{"guid": "ussr:38f0cfed-058d-4560-9675-bda10200ebd3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.374.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 374/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/2022 z 8. 9. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2022, sp. zn. III. ÚS 374/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.374.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2022-09-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/38f0cfed-058d-4560-9675-bda10200ebd3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.374.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.374.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.374.2022.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 374/2022-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca\nspravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou, Strojárenská 11C,\nKošice, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo/29/2021\nz 28. januára 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo/29/2021 z 28. januára 2022\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo/29/2021 z 28. januára 2022\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n410,26 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. mája 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) označeným v záhlaví\ntohto nálezu. Navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie, vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\na priznať náhradu trov konania.\n\n2. Sťažovateľka bola v konaní pred Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 30Cb/21/2011 v procesnom postavení žalovanej, voči ktorej si žalobca –\n, ako správca majetku úpadcu\n(ďalej\nlen „žalobca“) uplatnil nárok na zaplatenie sumy 115 903,10 eur s príslušenstvom ako nezaplatenej\nceny za dielo v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi úpadcom a sťažovateľkou. Okresný súd\npo predošlých meritórnych rozhodnutiach rozsudkom č. k. 30Cb/21/2011-388 z 21. júna 2017\nžalobu zamietol. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k.\n2Cob/26/2018-440 z 22. mája 2019 rozsudok okresného súdu zmenil a sťažovateľku zaviazal\npovinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 56 579,48 eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti rozsudok\nokresného súdu potvrdil.\n3. Najvyšší súd dovolanie podané sťažovateľkou odmietol podľa § 447 písm. e) Civilného\nsporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) pre procesný nedostatok podmienky dovolacieho konania\nspočívajúci v absencii povinného zastúpenia advokátom v zmysle § 429 ods. 1 CSP [resp. splnenia\nvýnimky podľa § 429 ods. 2 písm. b) CSP]. Podporne zároveň uviedol, že dovolacie dôvody\npodľa neho nie sú vymedzené spôsobom predpokladaným zákonom a táto okolnosť by aj v prípade\nsplnenia podmienky zastúpenia dovolateľa viedla k odmietnutiu dovolania bez jeho vecného\nprejednania.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti uvádza, že postupovala v súlade s § 429 ods. 2\npísm. b) CSP. Na základe splnomocnenia podpísaného za sťažovateľku podpredsedom\npredstavenstva\na členom predstavenstva\npodpísal\ndovolanie v mene sťažovateľky\n, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie\ndruhého stupňa v odbore právo.\n5. Skutkové zistenie najvyššieho súdu, že splnomocnenie bolo podpísané iba jedným členom\npredstavenstva, je podľa sťažovateľky nesprávne, pretože z priloženého plnomocenstva jasne\nvyplýva, že sú na ňom uvedené dva podpisy.\n6. Rovnako je podľa sťažovateľky nesprávne aj právne posúdenie problematiky zastúpenia\nprávnickej osoby, z ktorého vyplýva, že\nnie je oprávnený konať\nza sťažovateľku. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz zastupovania právnickej osoby\n(sťažovateľky) členom predstavenstva, ktorý dosiahol požadované vzdelanie. Z predloženej plnej\nmoci podľa nej jasne vyplýva rozsah oprávnenia splnomocnenca (zastupovanie v dovolacom\nkonaní), a teda nešlo o generálne splnomocnenie, ktoré považuje ústavný súd za absolútne neplatný\nprávny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka (III. ÚS 353/2012).