{"guid": "ussr:bbf5bf4f-cc9a-4f5f-911c-1892b9a91cd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.199.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 199/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/2022 z 28. 7. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. júla 2022, sp. zn. III. ÚS 199/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.199.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-07-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16.odsek-2", "nazov": "čl. 16 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bbf5bf4f-cc9a-4f5f-911c-1892b9a91cd1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.199.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.199.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.199.2022.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 199/2022-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov\nRoberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1/\n,\n,\n2/\n,\n,\n, a 3/\n,\n,\n, zastúpených\nMgr. Petrom Troščákom, advokátom, Hlavná 50, Prešov, proti postupu Okresného súdu Prešov\nv konaní vedenom pod sp. zn. 30Em/1/2019 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 30Em/1/2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na prejednanie\njeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n2. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 30Em/1/2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo maloletých sťažovateliek\na\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nprávo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky a právo nebyť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného\nživota podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa.\n\n3. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 30Em/1/2019 p r i k a z u j e konať\nbez zbytočných prieťahov.\n4. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému 2 000 eur, ktoré j e Okresný\nsúd Prešov p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 975,42 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n6. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. marca 2022 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a hmotných práv zaručených čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 4 ústavy,\nčl. 8 dohovoru a čl. 16 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Prešov\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30Em/1/2019 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“). Sťažovatelia žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému\nv sume 4 000 eur a náhrady trov konania.\nII.\nSkutkové východiská\n2. Napadnuté konanie, predmetom ktorého je návrh sťažovateľa 1 na výkon rozhodnutia o úprave\nrodičovských práv a povinností k maloletým deťom – sťažovateľkám 2 a 3, začalo na okresnom\nsúde 15. apríla 2019. Exekučným titulom je rozsudok Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 24CoP/4/2017 z 30. novembra 2017, vykonateľný dňom 21. januára 2018, ktorým zveril\nmaloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, styk rodičov s maloletými deťmi\nneupravil a určil povinnosť sťažovateľa 1 platiť výživné. V máji 2019 okresný súd ustanovil\nmaloletým opatrovníka (príslušný úrad práce, pozn.) a nariadil termín výsluchu na 3. jún 2019.\nTermín výsluchu bol odročený na žiadosť povinnej. Prvé stretnutie rodičov v rámci Cochemského\nmodelu sa na okresnom súde uskutočnilo 4. júla 2019, ďalšie stretnutia 31. júla 2019\na 19. septembra 2019. Dňa 20. novembra 2019 úrad práce predložil súdu záverečnú správu\nzo spolupráce s rodinou, v ktorej odporučil vykonanie znaleckého dokazovania na zodpovedanie\notázky, do akej miery je správanie maloletých voči sťažovateľovi 1 (odmietanie styku, pozn.)\novplyvnené matkou. Uznesením z 28. januára 2020 okresný súd nariadil výkon rozhodnutia\na vyzval povinnú na rešpektovanie a podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu. Krajský súd na základe\nodvolania povinnej uznesením č. k. 21CoE/5/2020 zrušil uznesenie okresného súdu\nz 28. januára 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd po vrátení spisu (november\n2020) uznesením z 10. februára 2021 odložil výkon rozhodnutia do právoplatného skončenia\n2\n\nkonania (iniciovaného povinnou) o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým vedenom\nna okresnom súde pod sp. zn. 27P/315/2018. Krajský súd na základe odvolania sťažovateľa 1\nuznesením č. k. 21CoE/5/2021 z 31. augusta 2021 zrušil uznesenie okresného súdu\nz 10. februára 2021. Spis bol 17. septembra 2021 vrátený okresnému súdu, ktorý uznesením\nz 20. apríla 2022 prerušil\nkonanie do právoplatného skončenia\nveci\nvedenej\npod sp. zn. 27P/315/2018.\n3. Súbežne s napadnutým konaním prebieha na okresnom súde na návrh povinnej konanie o zmenu\núpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedené pod sp. zn. 27P/315/2018, v ktorom\nnavrhuje zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a upraviť styk sťažovateľa 1 s maloletými\nsťažovateľmi 2 a 3.