{"guid": "ussr:222ffa6a-4011-45b6-a57a-7fab16c0da2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.216.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 216/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/2022 z 2. 6. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. júna 2022, sp. zn. III. ÚS 216/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.216.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2022-06-02", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/222ffa6a-4011-45b6-a57a-7fab16c0da2c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.216.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.216.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.216.2022.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 216/2022-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov\nRoberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nJUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.\n25C/384/2015-232 z 24. marca 2020 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 25C/384/2015-232 z 24. marca 2020 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 25C/384/2015-232 z 24. marca 2020 z r u š u j e a v e c\nv r a c i a Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 214,32 eur a zaplatiť\nich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. mája 2020 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nvšeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie\nzrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Zároveň požaduje priznanie náhrady trov konania\npred ústavným súdom.\n\nII.\nSkutkové východiská\n2. Sťažovateľ sa ako žalobca – spotrebiteľ žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej len\n„okresný súd“) 10. júla 2015 domáhal voči žalovanému – obchodnej spoločnosti\nurčenia dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú a zaplatenia sumy 966,11 eur\ns príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, argumentujúc, že zmluva\no revolvingovom úvere neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),\nv dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov, dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru,\nktorý bol sťažovateľovi zrazený hneď pri uzatvorení zmluvy, predstavuje neprijateľnú zmluvnú\npodmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy by mohla obstáť iba v prípade, ak by bola individuálne\ndojednaná, pričom inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje vymoženie pohľadávky veriteľa\naj v časti, v ktorej je založená na neprijateľných podmienkach.\n3. Sťažovateľ bol od počiatku súdneho konania právne zastúpený Advokátskou kanceláriou\nJUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice.\n4. V poradí prvý rozsudok okresného súdu z 1. októbra 2015 zrušil na základe odvolania\nžalovaného Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie.\n5. Okresný súd na pojednávaní 25. januára 2018 vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného,\nktorým zaviazal žalovaného na úhradu sumy 966,11 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne\nod 9. júla 2015 do zaplatenia, určil dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, žalobcovi priznal plnú\nnáhradu trov konania. O odvolaní žalovaného proti rozsudku z 25. januára 2018 rozhodol krajský\nsúd uznesením z 21. júna 2019 tak, že odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku pre zmeškanie\no uložení povinnosti odmietol, rozsudok pre zmeškanie vo výroku o určení neplatnosti dohody\no zrážkach zo mzdy a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie.\n6. Žalovaný podaním doručeným okresnému súdu 4. decembra 2019 oznámil, že si voči\nsťažovateľovi neuplatňuje a nebude uplatňovať nároky z dohody o zrážkach zo mzdy a týchto práv\nsa vzdáva. Na pojednávaní konanom 10. decembra 2019 vzal právny zástupca sťažovateľa\nvzhľadom na vyjadrenie žalovaného žalobu v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach\nzo mzdy späť. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že žalovanému bude zaslaná\nzápisnica z pojednávania a právny zástupca žalovaného má dokladovať svoje tvrdenia\no mimosúdnom rokovaní v tom zmysle, že sa práv z dohody o zrážkach zo mzdy vzdá, a to na účel\nrozhodnutia o trovách konania.