{"guid": "ussr:30fbdfca-5e45-4aa6-bcc1-ce1f0f4ffa42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.310.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 310/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 310/2022 z 27. 10. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. októbra 2022, sp. zn. III. ÚS 310/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.310.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2022-10-27", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/30fbdfca-5e45-4aa6-bcc1-ce1f0f4ffa42", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.310.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.310.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.310.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 310/2022-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca\nspravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky S-PROGRESS, s. r. o., Cintorínska 30,\nBratislava, IČO 35 733 829, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf Adamčík,\nadvokátska kancelária, s. r. o., Liptovská 2/A, Bratislava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 3ObdoG/1/2020 z 25. marca 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 310/2022-17 z 26. mája 2022 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky doručenú ústavnému súdu 26. mája 2021 na ďalšie konanie v časti týkajúcej\nsa namietania porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) č. k. 33ObdoG/1/2020 z 25. marca 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“),\nkde sťažovateľka žiada napadnuté uznesenie zrušiť. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky odmietol.\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutých rozhodnutí a príloh vyplýva nasledovný stav veci:\n3. Sťažovateľka sa ako pôvodný žalobca domáhala žalobou na Okresnom súde Bratislava II\n(ďalej len „okresný súd“) proti\n,\n,\n(ďalej len „žalovaná“) zaplatenia 505 660,70 eur s prísl. z titulu zmluvy o dielo z 22. júna 2015.\nOkresný súd uznesením zo 6. septembra 2016 pripustil do konania vstup spoločnosti\n,\n,\n(ďalej len „žalobkyňa“), namiesto\nsťažovateľky. Dňa 21. novembra 2019 požiadala sťažovateľka o vstup do konania ako intervenient\nna strane žalobkyne. Okresný súd uznesením č. k. 24Cb/69/2016-737 z 29. novembra 2019\n\nnepripustil vstup sťažovateľky ako intervenienta s odôvodnením, že sťažovateľka dostatočným\nspôsobom neosvedčila právny záujem na výsledku konania.\n4. Najvyšší súd dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) napadnutým uznesením odmietol s odôvodnením, že dovolanie generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálny prokurátor“) podané na základe podnetu\nintervenienta (sťažovateľky) nie je procesne prípustné v zmysle § 458 ods. 3 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len ,,CSP“).\n5. Veľký senát najvyššieho súdu v obdobnej veci svojím uznesením č. k. 1VObdo/1/2020\nz 25. februára 2021 dospel k záveru, že: «Intervenient a ani rozhodnutím súdu do sporu\nnepripustený intervenient nemôže s poukazom na znenie ustanovenia § 458 ods. 3 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) podať spôsobilý podnet na podanie\ndovolania generálneho prokurátora. Podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora\nv sporovom konaní podľa ustanovenia § 458 ods. 3 CSP môže podať výlučne strana sporu,\nktorou sa rozumie žalobca alebo žalovaný. Pokiaľ napriek tomu, že intervenient nedisponuje\nzákonným oprávnením na podanie podnetu na podanie dovolania generálneho prokurátora,\ngenerálny prokurátor podá dovolanie podľa § 458 CSP, najvyšší súd musí takéto dovolanie\nako neprípustné odmietnuť podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP v spojení s § 464 CSP bez toho,\naby sa zaoberal dôvodmi uvádzanými generálnym prokurátorom, keďže nie je splnený nevyhnutný\npredpoklad pre podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je existencia podnetu\nstrany sporu na jeho podanie.»