{"guid": "ussr:6ec097ce-eb36-4a92-af72-851aef5f4e32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.69.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 69/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2022 z 10. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. februára 2022, sp. zn. III. ÚS 69/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.69.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-02-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6ec097ce-eb36-4a92-af72-851aef5f4e32", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.69.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.69.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.69.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 69/2022-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov\nRoberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľ\n,\n,\n, zastúpeného Mgr. Romanom Tomanom, PhD., advokátom,\nZelený raj 20, Nové Zámky, proti prípisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 4Tost/14/2021 z 24. novembra 2021 a tomu predchádzajúcemu postupu a proti prípisom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Tost/57/2021 z 28. decembra 2021\na zo 17. januára 2021 a tomu predchádzajúcim postupom takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. januára 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prípismi a tomu\npredchádzajúcim postupmi najvyššieho súdu v súvislosti s jeho väzbou s tým, že žiada najvyššiemu\nsúdu prikázať prepustiť ho z väzby na slobodu a priznať mu finančné zadosťučinenie 10 000 eur.\nII.\n2. Sťažovateľ bol uznesením Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd“)\nz 5. júla 2020 vzatý do väzby. Uznesením špecializovaného súdu z 15. marca 2021 bola podľa § 76\nods. 3 Trestného poriadku lehota trvania väzby sťažovateľa a spoluobvinených\na\npredĺžená do 1. júla 2021. Sťažnosť sťažovateľa a spoluobvinených\na\nproti tomuto\nuzneseniu bola uznesením najvyššieho súdu z 23. marca 2021 zamietnutá. Na sťažovateľa a ďalších\nspoluobvinených bola 3. augusta 2021 podaná obžaloba. Sťažovateľ bol uznesením\nšpecializovaného súdu z 18. augusta 2021 ponechaný vo väzbe.\n\nII.1. Prípis najvyššieho súdu z 24. novembra 2021 a tomu predchádzajúci postup:\n3. Nálezom ústavného súdu č. k. II. ÚS 288/2021-49 zo 14. októbra 2021 bolo vyslovené,\nže uznesením najvyššieho súdu z 23. marca 2021 bolo porušené základné právo podľa čl. 17 ods. 2\na 5 ústavy spoluobvineného sťažovateľa\na uznesenie najvyššieho súdu z 23. marca 2021\nsa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n4. V nadväznosti na to sa sťažovateľ podaním z 8. novembra 2021 na najvyššom súde domáhal,\naby bol podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku vydaný príkaz na jeho prepustenie z väzby,\nčo odôvodnil tým, že zrušením uznesenia najvyššieho súdu z 23. marca 2021 nastal stav,\nže zákonnosť jeho väzby zostala založená len na uznesení špecializovaného súdu z 15. marca 2021,\nno len do 1. júla 2021, nie však do 1. septembra 2021, pretože uznesenie najvyššieho súdu\nz 23. marca 2021 bolo nálezom ústavného súdu zo 14. októbra 2021 zrušené.\nPreto do 18. augusta 2021, keď bolo po podaní obžaloby rozhodnuté o jeho ponechaní vo väzbe,\nnemá jeho väzba základ v žiadnom rozhodnutí. Keďže o väzbe možno rozhodovať len do budúcna,\nnajvyšší súd po vrátení veci ústavným súdom na ďalšie konanie nemôže rozhodovať o jeho väzbe\nza dobu minulú, teda za dobu od 2. júla 2021 do 18. augusta 2021, a teda je jeho povinnosťou podľa\n§ 76 ods. 3 Trestného poriadku vydať príkaz na jeho prepustenie z väzby, keďže táto je nezákonná\nv dôsledku neexistencie súdneho rozhodnutia o väzbe za dobu od 2. júla 2021 do 18. augusta 2021.