{"guid": "ussr:f427aca5-c8bb-41bb-8e2a-9851fd822d27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.429.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 429/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 429/2022 z 11. 10. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. októbra 2022, sp. zn. III. ÚS 429/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.429.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2022-10-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f427aca5-c8bb-41bb-8e2a-9851fd822d27", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.429.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.429.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.429.2022.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 429/2022-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov\nRoberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Michal Krutek s. r. o., Hlavná 11,\nTrnava, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 52Ek/1067/2020 z 13. júna 2022\ntakto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 52Ek/1067/2020 z 13. júna 2022 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 52Ek/1067/2020 z 13. júna 2022 z r u š u j e\na v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n493,10 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. júla 2022 po jej čiastočnom\nprijatí na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu z 28. júla 2022 domáha vyslovenia porušenia\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu\nv exekučnom konaní, ktoré navrhuje zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n\nII.\n2. Voči sťažovateľovi bolo uznesením zo 7. apríla 2014 začaté konkurzné konanie a uznesením\nz 25. júna 2014 bol na jeho majetok vyhlásený malý konkurz s tým, že jeho veritelia boli vyzvaní\nna prihlásenie pohľadávok. Uznesením z 23. januára 2018 bol tento konkurz po splnení konečného\nrozvrhu výťažku zrušený. Uznesením zo 16. mája 2018 bol sťažovateľ oddlžený od pohľadávok,\nktoré mu vznikli k 4. júlu 2014 a ktoré po zrušení konkurzu na jeho majetok zostali neuspokojené,\nčím sa voči nemu stávajú nevymáhateľné. Napriek tomu rozsudkom krajského súdu v trestnom\nkonaní, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. januára 2020, bol sťažovateľ v súvislosti s uznaním viny\nza trestný čin spáchaný ešte v 90. rokoch minulého storočia zaviazaný nahradiť poškodenému\nškodu 1 583 738,30 eur.\n3. Okresný súd na návrh poškodeného 29. júla 2020 poveril vykonaním exekúcie na základe\ntohto trestného rozsudku krajského súdu súdneho exekútora, ktorý 31. augusta 2020 sťažovateľa\nupovedomil o začatí exekúcie. Sťažovateľ sa návrhom zo 7. septembra 2020 domáhal zastavenia\nexekúcie, čo odôvodnil oddlžením od pohľadávok, ktoré vznikli k 4. júlu 2014.\n4. Uznesením vyššieho súdneho úradníka z 24. februára 2021 okresný súd návrh sťažovateľa\nna zastavenie exekúcie zamietol, čo odôvodnil tým, že pri oddlžení sťažovateľa bol aplikovaný\nzákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o konkurze“) v znení účinnom po 1. marci 2017, pričom podľa § 166c ods. 1\npísm. d) zákona o konkurze oddlžením je nedotknutá pohľadávka zo zodpovednosti za škodu\nspôsobenú úmyselným konaním. V tejto súvislosti zdôraznil, že v exekúcii uplatnená pohľadávka\nbola oprávnenému priznaná v trestnom konaní ako náhrada škody spôsobenej trestným činom,\na preto nebolo významné, kedy táto pohľadávka vznikla, keďže je potrebné aplikovať zákon\no konkurze v znení účinnom po 1. marci 2017. Z toho dospel k záveru, že voči sťažovateľovi\nuplatnená pohľadávka nemusela byť prihlásená do konkurzu a ide o pohľadávku, ktorá\nje vymáhateľná aj po zrušení konkurzu.\n5. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej okresný súd rozhodol ústavnou\nsťažnosťou namietaným uznesením sudcu z 13. júna 2022 tak, že ju zamietol. Dospel k záveru,\nže pohľadávka proti sťažovateľovi vznikla vykonateľnosťou rozsudku v trestnom konaní,\nteda 23. januára 2020. Tento záver okresný súd odôvodnil odkazom na § 45 ods. 1 Exekučného\nporiadku, ktorý zvýrazňuje vykonateľnosť rozhodnutí, ktorú treba považovať za moment vzniku\npohľadávky. To podľa okresného súdu osobitne platí v kontexte trestného konania,\nv ktorom sa na sťažovateľa hľadelo až do právoplatného skončenia konania ako na nevinného.