\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n6. Sťažovateľka uviedla, že uznesenie najvyššieho súdu je svojvoľné a ústavne neudržateľné. Tvrdí,\nže preukázala právny záujem na výsledku sporu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky\nz 26. mája 2016. Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutie vo veci bude mať za následok vznik práva\nna doplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky alebo vznik povinnosti vrátiť už vyplatenú časť\nodplaty za pohľadávku. Napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka vytýka reštriktívny\nvýklad zákona.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n7. Najvyšší súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že v zmysle uznesenia veľkého senátu\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. k. 1VObdo/1/2020 z 25. februára 2021, v ktorom\nbol prijatý záver, že intervenient a ani rozhodnutím súdu do sporu nepripustený intervenient nemôže\ns poukazom na znenie ustanovenia § 458 ods. 3 CSP podať spôsobilý podnet na podanie dovolania\ngenerálneho prokurátora, a pokiaľ napriek tomu na základe takéhoto nespôsobilého podnetu\nintervenienta generálny prokurátor podá dovolanie podľa § 458 CSP, najvyšší súd musí takéto\ndovolanie ako neprípustné odmietnuť podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP.\n\n2\n\n8. K právu sťažovateľky podať proti uzneseniu okresného súdu opravný prostriedok uviedol\nnajvyšší súd, že v zmysle záverov uvedeného uznesenia veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu nie je voči uzneseniu o nepripustení intervenienta prvoinštančným súdom\nzaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, jeho dodatkovými protokolmi\nani ústavou právo na odvolanie, ani právo na odvolanie proti každému rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie v civilných veciach. Dovolanie generálneho prokurátora nie je možné chápať ako právny\ninštitút, ktorý by mal nahrádzať odvolanie proti uzneseniam, proti ktorým odvolanie ako riadny\nopravný prostriedok nie je prípustné. Je nelogické, ak by veci, ktoré zákonodarca vylúčil\nz odvolacieho prieskumu, mali byť predmetom preskúmavania najvyššieho súdu na základe\nmimoriadneho opravného prostriedku. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale možno\nsa ho domáhať len v zákonnom rámci. Skutočnosť, že zákonodarca neupravil v § 357 CSP\nprípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nepripustení vstupu intervenienta\ndo konania, nemožno nahrádzať extenzívnym výkladom právnej úpravy mimoriadnych opravných\nprostriedkov obsiahnutej v CSP a prispôsobovať zrejmý úmysel zákonodarcu tak, aby bolo\nsťažovateľke umožnené uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku.\n9. Najvyšší súd odkázal na uvedené uznesenie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu aj vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľky, že najvyšší súd v napadnutom uznesení\nvyložil § 458 ods. 3 CSP reštriktívne (čisto jazykovo). Najvyšší súd uvádza, že pri tomto výklade\nvzal do úvahy povahu dovolania generálneho prokurátora, ako mimoriadneho opravného\nprostriedku, podávaného štátnym orgánom (nie stranou sporu), nepriaznivo zasahujúceho do práva\nna spravodlivé súdne konanie. U mimoriadnych opravných prostriedkov je okruh subjektov\noprávnených na ich podanie užší ako pri odvolaní (riadnom opravnom prostriedku).\n10. Pre prípustnosť dovolania generálneho prokurátora musia byť kumulatívne splnené\n4 podmienky, a to: I. existencia právoplatného rozhodnutia súdu, II. vyžaduje to ochrana práv,\nktorú nemožno dosiahnuť v čase jeho podania inými právnymi prostriedkami, III. právoplatné\nrozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok\nzávažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné\na ak potreba zrušiť právoplatné rozhodnutie prevyšuje záujem zachovania princípu právnej istoty\na nezmeniteľnosti rozhodnutia a IV. existencia podnetu na podanie dovolania stranou sporu,\nv neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Posúdenie splnenia týchto podmienok v konkrétnom\nprípade je posúdením prípustnosti dovolania generálneho prokurátora, čo patrí do výlučnej\nprávomoci najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho. Najvyšší súd pritom nie je oprávnený\nrozširovať zákonom stanovené podmienky prípustnosti.