{"guid": "ussr:78c70bf8-b32b-4c52-add2-51ea47a3f4c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.320.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 320/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 320/2020 z 14. 12. 2021", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. decembra 2021, sp. zn. III. ÚS 320/2020, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.320.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2021-12-14", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/78c70bf8-b32b-4c52-add2-51ea47a3f4c7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.320.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.320.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.320.2020.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 320/2020-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nMartina Vernarského (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\nzastúpenej JUDr. Dagmar Malaschitzovou, advokátkou,\nČernyševského 46, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/336/2016\nz 5. apríla 2017 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/336/2016 z 5. apríla 2017 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/336/2016 z 5. apríla 2017 z r u š u j e a v e c\nv r a c i a Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Trnave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 533,88 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. augusta 2019 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) označeným v záhlaví tohto nálezu. Sťažovateľka\nnavrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.\n\n2. Sťažovateľka bola v procesnom postavení žalovanej v 2. rade stranou konania vedeného\nOkresným súdom Skalica (ďalej len „okresný súd“), v ktorom sa Slovenská republika, zastúpená\nOkresnou prokuratúrou Skalica (ďalej len „okresná prokuratúra“ alebo „žalobkyňa“), domáhala\nurčenia neplatnosti prevodu majetku štátu na iné osoby na základe kúpnej zmluvy uzavretej\nmedzi Slovenskou republikou –\na pôvodným\nžalovaným v 2. rade\npredmetom ktorej boli nehnuteľnosti\nv katastrálnom území\nOkresný súd rozhodol vo veci samej v poradí druhým rozsudkom\nč. k. 2C/157/2008 z 2. júna 2016, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že o trovách\nkonania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Označený rozsudok\nnadobudol právoplatnosť 5. júla 2016.\n3. Uznesením č. k. 2C/157/2008 zo 4. augusta 2016 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) okresný\nsúd prvým výrokom rozhodol, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade majú právo na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu, a druhým výrokom rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov\nkonania. Okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na výrok rozhodnutia vo veci samej žalovaným\nvznikol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu, keďže štát nebol v konaní ani čiastočne úspešný. Vychádzal\nz názoru, že v danom spore nešlo o prípad podľa ustanovenia § 261 CSP, keďže žalobu podľa § 12\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“) je oprávnený podať štát,\npričom štát pri podaní žaloby a v konaní pred súdom zastupuje prokurátor.\n4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti jeho prvého výroku podala žalobkyňa odvolanie\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie rozhodných ustanovení CSP,\nktorým žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok\nna náhradu trov konania. Žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že ustanovenie § 261 CSP dopadá\naj na prípad uvedený v § 93 ods. 1 písm. c) CSP, keď prokurátor ako iný subjekt konania (nie strana\nkonania) podáva žalobu podľa osobitného predpisu, teda aj podľa ustanovenia § 12 zákona o správe\nmajetku štátu.\n5. O odvolaní žalobkyne rozhodol krajský súd napadnutým uznesením, ktorým uznesenie súdu\nprvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovaní v 1. a v 2. rade nemajú nárok\nna náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, a súčasne žalobkyni priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania. Krajský súd, aplikujúc prvú vetu ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,\nrozhodoval podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že na daný prípad\nje potrebné aplikovať § 261 CSP, podľa ktorého povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť\nprokurátorovi.