\n7. Napokon sťažovateľka uvádza, že ak nesprávnosť spočíva v tom, že je v dovolaní k menu\npripojená poznámka „podpredseda predstavenstva“ namiesto „splnomocnenec“,\npričom k dovolaniu je priložená aj plná moc riadne opatrená podpismi dvoch členov predstavenstva\noprávnených konať za sťažovateľku, nemožno hodnotiť posúdenie najvyššieho súdu inak ako príliš\nformalistické. Napadnuté uznesenie je podľa sťažovateľky arbitrárne a ústavne neudržateľné. Strohé\nkonštatovanie najvyššieho súdu o nezvratnom odmietnutí dovolania (nedostatočne odôvodnené\n\n2\n\ndovolacie dôvody) považuje sťažovateľka v tejto časti za nepreskúmateľné a nedostatočne\nodôvodnené.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a zúčastnenej osoby\n8. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 374/2022-10 z 23. júna 2022 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu. Podľa § 56 ods. 6 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) doručil ústavný súd ústavnú sťažnosť\núčastníkom konania na vyjadrenie.\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n9. Najvyšší súd zastáva názor, že medzi napadnutým uznesením dovolacieho súdu a namietaným\nporušením základných práv zaručených ústavou a dohovorom neexistuje taká spojitosť,\nktorá by umožňovala vysloviť záver o ich porušení. Tiež tvrdí, že namietané uznesenie je náležite\nodôvodnené. V závere však ponecháva rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľky na úvahe ústavného\nsúdu.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n10. Žalobca podal ako zúčastnená osoba vyjadrenie, v ktorom uviedol, že § 429 ods. 2 písm. b) CSP\nnevymedzuje možnosť člena predstavenstva akciovej spoločnosti s právnickým vzdelaním druhého\nstupňa vykonávať v mene takého subjektu úkony pred dovolacím súdom. Dotknutým\nplnomocenstvom došlo podľa neho k nezákonnému postúpeniu práv, ktorými disponuje výlučne\nštatutárny orgán sťažovateľky. Sťažovateľka podľa neho nebola pred dovolacím súdom riadne\nzastúpená a namietaným uznesením nedošlo k porušeniu uplatnených práv sťažovateľky.\nZ uvedených dôvodov preto žiada ústavnej sťažnosti nevyhovieť.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že nesprávnym posúdením právneho\nzastúpenia v dovolacom konaní jej bola odňatá možnosť domáhať sa súdnej ochrany na najvyššom\nsúde.\n12. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť\ndovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu,\nnie do právomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012,\nII. ÚS 98/2017). Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je vnímaná ústavným súdom primárne\nako otázka interpretácie (obyčajného) zákona a v tomto smere sa najvyššiemu súdu ponecháva\nznačná autonómia s tým, že vyriešenie tejto otázky samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení\npráva sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016), samozrejme, za predpokladu, že ide\no riešenie ústavne udržateľné.\n\n3\n\n13. Prílohu ústavnej sťažnosti sťažovateľky tvorilo okrem iného aj sporné plnomocenstvo udelené\nsťažovateľkou podpredsedovi predstavenstva\n11. septembra 2019,\na to na zastupovanie sťažovateľky v dovolacom konaní vo veci vedenej na okresnom súde sp. zn.\n30Cb/21/2011. Ako napokon konštatoval aj najvyšší súd (v bode 26 napadnutého uznesenia),\nvyplýva z neho, že v mene splnomocniteľa – sťažovateľky, splnomocnenie udelili\n(podpredseda predstavenstva) a\n(člen predstavenstva).\n14. Z výpisu z obchodného registra ku dňu podania dovolania (a rovnako aj ku dňu udelenia\nsplnomocnenia) vyplýva nasledovný spôsob konania štatutárneho orgánu sťažovateľky:\n„Povinnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú predseda a podpredseda\npredstavenstva spoločne alebo podpredseda a člen predstavenstva spoločne a to tak, že k tlačenému\nalebo písanému obchodnému menu pripoja svoj podpis.