{"guid": "ussr:dc899ab2-5c31-4a8a-b763-00d4684faa04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.412.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 412/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 412/2020 z 30. 11. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. novembra 2021, sp. zn. III. ÚS 412/2020, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.412.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2021-11-30", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dc899ab2-5c31-4a8a-b763-00d4684faa04", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.412.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.412.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.412.2020.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 412/2020-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n,\nzastúpeného JUDr. Ildikó Osvaldovou, advokátkou, Petőfiho 29, Želiezovce, proti uzneseniu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Tdo/26/2019 z 13. júna 2019 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Tdo/26/2019 z 13. júna 2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Tdo/26/2019 z 13. júna 2019\nz r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n533,88 eur a zaplatiť ich jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav\n1. Uznesením z 11. novembra 2015 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin, ktorého\nsa mal sťažovateľ dopustiť tak, že v rodinnom dome v obci X približne od septembra 2015\n\nso spoluobvineným\nvyrábal a prechovával omamné a psychotropné látky. Dňa\n8. decembra 2015 bola v dome, ktorého majiteľom a užívateľom bol podozrivý\nvykonaná\ndomová prehliadka, pri ktorej bol zadržaný aj sťažovateľ. V dome bola zaistená marihuana\n(vysušené konope) v hodnote 242,10 eur a 151 rastlín konope v rôznom vegetačnom štádiu,\nz ktorých by bolo možné vysušením vyrobiť marihuanu v hodnote 38 867,10 eur. Po zadržaní\nobvinený\nuviedol, že sťažovateľ bol na mieste činu len náhodou a nemá s pestovaním nič\nspoločné. Sťažovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že vedel, čo sa v dome nachádza, no marihuanu\npestoval obvinený\ns tým, že on v dome bol prvýkrát okolo 11. októbra 2015. Sťažovateľ\nvo svojich neskorších výpovediach uviedol, že obvineného\nbral ako kamaráta\na zamestnávateľa, keďže u neho pracoval ako kuchár s tým, že mu chodil nezištne pomáhať.\nSpočiatku nevedel, čo tam obvinený\npestuje, až neskôr koncom novembra 2015,\nkeď rastliny vyrástli, bolo mu jasné, že ide o marihuanu, no nevedel, aké je jej\nmnožstvo, a robil len to, čo mu prikázal obvinený\nObvinený\nvypovedal,\nže si v Rakúsku pre seba zaobstaral sadenice konope a zariadenie na ich pestovanie a deň nato,\n15. októbra 2015, ich sám vysadil a sťažovateľ mu bez akéhokoľvek prísľubu len pomáhal nosiť\nvodu na zalievanie rastlín.\n2. Na oboch obvinených bola podaná obžaloba za to, že presne v nezistenom čase minimálne\nod 14. októbra 2015 do 8. decembra 2015 po predchádzajúcej dohode v rodinnom dome v obci\nX bez príslušného povolenia prechovávali rastliny rodu Cannabis, o ktoré sa pravidelne obaja starali\ntak, že v pivničných priestoroch domu boli vytvorené špeciálne vykurovacie, osvetľovacie\na odsávacie systémy pre účely zvýšenia kvality pestovaných rastlín s úmyslom ich ďalšieho\nspracovania, pričom 8. decembra 2015 pri domovej prehliadke vykonanej v uvedenom dome boli\nnájdené a zaistené omamné látky, a to jedna plastová nádoba s obsahom 24,21 g vysušených častí\nrastliny\nkonope\ns\npriemernou\nkoncentráciou\ntetrahydrokanabinolu\n20,1\n%\nhmotnostných,ktoré množstvo zodpovedá celkovej hodnote 242,10 eur a z ktorého množstva,\nby sa dalo vyrobiť najmenej 162 obvyklých jednorazových dávok drogy, a tiež celkovo 151 ks\nzelených rastlín konope v rôznych vegetačných štádiách o výške od 40 cm až do 125 cm\na s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu od 5,0 % do 6,6 % hmotnostných\ns tým, že z uvedeného množstva zaistených rastlín konope predstavovala ich upotrebiteľná časť\npo vysušení hmotnosť 3 886,71 g, ktoré množstvo zodpovedá celkovej hodnote 38 867,10 eur\na z ktorého množstva by sa dalo vyrobiť najmenej 8 111 obvyklých jednorazových dávok drogy,\npričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných\nlátkach,\npsychotropných\nlátkach\na prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny konope zaradené do I. skupiny omamných\nlátok a tetrahydrokanabinol do I. skupiny psychotropných látok.\n3. Podľa právneho posúdenia obžalovaní spoločným konaním neoprávnene vyrobili a prechovávali\npre akúkoľvek potrebu omamné a psychotropné látky a tento čin spáchali v značnom rozsahu,\nčím spáchali formou spolupáchateľstva obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 172 ods. 1 písm. a) a d) a ods. 3 Trestného\nzákona , za ktorý zákon stanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozsahu pätnásť rokov\naž dvadsať rokov formou spolupáchateľstva v zmysle § 20 Trestného zákona.