\n6. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na ústavné vymedzenie prokuratúry\nv čl. 149 ústavy a jej úlohu, ktorou je ochrana objektívneho práva, teda zákonnosti. Z ústavného\nvymedzenia prokuratúry vyplýva, že táto je univerzálnym orgánom zákonnosti, ktorý svoju\nprávomoc realizuje aj uplatňovaním verejnej žaloby v civilnom procese a v správnom súdnom\nprocese. Po formálnej stránke oprávnenia prokurátora v civilnom sporovom konaní spočívajú\nv možnosti v zákonom ustanovených prípadoch podľa ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 CSP\n(do 30. júna 2016 podľa ustanovenia § 35 Občianskeho súdneho poriadku) podať žalobu a vstúpiť\ndo začatého konania. Spoločným menovateľom tejto ingerencie je verejný záujem na zabezpečení\n\n2\n\nzákonnosti v tých veciach, na ktoré sa vzťahujú žalobné alebo vstupové oprávnenia prokurátora.\nOprávnenie prokurátora podať žalobu, ak to ustanovuje osobitný predpis, podľa ustanovenia § 35\nods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v znení účinnom ku dňu začatia\nkonania, sa s účinnosťou od 1. júla 2016 premietlo do ustanovenia § 93 ods. 1 písm. c) CSP.\nSpoločným menovateľom väčšiny žalobných oprávnení prokurátora je snaha zabezpečiť zákonnosť\npri nakladaní s majetkom. Pôsobnosť prokurátora v civilnom sporovom konaní treba hľadať\nv osobitných úpravách. Buď podáva žaloby v mene prokuratúry alebo ako zástupca štátu.\nZ praktického hľadiska význam rozlišovania medzi tým, či prokurátor podáva alebo nepodáva\nžalobu ako zástupca štátu, spočíva v rovine formálnej (zo žaloby musí byť zrejmé, ako je táto\nprokurátorom podávaná, teda pri podaní žaloby v mene štátu je nutné, aby za žalobcu bola označená\nSlovenská republika, zastúpená príslušnou prokuratúrou, a pri podaní žaloby v mene prokuratúry\nsa za žalobcu uvedie príslušná prokuratúra) a v rovine procesnej (žalobné oprávnenie štátu je dané,\npričom normatívne je upravené zastupovanie štátu prokurátorom). V zmysle ustanovenia § 35\nods. 1 písm. a) OSP v znení účinnom ku dňu začatia konania [rovnako podľa § 93 ods. 1 písm. c)\nCSP] medzi žaloby podľa osobitných predpisov tak možno nepochybne zaradiť aj žalobu štátu,\nzastúpeného prokurátorom, podľa ustanovenia § 12 zákona o správe majetku štátu, ktorá má povahu\nvýkonu kontrolného oprávnenia.\n7. Krajský súd ďalej dôvodil, že na prokurátora sa bez obmedzenia vzťahuje záujmový princíp\n(§ 252 CSP) a žiadna zo strán nie je povinná platiť výdavky, ktoré jej v konaní vzniknú. V prípade\nprokurátora neprichádzajú do úvahy odôvodnené a účelne vynaložené výdavky spojené\ns jeho zastúpením advokátom alebo iným zástupcom. Ostatné, najmä hotové výdavky, znáša\npríslušná prokuratúra sama v rámci vlastného hospodárenia s verejnými prostriedkami. Ak vzniknú\nv súvislosti s vedením sporu na strane prokurátora trovy konania (napr. zložený preddavok na trovy\ndôkazu) a sú splnené podmienky na ich náhradu, môže súd procesne neúspešnej strane uložiť\npovinnosť nahradiť ich prokurátorovi. Pokiaľ ide o zodpovednosť za procesný úspech (§ 255 CSP)\nalebo zavinenie (§ 256 CSP), nemožno prokurátorovi uložiť povinnosť nahradiť trovy konania\n(§ 261 CSP). Toto pravidlo platí bezvýhradne a bez výnimky vo vzťahu ku všetkým subjektom,\nktorým by mohol potenciálny nárok na náhradu trov konania vzniknúť.\n8. Odvolací súd preto uzavrel, že v súdenej veci vo vzťahu k trovám konania vzniknutým\nžalovaným v 1. a v 2. rade nie je možné uložiť prokurátorovi konajúcemu ako zástupcovi štátu\npovinnosť nahradiť ich. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania uviedol, že v odvolacom konaní\nbola plne úspešná žalobkyňa, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu.\n9. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie z dôvodov\npodľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Najvyšší súd uznesením č. k. 2Cdo/177/2018\nz 30. apríla 2019 dovolanie sťažovateľky ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP\nbez toho, aby sa zaoberal jeho dôvodnosťou.