\n5. Ústavnou sťažnosťou namietaným prípisom z 24. novembra 2021 najvyšší súd sťažovateľovi\noznámil, že jeho návrhu z 8. novembra 2021 nemožno vyhovieť, keďže nálezom bolo jeho\nrozhodnutie zrušené len v časti týkajúcej sa spoluobvineného, a nie vo vzťahu k nemu, výroky\nnálezu sú neoddeliteľné a z jeho odôvodnenia vyplýva, že k porušeniu práv spoluobvineného došlo\ntým, že nebol vypočutý aj k poslednému uzneseniu o vznesení obvinenia. Podľa najvyššieho súdu\nz výroku nálezu, ale ani z jeho odôvodnenia nie je možné vyvodiť záver, že by ústavný súd mal\nv úmysle zrušiť uznesenie najvyššieho súdu v celku, teda aj vo vzťahu k sťažovateľovi,\na bolo by absurdné, že pre nevypočutie spoluobvineného je potrebné zrušiť rozhodnutie\naj vo vzťahu k sťažovateľovi ako spoluobvinenému, ktorý vypočutý bol.\nII.2. Prípisy najvyššieho súdu\na tomu predchádzajúci postup:\n\nz\n\n28.\n\ndecembra\n\n2021\n\na zo\n\n17.\n\njanuára\n\n2021\n\n6. Nálezom ústavného súdu č. k. II. ÚS 367/2021-107 zo 16. decembra 2021 bolo vyslovené,\nže uznesením najvyššieho súdu z 23. marca 2021 bolo porušené základné právo podľa čl. 17 ods. 1\na 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 2 dohovoru\na právo podľa čl. 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie spoluobvineného sťažovateľa\na uznesenie najvyššieho súdu z 23. marca 2021 sa v časti výrokov vzťahujúcich\nsa na spoluobvineného sťažovateľa\nzrušuje a vec sa mu v zrušenej časti vracia na ďalšie\nkonanie. Dôvodom vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\nrozhodnutím najvyššieho súdu bolo, že najvyšší súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou\nspoluobvineného\no tom, že na špecializovanom súde rozhodoval iný ako rozvrhom práce\ntohto súdu určený sudca. K zrušeniu uznesenia najvyššieho súdu a k vráteniu veci na ďalšie konanie\nústavný súd uviedol, že vzhľadom na to, že rozhodnutie špecializovaného súdu z 15. marca 2021\npredstavovalo neústavný zásah do osobnej slobody spoluobvineného sťažovateľa, iné rozhodnutie\nnajvyššieho súdu po vrátení veci ako zrušenie tohto uznesenia špecializovaného súdu\npodľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku bez vrátenia veci špecializovanému súdu neprichádza\n2\n\ndo úvahy, keďže zrušenie tohto rozhodnutia je nevyhnutným predpokladom na to, aby si sťažovateľ\nmohol podľa podústavného práva uplatniť prípadné ďalšie nároky z dôvodu nezákonného\npozbavenia osobnej slobody.\n7. V nadväznosti na to sa sťažovateľ na najvyššom súde podaním z 23. decembra 2021 domáhal,\naby najvyšší súd za použitia § 195 ods. 2 Trestného poriadku podľa § 194 ods. 1 Trestného\nporiadku zrušil uznesenie špecializovaného súdu z 15. marca 2021 v časti, ktorá sa ho týka, a podľa\n§ 76 ods. 3 Trestného poriadku ho príkazom prepustil z väzby na slobodu. Argumentoval,\nže ústavný súd v náleze zo 16. decembra 2021 uviedol, že po vrátení veci najvyššiemu súdu\niné rozhodnutie ako zrušenie uznesenia špecializovaného trestného súdu podľa § 194 ods. 1\nTrestného poriadku bez vrátenia veci špecializovanému trestnému súdu neprichádza do úvahy\na všeobecné súdy sa budú musieť vysporiadať s následkami vyplývajúcimi z nálezu a zohľadniť\nvýrok o porušení práv spoluobvineného v kontexte toho, že zrušením uznesenia najvyššieho súdu\nz 23. marca 2021 a zrušením uznesenia špecializovaného súdu z 15. marca 2021 vo vzťahu\nk spoluobvinenému zaniká právny titul pozbavenia jeho osobnej slobody v období od 2. apríla 2021\ndo 18. augusta 2021. Z toho sťažovateľ vyvodil, že najvyšší súd má zrušiť uznesenie\nšpecializovaného súdu z 15. marca 2021 nielen vo vzťahu k spoluobvinenému, ale za použitia § 195\nods. 2 Trestného poriadku aj vo vzťahu k sťažovateľovi, keď právo na rozhodnutie o zákonnosti\nväzby je inkorporované v práve na obhajobu, konkrétne v práve robiť návrhy a podávať žiadosti\na opravné prostriedky (§ 34 ods. 1 veta druhá Trestného poriadku) vrátane práva vzniesť námietku\nzaujatosti sudcu rozhodujúceho o väzbe (§ 32 ods. 3 Trestného poriadku). Z toho sťažovateľ\nvyvodil, že dôsledkom nálezu ústavného súdu zo 16. decembra 2021 je stav, že zaniká právny titul\npozbavenia jeho osobnej slobody v období od 2. apríla 2021 do 18. augusta 2021, o väzbe možno\nrozhodovať len do budúcna, a teda povinnosťou najvyššieho súdu podľa § 76 ods. 3 Trestného\nporiadku je príkazom ho z nezákonnej väzby prepustiť.