\nIII.\n6. Sťažovateľ nesúhlasí so záverom okresného súdu, podľa ktorého pohľadávka oprávneného\nvznikla až vykonateľnosťou rozsudku z trestného konania. V tejto súvislosti poukázal na nálezy\nústavného súdu č. k. II. ÚS 578/2015 a č. k. IV. ÚS 186/2021. Podľa sťažovateľa pri pohľadávke\nje nevyhnutné oddeľovať jej vznik a splatnosť. Tak tomu je aj pri zodpovednosti za škodu,\nkeďže nie je dôvod rozlišovať, či bola škoda uplatnená v trestnom alebo v civilnom konaní,\npretože pohľadávka zo spôsobenej škody vznikla okamihom vzniku škody. Bez významu je pritom\nto, že sa na neho hľadelo ako na nevinného. Sťažovateľ ďalej zdôrazňuje, že škoda oprávnenému\nmala vzniknúť ešte v rokoch 1996 a 1997, a preto si ju mohol uplatniť v konkurze na jeho majetok.\n2\n\n7. Sťažovateľ rovnako ako v návrhu na zastavenie exekúcie zdôrazňuje, že začatie konkurzu bolo\nriadne zverejnené v Obchodnom vestníku, v ktorom boli 3. júla 2014 jeho veritelia vyzvaní\nna uplatnenie pohľadávok. Sťažovateľ zdôrazňuje, že § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze bol\nprijatý s účinnosťou od 1. marca 2017, no (i) podľa § 206f ods. 1 zákona o konkurze konania začaté\npred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017,\n(ii) podľa § 206f ods. 3 zákona o konkurze ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych\npredpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky\npohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas\nskúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené, a (iii) podľa\n§ 171 ods. 2 zákona o konkurze v znení účinnom k 14. aprílu 2014 po uplynutí skúšobného obdobia\nsúd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka s tým, že pohľadávky, ktoré zostali\npo zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia,\nsa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.\n8. Sťažovateľ z § 206f ods. 1 zákona o konkurze preto vyvodzuje, že voči nemu vedené konkurzné\nkonanie začalo 14. apríla 2014, pričom sa viedlo podľa právnych predpisov účinných k tomuto dňu.\nPreto pohľadávka oprávneného, ktorá vznikla skôr a ktorá vôbec nebola do konkurzu prihlásená,\nsa voči nemu stala nevymáhateľnou, a to podľa § 171 ods. 2 zákona o konkurze účinného\nk 14. aprílu 2014 v nadväznosti na § 206f ods. 3 zákona o konkurze v znení k 23. januáru 2020.\nPreto bolo nesprávne použitie § 166c zákona o konkurze.\n9. Okresný súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril rozsiahlym prepisom svojich rozhodnutí\na argumentácie sťažovateľa, ktoré nijak nespochybňoval a v závere stroho uviedol,\nže po opätovnom preskúmaní veci a prihliadnutí na argumentáciu sťažovateľa v ústavnej sťažnosti,\nako aj právne názory vyslovené v rozhodovacej praxi ústavného súdu ako najvyššej súdnej autority,\nna ktoré sa sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti odvoláva, nevylučuje opodstatnenosť podanej\nústavnej sťažnosti, no jej samotné posúdenie ponecháva na úvahe ústavného súdu.\n10. Oprávnený v exekučnom konaní (poškodený v trestnom konaní) ako zúčastnená osoba navrhol\nústavnej sťažnosti nevyhovieť s tým, že ku skutočnostiam namietaným sťažovateľom týkajúcim\nsa vzniku pohľadávky sa vyjadril už v konaní pred okresným súdom a sťažovateľom uvádzané\nnálezy ústavného súdu nemožno aplikovať na trestné konanie o náhrade škody, keďže sa týkajú\nprihlásenia pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy v reštrukturalizácii a prihlásenia náhrady trov\nkonania v konkurze. Ďalej poukazuje na to, že v trestnom konaní boli spolu so sťažovateľom\nobžalované aj ďalšie osoby a až do rozhodnutia krajského súdu z 23. januára 2020 nebolo\nrozhodnuté o vine sťažovateľa a o tom, či a v akej výške zodpovedá za škodu. V tejto súvislosti\npoukazuje, že rozsudkom okresného súdu v trestnom konaní z 15. januára 2019 bol odkázaný\nna civilný proces z dôvodu, že okresný súd v rámci adhézneho konania nepovažoval za spravodlivé\nrozhodovať o náhrade škody (veľký rozsah škody, procesné rozhodnutia vo vzťahu\nku spolupáchateľom), a na to, že krajský súd ďalšiu spolupáchateľku, ktorá bola rozsudkom\nokresného súdu uznaná vinnou, spod obžaloby oslobodil.