{"guid": "ussr:98d62fa4-beae-49ea-8049-9a9fd32aa8d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.23.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2022 z 10. 3. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. marca 2022, sp. zn. III. ÚS 23/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.23.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-03-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/98d62fa4-beae-49ea-8049-9a9fd32aa8d4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.23.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.23.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.23.2022.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 23/2022-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov\nRoberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s. r. o., Nerudova 14,\nKošice, proti postupu Okresného súdu Svidník v konaní sp. zn. 4C/243/2015 a proti jeho uzneseniu\nč. k. 4C/243/2015-231 z 26. mája 2020 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Svidník v konaní sp. zn. 4C/243/2015 a uznesením Okresného súdu\nSvidník č. k. 4C/243/2015-231 z 26. mája 2020 b o l i p o r u š e n é základné právo sťažovateľa\ndomáhať sa svojho práva na nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na jeho právo na prejednanie záležitosti nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Svidník č. k. 4C/243/2015-231 z 26. mája 2020 z r u š u j e a v e c\nmu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Svidník j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 375,24 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkové východiská\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. augusta 2020 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna nezávislý a nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“)\n\nuvedeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie, vrátiť vec\nokresnému súdu, priznať mu finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ako aj náhradu trov konania.\n2. Sťažovateľ vystupoval ako žalobca v konaní okresného súdu o zaplatenie 15 000 eur\ns príslušenstvom. Vo veci samej v spore, ktorého zákonným sudcom bol\n,\nneuspel, preto mu okresný súd uložil povinnosť nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania.\nOkresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka\nč. k. 4 C/243/2015-214\nz 15. júla 2019 uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume\n3 688,09 eur.\n3. Sťažovateľ z doručeného uznesenia vyššieho súdneho úradníka zistil totožnosť jeho mena\na priezviska s menom a priezviskom zákonného sudcu konajúceho v jeho veci, preto sa informoval\nv kancelárii okresného súdu, či vyšší súdny úradník a sudca, ktorý rozhodoval jeho vec,\nsú príbuznými, čo mu bolo zo strany okresného súdu 6. augusta 2019 potvrdené.\n4. Sťažovateľ podal proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť podľa § 239\na nasledujúcich Civilného sporového poriadku, v ktorej na prvom mieste vzniesol námietku\nzaujatosti sudcu\n, ako aj vyššieho súdneho úradníka\n.\nNámietku odôvodnil ich príbuzenským vzťahom, pričom konštatoval, že „je dôvodná obava,\nže o Sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 4C/243/2015-214 zo dňa\n15.07.2019, bude rozhodovať sudca\n, ktorý práve z dôvodu príbuzenského\nvzťahu rozhodne v neprospech žalobcu, Sťažnosť zamietne ako nedôvodnú a potvrdí rozhodnutie\nvyššieho súdneho úradníka –\n“. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti predniesol\naj viacero vecných dôvodov spochybňujúcich výpočet náhrady trov konania, ktorá mu bola uložená\nna zaplatenie.\n5. Okresný súd napadnutým uznesením zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka tak,\nže sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 3 118,19 eur.\nUznesenie vydal sudca\n. Sťažnosť sťažovateľa bola vyhodnotená čiastočne\nako dôvodná a čiastočne ako nedôvodná. K sťažovateľovej námietke zaujatosti okresný súd\niba uviedol, že „žalobcom vyslovená obava v procesnom postupe sudcu nemala a nemá žiaden\nvplyv na rozhodnutie vo vec, teda zamietnutie sťažnosti, vo veci bolo konané a rozhodnuté“.