\n4. V konaní pred súdom obžalovaný\nvypovedal rovnako ako v prípravnom konaní\na ku konaniu sťažovateľa uviedol, že sťažovateľ mu bol trikrát či štyrikrát pomôcť s polievaním\nrastlín, o ktorých mu on povedal, že ich pestuje pre seba zo zdravotných dôvodov. Podľa výpovede\n2\n\nobžalovaného\nsťažovateľ pri prvej návšteve ani nevedel, pre aký účel do rodinného domu\nidú, a ani nebol v priestoroch, v ktorých sa nachádzali rastliny. Sťažovateľ vypovedal v podstate\nrovnako ako v prípravnom konaní, len doplnil, že v dome bol tri či štyrikrát, z toho dva či trikrát\nrastliny polieval. Pripustil, že počet rastlín mu bol známy už predtým, ako došlo k domovej\nprehliadke. Obhajca sťažovateľa na základe dôkazov predložených súdu tvrdil, že sťažovateľ nemal\nžiadnu účasť na trestnom čine. Sťažovateľ pred rozhodnutím okresného súdu uviedol,\nže obžalovanému\npomohol určitým spôsobom a určitý podiel viny na tom má, čo ľutuje.\n5. Obžalovaný\na sťažovateľ boli rozsudkom okresného súdu z 3. augusta 2017 uznaní\nvinnými za skutky v zmysle obžaloby. Súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že spoločným\nkonaním si obžalovaní neoprávnene zadovážili (obžaloba uvádzala, že vyrobili) a prechovávali\nomamné látky a tento čin spáchali v značnom rozsahu, čím v spolupáchateľstve\npodľa § 20 Trestného zákona spáchali obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c)\n[podľa obžaloby a)] a d) a ods. 3 Trestného zákona, za ktorý zákon stanovuje trestnú sadzbu trestu\nodňatia slobody v rozmedzí od pätnásť rokov do dvadsať rokov. Sťažovateľovi bol s prihliadnutím\nna mieru jeho účasti na trestnom čine a s prihliadnutím na § 38 ods. 2 a 3 a § 39 ods. 1 a 3 písm. b)\nTrestného zákona uložený trest odňatia slobody osem rokov. Právne posúdenie konania\nobžalovaných okresný súd zmenil z výroby na zadováženie, keďže pestovanie nemožno podradiť\npod pojem „výroba“. Trestný čin spočívajúci v zadovážení omamných a psychotropných látok\nje dokonaný dopestovaním rastlín do štádia, v ktorom obsahujú dostatok účinnej látky. Naplnenie\nskutkovej podstaty formou spolupáchateľstva odôvodnil súd prvého stupňa tak, že bolo preukázané,\nže obžalovaní si spoločným konaním zadovážili a prechovávali omamné látky a že toto\nsa uskutočňovalo za „súčinnosti“ oboch s tým, že ich konanie spojil spoločný zámer a obaja\nsa priamo podieľali na čine, keď každý z nich vykonal časť konania predpokladaného zákonom.\nK odôvodneniu spoločného zámeru okresný súdu uviedol, že spoločný úmysel nemožno\nstotožňovať s výslovnou dohodou páchateľov a pre vyvodenie trestnej zodpovednosti stačí,\nak bola dohoda konkludentná.\n6. Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, v ktorom podrobne a v súlade\nso svojimi predchádzajúcimi výpoveďami opísal svoje konanie s tým, že žiadal zohľadniť mieru\nsvojej účasti na skutku. Osobitne zvýraznil, že aj keď je v rozsudku okresného súdu konštatované,\nže k spolupáchateľstvu môže dôjsť aj konkludentným pristúpením ku konaniu inej osoby, treba aj\nv takomto prípade preukázať úmysel, čo nebolo naplnené. Jednorazové poliatie rastlín podľa\nsťažovateľa pri okolnostiach jeho vzťahu s obžalovaným\na jeho účasťou na skutku\nnemohlo viesť k jeho spolupáchateľstvu a k následnému uloženiu neprimeraného vysokého trestu\nodňatia slobody.\n7. O odvolaní sťažovateľa a aj o odvolaní obžalovaného\nrozhodol krajský súd rozsudkom\nzo 7. februára 2018 tak, že obe zamietol a rozsudok okresného súdu zrušil a nahradil novým\nvýrokom v časti uložených trestov tak, že sťažovateľovi znova uložil trest odňatia slobody osem\nrokov, avšak z výroku vyňal poľahčujúce okolnosti, pretože ich nepovažoval za preukázané.\nV reakcii na argumentáciu sťažovateľa uvedenú v odvolaní, ktorou namietal voči posúdeniu\nskutkovej stránky ako spolupáchateľstva, sa odvolací súd obmedzil na záver, že okresný súd\njednotlivé dôkazy hodnotil individuálne a v ich súhrne a dospel k správnym skutkovým záverom,\nktoré boli prejavené vo výroku o vine.\n\n3\n\n8. Sťažovateľ rovnako ako obžalovaný\npodali proti rozsudku krajského súdu dovolanie.\nArgumentácia sťažovateľa v dovolaní sa zamerala na iné skutočnosti ako tie uvedené v odvolaní\nsťažovateľa, čo bolo spôsobené tým, že dovolanie bolo podané spoločne oboma obžalovanými.\nSťažovateľ v dovolaní namietal najmä to, že jeho konanie malo byť kvalifikované ako pomoc\nk trestnému činu a taktiež porušenie práva na obhajobu nevykonaním dôkazov navrhovaných\nobžalovanými.\n9. O dovolaní rozhodol najvyšší súd ústavnou sťažnosťou napadnutým uznesením tak,\nže ho odmietol. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (porušeniu\npráva na obhajobu) uviedol, že jeho podstatou je obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní\nboli objasnené všetky skutočnosti. Podľa názoru najvyššieho súdu námietku nevykonania dôkazov\n(kontrolného znaleckého posudku) nemožno úspešne uplatniť v rámci uvedeného dovolacieho\ndôvodu. Čo sa týka dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (nesprávne\nprávne posúdenie zisteného skutku alebo na nesprávne použitie iného hmotnoprávneho\nustanovenia), dovolací súd dospel k záveru, že dovolací súd je oprávnený posudzovať len to,\nči súdy nižšieho stupňa na zistený skutkový stav aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona.\nK námietke množstva, kvality a ceny drogy najvyšší súd uviedol, že podľa jeho názoru boli tieto\nskutočnosti súdmi nižších stupňov dostatočne preukázané. Dovolatelia namietali taktiež dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na dôkazoch,\nktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom), tvrdiac, že domová prehliadka nebola\nvykonaná v súlade so zákonom, keď príkaz na vykonanie domovej prehliadky nebol doručený\nvšetkým vlastníkom domu. Najvyšší súd však ani tento dovolací dôvod nepovažoval za dôvodný,\nkeď podľa neho bola domová prehliadka vykonaná na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie,\nktorý bol riadne odôvodnený a pri jej výkone boli prítomní obaja obvinení a nezúčastnená osoba.\nII.\nÚstavná sťažnosť a argumentácia sťažovateľa\n10. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. septembra 2019 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3\nústavy uznesením najvyššieho súdu č. k. 5Tdo/26/2019 z 13. júna 2019 (ďalej len „napádané\nuznesenie“), ktorým bolo odmietnuté jeho dovolanie. Sťažovateľ navrhuje napádané uznesenie\nzrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n11. Podstatou ústavnej sťažnosti, pokiaľ ide porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nje namietnutie neúmerne prísnej kvalifikácie skutku sťažovateľa vzhľadom na to, akým spôsobom\nsa podieľal na jeho spáchaní. Sťažovateľ v tejto súvislosti rovnako ako v konaní pred okresným\na krajským súdom popisuje svoje konanie tak, ako bolo zistené z výpovede obžalovaného\nako aj výpovede samotného sťažovateľa. Sťažovateľ neguje svoj úmysel, ako i predchádzajúcu\ndohodu s obžalovaným\nPopiera, že by mal zámer s drogou obchodovať, ako motív\nsvojho konania uvádza len snahu pomôcť kamarátovi a získať liek. S ohľadom na uvedené\nje sťažovateľ toho názoru, že jeho konanie malo byť kvalifikované nanajvýš ako pomoc\nk spáchaniu trestného činu, a nie ako spolupáchateľstvo. Sťažovateľ taktiež spochybňuje právnu\nkvalifikáciu skutku, tvrdiac, že jeho konanie nenaplnilo znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty,\npretože množstvo drogy bolo nesprávne stanovené, a tiež tým, že s ohľadom na jeho účasť\n4\n\nna skutku mu bolo pričítané množstvo drogy, ktoré vôbec nemohol vedieť odhadnúť. Na základe\nuvedeného sťažovateľ namieta, že odsúdenie na osem rokov nepodmienečne je príliš prísne.\n12. Sťažovateľ napádanému uzneseniu vytýka i to, že hoci sa rozhodnutie krajského súdu žiadnym\nspôsobom nevyrovnalo s jeho odvolacími námietkami, najvyšší súd túto skutočnosť prehliadol.\nPodľa § 374 ods. 3 Trestného poriadku v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania\naj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom\nopravnom prostriedku. Podľa sťažovateľa sa krajský súd úplne opomenul vyrovnať s odvolacími\nnámietkami sťažovateľa a najvyšší súd sa posúdenia dovolania zhostil formalisticky a do veci,\naj keď mohol, nezasiahol.\n13. Porušenie základného práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy sťažovateľ vidí v tom, že spolu\ns obžalovaným\nboli zastúpení tým istým obhajcom, a to napriek tomu,\nže ich individuálne záujmy na zbavení sa viny si odporovali, v dôsledku čoho sťažovateľovi nebola\nposkytnutá možnosť plnohodnotnej obhajoby. V tejto súvislosti sa sťažovateľ dovoláva nálezu\nústavného súdu (I. ÚS 310/2017 z 31. augusta 2017).\n14. Uznesením č. k. III. ÚS 412/2020 z 12. novembra 2020 bola vec prijatá na ďalšie konanie\nv celom rozsahu.\n15. Na výzvu ústavného súdu sa k obsahu prijatej ústavnej sťažnosti vyjadrili obaja účastníci\nkonania.\n16. Najvyšší súd v svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti odmietol porušenie sťažovateľom\nuvedených základných práv, keď uviedol, že s ohľadom na závery znaleckého dokazovania\npovažuje spáchanie skutku za spoľahlivo preukázané a nepribratie ďalšieho znalca nebolo v danej\nveci opodstatnené. Zo strany sťažovateľa išlo v dovolaní o namietanie skutkového stavu,\nčo je v dovolacom konaní neprípustné. Podľa najvyššieho súdu bol spoľahlivo preukázaný aj podiel\nsťažovateľa na trestnej činnosti a konflikt záujmov pri zastupovaní spoločným obhajcom nebol\nv dovolaní vytýkaný, pričom dovolací súd je pri posúdení dovolania viazaný namietanými\ndovolacími dôvodmi.