\nIV.\n11. Ústavný súd za protiústavné považuje tie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné\nod veci samej alebo extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n\n3\n\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Rovnako o takýto stav ide aj vtedy, ak závery, ktorými sa všeobecný\nsúd vo svojom rozhodovaní riadil, by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu\nmožno považovať za svojvoľné a také, ktoré narúša spravodlivosť konania, iba v prípade,\nak sú v ňom vyjadrené dôvody založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe vnútroštátneho\nsúdu, dôsledkom čoho došlo k „odopretiu spravodlivosti (Moreira Ferreira, bod 85; Navalnyy\na Ofitserov proti Rusku z 23. 2. 2016, sťažnosti č. 46632/13 a č. 28671/14, bod 119).\n12. Z namietaného uznesenia okresného súdu je zrejmý právny záver, že pohľadávka oprávneného\nna náhradu škody spôsobenej trestným činom sťažovateľa nevznikla v čase vzniku škody alebo\nv čase protiprávneho konania sťažovateľa, ale až právoplatnosťou rozhodnutia v trestnom konaní,\nktorým bol sťažovateľ zaviazaný na jej náhradu. Z toho rezultuje záver, že táto pohľadávka\nnemohla byť uplatnená v konkurze na majetok sťažovateľa, ktorý začal ešte v roku 2014,\na preto sa nestala nevymáhateľnou potom, ako si ju poškodený neprihlásil do konkurzu.\n13. Tento právny záver okresného súdu je zdôvodnený odkazom na § 45 ods. 1 Exekučného\nporiadku, podľa ktorého exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,\nzaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa okresného súdu toto ustanovenie zvýrazňuje\nvykonateľnosť rozhodnutí, ktorú treba považovať za moment vzniku pohľadávky.\nTo podľa okresného súdu osobitne platí v kontexte trestného konania, v ktorom sa na sťažovateľa\nhľadelo až do právoplatného skončenia konania ako na nevinného.\n14. Účelom normy obsiahnutej v § 45 ods. 1 Exekučného poriadku nie je definovať podmienky\nvzniku akéhokoľvek nároku. Účelom tejto normy je zadefinovať pojem exekučného titulu.\nZ výkladu takejto normy nemožno dospieť k záveru o tom, kedy vznikla alebo sa stala splatnou\npohľadávka oprávneného proti sťažovateľovi. Pohľadávka nie je kategóriou procesného práva,\nale pojmom práva hmotného. Preto len ustanovenia hmotného práva možno úspešne použiť\npri hľadaní odpovede na otázku, kedy vznikla pohľadávka poškodeného a či si ju mohol uplatniť\nv konkurze sťažovateľa. Čas vzniku pohľadávky treba vyvodiť z ustanovení hmotného práva,\npričom treba začať § 488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny\nvzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká\npovinnosť splniť záväzok a § 489 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzky vznikajú\naj zo spôsobenej škody. Z týchto ustanovení je zrejmé, že pohľadávka, a to aj sporná čo do výšky\na subjektu dlžníka, vzniká spôsobením škody a na jej vznik nie je potrebná žiadna ďalšia osobitná\nokolnosť, osobitne taká, ktorá má svoj základ v autoritatívnej súdnej deklarácii, nie konštitúcii\nrozhodnutím či už civilného alebo trestného súdu.\n15. Pri posúdení momentu vzniku pohľadávky je bez právneho významu i to, že na sťažovateľa\nsa až do právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní hľadí ako na nevinného. Prezumpcia neviny\nnie je relevantná kategória pre formuláciu záveru o momente vzniku pohľadávky. Ide o ústavnú\nzásadu trestného procesu a nie je žiaden dôvod na to, aby jej význam bol akýmkoľvek spôsobom\npoužitý pri hľadaní odpovede na to, kedy došlo k vzniku pohľadávky.