie meritórneho\ndovolacieho prieskumu) vyjadrenému v uznesení o odmietnutí dovolania, nemôže zakladať záver\no porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n14. K námietke sťažovateľa, že vyjadrenie žalobcu z 29. apríla 2019 nebolo doručené sťažovateľovi\na dovolací súd naň prihliadal napriek tomu, že bolo súdu doručené po súdom stanovenej lehote,\nnajvyšší súd uvádza, že predmetnú námietku považuje za nedôvodnú a je toho názoru,\nže boli splnené všetky zákonné predpoklady na vydanie napadnutého uznesenia. Vyjadrenie žalobcu\nk dovolaniu nemalo ani zásadný vplyv na rozhodnutie o ňom. Zároveň sťažovateľ\nv ústavnej sťažnosti neuviedol, aké argumenty žalobcu mali mať vplyv na právny záver\ndovolacieho súdu. Vyjadrenie žalobcu neobsahovalo žiadnu novú, pre rozhodnutie relevantnú\ninformáciu.\n15. Najvyšší súd nesúhlasí s námietkou voči svojmu postupu, ktorý mal byť podľa názoru\nsťažovateľa arbitrárny, a v podrobnostiach poukazuje na body 34 až 39 odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia, v ktorých odôvodnil svoj záver o neprípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP. Rovnako sa nestotožňuje so vznesenou námietkou\narbitrárneho posúdenia dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci\na poukazuje na body 41 až 44 odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorých odôvodnil svoj záver\no neprípustnosti dovolania aj v zmysle § 421 CSP. Dovolací súd k otázke sťažovateľa\n„či právny názor na interpretáciu ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 274/2006 Z. z., t. j.\nči odvetvová dohoda zo dňa 8. novembra 2007 zaväzuje žalovaného platiť poplatky na podporu\nspotreby a odbytu mlieka resp. či je v súlade s týmto ustanovením“, uviedol, že nejde o otázku\nprávnu, ale o posúdenie, či uzavretá odbytová dohoda z 8. novembra 2007, ktorej platnosť dosiaľ\nnebola spochybnená, zodpovedá interpretácii § 11 ods. 2 zákona č. 274/2006 Z. z.,\nresp. identickej dikcii § 13 ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z. Inak povedané, ide o posúdenie dohody,\nktorú sporové strany nespochybnili a dobrovoľne uzavreli. Na podporu tohto záveru najvyšší súd\npoukazuje na uznesenia č. k. 3Obdo/34/2020 a č. k. 4Obdo/45/2017 (úspešne podrobené testu\nústavnosti v uznesení ústavného súdu č. k. III. ÚS 123/2020 z 15. apríla 2020). Najvyšší súd\nzdôrazňuje, že zisťovanie obsahu konkrétnej dohody predstavuje riešenie skutkových otázok.\nDovolací súd nie je oprávnený uskutočňovať výklad medzi stranami sporu uzatvorenej dohody,\nresp. jej jednotlivých ustanovení.\n\n5\n\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n16. Sťažovateľ v replike uvádza, že zo strany krajského súdu nebola predložená relevantná\nargumentácia, ktorá by vecne spochybňovala sťažnostné dôvody, preto nevidí priestor\nsa k tejto argumentácii bližšie vyjadrovať.\n17. K vyjadreniu najvyššieho súdu sťažovateľ uviedol, že aj rozhodovanie o tom, či je dovolanie\nprípustné, musí byť ústavne konformné a nesmie porušovať základné práva a slobody\n(nesmie byť svojvoľné). Vyjadrenie žalobcu k dovolaniu sťažovateľa najvyšší súd zobral\npri rozhodovaní do úvahy (strana 8 bod 20 napadnutého uznesenia najvyššieho súdu),\npričom podľa § 436 ods. 3 CSP sa na neskôr podané vyjadrenie zo zákona neprihliada\na podľa odseku 4 sa zo zákona doručuje dovolateľovi. Nejde o sudcovskú lehotu a ani o oprávnenie\nsúdu rozhodovať o dlhšej lehote na doručenie vyjadrenia, resp. o okruhu osôb,\nktorým sa má toto vyjadrenie doručiť. K argumentácii najvyššieho súdu, podľa ktorej dovolací súd\nnie je oprávnený uskutočňovať výklad medzi stranami sporu uzatvorenej dohody, sťažovateľ\nzdôrazňuje, že neuzavrel žiadnu odvetvovú dohodu. Nie je účastníkom žiadneho\nzmluvného vzťahu. Odvetvová dohoda môže mať normatívnu povahu len v tej časti,\nkde jej to priznáva zákon, čo sa netýka poplatku, ktorý nemá oporu v zákone.\n18. Zúčastnená osoba právo zaujať k prijatej ústavnej sťažnosti stanovisko v lehote určenej\nústavným súdom nevyužila.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n19. Prvá sťažnostná námietka spočíva v kritike najvyššieho súdu, ktorý na vyjadrenie žalobcu\nk dovolaniu sťažovateľa podané po uplynutí na to určenej lehoty nemal pri rozhodovaní prihliadať.\nNavyše, toto vyjadrenie nedoručil sťažovateľovi na zaujatie stanoviska.\n20. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo na určitú kvalitu súdneho konania,\nktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania\na rovnosti zbraní (III. ÚS 402/08). Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacej rovnosti zbraní\nje, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť\nargumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach,\nv ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť\nkonania (IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 42/09).\n21. Najvyšší súd sa bráni tvrdením, podľa ktorého vyjadrenie žalobcu k dovolaniu sťažovateľa\nnemalo zásadný vplyv na rozhodnutie o dovolaní.\n22. Princíp kontradiktórnosti konania vyžaduje, aby samotný účastník konania mal možnosť\nposúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie protistrany v súdnom konaní právne významné,\nči obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať\nalebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je teda len na účastníkovi konania,\naby sám posúdil, či určité stanovisko k vyjadreniu protistrany vyžaduje komentár z jeho strany\n[rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) vo veci Nideröst-Huber\n\n6\n\nproti Švajčiarsku z 18. 2. 1997, sťažnosť č. 18990/91, body 27 a 29], a nezáleží pritom na tom,\naký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (rozsudok ESĽP vo veci K. S. proti Fínsku\nz 31. 5. 2001, rozsudok ESĽP vo veci F. R. proti Švajčiarsku z 28. 6. 2001). Teda požiadavka\n„kontradiktórnosti konania“ sa v judikatúre ESĽP chápe skôr formálne, t. j. z jej hľadiska\nv podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie\nalebo argumentov predložených súdu vrátane ich samotného dopadu na rozhodnutie súdu/orgánu\nverejnej moci (III. ÚS 220/2018).\n23. Ústavný súd eviduje, že judikatúra ESĽP sa vo vzťahu k tejto otázke aktuálne vyvíja\n(Sarkocy proti Slovenskej republike z 15. 10. 2020) a postupne kladie väčší dôraz na obsah podania\n(vyjadrenia protistrany), čo však na preskúmavanú vec nemá dopad, keďže z obsahu odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd pri rozhodovaní prihliadal na argumentáciu\nžalobcu vo vyjadrení k dovolaniu. Najvyšší súd nielen dôkladne zrekapituloval obsah vyjadrenia\nžalobcu (body 20 až 22 napadnutého uznesenia), ale prinajmenšom pri vyhodnocovaní dôvodu\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. d) CSP založil odmietnutie dovolania na dôvode\nidentickom s vyjadrením žalobcu. Žalobca totiž vo vyjadrení protiargumentoval,\nže „prekážku res iudicata môže založiť iba rozhodnutie, ktorým, bolo právoplatne rozhodnuté\nvo veci samej“. Najvyšší súd dôvodil rovnako, že „uznesenia, na ktoré poukazuje\n(uznesenie krajského súdu o zastavení konania pre nedostatok právomoci a o postúpení veci\npríslušnému správnemu orgánu, ako aj nadväzujúce uznesenie najvyššieho súdu,\npodľa ktorého predmetná vec žalobcu a sťažovateľa patrí do právomoci okresného súdu, pozn.)\nsa netýkali veci samej, a preto ustanovenie pojednávajúce o veci res iudicata sa na tieto uznesenia\nnevzťahuje a označená prípustnosť dovolania žalovaným s poukazom na ustanovenie\n§ 420 písm. d/ C. s. p. právne neobstojí, a preto daná nie je“. Podstatným v tejto súvislosti\nje aj fakt, že námietku prekážky rei iudicatae sťažovateľ ako sporová strana v priebehu\nsporového konania predniesol prvýkrát práve v dovolaní. Pri jeho koncipovaní a podávaní\nteda nepoznal relevantnú protiargumentáciu žalobcu k tejto parciálnej otázke.\n24. Najvyšší súd nerozporuje tvrdenie sťažovateľa, že na vyjadrenie žalobcu pri rozhodovaní\no dovolaní prihliadal. Ak by najvyšší súd na predmetné vyjadrenie nebol prihliadal,\nnič mu nebránilo takýto postoj vyjadriť v odôvodnení svojho dovolacieho uznesenia.\nSkutočnosť je však opačná. Obsahovú rekapituláciu vyjadrenia žalobcu k dovolaniu sťažovateľa\nobsiahnutú v bodoch 20 – 23 odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd nemôže vyhodnotiť\ninak, než ako reflexiu prihliadania na toto vyjadrenie najvyšším súdom.\n25. V popísaných okolnostiach ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd na prvom mieste porušil\nzákaz plynúci z § 436 ods. 3 CSP, podľa ktorého sa neprihliada na vyjadrenie k dovolaniu podané\npo uplynutí lehoty určenej súdom prvej inštancie. Okresný súd predložil vec na rozhodnutie\no dovolaní najvyššiemu súdu 26. apríla 2019 a z predkladacej správy vyplýva,\nže vyjadrenie k dovolaniu nebolo doručené. Vyjadrenie potom žalobca doručil až 3. mája 2019,\nkeď sa už vec nachádzala na najvyššom súde, a teda bolo zrejmé, že okresným súdom určená lehota\n10 dní na vyjadrenie k dovolaniu márne uplynula.