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti kritizuje, že aj napriek podaniu jeho námietky zaujatosti „nebolo\no tejto námietke vôbec rozhodnuté“. To má za následok porušenie označených práv sťažovateľa,\npretože o jeho sťažnosti „rozhodoval zaujatý sudca. Otázka zaujatosti bola jednoznačne\npreukázaná, napriek tomu sa okresný súd k námietke zaujatosti sťažovateľa ani nevyjadril...\nokresný súd nepostupoval a nerozhodol spôsobom, ktorý by viedol k odstráneniu jeho právnej\nneistoty“.\n\n2\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, replika sťažovateľa a vyjadrenie zúčastnenej osoby\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n7. Okresný súd vo svojom vyjadrení potvrdil, že vyšší súdny úradník\nje synom\nsudcu\n. Rovnako okresný súd nemá pochybnosti, že v sťažnosti\nproti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. 4 C/243/2015-214 z 15. júla 2019 sťažovateľ\nuplatnil námietku zaujatosti proti sudcovi i proti vyššiemu súdnemu úradníkovi z dôvodu\nich príbuzenského vzťahu. Podľa vyjadrenia okresného súdu však „o predmetnej námietke\nzaujatosti sudcu vtedajší predseda súdu nemohol rozhodnúť, nakoľko zákonný sudca\nvec s námietkou zaujatosti predsedovi súdu nepredložil a následne rozhodol o sťažnosti\nžalobcu uznesením č. k. 4C/243/2015-231 zo dňa 26.5.2020“.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n8. Sťažovateľ v replike uvádza, že obsah vyjadrenia okresného súdu podporuje záver o porušení\njeho označených práv napadnutým postupom a rozhodnutím, pretože „aj napriek dôvodne\nvznesenej námietke zaujatosti, rozhodoval o podanej sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho\núradníka\njeho otec, sudca\nbez toho, aby predložil\nnámietku zaujatosti predsedovi súdu“. Rodičovský vzťah má podľa sťažovateľa výrazne\nemocionálny rozmer, nepredpokladá sa tu neutrálny postoj jedného príbuzného vo vzťahu\nk druhému príbuznému. Najčastejšie sa medzi takýmito osobami bude vyskytovať sympatia,\nprípadne antipatia, no v oboch prípadoch je dôsledkom narušenie nestrannosti. Sťažovateľ zotrváva\nna svojom sťažnostnom návrhu.\nIII.3. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n9. Zúčastnená osoba vo svojom vyjadrení zdôraznila, že predmetom rozhodovania v rámci\nnapadnutého postupu a uznesenia bola výška trov konania, nie priznanie nároku na trovy\na ani rozhodovanie vo veci samej. Preto „nepovažujem tvrdenie zo strany sťažovateľa ohľadom\nnámietky zaujatosti za oprávnené“. Zúčastnená osoba prízvukuje, že sudca okresného súdu\no sťažnosti sťažovateľa rozhodol zmeňujúcim výrokom, „čo len potvrdzuje, že... rozhodoval vo veci\nvýšky trov konania nestranne a nezaujato“. Ústavný súd by podľa názoru zúčastnenej osoby nemal\nústavnej sťažnosti vyhovieť.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Skutkové a právne okolnosti sťažovateľovej veci zameriavajú pozornosť na požiadavku\nnestrannosti súdu ako súčasti základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy.\n11. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu, čo znamená neutrálny a nezaujatý postup súdu voči účastníkom konania.\nNestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých\npráv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má súd právomoc o takomto práve rozhodnúť\n(II. ÚS 71/97, III. ÚS 46/04).\n12. Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje v civilnom sporovom konaní zabezpečené inštitútom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho\n3\n\nprejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť podľa § 49 až § 59 Civilného sporového poriadku (m. m.\nI. ÚS 27/98). To korešponduje funkčnej súvislosti základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa práva zaručeného v čl. 46 ústavy možno domáhať\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú.\n13. Obsahom základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy však nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného\nsudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva\nna prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej\nosoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť\no ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 4/98).