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n10. Napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľka vyčíta arbitrárnosť, svojvôľu\na nespravodlivosť. Za dôvod porušenia označených práv krajským súdom sťažovateľka považuje\n3\n\nnesprávne posúdenie statusu prokurátora, nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 261 CSP\na nerešpektovanie procesných účinkov úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti\nnového procesného predpisu (§ 470 ods. 2 CSP).\n11. Podľa sťažovateľky krajský súd zo skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery,\nkeď rozhodol, že je vylúčené, aby štátu konajúcemu prokurátorom bola uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. V tomto kontexte odvolací súd vec nesprávne právne posúdil „jednak smerom\nk nesprávnemu posúdeniu statusu prokurátora a jednak smerom k nesprávnej aplikácii...\nrozhodných ustanovení CSP“. Sťažovateľka bola v konaní pred súdom prvej inštancie úspešná,\npreto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Považuje za nespravodlivé,\naby ako úspešná strana sporu znášala trovy konania za úkony, ktoré by nemusela zaplatiť,\nkeby nebolo v danej veci 16 rokov vedené konanie.\n12. Sťažovateľka tvrdí, že súčasne došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v civilnom spore\na k porušeniu princípu legitímneho očakávania. Právo na náhradu trov konania si uplatnila riadne\na včas, návrh spolu s vyčíslením trov doručila okresnému súdu 2. júna 2016 (teda za účinnosti\npredošlej právnej úpravy), kedy súd meritórne rozhodol. Nová právna úprava síce vychádza\nz princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje\nale procesný účinok úkonov, ktorý zostáva zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP).\nÚplná aplikabilita ustanovení novej právnej úpravy sa podľa sťažovateľky uplatní až pri trovách\nkonania, ktoré vznikli od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením princípu právnej istoty\na legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon,\nnemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (PL. ÚS 36/95).\n\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n13. Krajský súd vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava skutkových zistení\na právnych záverov vyplývajúcich z napadnutého uznesenia. Zároveň vyslovil súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n14. Okresná prokuratúra v prípise doručenom ústavnému súdu uviedla, že k ústavnej sťažnosti\nsa bližšie vyjadrovať nebude. Súčasne uviedla, že sa pridržiava skutočností uvedených v odvolaní\nokresnej prokuratúry podaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, na podklade ktorého odvolací\nsúd napadnutým uznesením zmenil prvý výrok uznesenia súdu prvej inštancie a s ktorým sa okresná\nprokuratúra v plnom rozsahu stotožňuje.\n15. Zúčastnená osoba, ktorou je\npred ústavným súdom.\n\nnevyužila možnosť vyjadriť sa v konaní\n\n4\n\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n16. Sťažovateľka v reakcii na vyjadrenie krajského súdu uviedla, že krajský súd zo skutkových\nzistení vyvodil nesprávne právne závery, keď rozhodol, že je vylúčené, aby štátu konajúcemu\nprokurátorom bola uložená náhrada trov konania. S poukazom na vymedzenie procesnej\nsubjektivity v Civilnom sporovom poriadku a doterajšou judikatúrou nemožno prokurátora v danom\nsporovom konaní formálne považovať za osobu s procesnou spôsobilosťou. Podaním žaloby\no určenie neplatnosti prevodu vlastníctva štátu sa prokurátor stáva zákonným sprostredkovateľom\nzabezpečenia ochrany práv strany s procesnou subjektivitou v konaní pred súdom (R 41/1997).\nNaplnením úlohy orgánu právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa nemôže zmeniť\njeho postavenie na postavenie účastníka konania (bráni tomu aj absencia akejkoľvek kauzálnosti\nk predmetu základného konania, k hmotnoprávnemu vzťahu). Do pôsobnosti prokurátora patrí\nvystupovanie za štát v civilnom sporovom konaní aj vo veciach týkajúcich sa majetku štátu\nv zákonom určených prípadoch. Prokurátor nepodáva žalobu na zahájenie civilného sporového\nkonania o neplatnosť zmluvy o prevode majetku štátu vlastným menom, a preto v prípade,\nže žalobu podáva ako zástupca štátu, potom CSP nepriznáva prokurátorovi spôsobilosť byť stranou\nsporu. Z uvedeného vyplýva, že stranou sporu a subjektom, ktorému vzniká právo alebo povinnosť\nna náhradu trov konania, je štát, ktorý je pri podaní návrhu a počas súdneho konania len zastúpený\nprokurátorom. Nejde teda o prípad podľa § 261 CSP, podľa ktorého povinnosť nahradiť trovy\nkonania nemožno uložiť prokurátorovi. V danom konaní túto povinnosť nesie štát.