\n7. Okresný súd uznesením z 10. januára 2020 konanie o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy\nzastavil z dôvodu späťvzatia žaloby sťažovateľom v tejto časti. Sťažovateľovi voči žalovanému\npriznal plnú náhradu trov konania. Vo vzťahu k výroku o trovách okresný súd okrem iného uviedol,\nže žalovaný tvrdil, že mimosúdne rokoval so sťažovateľom o tom, že sa práv z dohody o zrážkach\nzo mzdy vzdá, na výzvu súdu však predmetné tvrdenie nepreukázal. Sťažovateľ tak zobral dôvodne\n\n2\n\npodanú žalobu späť a žalovaný procesne zavinil trovy konania v časti žaloby o určenie neplatnosti\ndohody o zrážkach zo mzdy.\n8. Okresný súd uznesením z 19. februára 2020 vydaným vyššou súdnou úradníčkou (ďalej len\n„uznesenie vyššej súdnej úradníčky“) podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania v sume\n1 891,49 eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Proti uzneseniu podal žalovaný sťažnosť\npodľa § 239 a nasl. CSP, dôvodiac, že okresný súd nesprávne určil výšku tarifnej odmeny za jeden\núkon právnej pomoci, tarifná odmena mala byť určená jednotne za každý úkon právnej pomoci, súd\ntiež nesprávne aplikoval § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a, pokiaľ ide o priznanie náhrady trov pozostávajúcich\nz cestovných výdavkov a náhrady za stratu času, tieto trovy sú neprimerane vysoké, nehospodárne\na neúčelné, sťažovateľ mal možnosť zvoliť si advokáta v mieste sídla súdu.\n9. Okresný súd uznesením z 24. marca 2020 vydaným sudcom (ďalej len „uznesenie sudcu“)\nzmenil uznesenie vyššej súdnej úradníčky tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sťažovateľovi\nnáhradu trov konania vo výške 1 295,82 eur. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov sťažnostného\nkonania právo. Okresný súd sa čiastočne stotožnil s námietkou žalovaného o nesprávnom určení\nodmeny za jeden úkon právnej služby a uviedol, že hodnota jedného úkonu právnej služby za rok\n2015 je 72,96 eur, za rok 2016 73,45 eur, za rok 2017 74,12 eur, za rok 2018 75,07 eur, za rok 2019\n92,53 eur. Okresný súd priznal sťažovateľovi náhradu za 9 úkonov právnej služby. Okresný súd\ntiež akceptoval námietku žalovaného o neprimeranosti hotových výdavkov (cestovné náhrady\na náhrada za stratu času). K tomuto konštatoval: „Strana má právo voľby advokáta ale treba\nprihliadať aj na hospodárnosť konania. Súd konštatuje, že v Nitre je dostatok advokátov a súd\nsa stotožňuje z rozhodnutím ÚS ČR II. ÚS 736/2012. Na druhej strane súd poznamenáva,\nže v jednotlivých sporoch strany so sídlom alebo miestom bydliska v rámci územného obvodu Nitry\naj širšieho okolia zastupujú advokáti z Bratislavy či Banskej Bystrice a súd im priznáva nárok\nna náhradu trov konania, pričom samotný žalovaný sa v tomto konaní dal zastúpiť advokátom\nz Bratislavy a tento si uplatňoval náhradu trov konania. Vzdialenosť do Bratislavy je cca 3,5 krát\nmenšia ako do Košíc a do B. Bystrice cca 2,7 krát menšia ako do Košíc. Súd preto konštatuje,\nže zástupcovi žalobcu prináleží náhrada hotových výdavkov, avšak sledujúc účelnosť\na hospodárnosť konania priznal hotové výdavky v rozsahu 1/3 nie uplatnených ale vyčíslených.\nŽalobca si uplatnil náhradu hotových výdavkov pozostávajúce zo straty času vo výške 520 EUR\nbez DPH z vyčíslených 672,14 EUR bez DPH, t.j. 1/3 tak predstavuje 224,05 EUR bez DPH\na z cestovných výdavkov vo výške 340 EUR bez DPH z vyčíslených 637,18 EUR, t.j. 1/3 predstavuje\n212,34 EUR bez DPH. Spolu náhrada hotových výdavkov predstavuje 523,67 EUR vrátane DPH.“\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n10. Sťažovateľ argumentuje, že okresný súd uznesením sudcu svojvoľne bez zákonných dôvodov\nznížil výšku náhrady trov konania priznanú sťažovateľovi uznesením vyššej súdnej úradníčky\nvydaným podľa § 262 ods. 2 CSP. K zmene výšky priznanej náhrady trov konania pristúpil okresný\nsúd okrem iného v dôsledku toho, že trovy pozostávajúce z náhrady za stratu času a cestovného\n\n3\n\n(t. j. časť trov právneho zastúpenia sťažovateľa) nemožno v plnej výške považovať za účelne\nvynaložené. Právny názor okresného súdu je podľa sťažovateľa v rozpore s ústavným princípom\nrovnosti strán sporu, pretože priznanie práva na náhradu trov konania nemôže byť posudzované\npodľa toho, či ide o vec zložitú alebo jednoduchú, či sa strana konania dokáže v konaní zastupovať\nsama alebo nie, resp. či mohla využiť služby