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľov\n4. Podľa sťažovateľov okresný súd v napadnutom konaní postupuje nesústredene a neefektívne,\nje nečinný a nedôrazný. Konanie nie je doteraz právoplatne skončené, pričom ani nedošlo\nk nariadeniu výkonu rozhodnutia, po ktorom by mohlo dôjsť k využitiu prostriedkov na vynútenie\nsplnenia povinnosti a rešpektovania exekučného titulu zo strany povinnej. Sťažovateľ 1\nani po takmer 3 rokoch od začatia konania nemá zabezpečený osobný kontakt so sťažovateľkami 2\na 3, v dôsledku čoho je porušované právo maloletých sťažovateliek na rodičovskú starostlivosť\na výchovu zo strany sťažovateľa 1 ako druhého rodiča. Sťažovateľ 1 považuje za nevyhnutné,\naby súd pri výkone rozhodnutia postupoval rýchlo a dôrazne v zmysle § 384 ods. 2 Civilného\nmimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), teda bez vykonania úkonov a opatrení smerujúcich\nk dobrovoľnému splneniu povinnosti, pretože doterajšie konanie povinnej nedáva ani najmenšiu\nnádej, že by akékoľvek vykonateľné súdne rozhodnutie plnila dobrovoľne.\n5. Okresný súd je od vydania uznesenia krajského súdu z 15. októbra 2020, ktorým zrušil uznesenie\nokresného súdu o nariadení výkonu rozhodnutia z 28. januára 2020, absolútne nečinný\na v predmetnej veci nekoná, s výnimkou vydania zjavne nezákonného uznesenia o odložení výkonu\nrozhodnutia z 10. februára 2021, ktoré bolo krajským súdom tiež zrušené.\n6. Predmetnú vec nemožno považovať za skutkovo ani právne zložitú, preto je doba, ktorá uplynula\nod začatia konania až do dňa podania ústavnej sťažnosti, v rámci ktorej nedošlo\nani len k právoplatnému nariadeniu výkonu rozhodnutia či vydaniu iného zákonného opatrenia,\nneprimerane dlhá, ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná. Neefektívnym a nesústredeným\nkonaním okresného súdu došlo závažným spôsobom k zásahu do základného práva sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navyše, postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní porušuje aj základné právo sťažovateľa 1 na starostlivosť o deti a ich výchovu zaručené\nv čl. 41 ods. 4 ústavy.\n7. Vzhľadom na mieru ústavnej neakceptovateľnosti postupu okresného súdu došlo v priamej\npríčinnej súvislosti s porušením základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj k neoprávnenému\nzásahu do ich základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19\nods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 8 dohovoru. Opísané zbytočné prieťahy v napadnutom konaní svedčia\no prítomnosti takého porušenia rodičovských práv sťažovateľa 1, ktoré dosahuje ústavnú intenzitu,\n3\n\npretože po uplynutí takmer 3 rokov od začatia (vykonávacieho) konania nedošlo k naplneniu\njeho účelu. Sťažovateľovi 1 je reálne úplne znemožnený výkon rodičovských práv, keďže osobný\nkontakt (styk) s maloletými deťmi vôbec neprebieha od novembra 2018. Obnovenie citových\nväzieb medzi sťažovateľom a maloletými deťmi po takmer 3 rokoch konania okresného súdu\nje mimoriadne ťažké, priam až nemožné. Výkon rodičovských práv je značne sťažený, až úplne\nznemožnený, a to aj do budúcnosti. Sťažovatelia sú ochudobnení o spoločný rodinný život,\nsťažovateľ 1 ako otec je vylúčený zo života svojich detí a maloleté sťažovateľky sú vylúčené\nzo života otca. Okresný súd pritom zo svojej úradnej činnosti má vedomosť o tom, že povinná\nneustále znemožňuje sťažovateľovi osobný kontakt s maloletými deťmi, pričom z tohto dôvodu\nje od roku 2021 na okresnom súde pod sp. zn. 27P/94/2021 vedené konanie o uloženie výchovného\nopatrenia.\n8. Sťažovatelia považujú za primerané, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 4 000\neur každému z nich, pretože efektívnosť postupu okresného súdu pri výkone rozhodnutia o výchove\nmaloletých detí má rozhodujúci vplyv na to, či sťažovateľ 1 ako otec sa bude podieľať na osobnej\nstarostlivosti o maloleté deti a výchovne na ne pôsobiť a či sa budú prehlbovať citové väzby\nmedzi ním a maloletými deťmi. Navyše, povinná je vo svojom konaní, ktorým sústavne a úmyselne\nmarí styk otca, posilňovaná tým, že okresný súd nevyužil proti nej účinné právne prostriedky.\nIV.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\nIV.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n9. Okresný súd odkázal na priložené vyjadrenie zákonnej sudkyne, podľa ktorej napriek tomu,\nže rodičom maloletých detí bolo poskytnuté komplexné, dlhodobé a bezplatné odborné\npsychologické poradenstvo, nedošlo k zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi otcom a maloletými\ndeťmi a k ich stretávaniu, čo je dôsledkom vysoko konfliktného vzťahu rodičov maloletých detí.\nRodičia nemajú záujem o zlepšenie ich vzájomnej komunikácie ani s ohľadom na psychický stav\nich maloletých detí. V tomto štádiu konania považuje za nevyhnutné pred samotným uskutočnením\nvýkonu rozhodnutia počkať na závery znaleckého dokazovania vo veci vedenej na okresnom súde\npod sp. zn. 27P/315/2018, čo vyplýva aj zo samotnej správy psychológa centra, kde sa rodičia\nzúčastňovali poradenstva. Sťažovateľky 2 a 3 sú vo veku\na\nrokov a nútený výkon rozhodnutia\nby mohol u nich spôsobiť nadmerný stres, ktorý by v konečnom dôsledku ešte viac prehĺbil\nich nedôveru k otcovi. Zároveň je potrebné zohľadniť aj to, že na sťažovateľa 1 bola podaná\nobžaloba pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby (konanie prebieha na okresnom súde\npod sp. zn. 33T/66/2016), a aj z tohto dôvodu je potrebné počkať na výsledky znaleckého\ndokazovania.