“\n15. Najvyšší súd ako dôvod na odmietnutie dovolania sťažovateľky okrem iného uviedol,\nže: „Vyššie opísaná okolnosť, kedy podpredseda predstavenstva\na člen\npredstavenstva\nako splnomocnitelia, splnomocnili\nako splnomocnenca na zastupovanie žalovaného v dovolacom konaní (naviac\nsplnomocnil sám seba), predstavuje stav, keď v prípade spoločenskou zmluvou zakotveného\nspoločného podpisovania písomností zakladajúcich práva a povinnosti, predsedom a podpredsedom\npredstavenstva, resp. spoločného podpisovania písomností podpredsedom a členom predstavenstva,\ndošlo k negovaniu (obchádzaniu) vôle spoločnosti vyjadrenej v spoločenskej zmluve, ktorou bola\nspoločnosť založená, pričom takýmto postupom je obchádzaný samotný zákon. Pokiaľ na základe\ntakto udeleného plnomocenstva (podpísaného len jedným členom predstavenstva) podané dovolanie\npodpísal len\n, podpredseda predstavenstva, je takýto spôsob konania v rozpore\nso spôsobom konania v mene žalovaného zapísaného v obchodnom registri.“ V závere bodu 28\nodôvodnenia napadnutého uznesenia si však zároveň sám odporuje, keď uvádza, že: „pokiaľ\ndovolateľ mienil uplatniť postup podľa § 429 ods. 2 písm. b) CSP, muselo by byť plnomocenstvo\npodpísané dvoma členmi tejto spoločnosti oprávnenými za ňu konať, vrátane podpisovania\npísomností (resp. dovolania) a tak zabezpečiť kvalifikované podanie, a to v súlade so spôsobom\nzapísaným v obchodnom registri, a teda buď predsedom a podpredsedom predstavenstva spoločne,\nalebo podpredsedom a členom predstavenstva spoločne.“\n16. Ústavný súd už vyslovil (I. ÚS 243/07), že všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii\nobsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné\na jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú\npresvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery,\nku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť\nprijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade,\nkeď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich\nv žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať\nza rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n17. Podľa názoru ústavného súdu je najvyšší súd, pokiaľ ide o otázku udelenie plnomocenstva\nčlenovi štatutárneho orgánu právnickej osoby, nekonzistentný, čím sa odôvodnenie napadnutého\nuznesenia stáva nezrozumiteľným a zmätočným. Nie je zrejmé, ktorým právnym názorom\nsa najvyšší súd riadil, a či teda možno podľa neho udeliť splnomocnenie členovi štatutárneho\n\n4\n\norgánu alebo nie. Navyše, je potrebné konštatovať, že odôvodnenie je v tomto smere tiež zrejme\nnedostačujúce.\n18. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka robia právne úkony právnickej osoby vo všetkých\nveciach tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou\nalebo zákonom (štatutárne orgány).\n19. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka potom platí, že ak je podnikateľ fyzická osoba, koná\nosobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná\nzástupca.\n20. Právne úkony právnickej osoby robia predovšetkým štatutárne orgány právnickej osoby,\nhoci nie je vylúčené, že úkon právnickej osoby môže vykonať aj zástupca na základe plnej moci,\nprípadne iné zákonom kvalifikované osoby (napr. prokurista, likvidátor, správca konkurznej\npodstaty atď.). Štatutárny orgán právnickej osoby je ex lege oprávnený na všetky právne úkony,\nktoré právnická osoba môže urobiť. V prípade zastúpenia právnickej osoby na základe plnej moci\nmôže konanie zástupcu priamo zaväzovať právnickú osobu, ale len v rozsahu udelenej plnej moci.\n21. Ústavný súd už v tejto súvislosti judikoval, že splnomocnenie udelené spoločnosťou na právne\núkony vo všetkých veciach (tzv. generálne plnomocenstvo) je absolútne neplatným právnym\núkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože zo zákona (§ 20 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka) patrí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľom (resp. štatutárnemu orgánu)\n(III. ÚS 353/2012).