\n8. Ústavnou sťažnosťou namietaným prípisom z 28. decembra 2021 najvyšší súd sťažovateľovi\noznámil, že návrh z 23. decembra 2021 bol odstúpený špecializovanému súdu,\nkeď bol vyhodnotený ako jeho žiadosť o prepustenie z väzby. Najvyšší súd ústavnou sťažnosťou\nnamietaným prípisom zo 17. januára 2022 sťažovateľovi oznámil, že jeho návrhu\nz 23. decembra 2021 nemožno vyhovieť a vzhľadom na namietanie porušenia zásady zákonného\nsudcu bol návrh posúdený ako žiadosť o prepustenie z väzby. Najvyšší súd k tomu uviedol,\nže ústavný súd vo výroku nálezu výslovne uviedol, že rozhodnutie najvyššieho súdu\nz 23. marca 2021 zrušuje v časti týkajúcej sa spoluobvineného, a preto nemôže predstavovať\npodklad pre príkaz na jeho prepustenie z väzby, keďže podľa § 45 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) je ústavný súd viazaný rozsahom\na dôvodmi návrhu na začatie konania a zákon o ústavnom súde ani nepočíta so zásadou benefícium\ncohaesionis. Aj keby takúto zásadu zákon o ústavnom súde obsahoval, jej aplikácia by musela\nbyť zrejmá z výroku rozhodnutia ústavného súdu.\n\n3\n\nIII.\nIII.1. Námietka porušenia základných práv prípisom najvyššieho súdu z 24. novembra 2021\na tomu predchádzajúcim postupom:\n9. Sťažovateľ sa nestotožňuje so záverom najvyššieho súdu v prípise z 24. novembra 2021. Uznáva,\nže predpokladom zrušenia rozhodnutia ústavným súdom je konštatovanie porušenia základného\npráva, z čoho však nevyplýva, že by tieto výroky boli neoddeliteľné, keďže vyslovenie porušenia\nzákladného práva rozhodnutím je možné aj bez zrušenia rozhodnutia, čomu nasvedčujú nálezy,\nv ktorých ústavný súd zrušoval rozhodnutie o väzbe týkajúce sa viacerých obvinených, no obmedzil\nsa na jeho zrušenie len v časti týkajúcej sa sťažovateľa (napr. III. ÚS 220/04, II. ÚS 367/2021). To\nsa však v náleze zo 14. októbra 2021 nestalo. Podľa sťažovateľa najvyššiemu súdu neprináleží\nvykladať úmysel ústavného súdu a vzhľadom na materiálnu záväznosť nálezu je najvyšší súd jeho\nvýrokmi viazaný a ak sa zrušujúci výrok nálezu neobmedzí na zrušenie spoločného výroku\ntýkajúceho sa viacerých osôb len vo vzťahu ku konkrétnej osobe, zrušuje sa výrok ako celok. To\nplatí o to viac, že nález zo 14. októbra 2021 sa týkal rozhodnutia zasahujúceho do práva na osobnú\nslobodu, keď princíp právnej istoty vylučuje akúkoľvek interpretáciu toho, čo bolo úmyslom\nústavného súdu, keďže záväzným je výrok, a nie je jeho odôvodnenie. Podľa sťažovateľa po\ndoručení nálezu mal teda najvyšší súd podľa § 362b ods. 1 Trestného poriadku pokračovať v tom\nštádiu trestného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu nálezom zrušeného uznesenia\na rozhodnúť aj o jeho sťažnosti proti uzneseniu špecializovaného súdu.\n10. Podľa sťažovateľa v dôsledku zrušenia uznesenia najvyššieho súdu z 23. marca 2021 a vrátení\nveci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie nastal stav, že zákonnosť jeho väzby od 2. apríla 2021\ndo 18. augusta 2021 zostala založená len na uznesení špecializovaného súdu z 15. marca 2021,\nno len do 1. júla 2021. Keďže o väzbe možno rozhodovať len do budúcna, najvyšší súd po vrátení\nveci ústavným súdom nemohol rozhodovať o jeho väzbe za dobu minulú od 2. júla 2021\ndo 18. augusta 2021, a preto ho mal príkazom podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku prepustiť\nz väzby, keďže táto bola a je nezákonná pre neexistenciu rozhodnutia súdu o väzbe za dobu\nod 2. júla 2021 do 18. augusta 2021. Keďže tak najvyšší súd nepostupoval, prípisom\nz 24. novembra 2021 a tomu predchádzajúcim postupom došlo k porušeniu jeho základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru. Na tom nič nemení\nani to, že po podaní obžaloby bolo rozhodnuté o jeho ponechaní vo väzbe,\nkeďže okrem diskontinuity jej zákonnosti § 71 ods. 3 Trestný poriadok vyžaduje prísnejšie\npodmienky pre opätovné vzatie obvineného do väzby v tej istej veci.