\n14. Vo veci sťažovateľa niet medzi ním a okresným súsdom sporu o tom, že vyšší súdny úradník,\nktorý rozhodoval uznesením o výške trov konania, a sudca, ktorý následne rozhodol o sťažnosti\nproti tomuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sú príbuzní (syn – otec). Rovnako\nje nesporným, že obsahom sťažnosti podanej podľa § 239 a nasl. Civilného sporového poriadku\nproti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka bola okrem iného aj riadne a včas uplatnená námietka\nzaujatosti vyššieho súdneho úradníka i sudcu. Odôvodnená bola ich príbuzenským vzťahom.\n15. Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že po podaní námietky zaujatosti vec\nnebola predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie o nej tak, ako to vyžaduje § 54 ods. 1\nCivilného sporového poriadku. Na č. l. 230 a 230a súdneho spisu je rukou vo veci konajúceho\nsudcu zachytené usmernenie zo 14. mája 2020, resp. z 22. mája 2020 adresované súdnej kancelárii,\npodľa ktorého námietka zaujatosti bola vyhodnotená ako týkajúca sa okolností spočívajúcich\nv procesnom postupe a rozhodovaní sudcu, preto s odkazom na § 53 ods. 3 Civilného sporového\nporiadku sudca nenariadil predloženie veci nadriadenému súdu.\n16. Ústavný súd neopomína, že z dôvodov procesnej ekonómie, plynulého a bezprieťahového\nkonania sa Civilný sporový poriadok usiluje primerane eliminovať potenciál „zahltenia“ súdov\nprípadnými námietkami zaujatosti signalizujúcimi účelové podanie (opakované námietky, námietky\nargumentujúce procesným postupom a pod.). Druhovo identifikované námietky zaujatosti sa potom\nnadriadenému súdu ani nepredkladajú a Civilný sporový poriadok súdu ukladá povinnosť\nneprihliadať na ne (§ 53 Civilného sporového poriadku).\n17. V posudzovanej veci je však zo súdneho spisu vyvoditeľný dôvod, pre ktorý námietka zaujatosti\nsťažovateľa nebola predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie, ústavne neudržateľný. Námietka\nzaujatosti založená na skutkovej okolnosti spočívajúcej v zainteresovaní sudcu a vyššieho súdneho\núradníka, ktorí sú v bezprostrednom a priamom príbuzenskom vzťahu (otec – syn), na rozhodovaní\ntej istej kauzy namietajúcej strany, nemôže byť vyhodnotená ako atakujúca procesný postup\nči rozhodovaciu činnosť sudcu, a tým vylúčená z riadneho posúdenia a rozhodnutia nadriadeným\nsúdom. Sťažovateľ poznal zákonného sudcu vo svojej veci (\n– otec).\nPo rozhodnutí vo veci samej rozhodoval o výške trov konania v pozícii vyššieho súdneho úradníka\nsyn zákonného sudcu, preto bolo evidentné, že o sťažnosti podanej proti uzneseniu vyššieho\nsúdneho úradníka bude rozhodovať rovnaký zákonný sudca ako vo veci samej. Rodičovský vzťah\nmá v prirodzenom kontexte výrazne emocionálny rozmer. Pri takomto stupni príbuzenstva\nsa nepredpokladá neutrálny postoj jedného príbuzného vo vzťahu k druhému príbuznému\n(IV. ÚS 345/2020).\n4\n\n18. Sťažovateľ námietku zaujatosti nezaložil na konkretizovaných úkonoch vo veci konajúceho\nsudcu alebo vyššieho súdneho úradníka, ktoré tvorili súčasť procesného postupu\nalebo rozhodovania. Námietka je odôvodnená príbuzenským vzťahom vyššieho súdneho úradníka\nk sudcovi, ktorý bude na základe sťažnosti rozhodnutie svojho syna preskúmavať, v dôsledku čoho\nnemožno vylúčiť vzťah k veci odôvodňujúci pochybnosti o nezaujatosti sudcu.\n19. Okrem toho okresný súd pojmy procesný postup a rozhodovacia činnosť zakladajúce výluku\nz povinnosti predložiť vec na rozhodnutie nadriadeného súdu uplatnil mimoriadne široko.\nPri takomto realizačnom prístupe by bolo možné neprihliadať na množstvo námietok zaujatosti,\nna ktoré výluka podľa § 53 ods. 3 Civilného sporového poriadku zjavne „projektovaná“ nebola.\n20. Ústavný súd sumarizuje, že okresný súd v sťažovateľovej veci postupoval v rozpore s § 53\nods. 3 a § 54 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Porušenie zákona samé osebe nemusí viesť\nk záveru o porušení základných práv. Okresný súd však nerešpektovaním uvedených zákonných\nustanovení odňal sťažovateľovi právo na rozhodnutie o riadne a včas podanej a odôvodnenej\nnámietke zaujatosti, pričom toto právo je súčasťou práva na nestranný súd (bod 12 tohto nálezu).