{"guid": "ussr:01ec794a-a787-4b1f-a157-09372180228c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.628.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 628/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 628/2022 z 10. 11. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2022, sp. zn. III. ÚS 628/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.628.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2022-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/01ec794a-a787-4b1f-a157-09372180228c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.628.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.628.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.628.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 628/2022-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca\nspravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného advokátom Jozefom Polákom, Aleja slobody 1890/50, Dolný\nKubín, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 291/2019\nz 15. decembra 2020 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 11 Co 291/2018-301\nz 13. júna 2019 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. marca 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 7Cdo/291/2019 z 15. decembra 2020 a rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 Co/291/2018-301\nz 13. júna 2019. Sťažovateľ navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu\nna ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval ako strana sporu ‒ žalovaný\nv konaní vedenom na Okresnom súde Brezno (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 1C/9/2017,\nv ktorom ako žalobca vystupoval\n,\n,\n(ďalej\nlen „žalobca“), ktorý sa domáhal určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese\nv obci\nv katastrálnom území\n, zapísaná na LV č.\nako pozemok parcela KN registra „ “\nč.\n‒ trvalé trávne porasty s výmerou 1 468 m2 (ďalej len „sporná nehnuteľnosť“) v celosti patrí\ndo dedičstva po nebohej\n(ďalej len „poručiteľka“). V katastri nehnuteľností bol\n\nv čase podania žaloby žalobcom ako vlastník spornej nehnuteľnosti zapísaný sťažovateľ na základe\nrozhodnutia Obvodného pozemkového úradu č. OPÚ- 1258/2004/Moz z 31. decembra 2004\no schválení registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj „rozhodnutie o schválení ROEP“).\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 1C/9/2017-176 z 30. mája 2018 určil, že sporná nehnuteľnosť\nv celosti patrí do dedičstva po nebohej poručiteľke. Odôvodnenie svojho rozsudku okresný súd\noprel predovšetkým o zápis vlastníckeho práva poručiteľky k spornej nehnuteľnosti\nv pozemnoknižnej zápisnici z titulu kúpnej zmluvy z 3. júla 1962 a o osvedčenie o dedičstve\nč. k. D/669/1999. Zároveň konštatoval, že sťažovateľ vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti\nnenadobudol vydržaním, keď s prihliadnutím na všetky okolnosti nemohol byť dobromyseľný\nv tom, že mu táto patrí. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca\nmá voči sťažovateľovi ako žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Sťažovateľ\npodal 26. júla 2018 proti rozsudku okresného súdu odvolanie.\n4. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 11 Co/291/2018-301\nz 13. júna 2019 rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a druhým výrokom priznal\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré\nmu je sťažovateľ povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia okresného súdu\no ich výške.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ 23. septembra 2019 dovolanie,\nktorého prípustnosť odôvodnil § 420 f) a § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej\naj „CSP“).\n6. Najvyšší súd uznesením č. k. 7Cdo/291/2019 z 15. decembra 2020 dovolanie sťažovateľa\nodmietol a druhým výrokom rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n7. Proti napadnutým rozhodnutiam sťažovateľ podal túto ústavnú sťažnosť, v ktorej rozporuje\nprávne závery súdov zúčastnených na rozhodovaní o nej, argumentujúc, že:\na) Najvyšší súd jeho dovolanie posúdil formalisticky, nevysporiadal sa s jeho argumentáciou,\nže bez zákonného postupu bolo rozsudkom krajského súdu anulované správne rozhodnutie.\nTýmto postupom došlo k odobratiu jeho vlastníckeho práva a k neprípustnému porušeniu princípu\nprávnej istoty.