\nIII.2. Námietka porušenia základných práv prípismi najvyššieho súdu z 28. decembra 2021\na zo 17. januára 2021 a tomu predchádzajúcim postupom:\n11. Podľa sťažovateľa po doručení nálezu ústavného súdu zo 16. decembra 2021 mal najvyšší súd\npokračovať v tom štádiu trestného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu čiastočne\nzrušeného uznesenia najvyššieho súdu z 23. marca 2021, a to podľa § 362b ods. 1 Trestného\nporiadku, keď mal rozhodnúť o sťažnosti spoluobvineného\nproti uzneseniu\nšpecializovaného súdu z 15. marca 2021. K tomu však zvýrazňuje, že nálezom\nzo 16. decembra 2021 bolo vyslovené, že uznesením najvyššieho súdu bolo porušené základného\nprávo spoluobvineného na zákonného sudcu, a ďalej vyvodzuje, že právo na rozhodnutie\no zákonnosti väzby súdom zriadeným zákonom je inkorporované v práve na obhajobu, konkrétne\n4\n\nv práve robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky podľa § 34 ods. 1 druhej vety\nTrestného poriadku, a to vrátane práva vzniesť námietku zaujatosti sudcu rozhodujúceho o väzbe\npodľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku. Preto rozhodnutie o väzbe vrátane rozhodnutia o predĺžení\nlehoty jej trvania nezákonným sudcom v sebe implicitne obsahuje aj porušenie práva na obhajobu.\nZ toho sťažovateľ vyvodzuje, že najvyšší súd mal po vrátení veci zrušiť uznesenie špecializovaného\nsúdu z 15. marca 2021 podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku bez vrátenia veci špecializovanému\nsúdu, keďže toto uznesenie predstavovalo s jeho základným právom nesúladný zásah\ndo jeho osobnej slobody.\n12. Podľa sťažovateľa najvyšší súd viazaný právnym názorom nálezu zo 16. decembra 2021 mal\npovinnosť zrušiť uznesenie špecializovaného súdu z 15. marca 2021 z dôvodu porušenia práva\nspoluobvineného na zákonného sudcu, ktoré v sebe zahŕňa i právo na obhajobu podľa § 195 ods. 2\nTrestného poriadku, a to nielen vo vzťahu k spoluobvinenému, ale aj vo vzťahu k nemu,\npretože dôvod zrušenia (porušenie práva na obhajobu) prospieval aj sťažovateľovi bez ohľadu\nna to, že v čase rozhodovania najvyššieho súdu bolo uznesenie špecializovaného\nsúdu z 15. marca 2021 v časti týkajúcej sa sťažovateľa právoplatné. Ak by bolo\nuznesenie špecializovaného súdu z 15. marca 2021 zrušené aj vo vzťahu k sťažovateľovi, zanikol\nby právny titul pozbavenia jeho osobnej slobody v období od 2. apríla 2021 do 18. augusta 2021\na najvyšší súd by ho mal prepustiť z väzby podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku, keďže väzba\nje nezákonná v dôsledku neexistencie súdneho rozhodnutia o väzbe za dobu od 2. apríla 2021\ndo 18. augusta 2021. Keďže tak najvyšší súd nepostupoval, jeho prípismi z 28. decembra 2021\na zo 17. januára 2021 a im predchádzajúcim postupom boli porušené jeho základné práva podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru.\nIV.\n13. V súvislosti so svojou väzbou bol sťažovateľ konfrontovaný s dvoma nálezmi ústavného súdu,\nktorými bolo vyslovené porušenie základných práv jeho spoluobvinených, ktoré sa odlišovali\nv tom, že zatiaľ čo v náleze k spoluobvinenému\nbolo uznesenie najvyššieho súdu zrušené\ns tým, že sa mu vracia na ďalšie konanie, v druhom náleze k spoluobvinenému\nbolo\nuznesenie najvyššieho súdu zrušené v časti výrokov vzťahujúcich sa na tohto spoluobvineného\ns tým, že v zrušenej časti vracia sa mu na ďalšie konanie. Okrem toho v tomto druhom náleze bolo\nokrem vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. podľa čl. 17 ústavy vyslovené porušenie\naj základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho\nzákonnému sudcovi.\n14. Ústavná sťažnosť je vo vzťahu k obom na nálezy ústavného súdu nadväzujúcim postupom\na z toho vyplývajúcim prípisom zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde odmietnutá.