\n\n7\n\n26. Popísaný nedostatok by však podľa názoru ústavného súdu sám osebe ešte nemusel niesť\npotenciál nedovoleného zásahu do sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu,\nresp. jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Avšak s prihliadnutím na obsah oneskoreného\nvyjadrenia v spojení s jeho nedoručením sťažovateľovi na zaujatie stanoviska sa už popísané\nprocesné nedostatky podľa názoru ústavného súdu dostávajú do polohy ústavnej relevancie.\nNajvyšší súd bol povinný doručiť aj oneskorene podané vyjadrenie žalobcu sťažovateľovi.\nCSP v § 436 ods. 4 síce prikazuje doručiť dovolateľovi len také vyjadrenie, ktoré je podané v lehote\nurčenej súdom, nemožno však pripustiť výklad, keď doručenie vyjadrenia k dovolaniu po uplynutí\nlehoty, a teda nerešpektovanie súdom určenej lehoty protistranou, by v konečnom dôsledku\nprinieslo procesné znevýhodnenie dovolateľovi spočívajúce v odopretí možnosti zaujať\nk oneskorene podanému vyjadreniu stanovisko. Oneskorené splnenie povinnosti určenej súdom\nprotistranou by jej tak paradoxne prinášalo procesný prospech a zvýhodnenie oproti dovolateľovi.\n27. Nedoručením vyjadrenia žalobcu sťažovateľovi preto najvyšší súd poručil základné právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie\n(bod 1 výroku nálezu).\n28. Pokiaľ ide o vysporiadanie sa najvyššieho súdu s dôvodom prípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP, ústavný súd v napadnutom uznesení nezistil pochybenia,\nktoré by dosahovali relevanciu z pohľadu označených práv sťažovateľa.\n29. Ústavný súd po preskúmaní obsahu dovolania sťažovateľa dospel k záveru, že najvyšší súd\nsprávne vystihol podstatu dovolacej argumentácie. Vadu podľa § 420 písm. f) CSP totiž sťažovateľ\nv dovolaní vnímal v dvoch rovinách. Jednak v zmätočnom odôvodnení právneho posúdenia veci\nkrajským súdom (strany 8 – 11 dovolania) a následne v nevysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami\nsťažovateľa prednesenými v jeho odvolaní (strany 11 – 16 dovolania).\n30. Už na prvý pohľad si dva parciálne argumentačné okruhy vnútorne logicky odporujú.\nAk totiž sťažovateľ v dovolaní namieta zmätočnosť právneho posúdenia veci, je zjavné,\nže mu toto právne posúdenie nie je úplne neznáme. Nejde o nedostatok odôvodnenia, ak ho ten,\nkto proti rozhodnutiu brojí, dokáže vyhodnotiť ako zmätočné. Chýbajúce odôvodnenie znamená\nžiadne odôvodnenie, nie odôvodnenie zmätočné.\n31. Sťažovateľ, kritizujúc zmätočnosť právneho posúdenia veci krajským súdom, rozsiahlo cituje\nz odôvodnenia jeho rozsudku. Dôvody rozhodnutia o odvolaní sú mu teda evidentne známe.\nNajvyšší súd potom správne v bode 36 odôvodnenia svojho uznesenia vystihol, že sťažovateľ\n„v celom dovolaní sa v podstate zaoberá zmätočným odôvodnením v právnom posúdení veci\nza čo považuje právne posúdenie, s ktorým sa nestotožňuje. Za zmätočnosť rozhodnutia označuje\nnesprávny právny výklad ustanovení ním citovaných..., čo je v podstate nesúhlas žalovaného\ns právnym výkladom jednotlivých ustanovení, čo však nie je nesprávny procesný postup...“.\n32. Ústavný súd z príloh ústavnej sťažnosti tvorených takmer všetkými rozhodnutiami\nokresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu, ktoré v priebehu konania v sťažovateľovej veci\nboli vydané, ako aj podaniami sťažovateľa vo veci samej, zistil, že v štádiu priebehu procesu\ndostatočne zrozumiteľne vyabstrahoval otázku, ktorá tvorila jadro sporu medzi žalobcom\n\n8\n\na sťažovateľom. Nemožno preto dospieť k záveru, že by sťažovateľ nepoznal dôvody, ktoré viedli\nkrajský súd ako súd odvolací k potvrdeniu ostatného meritórneho rozsudku okresného súdu.\nPreto aj konštatovanie najvyššieho súdu, podľa ktorého „z obsahu odôvodnenia rozhodnutia\nnapadnutého dovolaním je zrejmé, z akých dôvodov odvolací súd vychádzal, keď nárok žalobcu\noznačil za dôvodný“ (bod 39 odôvodnenia napadnutého uznesenia), nemožno vyhodnotiť\nako potvrdenie nedostatku riadneho odôvodnenia dovolacím súdom. V dôsledku toho posúdenie\nprípustnosti sťažovateľovho dovolania zo zorného uhla vady podľa § 420 písm. f) CSP\nnajvyšším súdom neporušuje označené práva sťažovateľa.\n33. Napokon sa ústavný súd venoval poslednej sťažnostnej námietke založenej\nna tvrdenom arbitrárnom vyhodnotení dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.\n34. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní\no opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom\npre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť\n(m. m. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n35. Právo na prístup k súdu nemá absolútnu povahu a sú možné isté jeho obmedzenia\n(rozhodnutie ESĽP vo veci Bulena proti Českej republike z 20. 4. 2004, č. 57567/00),\nsúčasne však akékoľvek obmedzenia stanovené vnútroštátnym právom nesmú obmedzovať prístup\nk súdu takým spôsobom, či do takej miery, aby bolo právo danej osoby zasiahnuté\nv samotnej svojej podstate (rozhodnutie ESĽP vo veci Ashingdane proti Spojenému kráľovstvu\nz 28. 5. 1985, č. 8225/78). Z toho vyplýva pre konajúce súdy povinnosť zamedziť na jednej strane\npri aplikácii príslušných procesných pravidiel nadmernému formalizmu, ktorý by bol v rozpore\nso spravodlivosťou\nkonania,\nna\ndruhej\nstrane\nzamedziť\nprílišnej\nvoľnosti,\nktorá by vo svojom dôsledku viedla k odbúraniu procesných náležitostí upravených zákonom.\n36. Posúdenie, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže v konkrétnej veci\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu,\nnie do právomoci ústavného súdu. Avšak toto posúdenie najvyšším súdom je z hľadiska\njeho ústavnej udržateľnosti preskúmateľné ústavným súdom v konaní o ústavnej sťažnosti.\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd\n(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou\nzákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv\nsťažovateľa (II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016, II. ÚS 255/2018).\n37. V nadväznosti na argument najvyššieho súdu prednesený v jeho vyjadrení k ústavnej sťažnosti\nústavný súd zdôrazňuje, že rešpektuje kompetenciu najvyššieho súdu ústavne konformným\n\n9\n\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť vecí v konaní o dovolaní, kým neprekročí ústavné štandardy\n(II. ÚS 398/08).\n38. Ústavný súd už taktiež judikoval, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov\nobčianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí\ndo procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona\nalebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi\nspravodlivého procesu (IV. ÚS 1/02, I. ÚS 120/09).\n39. Dovolanie je podľa ústavného súdu (II. ÚS 89/2018, I. ÚS 336/2019, III. ÚS 223/2021)\npriesečníkom (a) hodnoty jednotnej, práve a len najvyšším súdom pre celé územie zveľaďovanej\ninterpretácie práva s tým, že účelom § 421 CSP je tvorba, ustaľovanie a presadzovanie\nustálenej rozhodovacej praxe, (b) ale rovnocenne je dovolanie podľa § 421 CSP prostriedkom\nochrany individuálnej pozície účastníkov konania, resp. ochrany individuálnej spravodlivosti strán\nsporu, účastníkov konania. Tieto hodnoty (normatívnosť a individuálnosť) sú rovnocenné\na sú nastavené textom zákona. Najvyšší súd je pri rozhodovaní o dovolaní súdom,\nktorý „súdi súdy“, a zároveň účastníkov konania s dôsledkami pre mnohých aktuálnych a budúcich\núčastníkov. Platí to rovnako pre dovolanie týkajúce sa právneho posúdenia veci (§ 421 CSP),\nako aj pre dovolanie pre zmätočnosť (§ 420 CSP). Rozhodnutím o dovolaní sa cez interpretáciu\nvdychuje život právnym normám s dôsledkami pre celé územie Slovenskej republiky.\n40. Najvyšší súd ostáva najvyšším, aj keď ústavný súd môže zrušiť jeho rozhodnutie.\nNajvyšším je preto, že má pôsobnosť pre celé územie Slovenskej republiky, je svorníkom\nvšetkých všeobecných súdov: Inštitucionálne (§ 22 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) aj procesne\n(Civilný sporový poriadok) je najvyšší súd poverený úlohou zjednocovať judikatúru\n(I. ÚS 336/2019).\n41. Najvyšší súd v sťažovateľovej veci vyhodnotil dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP\nako neprípustné z dôvodu, že otázka, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu,\nspočíva v tom, či odvetvová dohoda z 8. novembra 2007 zaväzuje žalovaného platiť poplatky\nna podporu spotreby a odbytu mlieka, resp. či je v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 274/2006 Z. z.\nNásledne najvyšší súd konštatoval, že „takto postavená otázka nie je otázkou právnou,\nale posúdením určitej dohody strán, ktorú sporové strany nespochybnili a dobrovoľne uzavreli“.\nDovolaním podľa § 421 ods. 1 CSP sa preto meritórne nezaoberal. Vo vyjadrení\nk ústavnej sťažnosti najvyšší súd doplnil, že „zisťovanie obsahu konkrétnej dohody predstavuje\nriešenie skutkových otázok“.