\n17. Sťažovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu najvyššieho súdu zopakoval svoje predchádzajúce\ntvrdenia.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom.\n18. Sťažovateľ porušenie svojich základných práv spája s rozhodnutím o dovolaní, ktoré je nielen\nv civilnom, ale aj v trestnom procese kategorizované ako mimoriadny opravný prostriedok,\nktorého prístupnosť je aj v trestnom procese regulovaná pomerne prísnymi a prirodzene formálnymi\nkonštrukciami. Preto z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu\nústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť dovolania a vychádzať z toho,\nže v prvom rade je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti\nmimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska\nochrany základných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby takáto interpretácia\nnebola svojvoľná, ale i formalistická a aby bola čo najustálenejšia, a teda súladná s právom\nna súdnu ochranu (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010).\n5\n\n19. Tieto závery formulované vo vzťahu k civilnému procesu možno vztiahnuť aj na dovolanie\npodľa Trestného poriadku. Stále je však nevyhnutné vnímať, že dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok je inštitút, ktorý je súčasťou trestného procesu, ktorý v konaní pred okresným súdom\nzačína podaním obžaloby, pred krajským súdom podaním odvolania a pred najvyšším súdom\npodaním dovolania. Výsledkom tohto procesu je vyriešenie trestnej zodpovednosti konkrétnej\nosoby s ohľadom na jej konanie alebo aj konanie inej osoby. Skutkový stav zistený všeobecným\nsúdom je predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak sú súdom prijaté závery\nso zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň majú za následok porušenie základného práva\nalebo slobody (podobne aj IV. ÚS 43/04).\n20. Ústavný súd si nemohol nevšimnúť, že okresný a následne aj krajský súd sa vo svojich\nrozhodnutiach vyrovnávali s napätím, ktoré vyplývalo z nepomeru medzi zákonom stanovenou\ntrestnou sadzbou v rozmedzí pätnásť až dvadsať rokov odňatia slobody a konaním sťažovateľa,\nresp. mierou jeho účasti na skutku. Súdy toto napätie vyriešili mimoriadnym zníženým trestu\npod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to nielen pri sťažovateľovi, ale aj pri druhom obžalovanom,\nktorého miera účasti na skutku bola nepochybne vyššia ako v prípade sťažovateľa. I napriek tejto\nskutočnosti bol sťažovateľovi uložený trest odňatia slobody vo výške až osem rokov (z pohľadu\nnezaujatého pozorovateľa), pričom spolupáchateľovi\nbol uložený trest v trvaní\nlen deviatich rokov (z pohľadu sťažovateľa).\n21. Úloha všeobecných súdov podľa ústavného súdu v prípade sťažovateľa nebolo len uniknúť\nz príkrej trestnej sadzby, ale spočívala predovšetkým v zohľadnení miery jeho účasti na skutku,\nza ktorý bol právoplatne potrestaný. Z pohľadu skutkového bola táto úloha všeobecných súdov\npomerne jednoduchá, keďže sťažovateľ, ako i obžalovaný\no účasti sťažovateľa na skutku\nvypovedali od začiatku trestného stíhania rovnako a bez významných rozporov a iné dôkazy\ntýkajúce sa účasti sťažovateľa na skutku zabezpečené neboli. Obžaloba a v zhode s ňou\naj rozhodnutie okresného súdu pri opise i odôvodnení miery účasti sťažovateľa na skutku\nnepomenovali jeho konanie v skutkovej vete, ale tento možno skutkovo komplikovanejší prístup\nnahradili konštrukciou časti skutkovej vety, v ktorej uviedli, že sťažovateľ si po predchádzajúcej\nkonkludentnej dohode s druhým obžalovaným zadovážil a prechovával drogy. Odôvodnenie tohto,\nnie celkom len skutkového záveru, však v rozhodnutí okresného súdu celkom absentuje, a teda nie\nje zrejmé, z akého konania sťažovateľa a druhého obžalovaného bol tento, pre posúdenie trestnej\nzodpovednosti sťažovateľa, rozhodujúci záver vyvodený.\n22. Absencia zrozumiteľnej skutkovej úvahy sa prejavila nielen v tom, že dokazovaním\nverifikované konanie sťažovateľa nebolo obsiahnuté v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku\nokresného súdu, ale i v tom, že ani z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé,\nkedy a na čom sa sťažovateľ s druhým obžalovaným mali konkludentne dohodnúť.\n23. Podľa názoru ústavného súdu z odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku a vykonaných dôkazov\nnemožno dospieť k jednoznačnému záveru o tom, že zo strany sťažovateľa došlo jeho konaním\nk naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu, najmä pokiaľ ide o jej objektívnu stránku\n(zadováženie a prechovávanie). Úlohou dovolacieho súdu tak bolo posúdiť, či s ohľadom na zistený\nskutkový stav súd prvého stupňa a v nadväznosti naň i súd odvolací konanie sťažovateľa správne\nprávne kvalifikovali.