\nIV.2. Replika sťažovateľov:\n10. Podľa sťažovateľov vyjadrenie zákonnej sudkyne obsahuje všeobecné frázy o zlej komunikácii\nrodičov bez toho, aby bolo jasne uvedené, že matka odmieta riadne komunikovať so sťažovateľom\n1, za čo on nemôže zodpovedať. Vyjadrenie okresného súdu v úplnom závere obsahuje nepravdivé\na nelogické tvrdenia o akejsi potrebe vyčkať na znalecké dokazovanie v konaní o zmene\nexekučného titulu a zavádzajúce tvrdenia o podaní obžaloby na otca pre týranie blízkej osoby,\nčo navodzuje akoby dojem, že otec týral maloleté deti. Okresný súd vydaním uznesenia o prerušení\n4\n\nvykonávacieho konania spôsobil ďalšie zbytočné prieťahy v konaní, pretože takéto uznesenie\nje zjavne nelogické a vecne nesprávne, preto sťažovateľ 1 podal proti nemu odvolanie. Predmetom\nkonania o výkon rozhodnutia o výchove maloletých je výkon právoplatného a vykonateľného\nsúdneho rozhodnutia, a preto jeho prerušenie nie je možné z dôvodu, že sa vedie konanie o zmenu\nexekučného titulu, kde je nariadené znalecké dokazovanie, pretože prakticky v každom obdobnom\nprípade popri výkone rozhodnutia beží aj konanie o zmenu exekučného titulu. Ústavný súd\nvo svojej konštantnej judikatúre vyžaduje výnimočnú rýchlosť v postupe súdov v konaniach tohto\ntypu, preto nie je zrejmé, prečo okresný súd výnimočne rýchlo v predmetnej veci nekoná a prečo\npovažuje za výnimočnú rýchlosť v jeho postupe aj prerušenie konania, ktoré v dôsledkoch\nznamená, že v konaní nijako nepostupuje a nič nerobí. Právne záväzný názor krajského súdu\nvyjadrený v uznesení č. k. 21CoE/5/2021 z 15. októbra 2020 nič nehovorí o prerušení konania, ale\npráve naopak, od okresného súdu vyžadoval aktívny prístup smerom k nariadeniu pojednávania,\nvypočutiu maloletých, vyžiadaniu si stanoviska opatrovníka a zisťovaniu stavu ohľadom\nvýchovného opatrenia a konania o zmene exekučného titulu, resp. oboznámeniu sa s výsledkami\ntam vykonaného dokazovania. Okresný súd teda konal v rozpore so záväznými názormi krajského\nsúdu.\n11. Vo vzťahu k prerušeniu konania sťažovatelia uviedli, že okresný súd sa v uznesení\nz 20. apríla 2022 žiadnym spôsobom nevyrovnal s vyjadreniami sťažovateľa 1 uvedenými v podaní\nz 3. februára 2021 a ním predloženými dôkazmi (obrazovo-zvukovými záznamami), z ktorých\nvyplýva, že matka úmyselne neumožňuje sťažovateľkám 2 a 3 kontakt so sťažovateľom 1\na manipuluje ich proti nemu, v dôsledku čoho sťažovateľ 1 už od novembra 2018 nie je v riadnom\nkontakte s deťmi. Okresný súd nezisťoval ani stav konania o uloženie výchovného opatrenia\nvedeného na okresnom súde pod sp. zn. 27P/94/2021, v ktorom okresný súd uznesením\nz 15. februára 2022 rozhodol o ponechaní výchovného opatrenia, a to povinnosti podrobiť\nsa odbornému poradenstvu, a v odôvodnení uznesenia okrem iného konštatoval, že „otec súhlasil\ns výchovným opatrením, resp. jeho zmenou“ a „matka nesúhlasila s ničím a vymýšľala rôzne\nvýhovorky“.\n12. K „zavádzajúcim tvrdeniam o podaní obžaloby na otca pre týranie blízkej osoby“ sťažovatelia\nuviedli, že predmetné trestné konanie nie je doteraz právoplatne skončené napriek\ntomu, že sťažovateľ 1 je skoro 7 rokov stíhaný (obžaloba podaná na okresnom súde 15. júna 2016,\npozn.) zo spáchania závažnej trestnej činnosti. Krajský súd na základe odvolania sťažovateľa 1\nuznesením č. k. 10To/10/2019 z 12. novembra 2019 zrušil odsudzujúci rozsudok okresného súdu\nč. k. 33T/66/2016 z 15. novembra 2018 v celom rozsahu z dôvodu závažných pochybení okresného\nsúdu spočívajúcich v nevyhodnotení ostatných dôkazov, ktoré skutkové závery napadnutého\nrozsudku spochybňovali, v neodstránení rozporov medzi znaleckými posudkami, v nehodnotení\na nezaoberaním sa mnohými skutočnosťami, ktoré spochybňovali existenciu domáceho násilia,\na mierou intenzity konania, ako aj nevyvodením záverov z toho, že poškodená podala trestné\noznámenie až po tom, keď maloleté boli predbežným opatrením zverené do osobnej starostlivosti\nsťažovateľa 1 a že práve toto bolo motívom podania trestného oznámenia zo strany poškodenej.\nZ odôvodnenia uznesenia krajského súdu musí byť zrejmé, že ide o vyfabulovaný skutok zo strany\nbývalej manželky. Poukaz na toto trestné konanie je snahou vykresliť sťažovateľa 1 ako tyrana,\nčo by zrejme malo ospravedlniť prieťahy v konaní o výkon rozhodnutia. Okresný súd týmto na seba\nuvrhol tieň podozrenia, že zámerne (vedome) bol nečinný v konaní o výkon rozhodnutia.\n5\n\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\nV.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej\nistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vo vzťahu k výkonu rozhodnutia vo veciach\nmaloletých vyplýva z CMP, najmä z jeho čl. 5 ods. 2 a čl. 12.