\n22. Judikatúra takéto konanie považuje za konanie v rozpore so zákonom tým skôr v prípade,\nak stanovy určujú, že za spoločnosť konajú vždy členovia spoločne. K udeľovaniu generálnej plnej\nmoci medzi členmi predstavenstva sa vyjadril Najvyšší súd Českej republiky rozsudkom č. k.\n29 Odo 1082/2005 z 24. apríla 2007 takto: „Za situace, kdy stanovy společnosti určují, že jménem\nspolečnosti musí jednat společně nejméně dva její členové a zakládají tedy pro každý úkon,\nkterý představenstvo činí jménem společnosti, povinnost vzájemné kontroly (a odpovědnosti)\nnejméně dvou členů představenstva, nelze takovou kontrolu a odpovědnost vyloučit tím, že dva\nčlenové představenstva udělí generální plnou moc jen jednomu z nich. Takový postup by byl\nv rozporu s právní úpravou jednání statutárních orgánů společnosti v zákoně a stanovách\nspolečnosti. A to tím spíše, je-li jednou z osob, jednajících při udělení plné moci jménem\npředstavenstva, sám zmocněný člen představenstva.“\n23. Podľa názoru ústavného súdu však tieto závery nemožno aplikovať v súvislosti s individuálnou\nplnou mocou. V rozsudku č. k. 32 Cdo 4133/2009 z 25. januára 2011 Najvyšší súd Českej republiky\nuviedol: „doposud uvedená argumentace však nevylučuje možnost, aby člen představenstva,\nkterého stanovy společnosti opravňují k písemným právním úkonům za představenstvo jménem\nspolečnosti, udělil individuální plnou moc ke konkrétnímu písemnému právnímu úkonu jinému členu\npředstavenstva z důvodu dočasné překážky na své straně (nemoc, apod.), která mu brání ve výkonu\njednatelského oprávnění.“ S týmto názorom sa ústavný súd stotožňuje. V prípade udelenia\nplnomocenstva na konkrétny úkon totiž dôvod spoločného konania v mene spoločnosti – vzájomná\nkontrola a zodpovednosť medzi členmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, zostáva spravidla\nzachovaný, a čím konkrétnejšie sa plnomocenstvo špecifikuje, tým skôr je možné konštatovať,\nže táto kontrola prebehla. Udelenie plnej moci členovi štatutárneho orgánu na jeden konkrétny úkon\n\n5\n\npodľa názoru ústavného súdu nie je obchádzaním zákona, a nie je preto absolútne neplatným\nprávnym úkonom, ako je tomu v prípade generálnej plnej moci.\n24. V posudzovanom prípade: „Splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca, aby ho v plnom\nrozsahu zastupoval v dovolacom konaní vo veci sp. zn. 30CB/21/2011 vedenom na Okresnom súde\nKošice 1 žalobca\núpadcu\nproti žalovanému\n.“ Nepochybne ide o plnomocenstvo\nudelené v konkrétnej veci, nie o generálne plnomocenstvo. Úvaha najvyššieho súdu\no jeho absolútnej neplatnosti z dôvodu udelenia plnomocenstva členovi štatutárneho orgánu je preto\npodľa ústavného súdu nesprávna.\n25. Navyše, z predloženého plnomocenstva vyplýva, že bolo udelené v súvislosti s ustanovením\n§ 429 a nasl. CSP. Podľa § 429 ods. 1 CSP musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený\nadvokátom. Výnimku z tohto pravidla upravuje okrem iného § 429 ods. 2 písm. b) CSP,\npodľa ktorého nie je zastúpenie advokátom povinné, ak je dovolateľom právnická osoba\na jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa.\n26. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti uviedla, že jej záujmom pri koncipovaní svojho\nzastúpenia v dovolacom konaní bolo dodržať znenie § 429 ods. 2 písm. b) CSP. Podľa sťažovateľky\nzo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že samotné dovolanie musí byť spísané osobou\ns vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, pričom jedinou osobou spĺňajúcou\npodmienky § 429 ods. 2 písm. b) CSP v prípade sťažovateľky bol jej podpredseda predstavenstva\n. Napriek už uvedenému záveru, že splnomocnenie v okolnostiach\nposudzovanej veci nebolo obchádzaním zákona a bolo ho možné udeliť, ústavný súd zároveň\nkonštatuje, že splnomocnenie nebolo nutné ani potrebné.