\n42. Ústavný súd pri poskytovaní ochrany právam sťažovateľa nevidí dôvod na spochybňovanie\nzáveru, podľa ktorého obsah konkrétnej dohody má povahu skutkovej otázky. Najvyšší súd\nsa však (a to aj formou citácie z podaného mimoriadneho opravného prostriedku) selektívne\nzameral v podstate iba na jednu vetu odôvodnenia sťažovateľovho dovolania.\nTá síce vo veľkej miere vystihuje podstatu sťažovateľovej nespokojnosti, no z pohľadu\nvyhodnocovania prípustnosti dovolania nie je možné obmedziť sa výlučne na ňu.\n\n10\n\n43. Nie je správne, ak sa najvyšší súd zameria len na jednu vetu, ktorú dovolateľ prípadne\nv dovolaní označí ako právnu otázku, a izoluje sa od toho, ako je vymedzený dovolací dôvod.\nPrávna otázka podľa § 421 CSP a dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa 432 CSP\nsú spojené nádoby, preto najvyšší súd nemôže posudzovať prípustnosť dovolania striktne\nlen na základe toho, ako dovolateľ túto prípustnosť formálne vymedzil na konkrétnom riadku\nsvojho podania. Je užitočné sa pozrieť aj na dovolací dôvod, vyabstrahovať z neho právnu otázku\npodľa § 421 CSP a až následne možno posúdiť, (a) či od tejto otázky záviselo napadnuté\nrozhodnutie a (b) či ide o otázku, ktorá napĺňa niektoré z písmen a) až c) v § 421 ods. 1 CSP.\nIde o to pokúsiť sa autenticky porozumieť dovolateľovi – jeho textu ako celku, ale na druhej strane\nnemožno ani dotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o právnu pomoc.\nNie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi\ndokonalú formuláciu dovolacej otázky (porov. tiež Hlušák, M. Glosa k uzneseniu\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 6/2017 zo 6. 3. 2017 In. Súkromné právo 3/2017, s. 129;\nGešková, K. Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 158/2017 ‒ odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu a/ako otázka zásadného právneho významu.\nIn. Súkromné právo 4/2018, s. 170).\n44. V posudzovanej veci najvyšší súd nevyhodnotil podané dovolanie ako celok. Z fotokópie\ndovolania vyplýva, že sťažovateľ na podporu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP\ndôkladne zrekapituloval podstatnú právnu argumentáciu okresného súdu i krajského súdu,\na to na podklade relevantnej hmotnoprávnej úpravy. Následne podrobne analyzoval\nlegálnu kategóriu „všeobecne obchodné podmienky“ použitú v § 11 ods. 2 zákona č. 274/2006 Z. z.\ni v § 13 ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z. Analýza vyústila do formulovania právneho názoru,\npodľa ktorého sporný poplatok, na zaplatenie ktorého bol sťažovateľ v základnom sporovom konaní\nzaviazaný, nie je možné považovať za všeobecnú obchodnú podmienku nákupu.\nSúčasne sťažovateľ konštatoval, že právny názor krajského súdu, podľa ktorého demonštratívny\nvýpočet („najmä“) náležitostí odvetvovej dohody v zákonných právnych predpisoch znamená,\nže taká dohoda „sa môže týkať aj iných významných úprav v organizovaní trhu s výrobkami.\nV danom prípade je aj povinnosť prispievať poplatkami do miečneho fondu...“, je nesprávny.\nNaostatok sťažovateľ v dovolaní argumentoval v prospech záveru, podľa ktorého so žalobcom\nnebol v súkromnoprávnom vzťahu a povinnosť platiť poplatok mu nevyplývala ani zo zákona\nč. 274/2006 Z. z., ani zo žiadneho iného právneho predpisu (čo podporil analýzou únijovej právnej\núpravy v spojení s ústavnými normami o ukladaní povinností).\n45. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych\nskutkových\nzáverov\nvyvodil\nnesprávne\nprávne\nzávery\n(napr. uznesenie najvyššieho súdu č. k. 7 Cdo 7/2010, č. k. 4Cdo/160/2016, č. k. 7Cdo/81/2016\na ďalšie).\n46. Popísaný ťažiskový obsah sťažovateľovho dovolania sa zameriava výlučne na právne otázky.\nJeho podstata spočíva v skúmaní, či právna úprava v relevantnom období (do 30. novembra 2009)\n\n11\n\numožňovala uložiť peňažnú povinnosť v prospech žalobcu v odvetvovej dohode ako druhovom\nprávnom inštitúte. Vyjadrené judikatórnou definíciou z predchádzajúceho odseku, sťažovateľ\nkritizoval, že síce súdy v jeho veci použili správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretovali\n(prípustnosť uloženia povinnosti platiť poplatok v odvetvovej dohode) a následne zo správnych\nskutkových záverov (nesporný obsah odvetvovej dohody z 8. novembra 2007) vyvodili nesprávne\nprávne závery (sťažovateľ bol povinný platiť poplatok). Fakt, že sťažovateľ\nv dovolacej argumentácii odkazoval aj na konkrétne