iných advokátov alebo nie. Zo záverov okresného súdu\nvyplýva, že sťažovateľ sa mohol a mal v konaní nechať zastúpiť advokátom so sídlom v obvode\nokresného súdu, resp. v jeho blízkosti. Takýmto postupom by však došlo k porušeniu práva\nsťažovateľa na slobodný výber právneho zástupcu, ktoré je neodmysliteľnou súčasťou práva\nna spravodlivý proces a základného práva na súdnu ochranu. Advokátska kancelária právneho\nzástupcu sťažovateľa sa venuje takmer výlučne práve problematike spotrebiteľského práva, pričom\naj s ohľadom na túto špecializáciu a skúsenosti si sťažovateľ zvolil svojho zástupcu. Spor nezavinil\nani sťažovateľ, ani jeho právny zástupca. Žalovaný mohol vzniku trov konania predísť\ntak dobrovoľnou úhradou žalovanej sumy pred začatím konania, ako aj svojou aktivitou počas\nkonania, či pri snahe sťažovateľa o mimosúdne vyriešenie veci. Na výzvy sťažovateľa, podobne\nako aj na výzvy okresného súdu však žalovaný nereagoval, resp. reagoval len neurčito. Výška\nnároku na náhradu trov konania, ktorú si sťažovateľ uplatnil, bola s ohľadom na zásadu\nhospodárnosti krátená už samotným sťažovateľom. Na podporu svojich argumentov sťažovateľ\npoukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5MCdo/21/2009 z 9. novembra\n2010, č. k. 4MCdo/16/2014 z 29. septembra 2015, rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n15Co/129/2016 zo 6. apríla 2016, č. k. 16Co/1404/2014 z 25. júna 2015, č. k. 14Co/777/2015\nz 29. apríla 2016 a nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 457/2014 z 15. októbra 2014.\nIV.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIV.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n11. Okresný súd k sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie sudcu nie je arbitrárne, je dostatočne\nzdôvodnené. Nebolo rozhodnuté o nepriznaní hotových výdavkov za cestovné, došlo\niba k ich redukcii. Okresný súd neobmedzoval stranu sporu v slobodnom výbere advokáta, strana\nvšak musí niesť zodpovednosť za svoj výber z pohľadu hospodárnosti a efektívnosti konania.\nIV.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n12. Zúčastnená osoba, ktorou je obchodná spoločnosť\nvyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v ústavným súdom určenej lehote nevyužila.\n\n, možnosť\n\nIV.3. Replika sťažovateľa:\n13. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol, že jediným dôvodom, pre ktorý súd môže nepriznať, resp.\nznížiť náhradu trov konania, je § 257 CSP. V prejednávanom prípade nešlo o drobný spor\nani o evidentný geografický extrém. Poukaz okresného súdu na skutočnosť, že trovy presiahli\nistinu, nemožno akceptovať, pretože predmetom sporu nebola iba istina (966,11 eur), ale aj úrok\nz omeškania, pričom v čase rozhodovania súdu o trovách konania predstavovali úroky 366,44 eur\na v priebehu celého sporu bolo predmetom aj určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.\n4\n\nAk platí zásada hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania a k navyšovaniu trov dochádzalo\nodročovaním pojednávaní, je otázne, či tento fakt možno pripísať sťažovateľovi, resp. jeho\nprávnemu zástupcovi.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n14. Podstata sťažnostnej argumentácie spočíva v tvrdení, že pokiaľ okresný súd pristúpil k redukcii\nvýšky náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa, pozostávajúcich z náhrady za stratu času\na cestovného s poukazom na možnosť sťažovateľa zvoliť si advokáta so sídlom v obvode\nkonajúceho všeobecného súdu (resp. v menšej vzdialenosti od sídla všeobecného súdu),\nhospodárnosť konania, predmetné rozhodnutie okresného súdu je nezákonné, svojvoľné.\n15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd\npreskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické\n(IV. ÚS 147/08).\n16. V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich ústavou garantovaných práv\nrozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania, je ústavný súd vo svojej\ndoterajšej judikatúre zdržanlivý, keďže problematika trov konania má vo vzťahu k predmetu\nkonania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto k zrušeniu napadnutého výroku\no trovách konania pristupuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že v posudzovanej veci došlo\nk extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces), alebo ak zistí,\nže zároveň došlo k neprípustnému zásahu aj do iného základného práva (porovnaj m. m.