\nb) V podanom dovolaní bola riadne konkretizovaná právna otázka prípustnosti podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP, no najvyšší súd ju odignoroval a vo svojej odpovedi na ňu kládol na sťažovateľa\nneprimerané a neakceptovateľné požiadavky.\nc) Súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci nesprávne vyhodnotili existenciu naliehavého\nprávneho záujmu na strane žalobcu, ktorý sa podaním žaloby snažil iba obísť zákonom predpísané\nmožnosti a spôsoby zvrátenia právoplatnosti správnych rozhodnutí.\nd) Súdy nesprávne aplikovali dotknuté právne normy na zistený skutkový stav, pretože dospeli\nk záveru, že sporná nehnuteľnosť patrila do dedičstva po poručiteľke, napriek tomu, že sťažovateľ\nbol v čase smrti poručiteľky už viac ako 10 rokov zapísaný na liste vlastníctva v katastri\nnehnuteľností ako jej vlastník z titulu kúpnej zmluvy a právoplatného a vykonateľného rozhodnutia\no schválení ROEP, ktoré dosiaľ nebolo zrušené ani zmenené.\n2\n\ne) Súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci neodpovedali na ním predloženú zásadnú otázku,\nz akého dôvodu nie je možné považovať rozhodnutie o schválení ROEP za spôsobilý titul\nna nadobudnutie vlastníckeho práva sťažovateľa k spornej nehnuteľnosti vydržaním.\nf) Súdy neodpovedali na argument sťažovateľa, že poručiteľka bola nedbalým vlastníkom,\nktorá bola počas svojho života na zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v prospech\nsťažovateľa upozornená (\n, žalobcom), no napriek tomu nevyužila zákonom dané\nprostriedky nápravy tohto údajne nezákonného stavu.\ng) Súd prvej inštancie nevykonal zo strany žalovaného navrhovaný dôkaz vyžiadaním\na oboznámením originálu LV č.\npre obec\na k. ú.\n, ako aj závetu poručiteľky\na v napadnutom rozsudku sa so zamietnutím návrhu na vykonanie takéhoto dôkazu nijako\nnevysporiadal.\nh) Súdy neprihliadli ani na skutočnosť, že žalobca nemá skutočný záujem o predmetné\nnehnuteľnosti, keďže v priebehu preskúmavaného konania sa vyjadril, že v prípade úspechu v spore\nspornú nehnuteľnosť scudzí.\ni) Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a rozsudok krajského súdu sú arbitrárne, nezaoberajúce\nsa argumentmi sťažovateľa, bez opory v dokazovaním ustálenom skutkovom stave alebo\nv judikatúre.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n8. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na ochranu vlastníctva, ako aj práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nktorým bolo zamietnuté dovolanie sťažovateľa ako neprípustné, a rozsudkom krajského súdu,\nktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu o určení vlastníckeho práva k spornému pozemku\nv prospech žalobcu. Súdy zúčastnené na rozhodovaní tejto veci podľa sťažovateľa nesprávne\nposúdili v predmetnom konaní naplnenie podmienok vydržania, predovšetkým jeho\ndobromyseľnosť pri vzniku oprávnenej držby založenej predovšetkým na rozhodnutí o schválení\nROEP, ale aj existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu, nevykonanie všetkých ním\nnavrhnutých dôkazov a zodpovednosť poručiteľky za ochranu svojho vlastníctva, resp. aplikáciu\nzásady právo patrí bdelým. Vzhľadom na uvedené sú napadnuté rozhodnutia poznačené\narbitrárnosťou a svojvôľou.\n9. Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou je kontrola rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,\navšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavne zaručených základných práv\na slobôd jednotlivca. To znamená, že ústavný súd nie je oprávnený zasahovať do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádza k porušeniu bežnej zákonnosti alebo iným\nnesprávnostiam, ktoré svojou podstatou spočívajú v rovine podústavného práva\n(m. m. I. ÚS 242/07).\nIV.2. K namietanému porušeniu uplatnených práv rozsudkom krajského súdu:\n10. Ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu\n\n3\n\nkonania tvoria jeden celok. Už uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku komplexného posudzovania\nvšetkých rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09). Vychádzajúc z uvedeného právneho\nnázoru, ústavný súd v potrebnom rozsahu preskúmal právne závery krajského súdu.