ustanovenie odvetvovej dohody uzavretej\n8. novembra 2007, je len logickým dôsledkom zacielenia jeho dôvodov na individuálne okolnosti\njeho sporu, čo je celkom prirodzené, keďže aj v dovolaní sporová strana chráni svoje subjektívne\npráva pre individuálny prípad. Práve v tomto bode sa prejavuje prepojenosť dovolania\n(bod 39 nálezu) ako nástroja zjednocovania (abstraktná rovina) a zároveň prostriedku ochrany\nsubjektívnych práv dovolateľa (konkrétna rovina). Argumentácia konkrétnou odvetvovou dohodou,\nči dokonca jej konkrétnym ustanovením, však nemôže viesť k záveru, podľa ktorého sťažovateľ\nv dovolaní rozporoval skutkové, nie právne nedostatky rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd\nselektívne zvýraznil časť dôvodov dovolania sťažovateľa, ale bez súvislosti s ďalšími názormi\nprezentovanými v dovolaní. Ústavný súd nemá žiadne pochybnosti o právnej (nie skutkovej)\npovahe dovolacej kritiky rozhodnutia krajského súdu, čomu nasvedčuje aj komplexný pohľad\nna postupnú kryštalizáciu a abstrakciu právnych názorov všeobecných súdov i sporových strán\nv priebehu konania o žalobe žalobcu. Najvyšší súd zamedzil prístup sťažovateľa k súdnej ochrane\nv dovolacom konaní, pretože nesprávne procesnoprávne vyhodnotenie dôvodov dovolania\npodľa § 421 ods. 1 CSP malo za následok jeho odmietnutie meritórneho rozhodnutia o otázke,\nči sa žalobcom žalovaná povinnosť platiť poplatok opierala v rozhodnom období o potrebný\nprávny základ. Najvyšší súd preto odmietnutím dovolania sťažovateľa porušil jeho základné právo\nna súdnu ochranu i jeho právo na spravodlivé súdne konanie (bod 1 výroku nálezu).\n47. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy ústavný súd uvádza, že vyhovenie časti ústavnej sťažnosti je založené\nvýlučne na kritike posúdenia prípustnosti dovolania najvyšším súdom, teda na vade rýdzo\nprocesnej povahy. Ústavný súd preto nezistil existenciu ústavne relevantnej súvislosti\nmedzi označeným právom a napadnutým uznesením najvyššieho súdu v nadväznosti na rozsah\nprieskumu napadnutého uznesenia. Ústavný súd tak ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel\n(bod 2 výroku nálezu).\n48. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy i jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd toto uznesenie\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie (bod 3 výroku nálezu).\n49. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\n\n12\n\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť.\nV tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n50. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou najvyššieho súdu vysporiadať sa s oneskoreným\npodaním vyjadrenia žalobcu k dovolaniu sťažovateľa v intenciách právnej úpravy obsiahnutej\nv § 436 CSP tak, aby kontradiktórnosť konania bola zachovaná. Následne bude potrebné podané\ndovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu znova prerokovať a, riadiac\nsa právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze, opätovne rozhodnúť,\nrešpektujúc obsah a zmysel práva, ktorého porušenie bolo ústavným súdom zistené.\nZáväzný právny názor ústavného súdu nesmeruje k hmotnoprávnemu posúdeniu spornej kauzy.\nNajvyšší súd však podľa ústavného súdu aplikoval podústavné právo obsiahnuté v § 432 ods. 2 CSP\nna dovolanie sťažovateľa tak, že mu z hľadiska ústavnoprávneho znemožnil poskytnutie\nsúdnej ochrany, ktorej sa sťažovateľ dovolaním domáhal.\nIV.1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu:\n51. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd\nje rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou\nzaložená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc\nústavného súdu len subsidiárne.\n52. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným\nprávam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ústava ukladá\nvšeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu\nje preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov\n(m. m. IV. ÚS 236/07).\n53. V danom prípade bol proti napadnutému rozsudku krajského súdu podaný mimoriadny opravný\nprostriedok ‒ dovolanie, ktorý zákon na ochranu základných práv účinne poskytuje. Sťažovateľ\nako dovolateľ sformuloval právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie krajského súdu.