\n16. Okresný súd sa pri posúdení návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie odchýlil\nod rozhodujúcich otázok, ktoré sa týkajú toho, či si poškodený mohol uplatniť pohľadávku\nv konkurze na majetok sťažovateľa, či jej neuplatnenie v konkurze malo za následok\n4\n\njej nevymáhateľnosť a či prípadná nevymáhateľnosť môže byť dôvodom na zastavenie exekúcie\nna základe rozsudku, ktorým bol sťažovateľ neskôr zaviazaný na zaplatenie tejto, možno\naj nevymáhateľnej pohľadávky. Tento odklon od rozhodujúcich otázok bol výsledkom\nzjednodušujúceho a celkom mylného pokusu o výklad pojmu vzniku pohľadávky, teda pojmu\ncivilného hmotného práva od veci ubiehajúcimi simplifikujúcimi podobenstvami s normami nielen\nexekučného, ale dokonca aj trestného práva. Tým sa rozhodnutie okresného súdu odchýlilo\nod podstaty veci samej tak, ako je nastolená argumentáciou sťažovateľa pri výklade rôznych znení\na intertemporálnych ustanovení zákona o konkurze, faktom rozsudku krajského súdu\nako exekučného titulu, ktorým mala byť poškodenému voči sťažovateľovi priznaná\nuž nevymáhateľná pohľadávka a ustanoveniami Exekučného poriadku o dôvodoch na zastavenie\nexekučného konania.\n17. Preto namietaným uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, čo je podľa čl. 127 ods. 2 ústavy dôvodom na zrušenie uznesenia okresného súdu\ns vrátením veci okresnému súdu na ďalšie konanie.\nV.\n18. Zistené porušenie základných práv sťažovateľa odôvodňuje to, aby mu okresný súd\npodľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov úplne nahradil trovy konania, ktoré\nmu vznikli zastúpením advokátom. Výška náhrady 493,10 eur bola určená podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nZákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina priemernej mzdy\nza predchádzajúci polrok (§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky). Sťažovateľ má nárok\nna náhradu za dva úkony právnej služby v roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie\nsťažnosti 2 x 193,83 eur), čo spolu s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 11,63 eur)\npredstavuje 410,92 eur, k čomu treba podľa § 18 ods. 3 vyhlášky pripočítať daň z pridanej hodnoty\n82,18 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. októbra 2022\n\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-oddĺženie", "pohľadávka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "52Ek/1067/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:88b26584-49fa-4f17-b9e0-b82d5b857874", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.186.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.186.2021.2"}, {"guid": "ussr:8fe1c9a9-64c8-4841-87ea-fe9220c77dbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.578.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 578/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 578/2015 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.578.2015.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "466a229a-bfe1-4d9b-be4d-95fd3811f36e:e128fc74-f6a4-457a-929a-3160a3bd529f", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6120338327.5", "spisova_znacka": "52Ek/1067/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1067/2020 z 31. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-10-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6120338327.5"}], "citovane_v": [{"guid": "437632d9-6542-4d3b-bf06-dbfb243e401a:242add43-6cd6-41cc-8db0-3d1ce62f9c38", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7217222729.1", "spisova_znacka": "4Cob/145/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/145/2024 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7217222729.1"}, {"guid": "8fce8e3d-53be-4bc1-b5ae-aaa3e3ed70d3:57612c92-6385-4c09-ab27-1279b68368bc", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126228887.3", "spisova_znacka": "54Ek/426/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/426/2026 z 20. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126228887.3"}, {"guid": "efc2b597-faf7-4e5c-bca2-1c00e5febbbe:dc3cd433-cce7-4407-ac42-774336751646", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124379208.1", "spisova_znacka": "52Ek/1869/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1869/2024 z 10. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124379208.1"}, {"guid": "466a229a-bfe1-4d9b-be4d-95fd3811f36e:e128fc74-f6a4-457a-929a-3160a3bd529f", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6120338327.5", "spisova_znacka": "52Ek/1067/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1067/2020 z 31. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-10-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6120338327.5"}]}