\n27. Povinné zastúpenie vyžadované § 429 ods. 1 CSP sa nemá chápať ako obmedzenie prístupu\nk súdu, ale vzhľadom na to, že spísanie dovolania je náročným procesným úkonom vyžadujúcim\nprávnické vzdelanie, jeho zmyslom je vytvoriť procesný filter na zjavne neopodstatnené,\nresp. neprípustné dovolania, ako aj zabezpečiť to, aby malo dovolanie všetky potrebné náležitosti\n(Civilný sporový poriadok, 1. vydanie, 2016, s. 1398 ‒ 1406: J. Bajánková, K. Gešková). Výnimky\nupravené v § 429 ods. 2 CSP sú zmiernením podmienky povinného zastúpenia advokátom\nv prípadoch, ak strana sama vie zabezpečiť kvalifikované podanie, pretože je sama osobou\ns právnickým vzdelaním druhého stupňa (pri fyzickej osobe) alebo má zamestnanca alebo člena,\nktorý za ňu koná, ktorý má právnické vzdelanie druhého stupňa. Zo znenia § 429 ods. 2 písm. b)\nCSP vyplýva, že pri zastupovaní právnickej osoby členom štatutárneho orgánu nemusí dôjsť\nk vyhotoveniu plnomocenstva, keďže tento člen štatutárneho orgánu tvorí súčasť personálnej\npodstaty samotnej zastúpenej právnickej osoby. Výklad § 429 ods. 2 písm. b) CSP,\npodľa ktorého by malo byť podané dovolanie odmietnuté z dôvodu, že na podanom dovolaní\nby figuroval aj podpis druhého člena štatutárneho orgánu, ktorý nedisponuje požadovaným\nvzdelaním, by bol popretím zmyslu a účelu tohto ustanovenia.\n28. Odmietavé uznesenie najvyššieho súdu nemožno založiť na zistenej identite osoby konajúceho\npodpredsedu predstavenstva a splnomocneného zástupcu, ktorý na zastupovanie sťažovateľky\nv dovolacom konaní štandardné plnomocenstvo (vyžadované v prípadoch, keď sú splnomocniteľ\na splnomocnenec od seba úplne nezávislé subjekty) ani nepotreboval. Je nutné uzavrieť,\n6\n\nže z udeleného splnomocnenia je možné bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver,\nže sťažovateľka (ako právnická osoba) mala záujem podať dovolanie v posudzovanej veci,\na bol tu evidentný zámer, aby toto dovolanie spísala a podala kvalifikovaná osoba – v tomto prípade\npodpredseda predstavenstva\n.\n29. Za nesprávny považuje ústavný súd aj argument najvyššieho súdu, že splnomocnenie bolo\npodpísané len jedným členom predstavenstva. Aj v tomto prípade si najvyšší súd protirečí,\npretože v bode 26 napadnutého uznesenia uvádza, že za splnomocniteľa sú na plnomocenstve\nuvedené dve osoby, a to\n(podpredseda predstavenstva) a\n(člen predstavenstva), ktorí splnomocnili\nna zastupovanie sťažovateľky\nv dovolacom konaní. Je zjavné, že na udelenom splnomocnení sú podpisy dva. Zároveň\nje zo spôsobu konania v mene sťažovateľky zapísaného v obchodnom registri zrejmé,\nže podpredseda predstavenstva\nkonal v mene sťažovateľky vždy – buď\nspoločne s predsedom predstavenstva alebo spoločne s členom predstavenstva.\n30. Ústavný súd už uviedol (I. ÚS 139/2002, II. ÚS 154/2008), že prílišný formalizmus\npri posudzovaní úkonov CSP a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných\núkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade\ns ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Za nesprávny úradný postup, ktorým možno strane\nsporu odňať možnosť konať pred súdom, sa považuje aj odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť\npodľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené\npodmienky, pretože sa tým sťažovateľke bráni v realizácii procesného práva domáhať sa na súde\nochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 21. februára 1975 vo veci Golder proti Veľkej Británii, sťažnosť č. 4451/70, ods. 35 ‒ 36).\n31. Pri posúdení toho, či rozhodovanie vnútroštátnych súdov je zaťažené prílišným či nadmerným\nformalizmom, je nevyhnutné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu,\npričom k porušeniu práva na prístup k súdu dôjde v prípade, že stanovené pravidlo prestane slúžiť\ncieľu právnej istoty a riadnemu výkonu spravodlivosti a stane sa z neho bariéra znemožňujúca\nstrane sporu prejednať jej spor meritórne pred príslušným súdom (III. ÚS 405/2021, obdobne\nrozsudok Veľkej komory z 3. decembra 2009 vo veci Kart proti Turecku, sťažnosť č. 8917/05,\n§ 79 in fine).