\n\n5\n\nIV.1. K námietke porušenia základných práv prípisom najvyššieho súdu z 24. novembra 2021\na tomu predchádzajúcim postupom:\n15. Nielen z konštatovaných rozdielov, ale aj z porovnania s predchádzajúcou rozhodovacou\nčinnosťou ústavného súdu sťažovateľ dospieva k záveru, že nie je správny záver najvyššieho súdu\no tom, že výroky o vyslovení porušenia základných práv rozhodnutím všeobecného súdu a zrušením\ntohto rozhodnutia všeobecného súdu sú neoddeliteľné. S takouto interpretáciou nemožno súhlasiť.\n16. K zrušeniu rozhodnutia všeobecného súdu môže ústavný súd pristúpiť len vtedy, ak zistí\nporušenie základných práv toho či oného sťažovateľa. Nevyhnutým predpokladom zrušenia\nrozhodnutia všeobecného súdu je predchádzajúci záver o vyslovení porušenia základného práva\nkonkrétneho sťažovateľa. Tak to vyplýva z čl. 127 ods. 2 ústavy, podľa ktorého ak ústavný súd\nvyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené\nzákladné práva a zruší také rozhodnutie, a z § 133 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde, podľa\nktorých ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody\nboli a akým rozhodnutím porušené. Ak rozhodnutím najvyššieho súdu boli porušené základné práva\nspoluobvineného\nbolo nevyhnutné, aby ním úspešne porušením základného práva\nnamietané rozhodnutie najvyššieho súdu bolo aj zrušené. Preto výrok o vyslovení porušenia\nzákladných práv rozhodnutím všeobecného súdu s výrokom zrušenia rozhodnutia všeobecného súdu\nsú neoddeliteľné. Ústavný súd nemôže zrušiť rozhodnutie všeobecného súdu, ktorým neboli\nporušené základné práva sťažovateľa. Preto je nesprávne izolované východisko sťažovateľa o tom,\nže nie je správny záver najvyššieho súdu o tom, že výroky o vyslovení porušenia základných práv\nrozhodnutím všeobecného súdu a zrušením tohto rozhodnutia všeobecného súdu sú neoddeliteľné.\nPráve naopak, záver najvyššieho súdu v namietanom prípise o neoddeliteľnosti výrokov nálezu\nústavného súdu o vyslovení porušenia rozhodnutím všeobecného súdu a zrušením takéhoto\nrozhodnutia je správny, a to nielen v rovine čl. 127 ods. 2 ústavy, ale aj v rovine podústavného\npráva podľa § 133 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.\n17. Z toho, že v náleze zo 14. októbra 2021 nebolo explicitne vyjadrené, že zrušenie rozhodnutia\no väzbe v súvislosti s ústavnou sťažnosťou spoluobvineného\nsa vzťahuje len k tomuto\nspoluobvinenému, nemožno vyvodiť záver o tom, že sa vzťahovalo aj na sťažovateľa. Výrok\nrozhodnutia o zrušení rozhodnutia o väzbe nielen bezprostredne nasleduje, ale aj je neoddeliteľný\nod predchádzajúceho výroku, ktorým bolo vyslovené porušenie jeho základných práv.\nJe na akademickú, možno len lingvistickú úvahu, či tento výrok nemohol znieť v jednej vete\ni tak, že základné práva spoluobvineného rozhodnutím všeobecného súdu porušené boli\na toto rozhodnutie sa zrušuje. Preto nie je správna argumentácia sťažovateľa, ktorá z nedostatku\nexplicitného vyjadrenia dochádza k záveru, že vyslovenie porušenia základného práva rozhodnutím\no väzbe je možné aj bez zrušenia rozhodnutia, čomu majú nasvedčovať nálezy, v ktorých ústavný\nsúd zrušoval rozhodnutie o väzbe týkajúce sa viacerých obvinených, no obmedzil sa na jeho\nzrušenie len v časti týkajúcej sa sťažovateľa. To, že v týchto rozhodnutiach bolo explicitne\nvyjadrené, že zrušenie nálezom ústavného súdu sa týka len tých častí rozhodnutí, ktoré sa týkajú\nkonkrétnych sťažovateľov, neznamená, že rovnaký následok nebol spôsobený aj nálezom ústavného\nsúdu zo 14. októbra 2021, v ktorom obdobná obmedzujúca časť výroku absentovala.\n\n6\n\n18. V tejto súvislosti je nesprávne aj ďalšie východisko sťažovateľa, podľa ktorého najvyššiemu\nsúdu neprináleží vykladať úmysel ústavného súdu a vzhľadom na materiálnu záväznosť nálezu\nje najvyšší súd jeho výrokmi viazaný, a ak sa zrušujúci výrok nálezu neobmedzí na zrušenie\nspoločného výroku týkajúceho sa viacerých osôb len vo vzťahu ku konkrétnej osobe, zrušuje\nsa výrok ako celok. K tomu treba uviesť, že výrok nálezu ústavného súdu ako súčasť textu nálezu\nnemožno vykladať izolovane bez súvisu s tým, v akej súvislosti bol tento výrok urobený. Prvá\nsúvislosť je daná už len tým, že rozhodnutie ústavného súdu musí mať typický justičný textový\nprvok s názvom výrok, ktorému predchádzajú rovnaké typické justičné textové prvky ako záhlavie\nči štátny znak a ktorým po výroku nasleduje ďalšia takáto osobitná súčasť s titulom odôvodnenie.