\n11. Rozsudkom krajského súdu bol potvrdený rozsudok okresného súdu, s ktorého závermi,\nčo sa týka skutkových zistení i ich právneho posúdenia, sa krajský súd stotožnil. Podľa krajského\nsúdu existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, či je sporná nehnuteľnosť jeho\nvlastníctvom, je daná vždy, pokiaľ je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností. Žalobca podľa\nkrajského súdu preukázal, že ako závetný dedič po poručiteľke má naliehavý právny záujem\nna určovacej žalobe a v prospech žalovaného svedčil zápis v katastri nehnuteľností. Krajský súd\nďalej poukázal na judikáty najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 3 Cdo/44/2008,\nsp. zn. 1Cdo/26/2007, z ktorých vyplýva, že aj žaloby o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti\nvlastníkom veci, resp. žaloby o určenie vecí patriacich do dedičstva sú žalobami o určenie\nvlastníctva. Ďalej zdôraznil, že rozhodnutie o schválení ROEP má iba deklaratórne účinky,\nt. j. že nemôže byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti sťažovateľa.\nKeďže lehoty na zmenu údajov registra už v danom čase uplynuli, nebolo možné pri oprave jeho\núdajov postupovať podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z.\no niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“), ale žalobcovi patrilo právo na začatie konania podľa\nosobitného postupu [predtým § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a neskôr § 137 CSP].\nRozsudkom okresného súdu teda došlo k zosúladeniu údajov zapísaných v obnovenej evidencii\nso zisteným právnym stavom, a nie k zrušeniu právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom\nkonaní.\n12. Podľa ústavného súdu krajský súd existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu\nako splnenie podmienky úspešnosti určovacej žaloby posúdil a odôvodnil vyčerpávajúcim\nspôsobom a v súlade s ustálenou judikatúrou. V súlade s § 70 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov možno údaje katastra\npovažovať za záväzné a hodnoverné len dovtedy, kým nie je preukázaný ich opak. Materiálna\npublicita údajov katastra je teda de lege lata vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom\nprípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť\nopatrný nadobúdateľ uzrozumený. Cieľom žalobcom podanej žaloby bolo teda napravenie chyby\nv zápise vlastníckeho práva sťažovateľa v katastri nehnuteľností, pričom pre podanie určovacej\nžaloby, resp. z pohľadu posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu\nje relevantná existencia zápisu vlastníckeho práva v prospech inej osoby ako žalobcu v katastri\nnehnuteľností, a nie právny titul, na základe ktorého bolo vlastnícke právo tejto osoby zapísané.\n13. Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa týkajúcej sa nesprávnej aplikácie právnych noriem\ntýkajúcich sa vydržania nehnuteľnosti na zistený skutkový stav, ako aj neuvedenia dôvodu\nnespôsobilosti rozhodnutia o schválení ROEP ako nadobúdacieho titulu, krajský súd uviedol,\nže medzi okolnosti svedčiace o dobrej viere držiteľa patrí aj spôsob nadobudnutia práva.\nV tomto prípade sťažovateľ dobromyseľnosť svojej držby odvodzoval od rozhodnutia o schválení\nROEP. Krajský súd poukázal na to, že medzi tituly nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 132\nObčianskeho zákonníka patrí kúpna, darovacia alebo iná kúpna zmluva, dedenie, rozhodnutie\n4\n\nštátneho orgánu alebo iné skutočnosti ustanovené zákonom. Z uvedeného následne uzavrel,\nže v konaní o obnove evidencií pozemkov správny orgán príslušný na rozhodnutie nedisponuje\nprávomocou rozhodnúť o vzniku vlastníckeho práva, a preto ani na základe rozhodnutia o schválení\nROEP nebolo možné spornú nehnuteľnosť nadobudnúť. Ďalej krajský súd poukázal na skutkový\nstav zistený okresným súdom, preukazujúci oddelenosť spornej nehnuteľnosti od nehnuteľnosti\nvo vlastníctve sťažovateľa plotom, ako aj nepreukázanie tvrdenia o užívaní spornej nehnuteľnosti\nv celom rozsahu sťažovateľom ako žalovaným.\n14. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd sa zaoberal oprávnenosťou držby sťažovateľa,\nokolnosťami vstupu do nej, ako aj okolnosťami výkonu držby počas plynutia vydržacej lehoty.\nV súvislosti s posúdením dobromyseľnej držby ústavný súd vo svojej judikatúre vyslovil,\nže pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne\nmohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže\nbyť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci\ntreba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla\nje preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol\niné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (nález ústavného\nsúdu č. k. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018.). V preskúmavanom prípade podľa ústavného\nsúdu sťažovateľ celkom zjavne neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania konkrétnych\nokolností, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že s vecou nakladal ako s vlastnou (spornú\nnehnuteľnosť užívala poručiteľka až do svojej smrti, sporná nehnuteľnosť bola oddelená\nod susediacich pozemkov plotom, poručiteľka bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke v roku 1962\nako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti spolu s jej manželom, sporná nehnuteľnosť prešla\ndedičským konaním v roku 1999 z manžela poručiteľky na poručiteľku, zápis vlastníctva spornej\nnehnuteľnosti v prospech sťažovateľa bol spôsobený zjavnou chybou pri zápise pozemkov v konaní\no ROEP atď). Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil\nso skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.\nZ okolností tejto veci je zrejmé, že o dobromyseľnú držbu nemohlo ísť, keď držiteľ od počiatku\nvedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej\nsituácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Posúdenie držby sťažovateľa\nako neoprávnenej je teda podľa ústavného súdu záver, ktorý korešponduje zo skutkovými\ni právnymi okolnosťami zistenými súdmi zúčastnenými na rozhodovaní v tejto veci,\nktorému nemožno nič vyčítať.\n15. K námietke sťažovateľa, ktorou namietal, že poručiteľka bola nedbalým vlastníkom, krajský súd\nuviedol, že vzhľadom na charakter rozhodnutia o schválení ROEP, nepreukázanie dobromyseľnosti\ndržby žalovaným, neexistenciu titulu pre vznik vlastníckeho práva a nepremlčateľnosť vlastníckeho\npráva poručiteľky nebolo možné v predmetnej veci vyložiť zásadu „právo patrí bdelým“ v prospech\nsťažovateľa. Vo vzťahu k právnym záverom nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 549/2018\nkrajský súd sťažovateľovi vysvetlil, že tieto sa v preskúmavanej veci nedajú aplikovať,\nkeďže v jeho prípade nešlo o nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, naopak, sťažovateľ\nnepreukázal žiaden titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Ústavný súd\nsa stotožňuje aj so záverom krajského súdu, že nevyužitie prostriedkov nápravy na opravu chyby\nv zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vlastníkom nehnuteľnosti ovládajúcim vec\na disponujúcim všetkými oprávneniami držiteľa (v tomto prípade poručiteľky) nemôže samo osebe\n5\n\nzaložiť dobromyseľnosť držby osoby v prospech, ktorej zápis v katastri nehnuteľností svedčí\n(v tomto prípade sťažovateľa) spoliehajúceho sa len na materiálnu publicitu údajov o vlastníckych\na iných právach v katastri nehnuteľností.\n16. Z uvedeného odôvodnenia krajského súdu je zrejmé, že súdy zúčastnené na rozhodovaní\nv tejto veci sa vecou sťažovateľa nezaoberali formalisticky, ale dôsledne posúdili osobitné okolnosti\ntejto veci, zohľadnili všetky relevantné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie v tejto veci, na základe\nktorých následne dospeli k logickým a preskúmateľným právnym záverom.\n17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského\nsúdu za ústavne udržateľné, pretože nezistil, že by jeho odôvodnenie bolo poznamenané svojvôľou,\nktorá by zakladala dôvod na vyslovenie porušenia sťažovateľom označených práv. Krajský súd\nrešpektoval požiadavky vyplývajúce z obsahu čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Skutočnosť, že sa sťažovateľ s jeho právnymi závermi nestotožňuje, však sama\nosebe nepostačuje na vyslovenie porušenia uplatňovaných práv.\n18. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia uplatnených práv\nrozsudkom krajského súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“).\nIV.2. K namietanému porušeniu uplatnených práv uznesením najvyššieho súdu:\n19. Sťažovateľ namietal nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\no odmietnutí dovolania pre neprípustnosť v dôsledku formalistického posúdenia jeho dovolania\na neprimeraných požiadaviek kladených na formulovanie právnej otázky podľa § 421 písm. a) CSP,\nako aj nevykonania ním navrhnutých dôkazov podstatných pre rozhodnutie (zabezpečenia originálu\nLV č.