\nNa rovnakej otázke (resp. jej riešení) je založená aj ústavná sťažnosť v časti smerujúcej\nproti rozsudku krajského súdu. V dôsledku kasačného výroku tohto nálezu dôjde k vytvoreniu\npotrebného procesného priestoru pre dovolací súd, aby poskytol ochranu základným právam\na právam podľa kvalifikovaných medzinárodných zmlúv, ktorých porušenie rozsudkom\nkrajského súdu sťažovateľ tvrdí. Preto právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o predmetnom\ndovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu vylučuje právomoc ústavného súdu.\n54. Aj napriek tomu, že došlo k prijatiu ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, rozhodol ústavný súd\nv tejto časti o odmietnutí ústavnej sťažnosti. Uvedené vyplýva z dikcie § 56 ods. 2 úvodnej vety\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorej je odmietnutie v rámci predbežného prerokovania\nlen možnosťou. Zo znenia zákona o ústavnom súde implicitne vyplýva, že aj po prijatí veci\nna ďalšie konanie je možné návrh z procesných dôvodov odmietnuť, keďže prijatie veci\n\n13\n\nna ďalšie konanie nezakladá prekážku rozhodnutej veci v časti splnenia procesných podmienok\n(III. ÚS 231/2020, III. ÚS 167/2021). Keďže ústavný súd po analýze veci vykonanej na základe\nvyjadrení účastníkov konania po prijatí návrhu sťažovateľa na ďalšie konanie zistil, že existuje\ndôvod podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde, ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu\nna jej prerokovanie (bod 4 výroku nálezu).\nV.\nTrovy konania\n55. Sťažovateľ žiadal priznať náhradu trov konania, a to za tri úkony právnej služby\nv sume 1 629,54 eur.\n56. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nnahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n57. Ústavný súd s ohľadom na vyhovenie ústavnej sťažnosti priznal sťažovateľovi náhradu\nza dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, ako aj za podanie\nústavnej sťažnosti. Náklady za tretí úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu najvyššieho súdu)\ndo náhradového výroku ústavný súd nepojal, keďže replika sťažovateľa nepriniesla žiadne skutkové\nči právne argumenty majúce vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n58. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2020 je 177 eur a hodnota režijného paušálu je 10,62 eur.\nSpolu tak náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby predstavuje 375,24 eur.\nPriznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného\nv záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\n(bod 5 výroku nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2022\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-ukladanie povinností len na základe zákona", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "dovolanie-prípustnosť", "konanie-kontradiktórnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Obdo/33/2019", "guid": "20cccae8-5263-42c9-b245-f2cd9bff0480:bd585499-a0e9-4c69-8931-1f4daedd4522", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "1Cob/72/2018", "guid": "8db1b3f5-e9f7-4596-9dcd-9e454857c163:71302da4-e88e-4cb1-b2ae-d0f5fb928002", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:89526726-b51b-4b43-ac9a-076a69c01b8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.223.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 223/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 223/2021 z 10. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.223.2021.1"}, {"guid": "ussr:e6196547-7756-4465-b373-01ae9167ed37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.167.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2021 z 13. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.167.2021.2"}, {"guid": "ussr:ab47777e-acac-42f2-9d18-51da9af44a1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.231.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 231/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.231.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:a470b9c6-216d-4d23-b4ed-f563f43b0d5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.123.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 123/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 123/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.123.2020.1"}, {"guid": "ussr:4bdf272d-6c1f-4ae2-8062-aac61611fba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2"}, {"guid": "ussr:acbebfc7-4d70-443a-bbed-8ea6e8a7f41f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.255.