\n\n6\n\n24. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné pripomenúť, že dokazovanie v rámci\ntrestného procesu musí byť vykonané v takom rozsahu, aby vykonané dôkazy dostatočne určito\na presvedčivo preukazovali záver o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu\nvrátane zavinenia.\n25. Zavinenie musí byť vždy preukázané výsledkami dokazovania, pričom záver o miere a forme\nzavinenia musí z dokazovania logicky vyplynúť. I keď je otázka zavinenia väčšinou dokazovaná\nlen nepriamo z okolností spáchaného trestného činu, i tu platí zásada voľného hodnotenia dôkazov,\na ani priznanie páchateľa tak nezbavuje súd povinnosti preukázať zavinenie, ak z ostatných dôkazov\nvyplýva iný záver.\n26. Ústavný súd ďalej pripomína, že zavinenie musí obsiahnuť všetky znaky skutkovej podstaty\ntrestného činu vrátane znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty (§ 17 a § 18 Trestného zákona),\nto znamená konanie, následok i príčinný vzťah. Zavinenie je vybudované na zložke vedomostnej ‒\nzahŕňa predstavu o predmetoch a javoch, na základe toho, ako ich vnímal páchateľ v minulosti,\nalebo ako k nej dospel na základe svojich vedomostí a skúseností, a zložke vôľovej ‒ tá zahŕňa\nrozhodnutie páchateľa konať určitým spôsobom s ohľadom najmä na vedomostnú zložku. V prípade\nnedbanlivostného zavinenia ide obvykle o konanie alebo opomenutie páchateľa, ktorý zanedbaním\npovinnej opatrnosti spôsobí nechcene porušenie záujmov chránených trestným zákonom\n(k problematike subjektívnej stránky trestného činu pozri Šámal, P. a kol. Trestní zákoník.\nKomentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, str. 221, 222). Možno tak povedať, že súd musí\nvyhodnotiť, či existovali okolnosti, ktoré mohli nasvedčovať tomu, že určitá skutočnosť nastane a či\npáchateľ tieto okolnosti s ohľadom na jeho mentálne a fyzické schopnosti mohol vnímať (Solnař,\nV., Fenyk, J. Císařová, D., Vanduchová, M.: Systém československého trestního práva.\nNakladatelství Novatrix, s.r.o., Praha 2009, s. 300 a nasl.).\n27. Otázku zavinenia nemožno zredukovať na konštatovanie, že ak sa páchateľ podieľal v určitej\nmiere na konaní inej osoby – jeho konanie zahŕňalo automaticky i zavinenie ohľadne následku,\nnajmä ak ide o následok kvalifikovaný.\n28. I s ohľadom na výšku trestu, ktorá sťažovateľovi i pri využití všetkých zákonom ustanovených\nmožností zníženia trestu bola uložená, mal súd klásť osobitný dôraz na to, aby vykonanými\ndôkazmi preukázal jednak, že konaním sťažovateľa boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty\ntrestného činu (zadováženie si omamnej látky), a jednak, že všetky znaky vrátane znaku\nodôvodňujúceho prísnejšiu právnu kvalifikáciu boli pokryté zavinením páchateľa. Súd nesmie\nzavinenie predpokladať, musí ho skutkovými okolnosťami a dôkazmi preukázať.\n29. Všetky znaky skutkovej podstaty sú pokryté zavinením páchateľa, len ak tento vedel o všetkých\nokolnostiach, ktoré sú podstatné pre posúdenie trestnosti jeho konania. K právnemu záveru o miere\nzavinenia môže súd dospieť len na základe vykonaného dokazovania a po podrobnej analýze\nkonania páchateľa. I v prípade spolupáchateľstva, prípadne inej formy účasti na trestnom čine musí\nbyť zavinenie vo vzťahu ku znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty preukázané pre každého\npáchateľa samostatne.\n30. Ústavný súd je toho názoru, že v okolnostiach danej veci z vykonaného dokazovania nebolo\nmožné dospieť k jednoznačnému záveru, že zavinenie sťažovateľa sa vzťahovalo i na množstvo\nprechovávaných omamných a psychotropných látok ako znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty\n\n7\n\n(väčší rozsah), a to ani z nedbanlivosti. Ani jeden zo súdov, ktoré vo veci rozhodovali, nevenovali\notázke zavinenia ani po skutkovej, ale najmä po právnej stránke náležitú pozornosť, zavinenie\nsťažovateľa jednoducho prezumovali (str. 8 rozsudku krajského súdu).\n31. S ohľadom na uvedené tak ústavný súd dospel k názoru, že zo strany okresného, ako i krajského\nsúdu a, napokon, i súdu najvyššieho v rámci rozhodovania o dovolaní nebolo konanie páchateľa\nsprávne právne posúdené a posúdenie právnej kvalifikácie konania nebolo náležite odôvodnené.\nPodľa ústavného súdu bolo povinnosťou súdov skúmať, či s ohľadom na mieru, akou sa podieľal\nsťažovateľ na skutku, ako i s ohľadom na jeho vedomosti a možnosti mohol a mal vedieť, že jeho\nkonanie je spojené s následkom väčšieho rozsahu, a teda s kvalifikovanou skutkovou podstatou\na následne nepochybne i výrazne vyšším hroziacim trestom.\n32. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu je právo účastníka na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Preto už len z toho,\nže sťažovateľovi nebolo podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku napadnutým uznesením\nodpovedané na ním nielen dovolaním, ale aj odvolaním a obranou v konaní na okresnom súde\nnastolenú, relevantnú, právnu otázku týkajúcu sa jeho trestnej zodpovednosti, došlo k porušeniu\njeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n33. Preto bolo ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyhovené a ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 prvej\nvety ústavy vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy napadnutým uznesením, ktoré zrušil, a podľa § 127 ods. 2 tretej vety ústavy vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n34. V rozhodnutí o dovolaní sa najvyšší súd bude musieť vysporiadať s právnou otázkou nastolenou\nuž v začiatku trestného konania, či dokazovaním preukázané konanie sťažovateľa zakladá\njeho trestnú zodpovednosť a či zakladá jeho trestnú zodpovednosť vo vzťahu ku kvalifikovanej\nskutkovej podstate podľa § 172 ods. 3 písm. c) Trestného zákona z hľadiska zavinenia.\n35. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že si je vedomí, že pri hľadaní odpovedí na položené\notázky najvyšší súd bude musieť vyriešiť najmä vzťah medzi konaním sťažovateľa,\nktoré je v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku okresného súdu popísané nie tak, ako vyplynulo\nz vykonaného dokazovania, ale skutok sťažovateľa bol v činnom rode pomenovaný\nako prechovávanie a staranie sa o drogy po predchádzajúcej vzájomnej dohode s druhým\nobžalovaným s následným opisom pri domovej prehliadke zaistených pestovateľských pomôcok\na rastlín s vyjadrením ich potencionálnej hodnoty pre prípad dokonania ich spracovania zberom\na sušením. Namiesto toho, aby konanie spolupáchateľov bolo skutkovo presne pomenované tak,\naby bolo možné rozlíšiť mieru účasti oboch páchateľov na následku, ktorý spočíval vo vypestovaní\n153 rastlín konope, došlo zvýraznením ich predpokladanej dohody a trpným pomenovaním\nnásledku k vytvorenie takej skutkovej vety, ktorá akékoľvek presné vyvodenie trestnej\nzodpovednosti sťažovateľa vylučuje.\n36. Ústavný súd sa zaoberal i tým, či formulácia skutku, ktorá neumožňuje jednoznačné právne\nposúdenie, zakladá niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného zákona,\na to osobitne v tej súvislosti, že podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie\nmožno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku\nalebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného\n8\n\nskutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Negatívna odpoveď na túto otázku by však\nviedla k paradoxnému záveru, že v rovine podústavného práva by obžalovaný dovolaním nemohol\ndosiahnuť ochranu pred takým neurčitým vymedzením skutku, ktoré vôbec neumožňuje\njeho právne posúdenie. Takýto záver by znamenal, že rozhodnutia nižších súdov, v ktorých\nby bol skutok opísaný tak všeobecne, že by z neho nebolo možné zistiť miesto, čas a spôsob\njeho spáchania, by nebolo možné podrobiť prieskumu najvyššieho súdu.\n37. K tomu však treba uviesť, že neurčité formulácie skutkov, osobitne formulácie skutkov,\ndo ktorých sa predčasnou subsumpciou presúva časť právneho posúdenia, vedú tiež k tomu,\nže obžalovanému je znemožnené, aby pred súdom pri formulácii svojej obhajoby mohol vychádzať\nz jasne formulovaného právneho posúdenia jeho skutku z pohľadu ustanovení Trestného zákona\nako hmotného práva. Tak to bolo aj v prípade sťažovateľa, ktorý sa proti obžalobe, rozsudku\nokresného a krajského súdu mohol brániť len tak, že stále reprodukoval to, čo skutočne urobil\na čo v konečnom dôsledku aj bolo nesporne zistené, no nebolo dostatočne vyjadrené v opise miesta,\nčasu a spôsobu spáchania skutku. Navyše, je potrebné poukázať na skutočnosť, že dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu na takúto a jedinú možnú obhajobu sťažovateľa vôbec\nnereagovalo.\n38. Na základe uvedeného nemohol ústavný súd dospieť k inému záveru, než že dovolaním\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu neboli dostatočne zodpovedané skutkovo a právne\nrelevantné otázky sťažovateľa v takej miere, aby námietky týkajúce sa právnej kvalifikácie\nsťažovateľa boli na základe jeho dovolania zodpovedané predpokladaným právnym posúdením\nskutku najvyšším súdom. Tým bol sťažovateľovi formalisticky sťažený prístup k dovolaniu\nv takej miere, že to neviedlo len k tomu, že možno konštatovať porušenie jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj podústavným právom osobitne konštruovaného práva podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktorého obsahom je, aby v trestnom procese neboli\nzásadným spôsobom porušené práva na obhajobu.