\n16. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí podľa § 370 CMP a nasl. predstavuje nútené\nvymoženie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím. Podmienkou núteného výkonu je okrem\nexistencie vykonateľného rozhodnutia a návrhu oprávnenej osoby, prípadne uznesenia súdu o začatí\nkonania, aj dobrovoľné nesplnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím. V danom prípade\nsa sťažovateľ 1 domáhal realizácie svojho práva na styk s maloletými dcérami. Ustanovenia CMP\nupravujú jednotlivé právne nástroje, ktoré majú viesť k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia,\nprípadne k podrobeniu sa rozhodnutiu, napr. výzva na dobrovoľné plnenie, upozornenie\na nariadenie pojednávania (§ 379 ods. 1 a nasl. CMP), ukladanie pokuty (§ 382 ods. 1 CMP), výzva\nna zastavenie príslušných dávok (§ 383 ods. 1 CMP), pričom tiež upravuje odňatie dieťaťa (§ 386\nods. 1 a nasl. CMP) ako priamy spôsob výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí. Postup\nsúdu v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí bude v zásade vždy odlišný,\npretože je závislý od konkrétnych okolností prípadu. Taktiež je potrebné uviesť, že realizácia\nrozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku dieťaťa takmer vždy závislá nielen\nod vôle rodičov, ale aj maloletého dieťaťa. V týchto prípadoch tak súd len vytvára, prípadne\nzabezpečuje vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť\nto, aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia (m. m. IV. ÚS 452/2013).\n\n6\n\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje; správanie účastníka\nsúdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci\nprvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval\nústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.\n18. Pri posudzovaní kritéria právnej a faktickej zložitosti ústavný súd nepozoruje v okolnostiach\nveci žiadnu skutočnosť, ktorá by ju robila zložitou. Predmetom napadnutého konania\nje rozhodovanie súdu o zabezpečení realizácie právoplatného a vykonateľného súdneho\nrozhodnutia, ktorým bola upravená (striedavá) starostlivosť o maloleté deti, ktorá sa nerealizuje\nz dôvodu, že povinná – matka, ako tvrdia sťažovatelia, nerešpektuje súdne rozhodnutie, maloleté\nsťažovateľky nepripravuje na styk predovšetkým po psychickej stránke. Tento typ konania\nspočívajúci vo vynútení splnenia súdneho rozhodnutia tvorí štandardnú a pomerne početnú súčasť\nrozhodovacej činnosti súdov, pričom napriek špecifickej povahe takéhoto konania vyžadujúcej\ncitlivý prístup orgánov verejnej moci ho v zásade nemožno považovať za právne zložitú vec.\n19. Pokiaľ ide o hľadisko skutkovej zložitosti veci, je potrebné uznať pri tomto druhu konania\nvzhľadom na jeho charakter určitý stupeň náročnosti z hľadiska potreby dokazovania týkajúceho\nsa otázky dodržiavania povinností vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia o striedavej starostlivosti.\nPráve z dôvodu nevyhnutnosti zistiť, či sa povinná podrobuje rozhodnutiu, o výkon ktorého ide,\na či prípadne existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinná nemôže podrobovať\nrozhodnutiu, je takéto konanie v zásade skutkovo zložitejšie, keďže aj v dôsledku princípu\nmateriálnej pravdy, ktorý sa uplatňuje v civilných mimosporových konaniach, sa kladú zvýšené\nnároky na vo veci konajúci všeobecný súd v kontexte jeho povinnosti zisťovať skutočný stav veci,\nnielen stav účastníkmi tvrdený (čl. 6 CMP). V okolnostiach prípadu sťažovateľov však vec\nnemožno hodnotiť ako skutkovo zložitú, vzhľadom na rozsah okresným súdom vykonaného\ndokazovania, ktorý je zrejmý z predloženého spisu (okresný súd vo veci nenariadil\nani len pojednávanie, oboznámil sa len s predloženými správami a zisťoval stav konania\nsp. zn. 27P/315/2018).\n20. Ako už bolo načrtnuté, ústavný súd pri posudzovaní označeného kritéria prihliadal aj na povahu\nkonania dotýkajúceho sa ochrany záujmov maloletých detí a ich osobného statusu,\nktoré si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou (m. m. II. ÚS 33/99, I.\nÚS 53/02) i promptnosťou vykonávania procesných úkonov. Mimoriadny význam v konaní\no výkon rozhodnutia o výchove maloletých má plynutie času, čo kladie osobitnú požiadavku\nna rýchlosť a plynulosť konania súdu (porovnaj napr. rozsudky ESĽP vo veciach Nuutinen proti\nFínsku z 27. 6. 2000, bod 110, Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72, Voleský proti Českej\nrepublike z 29. 6. 2004, bod 106, Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007, bod 74, Hub proti\nNemecku z 9. 4. 2009, bod 48). Povaha tohto konania preto podmieňovala prísnejšie hodnotenie\njeho priebehu ústavným súdom. Predmet konania má mimoriadny význam pre sťažovateľov,\npretože jeho výsledok má podstatný vplyv na možnosť riadneho výkonu rodičovských práv\na povinností sťažovateľa 1, ako aj na užívanie práva na rešpektovanie rodinného života\nsťažovateľov.\n7\n\n21. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako druhé kritérium posudzovania, či v konaní pred súdom\ndošlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu a z prehľadu procesných\núkonov nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by nepriaznivo prispela k doterajšej dĺžke konania, a nič\nv tomto smere nenamieta ani okresný súd.\n22. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní.\nVychádzal pritom zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní\nmôžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov\nkonania (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n23. Po doručení návrhu sťažovateľa 1 dňa 15. apríla 2019 sa na okresnom súde uskutočnili tri\nstretnutia účastníkov konania v rámci modelu COCHEM. Po ich uskutočnení bola súdu\n20. novembra 2019 predložená záverečná správa Centra pre deti a rodiny DRaK zo spolupráce\ns rodinou, z ktorej vyplýva, že vykonávanie opatrení v rodine nenaplnilo svoj účel, v sledovanom\nobdobí nedošlo k zlepšeniu k vzájomnej komunikácie rodičov ani k zlepšeniu vzájomných vzťahov\nmaloletých so sťažovateľom 1. Na zodpovedanie otázky, do akej miery je správanie maloletých\nvoči nemu (odmietanie styku, pozn.) ovplyvnené matkou, centrum odporučilo vykonanie\nznaleckého dokazovania. Okresný súd následne uznesením z 28. januára 2020 nariadil výkon\nrozhodnutia bez toho, aby dostatočne zistil skutočný stav veci, vyrovnal sa s rozdielnymi\ntvrdeniami rodičov týkajúcimi sa nerešpektovania súdneho rozhodnutia, a bez vyhodnotenia toho,\nči existujú ospravedlniteľné dôvody na strane povinnej pre neplnenie rozhodnutia. Podľa záverov\nzrušujúceho rozhodnutia krajského súdu v rozhodnutí absentuje vyhodnotenie záverov spolupráce\nrodiny s akreditovaným subjektom DRaK, vyhodnotenie stretnutí realizovaných na okresnom súde\nv rámci projektu COCHEM, vyrovnanie sa s výsledkami už uloženého výchovného opatrenia\nokresným súdom v konaní sp. zn. 29P/51/2017 a napokon aj zistenie postoja maloletých detí a jeho\nposúdenie okresným súdom. Všetky tieto nedostatky boli dôvodom na konštatovanie krajského\nsúdu o nepreskúmateľnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia a na jeho zrušenie. Krajský\nsúd v zrušujúcom uznesení z 15. októbra 2020 (v bode 35) podrobne inštruoval okresný súd v jeho\nďalšom postupe, v rámci ktorého mu uložil nariadiť pojednávanie a doplniť dokazovanie na účel\nprešetrenia skutočností týkajúcich sa vzťahu medzi sťažovateľom 1 a sťažovateľmi 2 a 3\n(vyjadrenia detí o nevhodnom správaní otca a tvrdenie oprávneného o nepripravenosti detí matkou),\nna pojednávaní vypočuť maloleté k otázke ich postoja k sťažovateľovi 1, jeho priateľke a deťom\njeho priateľky, vyžiadať si stanovisko opatrovníka, ktorý sa oboznámi so stavom u oboch rodičov,\nzistiť subjektívny vzťah maloletých k rodičom, príp. zabezpečiť správu od psychológa, v ktorého\nstarostlivosti sú maloleté dlhodobo, vyrovnať sa so závermi spolupráce rodiny s akreditovaným\nsubjektom DRaK, s výsledkami súdom uloženého výchovného opatrenia (nie je zrejmé, či uložené\nopatrenie trvá), zistiť stav konania o zmenu exekučného titulu a oboznámiť sa s výsledkami v ňom\nvykonaného dokazovania, a až následne posúdiť návrh sťažovateľa 1. Okresný súd v ďalšom štádiu\nkonania (po vrátení veci na ďalšie konanie 18. novembra 2020) nepostupoval v zmysle pokynov\nkrajského súdu (okrem pokynu týkajúceho sa konania o zmenu exekučného titulu, pozn.).\n\n8\n\n24. Uznesením z 10. februára 2021 okresný súd vyhovel návrhu povinnej a odložil výkon\nrozhodnutia\ndo\nprávoplatného\nskončenia\nkonania\no zmene\nexekučného\ntitulu\n(sp. zn. 27P/315/2018), v ktorom bolo ustanovenej znalkyni z odboru psychológie uložené\nvypracovať znalecký posudok, pričom závery tohto znaleckého dokazovania sú relevantné\naj pre rozhodnutie o návrhu sťažovateľa 1 na výkon rozhodnutia vzhľadom na pretrvávajúce\nodmietané postoje maloletých k nemu. Ako tiež vyplýva zo záverov Centra pre deti a rodiny DRaK,\nvzájomná komunikácia rodičov a komunikácia sťažovateľa 1 s maloletými, ktorá neviedla\nk zlepšeniu vzájomných vzťahov, predstavuje nadmernú psychickú záťaž u maloletých, pričom nie\nje v kompetencii centra posúdiť, do akej miery je správanie maloletých ovplyvňované matkou,\na na zodpovedanie tejto otázky odporučili vykonanie znaleckého dokazovania. Aj toto rozhodnutie\nokresného súdu krajský súd zrušil ako rozhodnutie predčasné, keď konštatoval, že esenciálnym\npredpokladom možného odkladu výkonu rozhodnutia je jeho nariadenie. Podľa krajského súdu\nokresný súd rozhodol o odklade výkonu rozhodnutia v situácii, keď z rozporuplných vyjadrení\núčastníkov konania nenadobudol istotu o existencii vážneho ohrozenia života, zdravia alebo\npriaznivého vývoja maloletých detí (§ 389 ods. 1 CMP). Súčasne uviedol, že okresný súd nezvolil\nsprávny procesný postup, ak chcel vyčkať s výkonom rozhodnutia do predloženia znaleckého\nposudku v konaní sp. zn. 27P/315/2018, ale smel postupovať procesným postupom prerušenia\nkonania. Okresný súd po vrátení spisu 17. septembra 2021 okrem zistenia, že spis\nsp. zn. 27P/315/2018 sa nachádza u znalkyne, ktorá má vypracovať posudok do 20. februára 2022,\nvo veci nevykonal žiadny relevantný úkon a až uznesením z 20. apríla 2022 konanie prerušil\ndo právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým. Svoj postup\nodôvodnil poukazom na závery zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu z 31. augusta 2021\na skutočnosťou, že závery znaleckého dokazovania nariadeného v konaní sp. zn. 27P/315/2018,\nktoré nie je ukončené (znalecký posudok nebol predložený, pozn.), môžu byť relevantné\naj pre konanie o výkon rozhodnutia.