\nVýroky nálezov ústavného súdu ako každého iného súdu možno vykladať len v súvislosti s týmito\npredpísanými textovými prvkami. Subjektom, ktorý je povinný ich vykladať, je nepochybne\nvšeobecný súd, vo vzťahu ku ktorému bolo vyslovené porušenie základných práv v záhlaví\noznačeného sťažovateľa. Možno súhlasiť so sťažovateľom s tým, že najvyššiemu súdu\nneprináležalo vykladať úmysel ústavného súdu, no nemožno súhlasiť s tým, že vzhľadom\nna materiálnu záväznosť nálezu mu neprináležalo vykladať výroky ústavného súdu s ohľadom\nna záhlavie nálezu a jeho odôvodnenie.\n19. Najvyšší súd v ústavnou sťažnosťou namietanom prípise z 24. novembra 2021 nevykladal\númysel ústavného súdu. V konečnom dôsledku ústavný súd ako orgán ochrany ústavnosti\nani žiadne úmysly či motívy pri svojich rozhodnutiach nemá a len odôvodňuje správnosť svojich\nrozhodnutí o ústavných sťažnostiach, ktorých rozsahom a dôvodmi na strane jednej a ústavou\nna strane druhej je viazaný. Najvyšší súd ako subjekt viazaný nielen výrokom nálezu,\nale predovšetkým nálezom ako celkom, len vykladal výroky nálezu ústavného súdu,\na to v ich nevyhnutnej súvislosti, ktorá vyplynula či už vo vzťahu výrokov nálezu ústavného súdu\nk jeho spoluobvineným namietaného rozhodnutia o väzbe a vo vzťahu výrokov nálezu\nk jeho odôvodneniu, ktoré vyplynulo z toho, kto, v akom rozsahu a z akých dôvodov namietal\nporušenie svojich základných práv rozhodnutím najvyššieho súdu.\n20. Preto je nesprávna redukujúca interpretácia sťažovateľa o tom, že najvyšší súd bol viazaný\nlen výrokmi nálezu ústavného súdu bez ich vzťahu k tomu, koho porušenie základných práv\na z akých dôvodov bolo vyslovené. Ide o nesprávny výklad § 362b ods. 1 Trestného poriadku,\npodľa ktorého po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie orgánu činného\nv trestnom konaní alebo súdu alebo jeho časť, pokračuje orgán činný v trestnom konaní alebo súd\nv tom štádiu trestného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu zrušeného rozhodnutia,\nak zákon alebo nález ústavného súdu neustanoví inak. Argumentácia najvyššieho súdu\na z toho vyplývajúci záver v namietanom postupe a prípise o tom, že návrhu sťažovateľa na jeho\nprepustenie z väzby nemožno vyhovieť, keďže nálezom bolo aj jeho sa týkajúce rozhodnutie\nzrušené len v časti k spoluobvinenému, a nie vo vzťahu k nemu, je preto v rovine nevyhnutného\nvysporiadania s argumentáciou sťažovateľa správna, a to či už v rovine Trestného poriadku alebo\nv rovine potencionálneho porušenia základných práv sťažovateľa. Preto z namietaného postupu\na prípisu najvyššieho súdu nemožno, a to vrátane jeho následkov spočívajúcich v neprepustení\nsťažovateľa z väzby, vyvodiť porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na práv podľa čl. 5 ods. 1, 3, 4 dohovoru.\n\n7\n\nIV.2. K námietke porušenia základných práv prípismi najvyššieho súdu z 28. decembra 2021\na zo 17. januára 2021 a tomu predchádzajúcim postupom:\n21. Námietka porušenia základných práv prípismi najvyššieho súdu z 28. decembra 2021\na zo 17. januára 2021 a tomu predchádzajúcim postupom je výsledkom extenzie výkladu následkov\nnálezu ústavného súdu nad rámec rozumne prijateľnej interpretácie podústavného práva. Konkrétne\n§ 362b ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bolo\nzrušené rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu alebo jeho časť, pokračuje orgán\nčinný v trestnom konaní alebo súd v tom štádiu trestného konania, ktoré bezprostredne\npredchádzalo vydaniu zrušeného rozhodnutia, ak zákon alebo nález ústavného súdu neustanoví inak\na § 195 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech\nobvineného z dôvodu porušenia jeho práva na obhajobu a je to na prospech aj niektorému\nspoluobvinenému, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného.\n22. Nález ústavného súdu výslovne stanovil, že rozhodnutie najvyššieho súdu sa zrušuje\nlen vo vzťahu k spoluobvinenému sťažovateľa, a preto z neho nemožno vyvodiť, že sa rozhodnutie\nnajvyššieho súdu zrušuje aj vo vzťahu k sťažovateľovi. Ďalšia argumentácia sťažovateľa\nnie je označením toho ustanovenia zákona, ktoré by malo viesť k tomu, že následkom nálezu\nústavného súdu je aj zrušenie rozhodnutia najvyššieho súdu vo vzťahu k sťažovateľovi. Ide o ničím\nnepodloženú extenziu významu rozhodnutia ústavného súdu vo vzťahu k spoluobvinenému\naj na sťažovateľa, no nie v dôsledku iného ustanovenia zákona tak, ako to ustanovuje § 362b ods. 1\nTrestného poriadku, ale v dôsledku sťažovateľovej interpretácie čl. 48 ods. 1 ústavy, ktorej\nnasleduje znova interpretácia podústavného práva. Podľa tejto interpretácie zárukami\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy sú v trestnom procese práva obvineného podľa § 34\nods. 1 druhej vety Trestného poriadku, podľa ktorej obvinený môže uvádzať okolnosti, navrhovať,\npredkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti\na opravné prostriedky, a podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého o vylúčení z dôvodov\nuvedených v § 31 Trestného poriadku na základe námietky vznesenej niektorou zo strán rozhoduje\norgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú.\n23. K tomu však treba uviesť, že dôvodom vyslovenia porušenia základných práv spoluobvineného\nsťažovateľa nebolo to, že by v jeho väzobnej veci rozhodol vylúčený sudca podľa § 31 Trestného\nporiadku, teda sudca, ktorý by nespĺňal predpoklady nestrannosti podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nale to, že v jeho veci rozhodol sudca, ktorý nebol určený podľa rozvrhu práce, teda sudca, ktorého\nrozhodovanie nebolo v súlade s právom spoluobvineného sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.\nZ toho, že vo veci sťažovateľa rozhodoval sudca neurčený správne podľa rozvrhu práce, nemožno\nvyvodiť to, že sťažovateľovi bolo upreté právo na obhajobu či už v rovine jeho základného práva\nna obhajobu alebo vo význame podľa § 195 ods. 2 v nadväznosti na § 34 ods. 1 druhú vetu, § 32\nods. 3 a § 31 Trestného poriadku.\n24. Argumentácia sťažovateľa celkom nesprávne rozširuje interpretáciu § 362b ods. 1 Trestného\nporiadku nadbytočným a z hľadiska systematického výkladu nesprávnym prístupom. Ustanovenie\n§ 362b ods. 1 Trestného poriadku bez potreby jeho rozširovania obsahuje normu, ktorej podstatou\nje spätná obnova procesného stavu v jeho štádiu, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu\nzrušeného rozhodnutia. Nálezom ústavného súdu zo 16. decembra 2021 bolo rozhodnuté,\nže uznesenie najvyššieho súdu z 23. marca 2021 sa v časti výrokov vzťahujúcich\n\n8\n\nsa na spoluobvineného sťažovateľa\nzrušuje a vec sa mu v zrušenej časti vracia na ďalšie\nkonanie. Preto následkom nálezu ústavného súdu bolo to, že najvyšší súd sa vo vzťahu\nk rozhodovaniu o väzbe spoluobvineného\nocitol spätne v štádiu trestného konania\npred rozhodnutím, ktorým rozhodoval o väzbe tohto spoluobvineného, keď rozhodoval\no jeho sťažnosti proti uzneseniu špecializovaného súdu. Z toho plynie aj nevyhnutný následok\nspočívajúci v tom, že najvyšší súd sa musel vysporiadať s týmto opravným prostriedkom novým\nrozhodnutím vo vrátenom konaní, v ktorom rozhodoval o sťažnosti spoluobvineného\n25. V takomto nálezom ústavného súdu obnovenom konaní však najvyšší súd znova\nmôže rozhodnúť len v rámci tých právomocí, ktoré mu vyplývajú z § 192 až § 195 Trestného\nporiadku, keď, viazaný právnym názorom ústavného súdu, musí podľa § 192 ods. 1 Trestného\nporiadku preskúmať správnosť napadnutých výrokov a konanie, ktoré im predchádzalo,\npričom je zrejmé, že v prípade rozhodnutia o predĺžení lehoty trvania väzby nebudú dodržané\nlehoty podľa § 192 ods. 4 Trestného poriadku. Podľa § 