\n11. Pri strane sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, vychádzal najvyšší súd\nz § 60 CSP, v zmysle ktorého sú stranami sporu žalobca a žalovaný. Zákonodarca výslovne upravil\nširší okruh subjektov oprávnených na podanie podnetu na podanie dovolania generálneho\nprokurátora v § 80 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Zákonodarca\nzároveň v § 425 CSP upravil, že dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,\nna ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Osobitá právna úprava,\ntak ako je obsiahnutá pri dovolaní generálneho prokurátora v CMP, pri právnej úprave dovolania\ngenerálneho prokurátora v CSP upravená nie je. „Mlčanie“ CSP tu nemožno vyložiť\ninak ako tak, že iné subjekty ako strany sporu nemajú toto oprávnenie.\n\n3\n\n12. V zmysle čl. 3 ods. 2 CSP (výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách\na vetách jasné a nepochybné) najvyšší súd v uvedenom uznesení veľkého senátu\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu uviedol, že intervenienta možno zaradiť nanajvýš\nmedzi rozhodnutím súdu dotknuté osoby, nie však pod pojem „strana“ sporu.\n13. V zmysle uvedeného žiada najvyšší súd nevyhovieť ústavnej sťažnosti sťažovateľky.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n14. Zúčastnená osoba, ktorou je žalovaná uviedla, že sťažovateľka voči nej iniciovala už 6 súdnych\nkonaní na základe fiktívnych nárokov. V relevantnej veci postúpila sťažovateľka svoju pohľadávku\nna postupníka a následne podala návrh na svoj opätovný vstup do konania ako žalobca v 2. rade,\nčo okresný súd pripustil a vyrubil sťažovateľke poplatok, ktorý nezaplatila, a tak okresný súd\nkonanie proti nej zastavil pre nesplnenie procesných podmienok. Následne sťažovateľka podala\nako tretí subjekt návrh na svoj vstup do konania na strane žalobkyne ako intervenient, čo žalovaná\nvníma ako špekuláciu s cieľom vyhnúť sa zaplateniu súdneho poplatku, dôsledkom\nčoho bolo nepripustenie sťažovateľky okresným súdom do konania ako intervenienta. Žalovaná\nuvádza, že zo strany sťažovateľky ide o zneužitie práva, ktorému nemôže prislúchať právna ochrana\na tým už vôbec nemôže dôjsť k porušeniu základných ľudských práv a práv.\n15. Žalovaná je toho názoru, že pri posudzovaní možnosti podať dovolanie generálneho prokurátora\nnajvyšší súd v napadnutom uznesení správne vychádzal z ústavne-konformného výkladu § 458\nods. 3 CSP. Najvyšší súd správne konštatoval, že podmienky ustanovenia § 458 ods. 3 CSP\nu sťažovateľky neboli splnené. Podnet môže podať výlučne strana sporu, ktorou je podľa § 60 CSP\nžalobca a žalovaný. Nie je ňou intervenient ani subjekt, ktorý sa snaží vystupovať ako intervenient.\nPodnet generálnemu prokurátorovi iným subjektom ako stranou by tak mal byť odmietnutý\npre nesplnenie podmienok na jeho podanie. Veľký senát obchodnoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu jasne uviedol, že nemožno rozširovať zákonné podmienky dovolania generálneho prokurátora,\npretože opak by protirečil jasnému zneniu zákona a základným princípom CSP.\n16. Reštriktívny prístup v tomto smere preferuje aj skoršia rozhodovacia prax ústavného súdu\n(uznesenie č. k. I. ÚS 210/2017 z 19. apríla 2017), na čo poukázal aj veľký senát najvyššieho súdu.\n17. Žalovaná ďalej tvrdí, že dovolanie generálneho prokurátora by bolo neprípustné, aj keby návrh\npodala strana sporu, pretože smerovalo proti procesnému rozhodnutiu, voči ktorému nie je opravný\nprostriedok prípustný, keďže z § 355 a nasl. CSP vyplýva, že zákonodarca vyselektoval\nisté procesné situácie a rozhodnutia, pri ktorých nebude prieskum odvolacím súdom potrebný.\nRozhodnutie o nepripustení intervenienta patrí práve medzi procesné rozhodnutia,\nvoči ktorým odvolanie ani dovolanie nie je prípustné. Právo na opravný prostriedok voči každému\nprocesnému rozhodnutiu nepatrí medzi základné ľudské práva.