\nII. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n17. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry ústavného súdu (m. m. III. ÚS 341/07, I. ÚS 155/2017,\nIII. ÚS 342/2017), uprednostňujúcej výklad zákona e ratione legis (argumentácia zmyslom,\nrozumom, účelom) pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom, prípady, v ktorých\nnesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie základných\npráv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá\ns konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných\nalternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať\naj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať\nna prípady, keď všeobecný súd urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom\nrozpore s právom na súdnu ochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom\nustanovenom a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších\nnerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(III. ÚS 264/05).\n18. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť\núspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon náhradu tých trov\nkonania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne\n5\n\nzaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.\nVýnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto\nvýnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr\nreštriktívne (m. m. II. ÚS 31/04).\n19. Trovy vynaložené účastníkom konania v konaní musia byť v príčinnej súvislosti s jeho\nprocesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné\npresadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému nároku. Účelnosť\nsa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených\ns ústavne zaručeným právom na právnu pomoc zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho\nzastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné\nvynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, teda aj keď má účastník\nkonania nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé\nplatenie trov treba posudzovať samostatne, to platí aj pre trovy právnej služby (III. ÚS 481/2015).\n20. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené\nvýdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n21. Okresný súd napadnutým uznesením sudcu pristúpil k zníženiu náhrady trov právneho\nzastúpenia pozostávajúcich z cestovného a náhrady za stratu času právneho zástupcu (napadnutým\nuznesením sudcu priznaná 1/3 náhrady týchto trov) výlučne s poukazom na vzdialenosť sídla\nprávneho zástupcu sťažovateľa od sídla okresného súdu (Košice ‒ Nitra), zdôrazňujúc potrebu\nnaplnenia zásady hospodárnosti súdneho konania.\n22. Ústavný súd konštatuje, že je síce v pôsobnosti všeobecného súdu pri rozhodovaní o výške\nnáhrady trov konania posúdiť účelnosť vynaložených trov, dôvodom vyhodnotenia (časti) trov\nprávneho zastúpenia pozostávajúcich z cestovného a náhrady za stratu času ako neúčelných\nvšak nemôže byť bez ďalšieho iba samotná okolnosť väčšej vzdialenosti sídla právneho zástupcu\nod sídla konajúceho všeobecného súdu. Ku každému prípadu rozhodovania o výške náhrady trov\nkonania a posudzovaniu účelnosti vynaložených trov je nevyhnutné pristupovať osobitne,\nkomplexne zohľadniť relevantné okolnosti sporu. Neopodstatneným krátením náhrady trov konania\nje v konečnom dôsledku negatívne zasiahnuté do majetkovej sféry strany sporu, ktorej vznikol\nnárok na náhradu trov konania.\n23. Ústavný súd uvádza, že právny zástupca sťažovateľa efektívne vyvíjal aktivitu na hájenie práv\na záujmov svojho klienta, zúčastnil sa všetkých (4) okresným súdom nariadených pojednávaní.