192 ods. 2 Trestného poriadku však stále\nmusí dodržať to, že ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb, o ktorých sa rozhodlo\ntým istým uznesením, preskúma len správnosť výrokov týkajúcich sa tejto osoby. Aplikácia\ntýchto noriem podústavného práva je zrejmá aj z odôvodnenia nálezu ústavného súdu\nč. k. II. ÚS 367/2021-107 zo 16. decembra 2021, v ktorom je explicitne vyjadrené, že v tejto situácii\niné rozhodnutie najvyššieho súdu po vrátení veci ako zrušenie uznesenia špecializovaného súdu\nz 15. marca 2021 podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku bez vrátenia veci špecializovanému súdu\nneprichádza do úvahy, keďže zrušenie tohto rozhodnutia je nevyhnutným predpokladom\nna to, aby si sťažovateľ mohol podľa podústavného práva uplatniť prípadné ďalšie nároky z dôvodu\nnezákonného pozbavenia osobnej slobody. Z tohto vyplýva jasný a záväzný právny názor ústavného\nsúdu k tomu, ako sa najvyšší súd svojím rozhodnutím má vysporiadať na strane jednej s nálezom\nústavného súdu a na strane druhej, že v dôsledku zrušenia uznesenia najvyššieho súdu vo vzťahu\nk spoluobvinenému\ntreba znova rozhodnúť o jeho sťažnosti proti uzneseniu\nšpecializovaného súdu z 15. marca 2021. V tejto súvislosti treba uviesť, že rozhodnutie, ktorým\nnajvyšší súd podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku len zruší rozhodnutie špecializovaného súdu\no predĺžení väzby, v žiadnom prípade nemožno vnímať ako rozhodnutie, ktorým by sa väzba\nsťažovateľa posudzovala so spiatočnými účinkami v tom zmysle, že by sa spätne legitimizovala.\nPráve naopak, zrušenie rozhodnutia špecializovaného súdu najvyšším súdom podľa § 194 ods. 1\nTrestného poriadku je len nevyhnutným deklarovaním ústavnoprávneho záveru o porušení\nzákladných práv spoluobvineného\nv rovine aplikácie podústavného práva\ntak, aby mu bolo umožnené, aby v tejto rovine podústavného práva mohol dosiahnuť odškodnenie\npodľa čl. 5 ods. 5 dohovoru.\n26. Z uvedeného je zrejmé, že nielen vo vzťahu k spoluobvinenému\na už vôbec\nnie vo vzťahu k sťažovateľovi nemožno z nálezu ústavného súdu zo 16. decembra 2021 vyvodiť\nžiadny právny názor o tom, že po vrátení veci na ďalšie konanie sa malo postupovať podľa § 76\nods. 3 Trestného poriadku. Ústavný súd sa zrozumiteľne vyjadril tak, že o sťažnosti\nspoluobvineného\ntreba rozhodnúť mimo rámca § 76 ods. 3 Trestného poriadku\ntak, že vo vzťahu k nemu bude uznesením podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku zrušené\nrozhodnutie špecializovaného súdu z 15. marca 2021 o predĺžení jeho väzby, a to bez vrátenia veci\nšpecializovanému súdu. Preto rovnako nemožno dospieť k záveru, že by ústavnou sťažnosťou\nnamietané prípisy najvyššieho súdu z 28. decembra 2021 a zo 17. januára 2022, ktorých podstatou\n9\n\nbol záver o tom, že nález ústavného súdu zo 16. decembra 2021 nemôže byť dôvodom\nna prepustenie sťažovateľa z väzby podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku, viedli k porušenie\njeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. februára 2022\n\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "väzba-príkaz prepustiť z väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f273b69c-ea7c-4363-9611-1c32e115aa10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.367.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 367/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 367/2021 z 16. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.367.2021.2"}, {"guid": "ussr:6cc49662-a3d2-43a7-8a61-7b8eb95f2e63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.288.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 288/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 288/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.288.2021.2"}, {"guid": "ussr:37d6b75f-cc1e-4f94-b0c4-a631c79d4b08", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/04 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37d6b75f-cc1e-4f94-b0c4-a631c79d4b08"}], "citovane_v": []}