\na závetu poručiteľky).\n20. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom uznesenia najvyššieho súdu, v ktorom tento súd\nk námietkam súvisiacim s dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) CSP\npoukázal na aktuálnosť publikovaného stanoviska najvyššieho súdu pod R 2/2016, podľa\nktorého pod uvedený dôvod prípustnosti dovolania možno podriadiť aj nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia, t. j. prípady, v ktorých písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Následne konštatoval, že uvedené\nstanovisko v prípade sťažovateľa nie je možné aplikovať, pretože z obsahu rozhodnutí súdov\nnižšieho stupňa v tejto veci sú zrejmé dôkazy, z ktorých ustálili skutkový stav tejto veci aj spôsob,\nktorým tento stav právne posúdili. Najvyšší súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie nebolo\nžiadnou postihnuté procesnou vadou a strany sporu v ňom mali rovnakú možnosť realizovať\nich procesné oprávnenia. K námietke nevykonaného dôkazu predloženia originálu LV č.\nnajvyšší súd uviedol, že tento dôkaz nebol sporný (preukazoval skutočnosť, že sťažovateľ bol\nzapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti) a súdy z neho vychádzali.\nPráve ním totiž odôvodnili existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. K námietke\nprekvapivosti napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší súd uviedol, že podloženie\ntohto tvrdenia zo strany sťažovateľa v podanom dovolaní, ktoré poukazovalo na odôvodnenie\nrozhodnutia najvyššieho súdu č. k. 7Cdo/42/2010, bolo nedostatočné. Najvyšší súd následne\npoukázal na znenie § 382 CSP a potom uviedol, že v preskúmavanom konaní krajský súd potvrdil\n6\n\nrozsudok okresného súdu, pričom nevychádzal z iného právneho posúdenia veci ani z iných\nskutkových zistení ako okresný súd. K námietke, podľa ktorej súdy založili svoje rozhodnutia\nna záveroch správneho konania iniciovaného žalobcom, ktorým bola jeho žiadosť o opravu chýb\nkatastrálneho operátu zamietnutá, najvyšší súd konštatoval, že krajský súd len poukázal\nna identickosť skutkových zistení v konaní pred krajským súdom i správnym orgánom\na neexistovala zákonná prekážka, pre ktorú by tak nemohol urobiť. Na základe uvedených dôvodov\nnajvyšší súd napokon uzatvoril, že sťažovateľ nedôvodne namietal existenciu procesnej vady\nkonania uvedenej podľa § 420 písm. f) CSP.\n21. K námietkam týkajúcim sa dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP najvyšší súd\nuviedol, že z obsahu sťažovateľom v dovolaní označených rozhodnutí predstavujúcich ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu je už na prvý pohľad zrejmé, že tieto sú založené na iných\nskutkových a právnych súvislostiach. Ani v jednom z nich nebola riešená dovolateľom nastolená\notázka, či rozhodnutie o schválení ROEP spadá pod právny režim „viazanosti súdu inými\nrozhodnutiami“ alebo „prejudiciality“, preto sa krajský súd pri riešení nastolenej otázky\nani nemohol odkloniť od sťažovateľom označených rozhodnutí dovolacieho súdu, ktoré následne\nnajvyšší súd preskúmal aj jednotlivo. Nad rámec uvedeného najvyšší súd v zhode s krajským súdom\nuviedol, že rozhodnutie o schválení ROEP v zásade nezakladá účinky tak „prejudiciality“,\nako aj viazanosti súdu inými „rozhodnutiami“. Ide o verejnú listinu, ktorá má deklaratórny\ncharakter, čo vyplýva aj z priamo zákonom predpokladanej možnosti využitia práva na začatie\nkonania podľa osobitného predpisu podľa § 137 CSP v prípade, ak dotknutá osoba s obsahom\nverejnej listiny nesúhlasí. Uvedený právny názor je v zhode s právnymi názormi najvyššieho súdu\nvyslovenými vo veci sp. zn. 4MCdo/12/2014. Vzhľadom na to, že sa krajský súd pri riešení\nsťažovateľom nastolenej otázky neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\ndospel najvyšší súd k záveru, podľa ktorého prípustnosť jeho dovolania z § 421 ods. 1 písm. a) CSP\nnevyplýva.\n22. Vo vzťahu k ďalším sťažovateľom nastoleným otázkam najvyšší súd uviedol, že odôvodneniu\nkrajského súdu ani nemá čo vytknúť, považuje ho v okolnostiach veci za správne a právne\nkonformné a v ďalšom texte na ne zopakovaním relevantných okolností odkázal. Žalovaný síce\nuvedené okolnosti rozporoval v dovolaní (nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti\nna základe rozhodnutia ROEP, existencia naliehavého právneho záujmu, absolútna neplatnosť\nkúpnej zmluvy z roku 1962), ale neoznačil k nim žiadnu relevantnú ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu, od ktorej sa mal krajský súd odkloniť. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody\nnajvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol.\n23. Ústavný súd\nv tejto súvislosti\nopakovane vyslovil,\nže otázka posúdenia,\nči sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí\ndo výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu.\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n\n7\n\n24. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ:\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd,\nvysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu\ndoložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, a uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (pozri uznesenie\nč. k. 3Cdo 6/2017 zo 6. marca 2017).\n25. Ústavný súd po oboznámení sa s uznesením najvyššieho súdu konštatuje, že najvyšší súd\nna argumentáciu sťažovateľa poskytol vyčerpávajúcu a presvedčivú odpoveď. Záver najvyššieho\nsúdu o neexistencii vady podľa § 420 písm. f) CSP v kontexte odpovedí na jednotlivé námietky\nsťažovateľa v odôvodneniach rozsudkov krajského a okresného súdu dáva dostatočnú odpoveď\nna sťažovateľom tvrdenú arbitrárnosť odôvodnenia rozsudku krajského súdu. Požiadavku\nnajvyššieho súdu pri formulovaní dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\nna riadne označenie aspoň jedného relevantného judikátu, od ktorého sa mal krajský súd pri svojom\nrozhodovaní pri riešení jednotlivých otázok predložených sťažovateľom odchýliť, taktiež\npodľa ústavného súdu nemožno označiť za prístup neprimeraný alebo neakceptovateľný.\nIde, naopak, o prístup plne rešpektujúci čl. 2 CSP, podľa ktorého každý má právo legitímne\nočakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších\nsúdnych autorít.\n26. Ústavný súd teda dospel k záveru, že z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva,\nže najvyšší súd sa zaoberal a vyrovnal s dovolacími dôvodmi sťažovateľa, nestotožnil\nsa s jeho dovolacou argumentáciou, z ktorej by mala vyplývať prípustnosť dovolania,\na preto odmietol dovolanie ako procesne neprípustné. Postup najvyššieho súdu zodpovedá\nustanoveniam Civilného sporového poriadku upravujúcim dovolacie konanie. Najvyšší súd\nsťažovateľovi odpovedal, argumentujúc normami o prípustnosti dovolania, adekvátne\na preskúmateľne a výklad najvyšším súdom aplikovaných právnych noriem neodporuje ich podstate\na zmyslu.\n27. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia uplatnených\npráv postupom a uznesením najvyššieho súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n28. V dôsledku konštatovania zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa už ústavný súd\nostatnými návrhmi obsiahnutými v sťažnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2022\n\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "nehnuteľnosť-evidencia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cdo/291/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 409, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "cb3fb62b-3268-4728-b4bd-e140c0cf485b:5d08db31-1a39-40b1-ac42-d5126b8375c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6317204575.1", "spisova_znacka": "7Cdo/291/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/291/2019 z 14. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6317204575.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "df561d2c-2c65-43b4-80ad-38d415b6c9df:53a2d36e-746b-4b89-9124-dd3bca528d02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8209205485.1", "spisova_znacka": "4MCdo/12/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/12/2014 z 28. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-28", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8209205485.1"}, {"guid": "77cb4d13-c058-412e-b094-1491685542eb:97f87608-234a-44c5-b21f-c8294ae0b60a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5118203090.2", "spisova_znacka": "11Co/291/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/291/2018 z 29. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5118203090.2"}], "citovane_v": []}