\nVýsledkom súdneho sporu iniciovaného sťažovateľom bolo priznanie žalovanej sumy\nsťažovateľovi, v časti určenia dohody o zrážkach zo mzdy bolo konanie zastavené z dôvodu\nspäťvzatia žaloby sťažovateľom po tom, keď sa žalovaný v priebehu súdneho konania svojich práv\nz dohody o zrážkach zo mzdy vzdal. Pokiaľ ide o žalovaného, tento sa pojednávania konaného\n25. januára 2018 nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, čo vyústilo do vyhlásenia\nrozsudku pre zmeškanie žalovaného. Okresný súd v závere pojednávania konaného 22. októbra\n2019 toto pojednávanie odročil na 10. december 2019 z dôvodu nejednoznačného písomného\nvyjadrenia sa žalovaného k výzve súdu (či si žalovaný uplatňuje voči sťažovateľovi nejaký nárok\nzo zmluvy alebo si ho mieni uplatňovať, čo konkrétne a na akom právnom základe). Okresný súd\nv uznesení z 10. januára 2020 o zastavení konania o určenie dohody o zrážkach zo mzdy\nza neplatnú vo vzťahu k výroku o trovách konania okrem iného konštatoval, že žalovaný tvrdil,\n6\n\nže mimosúdne rokoval so sťažovateľom o tom, že sa práv z dohody o zrážkach zo mzdy vzdá,\nna výzvu súdu však predmetné tvrdenie nepreukázal. Sťažovateľ tak zobral dôvodne podanú žalobu\nspäť a žalovaný procesne zavinil trovy konania v časti žaloby o určenie neplatnosti dohody\no zrážkach zo mzdy.\n24. Z vyčíslenia trov konania sťažovateľa na účely rozhodnutia okresného súdu o výške náhrady\ntrov konania (č. l. 208 spisu okresného súdu) vyplýva, že sám sťažovateľ pristúpil ku kráteniu trov\npozostávajúcich z cestovného a z náhrady za stratu času, predmetné trovy si uplatnil v nižšej výške,\nnež na akú by mal nárok. Výška sťažovateľom uplatnených celkových trov (2 058,05 eur) navyše\nnenesie znaky extrémnej disproporcie k predmetu sporu (žaloba o zaplatenie sumy 966,11 eur\ns úrokmi z omeškania z dlžnej istiny od 9. júla 2015 do zaplatenia, určenie dohody o zrážkach\nzo mzdy za neplatnú).\n25. Nič v spise všeobecného súdu nenasvedčuje tomu (a napokon netvrdí to ani okresný súd\nv napadnutom uznesení sudcu či vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti), že realizácia práva sťažovateľa\nna právnu pomoc v predmetnom prípade nesie znaky zneužitia tohto práva, špekulatívneho,\nnekorektného konania sťažovateľa či jeho právneho zástupcu s cieľom bezdôvodne navýšiť trovy\nkonania.\n26. Ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že advokátska prax právneho zástupcu\nsťažovateľa sa zameriava na oblasť spotrebiteľského práva, pričom nemožno mať pochybnosti\no tom, že vec sťažovateľa je spotrebiteľským sporom, v ktorom sa sťažovateľ domáhal ochrany\nsvojich práv v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je otázne, či okresný súd\npri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky zohľadnil nezanedbateľný fakt,\nže sťažovateľ má postavenie spotrebiteľa, vec sťažovateľa predstavuje spotrebiteľský spor, ktorý\nCSP zaraďuje medzi spory so slabšou zmluvnou stranou. Z pohľadu všeobecného súdu\na dodávateľa sa spotrebiteľský spor o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neplatnosti\ndohody o zrážkach zo mzdy môže javiť ako rutinná, jednoduchá záležitosť, ako však opakovane\nzdôrazňuje Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „súdny dvor“), systém ochrany zavedený\nsmernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom\nnachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň\ninformovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom\nalebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok súdneho dvora\nz 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, bod 25;\nrozsudok súdneho dvora z 26. októbra 2006 Mostaza Claro, C-168/05, bod 25). Ústavný súd\nzároveň pripomína, že strana sporu, ktorá si zvolí právneho zástupcu, po celý čas konania\naž do jeho právoplatného skončenia znáša riziko, že v prípade neúspechu jej nárok na náhradu trov\nkonania nebude priznaný.\n27. Za tohto stavu, ak jediným „previnením“ sťažovateľa je, že si zvolil právneho zástupcu\nso sídlom vzdialeným od sídla okresného súdu, napadnuté uznesenie sudcu, ktorým bola\nsťažovateľovi krátená náhrada trov právneho zastúpenia, pozostávajúcich z náhrady za stratu času\na z cestovného, nenapĺňa zásadu spravodlivosti ani účel sledovaný ustanovením § 251 a § 255 nasl.\nCSP.\n28. Uznesenie sudcu, ktorým došlo ku kráteniu náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa,\npozostávajúcich z cestovného a náhrady za stratu času, možno vzhľadom na uvedené okolnosti\n7\n\npodľa ústavného súdu považovať za vybočenie z procesných pravidiel upravujúcich rozhodovanie\no trovách konania dosahujúce ústavnoprávnu intenzitu, ktorým došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd pristúpil k vysloveniu porušenia týchto\nsťažovateľom označených práv napadnutým uznesením sudcu (bod 1 výroku nálezu).\n29. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľa na zrušenie napadnutého uznesenia sudcu\na vrátenie veci okresnému súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné,\naby tomuto návrhu vyhovel (bod 2 výroku nálezu). Okresný súd je v ďalšom konaní vo veci podľa\n§ 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) viazaný\nprávnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze. Po vrátení veci na ďalšie konanie\nbude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť o sťažnosti žalovaného podanej proti uzneseniu\nvyššej súdnej úradníčky, rešpektujúc obsah a zmysel práv, ktorých porušenie bolo ústavným súdom\nzistené.\nVI.\nTrovy konania\n30. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v sume 214,32 eur. Pokiaľ ide o priznanú výšku nároku, bol viazaný návrhom sťažovateľa,\ninak by mu patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 450,29 eur.\n31. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3,\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2020 je 177,00 eur a hodnota režijného paušálu je 10,62 eur.\nSťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Právny zástupca\nsťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena advokáta zvyšuje o 20 % DPH.\nPokiaľ ide o repliku sťažovateľa z 13. mája 2022, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu\ntrov nepriznal, pretože toto písomné podanie vo veci samej neprinieslo nové skutočnosti\nalebo informácie, ktoré by ústavnému súdu neboli už skôr známe.\n32. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júna 2022\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-spotrebiteľská zmluva", "advokát, advokácia-sídlo kancelárie", "advokát, advokácia-náhrada hotových výdavkov", "advokát, advokácia-sídlo kancelárie", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-spotrebiteľská zmluva", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/384/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7ec3eb0b-c56c-4c1a-945d-44c10e197b91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.342.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 342/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.342.2017.2"}, {"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:0139f1ee-00d2-48f7-9f34-c41aa07705f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1"}, {"guid": "ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "a946cb36-715f-4f3e-b64c-362fe151d377:14dc095c-5b0b-455b-93be-ecd31d0e352f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1", "spisova_znacka": "4MCdo/16/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/16/2014 z 28. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-28", "citacie_n": 270, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1"}, {"guid": "8c64a4b3-7812-497a-995b-82a7d9447c24:b8097a5e-ad12-4e44-8020-0db1b2bab66f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6415202549.3", "spisova_znacka": "15Co/129/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/129/2016 z 22. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-08-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6415202549.3"}, {"guid": "25bf88c0-1c73-4dd6-93ef-4fb2168cbbe2:b87ba8c1-2093-49e7-8e14-d6ef52ff732f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6415200988.1", "spisova_znacka": "14Co/777/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/777/2015 z 28. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6415200988.1"}, {"guid": "3a7a4df1-f905-4aeb-a186-8e835b807bd3:e7c42615-74fd-4f41-8455-894966487a26", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6414205782.1", "spisova_znacka": "16Co/1404/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/1404/2014 z 24. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6414205782.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5266483d-8565-48bc-9503-b8148cff85e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.49.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 49/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 49/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.49.2024.2"}, {"guid": "ussr:411d0a83-991d-41ea-987e-b03022b2e2c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.433.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 433/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 433/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.433.2022.1"}]}