\n18. Dôvodom neprípustnosti dovolania je aj to, že generálny prokurátor tu preskúmava bežné\nprocesné rozhodnutie prvostupňového súdu, do ktorého najvyšší súd nemá dôvod zasahovať\nvzhľadom na svoju pozíciu v rámci všeobecného súdnictva. Sťažovateľ sa podľa zúčastnenej osoby\nzjavne snaží obchádzať vôľu zákonodarcu prostredníctvom inštitútu dovolania generálneho\nprokurátora, ktoré tu potom pôsobí ako skryté odvolanie, čo právny poriadok neumožňuje,\nna čo poukázal aj veľký senát obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu.\n\n4\n\n19. Napokon žalovaná uvádza, že v prípade zrušenia napadnutého uznesenia je najvyšší súd stále\nviazaný rozhodnutím veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu.\nAk by aj napriek tomu došlo k zrušeniu rozhodnutia prvoinštančného súdu, došlo by k porušeniu\npráva žalovanej na spravodlivé súdne konanie a negoval by sa princíp právnej istoty. Medzičasom\nuž bolo rozhodnuté vo veci samej (v čase vyjadrenia neprávoplatne) a je procesne nemožné,\naby intervenient vstúpil do konania, uplatňoval prostriedky procesného útoku (novoty), prípadne\npodal opravný prostriedok voči meritórnemu rozhodnutiu, čo vylučuje aj § 360 ods. 1 CSP,\nkeďže tu intervenient a žalobkyňa netvoria nerozlučné spoločenstvo.\n20. Ako veľký senát obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, tak rozhodovacia prax\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uvádza, že samotné dovolanie generálneho\nprokurátora ako mimoriadny opravný prostriedok podaný generálnym prokurátorom ako štátnym\norgánom v súkromných sporoch nepriaznivo zasahuje do práva na spravodlivé súdne konanie.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n21. Sťažovateľka vo svojej replike z 22. júla 2022 uviedla, že reštriktívny výklad § 458 ods. 3 CSP\npovažuje za ústavne nekonformný. Intervenient má v konaní pomerne široké oprávnenia ako jeho\naktívny účastník v zmysle § 81 CSP. Podľa § 85 CSP má ako účastník konania rozsiahle procesné\noprávnenia počas konania a v zmysle § 360, § 401 a § 425 CSP aj právo na podávanie riadnych\na mimoriadnych opravných prostriedkov.\n22. Sťažovateľka ďalej uviedla, že žalobkyňa ako strana v prvostupňovom konaní síce nemala\nmožnosť podať riadny opravný prostriedok voči procesnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie,\nale zákon jej priznal možnosť dať podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho\ndovolania.\n23. V zmysle § 458 ods. 3 CSP nemôže generálny prokurátor z vlastnej iniciatívy podať\nmimoriadny opravný prostriedok, čo vyplýva aj z judikatúry ESĽP, pokiaľ nie je sám účastníkom\nsúdneho konania.\n24. Sťažovateľka uvádza, že bol zamietnutý už vstup intervenienta do súdneho konania, následne\nuplatnenie jeho procesných práv, a práve preto by mu malo byť umožnené iniciovať dovolanie\ngenerálneho prokurátora.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n25. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je založená na jej tvrdení o nezákonnosti, svojvoľnosti\na neodôvodnenosti napadnutého uznesenia.\n26. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné postavenie (čl. 124\nÚstavy Slovenskej republiky), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav\n5\n\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.\n27. Do\nsféry\npôsobnosti\nvšeobecných\nsúdov\nmôže\nústavný\nsúd\nzasiahnuť\nlen vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok\nporušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n28. Sťažovateľka uviedla, že iná interpretácia zákona, ako tá, ktorú predkladá v replike, by zasiahla\ndo účelu a zmyslu právnej úpravy spôsobilosti účastníka konania na podanie podnetu generálnemu\nprokurátorovi. Sťažovateľka opakovane poukazovala na procesné možnosti žalobkyne ako strany\nv konaní, intervenienta a svoje procesné obmedzenia.