\n39. Zákonné právo podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku možno v spojení\ns § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku ústavne konformne vyložiť len tak, že jeho obsahom\nje i to, aby okresný a krajský súd v trestom konaní formulovali zistený skutok – miesto, čas\na spôsob jeho spáchania ‒ spôsobom, ktorý obžalovanému umožní efektívne domôcť sa svojho\npráva na obhajobu tak, aby bolo možné zistený skutok, pre ktorý bola právoplatne uznaná vina,\nefektívne právne posúdiť dovolaním podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\n40. Opačný prístup by mohol viesť k záveru, že dostatočnosť opisu skutku odvolacím súdom\nby mohla byť predmetom len konania o ústavnej sťažnosti, čo by mohlo viesť k formulácii\nrozdielnych predstáv o tom, čo v konkrétnom prípade treba v rovine podústavného práva rozumieť\npod skutkovou a právnou otázkou. Hoci do predstavy všeobecných súdov o týchto otázkach\nv rovine podústavného práva môže ústavný súd zasiahnuť len z pohľadu základných práv, nebolo\nby správne, aby tento zásah smeroval zdola nahor – od odvolacieho súdu k dovolaciemu súdu.\nTakýto prístup by vytváral širokú medzeru v kontrole základných práv všeobecnými súdmi.\nAni z pohľadu podústavného práva nie je takýto prístup systémový a efektívny a mal by byť\nlen výnimkou. Hoci opačný prístup – kontrolu zhora nadol pre nie práve ideálne nastavenie\nopravných prostriedkov v systéme podústavného práva nemožno vždy dosiahnuť, ústavne\nkonformný môže byť len taký prístup, ktorý rôznymi metódami nezužuje prieskum rozhodnutí\n\n9\n\nodvolacích súdov najvyšším súdom ako súdom dovolacím. To vedie k takmer nevyhnutnému\nzáveru o tom, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nemožno vykladať\nlen jeho stotožnením s obsahom základných práv či už podľa čl. 50 ods. 3 ústavy alebo čl. 6 ods. 3\ndohovoru. Ústavne konformný výklad prípustnosti dovolania či už v civilnom alebo v trestnom\nprocese, a to v rovine výkladu podústavného práva, musí byť okrem prípadov zjavnej neprípustnosti\nzásadne taký, aby i prípadné porušenia práv najmä podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru bez povšimnutia neprepadávali cez už i tak podústavným právom vytvorené riedke sito\nkontroly. Len dostatočné hustá kontrola viacerých inštancií všeobecného súdnictva so zastrešujúcou\ninštitúciou najvyššieho súdu môže viesť k systémovej ochrane základných práv.\n41. Paradox vzťahu základných práv podľa ústavy a práv podľa Trestného poriadku a nemožnosti\ndodržania schematického výkladu ústavných a zákonných práv vystihuje i to, že nebol dôvod\nna vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy,\nkeďže toto právo žiadnym spôsobom porušené nebolo. Sťažovateľ mal dostatok času a možností\nna prípravu obhajoby a mohol sa obhajovať sám a aj prostredníctvom svojho obhajcu,\npričom si zvolil vždy rovnakého obhajcu ako druhý obžalovaný. Nemožno však dospieť k záveru,\nže by ich záujmy v trestnom konaní boli v akomkoľvek rozpore, keďže od začiatku k namietanej\ntrestnej činnosti vypovedali bez vzájomných rozporov. To, že všeobecné súdy a napokon aj najvyšší\nsúd nereagovali v ústavne dostatočnej kvalite na sťažovateľovu obranu, malo za následok porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu, neviedlo však k porušeniu základného práva na obhajobu.\nIV.\n42. Zistené porušenie základných práv sťažovateľa odôvodňuje to, aby mu okresný súd\npodľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)\nnahradil trovy konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením. Výška náhrady bola určená\npodľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „vyhláška“). Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu za dva úkony právnej služby v roku\n2019 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) za jeden úkon v roku 2020 (vyjadrenie),\nteda 2 x 163, 33 a 1 x 177, čo spolu s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 9,80 a 1 x 10,62\neur) predstavuje 533,88 eur.\n43. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde sudca Peter Straka pripája odlišné stanovisko, ktoré sa týka\nodôvodnenia rozhodnutia.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. novembra 2021\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návykové látky-drogy", "obhajoba, obhajca", "návykové látky-omamné a psychotropné látky", "návykové látky-omamné a psychotropné látky", "rozhodnutie-odôvodnenie", "trestný čin-subjektívna stránka", "arbitrárnosť", "návykové látky-drogy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Tdo/26/2019", "guid": "c62bbf55-25a0-4a9e-b3c3-e9e39cd4aee3:70cacf08-d64b-4bb9-8a70-c34cd84e9dfd", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:80ae53cb-a6ec-4f1b-b1ce-59166ebdd0d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.310.