\n17. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol za účinnosti starej právnej úpravy (OSP),\nktorá umožňovala „odložiť“ rozhodnutie o trovách konania, až kým rozhodnutie vo veci samej\nnenadobudne právoplatnosť (§ 151 ods. 3 OSP). Nová právna úprava vychádza síce z princípu\nokamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok\núkonov, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí,\nže ustanovenia novej právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016, podľa ktorej prokurátor nemôže\nbyť súdom zaviazaný na náhradu trov konania (§ 261 CSP), sa v danom prípade nemôže uplatniť\nv plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Krajský súd\npri rozhodovaní teda celkom opomenul, že s princípom okamžitej aplikability procesnoprávnych\nnoriem je komplementárne spojené osobitné pravidlo v podobe zachovania účinkov (procesných)\núkonov vykonaných v konaniach podľa zrušenej právnej úpravy (tzv. princíp justifikácie účinkov\nprocesných úkonov). Justifikujú sa pritom účinky všetkých procesných úkonov, teda nielen strán,\nale aj súdu a ďalších subjektov civilného procesu.\n18. Sťažovateľka súčasne vyslovila súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania\no prijatej ústavnej sťažnosti.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n19. Vec napadla ústavnému súdu 19. augusta 2019 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi\nMartinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3.3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 je na konanie vo veci príslušný tretí\nsenát ústavného súdu v zložení Robert Šorl (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin\nVernarský.\n5\n\n20. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením jej základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie je založená na jej tvrdení o nesprávnom\nposúdení statusu prokurátora a o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 261 CSP krajským súdom.\nSťažovateľka tiež vyčíta krajskému súdu, že nerešpektoval procesné účinky tých úkonov,\nktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP (§ 470 ods. 2 CSP).\n21. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj nárok\nna náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). Aj zákonná úprava platenia a náhrady\ntrov konania obsiahnutá najmä v Civilnom sporovom poriadku určuje, či je základné právo\nna súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy).\nProcesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade\ns takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať\nna to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel\nmateriálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania\nbol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. US 56/05, IV. US 147/08).\n22. Rozhodnutie o náhrade trov konania nedosahuje spravidla samo osebe intenzitu predstavujúcu\nmožnosť vyslovenia porušenia základných práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek\nsa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktoré smerujú\nproti rozhodnutiam všeobecných súdov v častiach, ktoré sa týkajú problematiky (náhrady) trov\nkonania, t. j. problematiky, ktorá má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi\nakcesorickú povahu, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k prípadnému zrušeniu napadaného výroku\no trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu základného\npráva na súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie) zvlášť extrémnym spôsobom,\nalebo ak zistí, že napadnutým rozhodnutím došlo zároveň aj k neprípustnému zásahu do iných\nústavou garantovaných práv (m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,\nIV. ÚS 40/2011).\n23. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia dospel k záveru o dôvodnosti odvolania\nžalobkyne, keď konštatoval, že v súdenej veci vo vzťahu k trovám konania vzniknutým žalovaným\nv 1. a v 2. rade nie je možné uložiť prokurátorovi konajúcemu ako zástupcovi štátu povinnosť\nnahradiť ich. Poukázal pritom na špecifické postavenie prokurátora v rámci sporového konania\nvyplývajúce zo základných úloh prokuratúry (čl. 149 ústavy). V zmysle ustanovenia § 35\nods. 1 písm. a) OSP v znení účinnom ku dňu začatia konania [rovnako podľa § 93 ods. 1 písm. c)\nCSP] medzi žaloby podľa osobitných predpisov možno nepochybne zaradiť aj žalobu štátu\nzastúpeného prokurátorom podľa ustanovenia § 12 zákona o správe majetku štátu, ktorá má povahu\nvýkonu kontrolného oprávnenia. Odvolací súd na základe uvedeného uzavrel, že na daný prípad\nje potrebné aplikovať § 261 CSP.\n24. Podľa § 12 zákona o správe majetku štátu účinného ku dňu začatia konania ak pri prevode\nmajetku štátu na iné osoby boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu\nvlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.\n\n6\n\n25. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) OSP v znení účinnom ku dňu začatia konania prokurátor môže podať\nnávrh na začatie konania, ak to ustanovuje osobitný zákon.\n26. Podľa § 93 ods. 1 písm. c) CSP prokurátor môže podať žalobu, ak to ustanovuje osobitný\npredpis.\n27. Podľa § 261 CSP povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi.\n28. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npredo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n29. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n30. Právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy\nv Občianskom súdnom poriadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1. júla 2016 v Civilnom\nsporovom poriadku spravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Zásada úspechu vo veci (zásada\nzodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť\nv spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Nárok na náhradu trov konania\nmá strana sporu voči protistrane (§ 255 a nasl. CSP).\n31. Z § 12 zákona o správe majetku štátu a § 35 ods. 1 písm. a) OSP v znení účinnom ku dňu\nzačatia konania vyplýva, že v posudzovanom prípade stranou konania v procesnom postavení\nžalobcu bola Slovenská republika, ktorú v konaní ex lege zastupoval prokurátor okresnej\nprokuratúry. Prokurátor, resp. okresná prokuratúra ako štátny orgán nebola stranou predmetného\nkonania. Skutočnosť, či je stranou konania štát, alebo je ňou štátny orgán, explicitne rozlišuje\naj Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 135. Nemožno preto súhlasiť s názorom krajského\nsúdu, že toto rozlišovanie je z procesného hľadiska bez právneho významu.\n32. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že ustanovenie § 261 CSP je prevzatím\nprávnej úpravy obsiahnutej v § 148a OSP. Naďalej platí, že povinnosť nahradiť trovy konania\nnemožno uložiť prokurátorovi, pričom uvedené sa vzťahuje na prípady podania žaloby podľa § 93\nods. 1 CSP, ako aj vstupu do začatého konania podľa § 93 ods. 2 CSP.\n33. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, konštatuje, že právny názor, podľa ktorého § 261 CSP\nnedovoľuje uložiť prokurátorovi konajúcemu ako zástupca štátu povinnosť nahradiť trovy konania,\nje ústavne neudržateľný. Povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania totiž nebola uznesením\nokresného súdu, ktoré krajský súd ústavnou sťažnosťou napadnutým uznesením zmenil, uložená\nprokurátorovi ako zástupcovi štátu, ale Slovenskej republike ako strane konania. Samotná okolnosť\nobligatórneho zákonného zastúpenia štátu ako strany konania príslušnou prokuratúrou nemôže\nbyť dôvodom nepriznania nároku na náhradu trov konania strane, ktorá mala plný úspech vo veci.\nUvedený prístup by bol v rozpore s vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu\nochranu, keďže by popieral zásadu spravodlivej náhrady trov konania a súčasne by porušoval\nprincíp rovnosti sporových strán (čl. 6 CSP). V tejto súvislosti nemožno argumentovať\nani verejným charakterom žaloby prokurátora a jeho úlohou chrániť verejný záujem a zákonnosť,\npretože by sa tak dialo za súčasného porušovania subjektívnych práv dotknutej strany.\n\n7\n\n34. Poukazujúc na uvedené právne závery, ústavný súd konštatuje, že aplikácia ustanovenia § 261\nCSP krajským súdom na prípad sťažovateľky je arbitrárna, pričom dôsledkom tejto arbitrárnosti\nje porušenie práv sťažovateľky.