\n29. K vyjadreniam sťažovateľky o procesných možnostiach intervenienta vrátane podávania\nriadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov ústavný súd pripomína, že sťažovateľka\nnie je intervenientom, pretože toto procesné postavenie jej prvostupňový súd nepriznal. Ústavný súd\ntiež konštatuje, že nepreskúmava zásah do základných ľudských práv a práv žiadneho z účastníkov\nkonania pred všeobecným súdom. K argumentácii sťažovateľky o žiadnej možnosti riadneho\nopravného prostriedku strany sporu presadiť intervenciu (bod 22 tohto nálezu) uvádza, že podľa\n§ 365 ods. 2 CSP možno odvolanie strany proti rozhodnutiu vo veci samej odôvodniť aj vadou\nprávoplatného uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej\na ktorého vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n30. Ústavný súd konštatuje, že uznesenie najvyššieho súdu nie je poznačené zjavným omylom.\nUznesenie je akceptovateľným spôsobom odôvodnené a dáva jasnú odpoveď na všetky relevantné\nnámietky a argumenty, ktoré uplatnila sťažovateľka.\n31. Pokiaľ ide o samotný mimoriadny opravný prostriedok, akým je dovolanie generálneho\nprokurátora, ktorým disponuje práve generálny prokurátor na podnet strany konania,\nten sa pohybuje „na hrane“ ústavnosti, keďže ním generálny prokurátor môže ako mocenský orgán\nzasahovať do konania v prospech jednej zo strán sporu na úkor druhej strany, a tak ovplyvniť\nnadobudnutú právnu istotu. Jeho aplikáciou totiž zasahuje nielen do princípu rovnosti účastníkov\nkonania, ale aj do uplatňovania dispozičnej a prejednacej zásady. Dovolanie generálneho\nprokurátora nesmie plniť funkciu skrytého odvolania, pričom napríklad vo veci\n(sťažnosť č. 25132/13, rozsudok z 9. 6. 2015) vyhodnotil ESĽP mimoriadne dovolanie založené\nna inom výklade predmetného ustanovenia konkurzného práva ako skryté odvolanie (appeal\nin disguise).\n32. Ústavný súd na porovnanie poukazuje aj na svoju skoršiu judikatúru k podaniu dovolania\ngenerálneho prokurátora, napr. rozhodnutie č. k. III. ÚS 4/2018 (v čase účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku) a judikatúru ESĽP v ňom uvedenú. ESĽP sa k prípustnosti mimoriadnych\ndovolaní vyjadril napríklad v rozhodnutiach týkajúcich sa slovenských právnických osôb (\n, a\n) proti Slovenskej republike. Jedným\n\n6\n\nzo základných aspektov právneho štátu je princíp právnej istoty požadujúci okrem iného,\naby rozhodnutia súdov, ktorými bola vec rozhodnutá konečným spôsobom, neboli spochybňované\n(rozsudok ESĽP z 28. 10. 1999 vo veci Brumărescu proti Rumunsku). Odklony od tohto princípu\nsú odôvodnené len v prípadoch okolností podstatného a závažného charakteru (substantial\nand compelling character; rozsudok ESĽP z 18. 11. 2004 vo veci Pravednaya proti Rusku, sťažnosť\nč. 69529/01, § 25). Právomoc vyšších súdov zrušiť alebo zmeniť záväzné a vynútiteľné súdne\nrozhodnutia má byť vykonávaná na účel opravy fundamentálnych vád (fundamental defects).\n33. Záver, ku ktorému najvyšší súd v preskúmavanej veci dospel, nemožno označiť za svojvoľný\n(arbitrárny). Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nebolo spôsobilé porušiť základné práva\na práva sťažovateľky, ktoré označila v ústavnej sťažnosti. Ústavný súd preto ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky v časti, v ktorej bola prijatá na ďalšie konanie, nevyhovel. Z uvedeného dôvodu bolo\nbez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.\n34. Ústavný súd pre úplnosť v rovine obiter dicta poznamenáva, že hoci §458 ods. 3 CSP normuje,\nže „generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu strany“, nemožno toto ustanovenie\nvykladať zjednodušujúco a doslovne, a tak aktívnu vecnú legitimáciu priznať len sporovej strane.\nPodľa § 81 CSP „intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom\na má právny záujem na výsledku konania“. Slovo „popri“ ponúka priestor na extenzívny výklad.