\n25. Zrušenie dvoch rozhodnutí okresného súdu vydaných v priebehu vykonávacieho konania\nvzhľadom na dôvody, pre ktoré krajský súd pristúpil k ich zrušeniu, hodnotí ústavný súd\nako neefektívnu činnosť, ktorej dôsledkom je nenaplnenie účelu vykonávacieho konania,\nkeďže v okolnostiach prípadu sa počas doby troch rokov nielenže nerealizuje striedavá\nstarostlivosť, ale ani len styk sťažovateľa 1 s maloletými deťmi. Navyše, v dôsledku prerušenia\nkonania do právoplatného skončenia konania o zmenu exekučného titulu (toto rozhodnutie\nnie je právoplatné z dôvodu sťažovateľom podaného odvolania, pozn.) je sťažovateľ 1 v pozícii\n„čakateľa“ na nové rozhodnutie súdu vo veci starostlivosti o maloleté deti, a to bez prijatia iných\nadekvátnych opatrení okresným súdom, ktoré by umožňovali aspoň realizáciu jeho styku\nso sťažovateľkami 2 a 3.\n26. Vychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd hodnotí doterajší postup okresného súdu\nv napadnutom konaní za zdĺhavý a neefektívny, ktorý za súčasného zohľadnenia ostatných dvoch\nkritérií nemožno považovať za zlučiteľný so základným právom sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a ich právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 a 2 výroku tohto nálezu).\n\n9\n\nV.2. K namietanému porušeniu základného práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a práva\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru:\n27. Ústava pojem „súkromný a rodinný život“ bližšie nedefinuje. Keďže základné práva a slobody\npodľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv\no ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93, PL. ÚS 15/98), ústavný súd\npri vymedzení obsahu uvedených pojmov prihliadal aj na príslušnú judikatúru ESĽP týkajúcu\nsa predovšetkým čl. 8 dohovoru, ktorého porušenie postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nsťažovatelia taktiež namietajú.\n28. Spolužitie rodičov a detí je základným prvkom rodinného života (Bronda proti Taliansku,\nrozsudok z 9. 6. 1998, č. 22430/93, bod 51) a ESĽP posudzuje existenciu rodiny ako otázku\nfaktickú, záležiacu „na skutočnej existencii blízkych osobných väzieb v praxi“ (K. a T. proti Fínsku,\nč. 25702/94, bod 150). Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor,\nv zmysle ktorého nesplnenie pozitívneho záväzku štátu a jeho orgánov vrátane všeobecných súdov\nzabezpečiť, resp. poskytnúť účinnú ochranu práv a slobôd jednotlivcov v primeranej lehote, možno\npovažovať aj za neoprávnený zásah do rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy vtedy,\nak je nepochybné, že v dôsledku nedostatku existencie meritórneho rozhodnutia sa zhoršuje\npostavenie dotknutého rodiča v tom zmysle, že rozvíjanie, resp. obnova vzťahu s jeho dieťaťom\nje v súvislosti s uplynutím času podstatne sťažená (m. m. III. ÚS 351/2014, tiež II. ÚS 566/2016).\n29. Vychádzajúc zo záverov uvedených v časti V.1 tohto nálezu, ústavný súd konštatuje,\nže vzhľadom na mieru ústavnej neakceptovateľnosti označeného postupu okresného súdu došlo\nv priamej príčinnej súvislosti s porušením základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj k neoprávnenému zásahu do ich základného\npráva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 8\ndohovoru (bod 1 a 2 výroku nálezu). V dôsledku neefektívneho postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní totiž došlo k podstatnému zhoršeniu postavenia sťažovateľa 1 ako otca\nmaloletých, keďže napriek existencii právoplatného súdneho rozhodnutia o striedavej starostlivosti\nje mu reálne znemožnený výkon jeho rodičovských práv a povinností. Aj postavenie maloletých\nsťažovateliek 2 a 3 bolo výrazne zmenené, keď plynutím času došlo k ochladnutiu vytvorených\ncitových väzieb a k nežiaducemu oslabeniu ich vzťahu s otcom. Na druhej strane je zrejmé,\nže k uvedenému stavu pravdepodobne prispelo i správanie sťažovateľa 1 k povinnej v prítomnosti\nmaloletých, ktoré maloleté deti citlivo vnímajú a ktoré viedlo k ich pretrvávajúcemu odmietavému\npostoju k otcovi. Rovnaký záver však možno prijať aj vo vzťahu k správaniu povinnej, ktorá styk\nso sťažovateľom 1 ponechávala na chuti a vôli maloletých a nepripravovala (aktívne nemotivovala)\nmaloleté deti na stretnutia s otcom. Skutočnosť, že rodičia dieťaťa nespolupracujú, nezbavuje\nvnútroštátne orgány povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia na to, aby boli udržané\nrodinné putá (napr. Reslová proti Českej republike, rozsudok z 18. 7. 2006, ods. 56).