\nNedovolene sa dotkol súčasti jadra základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavne\nnesúladný postup nadväzne poznačil neústavnosťou aj rozhodnutie o sťažovateľovej sťažnosti\npodanej podľa § 239 a nasl. Civilného sporového poriadku. Rozhodol totiž sudca, voči ktorému\nnámietka zaujatosti smerovala, a to bez predchádzajúceho povinného rozhodnutia nadriadeného\nsúdu o námietke zaujatosti. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil, že rozhodnutím okresného\nsúdu č. k. 4C/243/2015-231 z 26. mája 2020 i jeho postupom predchdáazjúcim vydaniu uvedeného\nrozhodnutia bolo porušené základné právo sťažovateľa na nestranný súd (bod 1 výroku nálezu).\n21. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva na prejednanie záležitosti nestranným súdom, ústavný\nsúd neopomína judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej\nprávo na rozhodnutie o zložení súdu nie je občianskym právom v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIde o procesné právo, ktoré nevyžaduje rozhodnutie o občianskych právach (rozhodnutie\nz 11. 12. 2003 o sťažnosti č. 58751/00 vo veci Schreiber a Boetsch c. Francúzsko). Neskôr ESĽP\nvýslovne uviedol, že konanie, v ktorom bola uplatnená námietka zaujatosti, sa netýka oprávnenosti\ntrestného obvinenia alebo občianskych práv a záväzkov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozhodnutie\nz 19. 5. 2009 o sťažnosti č. 37111/04 vo veci Mianowicz c. Nemecko, rozhodnutie z 20. 10. 2009\no sťažnosti č. 26362/02 vo veci Ovcharenko c. Ukrajina).\n22. Sťažovateľ však ústavnému súdu nenavrhol prieskum súdneho rozhodnutia o námietke\nzaujatosti. Naopak, podľa jeho názoru sú vadou relevantnou z pohľadu práva zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru zaťažené postup a rozhodnutie okresného súdu v konaní o výške náhrady trov\nkonania. Odopretie rozhodnutia o námietke zaujatosti, ktoré samé osebe pod aplikačný rozsah čl. 6\nods. 1 dohovoru nespadá, tak podľa názoru ústavného súdu má za následok porušenie práva\nna nestranný súd postupom a rozhodnutím okresného súdu v konaní, ktoré ratione materiae\nuž pod čl. 6 ods. 1 dohovoru patrí (rozhodnutie ESĽP z 23. 9. 1997 vo veci Robins. c. Spojené\nkráľovstvo), pretože jeho predmetom sú občianske práva a záväzky (trovy konania). Z uvedeného\ndôvodu preto ústavný súd vyslovil aj porušenie práva na prejednanie záležitosti nestranným súdom\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n23. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti, ktorej rozsah i dôvody sú pre ústavný súd podľa § 45\nzákona o ústavnom súde záväzné, navrhoval vysloviť aj porušenie základného práva domáhať\n5\n\nsa svojho práva na nezávislom súde, resp. práva na prejednanie záležitosti nezávislým súdom.\nÚstavný súd k tomu uvádza, že súčasťou nezávislosti súdu je výkon súdnej moci osobami\n(sudcami), ktoré nie sú podriadené iným zložkám štátnej moci. Ak o práve osoby rozhodol súd\nnepodriadený iným zložkám štátnej moci a na súde konal sudca, ktorý tiež nebol podriadený iným\nzložkám štátnej moci, právo na prerokovanie veci nezávislým súdom nebolo porušené\n(II. ÚS 71/97).\n24. Požiadavky nezávislosti súdu a jeho nestrannosti spolu úzko súvisia, no prienikom oboch\nuvedených množín sú skôr prípady vyznačujúce sa pochybným vzťahom súdu k sporovým stranám,\nčo následne môže viesť k narušeniu nielen nezávislosti, ale aj nestrannosti súdu. O takýto prípad\nvšak v sťažovateľovej veci nejde, keďže jeho námietka zaujatosti bola založená na vzťahu\nnamietaného sudcu a vyššieho súdneho úradníka k prejednávanej veci. Zo sťažnostnej argumentácie\nani z príloh ústavnej sťažnosti či z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadne ďalšie\nskutočnosti, ktoré by spochybňovali nezávislosť okresného súdu významnú z hľadiska čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku\nnálezu).\n25. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,\nže právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň\nvec vrátiť na ďalšie konanie.\n26. Nápravu porušených práv sťažovateľa možno dosiahnuť zrušením napadnutého rozhodnutia\nokresného súdu a vrátením veci na ďalšie konanie. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené\nv bode 2 výroku tohto nálezu. Okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu (§ 134 ods. 1\nzákona o ústavnom súde) bude po vrátení veci povinný zabezpečiť rozhodnutie o sťažovateľovej\nnámietke zaujatosti súladné s § 53 ods. 3 a § 54 ods. 1 Civilného sporového poriadku.\nTým sa vytvorí predpoklad, aby následné opätovné meritórne rozhodovanie o sťažovateľovej\nsťažnosti podanej podľa § 239 a nasl. Civilného sporového poriadku naplnilo požiadavky plynúce\nzo základného práva domáhať sa svojho práva na nestrannom súde (čl. 46 ods. 1 ústavy), resp.\nz práva na prejednanie záležitosti nestranným súdom (čl. 6 ods. 1 dohovoru).\nV.\nFinančné zadosťučinenie a trovy konania\n27. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume\n1 000 eur. Svoju žiadosť však nezaložil na žiadnych okolnostiach charakterizujúcich špecificky\njeho kauzu, ale len na všeobecnom konštatovaní o dôležitosti práva na spravodlivé súdne konanie\npre fungovanie demokratickej spoločnosti.\n28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany (IV. ÚS 210/04). Ústavný súd v súlade s judikatúrou ESĽP prihliadol\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.\nZohľadnil tiež skutočnosť, že deklarácia porušenia základných práv implicitne zahŕňa aj satisfakčný\nprvok. Navyše, vyhovujúci výrok tohto nálezu sám osebe nevedie k záveru, že o sťažovateľovej\nsťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka rozhodoval zaujatý sudca. Riešenie\n6\n\ntejto otázky bude vecou nadriadeného súdu po tom, ako mu bude sťažovateľova námietka zaujatosti\npredložená na rozhodnutie. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že nebol daný\nzáklad na navŕšenie nápravy v podobe relutárnej satisfakcie. Preto sťažovateľovi v tejto časti\nústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\n29. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať náhradu trov konania, a to za tri úkony právnej\nslužby v sume 696,44 eur.\n30. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne\nalebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n31. Ústavný súd s ohľadom na vyhovenie ústavnej sťažnosti priznal sťažovateľovi náhradu za dva\núkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, ako aj za podanie ústavnej sťažnosti.\nNáklady za tretí úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) do náhradového\nvýroku ústavný súd nepojal, keďže replika sťažovateľa nepriniesla žiadne skutkové či právne\nargumenty majúce vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2020 je 177 eur a hodnota režijného paušálu je 10,62 eur. Spolu\ntak náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby predstavuje 375,24 eur. Priznanú\nnáhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku)\noznačenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3\nvýroku nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2022\n\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-námietka zaujatosti", "súd-nestrannosť", "vyšší súdny úradník", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "súd-nestrannosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/243/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7880cbb0-3cb7-4c63-bbe9-aaf498b16dca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.345.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/2020 z 15. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.345.2020.1"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:05ab749f-d38f-45f4-8832-11added795c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.160.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 160/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 160/2026 z 12. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.160.2026.1"}, {"guid": "ussr:d7030725-134b-4fce-b263-ea06d9ab6cf2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.604.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 604/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 604/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.604.2023.1"}]}