\n35. Ústavný súd však súčasne nepovažoval za dôvodnú námietku sťažovateľky o nerešpektovaní\nustanovenia § 470 ods. 2 CSP krajským súdom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, čo napokon\nnespochybňuje ani sťažovateľka, že súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol za účinnosti OSP,\nktorý umožňoval „odložiť“ rozhodnutie o trovách konania (§ 151 ods. 3 OSP). Keďže rozhodnutie\nvo veci samej nadobudlo právoplatnosť za účinnosti CSP, krajský súd, aplikujúc ustanovenie § 470\nods. 1 CSP, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovení Civilného sporového\nporiadku. Skutočnosť, že sťažovateľka uplatnila nárok na náhradu trov konania ešte za účinnosti\nOSP, je v tejto súvislosti bez právneho významu.\n36. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nkrajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\ntohto rozhodnutia).\n37. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľky na zrušenie napadnutého rozhodnutia\na vrátenie veci krajskému súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné,\naby tomuto návrhu vyhovel (výrok 2). Krajský súd je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134\nods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) viazaný\nprávnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\nV.\nTrovy konania\n38. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať náhradu trov konania, trovy konania však nevyčíslila.\nÚstavný súd preto priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu\ntrov konania v celkovej sume 533,88 eur, ktoré vyplývajú z obsahu spisu.\n39. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [z § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej\nslužby uskutočnený v roku 2019 je 163,33 eur a hodnota režijného paušálu je 9,80 eur. Základná\nsadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2020 je 177 eur a hodnota režijného\npaušálu je 10,62 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej\nslužby uskutočnené v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2020 (podanie vyjadrenia k stanovisku\nkrajského súdu).\n\n8\n\n40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. decembra 2021\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-lehota na podanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trovy konania-náklady konania", "dovolanie-prípustnosť", "arbitrárnosť", "trovy konania", "prokurátor, prokuratúra"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "24Co/336/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "c077c3ad-aae0-483f-ad1e-c485223994bf:43c4a290-ca7c-4661-8aab-f0abdc54820a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2708899918.1", "spisova_znacka": "2Cdo/177/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/177/2018 z 30. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2708899918.1"}], "citovane_v": [{"guid": "50052d0f-6e62-4348-adca-6bc03432b58d:9b8dab0f-59ff-418b-b930-173c06c24ebf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3119209313.1", "spisova_znacka": "7Cdo/184/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/184/2023 z 19. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3119209313.1"}, {"guid": "958ec85f-4776-4cc5-b551-204fd6e1d816:de8c9b42-73ad-427a-86bd-c41430270fa4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200801.1", "spisova_znacka": "8Svk/20/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/20/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200801.1"}, {"guid": "5370e9a6-5cfd-4cf4-b6e5-f2bb40149f9d:3eaea914-02de-43ba-a2b3-a5b6c917b88e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8313205471.6", "spisova_znacka": "1Co/5/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/5/2025 z 10. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8313205471.6"}, {"guid": "4baefa6d-5039-41b5-b37a-b2a09c3e3ac6:e97d7d8f-c19f-4039-afdc-1345e5ae1755", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:5119202081.3", "spisova_znacka": "41Cob/177/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/177/2024 z 13. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:5119202081.3"}, {"guid": "5bf6605f-2d18-4ad4-b5c9-4dfccda39de6:e0b25daf-40a4-43fa-9d94-4341e59fe650", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2123209070.3", "spisova_znacka": "28Co/120/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/120/2024 z 31. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-10-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2123209070.3"}]}