\n\n10\n\nV.3. K namietanému porušeniu základného práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť\npodľa čl. 41 ods. 4 ústavy a práva nebyť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného\nživota podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa:\n30. Domáhať sa ochrany základných práv podľa čl. 41 ods. 1 až 5 ústavy je možné len v medziach\nzákona, ktorý tieto ustanovenia vykonáva (čl. 51 ods. 1 ústavy). Konanie o výkon rozhodnutia\npodľa CMP je osobitným druhom vykonávacieho konania smerujúceho k dosiahnutiu účelu\nzákladného konania, pri ktorom vystupuje popri ochrane rodičovských práv do popredia najlepší\nzáujem dieťaťa.\n31. V napadnutom konaní bola „v hre“ striedavá starostlivosť, teda výkon rodičovských práv\nsťažovateľa 1 k maloletým dcéram, s ktorým je spojená možnosť jeho výchovného pôsobenia\na poskytovania starostlivosti. Je nepochybné, že faktické nedodržiavanie režimu súdom formálne\nupravených rodičovských práv môže u ukrátenej strany viesť k porušeniu rodičovských práv\nv úrovni zákonnej a v prípadoch zásahu do samotnej podstaty práv aj v rovine ústavnej.\n32. Zistenie zbytočných prieťahov v konaní o výkon rozhodnutia svedčí v okolnostiach prípadu\no prítomnosti takého porušenia rodičovských práv sťažovateľa 1, ktoré dosahuje ústavnú intenzitu.\nPo uplynutí viac než troch rokov od začatia vykonávacieho konania totiž nedošlo k naplneniu jeho\núčelu. Sťažovateľ 1 mal prakticky sťažený výkon rodičovských práv nad rámec vykonateľného\nsúdneho rozhodnutia, nemohol ich realizovať ani v obmedzenom rozsahu uvedenom v súdnom\nrozhodnutí, o ktorého výkon sám žiadal. Čas zohráva v takomto druhu konania mimoriadnu úlohu,\npreto súd má pristupovať k opatreniam promptne, aby nedochádzalo uplynutím času k faktickému\nodobreniu vzniknutého stavu, keď obnovenie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom domáhajúcim\nsa kontaktu je výrazne sťažené, tak ako sa to stalo v tejto veci. V dôsledku neefektívneho postupu\nokresného súdu nedošlo k ďalšiemu rozvíjaniu rodičovského vzťahu sťažovateľa 1 s maloletými\ndcérami, ktoré ho odmietajú, preto podľa názoru ústavného súdu došlo k podstatnému sťaženiu\nvýkonu rodičovských práv sťažovateľa 1 aj do budúcna. Takýto faktický stav stavia ústavnú\na zákonnú ochranu rodičovstva a rodiny, ako aj práva rodiča skôr do roviny teoretickej ako reálnej\na skutočnej.\n33. Rovnako to platí, aj pokiaľ ide o čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa upravujúci priamo\naplikovateľné subjektívne právo maloletých sťažovateliek 2 a 3 na ochranu pred svojvoľným\n(arbitrárnym) zasahovaním do ich súkromného života a rodiny. Zásah do tohto práva dávali\nsťažovatelia do súvisu s postupom okresného súdu, ktorého nedôrazný, resp. neefektívny postup\nviedol k ochabnutiu citových väzieb vytvorených medzi otcom a dcérami, čo je v rozpore\nso záujmom maloletých.\n34. Z tohto dôvodu ústavný súd vyslovil, že v spojení s porušením základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľov na rodičovskú výchovu a starostlivosť zaručeného čl. 41 ods. 4 ústavy a v prípade\nmaloletých sťažovateliek 2 a 3 aj ich práva podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa (bod\n1 a 2 výroku tohto nálezu). Súčasne však nebolo možné vyhovieť tej časti ústavnej sťažnosti,\nv ktorej sťažovateľ 1 žiadal vysloviť porušenie čl. 16 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, keďže\nv konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže sťažovateľ namietať iba porušenie svojich práv,\na nie práv inej fyzickej či právnickej osoby, pričom Dohovor o právach dieťaťa pojednáva\no právach detí, a nie o právach rodičov (bod 6 výroku nálezu).\n11\n\nVI.\nPríkaz konať vo veci a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n35. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n36. Keďže uznesenie o prerušení konania z 20. apríla 2022 dosiaľ nie je právoplatné, ústavný súd\nprikázal, aby okresný súd v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 3 výroku\ntohto nálezu).\n37. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n38. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nkaždému v sume 4 000 eur, ktoré odôvodňujú neefektivitou postupu okresného súdu pri výkone\nrozhodnutia, ktorá má rozhodujúci vplyv na to, či sťažovateľ 1 ako otec sa bude podieľať\nna osobnej starostlivosti a výchove maloletých detí a či sa budú prehlbovať citové väzby medzi ním\na maloletými sťažovateľkami 2 a 3.\n39. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri rozhodovaní o primeranom finančnom\nzadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n40. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä predmet a charakter\nposudzovaného konania, povahu a význam dotknutých práv, a s tým spojenú nemajetkovú ujmu\nsťažovateľov, ako aj svoju doterajšiu judikatúru týkajúcu sa výšky priznávaného finančného\nzadosťučinenia (napr. II. ÚS 51/2019, II. ÚS 406/2020, III. ÚS 171/2021), ústavný súd považoval\npriznanie sumy 2 000 eur každému sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) (bod 4 výroku nálezu). Ústavný súd nevyhovel časti ústavnej sťažnosti,\nv ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu\n(bod 6 výroku nálezu).