\nZ § 60 CSP vyplýva, že stranami sú žalobca aj žalovaný, no zároveň z § 75 ods. 1 CSP vyplýva,\nže na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov. Vtedy tvoria tzv. procesné\nspoločenstvo, ktoré je podľa povahy veci buď samostatné alebo nerozlučné. Podľa § 84 CSP\n„ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient\nspolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77“. Intervenient teda môže\nmať v istých situáciách, keď je rozsudok pre intervenienta priamo záväzný, postavenie\nnerozlučného spoločníka, čo znamená, že má postavenie ako strana sporu. Tzn. v prípade osoby,\nktorá by mala byť nerozlučným intervenientom, by mala byť jeho pozícia ako strany sporu dosť\njasná. Otázka je, že určenie toho, či je alebo nie je nerozlučným spoločníkom, už vlastne predurčuje\nrozhodnutie o tom, či má alebo nemá právny záujem. V tomto kontexte by preto mohlo ísť o stranu\nincidenčného sporu o prípustnosti intervencie (minisporu o tom, či môže byť určitá osoba\nintervenientom). V staršej literatúre sa možno stretnúť s pojmom účastník pre určitý úsek konania,\nnapr. advokát, znalec, ak išlo o ich odmenu, alebo ktokoľvek, komu bola uložená poriadková\npokuta. Preto by sa mal tento pojem vykladať autonómne v tom zmysle, že ide o stranu\nkonkrétneho, aj incidenčného konania. V tomto kontexte možno poukázať na rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, kde bolo dovolanie generálneho prokurátora prejednané, hoci podnet nepodala\nstrana sporu. Vo veci sp. zn. 6CdoGp/1/2018 súd uložil poriadkovú pokutu advokátovi strany,\npretože nepredložil určité listiny. Na podnet tohto advokáta podal generálny prokurátor dovolanie,\nktoré najvyšší súd prejednal a uznesenie okresného súdu zrušil. Účelom § 458 ods. 3 CSP\nje primárne snaha o limitáciu oprávnení generálneho prokurátora, aby nemohol dovolanie podávať\npodľa svojej ľubovôle, teda ex offo. Predmetným ustanovením chcel zákonodarca deklarovať,\naby podnet mohla podať len osoba, ktorej práva sú právoplatným rozhodnutím dotknuté priamo\n(bezprostredne). Odvolávať sa len na reštriktívny prístup k dovolaniu generálneho prokurátora\nale neobstojí, pretože aj reštrikcia musí zaručovať rovné postavenie subjektov. Reštriktívny prístup\nje preto namieste skôr z pohľadu posudzovania prípustnosti dovolania generálneho prokurátora\npodľa § 458 ods. 1 a 2 CSP. Aj tým, že dovolanie generálneho prokurátora je vlastne prípustné\n7\n\naj proti uzneseniam, nielen rozsudkom, ako aj proti rozhodnutiam, ktoré neprešli odvolaním,\nje daný zmysel dovolania generálneho prokurátora v tom, že za určitých okolností, ktoré posúdi,\nsa môže zasiahnuť aj do takýchto rozhodnutí. Dovolaním generálneho prokurátora sa môže určitým\nspôsobom zjednocovať prax nižších súdov (keďže je prípustné aj proti takým rozhodnutiam,\nkde nerozhodoval odvolací súd) a vytvárať judikatúra v otázkach, ktoré nie sú preskúmateľné\nv rámci odvolania alebo dovolania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2022\n\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "intervencia-intervenient", "generálny prokurátor", "pohľadávka-postúpenie", "dovolanie-prípustnosť", "intervencia-intervenient"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73bef4d7-dc6e-4480-abeb-60c284735e4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.4.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 4/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 4/2018 z 13. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.4.2018.2"}, {"guid": "ussr:9f6165bf-cf39-4759-9bad-564af02cac77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.210.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 210/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 210/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.210.2017.1"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "9b8ceaa9-dba3-4aa1-972d-b70af4048682:2b4892c5-258c-4256-b3bb-d4795b7e949b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8717204099.1", "spisova_znacka": "6CdoGp/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoGp/1/2018 z 27. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8717204099.1"}, {"guid": "b9f57cb8-f62b-4c61-a31c-8a3671cbec94:c009bc9a-0d81-4b09-a305-a91c97109228", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Cb/69/2016", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 24Cb/69/2016 z 9. 3. 2018", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2018-03-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b9f57cb8-f62b-4c61-a31c-8a3671cbec94:c009bc9a-0d81-4b09-a305-a91c97109228"}], "citovane_v": []}