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.255.2018.1"}, {"guid": "ussr:9049eecf-052c-4501-bfee-a8a8e105f4ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 89/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 89/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:0c414977-1d56-4dcb-9126-925e7d33e050", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c414977-1d56-4dcb-9126-925e7d33e050"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "20cccae8-5263-42c9-b245-f2cd9bff0480:520dcb90-7ad9-4fa5-b6c7-7d846ba660ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8413202407.1", "spisova_znacka": "3Obdo/33/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/33/2019 z 29. 1. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8413202407.1"}, {"guid": "6a01f672-b9fa-4c62-81da-03a86de01911:04dc9773-a3b1-42ad-9c45-6d40b0bcd795", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8410205830.1", "spisova_znacka": "4Obdo/45/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/45/2017 z 30. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8410205830.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "8db1b3f5-e9f7-4596-9dcd-9e454857c163:71302da4-e88e-4cb1-b2ae-d0f5fb928002", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cob/72/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/72/2018 z 11. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8db1b3f5-e9f7-4596-9dcd-9e454857c163:71302da4-e88e-4cb1-b2ae-d0f5fb928002"}, {"guid": "2ee196b8-c459-443c-b359-617d9afac869:2a8f265b-d874-4335-bbe8-00dc8329c557", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Cb/26/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 8Cb/26/2013 z 7. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2014-04-07", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2ee196b8-c459-443c-b359-617d9afac869:2a8f265b-d874-4335-bbe8-00dc8329c557"}, {"guid": "1019e810-9ba0-48db-ac77-1f64a1eb347e:b0255a35-582a-4380-9c64-969c12824c07", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cb/20/2010", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2Cb/20/2010 z 5. 12. 2012", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2012-12-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1019e810-9ba0-48db-ac77-1f64a1eb347e:b0255a35-582a-4380-9c64-969c12824c07"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:61798466-de72-4769-a22b-c8b3ca861e9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.322.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.322.2026.2"}, {"guid": "ussr:76dd4ac8-821c-488f-a2cd-7676e6297867", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.588.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 588/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 588/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.588.2025.1"}, {"guid": "ussr:9bb79b40-14fc-4dae-b120-340075b448c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.128.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/2024 z 15. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.128.2024.2"}, {"guid": "ussr:705504b4-af95-4e30-9083-2a62a52cfde1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.295.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2023 z 19. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.295.2023.1"}, {"guid": "cef88337-f38b-4d65-9895-20fb7bcc571f:dd234ab4-bd4e-4aa3-9568-114e03218e4c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8413202407.1", "spisova_znacka": "2Obdo/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/7/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8413202407.1"}, {"guid": "492d79cc-d594-4068-ab3f-e985e22d883d:bcd9f62c-2a4e-48f9-8452-1d75eb2ba6a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8413202407.9", "spisova_znacka": "2Obdo/6/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/6/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8413202407.9"}, {"guid": "1e1f024f-5518-42a6-927d-1fb4288c6e1a:ad5304f4-c4fd-43e0-ae65-83fd0b11e3f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8413202407.3", "spisova_znacka": "2Obdo/28/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/28/2022 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8413202407.3"}, {"guid": "7b2b08c5-601b-4f1a-8cb1-bd5f80c8ebf5:69b1b33e-200b-44f5-88c5-60a1bdeeeb5e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:8413202407.12", "spisova_znacka": "2Cob/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/88/2023 z 21. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:8413202407.12"}]}