\n32. V konkrétnom prípade nemožno pripustiť ani odmietnutie podaného dovolania z dôvodu,\nže na podanom dovolaní je pri mene\nuvedené „predseda predstavenstva“,\na nie „splnomocnenec“. Ústavný súd nespochybňuje povinnosť dovolacieho súdu dôsledne\nrešpektovať požiadavky stanovené zákonom pre podanie právne perfektného dovolania. Aj napriek\ntomu alebo práve preto však hľadisko ochrany základných práv a slobôd (ktoré sa nemajú rady\ns formalizmom či už v normotvorbe alebo aj v adjudikácii) i od najvyššieho súdu vyžaduje,\naby v prípade, ak zákonná dikcia pri formulácii procesných náležitostí dovolania pripúšťa výklad\na uplatnenie k základným právam priateľské, postupoval práve v ich intenciách.\n33. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade došlo k porušeniu\nuplatnených práv sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru, pričom sa najvyšší súd nepochybne\nprávne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so skutkovými okolnosťami prípadu,\nktoré viedli k ústavne neudržateľnému rozhodnutiu.\n\n7\n\n34. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta aj nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, a to vo vzťahu k odmietnutiu dovolania sťažovateľky\npreto, že dovolacie dôvody nevymedzila spôsobom predpokladaným zákonom. Ústavný súd k tejto\nčasti dodáva, že posúdenie dovolacích dôvodov sťažovateľky bude po vrátení veci ústavným súdom\nopäť v réžii najvyššieho súdu.\nV.\nZrušenie namietaného uznesenia a náhrada trov konania\n35. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základných práv sťažovateľky, bolo\npotrebné podľa čl. 127 ods. 2 ústavy zrušiť namietané uznesenie najvyššieho súdu. V ďalšom\npostupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí\npodľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Najvyšší súd je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení\nveci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde).\n36. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby\nvykonané v roku 2022 (prevzatie, príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) v sume dvakrát\npo 193,50 eur, režijný paušál v sume dvakrát po 11,63 eur. Celková hodnota náhrady trov právneho\nzastúpenia tak predstavuje sumu 410,26 eur (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 8. septembra 2022\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie", "plnomocenstvo, splnomocnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Obdo/29/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b65c4bd3-50ee-40fc-9d05-6ac77c9c57b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.405.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 405/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 405/2021 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.405.2021.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:51256d8f-9b08-44bb-810b-909aa65e4483", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 353/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 353/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51256d8f-9b08-44bb-810b-909aa65e4483"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "b819299e-f638-4bf6-b9d4-17a289865d24:7624ad59-f69c-4c22-8e51-0ff6c0d66284", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/26/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/26/2018 z 29. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b819299e-f638-4bf6-b9d4-17a289865d24:7624ad59-f69c-4c22-8e51-0ff6c0d66284"}, {"guid": "e2b7323a-02c2-4df4-840e-2c1fea31eae0:09930947-4051-41c5-884f-d0f307a33b4d", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/21/2011", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/21/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e2b7323a-02c2-4df4-840e-2c1fea31eae0:09930947-4051-41c5-884f-d0f307a33b4d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:416d492f-b855-4289-ac2d-09ad3572a7c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.10.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2023 z 24. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.10.2023.1"}]}