\nVII.\nTrovy konania\n41. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 975,42 eur (bod 5 výroku nálezu), teda v nimi uplatnenej sume.\n42. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3,\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2022 je 193,50 eur a hodnota režijného paušálu je 11,63 eur. Základná sadzba\n12\n\nodmeny sa pri zastupovaní dvoch a viacerých sťažovateľov znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky),\nteda na sumu 96,75 eur. Sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej\nslužby uskutočnené v roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu). Spolu tak náhrada trov právneho zastúpenia za tri\núkony právnej služby u troch sťažovateľov (9 x 96,75 eur + 9 x 11,63 eur) predstavuje 975,42 eur.\nPriznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. júla 2022\n\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "výkon rozhodnutia", "dieťa-výchova dieťaťa", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "30Em/1/2019", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2ed6545-fc07-43d6-9c7d-1a63026f20f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.171.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 171/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/2021 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.171.2021.2"}, {"guid": "ussr:bbab386d-5e8e-4926-8f5e-b5cd75e11e85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.406.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 406/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 406/2020 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.406.2020.1"}, {"guid": "ussr:b717a08f-df76-423d-8721-410b484556b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.51.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 51/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 51/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.51.2019.2"}, {"guid": "ussr:702353cd-ee95-4c89-8521-b3b6dded1294", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2016 z 4. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1"}, {"guid": "ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b"}, {"guid": "ussr:db876f26-d7f5-46f9-8e09-dd991b24796f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 452/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2013 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db876f26-d7f5-46f9-8e09-dd991b24796f"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:60464a3a-969f-42f7-9008-18be2bdef358", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 53/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/02 z 23. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60464a3a-969f-42f7-9008-18be2bdef358"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}, {"guid": "51dbf94a-a317-46cd-a362-5e388d501597:47a8ee4d-4420-4b5f-8c02-73ee8b5e31ae", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4413226198.2", "spisova_znacka": "21CoE/5/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 21CoE/5/2021 z 27. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-07-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4413226198.2"}, {"guid": "95f23daf-46fa-421b-94e7-a0bc4657676c:a864be74-90d1-479d-8c6b-f98d915f31c1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8114229749.3", "spisova_znacka": "24CoP/4/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/4/2017 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114229749.3"}, {"guid": "dd2ebd67-4a55-4b18-92b6-25e1fb6a92ba:b8771109-6d0b-462c-ae79-80e7c93e501c", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Em/1/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 30Em/1/2019 z 27. 10. 2021", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dd2ebd67-4a55-4b18-92b6-25e1fb6a92ba:b8771109-6d0b-462c-ae79-80e7c93e501c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:42276203-f353-4d3c-bbf0-87b03198a161", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.602.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 602/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 602/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.602.2025.1"}, {"guid": "ussr:ed92f082-cf18-4dd9-bf9e-5cf6519b26cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.409.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 409/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.409.2024.1"}, {"guid": "ussr:906c5d50-e8f2-4e05-81cc-28c26990efb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.658.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 658/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 658/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.658.2023.1"}, {"guid": "ussr:1f7a67b0-f5e7-49b3-983b-b2dcac6c22c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.258.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 258/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 258/2023 z 9. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.258.2023.1"}]}