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 310/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 310/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.310.2017.2"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "c62bbf55-25a0-4a9e-b3c3-e9e39cd4aee3:70cacf08-d64b-4bb9-8a70-c34cd84e9dfd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4116011222.1", "spisova_znacka": "5Tdo/26/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/26/2019 z 13. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4116011222.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0b63ba0d-7b97-48d6-bca8-447b855d4623", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.311.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.311.2025.1"}, {"guid": "ussr:56864d62-f5db-4f33-8b33-c901a28540af", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56864d62-f5db-4f33-8b33-c901a28540af"}, {"guid": "ussr:f0c974b0-91b5-473e-9555-341956f7984b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.46.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2025 z 6. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.46.2025.1"}, {"guid": "ussr:8ca1a719-8243-4e59-a80e-b41c511ccb35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.487.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 487/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 487/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.487.2024.1"}, {"guid": "ussr:2dfbcd02-3132-46e6-b061-12d2f2c6785f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.369.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 369/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 369/2024 z 11. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.369.2024.1"}, {"guid": "ussr:db20b05e-25de-4a48-9600-8d07da78ea64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.324.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 324/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 324/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.324.2023.1"}, {"guid": "ussr:7ccda3c0-4e88-4528-8205-18165b3de356", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.663.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 663/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 663/2022 z 8. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.663.2022.1"}, {"guid": "ussr:fd19fca1-e348-426a-a1cc-a63784ae249d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.505.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 505/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 505/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.505.2022.2"}, {"guid": "ussr:1f5da568-e025-47c6-8b51-d501f334440d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.90.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 90/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 90/2022 z 17. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.90.2022.1"}, {"guid": "eacd550e-6f5b-48c2-a287-3ca3b66a12ca:c6378994-40fb-427a-ad50-1dd222eef5c8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7122011341.6", "spisova_znacka": "4To/17/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/17/2026 z 10. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7122011341.6"}, {"guid": "f46c95cb-d953-476f-bcc6-95fe9f7f7b87:28ed2711-f8e8-4600-a960-3a0509c3a37e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2219010121.3", "spisova_znacka": "3To/70/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/70/2025 z 4. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-11-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2219010121.3"}, {"guid": "ecbc1498-7ca3-4423-9f98-5c47cc9dd8ca:9115e9c4-2197-48e3-82e3-de2470323c5b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8520010246.1", "spisova_znacka": "2To/34/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To/34/2024 z 4. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8520010246.1"}, {"guid": "991b0b88-afc7-4731-b4cb-d44e8ca1870f:d02f3670-54b3-4544-9228-e6e3b85a7731", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4123011680.6", "spisova_znacka": "4To/66/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 4To/66/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4123011680.6"}, {"guid": "40cbb4e7-2993-42f3-8558-9d650b54b160:54bc51dd-127c-4376-9401-d8776a9087df", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2113010016.13", "spisova_znacka": "6To/117/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/117/2023 z 13. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2113010016.13"}, {"guid": "6df560d0-3128-4b7c-88ab-5ffa28c2fa9c:640b2725-3f12-4218-aa68-ca1a80cad8f4", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2024:4116011222.22", "spisova_znacka": "4Tk/2/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tk/2/2016 z 22. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2024:4116011222.22"}]}